Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314226341
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1314226341.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Karola Riháka a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkýň: 1/ D. L., Z.. X.X.XXXX, X/ T. K., Z..
XX. XX. XXXX, H. B. I. R.. Č.. XX, B., obe zast. advokátom JUDr. Jozefom Kempom, Mandľová ul. č.
90, Bratislava, proti žalovanej: F. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. R.. Č.. X, B., zast. AK Majling & Ninčák,
spol. s r. o., Palárikova ul. č. 14, Bratislava, o 35.850 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III z 30. apríla 2018 č.k. 15C/446/2015-199, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalobkyniam 1/, 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu
17.925 eur spolu s 8,25% úrokom z omeškania od 15.4.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 17.925 eur spolu s 8,25% úrokom
z omeškania od 15.4.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyniam
1/, 2/ súd prvej inštancie priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým,

že o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobkyne 1/. J. K., I..
XX.XX.XXXX, a žalobkyňa 2/ uzavreli dňa 7.12.2009 ako budúci kupujúci so žalovanou ako budúcou
predávajúcou Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. V tejto zmluve bolo dojednané, že budúca
predávajúca - žalovaná uzavrie s budúcimi kupujúcimi kúpnu zmluvu ohľadom pozemku X.. Č.. XXXX/

XXX - orná pôda vo výmere 600 m2 zapísaného na LV pre kat. úz. F. Č.. XXX. Ďalej bolo v tejto zmluve
dojednané, že kúpna cena bude predstavovať sumu 35.850 eur, pričom splatnosť kúpnej ceny bola
dojednaná nasledovne: prvú časť kúpnej ceny vo výške 17.000 eur zaplatia budúci kupujúci v hotovosti
dňa 25.11.2009, zvyšok vo výške 18.850 eur zaplatia v splátkach po 392,70 eur mesačne s tým, že
každá splátka bude splatná k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Napokon si zmluvné strany v
zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy dojednali, že riadnu kúpnu zmluvu uzavrú „po uhradení šiestej
splátky druhej časti kúpnej ceny, ktorá šiesta splátka bude splatná dňa 20. 5. 2010.“

3. Kúpna cena bola žalovanej vyplatená v splátkach a to prvá časť kúpnej ceny vo výške 17.000
eur v hotovosti dňa 25.11.2009, čo žalovaná potvrdila svojim podpisom na zmluve o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy a druhú časť kúpnej ceny vo výške 18.850 eur žalobcovia splácali v dohodnutýchsplátkach bezhotovostne na účet žalovanej, pričom splátky tejto druhej časti kúpnej ceny v zastúpení
pôvodných žalobcov vykonávala žalobkyňa 1/ (dcéra pôvodného žalobcu J. K. a žalobkyne 2/) na
základe splnomocnenia zo dňa 15.12.2009 v období od 18.12.2009 do 19.11.2013.

4. Dňa 12.1.2014 uzavreli zmluvné strany dodatok č. 2 k zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy.
Tento dodatok obsahuje nasledovné dojednanie: „Budúci predávajúci a budúca kupujúca sa dohodli
na ukončení zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy s tým, že ak do troch kalendárnych mesiacov
od podpísania tohto dodatku nedôjde k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy k predmetu kúpy tak, ako bol

pôvodne dohodnutý v zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 7.12.2009 v znení dodatku č. 1
k pôvodnej zmluve, vyplatí budúca predávajúca budúcim kupujúcim 35.850 eur.“

5. Pôvodný žalobca 1/ J. K. dňa 16.10.2015 zomrel. Z osvedčenia o dedičstve z 31.3.2016 č.k.
30D/1752/2015, Dnot 56/2015 (č.l. 148) vyplýva, že do aktív dedičstva bola zahrnutá aj predmetná
pohľadávka vo výške 35.850 eur, z čoho polovicu vo výške 17.925 eur (35.850: 2 = 17.925 eur)

nadobudla žalobkyňa 2/ - manželka poručiteľa v rámci vyporiadania BSM a druhú polovicu vo výške
17.925 eur nadobudla na základe dohody dedičov žalobkyňa 1/ - dcéra poručiteľa.

6. Listinou z 8.12.2015 žalovaná uznala čo do dôvodu a výšky svoj dlh vo výške 35.850 eur voči
veriteľom, ktorými sú zomrelý pôvodný žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ a ich právni nástupcovia. V uznaní dlhu

žalovaná uviedla: „Dlh vznikol dňa 14.4.2014 z dôvodu ukončenia zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy
uzavretej dňa 7.12.2009 v znení jej Dodatku č. 2 uzavretého dňa 12.1.2014, ktorá zmluva bola uzavretá
medzidlžníkomF.G.akobudúcoupredávajúcounastranejednejaJ.K.T.T.K. akobudúcimikupujúcimi
na strane druhej, pričom na základe čl. II. Dodatku č. 2 uzavretého dňa 12.1.2014 k Zmluve o uzavretí
budúcej zmluvy uzavretej dňa 7.12.2009 sa dlžník F. G. stala dňa 14.4.2014 povinná zaplatiť J. K. a T.

K. sumu vo výške 35.850 eur, ktorá suma predstavuje vrátenie kúpnej ceny zaplatenej Róbertom K. T.
T. K. dlžníkovi F. G. na základe zmluvy, nakoľko dlžník F. G. porušila svoje zmluvné povinnosti podľa
čl. III. ods. 3, 4 zmluvy, lebo na predmete kúpy nevybudovala inžinierske siete, v dôsledku čoho bola
zmluva ukončená dňa 13.4.2014. Dlžník F. G. prehlasuje, že svoj dlh uznáva napriek jeho premlčaniu a
ďalej prehlasuje, že tento dlh spolu s prislúchajúcim príslušenstvom veriteľom zaplatí na základe výzvy

veriteľov.“

7. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Predmetná zmluva
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy je podľa súdu prvej inštancie absolútne neplatným právnym úkonom
a to z dôvodu, že neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je určenie doby, do ktorej sa má uzavrieť

budúca kúpna zmluva. Rovnako neplatným právnym úkonom je podľa súdu prvej inštancie aj Dodatok
č. 2 k Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol: „Právnym následkom vyslovenia absolútnej neplatnosti Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy je
vznik povinnosti žalovanej vrátiť žalobkyniam (ako právnym nástupcom pôvodných žalobcov) kúpnu
cenu vo výške 35.850 Eur podľa ust. § 457 Obč. zák. a vzniku nároku žalobkýň na vydanie tohto

bezdôvodného obohatenia. I napriek vyslovenej neplatnosti Dodatku č. 2 má súd za to, že z jeho znenia
je možné vyvodiť, že žalovanú pôvodní žalobcovia vyzvali na vydanie bezdôvodného obohatenia ku dňu
14.4.2014, čo potvrdila aj žalovaná v uznaní dlhu.“

8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s obranou žalovanej spočívajúcou v tvrdení, že žalobcom v spore

chýba aktívna vecná legitimácia. Vo vzťahu vo vzťahu k prostriedkom, ktoré boli uhradené ako kúpna
cena žalovanej, mal súd prvej inštancie za preukázané, že tieto patrili pôvodnému žalobcovi 1/ a
žalobkyni 2/ (patrili do ich BSM) a títo písomne splnomocnili žalobkyňu 1/ na to, aby ich za nich a v ich
mene vkladala na účet žalovanej ako splátky kúpnej ceny za predmet kúpy podľa Zmluvy o uzavretí
budúcej zmluvy. V dôsledku zániku BSM smrťou pôvodného žalobcu 1/ a následného dedenia sú podľa

súdu prvej inštancie vo veci aktívne vecne legitimované žalobkyne tak, že každá z nich je veriteľom
pohľadávky voči žalovanej vo výške po 17.925 eur (1/2 pôvodne žalovanej sumy vo výške 35.850 eur).

9. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú ani argumentáciu žalovanej spočívajúcu v tvrdení, že
vzhľadom na to, že zmluva o budúcej zmluve je neplatným právnym úkonom, aj uznanie dlhu zo strany

žalovanej je neplatným právnym úkonom. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že v čase uznania
dlhu žalovanou nebola vyslovená neplatnosť Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a medzi stranami nebolo
pochýb, aký dlh z akého právneho úkonu je predmetom uznania. Okrem toho, k uznaniu dlhu vo výške
35.850 eur žalovanou došlo až 8.12.2015, t.j. počas prebiehajúceho súdneho konania, v ktorom sauplatňuje nárok na zaplatenie tohto dlhu žalovanou (t.j. v čase, keď bola obom stranám, a teda aj
žalovanej známa argumentácia strán v tomto konaní). Táto znalosť námietok strán a stavu konania je
plne zohľadnená aj v znení uznania dlhu, keď žalovaná uznáva dlh aj voči právnym nástupcom veriteľov

vediac, že pôvodný žalobca 1/ zomrel dňa 16.10.2015 a že uznáva svoj dlh aj napriek jeho prípadnému
premlčaniu. Ďalej súd prvej inštancie v tejto súvislosti v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:
„Pri posudzovaní naplnenia predpokladov pre platnosť uznania dlhu (uznávacieho prejavu žalovanej)
podľa ust. § 558 Obč. zák. je potrebné prihliadať na výkladové pravidlá obsiahnuté v ust. § 35 Obč.
zák.. Komplexným posúdením okolností, za ktorých došlo k vykonaniu uznania dlhu dňa 8.12.2015

žalovanou, má súd za to, že žalovaná platne uznala dlh voči žalobkyniam, a to aj prihliadnutím na
to, že žalovaná vykonala uznanie dlhu počas prebiehajúceho konania o zaplatenie sumy 35.850 eur
a ešte aj na pojednávaní dňa 19.1.2018 žalovaná sama uviedla, že v nadväznosti na výsledok sporu
pred Okresným súdom Pezinok bude rada, že bude môcť peniaze žalobkyniam vrátiť. Určenie výšky
dlhu a právneho dôvodu vzniku dlhu je tiež jednoznačne určené a poznateľné (pre strany sporu, ale aj
pre tretie osoby), keď medzi stranami nebolo sporné, že žalovanej bola uhradená kúpna cena celkovo

vo výške 35.850 eur podľa Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a dlh v rovnakej výške a z rovnakého
právneho dôvodu je predmetom uznania s odkazom na povinnosť žalovanej vrátiť uhradenú kúpnu
cenu. Súd naviac právne posudzoval a vyhodnocoval prejav žalovanej - uznanie dlhu zo dňa 8.12.2015
tak, aby výsledkom jeho posúdenia a záveru súdu bolo rozumné a spravodlivé usporiadanie vzťahov
strán, prihliadajúc aj na korektív dobrých mravov.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie

žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť každej žalobkyni po 17.925 eur z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia.

10. Výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyniam úroky z omeškania súd prvej inštancie odôvodnil
nasledovne: „Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 13.11.2013 do

10.6.2014 vo výške 0,05%, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu
15.4.2014 ako prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol
pred 1.2.2013, je 8,25% ročne. Žalovanej tak bola uložená povinnosť zaplatiť každej zo žalobkýň úroky
z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 17.925 eur odo dňa nasledujúceho po vzniku povinnosti
žalovanej vrátiť uhradenú kúpnu cenu až do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením peňažného dlhu

doposiaľ trvá.“

11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

12. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že predmetná
Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy je neplatným právnym úkonom a v dôsledku toho vlastne uznala
neexistujúci dlh, t.j. dlh z neplatnej zmluvy. Neplatné je preto aj uznanie dlhu a nárok žalobkýň je preto
premlčaný.

13. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedli,
že sa nestotožňujú so záverom súdu prvej inštancie, že Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy je neplatným
právnym úkonom, pretože podľa nich čas uzavretia budúcej kúpnej zmluvy bol v zmluve o uzavretí
budúcej zmluvy určený jednoznačným a nepochybným spôsobom. Žalovaná sa na ich úkor bezdôvodne
obohatila plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože žalobkyne od zmluvy o budúcej zmluve

odstúpili.

14. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

15. Žalovaná založila odvolanie na tvrdení, že nemohla platne uznať dlh z neplatnej zmluvy a preto
je uznanie dlhu neplatným právnym úkonom. S touto argumentáciou sa odvolací súd nestotožňuje.
Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa s touto argumentáciou žalovanej zaoberal a v
odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vysvetlil, prečo túto argumentáciu žalovanej nepovažuje

za opodstatnenú (viď ods. 54., 55. a 56. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadom tejto otázky a poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku. Odvolací súd dodáva, že z uznania dlhu z 8.12.2015 (č.l. 115) vyplýva, že
žalovaná veľmi dobre vedela, aký dlh (z akého právneho úkonu) a v akej výške uznáva. Naviac, preplatnosť uznania dlhu je bezvýznamné, či predmetná Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy je alebo nie je
platným právnym úkonom. Medzi stranami bolo totiž nesporné, že právny vzťah založený touto zmluvou
zanikol bez toho, aby došlo k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy. Ak by teda Zmluva o uzavretí budúcej

zmluvy bola platným právnym úkonom, žalovanej by vznikla povinnosť vrátiť žalobkyniam kúpnu cenu
z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, pričom skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia by
v takom prípade bolo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Obč. zák.). Neplatnosť
zmluvy o budúcej zmluve nič nemení na tom, že žalovaná je povinná vrátiť žalobkyniam kúpnu cenu z
titulu vydania bezdôvodného obohatenia s tým, že skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia tu

je plnenie bez právneho dôvodu. Okrem toho, uznávací prejav v uznaní dlhu (§ 558 Obč. zák.) musí
obsahovať také údaje, z ktorých za prípadnej pomoci výkladu podľa § 35 Obč. zák. nepochybne vyplýva
dôvod dlhu. Uvedenie dôvodu dlhu znamená označenie, akého dlhu sa uznanie týka alebo v čom dlh
skutkovo spočíva. V prejednávanej veci z uznania dlhu z 8.12.2015 nepochybne vyplýva, že uznanie
sa týka dlhu, ktorý žalovanej vznikol tým, že jej bola na základe predmetnej Zmluvy o uzavretí budúcej
zmluvy vyplatená kúpna cena nehnuteľnosti, pričom budúca kúpna zmluva nebola uzavretá. V uznaní

dlhu je teda jeho dôvod celkom jednoznačne a zrozumiteľne špecifikovaný. To, že Zmluva o budúcej
zmluve je neplatným právnym úkonom, nemá žiadny vplyv na platnosť uznania dlhu, pretože - ako je
to uvedené vyššie - neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve nespôsobuje zánik povinnosti žalovanej vrátiť
žalobkyniam kúpnu cenu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

16. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov, ktorými bol odvolací
súd viazaný, vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalobkyniam priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).