Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714214202
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8714214202.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu: E.Á. K., X.. XX.X.XXXX, L. XXX XX
J., Y.K. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou doc. JUDr. Ing. Petrom Grendelom, PhD., advokátskou
kanceláriou, IČO: 35 064 145, Trieda SNP 42, 040 11 Košice, proti žalovanej: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, o zaplatenie 1.446,48 eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11C/320/2014-104
zo dňa 10.5.2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.446,48 eur s 5,05 % ročným úrokom
z omeškania odo dňa 23.9.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal dňa 17.12.2014 návrh na začatie konania
o zaplatenie istiny 1.446,48 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.6.2014 došlo ku škodovej udalosti
v Meste J.-Y. N. Č.. XX, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla J.-XXXCI patriacemu E. K., V.
L. J.. Vinu ako aj zodpovednosť za poškodenie motorového vozidla J.-XXXCI si na mieste uznal vodič
vozidla O. J., U.: J.-XXXCM pán O. R., L. J.. O škodovej udalosti bola na mieste spísaná správa o
nehode. Držiteľ motorového vozidla-vinník škodovej udalosti dňa 1.6.2014 následne poveril poisťovňu

Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s. uhradením vzniknutej škody z poistenia zodpovednosti z prevádzky
svojho motorového vozidla (poistná zmluva č. XXXXXXXXXX).

3. Žalovaný dňa 11.5.2015 sa písomne vyjadril k návrhu a uviedol, že vykonal ohliadku poškodení
motorového vozidla, na základe čoho stanovil kalkuláciu opravy na sumu 572,52 eur a dňa 17.6.2014
poukázal navrhovateľovi na jeho účet uvedenú sumu. Žalobca predložil žalovanému znalecký posudok

č. XXX/XXXX vypracovaný A.. H.Á. S., ktorého predmetom bol výpočet výšky škody. Po doručení
znaleckého posudku žalovaný žiadal navrhovateľa predložiť k preukázaniu výšky škody doklady za
opravu poškodeného motorového vozidla, resp. vykonanie ohliadky, aby mohol posúdiť dôvodnosť
nároku navrhovateľa na poskytnutie plnenia. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že návrh sa javí
ako nedôvodný a žiada návrh zamietnuť, nakoľko žalobca odmietol riadne preukázať svoje uplatnené
nároky na náhradu škody.4. Aplikujúc ust. §§ 15 Zák. č. 381/2001 Zb., 442 ods. 1, 443, 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 488 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že Občiansky zákonník neurčuje
poškodenému povinnosť predkladať účty a preukazovať pôvod náhradných dielov. Škoda podľa súdu

prvej inštancie bola jasne, zrozumiteľne vyčíslená v znaleckom posudku a odôvodnená a žiaden právny
predpis neukladá preukazovanie škody doložením účtov za opravu z dôvodov ako vyššie súd uviedol.
Výška škody bola určená z cien nových náhradných dielov od autorizovaného dovozcu. Žalovaný
vykonal ohliadku technického stavu motorového vozidla a jediným dôvodom neuhradenia uvedenej
škody bol dôvod, že žalobca odmietol predviesť motorové vozidlo na ohliadku a nepredložil doklady

týkajúcesaúhraddielov.Okresnýsúdmalzato,žetentodôvodneuhradeniaškodyzostranyžalovaného
neobstojí, je to len obrana, ktorá sa nezakladá na žiadnych právnych základoch, z toho dôvodu súd prvej
inštancie návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu.

5. Podľa okresného súdu výška úrokovej sadzby v danom prípade predstavuje 5,05 % ročne odo dňa
23.09.2014 do zaplatenia. Keďže sa žalovaný ocitol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, má žalobca

právo požadovať od neho úroky z omeškania.

6. Zároveň okresný súd v súlade s ust. § 151 O.s.p. ods. 3 vyslovil, že o trovách konania rozhodne do
30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

7. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom uviedol, že žalobca
nesúhlasil s poskytnutým poistným plnením z dôvodu, že disponuje znaleckým posudkom o výpočte
výšky škody, ktorá je vyššia ako výška škody priznaná žalovaným, a preto žiadal tento rozdiel doplatiť.
Žalovaný na uvedené reagoval tak, že požiadal žalobcu o pristavenie poškodeného motorového
vozidla na opätovnú ohliadku za účelom preukázania žalobcom požadovanej výšky škody. Žalobca túto

žiadosť žalovaného neakceptoval s poukazom na fakt, že žalovaný už raz vykonal ohliadku vozidla
a z uvedeného si mal možnosť stanoviť výšku škody. Pretože žalovaný trval na pristavení vozidla na
doohliadku a doložení dokladov preukazujúcich výšku škody za účelom posúdenia, či bola zrealizovaná
oprava a žalobca uvedené neakceptoval, nedošlo k dolikvidácii poistnej udalosti.

8. V uvedenom prípade žalobca poukázal na znalecký posudok H. S., ktorý sa zaoberal kalkuláciou
výpočtu škody s cenovou hladinou autorizovaného servisu v regióne a s cenovou ponukou náhradných
dielov. Tento stav potvrdil aj samotný znalec vo svojej výpovedi pred súdom s tým, že konajúci súd v
odôvodnení rozsudku uviedol, že zo znaleckého posudku vyplýva, že suma, ktorú určil v znaleckom
posudku znalec je sumou, ktorú poškodený musí vynaložiť tak, aby vec uviedol do pôvodného stavu. S

uvedeným tvrdením žalovaný nesúhlasil aj preto, že žalobca si podľa svojho tvrdenia v priebehu konania
poškodené motorové vozidlo dal opraviť tak v nezmluvnom servise ale aj svojpomocne, uviedol ho do
pôvodného stavu s veľkou pravdepodobnosťou za sumu nezodpovedajúcu sume v znaleckom posudku.
Znaleckým posudkom preto nie je preukázaná skutočná majetková ujma, ktorá vznikla žalobcovi za
poškodené vozidlo, ale je ním preukázaná kalkulácia nákladov, ktoré by vznikli v prípade ak by si žalobca

dal opraviť poškodené motorové vozidlo u autorizovaného opravcu. S poukazom na vyššie uvedené
preto nie je možné znalecký posudok pre účely preukázania výšky škody použiť a akceptovať tak, ako
to urobil súd prvej inštancie.

9. Žalovaný žiadal opätovne pristaviť motorové vozidlo na doohliadku, a to s poukazom na § 15 zák.

č. 381/2001 Zb., keď poškodený je povinný svoj nárok preukázať. Tento nárok môže podľa žalovaného
poškodený preukázať tak, že pristaví motorové vozidlo po oprave k ohliadke za účelom, aby žalovaný
zhodnotil akými náhradnými dielami a prácami bola realizovaná oprava vozidla a tiež aj predložením
faktúry za opravu motorového vozidla. Z platného právneho stavu ako aj z judikatúry vyplýva, že žalobca
musí preukázať skutočnú škodu, ktorá mu vznikla poškodením veci a následne uvedením do pôvodného

stavu. Ak tento dôkaz nepreukáže, má žalovaný za to, že neuniesol dôkazné bremeno a konajúci súd
mal žalobu zamietnuť, čo je v rozpore s § 205 ods. 2 písm. f).

10. Z doterajšieho tvrdenia žalobcu o vykonanej oprave poškodeného motorového vozidla nebolo podľa
žalovaného preukázané, že žalobca uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla sumu, ktorá

je kalkulovaná výškou škody v znaleckom posudku. Preto možno považovať rozdiel medzi vykonanými
opravami na vozidle a kalkulovanou výškou škody v znaleckom posudku za majetkový prospech žalobcu
na úkor žalovaného. Žalovaný ma za to, že uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu neznamená
jej akékoľvek zhodnotenie, ale iba zhodnotenie do stavu pred poškodením. Žalovaným poskytnutéplnenie pre poškodeného vo výške 572,52 eur je vyjadrením majetkovej ujmy do stavu pred poškodením
vozidla.

11. Okresný súd napriek tomu, že žalovaný žiadal vypočuť pána D., opravcu poškodeného motorového
vozidla, nepripustil tento návrh a dokazovanie skončil s tým, že tento návrh smeroval k tomu, aby boli
preukázané skutočné opravy, ktoré uviedli poškodené motorové vozidlo do pôvodného stavu. Žalovaný
má za to, že okresný súd v rozpore s ust. § 205 ods. 2 písm. c) OSP neúplne zistil skutkový stav veci,
keď odmietol vypočutie opravcu poškodeného motorového vozidla napriek tomu, že by týmto výsluchom

mohol významnou mierou prispieť k zisteniu skutkového stavu veci, t. j. k výške ceny vykonanej opravy
na poškodenom motorovom vozidle.

12. Rovnako žalovaný nesúhlasil s priznanou výškou úroku z omeškania, keď špeciálny predpis, a to
zákon č. 381/2001 Zb. vo svojom ustanovení § 11 ods. 8 stanovuje povinnosť poistiteľa uhradiť úroky
z omeškania, a to len v prípade porušenia povinnosti stanovených ustanovení § 11 ods. 6 cit. zákona

poisťovateľom. Pretože podľa žalovaného neboli z jeho strany porušené povinnosti, ktoré upravuje
ust. ods. 6 citovaného zákona, kedy žalovaný ukončil prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinností, poskytnúť poistné plnenie, oznámil poškodenému výšku poistného plnenia ako aj písomne
poskytol poškodenému vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie mal súd prvej inštancie
nárok žalobcu týkajúci sa úroku z omeškania zamietnuť.

13. Poukazujúc na uvedené preto v rámci svojho odvolacieho návrhu žalovaný žiadal, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie.

14. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného na námietku, že žalobca neumožnil opakovanú
ohliadku vozidla za účelom skontrolovať rozsah a spôsob vykonania opravy uviedol, že na túto námietku
nie je možné kvalifikovane reagovať, nakoľko žalovaný neuviedol na základe akého právneho predpisu
je poisťovňa oprávnená kontrolovať rozsah a spôsob opravy, a teda či žalobca porušil svoje povinnosti
vyplývajúce z právnych predpisov, alebo iba nechcel byť šikanovaný ako spotrebiteľ, keď pred tým

už pristavil auto. Má za to, že toto právo si poisťovňa osobuje bez akéhokoľvek právneho titulu, keď
žalovaný mal možnosť kontrolovať celý obsah škody spôsobom, ktorý si sám zvolil (ohliadka vozidla).

15. Uviedol, že rozpis nákladov, ktorý žalovaný zaslal žalobcovi v celkovej výške 600,00 eur nekalkuluje
s dielami porovnateľnej kvality, ktoré boli na vozidle, ale s náhradami (replikami) od iných výrobcov, ktoré

sú výrazne lacnejšie a samozrejme majú aj svoje nedostatky. Takýto rozpis nákladov nie je predpísaný
žiadnym predpisom a podľa žalobcu sa jedná o nekalú praktiku, keď rovnaký cieľ - neoprávnené krátenie
náhrady škody má zrejme aj sieť „zmluvných servisov“.

16. Poškodené diely na vozidle podľa žalobcu boli tzv. originálne diely výrobcu vozidla, ktoré boli pred

nehodou v štandardnom technickom stave. Aby bola vec uvedená do pôvodného stavu, mali byť podľa
názoru žalobcu k oprave použité náhradné diely identickej kvality.

17. To, že žalovaný vyčíta žalobcovi, že si zvolil opravu v servise, ktorý si slobodne vybral a opravu
vykonal spôsobom, ktorý si slobodne zvolil, považoval žalobca za prejav arogancie voči spotrebiteľovi,

ktorý nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Uplatňovanie selektívneho princípu k jednotlivým
typov servisov upravila už Smernica a Nariadenia z roku 2004, ktorá absolútne zrovnoprávňuje všetky
subjekty podnikajúce v autoopravárenstve. V rozpore s týmto predpisom sa žalovaný cíti byť oprávnený
uvedeným spôsobom (zasielanie vlastných kalkulácii poškodeným) nepriamo diktovať nezávislým
servisom nielen používanie neoriginálnych dielov, ale dokonca aj cenu práce. Žalobca má za to, že

výška škody pre konkrétne vozidlo je zásadne vždy iba jedna a musí byť vyčíslená zákonným spôsobom
napríklad znaleckým posudkom. Všetko ostatné považoval žalobca za praktiky poisťovne, ktoré nie sú
v súlade so zákonom.

18. V ďalšom dal žalobca do pozornosti, že sa jedná o námietku uvedenú opakovane, keď celkový

rozsah škody bol dokumentovaný už pri prvej ohliadke, akákoľvek dodatočná ohliadka (doohliadka) je
neúčelná, pretože jednoducho už nie je čo dodatočne ohliadať. Rovnako žalobcovi nebolo známe, aký
právny predpis oprávňuje poisťovňu „zhodnotiť“ rozsah a spôsob opravy a považoval takúto požiadavku
za požiadavku nad rámec toho, čo žalovanému umožňuje právny poriadok.19. Žalovaný svoje teoretické úvahy o možnom majetkovom prospechu žalobcu žiadnym relevantným
spôsobom podľa žalobcu nepreukázal, keď žalovaný opakovane porovnával výšku opravy s cenou

opravy s tým, že sa jedná o dva výrazy s odlišným významom, a teda nie je možné ich prosté
porovnanie spôsobom, kde akákoľvek cena opravy je automaticky výškou ceny. Okrem toho žalovaný
opomenul, že lacná oprava nevyhnutne znamená nižšiu hodnotu vozidla po oprave, a teda vznik
údajného majetkového prospechu je viac než hypotetický.

20. Pokiaľ sa týka navrhovanej svedeckej výpovedi J.. D., žalobca uviedol, že podľa všetkého žalovaný
vychádza z logickej úvahy, podľa ktorej keď bolo vozidlo v servise, tak musí existovať aj faktúra za
opravu a opravu vykonal servis v osobe J.X. D., takže by mala čo skúmať, vyšetrovať a hodnotiť. Žalobca
sa predvolaniu J. D. nebránil, ale už z výpovede žalobcu na pojednávaní musí byť zrejmé, že opravu
(provizórnu)vykonalžalobcavpodstatesvojpomocneapánD.mupomoholformouposkytnutiapriestoru
a náradia.

21. Na záver svojho vyjadrenia dal žalobca do pozornosti výrazný nepomer v postavení žalobcu ako
bežnéhoobčanaažalovanéhoakosubjektusvýraznýmfinančným,technickýmapersonálnymzázemím
a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho
konania.

22. Žalovaný vo svojej replike k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu poukázal na viacero ustanovení
zákona č. 381/2001 Zb., ktoré oprávňujú poisťovňu kontrolovať rozsah a spôsob opravy poškodeného
vozidla.

23. V ďalšom poukázal na fakt, že žalobca nepristavil motorové vozidlo k ohliadke, čím nepreukázal
svoje nároky tak ako žalovaný vyššie prezentoval, preto žalovaný nevedel stanoviť výšku škody, ktorá
by sa preukázala jedine tak, že by pristavením vozidla na ďalšiu ohliadku mohol žalovaný zistiť rozdiel
medzi uplatňovanými nárokmi žalobcu a už uhradenou škodou zo strany žalovaného.

24.Tvrdenie žalobu, že žalovaný namietol opravu poškodeného vozidla v nezmluvnom servise,
považoval žalobca za nepravdivé, keď žalovaný nikdy nespochybňoval nezmluvného opravcu
poškodeného vozidla. Spochybňoval však nepreukázanie tejto opravy u opravcu J. D., pretože žalobca
nevedel preukázať, aké náklady mal v súvislosti s opravou u tohto autoopravcu, ktorý mu nevystavil
faktúru a podľa žalobcu mu ju mal vystaviť až po skončení sporu. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný

žiadal, aby ho vypočuli ako svedka, čo mu nebolo umožnené, keď výsluchom tohto svedka by sa
preukázali náklady súvisiace s opravou vozidla u uvedeného autoopravcu.

25. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 CSP prejednal vec podľa Občianskeho súdneho poriadku. Podľa
tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 01.07.2016 a odvolanie
žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalovaného ide teda o právo na prejednanie
odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, teda z hľadisku princípu legitímneho
očakávania i právnej istoty je treba jeho odvolanie prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase,
kedy toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť v

zásade do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípu právneho
štátu za účinného čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov
v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ
niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej
dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia.

Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným
pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval, a ktorého právnu úpravu nemohol
poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Odvolací
súd teda podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa
odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

26. Krajský súd v Prešove preto ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods.
1 O. s. p. preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p.. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd je viazaný rozsahoma dôvodmi podaného odvolania. Rozsah preskúmacieho práva a povinnosti odvolacieho súdu je určený
rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania,
ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 205 ods. 2; § 205a O.

s. p.. Nad rámec rozsahu a dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvej
inštancie preskúmať. Odvolací súd v zmysle ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. vo veci nenariadil pojednávanie,
ale po preskúmaní napadnutého rozsudku zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

27. Úvodom je potrebné uviesť, že odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného,

ktorý z dôvodu, že žalobca opätovne nepristavil motorové vozidlo na tzv. ,,doohliadku“ uvádzal,
že preto nedošlo k ,,dolikvidácii“ poistnej udalosti. Podľa odvolacieho súdu k tomuto je potrebné
uviesť, že opätovná požiadavka žalovaného ako poisťovne na tzv. „doohliadku“ nevyplýva zo žiadneho
ustanovenia zákona č. 381/2001 Zb. o povinnom zmluvnom poistení a zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď žalovaný mal možnosť vykonať ohliadku motorového
vozidla po nahlásení škodovej udalosti žalobcom a toto aj urobil, preto podmieňovať vyplatenie celého

poistného plnenia opätovnou ohliadkou možno považovať zo strany žalovaného za šikanózne, keď
žalobca nijako nebránil žalovanému v rámci ohliadky preskúmať všetky poškodené časti motorového
vozidla a rovnako si z tejto ohliadky vyhotoviť fotografický alebo iný záznam.

28. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

29. Podľa § 790 písm. c) Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä zodpovednosť za škodu
vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie

zodpovednosti za škodu).

30. Podľa § 797 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane

skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

31. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.

32. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

33. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

34. Podľa § 15 Zák. č. 381/2001 Z.z. je poškodený povinný svoj nárok preukázať.

35. Z uvedeného je zrejmé, že poskytnuté poistné plnenie má byť v takom rozsahu, aby poškodenému
bola nahradená škoda v rozsahu, ktorý je preukázaný. Rozsah škody určuje ust. § 442 Občianskeho
zákonníka. Podľa § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Občiansky zákonník
nedefinuje pojem „skutočná škoda“. Podľa ustálenej judikatúry sa pod skutočnou škodou rozumie

ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide
o určenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody
(R 55/1971); inak sa škoda definuje aj ako ujma (vyjadriteľná v peniazoch) spočívajúca v zničení,
strate, zmenšení alebo znehodnotení veci a predstavujúca majetkové hodnoty potrebné na uvedenie
do predchádzajúceho stavu. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére

poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej
forme,ktorésúpotrebnénauvedeniedopôvodnéhostavualeboajnáklady,ktorébolinavyševynaložené
v porovnaní so stavom, ktorý tu bol bez škodnej udalosti.36. Ustanovenie ods. 2 § 799 Občianskeho zákonníka hovorí o tom, že kto má právo na plnenie
je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé
vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada.

Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva
oprávnenie poistiteľa vyžiadať si doklady súvisiace s opravou poškodeného motorového vozidla pre
objektivizáciu výšky poskytnutého poistného plnenia, ako sú faktúry, rozpočty opráv atď., resp. vypočuť
osobu, ktorá vykonávala opravu tohto motorového vozidla na preukázanie skutočne spôsobenej škody
žalobcovi. Žalobca spolu so žalobným návrhom súdu predložil doklady preukazujúce komunikáciu so

žalovaným, z ktorých okrem iného vyplýva, že potom ako predložil žalovanému znalecký posudok,
odmietol poskytnúť akékoľvek doklady súvisiace s opravou motorového vozidla, preto pokiaľ si žalobca
zabezpečil opravu poškodeného motorového vozidla v autoservise, ktorý nebol zmluvným autoservisom
žalovaného, mal doložiť fakturáciu tohto servisu tak, aby boli presne špecifikované použité náhradné
diely ako aj cena prác, t.j. či skutočne boli pri oprave použité originálne diely, s ktorými počíta predložený
znalecký posudok znalca H. S.. Pokiaľ teda po stanovení výšky poistného plnenia žalovaným, ktorého

likvidátor vypočítal výšku škody v nižšej miere si dal žalobca vypracovať znalecký posudok, ktorý stanovil
výšku škody na motorovom vozidle vo väčšie miere, bol žalobca povinný predložiť doklady o oprave
tohto motorového vozidla, ktoré by preukazovali, že výška spôsobenej škody na motorovom vozidle
žalobcu bola väčšia než ako to stanovil likvidátor žalovaného.

37. Okresný súd nijako nezdôvodnil svoj záver, podľa ktorého zo znaleckého posudku vyplýva, že
suma, ktorú určil v znaleckom posudku znalec je sumou, ktorú poškodený musí vynaložiť tak, aby vec
uviedol do pôvodného stavu. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa musí vysporiadať so
všetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiabsentujejehomyšlienkovýpostupnielensohľadomnavýsledky
vykonaného dokazovania, keď súd prvej inštancie neuviedol prečo nevypočul navrhovaného svedka,

ktorý vykonával opravu motorového vozidla, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery súdu prvej
inštancie, prečo nezohľadnil, resp. sa nezaoberal výškou skutočne vynaložených nákladov žalobcom
na uvedenie motorového vozidla do pôvodného stavu pred nehodou, ale vychádzal výlučne z podaného
znaleckého posudku znalca A.. H. S..

38. Rovnako pokiaľ sa týka odvolacích námietok žalovaného týkajúcich sa úrokov z omeškania, je
potrebné poukázať na ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poistné plnenie je
splatné do 15 dní len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinností poistiteľa
plniť. Skončenie vyšetrenia je potrebné na zistenie rozsahu povinností poistiteľa plniť. Okresný súd
neuviedol prečo sa žalovaný s poistným plnením dostal do omeškania už od 23.09.2014 a pretože

povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada so všetkými námietkami strany; porušením
uvedenéhoprávastranyapovinnostisúdusastranesporu(okremupretiaprávadozvedieťsaopríčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo

mimoriadnych opravných prostriedkov.

39. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie k
znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo, keď okresný súd neúplne zistil skutkový stav
veci tak ako to namietal v rámci svojho odvolania žalovaný s poukazom na vtedy platné a účinné ust.

§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. ako aj nedostatočným zdôvodnením k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, keď okresný súd svoje rozhodnutie vo fakticky relevantných záveroch dostatočne
neodôvodnil ani právne ani vecne, nie je možné tento nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím
súdom.

40. Ako už bolo skôr konštatované poisťovňa je povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo
znovuzriadenie motorového vozidla porovnaním účelne vynaložených nákladov na náhradné diely a
materiál. Ak oprava tak ako v prejednávenej veci nebola vykonaná v opravovni určenej poisťovňou,
poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v žalobcom určenej opravovni vychádzajúc

z fakturácie pre žalobcu. V tomto prípade je treba si porovnať účtované náklady servisných služieb
pre žalobcu s obvyklými nákladmi na opravu s inými servismi, s tým, že žalobca je povinný preukázať
originalitu použitých náhradných dielov.41. Súd prvej inštancie však nárok žalobcu z vyššie uvedených hľadísk neposudzoval, preto odvolací
súdvsúladesust.§221ods.1písm.h)O.s.p.napadnutýrozsudokzrušilavecvrátilsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie, v ktorom už po zrušení a vrátení veci bude súd prvej inštancie pokračovať v súlade

s novou procesnou normou - Civilným sporovým poriadkom, pričom v novom rozhodnutí rozhodne súd
prvej inštancie o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).