Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7Er/209/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611201642
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5611201642.4

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému J. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom K. XXX, C., pre vymoženie pohľadávky vo výške 132,77 eura s príslušenstvom, vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom, so sídlom Exekútorského úradu M. M. Hodžu
4058/28, Liptovský Mikuláš, pod spisovou značkou EX 92/11, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .

II. Súd u k l a d á oprávnenej zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šutliakovi trovy exekúcie
vo výške 32,90 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom sa dňa 14. 02. 2011 začalo exekučné konanie

pod sp. zn. EX 92/11 pre vymoženie pohľadávky vo výške 132,77 eura, priznanej vykonateľným
rozhodnutím o priestupku zo dňa 21. 07. 2008, č. p. ORP-P-628/
ODI-E-2008, vydaným Okresným dopravným inšpektorátom Liptovský Mikuláš. Súdny exekútor začal
vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 029443* zo dňa 14. 03. 2011, ktoré v súlade s § 44
ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 udelil Okresný súd
Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 132,77 eura a trovy exekúcie.

2. Uznesením zo dňa 12. 05. 2017, sp. zn. 7Er/209/2011 súd pripustil aby z konania vystúpila pôvodná
oprávnená Slovenská republika, za ktorú konalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, a na jej
miesto do konania vstúpila obchodná spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s. Predmetné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 07. 2017.

3. V priebehu konania doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok
povinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie.Oprávnenásozastavenímexekúciepodľaustanovenia§
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“)
nesúhlasila, pričom navrhla exekúciu zastaviť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku, lebo uplynula lehota na vykonanie exekučného titulu. Zároveň navrhla, aby súd zaviazal
povinného povinnosťou nahradiť trovy exekúcie.

4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Súhlas oprávnenej so zastavením exekúcie v prípade, ak súdny exekútor skonštatuje nemajetnosť

povinného, nie je podmienkou na zastavenie exekúcie súdnym rozhodnutím. Na zastavenie exekúcie z
dôvodu tvrdeného uplynutia prekluzívnej lehoty, nie je dôvod. V čase vydania exekučného titulu zákon
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch upravoval v ustanovení § 88 ods. 1 trojročnú prekluzívnu
lehotu na vymoženie pokuty za priestupok, čiže súdny exekútor mohol za danej právnej úpravy vymôcť
pohľadávku najneskôr do 02. 09. 2011. Zákonom č. 298/2008 Z. z. sa s účinnosťou od 01. 09. 2008

upustilo od povinnosti vymôcť pokutu za priestupok v trojročnej prekluzívnej lehote, pričom v tomto
zákone sa nenachádzajú prechodné ustanovenia, ktoré by upravovali prípady začaté po 01. 09. 2008,
keď exekučný titul bol vydaný pred týmto dátumom a trojročná prekluzívna lehota na vymáhania by
uplynula po tomto dátume. Nakoľko ide o procesné ustanovenie, platí, že nové ustanovenia zákona sa
aplikujú nielen v konaniach začatým po účinnosti zákona, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa
starších právnych predpisov, ak zákon v prechodných ustanoveniach neustanoví výnimky. Pokiaľ však

ide o lehoty, platí zásada, podľa ktorej pre lehoty, ktoré v deň účinnosti novely zákona ešte neskončili,
platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by starší zákon ustanovoval dlhšiu lehotu, lehota sa
skončí v tomto neskoršom čase. Z dôvodovej správy k zákonu č. 298/2008 Z. z. vyplýva, že vypustením
ods. 1 v ustanovení § 88 sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostane do súladu
s právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, z čoho je zrejmé, že vypustenie

ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch sledovalo ciel, aby vymáhanie pokút za priestupky z
hľadiska lehoty, spadalo pod režim právnej úpravy zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní. Ustanovenie § 71 ods. 3 správneho poriadku, ktoré upravuje lehotu, do ktorej je oprávnený
subjekt povinný podať návrh na vykonanie exekúcie a teda nie lehotu, v rámci ktorej musí dôjsť k
vymoženiu pohľadávky, je preto potrebné na predmetnú vec subsidiárne použiť. Súd poukazuje na

závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 26. 06. 2013, sp. zn. 6 M Cdo 12/2012.
Oprávnená v iných obdobných návrhoch na zastavenie exekúcie odkázala na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. 06. 2014, sp. zn. 5 M Cdo 2/2013, z ktorého odôvodnenia vyplýva,
že pri rovnakom právnom posúdení ako v skoršom spomínanom uznesení, súd dospel k inému záveru.

8. Za výkon exekúcie a za zvolený spôsob jej vykonania je zodpovedný súdny exekútor. Preto ak v
priebehu exekúcie zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bolo v záujme
hospodárnosti konania predložiť súdu podnet na zastavenie exekúcie. Preskúmaním predložených
listín mal súd preukázané, že súdny exekútor zisťoval majetok povinného dostupnými prostriedkami
a dostatočným spôsobom. Súd vykonaným dokazovaním zistil nemajetnosť povinného, a preto sa

stotožnil s názorom exekútora o potrebe zastavenia exekúcie. Na základe uvedených skutočností ako
aj s prihliadnutím na to, že predmetná exekúcia sa vykonáva osem rokov, počas ktorých sa súdnemu
exekútorovi nepodarilo vymôcť pohľadávku, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
exekúciu zastavil.
9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa § 203 ods. 5 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

11. V súlade s vyššie citovaným ustanovením, súd uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi priznané trovy exekúcie.

12. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
68/2017 Z. z., súd pri určovaní výšky trov exekúcie vychádzal z vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a

náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „vyhláška“). Súdny exekútor
si uplatnil paušálnu odmenu za šesť úkonov exekučnej činnosti vo výške po 3,32 eura napriek tomu,
že podľa § 14 ods. 1 vyhlášky má nárok na minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške
33,19 eura. V súlade so zásadou viazanosti návrhom tak súd exekútorovi priznal paušálnu odmenu v
ním uplatnenej výške 19,92 eura. Okrem odmeny za výkon exekučnej činnosti má exekútor nárok aj

na náhradu preukázaného poštovného vo výške 9,- eur. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej
hodnoty a preto súd podľa § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu o 20 % DPH, t. j. o
3,98 eura. Súdny exekútor si neuplatnil DPH z hotových výdavkov. Celkom tak súd priznal exekútorovi
náhradu trov exekúcie vo výške 32,90 eura, ktoré je povinná zaplatiť oprávnená.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o nároku na náhradu trov exekúcie
(t. j. proti rozhodnutiu kto platí trovy exekúcie), možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenianaOkresnomsúdeLiptovskýMikulášpísomnevdvochvyhotoveniach.Odvolaniemôžepodať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o výške trov exekúcie, odvolanie nie je prípustné (§
355 ods. 2 C. s. p.).