Uznesenie – Predbežné opatrenia ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. október 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/162/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117209930
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117209930.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobkyne: Mgr. P. P., nar.
XX.X.XXXX, bytom E. C. XXXX/XXA, S., právne zastúpená: Mgr. Vladimír Tomaj, advokát, so sídlom,
Hlavná 22, Trnava, proti žalovanému: Mgr. P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. J. O. č. X, X. A. Q., o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.

k. 21C/38/2017-32 zo dňa 21.4.2017 vo výrokoch II. a IV., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., v závislom výroku III. p o t v r
d z u j e a v napadnutom výroku IV. r u š í.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. uznesenie Okresného súdu Trnava
č. k. 21C/38/2017-13 zo dňa 12.04.2017 zrušil, výrokom II. nariadil neodkladné opatrenie tak, že

žalovanémuuložildočasnedorozhodnutiasúduvovecisamejnevstupovaťdorodinnéhodomuagaráže
na ul. E. C., s. č. XXXX/ XXA v S., nachádzajúceho sa na parcele registra „C“ p. č. 10801/369, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 151 m2, ako aj na priľahlé parcely registra „C“ p. č. 10801/482, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 78 m2, p. č. 10801/346, orná pôda o výmere 97 m2, p. č. 10801/368, orná
pôda o výmere 31 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXXX, pre kat. územie S., obec S.,
okres Trnava, nepribližovať k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, nekontaktovať žalobkyňu

písomne,telefonicky,elektronickoukomunikácioualeboinýmiprostriedkami,výrokomIII.žalobkyniuložil
povinnosť podať v lehote 30 dní žalobu vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania predmetnej
nehnuteľnosti a napokon výrokom IV. rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2

písm. e), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, § 132 ods. 1, § 376, § 336 ods. 1,
§ 225 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia, žalobkyňou predloženými dôkazmi, a to sobášnym listom zo dňa
21.6.2016, rodným listom zo dňa 8.11.2016, výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX, posudkom zo

dňa 21.2.2014, lekárskou správou zo dňa 21.2.2014, treťou zo štyroch strán rozhodnutia Sociálnej
poisťovne z 31.3.2014, Zápisnicou Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Obvodného oddelenia PZ v
Trnave o trestnom oznámení ČVS:ORP-840/01-TT-TT-2017 zo dňa 8.4.2017, potvrdením Okresného
riaditeľstva PZ v Trnave, Obvodné oddelenie PZ v Trnave č. ČVS-ORP-OPP3-840/01-TT-TT-2017
o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 8.4.2017, prepúšťacou správou FN Trnava Psychiatrické
oddelenie zo dňa 22.12.1016, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, dospel k záveru, že

návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Z predložených listinných dôkazov
mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú manželmi, dňa XX.X.XXXX sa imnarodil syn P. P., žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetného rodinného domu s pozemkami,
žalovanému bola diagnostikovaná epizóda stredne ťažkej depresie a panická porucha, X61.0 St.p
úmyselnom sebapoškodení intoxikáciou, F31.4 Bipolárna afektívna porucha, opakované suicidálne

pokusy - intoxikácia liekmi, obesením, otravou výfukovými plynmi, abúzus alkoholu, F31 bipolárna
afektívna porucha, F60.3 Hraničná porucha osobnosti, boli mu predpísané lieky, bol uznaný sa
invalidnéhopredlhodobonepriaznivýzdravotnýstavsmieroupoklesuschopnostizárobkovejčinnosti45
% od 06.03.2013 a poberá invalidný dôchodok vo výške 108,20 eur mesačne. Zo Zápisnice Okresného
riaditeľstva PZ v Trnave, Obvodného oddelenia PZ v Trnave o trestnom oznámení ČVS:ORP-840/01-TT-

TT-2017 zo dňa 8.4.2017 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa podala trestné oznámenie
o spáchaní prečinu nebezpečného vyhrážania žalovaným a z Potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ
v Trnave, Obvodné oddelenie PZ v Trnave č. ČVS-ORP-OPP3-840/01-TT-TT-2017 o vykázaní zo
spoločného obydlia zo dňa 8.4.2017 mal súd prvej inštancie preukázané, že podľa § 27a ods. 1 zák.
č. 171/1993 Z.z. bol dňa 8.4.2017 o 19:00 hod žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia žalobkyne
ako ohrozenej osoby, vykázanie sa vzťahuje na rodinný dom na adrese E. C. č. XX/A v S., dvoru

rodinného domu ako aj vstupných brán spredu domu ako aj zo zadnej strany na dobu 10 dní. Súd prvej
inštancie sa vecne stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako aj názorom o osvedčení práva majúceho sa chrániť za pomoci neodkladného opatrenia,
keďže žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni bývajúcej v spornej nehnuteľnosti - citovanom rodinnom dome,
dôvodne podozrivý z násilia. O tomto boli súdu predložené dostatočné dôkazy, a to Zápisnica Okresného

riaditeľstva PZ v Trnave, Obvodného oddelenia PZ v Trnave o trestnom oznámení ČVS:ORP-840/01-
TT-TT-2017 zo dňa 8.4.2017 a Potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Obvodné oddelenie PZ
v Trnave č. ČVS-ORP-OPP3-840/01-TT-TT-2017 o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 8.4.2017, a
je dôvodná obava, že by žalobkyňa mohla byť ako chránená osoba ohrozená na svojom živote a zdraví.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie skonštatoval, že skutočnosti uvádzané v návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia sú skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu dočasnej úpravy pomerov
strán sporu a hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
keď z konania žalovaného bolo možné vyvodiť nerešpektovanie statusu žalobkyne, jej práva na pokojný
a zdravý život, a to aj v ich spoločnom obydlí bez potreby hľadať si spolu s maloletým dieťaťom náhradné
ubytovanie. Žalobkyňa predložila súdu dôkazy o násilnom správaní žalovaného a o tom, že duševná a

telesná integrita žalobkyne je ohrozená konaním žalovaného, ktoré osvedčujú jej nárok.

4. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni, ktorá mala plný úspech vo veci, náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal písomne odvolanie žalovaný proti výroku II.,
ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie a proti výroku IV., ktorým súd prvej inštancie
rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a žiadal, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil. K odvolaniu pripojil Predvolanie
na prejednanie priestupku zo dňa 18.7.2017. V odvolaní uviedol, že tvrdenia žalobkyne, z ktorých

vychádzalo rozhodnutie súdu, nie sú pravdivé a tieto ani nepodložila žiadnymi dôkazmi. I keď je
pravdou, že trpí psychickou poruchou - maniodepresiou, t. j. emocionálnou nestabilitou, ktorá môže
viesť k jeho sebapoškodzovaniu, nie je nebezpečný iným, nespráva sa násilne a ani nikoho neohrozuje.
Maniodepresia mu bola vyvolaná práve žalobkyňou, ktorá ho dennodenne urážala, pohŕdavo s ním
zaobchádzala, ponižovala ho. Odkedy opustil spoločnú domácnosť, tak sa jeho psychický stav rapídne

zlepšil a aj to je dôkazom jeho presvedčenia, že práve žalobkyňa a jej správanie voči nemu bolo
spúšťačom jeho depresií. Tvrdenia opísané žalobkyňou o jeho násilnom správaní voči nej a jeho synovi
sa nezakladajú na pravde, nikdy žalobkyňu neudrel a ani sa jej nevyhrážal. Taktiež voči ich synovi sa
nikdy nesprával hrubo a tieto ničím nepodložené obvinenia žalobkyne sú účelové a začali po tom, ako
odmietolnechaťvšetokspoločnýmajetokvýhradnežalobkyni.Odchodzospoločnejdomácnostiinicioval

on, nakoľko potreboval odpočinok, nezvládal správanie žalobkyne. Čo sa týka vlastníctva nehnuteľnosti,
do ktorej mu súd zakázal prístup, je potrebné poukázať, že táto nehnuteľnosť bola zakúpená počas
trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to nielen zo spoločných peňazí, ale aj peňazí
patriacich výlučne jemu, žalobcovi. Teda je potrebné pri rozhodovaní o práve vstupu zohľadňovať
zákonné ustanovenia o majetku patriacom do BSM, čo súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení

uznesenia vôbec nezohľadnil. Súd prvej inštancie bez jeho súhlasu prihliadal na jeho lekárske správy,
pričom nedal súhlas s ich oboznámením sa súdom, resp. s ich použitím žalobkyňou. Zo správ nevyplýva
jeho nebezpečnosť voči žalobkyni, synovi alebo iným osobám. Nakoľko je podrobený dlhodobému
dohľadu, je viac ako pravdepodobné, že v prípade jeho čo i len potencionálnej nebezpečnosti, by nato lekári poukázali. To, že trpí depresiami nie je dôvod na to, aby z neho súd robil nejakého zločinca,
trpí pomerne bežnou chorobou nespájanou so spoločenskou nebezpečnosťou. Čo sa týka trestného
oznámenia, ktoré voči nemu žalobkyňa podala, uvádza, že má dvoch svedkov, ktorí boli prítomní na

mieste "spáchania skutku", ktorí dosvedčili v trestnom konaní, že sa nijako voči žalobkyni neprevinil,
nenadával jej a ani sa jej nevyhrážal. Celá vec bola postúpená na priestupkové konanie v Trnave,
kde je toto konanie prerušené, nakoľko žalobkyňa po odvolaní voči rozhodnutiu policajta o postúpení
veci podala na Generálnu prokuratúru SR sťažnosť, pretože trvá na tom, aby bol trestne stíhaný.
Neodkladnosť rozhodnutia taktiež v konaní nie je preukázaná, nakoľko sa zo spoločnej domácnosti

odsťahoval sám, po podaní trestného oznámenia žalobkyňou ju nenavštevuje, nepribližuje sa k nej a
ani ju inak nekontaktuje. Dôvodné podozrenie, pre ktoré bol príslušníkmi PZ vykázaný z nehnuteľnosti,
bolo vyvrátené faktom, že celá vec bola postúpená na priestupkové konanie, pričom v samotnom
priestupkovom konaní sa riešia priestupky voči občianskemu spolunažívaniu, a to jeho údajné urážky
voči žalobkyni. Teda skutkový stav, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal, nie je aktuálny a tvrdenia
žalobkyne boli postupom orgánov činných v trestnom konaní vyvrátené. Fabuláciu žalobkyne považuje

za účelovú, a preto žiada odvolací súd, aby zrušil napadnuté časti uznesenia, pričom k bodu IV. uvádza,
že nakoľko predpokladá zrušeniu uznesenia v bode II., považuje žalobkyňu za neúspešnú, a teda súd
jej podľa princípu úspechu v spore nemôže ako neúspešnej strane priznať náhradu trov konania.

6. K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s

§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaný použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a IV. a v závislom výroku III. v medziach daných rozsahom (§
379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku),

s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2
Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že je nevyhnutné uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. potvrdiť v zmysle § 387 ods. 1 Civilného

sporového poriadku a v napadnutom výroku IV. zrušiť v zmysle 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového
poriadku.

8. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že manželstvo so žalovaným
uzavrela dňa 20.9.2014, manželstvo naďalej trvá. Z manželstva sa dňa XX.X.XXXX narodil syn P..

Posledné dva roky spolu žili v S. v rodinnom dome na ul. E. C., s. č. XXXX/XXA, nachádzajúcom sa
na parcele registra „C“ p. č. 10801/369, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 151 m2, zapísaný na
Liste vlastníctva č. XXXXX pre kat. územie S., obec S., ktorého výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa.
So žalovaným boli partnermi 16 rokov, manželmi sú od septembra 2014. Už v čase, kedy žalobkyňa
so žalovaným uzatvárala manželstvo vedela, že trpí psychickými problémami. Prvé náznaky násilného

správania zo strany žalovaného zaznamenala približne v roku 2002, kedy jej bez zjavného dôvodu začal
hovoriť, že ju zničí a veľmi jej nadával. Neskôr začal byť na ňu násilný aj fyzicky, keď mala približne 30
rokov, žalovaný ju po požití alkoholu prinútil k pohlavnému styku. V minulosti viac pil, ale pred sobášom
prestal. Postupom rokov sa jeho psychický stav zhoršoval, neprestal požívať alkohol a tým sa stupňovalo
aj jeho násilné správanie voči žalobkyni. Situácia sa stala neznesiteľnou po pôrode syna, od kedy sa jej

opakovane vyhráža zabitím, uráža ju vulgárnymi nadávkami, vyhráža sa samovraždou, a to i z dôvodu,
aby nemusel zabiť ju. Neskôr aj vravel, že keď umrie, vezme žalobkyňu so sebou a tým v nej vyvoláva
veľký strach a stres. Nezastaví sa ani v prítomnosti maloletého, ktorého stresuje krikom. Vykrikoval
mu, že on ho nechcel, nech si ho berie žalobkyňa a že sa s ňou rozvedie. Toto pôsobilo veľmi zle na
ňu, ale ja na psychiku a vývoj dieťaťa. Dieťa začala v jeho prítomnosti separovať do vedľajšej izby,

keďže mu a jej často vravel, nech ho dá preč a nech si ho berie. Maloletého síce zatiaľ neudrel, ale
mal vo zvyku necitlivo ho drapnúť, kričať na neho a chovať sa k nemu verbálne násilne. V súčasnej
dobe je žalovaný uznaným invalidným dôchodcom na psychiatrickú diagnózu, a to maniodepresiu, a
súčasne má aj hraničnú poruchu osobnosti a panickú poruchu. Jedného dňa v decembri 2016 začalsyn plakať a to žalovaného tak rozhnevalo, že sa žalobkyni znova vyhrážal, že ju zabije elektrickým
káblom. Následne ju chytil v oblasti krku a hoci ju po chvíli pustil, veľmi sa zľakla, že svoje vyhrážky
dokoná. Potom sa zase začal vyhrážať, že sa zabije on sám a súčasne požil veľkú dávku liekov a taktiež

alkohol. Žalobkyňa sa o neho bála a privolala záchranku. Počas telefonickej konzultácie sa jej pani na
linke pýtala, či bol na ňu žalovaný aj agresívny a keď to potvrdila, poslali k nim aj hliadku polície. Po
príchode záchranky a polície žalovaný zahral divadielko, že sa nič nedeje, že je pokojný, všetci teda
odišli a nič sa neriešilo. Na druhý deň sa situácia zopakovala, žalovaný bol verbálne agresívny a zase
požil väčšiu dávku liekov a žalobkyňa v obave o jeho život privolala záchranku. Žalovaný bol následne

takmer dva týždne hospitalizovaný v Trnave, 11.12. - 22.12. Z nemocnice sa vrátil deň pred Štedrým
dňom 2016, nebol v poriadku, povedal, že lieky ktoré dostal nebude brať a že už nikdy nepôjde na
psychiatriu. V januári 2017 sa jeho agresívne a útočné správanie zopakovalo, žalobkyňa mala na rukách
dieťa a nevinná poznámka na adresu žalovaného odštartovala znova jeho výčitky, že za všetko môže
ona, že môže za jeho posudkovú kontrolu invalidného dôchodku, lebo mu zavolala záchranku, začali aj
opakované vyhrážky zabitím, že ju zničí a že pôjde po nej veľmi tvrdo, že ju zabije. Pri vyhrážkach sa na

žalobkyňu zaháňal, ale neudrel ju. Žalobkyňa v hroznom strachu zavolala kamarátke o radu, a následne
na políciu. Žalovaný bol znova hospitalizovaný v Trnave, 20.1. - 27.1. Po prepustení žalovaného z
hospitalizácie bola žalobkyňa rozhodnutá ujsť z domu v obave o život svoj a život dieťaťa. Žalovaný
nakoniec odišiel z domu sám, pekne ho o to poprosila. Opakovane ju ale atakoval telefonátmi a SMS,
kde jej napr. napísal, že „keď to chce krvavo, tak to bude mať krvavo“, čo v nej vzbudzovalo obavy o

život a zdravie svoje aj maloletého. Dňa 8.4.2017 prišiel žalovaný k nim domov do S. na ul. E. C. č.
XXXX/XXA a žiadal, aby mu ukázala dieťa. Žalobkyňa sa ho veľmi bála hlavne pre jeho agresivitu a
psychický stav, deň predtým dňa 7.4.2017 na ňu volal neoprávnene bez príčiny políciu. Keď žalobkyňa
odmietla ukázať dieťa, privolal políciu, ale tá nemala čo riešiť. Vtedy žalobkyňa pochopila, že seba aj
dieťa musí pred žalovaným chrániť a v strachu podala trestné oznámenie. I on išiel podať na ňu trestné

oznámenie, a to ako prvý, v tento deň. Žalobkyňa bola poučená políciou, ako má postupovať. Na to bol
žalovaný políciou vykázaný z ich obydlia. Nakoľko je žalovaný na slobode a s poukazom na skutočnosť,
že je to psychiatrický pacient, odmieta sa liečiť, niekedy berie lieky, ktoré má predpísané, niekedy nie,
niekedy spolu s liekmi užíva alkohol a dlhodobo sa jej vyhráža zabitím, má žalobkyňa neustály strach
osvoj život a o život dieťaťa. Žalovaný je na slobode a teda môže prísť kedykoľvek do domu, kde má

právo vstúpiť, lebo je jej manželom. Bývanie so žalovaným v budúcnosti v jednom dome nie je možné,
žalobkyňa sa bojí, že by svoje vyhrážky dokonal. Chce podať na súd žalobu, ktorou by súd žalovanému
zakázal do jej domu vstupovať.

9. Žalobkyňa k návrhu priložila Sobášny list žalobkyne a žalovaného zo dňa 21.6.2016, Rodný list P. P. zo

dňa 8.11.2016, Výpis z listu vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie S., Posudok zo dňa 21.2.2014,
Lekársku správu zo dňa 21.2.2014, tretiu zo štyroch strán Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 31.3.2014, Zápisnicu o trestnom oznámení ČVS: ORP-840/O1-TT-2017 zo
dňa 8.4.2017, Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia ČVS-ORP-OPP3-840/O1-TT-TT-2017 zo
dňa 8.4.2017, Prepúšťaciu správu zo dňa 22.12.2016, Výpis z účtu žalobkyne od 3.4.2017 do 10.4.2017.

10. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie

neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu
nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie

uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to

povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom
vo veci samej.11. Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

12. Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo
podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno
strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku

ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

14. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky
násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k
ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo
jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred
akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv,

ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt
o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia
OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek
útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

15. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s
obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu
boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného sporového
poriadku, ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť
ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.

16. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného
sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné
podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade
preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne
zrýchlené.

17. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického

aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia
hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú
integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou
násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete
a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané

spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto
prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša
istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa
15.10.2012).

18. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istéhodruhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú
rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú

rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé
správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne

viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu.

19. Navyše obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s
ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych
veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody
domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo
bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo
násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie,

zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej
alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a
efektívna súdna ochrana.

20. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na
neodkladnú úpravu jednak z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej
ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia žalovaným voči nej, jednak z tvrdenej
okolností dôvodnosti obmedzenia užívacieho práva žalovaného ako jej manžela k rodinnému domu a
priľahlým pozemkom v jej výlučnom vlastníctve.

21. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom
možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu, záznamov polície a podaní vysvetlení k priestupku.
Stanovisko žalovaného je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej
situácii tvrdenia proti tvrdeniu. V tomto prípade je však správanie žalovaného zrejmé aj z potvrdenia o

vykázaní zo spoločného obydlia. Uvedený proces a jeho výsledok umožňuje prijať záver o osvedčení
násilnéhosprávaniažalovanéhovočižalobkyniaohrozovaniajejtelesnejaduševnejintegrity.Žalobkyňa
predložila dôkaz -potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia preukazujúci, že sa žalovaný dopustil
voči žalobkyni násilia a svojím správaním ohrozuje telesnú a duševnú integritu žalobkyne. Tiež predložila
dôkaz - zápisnicu o trestnom oznámení, z ktorej rovnako vyplýva, že žalobkyňa podala oznámenie

na príslušnom oddelení policajného zboru o agresívnom správaní žalovaného voči nej vyjadrujúc
obavy o zdravie a život nielen seba ale i ich spoločného maloletého dieťaťa. Tieto listinné dôkazy,
keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, podľa názoru odvolacieho súdu
naplňujú hypotézy uvedené v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného sporového poriadku,
teda že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže

ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobkyne. Preto sa nemožno stotožniť s odvolacou námietkou
žalovaného, že tvrdenia žalobkyne, z ktorých vychádzalo rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie sú
pravdivé a žalobkyňa ich nepodložila žiadnymi dôkazmi, t. j. zistený skutkový stav neobstojí, resp.
že žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán (dôvodnú obavu z potenciálne
násilného správania sa žalovaného spôsobujúceho možné ohrozenie telesnej a duševnej integrity

žalobkyne), ale aj nebezpečenstvo bezprostredne jej hroziacej ujmy.

22.Vovzťahukodvolacejnámietkežalovaného,žespornénehnuteľnostibolizakúpenéajzospoločných
peňazí, ale aj z peňazí patriacich výlučne jemu, čo súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezohľadnil,
odvolací súd uvádza: Žalobkyňa a žalovaný sú manželia a ich manželstvo trvá. Hoci je žalobkyňa

v katastri nehnuteľností vedená ako výlučná vlastníčka sporných nehnuteľností, až do rozvodu ich
manželstva je právo bývania žalovaného odvodené od vlastníckeho práva žalobkyne. Hoci žalovaný
tvrdí, že pri rozhodovaní o práve vstupu, sa mali zohľadniť aj ustanovenia o majetku patriacom do BSM,
vzhľadom na krátku lehotu na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie, nebolo animožné zisťovať, či sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa
tvrdenia žalobkyne uvedeného v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má žalobkyňa tiež v
úmysle podať žalobu o uloženie zákazu žalovanému vstupovať do jej domu, ktorú povinnosť podať

žalobu vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania predmetných nehnuteľností jej rovnako uložil
súd prvej inštancie v uznesení napadnutom odvolaním vo výroku II. a IV.. Navyše ochrana obydlia
sa neposkytuje len vo vzťahu k bývaniu v nehnuteľnostiach, ku ktorým prináleží oprávnenej osobe
vlastnícke právo, keďže pojem obydlie vo všeobecnosti zahŕňa miesto, kde niekto býva, napr. konkrétna
budova, dom, byt, iný priestor slúžiaci k bývaniu, teda nevyhnutne nemusí ohrozenej osobe svedčiť

vlastnícke k predmetu bývania.

23. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že súd prihliadol na jeho lekárske správy, pričom on nedal k
tomu súhlas a zo správ nevyplýva jeho nebezpečnosť voči žalobkyni, tu je potrebné uviesť, že tvrdenia
žalobkyne o tom, že žalovaný trpí epizódou stredne ťažkej depresie a panickej poruchy nie sú medzi
stranamisporné(čonepopieraanižalovanývodvolaní)adôvodnosťnariadenianeodkladnéhoopatrenia

bola preukázaná zápisnicou o podaní trestného oznámenia a potvrdením o vykázaní zo spoločného
násilia, ako už bolo uvedené v odseku 21. tohto rozhodnutia a nie informáciami o zdravotnom stavom
žalovaného. Pokiaľ žalovaný ďalej v odvolaní namieta, že k „spáchaniu skutku“ popísanom v zápisnici
o podaní trestného oznámenia došlo inak, tu odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že postačujúcim
dôvodom na nariadenie žalobkyňou požadovaného neodkladného opatrenia je preukázanie dôvodného

podozrenia z násilia a možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity, čo sa žalobkyni nepochybne
podarilo, ako vyplýva tiež z odseku 21. tohto rozhodnutia a je na žalovanom, aby svoje skutkové tvrdenia
preukázal v konaní vo veci samej v rámci svojej obrany proti podanej žalobe.

24. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa odvolací súd plne stotožňuje s prijatým záverom súdu prvej

inštancie, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z predložených
listinných dôkazov) v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola za daných
skutkových okolností a za predpokladu prebiehajúceho konania vo veci samej predbežne poskytnutá
ochranajejsubjektívnehopráva.Nárokjeosvedčenývtedy,aksasúduvzhľadomnavšetkyokolnostijaví

ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej-
ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného
preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti
upravenia pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného hrozí,
resp. vzniká žalobkyni ujma (obava žalobkyne z dokonania vyhrážok žalovaného), čo v konaní pred

súdom prvej inštancie preukázané bolo. Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje podľa
názoru odvolacieho súdu ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného,
požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostáva zachovaná. Zistené
okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.

25. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala žalobkyňa
splnené boli a súd prvej inštancie návrhu správne vyhovel, uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku II. a v závislom výroku III. (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutom) ako vecne správne s
použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

26. Na základe podaného odvolania žalovaného i proti výroku o náhrade trov konania bolo potrebné
podrobiť odvolaciemu prieskumu i výrok IV. napadnutého uznesenia. Z obsahu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyplynulo, že žalobkyňa sa mieni vo veci samej domáhať uloženia zákazu
žalovanému vstupovať do jej domu. Tiež súd prvej inštancie výrokom III. (osobitne nenapadnutým

odvolaním žalovaného) uložil žalobkyni povinnosť do 30 dní podať žalobu vo veci samej o vylúčenie
žalovaného z užívania predmetných nehnuteľností. Z uvedeného je zrejmé, že sa v prejednávanej
veci nejedná o prípad neodkladného opatrenia, ktoré nebude nasledované konaním vo veci samej,
ani o prípad neodkladného opatrenia nariaďovaného po skončení konania vo veci samej, ani o prípad
zamietnutia návrhu na neodkladné opatrenie až odvolacím súdom a napokon ani o prípad zastavenia

konania odvolacím súdom po skoršom vyhovení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré
vymenované prípady sú spojené aj so vznikom povinnosti rozhodnúť o trovách takto skončeného
konania. Práve to bol dôvod, pre ktorý aj o nároku na náhradu trov konania neodkladného opatrenia vprejednávanej veci sa má rozhodnúť až v rozhodnutí končiacom konanie vo veci samej (§ 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

27. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) Civilného
sporového poriadku napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku IV. o náhrade trov konania
len zrušil (bez potreby a možnosti náhrady tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie akýmkoľvek
iným rozhodnutím), keďže neexistoval dôvod, pre ktorý bolo rozhodnuté o náhrade trov konania spolu s
rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie a sám nerozhodol o trovách odvolacieho konania.

28. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude
končiť konanie vo veci samej (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).