Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/135/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116208750
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116208750.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobkyne: E.. P. A., F.. XX.XX.XXXX, T. B.
F. R. XXX, právne zastúpená JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, ul. Hlavná
27, proti žalovaným: 1. Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155, so sídlom Mlynské nivy 1,
Bratislava, právne zastúpený Beňo & partners advokátskou kanceláriou s.r.o., so sídlom v Poprade,

Námestie sv. Egídia 93, 2. AQUATIP, s.r.o., IČO: 36416096, so sídlom v Žiline, ul. Hričovská 221,
právne zastúpený Burian & partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého
819/1, o určenie neplatnosti zmlúv, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
28C/76/2016-113 zo dňa 16.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol.
Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 100 %.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1 a 2, § 565,
§ 3, § 39 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
V odôvodnení uviedol, že návrh žalobkyne nie je dôvodný. Žalobkyňa sa domáhala neplatnosti dvoch

zmlúv, a to kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou a žalovaným v 2. rade, zmluvy o zastúpení medzi ňou
a žalovaným v 2. rade a taktiež sa domáhala aj určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá
medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade je neplatná.
Posudzovaný právny vzťah je vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a to jednak kúpnou zmluvou
ako aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
Žalobkyňa svoje tvrdenia neosvedčila tak, aby sa predmetné zmluvy mohli vyhlásiť za neplatné. Kúpna

zmluva je typizovanou spotrebiteľskou zmluvou, ale súd mal za to, že sa v nej nenachádzajú neprijateľné
podmienky, ktoré by celú zmluvu robili neplatnou. Žalobkyňa namietala uzavretie platnosti zmluvy tým,
že bola pri podpise uvedená do omylu, že následne zmluvu o spotrebiteľskom úvere jej dal dodávateľ
podpísať bez jej vedomia. Avšak tieto tvrdenia nedokázala ani vo svojom výsluchu a nepotvrdili to
ani výsluchy svedkov. Svedkyňa, ktorá pracovala pre žalovaného v 2. rade ako obchodná zástupkyňa
uviedla, že všetky okolnosti zmluvy, ako aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli žalobkyni vysvetlené.

Žalobkyňa si priviedla ako svedkyňu aj Ž. P., ktorá potvrdila tú skutočnosť, že síce zmluvy podpísala
a mala pocit, že bola do podpisu zmlúv dotlačená, avšak doma následne hneď po uzavretí týchto
zmlúv pochopila, že nekonala správne, vyhľadala advokátku a odstúpila od zmluvy v zákonnej 14-dňovej
lehote.Žalobkyňavžalobeuvádzala,ženemohlapodaťodstúpenieodzmluvy,pretožebolavnemocnici,
avšak toto v celom konaní nijakým spôsobom nepreukázala. Naopak, z výpovede žalobkyne vyplýva,
že to nie je pravda, pretože uviedla, že sa v tom čase starala o rodičov a až následne v decembri

mala nejaké zdravotné problémy - virózu, preto nešla na školenie žalovaného v 2. rade. Z jej výpovedídokonca vyplýva, že o tomto školení aj uvažovala, že sa ho zúčastní, a že sa o túto prácu, ktorá jej bola
ponúknutá žalovaným v 2. rade zaujímala.
Žalobkyňa využívala a dodnes využíva prístroj žalovaného v 2. rade. Od zmluvy odstúpila až tretí mesiac

od uzatvorenia a to až potom, kedy jej prišiel výpis, koľko má zaplatiť. Tieto skutočnosti sú však na prvý
pohľad viditeľné zo samotnej zmluvy. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je dostatočne zrejmé, koľko
reálne žalobkyňa za predmetný výrobok zaplatí. Žalobkyňa nepredložila dôkaz, že by za toto obdobie
nebola schopná prečítať si zmluvu v kľude domova, prípadne sa s niekým poradiť a od zmluvy odstúpiť
v zmluve stanovenej lehote 14 dní. Naopak aj z jej výpovede vyplýva, že prístroj si dala namontovať,

dokonca že rozmýšľala, že sa zúčastní školenia a až potom, keď jej došiel výpis splátok, tak sa začala o
tieto zmluvy zaujímať. Súd má teda za to, že s poukazom na všetky zákonné ustanovenia je potrebné v
tomto prípade prihliadať na to, že žalobkyňa sa nesprávala ako priemerný spotrebiteľ v rozumnej miere
pozorného a opatrného spotrebiteľa.
S poukazom na všetky tieto skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ani z jednej zo zmlúv
nevyplývajú také neprijateľné podmienky, alebo absentovanie takých skutočností, ktoré by mali za

následokichcelkovúneplatnosťtak,akosadomáhažalobkyňa.Anizjednejzpredloženýchzmlúv,ktorej
sa žalobkyňa domáhala neplatnosti, nepreukázala relevantným spôsobom uzatvorenie v omyle, práve
naopak, z výpovedí samotnej žalobkyne vyplynulo, že vedela, akú zmluvu uzatvára, prístroj doposiaľ
užíva, zaplatila dokonca prvú splátku z prístroja a uvažovala aj o tom, že by sa školenia žalovaného
zúčastnila.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 255 CSP.

2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie vo výroku 1 a 2 zrušil a vec vrátil na nové konanie, alternatívne zmenil
a návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobkyni náhradu trov celého konania. Namietala, že

súd nevychádzal zo základných princípov CSP, a to z článku 2, nepostupoval ani v zmysle článku 11.
Žalobkyňa dostatočne preukázala neplatnosť uvedených zmlúv, a to hlavne kúpnej zmluvy uzavretej
medzi ňou a žalovaným v 2. rade, keďže v zmluve v bode 2.2 nie je uvedený spôsob úhrady kúpnej
ceny podľa § 3 zákona č. 102/2014. V zmluve uzavretej medzi ňou a žalovaným v 2. rade nie je
určený spôsob úhrady kúpnej ceny a taktiež nie je určené dodanie tovaru. Nie je uvedený ani zástupca

predávajúceho a číslo zmluvy. Boli zamlčané skutočnosti o tom, že každý rok bude v rámci údržby
platiť ďalších 97 € za servisnú prehliadku a v prípade výmeny UV žiariča, cenu servisnej prehliadky 131
€. Naviac predmetná kúpna zmluva bola viazaná na zmluvu o zastúpení, ktorej predmetom bolo, že
žalobkyňa sa zaväzuje pre žalovaného v 2. rade občasne dojednávať a uzatvárať obchody v mene a
na účet žalovaného v 2. rade. Aj zmluva o spotrebiteľskom úvere, keďže spôsob úhrady kúpnej ceny

nie je určený, je bezpredmetná, pretože nie je zrejmé, čo je predmetom financovania pôžičky. § 11
ods. 3 zákona ustanovuje povinnosť organizátora predajnej akcie vopred písomne oznámiť orgánom
sociálnej inšpekcie konanie akcie. Spotrebiteľ nesmie byť uvádzaný predajnou akciou do omylu, a
teda nesmie dôjsť k tomu, že sa mu budú ponúkať alebo predávať iné tovary, o akých predajca alebo
organizátor informoval spotrebiteľov. Predávajúci musí spotrebiteľovi poskytnúť informácie riadne a včas

o práve odstúpiť od zmluvy, podľa § 3 ods. 1 písm. h). Z kúpnopredajnej zmluvy táto informácia o
práve odstúpiť od zmluvy nevyplýva. Pokiaľ sa týka zmluvy o spotrebiteľskom úvere, od tejto žalobkyňa
odstúpila v lehote 3 mesiacov, čo bolo v súlade so zákonom. Zo zmluvy nie je zrejmé, na akú dobu
bola uzavretá, či na dobu určitú alebo dobu neurčitú. Vzhľadom na podmienku dodania tovaru na
miesto určenia, ktoré v zmluve nie je uvedené, naviac žalovaný požaduje od žalobkyne v rozpore s

ustanovením § 53 ods.4 písm. b) uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľka, žalobkyňa nebola pred
uzatvorením zmluvy preukázateľne informovaná a ktorých úhrada nebola upravená v zmluve ( záručný
list, z ktorého vyplýva, že budem platiť za servis 73 € + výmena UV žiariča 131 € ). V rozpore s §
53 ods. 4 písm. w) žalovaný požadoval, aby žalobkyňa poskytovala tretej osobe akékoľvek plnenie,
súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesledovalo jej záujem a aby plnila v

súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky v prospech tretej osoby. Ďalšou neprijateľnou podmienkou
je obmedzenie zodpovednosti dodávateľa za vadu, ktorá je podmienená 10 mesačným servisným
intervalom autorizovaným firmou žalovaného v 2. rade nevyhnutným pre bezporuchovú prevádzku, čím
si započítava navýšenie ceny. Súd sa nedostatočným spôsobom vyporiadal so všetkými uvádzanými
námietkami, preto sa jeho rozhodnutie javí predčasné, neúplne, vychádzajúce z nesprávneho právneho

posúdenia, pričom bolo potrebné prejudiciálne vyriešiť niektoré otázky, ktoré boli v priebehu konania
nastolené, ako je odstúpenie od zmluvy, lehota, neprijateľné podmienky. Pokiaľ sa týka kúpnej zmluvy,
ktorú považuje žalobkyňa za neplatnú, z toho dôvodu, že nie je uvedený spôsob dodania, v prílohe
predkladá kúpne zmluvy, kde je už uvedené od akej spoločnosti si svedkyňa Ž. P.Z. bude financovat'kúpnu cenu. Naviac z kúpnej zmluvy žalobkyne nevyplýva, aký typ výrobku jej mal byt' dodaný. Ten,
čo sa uvádza v predmete kúpy AQUA TIP, 5000 M-E UV, v záručnom liste fakticky ani nie je. Súd sa
nevyporiadal sa ani s informáciou o tomto prístroji, ktorý svedkyňa p. Batoriová uviedla, že prístroj bol

fyzický na mieste avšak neuviedla, ktorý bol namieste. Uviedla, že na prezentácii bol aj katalóg kde bolo
viac prístrojov. Doplnky ako EKO alebo UV neboli vôbec prezentované s prístrojom.

3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje sa argumentmi súdu prvej inštancie,
Žalobkyňa nepreukázala, že by platne odstúpila od zmlúv v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 102/2014

Z.z.. Zo zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva termín konečnej splatnosti 11/2021. Je bežnou praxou,
že súčasťou zmluvy sú jej prílohy a všeobecné obchodné podmienky. Zmluva o úvere obsahu všetky
zákonom požadované náležitosti. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v rámci konania bolo preukázané, že kúpna zmluvy
neobsahovala neprijateľné podmienky, ktoré by ju robili neplatnou. Žalobkyňa zmluvy podpísala až po

tom, čo s nimi bola oboznámená. Z výpisu zo živnostenského registra je nepochybné, že žalovaný 2/
mal v čase uzavretia zmluvy zriadenú prevádzkareň v Prešove na ul. Nám. mieru 1, ktorá bola zrušená
až dňom 02.05.2018. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní uvádza, že v kúpnej zmluve nebol uvedený spôsob
dodania a predložila kúpne zmluvy, kde je uvedené, od akej spoločnosti si svedkyňa P. bude financovať
kúpnu senu, ide o novotu v odvolacom konaní, ktorú nemožno použiť. Navrhol rozsudok ako vecne

správny potvrdiť.

5. Žalobkyňa v replike uviedla, že dôkazy boli predložené už v konaní pred súdom prvej inštancie,
preto nejde o novotu v odvolacom konaní. K tomu, aby bola prevádzkareň prevádzky schopná je
potrebná nájomná zmluva ako aj potvrdenie orgánov hygieny a dotknutých orgánov. Mala by mať presne

vymedzený účel.

6. Žalovaný 1/ v duplike konštatoval, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a tvrdeniach.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozsudok v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.
1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na

spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd
vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje
zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola

zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní
opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby
naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.
Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.01.2015 medzi

ňou a žalovaným 2/, neplatnosti zmluvy o zastúpení uzatvorenej medzi ňou a žalovaným 2/ dňa
26.01.2015 a neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.11.2015 uzatvorenou medzi ňou a
žalovaným 2/. Tu odvolací súd dáva do pozornosti, že v žalobnom petite došlo zrejme nedopatrením
k chybe v označení subjektu, voči ktorému sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Obsah spisu totiž nasvedčuje tomu, že túto žalobkyňa uzatvorila s právnym

predchodcom žalovaného 1/ (č.l. 6). Obsah spisu tiež nasvedčuje skutočnosti, že všetky vyššie uvedené
zmluvy boli uzatvorené dňa 26.11.2015. V žalobnom petite však žalobkyňa ako dátum uzatvorenia
kúpnej zmluvy a zmluvy o zastúpení uvádza údaj - 26.01.2015.
V odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie absentuje popis skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním.

Žalobkyňa správne poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie si mal primárne zodpovedať
predbežné otázky, akou je otázka odstúpenia od zmlúv žalobkyňou. Súd prvej inštancie neuviedol, z
akých skutočností a právnych noriem vychádzal, keď dospel k záveru, že žalobkyňa od zmluvy právne
účinným spôsobom neodstúpila. Zodpovedanie otázky, či v predmetnom prípade došlo k odstúpeniuje kľúčové z toho hľadiska, či vôbec je možné vyhodnocovať ne/platnosť zmlúv uzatvorených medzi
žalobkyňou a žalovanými. Z rozhodnutia nie je zrejmé, či súd skúmal odstúpenie od zmlúv v kontexte ust.
§ 48 Občianskeho zákonníka, § 13 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V tomto smere

odvolací súd poukazuje na to, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 26.11.2015 je viazaným spotrebiteľským úverom v zmysle ust. 15 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ by teda žalobkyňa právne účinným spôsobom
odstúpila od kúpnej zmluvy, uvedené má za následok automaticky aj zánik zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (§ 15 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z.). V prípade, ak došlo k platnému odstúpeniu od zmlúv

(kúpna zmluva, zmluva o spotrebiteľskom úvere), zmluvy sa podľa § 48 Občianskeho zákonníka od
počiatku zrušili a dôvod na určenie ich neplatnosti nie je daný (za neplatné nemožno určiť zmluvy,
ktoré už z hľadiska práva neexistujú). Len v prípade, ak nedošlo k platnému odstúpeniu od zmlúv,
zmluvy možno podrobiť kontrole z hľadiska ich absolútnej neplatnosti. Súd prvej inštancie nemal
ujasnenéjednoznačnédôvodyneplatnostinamietanéžalobkyňou(vrozsudkusavyjadrilkneprijateľnosti
zmluvných podmienok, postupe žalobkyne po uzatvorení zmlúv) a nevyhodnotil všetky aspekty

absolútnej neplatnosti právnych úkonov ani po právnej ani po skutkovej stránke. Súd sa nevyjadril
k žalobkyňou namietanej povinnosti pravidelných servisných prehliadok spojených s dodatočnými
nákladmi (spoplatnená výmena filtra), nekorešpondovania dodaného tovaru s tovarom uvedeným v
kúpnej zmluve, nekalej obchodnej praktike použitej pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
poukazom žalobkyne na zrušenie stanoviska Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 19.11.2013 (č.l.

53). Z rozhodnutia nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vyrovnal s výpoveďou svedkyne P., ktorá sa
vyjadrila k okolnostiam, postupe pri prezentačnej akcii žalovaného 2/, postupe pri uzatváraní zmlúv.
Z obsahu odôvodnenia nevyplýva ani to, že by sa súd prvej inštancie zaoberal skúmaním zmluvy o
zastúpenízhľadiskavžalobenamietanejneplatnosti.Vovzťahukzmluveozastúpenívžalobeabsentuje
uvedenie dôvodov jej neplatnosti, preto bude potrebné, aby súd prvej inštancie vyzval žalobkyňu na

konkretizáciu týchto dôvodov.
Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, rozsudok je nepreskúmateľný, čo je v rozpore so
zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv). Tým odňal stranám sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú
bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa

§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP.
Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby vo vyššie naznačených intenciách
a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP.
Rozhodne tiež o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.