Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. marec 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/291/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809208539
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8809208539.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou Mgr. Annou Monokovou v spore žalobcu: D. W., U..

XX.XX.XXXX, R. G., C. T. XXX/XX, zast. JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom, Hlavná 29, Prešov
proti žalovaným: 1. K. H., A.. O., U.. XX.X.XXXX, R. N. Č.. XX, 2a. K. O., U.. XX.XX.XXXX, R. H. U. F.,
Z. X. G. XXXX/X, 2b. G.. T. F., U.. XX.X.XXXX, R. H. U. F., R.Á. XXXX/XX, 2c. K. Š., U.. XX.X.XXXX, R.
H., T. XXX/XXX, 2d. G. A., A.. O., U.. XX.X.XXXX, R. R. XXX, 2e. L. W., A.. O., U.. X.XX.XXXX, R. H. U.
F., N. T. XXXX/XX, 2f. G. O., U.. X.XX.XXXX, R. U.Ž. T. XXX, 2g. C. O., U.. X.XX.XXXX, R. U. T. XXX,
2f. a 2g. zastúpení K. O., U.. XX.X.XXXX, R. U. T. XXX, 3. G. D., A.. O., U.. X.X.XXXX, R. N. XXX/X, H.
U..F.., 4. C. W., U.. X.XX.XXXX, R. N. Č.. XX, 5. K. B., A.. W., U.. XX.XX.XXXX, R. G. X, 6. G. L.K., U..

X.X.XXXX, R. G.. A.. Š. XXX, H. U..F.., 7. C. L., U.. X.XX.XXXX, R. E. XXX, 6. a 7. zastúpení B. L., R.
H. U. F., G.. A.. Š. XXX 8. G. W.L., U.. XX.X.XXXX, R. R. XXX, 9. C. R., 10. K. R., A.. G., 11. G. G., 12.
G. W., žalovaní v 9. až 12. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva t a k t o

r o z h o d o l :

Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k parcelám registra V., parcelné číslo
XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 117 m2, parcelné číslo XX, zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 331 m2, parcelné číslo XXX, záhrady vo výmere vo výmere 1609 m2 a parcelné číslo XXX,

záhrady vo výmere vo výmere 217 m2, katastrálne územie N. zapísané na LV č. XXX a v y p o r i
a d a v a tak, že parcely registra V., parcelné číslo XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 117
m2, parcelné číslo XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 331 m2, parcelné číslo XXX, záhrady vo
výmere vo výmere 1609 m2 a parcelné číslo XXX, záhrady vo výmere vo výmere 217 m2, katastrálne
územie N. zapísané na LV č. XXX p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu

bez povinnosti výplaty za ustupujúci podiel žalovanej v 2d. rade G. A., A.. O., žalovanej v 2e. rade L.
W.ľ A.. O., žalovanému v 6. rade G. L.ča žalovanému v 7. rade C. L.

Žalobca je povinný zaplatiť za jeho podiel

žalovanej v 1. rade K. H.ľa žalovanej v 3. rade G. D. každej sumu po 473,75 eur

žalovanej v 2a. rade K. O., žalovanej v 2b. rade T. F. a žalovanej v 2c. rade K. Š. každej sumu po 118,40
eur

žalovanému v 2f. rade G. O. a žalovanému v 2g. rade C. O. každému sumu po 29,60 eur

žalovanému v 4. rade C. W.čsumu 521,25 eur

žalovanej v 5. rade K. B.ča žalovanému v 8. rade G. W.č U.. XX.X.XXXX každému sumu po 260,60 eur .

žalovanému v 9. rade C. R. a žalovanej v 10. rade K. R. každému sumu po 355,30 eur, žalovanému v 11.
rade G. G. sumu 710,60 eur a žalovanému v 12. rade G. W.čsumu 236,90 eur na osobitný depozitný účetSlovenského pozemkového fondu IBAN: E. XXXX XXXXXXXXXXXXXXXX vedený v Štátnej pokladnici,
VS XXXXXXXX

a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Stranám konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k parcelám v katastrálnom území N. vyššie označeným pod parcelným číslom č. XX, XX K. XXX

zapísaným na LV č. XXX ( predtým LV č. XX ), pričom podielové spoluvlastníctvo navrhol vyporiadať tak,
aby súd prikázal vlastníctvo k parcelám do jeho vlastníctva za náhradu, ktorú by bol povinný vyplatiť
žalovaným spoluvlastníkom.

Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že je spolu so žalovanými podielovým spoluvlastníkom pozemkov

parcelné číslo XX, XX, XXX K. XXX, pričom pozemok č. XX je zastavaný nehnuteľnosťou - rodinným
domom súpisné číslo XX a pozemok č. XX je bezprostredným okolím ( dvorom ) domu, pričom spolu
tvoria tieto nehnuteľnosti jeden funkčný celok. Uviedol tiež, že nemá záujem zotrvať so žalovanými v
podielovom spoluvlastníctve a chce svoje vzťahy s nimi vyporiadať. Citoval ust. § 142 Občianskeho
zákonníka s tým, že sa pokúšal riešiť vec dohodou so žalovanými, ale táto nie je možná v dôsledku

nesúhlasu niektorých spoluvlastníkov.

Uznesením č.k. 3C/291/2009-156 zo dňa 20.11.2014 súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že
predmetom vyporiadania sa stala aj parcela č. XXX.

Takto sa predmetom vyporiadania stali parcela registra V., parcelné číslo XX, zastavané plochy a
nádvoriavovýmere117m2,parcelnéčísloXX,zastavanéplochyanádvoriavovýmere331m2,parcelné
číslo XXX, záhrady vo výmere vo výmere 1609 m2 a parcelné číslo XXX, záhrady vo výmere vo výmere
217 m2, katastrálne územie N. zapísané na LV č. XXX ( ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“ ).

Následne v priebehu konania navrhoval žalobca aj iné spôsoby vyporiadania k predmetným
nehnuteľnostiam, no ostatný návrh spôsobu vyporiadania bol práve návrh na vyporiadanie prikázaním
predmetných nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva za súčasnej povinnosti výplaty tým
ustupujúcim spoluvlastníkom, ktorí si nárok žiadajú.

V priebehu konania nastali jednak v dôsledku dispozičných úkonov žalobcu ale aj v dôsledku prechodu
vlastníckeho práva po pôvodne žalovanom v 2. rade C. O., ktorý v priebehu konania zomrel a na jeho
miesto nastúpili žalovaní v 2a. až 2g rade, také skutočnosti, ktoré mali za následok určenia konečného
okruhu žalovaných tak ako sú uvedení v záhlaví rozsudku ako aj zapísaní na LV č. XXX.

2. Všetci žalovaní súhlasili s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva prikázaním do výlučného
vlastníctva žalobcovi, pričom žalovaní v 1., 2a., 2b., 2c, 2f., 2g., 3., 4., 5., 8. rade ako aj zástupca za
žalovaných v 9. až 10. rade žiadali za ustupujúci podiel vyplatiť primeranú náhradu, žalovaní v 2d., 2e
a 7. a 8. rade súhlasili s prikázaním bez povinnosti výplaty za ustupujúci ich podiel.

Zástupca za žalovaných v 9. až 12. rade Slovenský pozemkový fond navrhol zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo prikázaním za náhradu, pričom v danom prípade je možné tak vykonať len
súdnou cestou, teda dohoda o takomto spôsobe je zo zákona vylúčená. V ďalšom uviedol, že primeranú
náhradu je potrebné chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, ekvivalent umožňujúci
podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, akú predstavoval podiel spoluvlastníka, ktorý bol

prisúdený inému spoluvlastníkovi. Určujúcou je obvyklá cena, teda cena, ktorá by sa dosiahla pri predaji
podobnej nehnuteľnosti v podobnej lokalite v rovnakej dobe a v obvyklom obchodnom styku. Súčasne
predložil aj ponuky a realizovaný predaj porovnateľných pozemkov v podobných lokalitách uvedené
v cenovej mape nehnuteľnosti, ktorá poskytuje informácie o cenách nehnuteľnosti na realitnom trhu
a tiež ponuky na predaj porovnateľných pozemkov v podobných lokalitách prostredníctvom realitnýchkancelárii. Jednalo sa o cenovú mapu pre obce N., L. K. G. ako aj ponuky realitných kancelárii na predaj
alebo kúpu či už cát alebo stavených pozemkov v danej lokalite, no jednalo sa o Obec L..

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, znaleckým
posudkom, vyjadreniami a listinami predloženými stranami sporu, pripojeným spisom tunajšieho súdu
a zistil tento skutkový stav.

4. Z listu vlastníctva č. XXX vedeného Úradom geodézie, kartografie a katastra, obec T., katastrálne

územie N. je nepochybné, že vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú žalobca v pomere 176/1920,
žalovaná v 1. a 3. rade obe v pomere po 160/1920, žalovaní v 2a., 2b. a , 2c. rade v pomere 40/1920,
žalovaní v 2d., 2e., 2f a 2g. rade v pomere 10/1920, žalovaný v 4. rade v pomere 176/1920, žalovaní v 5.,
7. a 8. rade v pomere 88/1920, žalovaný v 6. rade v pomere 264/1920, žalovaní v 9. a 10. rade v pomere
120/1920, žalovaný v 11. rade v pomere 240/1920 a žalovaný v 12. rade v pomere 80/1920 s tým, že
u žalovaných v 9. až 12. rade správu vykonáva Slovenský pozemkový fond, pričom vyjadrenie pomeru

súd stanovil vzhľadom na spoluvlastnícky podiel toho ktorého spoluvlastníka pri určení spoločného
menovateľa 1920.

5. Zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 4D/108/2011, v ktorom konaní sa viedlo
dedičské konanie po neb. C. O., pôvodne žalovanom v 2. rade súd zistil, že tento zomrel dňaXX.X.XXXX

a v zmysle osvedčenia o dedičstve predmetné nehnuteľnosti, v tom čase zapísané ešte na LV č.
XX, nadobudli žalovaní v 2a. až 2c. rade v podiele 1 a žalovaní v 2d až 2g. rade v podiele 1/16k
spoluvlastníckemu podielu nebohého žalovaného v 2. rade.

6. Znalecký posudok znalca z odboru geodézia a kartografia C. I. č. 10/2011 bol podaný v čase, kedy vo

veci prichádzal vzhľadom na návrhy niektorých strán do úvahy aj spôsob vyporiadania reálnou deľbou.
Pri všetkých troch variantoch vzhľadom na vtedy aktuálne návrhy strán je možné konštatovať, že pri
reálnej deľbe by užívanie vytvorených parciel bolo v prírode veľmi zložité, prakticky nemožné.

7. Súd si zaobstaral v rámci úradnej činnosti odborné vyjadrenie č. 11/2013 podané znalcom B.. Y.

L. v inej veci, ktoré sa týkalo stanovenia všeobecnej hodnoty parciel v katastrálnom území Obce N.,
pričom sa jednalo o pozemky druhu záhrady a zastavané plochy a nádvoria, pričom metódou polohovej
diferenciácie bola jednotková hodnota určená na sumu 2,89 eur / m2.

8. Žalobca predložil na preukázanie určenia primeranej náhrady potvrdenie realitnej kancelária W..O..L..

E..A..O.., D., realitná kancelária, zo dňa 5.11.2018, podľa ktorého reálna trhová cena predmetných
nehnuteľností a to parcely č. XX K. XX je cca 7 eur / m2, u parcely č. XXX je to cena 1 euro / m2 a pokiaľ
sa týka parcely č. XXX túto určili na sumu cca 3 eur / m2, pričom podľa správy ceny boli stanovené na
základe vývoja cien na trhu v danom období, v danej lokalite a na základe miestneho zisťovania.

9. Vo vyjadreniach zástupcu žalovaných v 9. až 12. rade opätovne poukázal na to, že reálna deľba,
s ktorou možnosťou, resp. nemožnosťou je potrebné sa vysporiadať, je neúčelná, nakoľko by vznikli
parcely samostatne absolútne nevyužiteľné a ich využívanie by bolo obmedzené, preto navrhli pristúpiť
k vyporiadaniu prikázaním sporných parciel žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva za primeranú
náhradu. K stanoveniu primeranej náhrady uviedol, že túto navrhujú v sume 2,89 eur / m2, ako to

vyplýva z listinného dôkazu, ktorý zabezpečil súd. Primeranou náhradou je príslušný podiel všeobecnej
ceny veci a všeobecná cena má zodpovedať trhovému princípu ocenenia, na základe ktorého by nemalo
dôjsť k znevýhodneniu jedného spoluvlastníka na úkor druhého a v tejto súvislosti poukázal na rozdiel
v stanovení primeranej náhrady za m2 k parcele č. XXX a XXX.

10. V písomnom vyjadrení žalobca k cene vyššie určenej realitnom kanceláriou uviedol, že zatiaľ čo
zabezpečené odborné vyjadrenie vychádzalo z obdobných pozemkov, stanovisko realitnej kancelárie
vychádza z konkrétne určených pozemkov, ku ktorým bola stanovená ich trhová cena a aj na základe
miestneho zisťovania. Pokiaľ sa týka cenového rozdielu medzi parcelou č. XXX a XXX, ktoré sú obe
rovnakej kultúry, ten súvisí s tým, že parcela č. XXX sa nachádza pri miestnej komunikácii na rovine pri

miestnom potoku a je na nej možné vzhľadom k jej polohe umiestniť stavbu, či na obchodné, prípadne
iné účely, ktoré by vyhovovali prípadnému záujemcovi, no parcela č. XXX je parcelou, ktorá svojou šírkou
a dĺžkou, sa nachádza v svahovitom teréne a jej využitie je možné nanajvýš na poľnohospodárske účely,
prípadne na výsadbu okrasných alebo ovocných stromov.11. Právny zástupca žalobcu v záverečnom prednese uviedol, že sa stotožňujú so všetkými ich návrhmi
a vyjadreniami, ktoré podali v tejto veci, že majú za to, že toto riešenie vyporiadania je najvýhodnejšie pre

všetky strany, preto žiadajú súd, aby rozhodol v zmysle ich podaní, teda tak, aby nehnuteľnosti prikázal
do výlučného vlastníctva žalobcu a toho zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady podľa podkladov,
ktoré predložili k určeniu primeranej náhrady a že si neuplatňujú náhradu trov konania.

Žalovaná v 2. rade navrhla, aby jej žalobca vyplatil primeranú náhradu a neuplatňovala si náhradu trov

konania.

Zástupca za žalovaných v 6. a 7. rade uviedol, že trvá na tom, čo už uviedol vo svojich vyjadreniach
a neuplatňuje náhradu trov konania.

Žalovaný v 8. rade G. W. v záverečnom prednese uviedol, že trvá na tom ako sa už vyjadril a neuplatňuje

si náhradu trov konania.

Zástupkyňa za žalovaných v 9.,10.,11.,12. rade, zástupkyňa za Slovenský pozemkový fond uviedla,
že ako zákonný zástupca žalovaných v 9. až 12.rade v zmysle zásady, že nikoho nemožno nútiť,
aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve, nemajú výhrady k zrušeniu podielového spoluvlastníctva

predmetných parciel. Pokiaľ ide o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na základe vykonaného
dokazovania v prejednávanej veci je zrejmé, že reálna deľba uvedených parciel, teda predmetných
sporných parciel, je neúčelná, pretože reálnou deľbou by vznikli absolútne nevyužiteľné pozemky. Preto
navrhujú v zmysle návrhu žalobcu vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním do výlučného
vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu pre žalovaných v 9. až 12.rade a to pre žalovaného, teda

neznámého vlastníkov G. G. v sume 674,59 eur, žalovaného C.U. R. v sume 337,24 eur, K. R. v sume
337,24 eur a G. W. v sume 224,85 eur. Trovy konania si neuplatňujú.

12. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť dohoda

musí byť písomná.

13. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

14. Z § 142 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka vyplýva právo každého spoluvlastníka obrátiť sa

kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Občiansky
zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje
ich poradie. Ako prvý spôsob prichádza do úvahy reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa
výšky ich podielov, ktorý prichádza do úvahy iba tam, kde je predmet spoluvlastníctva deliteľný. Druhý
spôsob zrušenia a vyporiadnia prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie nie je dobré možné a to

jej prikázaním za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom prihliadnuc na účelné
využitie veci, na to, ktorý zo spoluvlastníkov spornú nehnuteľnosť užíval a na bytovú odkázanosť
účastníkov. Primeranou náhradou je príslušný podiel všeobecnej ceny veci ako hodnotový ekvivalent
vyjadrený v peniazoch. Keď sa vec nedá rozdeliť na reálne časti zodpovedajúce spoluvlastníckym
podielom, možno podielové spoluvlastníctvo vyporiadať aj kombináciou rozdelenia veci s jej prikázaním

za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretí spôsob je nariadenie predaja
spoločnej veci v prípade, že žiaden zo spoluvlastníkov ju nechce.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že všetky strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, pričom podiel toho ktorého spoluvlastníka je uvedený vyššie.

15. Pokiaľ sa týka vyporiadania tohto spoluvlastníctva, súd musí pri procesnom postupe dodržať poradie
a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, ktoré súd pre súd
záväzné. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych podielov je rozdelenie veci medzispoluvlastníkov podľa výšky ich podielov, no predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia je, že ide
o vec deliteľnú
( z technického hľadiska ) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. keď rozdelením veci

vzniknú veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a
spoločenskému poslaniu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľností musí súd dbať aj na to, aby rozdelením
vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom do katastra
nehnuteľnosti. Vzhľadom na celkovú výmeru predmetných nehnuteľností a vzhľadom na výšku podielov
jednotlivých spoluvlastníkov mal súd za jednoznačne preukázané, že vyporiadanie reálnym rozdelením

neprichádza do úvahy. Tretí spôsob vyporiadania spoluvlastníctva a to nariadenie predaja veci a
rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov taktiež neprichádza do úvahy, pretože je
možné vyporiadať spoluvlastníctvo druhým spôsobom, t.j. prikázaním predmetnej nehnuteľnosti za
primeranú jednému spolvlastníkovi a to žalobcovi, ktorý prejavil záujem stať sa výlučným vlastníkom.
Preto súd riadiac sa vyššie uvedeným a berúc do úvahy aj zhodné návrhy všetkých strán sporu o zrušení
a vyporiadaní ich spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti podielové spoluvlastníctvo zrušil a toto

vyporiadal tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu.

16. Medzi stranami sporu nebol teda v konečnom dôsledku sporný spôsob vyporiadania, keďže všetky
strany zhodne navrhli ich podielové spoluvlastníctvo vyporiadať tak, že predmetnú nehnuteľnosť súd
prikáže do vlastníctva žalobcovi, ktorý s prikázaním súhlasil.

17. Ako už súd uviedol vyššie žalovaní v 2d, 2e. a 6. a 7. rade súhlasili s prikázaním predmetných
nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcovi bez povinnosti výplaty za ich ustupujúce podiely.

18. Ostatní žalovaní žiadali za ich ustupujúce podiely primeranú náhradu.

Ako už súd uviedol vyššie, podiel žalovaných v 1. a 3. rade predstavuje 160/1920, čo pri celkovej
výmere predmetných nehnuteľností 2.274 m2 predstavuje po 189,5 m2, podiel žalovaných v 2a, 2b. a
2c. predstavuje 40/1920, čo vo výmere predstavuje po 47,375 m2, pri podiele 10/1920 u žalovaných v
2d., 2e., 2f. a 2g. rade predstavuje výmera po 11,84375 m2, podiel žalovaného v 4. rade predstavuje

176/1920 a vo výmere 208,45 m2, u žalovaných v 5. a 8. rade podiel predstavuje 88/1920, teda vo
výmere po 104,225 m2, podiel žalovaných v 9. a 10. rade 120/1920 predstavuje vo výmere po 142,125
m2 a u žalovaných v 11. rade predstavuje podiel 240/1920 vo výmere 248,25 m 2 a podiel žalovaného
v 12. rade 80/1920 vo výmere 94,75 m2 a podiel žalobcu 176/1920 tak predstavuje 208,45 m2.

19. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel
všeobecnej ceny veci. Všeobecná cena veci je taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať
z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa
ponuky a dopytu. V tomto prípade nie je žiadny zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo
znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci vlastník

za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú
vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil.

20. Na ustálenie sumy všeobecnej ceny nehnuteľnosti sa súd oboznámil jednak s listinami predloženými
žalobcom, ako aj zástupcom žalovaných v 9. až 12. rade ako aj zabezpečeným odborným vyjadrením

podaným v inej veci. Berúc do úvahy žalobcom predložené vyjadrenie realitnej kancelárie, ktoré
bolo podané po miestnom zisťovaní, skutočnosti uvedené žalobcom ohľadom polohy predmetných
nehnuteľností, kde priemerná cena za 1 m2 predstavuje 2,38 eur pri cene 7 eur pri parcele č. XX a č. XX,
1 euro pri parcele č. XXX a 3 eurá pri parcele č. XXX, taktiež berúc do úvahy skutočnosť, že zástupca
žalovaných v 9. až 12. rade navrhoval priznať primeranú náhradu v sume 2,89 eur za 1 m2 s odkazom na

súdom zabezpečené odborné vyjadrenie, ktoré je však pravdou sa týkalo určenia všeobecnej hodnoty
síce v obci N., no jednalo sa o iný druh pozemku a to záhrady a zastavané územia, mal potom súd za
to, že primeranou náhradou bude priemerná suma 2,50 eur za 1 m2.

21. Takto suma za podiel 160/1920, ktorý predstavuje výmeru 189,5 m2, predstavuje pri sume 2,50

eur za 1 m2 sumu 473,75 eur ( žalovaní v 1. a 3. rade ), za podiel 40/1920 pri výmere 47,375 m2
sumu 118,40 eur ( žalovaní v 2a., 2b., a 2c. rade ), za podiel 10/1920 pri výmere 11,84375 m2 sumu
29,60 ( žalovaní v 2f. a 2g. rade, žalovaní 2d. a 2e. nežiadali náhradu ), za podiel 176/1920 pri výmere
208,45 m2 sumu 521,25 eur ( žalovaný v 4. rade ), za podiel 88/1920 pri výmere 104,225 m2 sumu260,60 eur ( žalovaní v 5. a 8. rade, žalovaný v 7. rade nežiadal náhradu ), za podiel 120/1920 pri
výmere 142,125 m2 suma 355,30 eur ( žalovaní v 9. a 10. rade ), za podiel 240/1920 pri výmere 248,25
m2 sumu 710,60 eur ( žalovaný v 11. rade ) a pri podiele 80/1920 pri výmere 94,75 m2 sumu 236,90

eur ( žalovaný v 12. rade ), len pre doplnenie súd uvádza, že ani žalovaný v 6. rade, ktorého podiel
predstavuje 264/1920 vo výmere 312,675 m2 náhradu nežiadal, preto súd zaviazal žalobcu zaplatiť
každému zo žalovaných spoluvlastníkov, ktorí žiadali vyplatiť náhradu za svoj ustupujúci podiel z titulu
náhrady berúc do úvahy podiel toho ktorého spoluvlastníka sumu tak ako je uvedená vo výrokovej časti
tohto rozsudku, u žalovaných v 9. až 12. rade na depozitný účet zástupcu žalovaných.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí ( § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ).
Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vzhliadol v tom, že v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcom

bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, strany predložili listiny za účelom určenie primeranej náhrady
súdom, teda znášali trovy konania a žalobca aj za znalecké dokazovanie, ktoré bolo nariadené v
dôsledku prvotných návrhov na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to v súvislosti s
reálnou deľbou predmetných nehnuteľností a určenie v neposlednom rade záviselo aj od úvahy súdu,
jednak berúc do úvahy, že v priebehu konania prebehlo aj dedičské konanie, že žalobca ako aj niektorí

žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili, preto súd stranám náhradu trov konania nepriznal.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.