Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315210595
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8315210595.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.,
IČO: 31 351 026, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 77, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, IČO: 31948952, proti žalovaným: 1/ Q. H., K..
XX.X.XXXX, O. S. K. D., Š. XXX, 2/ A. H., K.. XX.X.XXXX, O. S. K. D., Š. XXX, o zaplatenie 44.058,21
eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C/459/2015-278 z
12.4.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania s

upresnením, že žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovaným 1/ a 2/.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie do výšky 17.446,02 eur s prísl. zastavil. Zaviazal
žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 26.612,18 eur s 5 % úrokom z omeškania
zo sumy 48.419,73 eur od 31.5.2013 do 6.12.2016, 5 % úrok z omeškania zo sumy 26.612,18 eur
od 7.12.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania do 30.5.2013 vo výške 241,79 eur, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobu pre riadne úroky z úveru zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov

konania vo vzťahu k žalovaným v rozsahu 20 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako stavebná sporiteľňa a žalovaný 1/ a žalovaná 2/ ako poberatelia
úveru uzavreli 25.2.2007 úverovú zmluvu k číslu stavebného sporenia XXXXXXXX/XXXX (ďalej len
„úverová zmluva“). V zmysle čl. I zmluvy stavebná sporiteľňa poskytla na základe žiadosti poberateľa
úveru z uvedenej zmluvy o stavebnom sporení medziúver v sume 59.749,05 eur (1.800.000,- Sk) pri

úrokovej sadzbe 4,59 % ročne. Podľa bodu 2. stavebná sporiteľňa poskytla medziúver na preklenutie
obdobia do pridelenia stavebného úveru. Podľa čl. II. bod 1. vyplatená časť medziúveru je úročená dňom
vyplatenia.

3. Výzvou pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru z 20.9.2012 žalobca oznámil žalovaným, že ich
úverový účet vykazuje nedoplatok v sume 2.190,05 eur a v záujme vyporiadania záväzkov mimosúdnou
cestou ich vyzval, aby do 15.10.2012 uhradili sumu 2.708,90 eur (2.190,05 eur - nedoplatok, 38,77

eur - úroky z omeškania, 24,99 eur - poplatok za upomienku, 455,18 eur - splátka za október 2014) a
pokračovali v pravidelnom mesačnom splácaní s tým, že v prípade nerešpektovania tejto výzvy v súlade
s úverovou zmluvou je oprávnený žiadať okamžité splatenie zostatku úveru. Zároveň uviedol, že oduvedeného termínu sa zvýši platná úroková sadzba pre celý zostatok úveru o 5 % p.a. nad pôvodne
dohodnutú úrokovú sadzbu.

4. Dňa 30.10.2012 žalobca zaslal žalovaným žiadosť o okamžité splatenie úveru, v zmysle ktorej
požiadal dňom 30.10.2012 o okamžité splatenie celého zostatku úveru v celkovej výške 51.469,58 eur.
Opätovne žalobca žalovaných upozornil, že od uvedeného termínu sa zvyšuje platná úroková sadzba
pre celý zostatok úveru o 5% p.a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu. Žalovaní si žiadosť prevzali
6.11.2012 a 8.11.2012, ako vyplynulo z kópii doručeniek.

5. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

6. Nakoľko v podaní doručenom súdu 23.12.2016 žalobca uviedol, že 6.12.2016 došlo k čiastočnej
úhrade dlhu výťažkom z dražby vo výške 21.807,55 eur, ktorý bol započítaný na úhradu úrokov a istiny,
v tejto časti vzal žalobca žalobu späť.

7. Súd rozhodol 17.1.2017 rozsudkom tak, že žalovaných zaviazal na zaplatenie sumy 44.058,20 eur

s 4,59 % p.a. riadnym úrokom od 7.12.2016 do zaplatenia, 5 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy
44.058,20 eur od 7.12.2016 do zaplatenia a zastavil konanie pre sumu 4361,52 eur, riadny úrok vo
výške 629,70 eur do 30.5.2013, riadny úrok vo výške 4,59 % zo sumy 48.419,73 eur od 31.5.2013 do
6.12.2016, úrok z omeškania vo výške 241,79 eur do 30.5.2013, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a.
zo sumy 48.419,73 eur od 30.5.2013 do 6.12.2016.

8. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením
z 21.11.2017 tak, že zrušil rozsudok okrem výroku o zastavení a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

9. V podaní z 23.2.2018 žalobca uviedol, že berie žalobu späť v časti prevyšujúcej istinu vo výške
26.612,18 eur, preto súd konanie zastavil pre sumu 17.446,02 eur s príslušenstvom (ako rozdiel istiny
po zastavenom konaní v rozsudku zo dňa 17.1.2017 44.058,21 eur - 26.612,18 eur), pričom táto suma
je súčtom sumy 8.562,67 eur započítanej na úhradu riadneho úroku a sumy 8.883,36 eur započítanej
na úhradu úroku z omeškania.

10. V zmysle vyššie uvedeného usmernenia odvolacieho súdu tunajší súd priznal žalobcovi istinu bez
riadneho úroku, keďže po tzv. zosplatnení úveru banka (alebo iná peňažná inštitúcia poskytujúca úvery)
nemá nárok na úroky z úveru, ale len na úroky z omeškania podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obo/143/98 a podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 476/2012-14 z

18.9.2012 a žalobca si napriek usmerneniu odvolacieho súdu v podaní z 23.2.2018 opäť uplatnil úroky
neskôr než do zosplatnenia, keďže k zosplatneniu došlo dňa 30.10.2012, preto žalobu v tejto časti
zamietol.

11. Úrok z omeškania požadovaný žalobcom - 5 % ročne neprevyšuje zákonné úroky z omeškania podľa

§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom
v čase, kedy došlo k omeškaniu, preto súd žalovaných zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 48 419,73 eur od 31.5.2013 (od poslednej úhrady) do 6.12.2016 (do dňa
výťažku z dražby), zo sumy 26.612,18 eur od 7.12.2016 (odo dňa výťažku z dražby) do zaplatenia, vo
výške 241,79 eur do 30.5.2013 (do poslednej úhrady).

12. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ustálil, že žalobca
mal úspech vo výške 60 % z predmetu konania a žalovaní vo výške 40 % z tohto predmetu, preto má
žalobca ako úspešnejšia sporová strana nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %.

13. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní a navrhli, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.14. Poukázali na to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, a to z dôvodu, že súd žalobe vyhovel
tak, ako to požadoval žalobca vo svojom podaní z 23.2.2018, v ktorom uviedol, že v prílohe zasiela
tabuľku so započítaním výťažku z dražby na istinu k 6.12.2016, pričom úhrady vykonané pred týmto

dátumom sú započítané v zmysle úverovej zmluvy. O tejto tabuľke sa žalovaní dozvedeli iba z obsahu
podania zástupcu žalobcu a im táto tabuľka so započítaním výťažku dražby nebola zaslaná. Nemali
preto možnosť oboznámiť sa s obsahom tohto listinného dôkazu, o ktorý súd svoje rozhodnutie oprel.
Rozhodnutie súdu o započítaní výťažku z dražby je nepostačujúce, a teda nepreskúmateľné. Nemožno
zistiť, či žalobca správne započítal výťažok dražby na svoju pohľadávku.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných poukázal na to, že započítanie výťažku dražby vykonal
v súlade a v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení sp.zn.
1Co/40/2017 z 21.11.2017, ktorým bol skorší rozsudok súdu prvej inštancie v zaväzujúcom výroku
zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Tabuľku so započítaním výťažku dražby na istinu k
6.12.2016 žalobca zaslal konajúcemu súdu prvej inštancie spolu s podaním z 23.2.2018, ktoré bolo

označenéakospäťvzatiežaloby.Nazákladetohonavrhol,abyodvolacísúdrozsudokakovecnesprávny
potvrdil.

16. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 2, 3 CSP) zotrvali sporové strany na svojich
doterajších vyjadreniach.

17. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

18. So zreteľom na obsah odvolania žalovaných, v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky

rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o
trovách konania, a preto výroky, ktorými bola žaloba čiastočne zamietnutá a konanie zastavené,
ktoré odvolaním žalovaných napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také
nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

19. Pokiaľ ide o preskúmavanú časť napadnutého rozsudku, treba konštatovať, že súd prvej inštancie
vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo
veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu
a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových
zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať

pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia v prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

20. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca ako stavebná sporiteľňa a žalovaní
1/ a 2/ ako úveroví dlžníci uzavreli 25.2.2007 úverovú zmluvu k číslu stavebného sporenia XXXXXXXX/
XXXX a bol im poskytnutý úver v sume 59.749,05 eur pri úrokovej sadzbe 4,59 % ročne. Tento úver

žalovaní nesplácali riadne, a preto 30.10.2012 bola im zaslaná žiadosť o okamžité zaplatenie úveru v
sume 51.469,58 eur.

21. Súd prvej inštancie správne zistil, že predmetná úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle
§ 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23.Vzmysle§53ods.2,ods.3Občianskehozákonníkazaindividuálnedojednanézmluvnéustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.25. V závislosti od právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v tejto veci uznesením sp.zn.
1Co/40/2017 z 21.11.2017, postupoval súd i žalobca v prejednávanej veci a rozvrhol výťažok z dražby,

ktorá bola vo vzťahu k nehnuteľnosti žalovaných vykonaná tak, že bol rešpektovaný právny názor
vyslovený odvolacím súdom, podľa ktorého nie je možné s úspechom uplatňovať úroky z úveru (tzv.
zmluvné úroky) za obdobie po zosplatnení úveru, nakoľko v takejto situácii patria veriteľovi - žalobcovi
len úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by išlo o neúmerné zaťaženie dlžníka (spotrebiteľa)
dvojitým úročením jeho úveru, teda jednak zmluvnými úrokmi, ako aj úrokmi z omeškania.

26. Touto zásadou a právnym názorom sa žalobca riadil, vypracoval nové započítanie výťažku dražby,
ktoré doručil súdu.

27. Žalovaní tento rozvrh nijakým spôsobom nespochybnili a ani v odvolacom konaní (z hľadiska
obsahu ich odvolania) neuviedli argumentáciu, ktorá by tento nový rozvrh výťažku z dražby spochybnila.

Okolnosť, že im tabuľka dokumentujúca nový rozvrh výťažku z dražby nebola doručená, nie je vadou
konania, ktorá by mala za následok možnosť nesprávneho rozhodnutia vo veci. Je nepochybné, že
predmetný rozvrh výťažku z dražby je súčasťou spisu a žalovaní mali možnosť sa s ním oboznámiť
pokiaľ by sa boli dostavili na pojednávanie. V prejednávanej veci totiž bolo nariadené pojednávanie na
12.4.2018, kedy súd prvej inštancie vo veci aj rozhodol, avšak žalovaní napriek riadnemu predvolaniu

(č.l. 274 spisu) sa na toto pojednávanie nedostavili.

28. Za týchto okolností nemá odvolací súd dôvod pochybovať o správnosti nového vyčíslenia nárokov
uplatňovaných žalobcom v tomto konaní, ktoré v zmysle vyššie uvedeného procesnou obranou
žalovaných neboli nijakým spôsobom spochybnené.

29. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ po doplnení dokazovania oboznámením nového
výťažku z dražby vyhovel v naznačenom rozsahu a so zreteľom na správne zistený pomer úspechu a
neúspechu sporových strán v tomto konaní rozhodol aj o trovách konania tak, ako je to uvedené vo
výroku napadnutého rozsudku. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok ako

vecne správny potvrdil vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, s tým, že bolo potrebné upresniť
výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie v otázke náhrady trov konania, pretože tento uviedol, že žalobca
má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému.

30. Je nepochybné, že súd prvej inštancie mal úmysel zaviazať na náhradu trov oboch žalovaných

ako neúspešné sporové strany a dopustil sa terminologickej nepresnosti, ktorú bolo možné uviesť na
pravú mieru týmto upresnením v rozhodnutí odvolacieho súdu. Takýto výrok o trovách prvoinštančného
konania zodpovedá aj konkrétnemu výsledku tohto konania na súde prvej inštancie.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa

ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovaným, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).