Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315201956
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315201956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu

JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: D. G., L.. XX.XX.XXXX, J.
J., E. XXXX/XX, Š. M. D., v zastúpení: Advokátska kancelária Zahradnikova.SK, s.r.o., AK v Bratislave,
Šancová 48, IČO: 50 187 309, proti žalovanej: C. G., L.. XX.XX.XXXX, J. J., E. XXXX/XX, Š. M. D.,
v zastúpení: JUDr. Eva Fridrichová, bytom v Bratislave, Pribišova 31, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctvamanželov,naodvolaniežalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIIIz24.mája
2017, č.k. 44C/80/2015- 608, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo sporových
strán tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva
žalobcu prikázal: 1/nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX pre katastrálne územie E., M.
J. W., M. J. - mestská časť L. C., G. Č. XXXX/X o výmere 468 m2 - záhrada, G. Č. XXXX/X o výmere 60
m2- zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom č. D.. XXXXX na G. Č. XXXX/X, v podiele 1/1, v hodnote
291.000,-eur,2/nehnuteľnostizapísanénaB.Č..XXXXprekatastrálneúzemieE.,M.J.W.,M.J.-C.Č.

L.C.,parcelačísloXXXX/Xovýmere280m2-záhrada,parcelaČ.XXXX/Xovýmere161m2-zastavané
plochy a nádvoria, parcela Č. XXXX/X o výmere 19 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela číslo
XXXX/X o výmere 19 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom č. súp. XXXX na parcele číslo
XXXX/X, garáž č. súp. Č. XXXX na parcele číslo XXXX/X S. D.. Č.. XXXX na parcele Č.. XXXX/X, v
podiele 1/2, v hodnote 160.000,- eur, 3/zostatok na účte v P. J. S..D.. č.ú. D. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX na meno žalobcu vo výške 105,30- eur, 4/zostatok na účte v Č. S..D... Č..Ú.. XXXXXXXXXX na
meno žalobcu vo výške 24,63- eur, 5/zostatok na účte E. Č. a.s.. v Českej republike č.ú. XXXXXXXXX na

meno žalobcu vo výške 79, 22 Kč, t.j. 2,93 eur, 6/zostatok na účte v D. S..D.. č.ú. D. XXXX XXXX XXXX
XXXXXXXXnamenožalobcu vovýške36,30-eur,žalobcoviprikázalsplácanieúverov:1/zozmluvysP.
J. S..D.. - zmluva o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.04.2001, 2/ zo zmluvy D. Č. S..D.. o
hypotekárnom úvere č. XXXX/XXXXXX/XXXX/ N - I zo dňa 17.02.2005, 3/ zo zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 23.09.2014 so Slovenská D. S..D.. - spotrebný úver č. XXXXXXXXXX/XXXX, z vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal zostatok na
účteD.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXnamenožalovanejvovýške64,55-eurstým,žežalobcoviuložil

povinnosťzaplatiťžalovanejtitulomvyrovnaniapodielusumu246.423,11eur,do60dníodprávoplatnosti
rozsudku. Žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania a súčasne obom sporovým stranám
uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 13.536,50,- eur, do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu Bratislava III.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode tak, že do výlučného

vlastníctva žalobcu sa prikážu veci (označené v žalobe) pod položkami 1 až 16, 18 až 22, 24 až 33,
do výlučného vlastníctva žalovanej sa prikážu hnuteľné veci uvedené pod položkami 17 a 23, s tým, že
žalobca bude povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov sumu určenú súdom. Žalobca v konaní
tvrdil, že počas trvania manželstva strany sporu nadobudli do BSM nehnuteľnosti: 1/. pozemky parcela
číslo XXXX/X o výmere 468 m2 - záhrada, parcela číslo XXXX/X o výmere 60 m2- zastavané plochy

a nádvoria, rodinný dom č. súp. XXXXX, zapísané na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor
na liste vlastníctva Č.. XXXX pre katastrálne územie E. v podiele 1/1, hodnota nehnuteľnosti je podľa
znaleckého posudku D. D. S..D.. z 3/2014 vo výške 274.000,- eur, 2/ pozemky parcelné číslo XXXX/X o
výmere 280 m2 - záhrada, parcela číslo XXXX/X o výmere 161 m2- zastavané plochy a nádvoria, parcela
číslo XXXX/X o výmere 19 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela číslo XXXX/X o výmere 19 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom č. súp. XXXX, garáž č. súp. č XXXX S. XXXX, zapísané na

Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre katastrálne územie E. v podiele 1, ďalej
hnuteľné veci: vysávač R. nadobudnutý v roku 2007, v cene 73,- eur, práčku G. WA 63101 nadobudnutú
v roku 2008, v cene 380,- eur, elektrický odšťavovač nadobudnutý v roku 2004, v cene 110,- eur, domácu
pekáreň nadobudnutú v roku 2011, v cene 166,- eur, lampu v kuchyni nadobudnutú v roku 2000, v
cene 11,28- eur, stôl a 4 stoličky v kuchyni nadobudnuté v roku 2006, v cene 89,62 eur, kuchynskú

linku - vlastná výroba, nadobudnutú v roku 2006, v cene 700,- eur, umývačku riadu nadobudnutú v
roku 2006, v cene 350,- eur, kuchynskú digitálnu váhu, nadobudnutú v roku 2013, v cene 11,80 eur,
riad nadobudnutý priebežne od do roku 2014, v cene 100,- eur, sklo, porcelán nadobudnuté priebežne
do roku 2014, v cene 200,- eur, drobné suvenírové predmety nadobudnuté priebežne do roku 2014, v
cene 100,- eur, pracovný stôl v obývačke - vlastná výroba, nadobudnutý v roku 2004, v cene 100,- eur,

nábytok v obývačke - vlastná výroba, nadobudnutý v roku 2003, v cene 149,38 eur, DVD rekordér B.
nadobudnutý v roku 2006, v cene 350,- eur, stolný počítač, nadobudnutý v roku 2008, v cene 400,- eur,
multifunkčné zariadenie Q. (tlačiareň, skener), nadobudnuté v roku 2011, v cene 105,- eur, skener N.
nadobudnutý v roku 2004 v cene 110,- eur, monitor k stolnému počítaču, nadobudnutý v roku 2012 v
cene 128,- eur, stolovú lampičku, nadobudnutú v r. 2004 v cene 15,- eur, notebook S. nadobudnutý v

roku 2004 v cene 448,-eur, CD nosiče, nadobudnuté priebežne do roku 2014, v cene 200,- eur, DVD
nosiče nadobudnuté priebežne do roku 2014 v cene 115,- eur, zabudované pohľadové svietidlá (11 ks)
nadobudnuté v roku 2001 v cene 87,63 eur, manželskú posteľ - vlastná výroba, nadobudnutú v roku 2011
v cene 270,- eur, garnižu v spálni nadobudnutú v roku 2007, v cene 6,50 eur, stropné svietidlo v spálni,
nadobudnuté v roku 2000 v cene 12,- eur, nástenné nočné svietidlá - 2 ks nadobudnuté v roku 2000 v

cene 22,50- eur, dámsky a pánsky bicykel S., nadobudnuté v roku 2005 v cene 1.493 eur, kosačku na
trávnik, nadobudnutú v roku 2001, v cene 86,- eur, a cestovné športové tašky, nadobudnuté v roku 2004
v cene 34,- eur. Ako pasíva - úvery označil: P. J. S..D.. - hypoúver č. B. so zostatkom ku dňu rozvodu
v sume 8.947,72 eur, Č. - hypoúver anuitný č. XXXXXXXXXX/ XXXX so zostatkom ku dňu rozvodu v
sume 20.553,72- eur a Slovenská D. S..D.. - spotrebný úver č. XXXXXXXXXX/X XXX so zostatkom ku

dňu rozvodu v sume 9.045,46 eur. Žalobca poukazoval na to, že počas manželstva so žalovanou dostal
darom do výlučného vlastníctva finančné prostriedky od svojich rodičov v celkovej výške 1.250.000,- Sk
t.j. 41.492,- eur a to v priebehu roka 1999 takto:
- darovacou zmluvou zo dňa 16.06.1999 sumu 700.000,- Sk t.j. 23.235,70 eur
- darovacou zmluvou zo dňa 23.08.1999 sumu 450.000,- Sk t.j. 14.937,26 eur

- darovacou zmluvou zo dňa 12.02.2000 sumu 100.000,- Sk t.j. 3.319,39 eur.
Čiastku 700.000,- Sk z prvej darovacej zmluvy použil na zakúpenie 1/2 rodinného domu s pozemkami
na E. A. XX E. J., nehnuteľnosti vedené na LV číslo XXXX pre k. ú. Vinohrady. Polovičný podiel týchto
nehnuteľností nadobudli do BSM napriek tomu, že kúpnu cenu zaplatil zo svojich výlučných prostriedkov.
Čiastku 450.000,- Sk podľa druhej darovacej zmluvy a 100.000,- eur podľa tretej darovacej zmluvy použil

nastavbuspoločnéhorodinnéhodomunaE.A.XXE.J.,vedenéhonaLVčísloXXXXprek.ú.Vinohrady.
V roku 2005 žalovaná odpredala nehnuteľnosti v J. (nadobudnuté dedením) za sumu 750.000,- Sk t.j.
24.894,44 eur a v roku 2007 predala z dedičstva ďalšie nehnuteľnosti v X. za sumu 1.324.125,- Sk, t.j.
44.550,38 eur. Za uvedené čiastky zakúpila 2 osobné motorové vozidlá (škoda M. - nadobudnuté v roku
2007 za sumu 232.143,- Sk t.j. 7.705,74 eur, O. D. - nadobudnuté v roku 2006 za sumu 300.000,-Sk

t.j. 9.958,18 eur). Prispela darom maloletému synovi ZŤP na časť kúpnej ceny jeho motorového vozidla
značka F. P. - 5.000,- eur v roku 2012 (výnos z predaja osobného motorového vozidla škoda M.), z jej
prostriedkov sa vykonala výmena okien na spoločnom rodinnom dome - 5.798,44 eur v roku 2009, ako
rodina absolvovali 2 rodinné dovolenky pri mori v Čiernej Hore, kúpili si niektoré zariadenia do rodinnéhodomu (sedačka s kreslami, TV D., DVD rekordér D.), ostatné sa použili na krytie zvýšených nákladov na
syna a jeho potreby a na financovanie bežných nákladov spoločnej domácnosti, keďže žalovaná v roku
2005 a 2011 nepracovala, od roku 2012 bola uznaná za invalidnú s príjmom cca 356,- eur mesačne.

Žalobca bol v tom období od 01-05/2010 dlhodobo práceneschopný s priemerným príjmom cca 519,-
eur, nepracoval ďalej v období 01-02/2013. Uviedol, že spolužitie so žalovanou v spoločnom rodinnom
dome je problematické, nedokáže si vytvoriť vhodný vzťah k spoločnému 15 ročnému synovi, ktorý
bol zverený do osobnej starostlivosti žalobcu, na jeho výživu prispieva sumou 70,- eur mesačne, na
náklady spojené s užívaním rodinného domu prispieva 20,- eur, nepodieľa sa na úhrade spoločných

úverov. Žalovaná nesúhlasila s navrhovaným rozdelením hnuteľných vecí, ktorých zostatková hodnota
jejuviacerýchnulová.Žiadala,abydojejvýlučnéhovlastníctvabolozhnuteľnýchvecíprikázanépoložky
6., 24. a 31. a stolová lampička S. - dar. Uviedla, že žalobca využíva chladničku a mrazničku zn. N.
zakúpené v roku 2007 z peňazí, ktoré dostala od matky. K poskytnutiu úveru pod položkou 36. vo výške
12.000,- eur dňa 23.09.2014 nedala súhlas. Doposiaľ nemala vedomosť, že žalovaný dostal darom od
svojich rodičov sumu 1.250.000,- Sk t.j. 41.492,- eur. Ako manželia si v období od roku 1999 - 2002

zobrali úvery v celkovej výške 3.320.000,- Sk (t.j. 110.203,81 eur) a ďalšie peniaze na stavbu rodinného
domuakúpunehnuteľnostiodbratažalobcunepotrebovali.Kpoužitiuprostriedkovzdedičstvažalobcovi
nikdy nedala súhlas a preto sumu 70.039,44 eur požadovala započítať v jej prospech, nakoľko boli
jej výlučným vlastníctvom a žalobca jej ich odmietol po rozvode manželstva vydať. Vzťah so synom
bol bezproblémový do roku 2010, kedy žalobca po prvý krát absolvoval pobyt v nemocnici so synom

a následne pobyty v kúpeľoch. Do roku 2010 so synom absolvovala všetky ostatné podobné pobyty
žalovaná. Od roku 2010 nastalo zo strany žalobcu postupné ovplyvňovanie myslenia a chovania ich
syna k žalovanej. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 15.3.2016 uviedol, že na jar v roku 1999 sa
naskytla možnosť od jeho tety E. E. a jej manžela odkúpiť pozemok parc. č. XXXX/X, LV č. XXXX k.ú.
Vinohrady. Tento pozemok susedí s pozemkom parc. č. XXXX/X, X, X, X na B. Č.. XXXX, ktorý bol v tom

čase vo vlastníctve brata žalobcu C.. O. G. a žalobcu. Aby so žalovanou mohli predmetný pozemok od
manželov E. odkúpiť, museli si zobrať úver. Dňa 28.04.1999 žalobca založil zmluvu o stavebnom sporení
č. XXXXXXXX/XX0 a vykonal prvotný vklad 15.000,- Sk. Aby bolo možné získať okamžitý medziúver
vo výške 1.500.000,- Sk, bolo treba vložiť 50 % z tejto sumy na účet stavebného sporenia t.j. sumu
750.000,- Sk. Za týmto účelom žalobca dňa 11.05.1999 zrealizoval prevodný príkaz v sume 50.000,-

Sk zo svojho účtu a zvyšnú časť v objeme 700.000,- Sk im požičal B. C. dňa 20.05.1999, ktorý zložil
v hotovosti na účet stavebného sporenia. Táto pôžička mala byť splatná najneskôr do jedného roka,
avšak jej reálnemu splateniu prišlo v roku 2005. S manželmi E. strany sporu uzatvorili dňa 28.05.1999
kúpnuzmluvu,ktorejpredmetombolodplatnýprevodnehnuteľnostínachádzajúcejsaJ.naE.A.naLVč.
XXXX ako parcela číslo XXXX/X záhrada o výmere 528 m2 za kúpnu cenu 1.000.000,-Sk, ktorá mala byť

splatená z úveru poskytnutého v stavebnej sporiteľni E. F.. Rozdiel medzi kúpnou cenou a výškou úveru
v objeme 500.000,- Sk bol určený na splatenie časti pôžičky od B. C.. V októbri 1999 strany sporu začali
stavať rodinný dom, ktorý bol skolaudovaný dňa 13.07.2000 (právoplatne 21.07.2000). Na výstavbu
rodinného domu žalobcovi rodičia darovali sumu 450.000,- Sk (prevodom na účet) dňa 23.08.1999 a
100.000,- Sk hotovosti dňa 12.02.2000. V oboch prípadoch boli uzatvorené písomné darovacie zmluvy.

V máji 1999 sa naskytla možnosť kúpiť polovicu nehnuteľností vedených na LV číslo XXXX E. T..Ú.. E. od
bratažalobcuO.G..Kuzatvoreniukúpnejzmluvydošlodňa28.05.1999zakúpnucenuvsume693.609,-
Sk splatnú v dvoch čiastkach - 600.000,- Sk do 20.06.1999 a 93.609,- Sk do 31.08.1999. Pôvodne
chcel žalobca polovicu nehnuteľnosti od brata vyňať z BSM, ale na základe nesprávnej právnej rady bol
nútený uzatvoriť kúpnu zmluvu tak, že na strane kupujúcich sú uvedení obaja manželia. Rodičia žalobcu

sa rozhodli obdarovať výlučne žalobcu. Dňa 16.06.1999 mu darovali sumu 700.000,- Sk. Žalobca dňa
17.06.1999 vykonal zmenárenskú transakciu, za ktorú má vystavené potvrdenie a nakúpil 350.000,-
Kč a 9.000 nemeckých mariek v celkovom objeme 634.990,- Sk, nakoľko brat chcel túto skladbu
vyplatenia kúpnej ceny. Peniaze odovzdal bratovi osobne v Prahe dňa 18.06.1999. Dňa 31.08.1999
žalobca odovzdal bratovi sumu 30.000 českých korún. Písomné potvrdenie sa mu nezachovalo a preto

svedkovia odovzdanie peňazí túto skutočnosť potvrdili dňa 02.05.2001 notársky overenými podpismi.
Poslednú splátku zrealizoval žalobca dňa 04.12.1999 v sume 9.990 českých korún prostredníctvom
šekovej poukážky Českej pošty. Žalobca mal za to, že z darovaných peňazí zaplatil celú kúpnu cenu
za polovicu nehnuteľnosti od brata. Skutočnosť, že žalovaná nemala k dispozícii darovacie zmluvy
bola daná tým, že vzťahy v rodine boli extrémne komplikované. Sumu 450.000,- Sk poukázala matka

žalobcu na druhý deň po darovaní na účet žalobcu, o čom predložil dôkaz. Žalobca ďalej uviedol, že
počas manželstva vynaložili na liečbu syna približne 42.000,- eur, súdu predložil dôkazy o kúpeľných
liečbach za roky 2011, 2012, 2013, 2014. Ku dňu zániku BSM vlastnili strany sporu aj motorové vozidlo
n. O. D., ktoré nadobudli v roku 2006 za cenu 9.958,18 eur (300.000,- Sk). Po zániku BSM žalovanátoto motorové vozidlo si ponechala a pravdepodobne ho následne predala a preto žiada, aby sa pri
rozdelení BSM táto skutočnosť zohľadnila. Žalobca mal za to, že finančné prostriedky na účte syna O.
sú jeho výlučným vlastníctvom. Aj maloletí majú právo vlastniť majetok a môžu aj majetok do svojho

výlučného vlastníctva nadobúdať. Tieto finančné prostriedky boli synovi darované. Úvery, ktoré strany
sporu splatili za trvania manželstva boli použité na úhradu potrieb rodiny. Od zániku manželstva žalobca
uhrádza všetky splátky úverov výlučne zo svojich prostriedkov, žalovaná mu žiadnym spôsobom na
úhradu splátok neprispieva. Žalobca žiadal túto skutočnosť zohľadniť pri určovaní podielov manželov na
spoločnom majetku. Žalobca mal za to, že pokiaľ ide o finančné prostriedky, ktoré žalovaná získala za

trvania manželstva z predaja nehnuteľností, ktoré zdedila sumách 830,- eur, 24.895,44- eur a 44.314,-
eur (spolu vo výške 70.039,44 eur), na ich náhradu nemá žalovaná nárok v celom rozsahu. Sumu 830,-
eur žalovaná darovala synovi, keď túto sumu zložila na jeho účet. Navyše ku dňu zániku manželstva
boli tieto finančné prostriedky spotrebované, boli nimi uhradené náklady na výživu syna. Suma 7.705,74
eur bola použitá na kúpu osobného motorového vozidla zn. M. v roku 2007. Z následného predaja
tohto vozidla manželia získali sumu 5.000,- eur, ktorá bola použitá na príspevok na kúpu osobného

motorového vozidla pre syna. Tieto finančné prostriedky teda boli darované synovi a žalovaná nemá
nárok na ich vydanie zo spoločného majetku. Suma 9.958,18 eur bola použitá v roku 2006 na kúpu
osobného motorového vozidla zn. O. D., ktoré si žalovaná po zániku manželstva ponechala. Žalovaná
preto nemá nárok, aby zo spoločného majetku bola priznaná náhrada veci, ktorú si ponechala. Ostatné
sumy s výnimkou investície do okien boli použité na financovanie spoločnej domácnosti, na voľnočasové

aktivity rodiny a na liečbu syna, a teda aj na náklady a záväzky žalovanej. Na použitie finančných
prostriedkov týmto spôsobom dala žalovaná súhlas, hoci na začiatku konania tvrdila opak. K finančným
prostriedkom mala voľný prístup, mala k účtu zriadenú debetnú kartu, teda s finančnými prostriedkami
mohla slobodne disponovať. Žalovaná teda nepreukázala, že s finančnými prostriedkami z dedičstva
sa nedisponovalo, že by majetok nadobudnutý za tieto prostriedky existoval ku dňu zániku BSM. V

skutočnosti boli všetky tieto finančné prostriedky za trvania manželstva spotrebované a to aj na úhradu
nákladov žalovanej. Finančné prostriedky žalovanej boli zložené na účet, z ktorého rodina financovala
choddomácnosti,spoločnénákladynavýchovusynanajeholiečbuarehabilitácie.Zcelejsumyzískanej
dedičstvom tak žalovaná na spoločný majetok vynaložila iba sumu 5.798,44 eur na výmenu okien na
rodinnom dome súpisné číslo XXXXX. Pokiaľ ide o darovacie zmluvy, ktoré žalobca predložil mal za

to, že na platnosť darovacej zmluvy sa nevyžaduje overenie podpisu darcu pokiaľ nejde o darovanie
nehnuteľnosti. Žalobca žiadal, aby nehnuteľnosti zapísané na LV číslo XXXX - rodinný dom súpisné číslo
XXXXX boli súdom prikázané do jeho výlučného vlastníctva, aby mu bola uložená povinnosť uhradiť v
celomrozsahuzostatkydlhovvzniknutýchobommanželomE.Č.,D.avP.J.ztituluposkytnutýchúverov,
v hnuteľných veciach strany sporu nemajú spor, aby súd žalovanej priznal náhradu sumy 5.798,44

eur ako náhradu toho, čo zo svojho vynaložila na nadobudnutie spoločného majetku, a žalobcovi
priznal náhradu 1 splátok spoločných dlhov, ktoré uhradil po zániku manželstva zo svojich výlučných
prostriedkov a aby súd určil, že spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV číslo XXXX nie je predmetom BSM, ale je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalobca navrhol,
aby žalovanej bola priznaná celková náhrada za odstúpenie podielu na spoločnom majetku vo výške

114.550,50 eur. Osobné motorové vozidlo E. P. netvorí masu BSM, pretože je vo vlastníctve ich syna
O., ktorý je ako vlastník vozidla uvedený v technickom preukaze v časti C.2.1. C, v časti 1.1. je
ako držiteľ osvedčenia uvedená žalovaná (dôkaz - osvedčenie o evidencii č. G. XXXXXX). Predmetné
motorové vozidlo bolo nadobudnuté kúpnou zmluvou zo dňa 19.04.2012 za cenu 11.500,- eur, ktorá
bola uhradená z dvoch finančných zdrojov a to - finančným príspevkom na kompenzáciu ťažkého

zdravotného postihnutia syna O. poskytnutého Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v sume 6.638,79-
eur (rozhodnutie č. B3/2012/21473/1/ LAC zo dňa 29.03.2012 - právoplatné 11.04.2012) a výťažkom z
predaja osobného motorového vozidla Š. M. v sume cca 5.000,- eur.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (z výsluchu žalobcu) zistil, že manželstvo strán sporu

trvalo od 05.10.1996 do 23.11.2014. Za nesporné žalobca považoval rozdelenie hnuteľných vecí, keď
žalovaná si 19.02.2015 pobrala svoje veci bez toho, aby sa k tomu mohol vyjadriť, takže čo zobrala, s
tým žalobca súhlasil, zvyšok nechala a uviedla, že tie veci majú nulovú hodnotu, takže s tým žalobca
súhlasil. Žalobca poukázal na to, že mali úver č.1 od F. stavebnej sporiteľne, kde vložili 750.000,- Sk a
dostali úver 1.500.000,- Sk a zároveň bolo zriadené záložné právo k bytu jeho rodičov na T. A.. Tento

úver bol použitý na kúpu pozemku od jeho tety. Dňa 28.05.1999 so žalovanou uzatvorili ako kupujúci
kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola polovica rodinného domu od jeho brata, ktorý v roku 1992 rodičia
darovali v 1/2 žalobcovi a v 1/2 jeho bratovi. Napriek tomu, že túto polovicu rodinného domu od brata
odkúpili spoločne so žalovanou, nepovažuje to za súčasť BSM, pretože na financovanie tejto kúpy mudali peňažné prostriedky jeho rodičia vo výške 697.000,- Sk. Rodinný dom začali stavať 01.10.1999, k
30.06.2000 ukončili výstavbu, dňa 17.07.2000 bol skolaudovaný, potom sa tam žalovaná nasťahovala
so synom a ešte 5 rokov ho dostavovali a upravovali okolie. Žalobca tvrdil, že od svojich rodičov dostal

darom sumu 1.240.000,- Sk, z ktorej 697.000,- Sk použil na kúpu polovice rodinného domu od brata
a zvyšok na výstavbu spoločného rodinného domu. Úver č. 1. od D. D. vo výške 1.500.000,- Sk bol
použitý na kúpu pozemku, na ktorom postavili rodinný dom. Úver od D.P. D.Ľ. E. výške 1.000.000,-
Sk bol použitý na stavbu rodinného domu. Úver z P. J. vo výške 540.000,- Sk, ktorý spláca žalobca bol
použitý na dofinancovanie rodinného domu. Ku dňu rozvodu - 28.11.2014 sú živé 3 úvery a to :

- hypotekárny úver z P. J. so zostatkom 8.947,72 eur
- hypotekárny úver z Č. so zostatkom 20.553,72 eur
- úver zo D. so zostatkom 11.953,80 eur.
Ďalej žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že úver vo výške 9.045,46 eur považuje za patriaci do BSM,
nakoľko v tejto sume bol splatený iným úverom, ktorý žalobca zobral. Žalovaná od rozvodu úvery
nespláca a dlh žalobca vyčíslil vo výške 3.513,90 eur. Úvery zo D. D. refinancoval a síce úver vo

výške 1.500.000,- Sk z 21.05.1999 refinancoval úverom z Č. E.o výške 940.000,- Sk (živý úver), úver
1.000.000,- Sk z 08.03.2000 refinancoval úverom z Č. uvedenom vo výške 940.000,- Sk. Úver zo D. D.
vo výške 120.000,- Sk zo 17.06.2002 žalobca splatil taktiež z úveru z Č. vo výške 940.000,- Sk. Ďalej
uviedol, že majú úver z P. J. z 03.04.2001 vo výške 700.000,- Sk poskytnutý na výstavbu rodinného
domu, ten je živý. Ďalej úver z Č. spotrebný, dlhodobý vo výške 910.000,- Sk zo 17.02.2005 bol splatený

z peňazí za odškodnenie za konanie suseda dňa 23.11.2010. Kreditná karta z P. J. vo výške 2.500,-
eur bola zrušená 31.12.2012 a bola splatená úverom zo D. vo výške 10.000,- eur dňa 23.02.2014,
ktorým sa refinancoval úver v P. J. a krátkodobý spotrebný úver v Č.D. vo výške 6.000,- eur zo dňa
15.07.2013, splatený 23.03.2014. Ďalší úver zo D. v výške 12.000,- eur z 23.09.2014 bol použitý na
refinancovanie úveru v D. vo výške 9.408,71 eur, ktorý žalobca považuje za predmet BSM v tejto výške.

Zvyšok spotreboval na financovanie seba a syna, keďže žalovaná od mája 2013 neprispievala. Ďalšie
pôžičky vo výške 2.000,- a 1.100,- eur od jeho rodičov a od suseda, na tie nemá doklad, to bolo v čase,
keď bol žalobca 7 mesiacov práceneschopný na vykrývanie rodiny, ktoré nie sú splatené. Na liečbu
syna boli poskytnuté aj výlučné prostriedky žalovanej, nakoľko na jeho liečbu doteraz vynaložili okolo
44.000,- eur. Žalovaná mala dispozičné právo k účtom, ako aj k platobným kartám. Čo sa týka domu na

Vidlicovej ulici, tak žalovaná vo vyjadrení z 22.09.2016 uviedla, že ten dom celý má hodnotu 320.000,-
eur a teda polovica, ktorá je predmetom tohto konania je 160.000,- eur s tým žalobca súhlasí.
Z výsluchu žalovanej súd prvej inštancie zistil, že táto nenamietala vyporiadanie ohľadom hnuteľných
vecí,takakohouviedolžalobcavpodaníz15.03.2016.Kúveromuviedla,ženakúpupolovicerodinného
domu od brata žalobcu neboli potrebné peniaze od jeho rodičov, o čom predložila ako dôkaz potvrdenie

z 18.06.199 a čestné prehlásenie z 02.05.2001, ktoré boli súčasťou písomnosti k úveru z P. J. z
23.04.2001, kde banka žiadala ako podmienky poskytnutia peňazí doklady, či a ako bola vyplatená
nehnuteľnosť. Predtým ako došlo k finančnému vyrovnaniu medzi bratmi, bol v manželstve čerpaný
úver na stavbu rodinného domu vo výške 1.500.000,- Sk z E. F., takže finančné prostriedky v rodine
boli. Poukázala na to, že žalobca nepreukázal, z akých peňazí brata vyplácal. Rozporovala masu BSM

ako ju uviedol žalobca - zahrnutie spotrebného úveru v D. do masy BSM, nakoľko o tomto žalovaná
nemala vedomosť a tento slúžil na zaplatenie iného spotrebného úveru v D.. Čo sa týka jej dedičstva, s
ktorým disponoval žalobca, uviedla, že nikdy nedala súhlas na to, aby sa jej dedičstvo prejedlo. Taktiež
rozporovala darovanie peňažných prostriedkov na účet maloletého syna. Uviedla, že nejaké peniaze mu
boli poukázané, s tými účtami sa pracovalo, ale neboli darované maloletému synovi a preto žiadala, aby

to bolo zahrnuté do masy J. . Motorové vozidlo O. D. v čase zániku manželstva už nevlastnili. V ďalšom
uviedla, že úver od E. F., ktorý dostali strany sporu 01.06.1999 vo výške 1.500.000,- Sk mali účastníci
k dispozícii a nepotrebovali teda žiadne peniaze od rodičov žalobcu na kúpu 1/2 polovice rodinného
domu od brata žalobcu. Z textu tej zmluvy (článok 1) vyplýva, že mali manželia nasporenú sumu. O
údajnom dare od rodičov žalobcu nemala vedomosť, darovacie zmluvy, ktoré žalobca predložil doteraz

nevidela. O darovaniach hovoril žalobca až pri rokovaniach o BSM. Žalobca nepreukázal, že prostriedky
z druhej a tretej darovacej zmluvy boli použité na stavbu rodinného domu v BSM. Na to boli zobrané
2 úvery zo D. D., kde sa museli dokladať bloky a v roku 2005 ďalšia hypotéka z P. J. - 700.000,- eur
na dokončenie rodinného domu. Úvery z E. F. vo výške 1.500.000,- Sk, 1.000.000,- Sk a 120.000,- Sk
boli uhradené z úveru z Č. z roku 2005 vo výške 940.000,- Sk. Žalovaná namietala, že spotrebné úvery,

ktoré si bral žalobca, ako aj kreditné karty nemajú byť zahrnuté do masy BSM, o týchto žalovaná nemala
vedomosť, keďže ona sa starala o syna a žalobca zabezpečoval všetky veci okolo domácnosti. Žalobca
bol zamestnaný v banke a pekne zarábal. Žalovaná tvrdila, že nemala dispozičné oprávnenie k účtom,
na ktoré išli peniaze z jej dedičstva, teda účet jej syna a účet žalobcu. Účty v banke síce zakladali spolu,mala k nim kartu, avšak ona sa starala o rodinu a o finančné záležitosti sa staral žalobca, pričom ako
zamestnanec banky mal určité zvýhodnenia a preto mali len ten účet na jeho meno a na syna. Žalovaná
si zriadila svoj účet až pred rozvodom manželstva. Keď žalobca podal návrh na rozvod, tak uviedol, že

ruší účty v SR a prevádza ich do ČR, pričom žalovaná má za to, že účty na meno žalobcu a meno ich
maloletého syna so zostatkami ku dňu zániku BSM patria do masy BSM. Nehnuteľnosti v X. a v J. boli
predmetom dedičstva žalovanej (osvedčenie o dedičstve 1D 685/2002) a boli vnesené do manželstva
na účet syna a na účet žalobcu. Vtedy kupovali manželia dve motorové vozidlá, na to dala žalovaná
súhlas a tiež súhlasila, aby z jej dedičstva bolo 5.000,- eur vynaložené na kúpu motorového vozidla

písaného na maloletého, ktoré je v držbe žalobcu. Z výsluchu svedka C.. O. G., brata žalobcu súd
prvej inštancie zistil, že rodičia na nich s bratom previedli dom na Vidlicovej ul. a on bratovi podpísal
čestné prehlásenie, že pokiaľ doopatruje rodičov, tak prevedie na neho svoj podiel. Dom potom za svoje
prostriedky dal zrekonštruovať pre rodičov, brat mu potom vrátil peniaze, ktoré do toho investoval a on to
prepísal na brata, stal sa jediným majiteľom toho domu a pozemku. To sú udalosti, pri ktorých sa svedok
osobne zúčastnil. Suma, ktorú mu brat vyplatil bola približne 650.000 alebo 670.000,- Sk. Brat prišiel s

kúpnopredajnou zmluvou, že mu to tak poradil právnik. Otec mu povedal, že s mamou dali bratovi tie
peniaze, ktoré mu brat vyplatil. Otec v tom čase pracoval pre americkú firmu, mama učila a preto mali
financie.Onbytovtejdobenebolschopnývyplatiť.ZvýsluchusvedkyneC.G.-matkyžalobcu,súdprvej
inštancie zistil, že mali možnosť im ako mladým ľudom finančne pomáhať, nakoľko manžel pochádzal zo
zámožnej rodiny a zdedil slušný majetok, bol projektant a pracoval do 70 rokov veku. Ona pracovala ako

učiteľkado74rokovveku.VlastníkomrodinnéhodomunaE.A.ježalobca,onisatakdohodlisbratomO.,
že D. sa bude starať o nich a O. o rodičov jeho manželky. Ten dom darovali obom synom a oni sa potom
tak dohodli s bratom. Synovi D. darovali aj finančné prostriedky, boli na to zmluvy a to bola dohoda medzi
synmi a jej manželom, nakoľko on mal tie možnosti. Peniaze, ktoré darovali synovi D.W. boli darované
s tým, že im pomôžu z hľadiska bývania, keď bývali v ich kompletne zariadenom byte a aj finančne.

Darovacie zmluvy boli pre budúcnosť mladých a postavenie rodinného domu. Kým ho nepostavili, celé
roky im finančne pomáhali. Peniaze darovali D. na jeho účet a keď mal možnosť tak to aj vrátil. Peňazí
nemali toľko, ale on to vracal pomocou v záhrade, teda svojou prácou. Zo súkromného znaleckého
posudku (§ 209 ods. 2 C.s.p.) č. 8/2017 znalkyne W.. C. S. I. z 23.01.2017 vo veci stanovenia všeobecnej
hodnoty rodinného domu súp. Č.. XXXXX na E. A.. XX/A - parcela číslo XXXX/X M. výmere 468 m2

- záhrada, parcela číslo XXXX/X o výmere 60 m2- zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom č. súp.
XXXXX, a to v stave ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva - 26.11.2014, ohodnotený
k 21.01.2017, súd prvej inštancie zistil, že všeobecná hodnota stavieb a pozemkov bola stanovená
spolu na sumu 291.000,- eur. Žalovaná namietala závery predmetného znaleckého posudku pokiaľ išlo
o konštatovanie, že prístup do predmetnej nehnuteľnosti je problematický, keď nie je zabezpečený z

verejnej komunikácie, ale cez súkromný pozemok vo vlastníctve fyzickej osoby bez zriadeného práva
prechodu, čo znižuje hodnotu nehnuteľnosti. Žalovaná predložila k cene nehnuteľnosti - stanovisko
spoločnosti Xpeople O. G., D..O..M.. k trhovej cene nehnuteľnosti, expertízne stanovisko spoločnosti B.
O., D..O..M.. k cene nehnuteľnosti z 09.01.2017. Zo stanoviska spoločnosti Xpeople O. G., D..O..M..
k trhovej cene nehnuteľnosti zo dňa 28.12.2016 súd prvej inštancie zistil, že na základe informácií k

stanoveniu trhovej ceny - tehlového rodinného domu so súpisným číslom XXXXX, rozloha 120 m2,
kolaudované ho v roku 2000 a pozemku spolu s výmerou 528 m2 (parcely registra " C " parcela č.
XXXX/X druh pozemku - záhrady, výmera 468 m2 a parcelné číslo 6370/4 druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria - výmera 60 m2) na E. A. E. J. zapísané na LV číslo XXXX sa cena pohybuje v
predmetnej lokalite v rozmedzí od cca 300.000,- eur do 320.000,- eur. Zo stanoviska spoločnosti B.

O., D..O..M.. k trhovej cene nehnuteľnosti zo dňa 09.01.2017 súd prvej inštancie zistil, že na základe
informácií k stanoveniu trhovej ceny - tehlového rodinného domu so súpisným číslom XXXXX, rozloha
120 m2, kolaudovaného v roku 2000 a pozemku spolu s výmerou 528 m2 (záhrady a zastavané plochy
a nádvoria) v okrese Bratislava III zapísané na LV číslo XXXX k.ú. E. sa cena predmetného rodinného
domu s prislúchajúcou záhradou a stave a vybavení v akom sa nachádza pohybuje v rozmedzí od cca

310.000,- eur do 320.000,- eur a to z dôvodu jeho výnimočnej lokality a polohy. Žalobca v konaní tvrdil,
že masu BSM tvorí dom na E. A., ktorý bol ohodnotený znaleckým posudkom na 291.000,- eur, ďalej
zostatky na účtoch strán sporu vedených v P. J., Č., D., ďalej úvery, ktoré existovali ku dňu zániku
manželstva, o ich existencii mala žalovaná vedomosť, nakoľko celé trvanie manželstva prefinancovali
strany sporu cez úvery a síce úver v Č. X.ostatok k 24.04.2017 je 16.370,19 Eur (207,88 eur - splátka za

4/2017), v P. J. je zostatok k 24.04.2017 - 5.692,19 eur (118,72 eur - splátka za 4/2017), úver v D. bol
už splatený. Do masy BSM podľa neho nepatrí motorové vozidlo F. P., ktoré je vo vlastníctve syna strán
sporu, finančné prostriedky na účte syna strán sporu, finančné prostriedky v D. s označením pohrebné
vovýške2.100,-eur,majetok,ktorýnadobudlinazákladefinančnýchprostriedkovzdarovacíchzmlúvodrodičovžalobcuz23.08.1999,z12.02.2000azo16.06.1999.Financiezdarovacejzmluvyzo16.06.1999
boli určené na celkové prefinancovanie polovice domu a z tohto dôvodu nemá byť tento majetok
zahrnutý do BSM a prihliadnuť na princíp zásluhovosti, keď prostriedky z darovacích zmlúv zabezpečil

výlučne žalobca. Žalobca navrhoval prihliadnuť, že toho času plnoletý syn strán sporu bol ako maloletý
zverený do osobnej starostlivosti žalobcu a ako ťažko zdravotne postihnutý vyžadoval si vysoké finančné
prostriedkynarehabilitáciu.Pokiaľideodedičstvožalovanej,ktorétátopožadujenahradiť,podľažalobcu
bolopreukázané,žektýmtoprostriedkommalažalovanáprístupatietobolispotrebovanénachodrodiny
s tým, že za trvania manželstva majú obaja manželia povinnosť prispievať na potreby rodiny. Z týchto

peňazí súhlasí, aby jej boli nahradené prostriedky vo výške 5.798,44 eur, ktoré investovala do kúpy okien
na nehnuteľnosti strán sporu. Vzhľadom na to, že žalobca sa pokúšal o mimosúdnu dohodu, na ktorú
žalovaná nebola ochotná pristúpiť a jej nároky sa zvyšovali, žiadal, aby súd priznal žalobcovi náhradu
trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaná nepreukázala spochybnenie pravosti podpisov
na darovacích zmluvách, keď nepredložila stanovisko znalcov, ale len svoj názor. Žalobca preukázal
darovacími zmluvami a svedeckými výpoveďami pôvod peňazí použitých na kúpu nehnuteľností na LV

číslo XXXX. Žalobca požadoval, aby mu boli nahradené finančné prostriedky, ktoré mu boli darované
rodičmi na základe predložených darovacích zmlúv a ktoré investoval do spoločného majetku, v celkovej
výške 18.256,66 eur, ktoré dostal darom od rodičov na výstavbu rodinného domu. Ďalej žiadal, aby
bolo nahradené pri vyporiadaní BSM z toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na výlučný dlh
žalovanej,ktorývznikolzúverovejzmluvyzodňa14.11.1995medzižalovanouaSlovenskousporiteľňou.

Manželstvo uzavreli dňa 05.10.1996, zostatok úveru vo výške 25.320,1 Sk (840,47 eur) bol vyplatený
jednorazovo dňa 12.11.1998. Za trvania manželstva žalovaná hradila splátky tohto úveru z príjmu,
teda z prostriedkov patriacich do BSM celkovo 25 splátok to 1.300,-Sk ( 43,15 eur), t.j. spolu sumu
1.078,75 eur. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby mu bola priznaná náhrada z BSM vo výške
polovice sumy, t.j. 959,61 eur (1.919,22 : 2 = 959,61 eur). Žalovaná namietala tvrdenie žalobcu, že

by sa jej nároky zvyšovali. Podľa nej žalobca zastáva názor, že jemu sa nahradí všetko, čo mal do
manželstva vniesť na základe údajných darovacích zmlúv, pričom financie žalovanej na základe výpisu
z účtu, ktoré vniesla mali byť spotrebované. Uviedla, že sa 15 rokov starala o domácnosť a maloletého
syna a v súčasnosti už tú možnosť nemá. Odsťahovala sa zo spoločného domu dňa 19.02.2015. V
čase zániku manželstva bol syn účastníkov maloletý, čo sa týka vlastníctva motorového vozidla. Pokiaľ

ide o darovacie zmluvy, ktoré predložil žalobca, tieto žalovaná rozporovala s tým, že tieto predložila
na posúdenie znalkyni za účelom posúdenia podpisov na zmluvách so záverom, že nemajú dostatok
porovnávacieho materiálu, ale znalkyňa sa vyjadrila, že zmluvy, ktoré neboli podpísané v jeden deň by
sa mali odlišovať technickými prostriedkami, ktorými boli podpísané a aj podpisy by mali byť iné. Podľa
jej názoru sú zmluvy podpísané akoby cez kopirák, pričom neboli podpísané v čase, o ktorom hovorili.

Žalobca nepreukázal, že prostriedky z druhej a tretej darovacej zmluvy boli použité na stavbu rodinného
domu v BSM. Na to boli zobrané 2 úvery zo Stavebnej sporiteľne, kam sa museli dokladať bloky a v
roku 2005 ďalšia hypotéka z Tatra banky vo výške 700.000 Sk. Pokiaľ ide o úver žalovanej na základe
úverovej zmluvy zo dňa 14.11.1995 vo výške 35.000,- Sk zo D. D., tento si brala ešte pred uzavretím
manželstva v čase, keď sa so žalobcom rozhodli spolu bývať s tým, že o rok mali termín sobáša. Za

tieto peniaze nakúpila vybavenie spoločnej domácnosti (riady, príbory, návliečky, chladničku, mrazničku,
pračku), z ktorých väčšinu má v užívaní žalobca. Z vyčíslenia predloženého žalobcom vyplýva, že slušne
zarábal a náklady na synovu liečbu zodpovedali starostlivosti o hendikepované dieťa ako majú aj iné
rodiny a preto nemôže súhlasiť s tým, že 70.000,- eur z jej dedičstva sa spotrebovalo počas manželstva.
Pokiaľ ide o motorové vozidlo O. D., toto v čase zániku manželstva už nevlastnili. Žalovaná žiadala

zahrnúť do masy BSM nehnuteľnosti na LV č. XXXX v podiele 1/2 v hodnote 160.000,- eur, nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX v celosti v hodnote 320.000,- eur, bankové účty v P. J. S.. D.. - XXXXXXXXXX
na meno žalobcu zostatok - 169,53 eur, č.ú. 2XXXXXXXXX na meno O. G. - zostatok 106,95 eur, č.ú.
XXXXXXXXXX na meno Martina Pacáková - zostatok 64.55 eur, SLSP - č.ú. XX XXXXXXXX na meno
žalobcu - zostatok 2.111,67 eur, č.ú. XXXXXXXXXX na meno O. G. - zostatok 2.445,45 eur. V Č. S..D..

č.ú. XXXXXXX XXX na meno žalobcu zostatok - 24,63 eur, v Českej republike č.ú. XXXXXXXXX na
meno žalobcu - zostatok 79,22 Kč t.j. 2,87 eur. Masa majetku v BSM ku dňu zániku BSM bola vo
výške 484.925,65 eur. Aktíva žalovanej - dedičstvo bolo vo výške 70.039,44 eur. Pasíva spoločné -
hypotekárne úvery v Č. S..D.. zo dňa 17.02.2005 - zostatok ku dňu zániku BSM vo výške 20.553,72
eur, v P. J. S..D.. - hypotekárny úver zo dňa 23.04.2001 - zostatok vo výške 8.947,72 eur. Pasíva

žalovanej - náhrada za polovicu splátok úverov, ktoré uhradil po zániku BSM žalobca. Hnuteľné veci -
osobné motorové vozidlo značky F. P. v používaní žalobcu v hodnote 5.000,- eur. Žalovaná navrhla, aby
nehnuteľnosti nadobudnuté za trvania manželstva boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcovi,
ako aj motorové vozidlo F. P. s tým, že žiadala, aby jej žalobca uhradil v titulom vyrovnacieho podielusumu 302.881,11 eur. Zo zmluvy s Č. S..D.. o hypotekárnom úvere č. 8211/242425/2005/ N- I zo dňa
17.02.2005- výška úveru 940.000,- Sk súd prvej inštancie zistil, že úver môže byť čerpaný iba v súlade
s účelom dohodnutým k tejto zmluve takto - splatenie úverov Stavebnej sporiteľne E. F. Č.. XXXXXXXX/

XXXX Č., . XXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXX/XXXX. Z dôkazov predložených stranami sporu súd
prvej inštancie zistil, že strany sporu počas manželstva mali úvery zo Stavebnej sporiteľne E. F. a
to č. XXXXXXXX/XXXX č. zo dňa 08.03.2000 vo výške 1.000.000,- Sk, č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa
01.06.1999 vo výške 1.500.000,- Sk a č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.06.2002 vo výške 120.000,- Sk.
Žalovaná preukázala listinnými dôkazmi - kúpnou zmluvou zo dňa 11.11.2005, (vklad povolený pod č. V

4452/05- k. ú. J.Á.), kúpnou zmluvou zo dňa 14.12.2007 (k.ú. X.), že predajom nehnuteľnosti získaných
na základe dedičstva vniesla do manželstva sumu 25.000,- Sk (830,- eur) ako zálohu za predaj jej
spoluvlastníckeho podielu, ktorá bola uložená na účet maloletého syna strán sporu v P. J. S..D.. č.ú.
XXXXXXXXXX/XXXXdňa26.10.2005asumu750.000,-Sk(24.895,44eur)-poukázanánaúčetžalobcu
v Tatra banke a.s. č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX a sumu 1.335.000,- Sk (44.314,- eur), ktorú žalobca vložil
na svoj účet v P. J. S..D.. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX s poznámkou o výlučnom vlastníctve žalovanej.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 29.03.2012 (právoplatné dňa
11.04.2012) súd prvej inštancie zistil, že synovi strán sporu - maloletému O.Í. G., L.. XX.XX.XXXX bol
priznaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla vo výške 6.638,79 eur.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 143, § 149 ods. 1, § 150 Občianskeho zákonníka.
Poukázal na to, že rozsah BSM je vymedzený od uzavretia manželstva do jeho zániku - právoplatnosťou

výroku o rozvode manželstva. Veci nadobudnuté v tomto období musia existovať ku dňu zániku
manželstva. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, je treba urobiť jeho vyporiadanie.
Súd v konaní vyporiada len tie veci, ktoré účastníci urobia predmetom vyporiadania. Predmetom
konania je vyporiadanie spoločného majetku t.j. veci, práva a záväzky, ktoré tvoria súčasť spoločného
majetku a ktoré jeden z účastníkov urobil predmetom konania. Pri stanovení ceny sa vychádza

zo všeobecnej ceny obvyklej v danom mieste a v dobe rozhodovania, ktorá vyjadruje aktuálnu
trhovú hodnotu. Pri oceňovaní vecí vychádza judikatúra zo stavu vecí ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva a z jej ceny v dobe, keď sa vyporiadanie uskutočňuje. Cenu veci môže súd stanoviť
podľa zhodných tvrdení účastníkov. Základnou právnou domnienkou pre vyporiadanie je, že podiely
obidvoch manželov na majetku patriacom do ich spoločného majetku sú rovnaké. To platí tak o

podieloch na majetku ako i na záväzkoch. Táto zákonná domnienka je vyvrátiteľná. Vyporiadanie sa
uskutočňuje k okamihu zániku manželstva. Vyporiadajú sa veci tvoriace predmet BSM- pohľadávky
(úspory na účtoch) a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva v súvislosti s ich hospodárskym
a spotrebným spoločenstvom. Pri vyporiadaní BSM nebolo možné prihliadať k čiastkam, ktoré boli
vybraté z účtov manželov a spotrebované za trvania manželstva. Súd prvej inštancie uviedol, že zo

sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno urobiť spor, v ktorom by sa
súd zaoberal vzájomným vyúčtovaním celého spotrebného spoločenstva manželov. Z týchto dôvodov
súd nenariadil dokazovanie, ktoré navrhla žalovaná v rozsahu výpisu z účtov žalobcu za obdobie cca
10 rokov. V ďalšom poukázal na to, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo
to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo

spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. Na vynaloženie prostriedkov vo
výlučnom vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh manžela
oprávneného požadovať toto vrátenie. Nepochybne prínosom jedného z manželov do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, t.j. tým, čo tento manžel vynaložil na spoločný majetok, a čo má právo
požadovať, aby mu zo spoločného majetku bolo uhradené, možno považovať nielen peniaze, ktorými

prispelnazabezpečeniealebozhodnoteniespoločnejveci,aleihodnotujehomajetku,ktorábolapoužitá
k rovnakému účelu. Záväzky v obidvoch manželov vzniknuté za trvania manželstva sú povinní manželia
splniť rovnakým dielom.

5. V danej veci súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že strany sporu uzatvorili manželstvo

dňa 05.10.1996, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 38 P 188/2014 - 60 zo
dňa 30.10.2014 (právoplatným dňa 26.11.2014) rozvedené. Strany sporu zhodne uviedli, že pokiaľ ide
o hnuteľné veci nadobudnuté počas manželstva, tieto nezahrňujú do masy BSM, ktorú by mal súd
vysporiadať.

6. Pokiaľ išlo o nehnuteľnosť - pozemky parcelné číslo XXXX/X o výmere 280 m2 - záhrada, parcela
číslo XXXX/X o výmere 161 m2- zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere 19
m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela číslo XXXX/X o výmere 19 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, rodinný dom č. súp. XXXX, garáž č. súp. č XXXX S. XXXX, zapísané na Okresnom úradeBratislava, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. Vinohrady v podiele 1, súd prvej inštancie
mal za to, že vychádzajúc z titulu nadobudnutia tejto nehnuteľnosti - kúpnej zmluvy uzavretej dňa
28.05.1999, vklad povolený pod č. V 1904/99 dňa 02.09.1999 - jednoznačne vyplýva, že strany sporu

predmetný spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 nadobudli ako manželia počas manželstva a preto aj
táto nehnuteľnosť patrí do masy BSM. Súd prvej inštancie sa v tomto smere stotožnil s argumentmi
žalovanej, že ako manželia disponovali finančnými prostriedkami na jej kúpu z úverov v D. D., ktoré mali
v aktuálnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy vo výške 1.500.000,- Sk. Strany sporu zhodne uviedli celý
rad úverov, ktoré mali počas manželstva a prostredníctvom ktorých financovali chod rodiny a výstavbu

domu. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal i na rozsudok NS ČR z 17.10.2001 sp. zn. 22
Cdo 1659/2000, v zmysle ktorého, aj v prípade, ak kúpna cena nehnuteľnosti bola úplne zaplatená
z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi boli obidvaja manželia, ktorí obidva
jasne prejavili vôľu nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, práve táto
vôľa je rozhodujúca z hľadiska určenia, či nehnuteľnosti patrila alebo nepatria do ich bezpodielového
spoluvlastníctva. Ak manželia písomnou a registrovanou kúpnou zmluvou ako kupujúci nesporne

prejavili zhodnú vôľu nadobudnúť označené nehnuteľnosti do BSM, potom bez ohľadu na to, že kúpna
cenabolazaplatenánapr.zfinančnýchprostriedkovrodičovjednéhozmanželov,nemožnodôjsťkinému
záveru než, že označené nehnuteľnosti sa stali predmetom bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.
Nič nebránilo tomu, aby kúpnu zmluvu ako kupujúci uzavrel žalobca sám. Hodnota spoluvlastníckeho
podielu vo výške 1/2 nebola medzi stranami sporu sporná a túto si určili vo výške 160.000 eur.

7. Pokiaľ išlo o nehnuteľnosti - pozemky parcela číslo XXXX/X o výmere 468 m2 - záhrada, parcela
číslo XXXX/X o výmere 60 m2- zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom č. súp. XXXXX, zapísané
na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
Vinohrady v podiele 1/1, ich hodnota predstavovala podľa žalobcom predloženého znaleckého posudku

sumu 291.000,- eur. Pokiaľ žalovaná namietala hodnotu týchto nehnuteľností stanovenú predmetným
znaleckým posudkom, súd prvej inštancie mal za to, že podľa ust. § 209 C.s.p. bolo potrebné predmetný
znalecký posudok č. 8/2017 znalkyne W.. C. S. I. z 23.01.2017 považovať za znalecký posudok
nariadený v konaní, vzhľadom na to, že spĺňal všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahoval
doložku o tom, že znalkyňa si je vedomá následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

Žalovaná síce závery tohto posudku rozporovala, avšak o svojich tvrdeniach predložila ako dôkaz -
stanovisko spoločnosti Xpeople O. G., D..O..M.. k trhovej cene nehnuteľnosti, expertízne stanovisko
spoločnosti B. O., D..O..M.. k cene nehnuteľnosti z 09.01.2017, ktoré však neobsahovali údaje, na
základe ktorých stanovili cenu predmetných nehnuteľností v rozpätí od 300.000,- eur do 320.000,- eur
(materiálové prevedenie stavby, vybavenie a pod). Preto z hľadiska preukázania všeobecnej ceny

týchto nehnuteľností sa tieto stanoviská resp. údaje v nich uvedené, javili súdu prvej inštancie len ako
hypotetické. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie vychádzal pri stanovení hodnoty týchto nehnuteľností
zo žalobcom predloženého znaleckého posudku, a ich hodnotu ustálil v sume 291.000,- eur.

8. Pokiaľ išlo o záväzky sporových strán, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia tieto určil

nasledovne: P. J. S..D.. - Y. Č.. B. (zmluva o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.04.2001
- výška hypotekárneho úveru - 700.000,- Sk, účel použitia - výstavba domu súp. č. XXXXX, na parc.
č. XXXX/X o výmere 60 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na Okresnom úrade Bratislava,
katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E.) so zostatkom ku dňu rozvodu
(26.11.2014) v sume 8.947,72 eur, celkové splátky istiny za obdobie od 26.11.2014 do 31.03.2017

- 3.141,89 eur, celkové splátky úrokov za obdobie od 26.11.2014 do 31.03.2017 - 182,27 eur, Č. -
hypotekárny úver - zmluva o hypotekárnom úvere č. XXXX/XXXXXX/XXXX/ N- I zo dňa 17.02.2005-
výška úveru 940.000,- Sk) so zostatkom ku dňu rozvodu
(26.11.2014) v sume 20.553,72- eur, celkové splátky istiny za obdobie od 24.11.2014 do 31.03.2017 -
4.183,48 eur, celkové splátky úrokov za obdobie od 24.11.2014 do 31.03.2017 - 1.555,10 eur, poistenie

úveru 410,35 eur.
Slovenská D. S..D.. - spotrebný úver Č.. XXXXXXXXXX/XXXX (zmluva o splátkovom úvere zo dňa
23.09.2014 - výška úveru 12.000,- eur) so zostatkom ku dňu rozvodu, ktorú žiadal žalobca vyporiadať
v sume 9.045,46 eur, úver bol ku dňu rozhodovania súdu žalobcom už splatený. Predmetný úver ako
pasívum BSM súd prvej inštancie potom vyporiadal v uvedenej výške zostatku uplatnenej žalobcom,

keďže z dokazovania vyplynulo, že strany sporu ako manželia počas trvania manželstva prefinancovali
potreby rodiny cez úvery.9. Z potvrdenia D. S..D.. zo dňa 02.05.2016 súd prvej inštancie zistil, že na účte na meno žalobcu č. D.
bol zostatok ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva - 26.11.2014 vo výške 2.111,67 eur. Z potvrdenia
D. S..D.. zo dňa 02.05.2016 súd prvej inštancie zistil, že na účte na meno O. G. Č.. D. bol zostatok ku

dňu právoplatnosti rozvodu manželstva - 26.11.2014 vo výške 2.445,45 eur.
Žalobca súdu preukázal, že žalovaná mala dispozičné oprávnenie k účtu žalobcu P. S..D.. - osobný účet
na meno žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX - v období od 02.12.2003 do 03.05.2014. Z potvrdenia P. J.
S..D.. 13.05.2016 súd prvej inštancie zistil, že na účte na meno žalobcu č. 2611250702/1100 bol zostatok
ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva - 26.11.2014 vo výške 169,20 eur. Z potvrdenia P. J. S..D..

13.05.2016 súd prvej inštancie zistil, že na účte na meno O. G. (syn strán sporu) č. XXXXXXXXXX/
XXXX bol zostatok ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva - 26.11.2014 vo výške 105,30 eur. Z
potvrdenia Tatra banky a.s. 11.05.2016 súd prvej inštancie zistil, že na účte na meno žalovanej č. D.6
bol zostatok ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva - 26.11.2014 vo výške 64,55 eur. Z potvrdenia
Č. S..D.. prostredníctvom Obvodného súdu pre Prahu 5 zo dňa 15.09.2016 súd prvej inštancie zistil,
že na bežnom účte na meno žalobcu č. XXXXXXXXX/XXXX bol zostatok ku dňu právoplatnosti rozvodu

manželstva - 26.11.2014 vo výške 79,22 Kč.

10. Žalobca označil bežné účty v bankách, existujúce ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva,
nasledovne:
P. J. S..D.. - osobný účet na meno žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX založený 15.05.1996 (dodnes

živý- zamestnanecký účet žalobcu ako zamestnanca banky) zostatok ku dňu právoplatnosti rozvodu
manželstva 26.11.2014 - 169,20 eur, D., S..D.. osobný účet Exclusive na meno žalobcu č.
XXXXXXXXXX/XXXX založený v marci 2013 (dodnes živý) zostatok ku dňu právoplatnosti rozvodu
manželstva 26.11.2014 - 36,30 eur, Č. S..D.. - bežný účet Č. Pohoda na meno žalobcu č. XXXXXXXXXX/
XXXX založený znenia 31.05.2005 (dodnes živý) zostatok ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva

26.11.2014-24,63eur,vČeskejrepublike-Č.S..D..-bežnýúčetČ.T.Č..XXXXXXXXX/XXXXvčeských
korunách na meno žalobcu založený dňa 24.01.2012 (dodnes živý) zostatok ku dňu právoplatnosti
rozvodu manželstva 26.11.2014 - 79,22 CZK, P. J. S..D.. osobný účet Študent č. XXXXXXXXXX/
XXXX založený v roku 2010 (dodnes živý) - bežný účet maloletého syna strán sporu na poukazovanie
vreckového a sporenia od rodiny - zostatok ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva 26.11.2014 -

105,30 eur, D. M.sobný účet Študent Č.. XXXXXXXXXX/XXXX (dodnes živý) - bežný účet syna strán
sporu,zostatokkudňuprávoplatnostirozvodumanželstva26.11.2014-225,29eur.Žalobcakrozdielnym
údajom o zostatkoch na účte v Slovenskej sporiteľni uviedol, že z výpisov z účtov z novembra 2014
zistil, že v sledovanom období bol k jeho osobnému účtu zriadený vkladový účet sporenie R. Č..
XXXXXXXXXX/X XXX vedený pod názvom Pohrebné so zostatkom 2.126,81 eur. Na tomto stojacom

účte si jeho rodičia od marca 2013 sporili mesačne čiastkou 50,- eur na výdavky spojené s prípadným
pohrebom, pričom prvotný vklad bol uskutočnený v marci 2013 v sume 1.050,- eur. V mesiacoch apríl
- september 2013 boli vklady realizované tak, že platobnou kartou vyberal hotovosť z otcovho účtu a
zo svojho osobného účtu realizoval pravidelný mesačný vklad na sporiaci účet. Od októbra 2013 bola
táto suma prevádzaná medzi bankovým prevodom z účtov rodičov vedený v P. J. S..D.. na účet žalobcu

vedený v D. D. S..D... Pokiaľ ide o rozdielny údaj na účte syna O. E. D. D. S..D.. - osobný účet Študent
uviedol, že k synovmu osobnému účtu Študent bol zriadený vkladový účet sporenie pre mladých- č.ú.
XXXXXXXXXX/XXXX vedeným pod názvom O. G. so zostatkom 70,16 eur a vkladový účet sporenie EB
č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený pod názvom O. Zdravie so zostatkom 2.150,- eur, ktoré boli použité na
liečbu syna a v roku 2015 boli zrušené. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby peňažné prostriedky

na sporiacich účtoch pod názvom Pohrebné so zostatkom 2.126,81 eur a sporenie pre mladých pod
názvom O.Í. G. vo výške 70,16 eur a sporenie pod názvom O.-X. so zostatkom 2.150,- eur neboli
zahrnuté do masy BSM .

11. Žalobca predložil v konaní darovacie zmluvy o darovaní finančných prostriedkov zo strany jeho

rodičov C. G. S. W.. X. G.:
1/. zo dňa 16.06.1999 na sumu 700.000,- Sk na kúpu polovice nehnuteľnosti zapísanej na LV číslo
XXXX T.. Ú.. E. E. J. - dar v hotovosti.
2/. zo dňa 23.08.1999 na sumu 450.000,- Sk na výstavbu domu na pozemku zapísanom na LV Č. XXXX
T.. Ú.. E. E. J. - prevod na účet ( žalobca predložil dôkaz o v prevode 450.000,- Sk v P. J. S..s. dňa

23.08.1999 - č.l. 460 spisu).
3/. zo dňa 12.02.2000 na sumu 100.000,- Sk na výstavbu rodinného domu na pozemku zapísanom na
LV Č. XXXX T.. Ú.. E. E. J. - dar v hotovosti.Pokiaľ išlo o tieto darovacie zmluvy, ich existenciu žalovaná v konaní rozporovala tvrdením, že počas
trvania manželstva nemala o nich vedomosť. Žalobca v tomto smere tvrdil, že o ich existencii žalovaná
nevedela preto, že medzi ňou a jeho rodičmi boli zlé vzťahy. Súd prvej inštancie následne tvrdenie

žalobcu vyhodnotil ako nepravdepodobné, vzhľadom k tomu, že aj keby vzťahy medzi žalovanou a
rodičmi žalobcu boli zlé, v čase údajných darovaní (prvé roky manželstva účastníkov) vzťahy medzi
manželmi boli v poriadku a preto súd považoval za nepravdepodobné, aby žalobca neoboznámil
žalovanúotom,žemurodičiadarovalivpriebehupolrokasumu1.250.000,-Sk.Súdprvejinštanciepreto
považoval za preukázané len darovanie sumy 450.000,- Sk potvrdením o vykonanom prevode 450.000,-

Sk v P. J. a.s. dňa 23.08.1999. Ďalšie 2 darovacie zmluvy - zo dňa 16.06.1999 na sumu 700.000,- Sk
a zo dňa 12.02.2000 na sumu 100.000,- Sk, ktoré sumy mali byť žalobcovi poukázané v hotovosti, súd
prvej inštancie považoval za nepreukázané, keďže neboli hodnoverne preukázané prípadnými výbermi
z účtov resp. prevodmi na účty. Svedecké výpovede matky a brata žalobcu súd prvej inštancie považoval
v tomto smere za účelové, vzhľadom na ich vzťah k žalobcovi a predmet konania. Súd prvej inštancie
považoval za nepravdepodobné, aby rodičia žalobcu mali predmetné sumy v hotovosti.

12. Súd prvej inštancie v zmysle zásady zakotvenej v § 150 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej
každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku
vynaložil na spoločný majetok, zohľadnil vnosy strán sporu do masy BSM, a to u žalobcu vo výške
14.937,- eur (suma preukázateľne poukázaná žalobcovi dňa 23.08.1999 - 450.000,- Sk na výstavbu

domu na pozemku zapísanom na LV číslo XXXX k.ú. E. E. J. - prevodom na účet žalobcu), ktorý je
žalobcaoprávnenýpožadovaťnahradiťzmasyBSM.Užalovanejišloosumu70.039,44eur(preukázanú
prevodmi na účty v sumách 25.000,- Sk, ako zálohu za predaj jej spoluvlastníckeho podielu, ktorá bola
uložená na účet maloletého syna strán sporu v P. J. S..D.. Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/ XXXX dňa 26.10.2005
a sumu 750.000,- Sk - poukázaná na účet žalobcu v P. J. S..D.. č. ú. XXXXXXXX XX/XXXX a sumu

1.335.000,- Sk, ktorú žalobca vložil na svoj účet v P. J. S..D.. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX s poznámkou
o výlučnom vlastníctve žalovanej), od ktorej odpočítal sumu 9.958,18 eur a sumu 5.000,- eur, ktoré
žalovaná na základe svojho rozhodnutia vynaložila na kúpu motorového vozidla O. D. pre potreby rodiny
(9.958,18 eur) a príspevok na motorové vozidlo pre syna (5.000,- eur), čo potvrdila vo svojej výpovedi.
Súd prvej inštancie teda zohľadnil vnos žalobkyne do BSM vo výške 55.081,26 eur (70.039,44 mínus

9.958,18 mínus 5.000 = 55.081,26), ktorý bola táto oprávnená požadovať, aby sa jej nahradil z masy
BSM.

13. Súd prvej inštancie tak masu BSM ustálil nasledovne:
1/-nehnuteľnostizapísanénaOkresnomúradeBratislava,katastrálnyodbornalistevlastníctvač.XXXX

pre katastrálne územie E. v podiele 1/1, parcela číslo XXXX/X o výmere 468 m2 - záhrada, parcela
číslo 6370/4 o výmere 60 m2- zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom č. súp. XXXXX, v hodnote
291.000,- eur
2/ - nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre
katastrálne územie E. v podiele 1/2, parcela číslo XXXX/X o výmere 280 m2 - záhrada, parcela číslo

XXXX/X o výmere 161 m2- zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXXX/X o výmere 19 m2 -
zastavané plochy a nádvoria a parcela číslo XXXX/X o výmere 19 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
rodinný dom č. D.. XXXX, garáž č. súp. Č. XXXX S. XXXX, v hodnote 160.000,- eur
3/ zostatok na účte v P. J. S..D.. Č..Ú.. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno žalobcu vo výške
105,30- eur

4/ zostatok na účte v Č. S..D.. Č..Ú.. XXXXXXXXXX na meno žalobcu z vo výške 24,63 eur
5/ zostatok na účte v Č. S..D.. E. Č. O. Č.. Ú.. XXXXXXXXX na meno žalobcu vo výške 79, 22 Kč,
t.j. 2,93 eur
6/ zostatok na účte v D. S..D.. Č..Ú.. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno žalobcu vo výške
36,30 eur

7/ zostatok na účte D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno žalovanej vo výške 64,55 eur.

14. Do masy BSM súd prvej inštancie potom nezaradil:
-motorovévozidlozn.E.P.,vzhľadomnaskutočnosť,žeišloomotorovévozidlo,naktorésynstránsporu
dostal príspevok ako ťažko zdravotne postihnutá osoba s tým, že ako vlastník je evidovaný v technickom

preukaze, pričom sumu, ktorú doplatili do kúpnej ceny strany sporu zo spoločných prostriedkov vo výške
cca a 5.000,- eur súd prvej inštancie považoval za darovanie maloletému, nakoľko toto motorového má
slúžiť na jeho potreby.- sumu na účtoch v banke (v D. - D. - so zostatkom ku dňu zániku BSM 2.445,- eur, v P. J. - D. so
zostatkom ku dňu zániku BSM 105,30- eur) založených na meno syna účastníkov O. G., ktoré súd
prvej inštancie považoval za nepatriace do masy BSM, vzhľadom na to že to boli prostriedky maloletého

(analogicky rozsudok Krajského súdu v Y. T. zo dňa 30.10.2003 sp. zn. 19 Co 452/2003 - týkajúcich sa
stavebného sporenia na meno maloletého dieťaťa, podľa ktorého je irelevantné, že peňažné prostriedky
vložené na účet stavebného sporenia za trvania manželstva účastníkov boli zo spoločných prostriedkov
a považujú sa za vlastné prostriedky maloletého dieťaťa, ktoré nie sú súčasťou BSM ).
- sumu z vkladového účtu sporenie EB č. XXXXXXXXXX/XXXX, k účtu žalobcu v D. Č..ú. D. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX na meno žalobcu, vedený pod názvom Pohrebné so zostatkom 2.126,81 eur,
keď žalobca dôkazne preukázal, že išlo o finančné prostriedky jeho rodičov, ktoré si ukladali na jeho
sporiaci účet
- do pasív BSM súd prvej inštancie nezaradil úverovú zmluvu žalovanej, ktorú uzavrela pred uzavretím
manželstva a z ktorej žiadal žalobca nahradiť sumu 959,61 eur, ktorá bola splatená počas manželstva.
Žalovaná uviedla, že za sumu 35.000,- Sk z tohto úveru boli zakúpené predmety vybavenia do spoločnej

domácnosti budúcich manželov, z ktorých väčšinu užíva žalobca. Žalobca toto tvrdenie žalovanej
nesporoval a preto súd tento úver v rámci BSM nevyporiadaval.

15. Do okruhu pasív BSM - úvery, ktoré existovali ku dňu zániku BSM, súd prvej inštancie zahrnul:
1. Zo zmluvy s P. J. S..D.. - zmluva o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.04.2001, zostatok

k 26.11.2014 v sume 8.947,22 eur
2. Zo zmluvy s Č. S..D.. o hypotekárnom úvere č. XXXX/XXXXXX/XXXX/ N- I zo dňa 17.02.2005 -
zostatok k 26.11.2014 v sume 20.553,72 eur
3. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23.09.2014 so Slovenská D. S..D.. - spotrebný úver č.
XXXXXXXXXX/XXXX zostatok k 26.11.2014 v sume 9.045,46 eur (ku dňu vyporiadavania súdom už

splatený žalobcom).

16. Súd prvej inštancie vyporiadal BSM strán sporu, nasledovne:
- spolu: 291.000 + 160.000 + 105,30 + 24,63 + 2,93 + 36,30 + 64,55 = 451.233,71 eur

Výpočet podielu strán sporu:
Podiely každého majú byť : 451.233,71 : 2 = 225.616,86 eur
V rámci vyporiadania BSM žalobcovi boli prikázané veci a hodnoty finančných prostriedkov v hodnote
451.169,16 eur (291.000 + 160.000 + 105,30 + 24,63 + 2,93 + 36,30 )
V rámci vyporiadania BSM žalovanej boli prikázané finančné prostriedky v hodnote 64,55- eur .

Žalobcovi bolo prikázané splácať úvery, t.j. záväzky vo výške ku dňu zániku BSM v celkovej sume
38.546,90 (8.947,7 + 20.553,72 + 9.045,46). Zo sumy záväzkov je povinná žalovaná zaplatiť polovicu, t.j.
19.273,45 eur. Podiel žalobcu preto súd prvej inštancie zvýšil o sumu 19.273,45 eur a podiel žalovanej
o túto sumu znížil, keďže na splácanie úverov bol v celosti zaviazaný žalobca, ktorý predmetné úvery
spláca aj po zániku BSM. Súd prvej inštancie ďalej vyporiadal vnosy strán sporu, ktoré im mali byť

nahradené z BSM, u žalobcu z titulu daru v sume 14.937,- eur a u žalovanej z titulu finančných
prostriedkov z kúpnych zmlúv za dedičstvo v súdom uznanej výške 55.081,26 eur.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že podiel žalobcu činí sumu 204.746,05 eur (225.616,86 +
19.273,45 - 40.144,26), suma 40.144,26 eur činí rozdiel medzi vnosmi žalobcu a žalovanej t.j. 55.081,26
mínus 14.937 = 40.144,26, t.j. žalobcovi sa odráta z podielu suma 40.144,26 a žalovanej sa priráta suma

40.144,26 eur, celkový podiel potom vyjadruje skutočnosť, že žalobca uhradí celkové záväzky vzniknuté
z BSM a zohľadnia sa aj vnosy do BSM .
Podiel žalovanej činí sumu 246.487,67 eur (225.616,86 - 19.273,45 + 40.144,26 ), pričom súd jej prikázal
hodnotu finančných prostriedkov vo výške 64,55 eur, t.j. žalobca jej vyplatí titulom vyrovnania jej podielu
sumu 246.423,11 eur.

Žalobcovi bol prikázaný celkový podiel v hodnote v hodnote 451.169,16 eur, žalovanej celkový podiel
v hodnote 64,55 eur, preto súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na vyplatenie sumy 246.423,11 eur
(451.169,16 mínus 204.746,05 = 246.423,11).

17. Súd prvej inštancie nevykonal zápočet vzájomných povinností výplaty medzi stranami sporu tak,

ako to žiadal žalobca vo vzťahu k sume, ktorú uhradil na dani z nehnuteľnosti za roky 2015 a 2016
(113,6 eur a 14,8 eur), nakoľko nešlo o nárok, ktorý by bolo možné vyporiadať v tomto konaní, nakoľko
súd vyporiadava len pohľadávky a záväzky, ktoré vznikli za trvania BSM, t. j. od jeho vzniku uzavretímmanželstva, do jeho zániku (do právoplatnosti rozvodu manželstva), pričom žalobca si v tomto smere
uplatňoval nárok (§ 454 O.z.), ktorý vznikol po právoplatnosti rozvodu manželstva.

18. O povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok súd prvej inštancie rozhodol podľa § 2 ods.
1 písm. b) zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, podľa ktorého sú poplatníkmi obe sporové
strany v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa
rozhodnutia súdu. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak vznikne viacerým poplatníkom podľa
odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne. V zmysle položky

6 sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok 3% z predmetu konania, ak sa konanie skončilo
rozsudkom, najmenej 66,- eur, najviac 16.596,50 eur, t.j. 3% zo sumy 451.233,- eur , t.j. 13.536,50,-
eur. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena
všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa
pritom vysporiadavajú. Poplatkový základ tvoria iba aktíva, pasíva sa do základu nezahŕňajú a ani sa o
ne poplatkový základ neznižuje. Tiež sa zo základu neodpočítavajú sumy, ktoré manželia vynaložili zo

svojho na spoločný majetok. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dospel k záveru o rovnosti podielov
strán sporu pri vyporiadaní BSM, teda bol dodržaný princíp parity ( súd len zohľadnil výšku vnosov strán
sporu do BSM), súd prvej inštancie zaviazal strany sporu spoločne a nerozdielne k úhrade súdneho
poplatku.

19. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 C.s.p., podľa ktorého
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri
rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie vychádzal z toho, že rozhodnutie o vyporiadaní BSM
je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné sa vyporiadať, keď žalobu môže podať ktorákoľvek
strana, pričom súd nie je viazaný návrhom. Pri stanovení pomeru úspechu nie je možné vychádzať z

toho, kto podal žalobu a kto sa ako v konaní bránil, ale úspech je daný v tom, akého podielu sa komu
dostane. V tomto prípade bola parita podielov rovnaká (súd len zohľadnil výšku vnosov strán sporu do
BSM) a preto bolo namieste, aby si každá strana sporu hradila náklady konania sama. Z týchto dôvodov
súd prvej inštancie stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania.

20. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výroky, ktorým mu bola uložená
povinnosť zaplatiť žalovanej titulom vyrovnania podielu na spoločnom majetku sumu 246.423,11 eur,
ktorým súd nepriznal stranám sporu náhradu trov konania, ktorým žalobcovi a žalovanej uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 13.536,50 eur. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť vyplatiť

žalovanej titulom vyrovnania podielu na spoločnom majetku sumu 115.181,765 eur, žalobcovi prizná
náhradu trov konania a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej
inštancie nesprávne určil hodnotu podielu žalovanej na spoločnom majetku ku dňu zániku BSM a teda

nesprávneurčilsumu,ktorúježalobcapovinnýžalovanejuhradiťtitulomvyrovnaniajejpodielu.Súdprvej
inštancie nesprávne určil hodnotu toho, čo žalobca a žalovaná vynaložili zo svojho výlučného majetku
na nadobudnutie spoločného majetku. V tomto smere poukázal na to, že súd v rozpore s dôkazmi určil,
že vnos žalovanej do spoločného majetku, ktorý jej má byť zo spoločného majetku nahradený je v
celkovej sume 55.081,26 eur. K tomuto uviedol, že celková cena dedičstva žalovanej bola 70.039,44 eur,

ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Suma 9.958,18 eur bola so súhlasom žalovanej
vynaložená na kúpu motorového vozidla O. D., suma 7.705,74 eur bola vynaložená so súhlasom
žalovanej na kúpu motorového vozidla Š. M. a suma 5.000,- eur bola so súhlasom žalovanej použitá
ako doplatok ceny na kúpu motorového vozidla E. P. pre syna O.. V tomto smere poukázal na vyjadrenie
žalovanej dňa 29.2.2016, kde právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že „ vtedy kupovali účastníci 2

motorové vozidlá nato dala žalovaná súhlas ako je uvedené v článku 4 v návrhu a tiež súhlasila, aby z jej
dedičstva bolo 5.000,- eur vložené na kúpu motorového vozidla písaného na maloletého, ktoré v držbe
žalobcu“. Žalovaná tak jednoznačne potvrdila, že dala súhlas, aby z jej dedičstva boli kúpené celkovo
3 osobné motorové vozidla. Žalovaná súhlasila s tvrdením žalobcu v jeho návrhu zo dňa 5.2.2015,
v časti článku 4, kde žalobca výslovne uvádza, že za trvania manželstva sa z dedičstva žalovanej

kúpili celkovo 3 motorové vozidlá a uvádza aj ich cenu. Nič z toho žalovaná vo výpovedi nerozporovala
respektíve výslovne tieto skutočnosti potvrdila a súhlasila s tým, čo uviedol v návrhu žalobca. Suma
cca 20.000,- eur bola žalovanou vynaložená ako jej príspevok na úhradu spoločných úverov žalobcu a
žalovanej-tátovecopätovnenebolamedzistranamisporusporná,pretožeideosumu,ktorúurčilasamažalovaná ešte počas predsúdnych rokovaní o možnosti vyporiadať BSM dohodou a viackrát ju potvrdila
jej právna zástupkyňa aj písomne, napríklad v e-maili zo dňa 29.1.2015. Sumu 25. 000,- SK, t.j. 830,-
eur žalovaná vložila dobrovoľne na základe vlastného rozhodnutia na účet syna Radomíra, čo potvrdila

vo svojom písomnom podaní zo dňa 12.10.2015, išlo teda o dar synovi. Ďalšiu nešpecifikovanú sumu
žalovaná vynaložila ako svoj príspevok na rodinné dovolenky, to znamená, že aj na vlastnú spotrebu. S
ďalšími finančnými prostriedkami na účtoch, kde boli pôvodne vložené finančné prostriedky z dedičstva
žalovanej sa nakladalo na bežnú spotrebu rodiny aj mimo vyššie uvedených súm. Žalovaná vo výpovedi
na pojednávaní dňa 28.11.2016 výslovne uviedla, že sa so žalobcom dohodli, že budú mať spoločný

účet, skutočnosť, že ku účtu mala platobnú kartu potvrdila jej právna zástupkyňa na pojednávaní dňa
28.11.2016 a žalovaná navrhla vykonanie dôkazu výpisom zo spoločných účtov, z ktorého malo byť
zrejmé, kto za trvania manželstva robil aké výbery. Žalovaná teda nepoprela nakladanie s finančnými
prostriedkamivedenýminaúčte,kdebolivloženéajjejprostriedkyzdedičstvanaúhradubežnýchpotrieb
rodiny, iba tvrdila, že míňala menej ako žalobca. Čo sa týka dispozičného práva žalovanej k účtom
vedeným na meno žalobcu a na meno O. G., v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná mala

dispozičné právo k týmto účtom, a to v celom rozsahu možnosti samostatne disponovať s finančnými
prostriedkami, t. j. mohla nielen používať platobnú kartu, ale mala tiež možnosť sama, bez súhlasu
majiteľa účtu z účtu vyberať hotovosť a robiť prevodné príkazy. Dispozičné právo žalovanej k účtom
vyplýva z potvrdenia P. J. zo dňa 10.2.2016 k účtu č. D., pričom toto dispozičné právo žalovanej
trvalo od 2.12.2003 do 3. 5. 2014, teda aj v čase, kedy bol vykonaný vklad časti dedičstva žalovanej

vo výške 44.314,- eur na účet - tento bol vykonaný 14.12.2007; potvrdenia P. J. zo dňa 10.2.2016 k
účtu č. D. XXXX, pričom toto dispozičné právo žalovanej trvalo od 3.4.2001 do 13. 12. 2011, teda aj v
čase, kedy bol vykonaný vklad časti dedičstva žalovanej vo výške 830 eur na účet - tento bol vykonaný
26.10.2005; potvrdenia P. J. zo dňa 10.2.2016 k účtu č. D., T.eďže toto dispozičné právo žalovanej
trvalo od 21.2.2002 do 22.4. 2009, teda aj v čase, kedy boli na účet pripísané finančné prostriedky

z časti dedičstva žalovanej vo výške 24.895,44 eur na účet - toto bolo vykonané v novembri 2005. Z
vyššieuvedenéhojepodľažalobcuzrejmé,žefinančnéprostriedkyzdedičstvažalovanejbolipoukázané
na účty, ktoré síce boli vedené na meno žalobcu, avšak žalovaná k nim mala dispozičné právo, toto
svoje právo aj využívala a finančné prostriedky boli za trvania manželstva so súhlasom žalovanej
použité jednak na nákupy osobných motorových vozidiel, jednak ako príspevok žalovanej na splácanie

spoločnýchúverov,jednaknaosobnúspotrebužalovanej(dovolenky,kaderníčkaapodobne),anapokon
i na krytie finančne náročnej liečby ich ťažko zdravotne postihnutého syna. Na nákup motorových
vozidiel bolo použitých celkovo 22.663,92 eur. Na spoločné úvery žalovaná použila 20.000,- eur. Synovi
žalovaná darovala sumu 830,- eur. Iba tieto sumy predstavujú spolu 43.493,92 eur, po ich vynaložení
sa finančné prostriedky žalovanej získané dedičstvom znížili za trvania manželstva minimálne na sumu

26.645,52 eur. Už iba pri započítaní týchto nesporných a presne vyčíslených výdavkov je podľa žalobcu
zrejmé, že súd prvej inštancie pri určení náhrady pre žalovanú vychádzal z nesprávneho výpočtu jej
vnosu do manželstva. Súd prvej inštancie tak žalovanej priznal aj náhradu toho, čo sama žalovaná
minula na seba. Predmetom vyporiadania BSM však nie je aj náhrada osobných výdavkov manželov
zo spoločného majetku. V ďalšom žalobca namietal názory súdu prvej inštancie ohľadne vyporiadania

sa s darmi od svojich rodičov. Trval na tom, že dostal od svojich rodičov dar - finančné prostriedky,
ktoré mal jednak použiť na úhradu ceny jednej polovice rodinného domu súpisné číslo 1873 ( darovacia
zmluva zo dňa 16.6.1999 na sumu 700.000,- Sk, t.j. 23 235,74 eur) a jednak na výstavbu rodinného
domu so súpisným číslom 10571 (darovacia zmluva zo dňa 23.8.1999 na sumu 450.000,- Sk, t.j. 14
937,26 eur a darovacia zmluva zo dňa 12.2.2000 na sumu 100.000,- Sk, t.j. 3319,40 eur). Vnos žalobcu

do spoločného majetku teda spočíva v úhrade celej kúpnej ceny za jednu polovicu spoluvlastníckeho
podielu na rodinnom dome so súpisným číslom 1873 a jednak v sume investovanej do stavby rodinného
domu so súpisným číslom XXXXX, spolu v celkovej výške 41 492,40 eur. Za nesprávne považoval
posúdenie súdu, že strany sporu nepotrebovali finančné prostriedky od rodičov žalobcu, lebo získali zo
stavebného sporenia - respektíve úveru dostatok finančných prostriedkov na stavbu rodinného domu.

Celkový objem finančných prostriedkov, ktoré mali strany sporu k dispozícii v rozmedzí 21.5.1999 -
31.7.2000 z úverov na kúpu pozemku parcela číslo XXXX/X a stavbu a celkové vybavenie rodinného
domu bol 82 984,80 eur (suma poskytnutých okamžitých medzi úverov zo stavebnej sporiteľne F.D.).
Žalovaná síce predložila v konaní 3 úverové zmluvy s E. F.D., avšak 1 zo zmlúv bola uzavretá až v
roku 2002, teda až po kolaudácii domu, ktorá prebehla v roku 2000. Z tejto sumy však treba odpočítať

sumu 41.492,- eur, ktoré im požičal W.. S.. B. C.. Tento tieto sumy vložil priamo na účty stavebného
sporenia č.ú. XXXXXXXX/XXXX S. XXXXXXXXX/XXXX v hotovosti. Vklad tejto sumy na sporiaci účet
stavebného sporenia bol podmienkou pre získanie okamžitého medzi úveru. Reálne tak mali strany
sporu k dispozícii 41.492,- eur v čistom. Pred samotnou výstavbou rodinného domu však strany sporukúpili pozemok parcela číslo XXXX/X zapísaného na LV č. XXXX, na ktorý vynaložili finančné prostriedky
v celkovej sume 33.193,92 eur. Ako vyplýva zo zmluvy, práve kúpna cena pozemku bola vyplatená z
úveru zo stavebnej sporiteľne. Pozemok bol určený na výstavbu rodinného domu. Na jeho výstavbu a

celkové vybavenie ostalo stranám sporu celkovo 8.298,48 eur, čo nebola dostatočná suma na výstavbu,
a tak dary od rodičov boli nevyhnutné ako aj financovanie úverom z P. J. zo dňa 23.4.2001, ďalším
úverom zo stavebnej sporiteľne F.D. zo dňa 25.6.2002 a hypotekárnym úverom z Č. J.. Na kúpu jednej
polovice rodinného domu od brata žalobcu zapísaného na LV č. 1539 bol v čase jeho kúpy v roku 1999
nevyhnutný dar od rodičov žalobcu. Súd prvej inštancie tak nezohľadnil žalobcom predloženú kúpnu

zmluvu k pozemku a skutočnosť, že na kúpu stavebného pozemku bolo potrebné tiež vynaložiť finančné
prostriedky. Pokiaľ ide o záväzky strán sporu žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie v rozpore s
vykonaným dokazovaním nepriznal žalobcovi náhradu toho, čo sa vynaložilo za trvania manželstva zo
spoločného majetku na úhradu výlučného dlhu žalovanej, a to dlhu vzniknutého na základe úverovej
zmluvy zo dňa 14.11.1995, teda ešte pred uzatvorením manželstva strán sporu. Skutočnosť, že tento
úver existoval, a že bol splatený za trvania manželstva nebolo v konaní sporné. Žalovaná dokonca

v písomnom vyjadrení zo dňa 22.9.2016 uviedla, že tento úver ako svoje pasívum proti BSM a na
konci svojho písomného vyjadrenia uviedla číselné vyjadrenie svojho podielu na BSM, kde opakovane
uviedla tento úver ako svoje pasívum. Žalovaná teda nenavrhla nezahrnúť tento úver do celkového
vyporiadania, práve naopak, výslovne uviedla, že tento jej výlučný záväzok sa má počítať ako pasívum
najejstrane,atovoväčšomrozsahu,akožiadalžalovaný,asícevsume1161,78eur.Súdprvejinštancie

tak postupoval v rozpore s vykonaným dokazovaním. Čo sa týka vecí kúpených z týchto finančných
prostriedkov, žalovaná výslovne uviedla, že zo získaného úveru zakúpila veci do domácnosti „ budúcich
manželov “, t.j. veci boli zakúpené pred uzavretím manželstva a teda netvorili masu BSM. Napriek tomu
ich súd de facto do vyporiadania BSM zaradil. Čo sa týka spoločných úverov, v konaní pred súdom
prvej inštancie bolo preukázané, že odo dňa zániku BSM všetky spoločné úvery splácal a naďalej spláca

žalobca sám, hoci z úverov boli zaviazané strany sporu spoločne a nerozdielne. Žalobca navrhol, aby
v rámci vyporiadania bola táto skutočnosť zohľadnená, a aby mu bola priznaná zo spoločného náhrada
jednej polovice splátok, ktoré po zániku BSM vynaložil na splácanie týchto úverov a rovnako mu bola
zohľadnená 1/2 zostatkov úverov, ktoré bude povinný uhradiť potom, ako mu bude právoplatne uložená
povinnosť tieto finančné záväzky dosplácať až do ich zániku. V konaní tiež bolo preukázané, že ku dňu

vyhlásenia rozsudku bol zostatok úveru E. Č. 16.370,19 eur, zostatok úveru v P. J. bol 5.692,19 eur
a zostatok úveru v D. D. bol nulový, keďže ho žalobca splatili jednorazovou splátkou dňa 15.6.2015;
súčasne v období od zániku BSM strán sporu ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci žalobca na splátkach
uhradil Č. sumu 6.179,12 eur, P. J. sumu 3.442,88 eur a D. D. sumu 9.045,46 eur. Celková suma
spomenutých úverov, ktorá sa v rámci BSM mala vyporiadavať je teda 22.062,38 eur (aktuálne zostatky

úverov) + 18.667,46 eur (aktuálna suma uhradená žalobcom na splátkach po zániku BSM) = 40.729,84
eur. Podiel žalovanej na spoločných úveroch je tak podľa žalobcu 20.364,92 a nie 19.273,45 eur, ako
nesprávne uviedol súd prvej inštancie.
V ďalšom (pokiaľ ide o právne posúdenie veci) podľa žalobcu súd prvej inštancie v rámci vyporiadania
BSM nezohľadnil skutočnosť, že za trvania manželstva bol uhradený zo spoločných prostriedkov výlučný

záväzok žalovanej (úver, ktorý si žalovaná vzala pred uzavretím manželstva), čo je v rozpore so
zákonným ustanovením, že manžel je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na
jeho ostatný majetok. Ďalej súd do masy BSM zaradil aj majetok zakúpený žalovanou pred uzavretím
manželstva ako zariadenie do spoločnej domácnosti „ budúcich manželov “. Takýto postup súdu bol v
rozpore s § 143 Občianskeho zákonníka. V ďalšom súd priznal žalovanej z BSM náhradu finančných

prostriedkov získaných dedičstvom vo výške 55.081,26 eur, hoci v konaní bolo preukázané, že finančné
prostriedky sa za trvania manželstva spotrebovali a to aj na nákup vecí, ktoré slúžili žalovanej, na úhradu
služieb, ktoré využívala aj žalovaná, prípadne ich využívala iba žalovaná. Takýto postup bol v rozpore
s ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka.
Podľa žalobcu súd prvej inštancie v ďalšom nezohľadnil vnos žalobcu do spoločného majetku z

finančných prostriedkov, ktoré boli žalobcovi darované jeho rodičmi za trvania manželstva, hoci
žalobca darovanie finančných prostriedkov v konaní preukázal písomnými darovacími zmluvami, ako
aj výpoveďami svedkov. Podľa žalobcu nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti súd prvej inštancie
dospel k názoru, že jedna z darovacích zmlúv existuje a ďalšie dve boli spísané účelovo a k darovaniu
nedošlo. V ďalšom vytkol súdu prvej inštancie, že pri započítaní pasív zo spoločných úverov síce

zohľadnil stav úverov ku dňu zániku manželstva, avšak opomenul fakt, že zostatok úverov sa mení v
závislosti od úrokovej sadzby a výšky nesplatenej istiny na základe jej postupného splácania, a teda
konečný zostatok úverov potvrdený ku dňu zániku BSM, prípade ku dňu začatia konania o vyporiadanie
BSM môže byť odlišný od zostatku úveru ku dňu vyporiadania BSM. V konaní bolo preukázané, že súčettoho, čo žalobca zaplatil na splátkach úverov po zániku BSM a súčet zostatkov úverov aktuálnych ku dňu
vydania rozhodnutia vo veci súdom prvej inštancie je odlišný (vyšší) ako zostatok úverov aktuálny ku dňu
zániku BSM. Súd prvej inštancie tak postupoval v rozpore s § 217 C.s.p., podľa ktorého je súd povinný

pri vynesení rozsudku vo veci vychádzať z aktuálneho stavu. Súd prvej inštancie rovnako opomenul v
konaní zohľadniť mieru starostlivosti účastníkov konania o spoločnú domácnosť a o maloletého, ako
aj záujem maloletého syna. V konaní bolo preukázané, že maloletý syn je ťažko zdravotne postihnutý
a preto si vyžaduje osobnú starostlivosť a pomoc pri denných úkonoch aj v súčasnosti, hoci počas
konania dosiahol plnoletosť a ďalej bolo preukázané, že syn bol zverený do osobnej starostlivosti otca.

Starostlivosť žalovanej na výchove a výžive maloletého syna bola v konaní minimálne spochybnená.
Súd prvej inštancie ďalej nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka pri výpočte
celkovej hodnoty podielov manželov na spoločnom majetku. Súd pri výpočte podielu žalobcu a žalovanej
pochybil, keďže vnos žalovanej (jej dedičstvo), (ktorý súd určil, a nárok na náhradu, ktorého žalobca
popieral)pripočítalvcelostikjejpodieluasúčasnehovcelostiodpočítalodpodielužalobcu,čímsúdproti
celkovej hodnote spoločného majetku vnos žalovanej započítal 2x. Súd mal vnos strany sporu započítať

pred určením základnej hodnoty podielu toho -ktorého manžela. Ďalej súd nesprávne vypočítal záväzky
prikázané žalobcovi, pričom správna suma má byť 40.729,84 eur. Súd nesprávne určil výšku náhrady
určenej žalovanej zo spoločného majetku, pričom správne jej nemal priznať žiadnu náhradu z dôvodu
spotrebovania finančných prostriedkov. Súd nesprávne určil i výšku financií, ktoré žalobca investoval do
nadobudnutia spoločného majetku, pričom správne malo byť určené, že žalobca investoval do výstavby

rodinného domu so súp. č. XXXX1 darované finančné prostriedky v celkovej výške 18.256,66 eur
(550.000 Sk) a z darovaných finančných prostriedkov vo výške 23.235,74 eur (700.000 Sk) uhradil celú
kúpnu cenu 1 rodinného domu so súp. č. XXXX, a teda hodnota tohto spoluvlastníckeho podielu nemala
byť vôbec premietnutá do celkovej hodnoty BSM, keďže žalovaná sa o nadobudnutie spoluvlastníckeho
podielunijakýmspôsobomnepričinila,atoaniprostredníctvomfinančnýchprostriedkovzBSM.Napokon

súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď nezapočítal do celkovej hodnoty podielu strán sporu úver
žalovanej, splatený za trvania manželstva, pričom správne mal priznať žalobcovi náhradu vo výške 1/2
z takto splatenej časti výlučného záväzku žalovanej v hodnote 959,61 eur (=hodnota 1/2 sumy splatenej
za trvania manželstva).
Správne mal byť podiel žalovanej na spoločnom majetku určený nasledovne:

výpočet hodnoty BSM:
položky na vyporiadanie celková hodnota
nehnuteľnosti zapísané na B. XXXX 291 000,-
zostatok na účte P. J., D. G. 169,20
zostatok na účte Č. Q., D. G. 2,93

zostatok na účte Slovenská D., D.G. G. 36,30
zostatok na účte P. J., C. G. 64,55
vnosy žalobcu z darovacích zmlúv na výstavbu domu - 18 256,39
(darovacia zmluva z 23.8.1999 a 12.2.2000)
celková hodnota BSM znížená o vnosy žalobcu 273 012,59

celkový podiel žalovanej bez započítania dlhov 136 506,295 eur

Výpočet dlhu žalovanej na spoločných úveroch:
položka dlhu výška dlhu dlh žalovanej
úver v P. J., zostatok k 30.4.2017 -5 692,19 -2846,095

úver v Č., zostatok ku dňu k 30.4.2017 -16 370,19 -8185,095
splátky úveru v P. J., uhradené žalobcom - 3 442,88 -1721,44
k 30.4.2017
splátky úveru v Č., uhradené žalobcom k 30.4.2017 - 6179,12 -3089,56
splátky úveru v D.B., uhradené žalobcom k 30 4.2017 - 9045,46 -4522,73

výlučný úver žalovanej splatených manželstve -1919,22 959,61
spolu dlh žalovanej -21 324,53

celkový čistý podiel žalovanej teda je: 136 506,295 eur - 21 324,53 eur = 115 181,765 eur.
V rámci výpočtu žalobca neuviedol hodnotu spoluvlastníckeho podielu 1 na rodinnom dome súp. Č..

XXXX, a rovnako ani sumu poskytnutú žalobcovi rodičmi na jeho nadobudnutie, keďže na základe
princípu zásluhovosti mal byť tento spoluvlastnícky podiel prikázaný žalobcovi do výlučného vlastníctva
bez povinnosti uhradiť žalovanej odplatu za jeho odstúpenie.21. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedla, že nakoľko finančné prostriedky na účtoch spravoval
výlučne len žalobca, tak vždy uvádza, len to čo mu vyhovuje. Uviedla, že počas liečebného pobytu v roku

2014, pred podaním návrhu na rozvod manželstva, žalobca odstránil z ich spoločnej domácnosti všetky
doklady a písomnosti. S istotou tvrdí, že z jej dedičstva bolo kúpené len jedno motorové vozidlo, a to O.
D.. Synovi sa prispievalo v roku 2012 na auto sumou, ktorá bola získaná za predaj motorového vozidla
Š. M.. Za absolútne klamstvo považuje tvrdenie žalobcu, že dala súhlas na použitie 20.000,- eur z jej
dedičstva, ako príspevok na úhradu spoločných úverov. Žalobca iba po svojom interpretuje obsahu mailu

z predsúdnych rokovaní, o príspevku na úhradu spoločných úverov. Žalovaná len uznávala ako svoju
povinnosť uhradiť 1 zo splátok úverov po rozvode manželstva. Ďalším klamstvom je tvrdenie žalobcu, že
peniaze z dedičstva žalovanej sa vynaložili na spoločné dovolenky. V tomto smere uviedla, že peniaze
z dedičstva sa vložili na bežný účet žalobcu, nakoľko žalobca pracoval v banke, v ktorej mali obaja pred
sobášom každý svoj účet. Žalobca ako zamestnanec mal výhody, čo sa týka poplatkov k účtu, a tak sa
žalobca a žalovaná dohodli, že budú mať finančné prostriedky na účte žalobcu. Účet žalovanej sa zrušil.

Tvrdenie žalobcu, že peniaze z dedičstva žalovanej sa použili na bežnú spotrebu rodiny sú klamstvom
a jeho účelovým tvrdením. Naviac na ich míňanie nemal žalobca súhlas žalovanej. Je zvláštne, že sú
to vždy len peniaze žalovanej, ktoré sa míňali na spotrebu rodiny, avšak žalobcove peniaze uložené
na rovnakom účte stáli a vytvárali hodnoty. Pokiaľ ide o disponovanie s finančnými prostriedkami na
účtoch, žalovaná uviedla, že síce nimi mohla disponovať, avšak s nimi nedisponovala. V konaní nebol

predložený jediný dôkaz o pohybe finančných prostriedkov na týchto účtoch žalovanou, okrem platieb
za bežné malé nákupy, aj to nie z účtu syna žalovanej. Žalovaná mala síce vydané kreditné karty k
účtu žalobcu a syna O., avšak ich nikdy nepoužila na výber väčšej sumy, ani len do výšky možného
limitu. Mohla teda s peniazmi na účte disponovať len do výšky limitu na karte, čo nikdy nevyužila. Nikdy
nerobila výber peňazí osobne na pobočke, ani nerobila prevody na iné účty. Na druhej strane žalobca

točil peniaze cez internet banking nielen na účtoch svojich a svojho syna, ale aj na účtoch svojich rodičov.
Aj preto navrhovala, aby si súd vyžiadal za obdobie od roku 2005 do roku 2010 výpisy z banky, kde by
bolo jasne vidieť kto, koľko, a ako disponoval s financiami. Poukázala na to, že v rokoch 2008 -2009
sa robila rozsiahla a nákladná rekonštrukcia rodinného domu evidovaného na LV č. XXXX, ktorého
podielovými spoluvlastníkmi v 1 sú žalobca a žalovaná, a úprava plôch priľahlých pozemkov k obom

rodinným domom, na ktorú neboli našetrené finančné prostriedky v rodinnom rozpočte, nebral sa úver,
a žalovaná pochybuje, že na toto mali našetrené peniaze rodičia žalobcu, ktorí boli v tom čase už viac
rokov v starobnom dôchodku. Žalovaná nedala súhlas na použitie jej financií na tieto rekonštrukcie. V
tomto rodinnom dome bývali rodičia žalobcu, teraz už len jeho matka. V tomto období sa žalovaná pýtala
žalobcu, či majú na túto rekonštrukciu peniaze, mysliac tým ich peniaze v rodinnom rozpočte. Žalobca

ju niekoľkokrát ubezpečoval, že majú. Žalovaná si bola istá, že je to mimo jej peňazí z dedičstva. S
peniazmi hospodáril výlučne žalobca ako potreboval, pričom do súdneho spisu aj zakladal dôkazy z
internet bankingu, ktorý žalovaná k účtom nemala zriadený. Žalobca nakladal aj s účtami svojich rodičov.
Žalobca tvrdil, že si jeho rodičia zriadili k jeho účtu podúčet, na ktorý si sporili na pohreb. Nemohli si
zriadiť podúčet na jeho účte, lebo to bol jeho účet. Žalobca o tom vraj nevedel. Podľa žalovanej je

zarážajúce, že žalobca v odvolaní namieta vykonané splátky na úver žalovanej, ktorý si zobrala pred
manželstvom, a ktorého časť sa splácala po uzatvorení manželstva. Nevidí však ňou uvádzané úvery
žalobcu, ktoré si bral bez vedomia žalovanej počas manželstva na jeho meno, napríklad Zmluva s P. J.
o zamestnaneckom úvere č. 452/5/06 z 8.12.2006 vo výške 260.000 Sk /8.630,- eur, za ktorý sa mali
kúpiť akcie P. banky na meno žalobcu, rôzne spotrebné úvery, o ktorých žalovaná nemala vedomosť.

Žalovaná sa dôrazne ohradzuje, že by jej dedičstvo bolo použité na liečbu syna. Neexistuje o tom jediný
doklad, že by s tým súhlasila. Syn využíval výlučne možnosti zdravotného poistenia. Žalobca podľa
nej svoje odvolanie podáva tak, akoby žalovaná všetko minula a žalobca žil zo vzduchu, a všetky jeho
peniaze sa zase vynakladali na akumuláciu majetku. Všetky tvrdenia žalobcu, žeby vyberala peniaze
zo svojho dedičstva na svoju osobnú spotrebu, na splácanie spoločných úverov a na krytie liečby ich

ťažko zdravotne postihnutého syna, považuje za klamstvo. Tak žalobca ako aj žalovaná pracovali, mali
príjem, a teda mali z čoho žiť. Tvrdenia žalobcu by znamenalo, že peniaze z dedičstva by sa mali podľa
žalobcu míňať na bežný život, a peniaze z ich pracovných pomerov a z neustálych pôžičiek nemali k
dispozícii na bežný život. Za klamstvo žalovaná označila i tvrdenie žalobcu, že na kúpu rodinného domu
LV č. XXXX bol v čase jeho kúpy nevyhnutný dar od rodičov žalobcu. Uviedla, že v tomto období čerpali

2 úvery od F.D.t stavebnej sporiteľne, spolu vo výške 2,5 mil. Sk. Z toho bol 1 mil. použitý na kúpu
pozemku. Kde sa potom podelo 1,5 mil. Sk a úver od P. J. vo výške 700.000 Sk, v ktorej aj sám žalobca
uviedol ako ich účel - výstavba domu. Za túto sumu sa dala postaviť v tých rokoch stavba rodinného
domu o výmere 60 m2 a ešte aj zostalo. Za klamstvo preto považuje tvrdenie žalobcu, že v tom obdobímuseli vrátiť peniaze W.. C.. Žalobca si veci vykladá, ako mu to momentálne vyhovuje. Nebolo potrebné
prijímať finančné prostriedky od rodičov žalobcu, ktorí ani nedisponovali tak vysokou finančnou čiastkou.
Žalovaná nikdy o týchto darovacích zmluvách nepočula. Tieto sú podpísané ako cez kopirák, považuje

ich za falošné a určite neboli spísané v čase, o ktorom hovoria. Keď si mohol žalobca dať notársky
overovať podpisy na listinách, ktoré nie sú tak dôležité - napríklad čestné prehlásenia, prečo podpisy
na darovacích zmluvách si už overiť notársky nedal? Darovacie zmluvy tak boli žalobcom vyfabulované
dodatočne, aby slúžili súdnemu konaniu, po smrti jeho otca, ktorého podpis ani nemôže byť podpisom
starého muža. I tvrdenie žalobcu o úhrade pôžičky od W.. B. C. vo výške 41.492,- eur žalovaná považuje

za vykonštruované, už so samotným ohľadom na neustále točenie financií len žalobcom, a o pôžičke
nebol v súdnom spore predložený dôkaz. Je zarážajúce, že žalobca založil do súdneho sporu doklad
na takzvanú svoju pôžičku od W.. C. na sumu 50.000 Sk, ale na tak vysokú sumu akou je 41.492,-
eur už nedisponuje dokladom. Žalobca tieto pôžičky síce uvádza na začiatku tabuľky na č.l. 115 spisu,
avšak jej uhradenie uvádza „ prevodom z účtov viacerými tranžami“, a dátumom splatenia 23.3.2005. A
zmluvy o prevode nehnuteľností z dedičstva boli uzatvorené 11.11.2005 a v roku 2007. Takže peniaze

z dedičstva žalovanej, aj keď to žalobca tvrdí, nemohli byť použité na splatenie úveru, lebo bol splatený
skôr. Za ďalšie klamstvo žalovaná označila tvrdenie žalobcu, že vklad finančných prostriedkov z predaja
nehnuteľností z dedičstva v J. vo výške 25.000 Sk /830,- eur na účet syna O.a bol darom žalovanej.
Bolo to maloleté dieťa, ktoré žalovaná miluje, a o ktoré sa starala. Nepotrebovalo, aby mu žalovaná
peniaze darovala. Kúpnou zmluvou zo dňa 11.11.2005 žalovaná odpredala nehnuteľnosti dedičstva, v

katastrálnom území Bernolákovo. Prijatá záloha za predaj jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 25.000
Sk /830,- eur podľa článku III bod 2 písm. a) zmluvy bola uložená na účet syna Radomíra. Zvyšok kúpnej
ceny vo výške 750.000 Sk /24.895,44 eur bol podľa článku III bod 2 písm. b) zmluvy poukázaný na
miesto plnenia patov účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v P. J., čo je tiež účet syna O.. Dňa 1.12.2007
doložil žalobca na svoj účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v P. J. sumou 1.335.000,- Sk/44.314,- eur

s poznámkou o výlučnom vlastníctve žalovanej. Uvedená suma žalovanej prináležala titulom predaja
pozemkov z dedičstva v katastrálnom území Záblatie. Žalobca vo svojom podaní zo 16.3.2016 (č.l.
118 spisu) deklaruje svoje vysoké príjmy, s tým, že on má nárok na 70 % majetku a žalovaná len na
30 %. Z tohto prehľadu sa nedá konštatovať, že rodina žalovanej mala malé príjmy, a teda na bežné
živobytie nemali a museli žiť, ako uvádza žalobca, z dedičstva žalovanej, inak by asi umreli hladom.

Napokon žalobca v odvolaní vykladá časti zo zápisníc z pojednávania podľa svojho - z jedného auta
sú 3 autá a pod., pričom zabúda čo predtým napísal (č.l. 116 spisu k podaniu zo dňa 16.3.2016 o kúpe
motorového vozidla Š.T. M. z poskytnutého úveru). Napokon sa žalovaná nemôže stotožniť s návrhom
žalobcunahradiťmutrovykonaniaatrovyprávnehozastúpenia.Tujepodľanejvidieťjehoničivásnahao
získanie všetkého, keď žalovaná má podľa žalobcu nárok sotva na minimum, z toho, čo jej právom patrí.

22. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na tom, že žalovaná mala prístup
k spoločným prostriedkom na bankových účtoch, mohla teda odtiaľ peniaze vyberať a žalobca ju
nijako neobmedzoval. Tvrdenie žalovanej, že z jej dedičstva bolo kúpené len jedno motorové vozidlo,
nekorešponduje s jej predchádzajúcimi tvrdeniami, ktoré prezentovala v rámci konania pred súdom prvej

inštancie, kde jej právna zástupkyňa vyslovene konštatovala, že boli kupované 2 autá (O. D. S. Š. M.)
a následné aj tretie (E. P.). Za nespornú považuje skutočnosť, že žalovaná dala súhlas na použitie
20.000,- eur z jej dedičstva ako príspevok na úhradu spoločných úverov. V tomto smere poukázal na
email zo dňa 29.1.2015. Žalobca má za to, že žalovaná vo svojom vyjadrení len potvrdila argumentáciu
žalobcu, že došlo k spotrebovaniu prostriedkov dedičstva žalovanej na bežnú spotrebu rodiny, keďže

potvrdila, že prostriedky boli poukázané na účty, ku ktorým mala prístup aj ona, a že zároveň z týchto
účtov prostriedky bežne čerpala aj ona. Za zarážajúce považuje žalobca tvrdenie žalovanej, že jej
dedičstvo nebolo použité na liečbu ich syna, nakoľko si je veľmi dobre vedomá, koľko stála liečba ťažko
postihnutého syna Radomíra a aj toho, že na to boli vynakladané aj prostriedky z jej dedičstva. Rovnako
čosatýkasumy830,- eur,ktorábolapoukázanázdedičstvažalovanejnaúčetsynaRadomírazaúčelom

darovania, sama žalovaná niekoľkokrát potvrdila počas konania vloženie tejto sumy na bankový účet
syna, pričom zároveň viackrát potvrdila spotrebovanie tejto sumy. Žalobca v žiadnom prípade netvrdí,
že jeho peniaze „stáli a vytvárali hodnoty“, iba žiada v rámci vyporiadania zohľadniť celú preukázateľnú
spotrebu peňazí z dedičstva žalovanej (nielen jej časť tak, ako to urobil súd prvej inštancie), ktoré
boli so súhlasom žalovanej použité jednak na nákupy osobných motorových vozidiel, ako príspevok

žalovanej na splácanie spoločných úverov, osobnú spotrebu žalovanej (dovolenky, kaderníčka a pod.)
a v neposlednom rade na krytie finančne náročnej liečby ťažko zdravotne postihnutého syna žalobcu
a žalovanej. Žalobca má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie všetky svoje nároky riadne a
v plnom rozsahu preukázal, a teda zniesol naňho kladené dôkazné bremeno. Naopak žalovaná svojedôkazné bremeno týkajúce sa tvrdení a argumentov, ktorými len účelovo a nepodložene spochybňuje
tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom, neuniesla. Čo sa týka spochybňovania darovacích zmlúv, ktoré
predložil v konaní, uviedol, že na to, aby bola platne uzatvorená darovacia zmluva, ktorej predmetom

je darovanie finančných prostriedkov ani nie je potrebná písomná forma, nieto ešte úradné overenie
podpisov.

23. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 4.1.2018 zotrvala na svojej argumentácii s tým, že nikdy
netvrdila, že by nemala prístup k spoločným finančným prostriedkom, tento mala, a to do výšky kreditnej

karty k nim vydaným, ale nikdy a nikto ani v súdnom konaní nepredložil ňou vykonanú finančnú
transakciu nad výber možný kreditnou kartou v bankomate, čo vlastne využívala len v malých sumách,
rádovo cca do 100,- eur, ako potrebu bežnej hotovosti. Je teda podľa nej rozdiel vybrať si viac menej
„vreckové“ formou bankovej karty, ako robiť s peniazmi veľké transakcie a minúť cudzie dedičstvo, podľa
žalobcu na „potreby rodiny“ bez jej súhlasu. Obrana žalobcu, že mala prístup k spoločným prostriedkom
na jeho účte a na účte ich syna, nie je dôvodom na to, aby žalobca jej peniaze z dedičstva minul bez

jej súhlasu, hoci na vkladovom lístku bolo poznačené, že sa jedná o jej finančné prostriedky, ale boli
poukázané na jeho účet a účet ich syna v postavení miesta plnenia, o čom žalobca vedel. Uviedla, že
vedela o nákupe motorových vozidiel, avšak na použitie jej dedičstva dala súhlas len na nákup jedného
motorového vozidla - O. D.Q.. Kúpu motorového vozidla Š.T. M. sám žalobca na č.l. 116 spisu uviedol,
že bolo kúpené z úveru v P. J.. Synovi sa prispievalo v roku 2012 na auto E. P. sumou, ktorá bola získaná

za predaj motorového vozidla Š.T. M.. Prečo teda žalobca tvrdí, že jej dedičstvo bez jej súhlasu minul
na potreby rodiny, keď obaja pracovali a mali žiť zo zarobených finančných prostriedkov, kde je teda jej
dedičstvo? Na druhej strane je zaujímavé, že z peňazí, vraj darovaných rodičmi žalobcu žalobcovi, sa
nič nekupovalo, nehradili sa potreby rodiny, rodinné dovolenky, všetko sa hradilo vraj len z jej dedičstva,
hoci žalobca na tieto peniaze nemal zo zákona právo siahať bez jej súhlasu. V ďalšom uviedla, že mnohé

úvery boli brané bez jej súhlasu, pričom aj posledný úver v D., S..D.., ktorý si žalobca zobral bez jej
súhlasu, a ktorým bol splatený jeho predchádzajúci úver, je podľa rozsudku povinná znášať v jednej
polovici. Uviedla, že ich mimosúdne rokovania po rozvode manželstva dotýkajúce sa úhrady 20.000,-
eur na spoločné úvery vychádzali z toho, že ku dňu zániku manželstva zostali tieto úvery nesplatené,
a teda je povinná žalobcovi v rámci vyporiadania BSM uhradiť jednu polovicu ich nesplatenej výšky a

nie, že by súhlasila s ich úhradou z jej dedičstva, nakoľko už boli rozvedení. V súdnom konaní podľa
jej názoru nebolo ani preukázané, že suma 450.000 Sk bola žalobcovi darovaná, nakoľko transakcia
tejto sumy bola podľa nej za tým účelom, aby došlo k vyrovnaniu medzi synmi rodičov žalobcu, čomu
nasvedčujú svedecké výpovede matky a brata žalobcu. Túto transakciu žalobca využil vo svoj prospech,
a dodatočne bola jeho rodičmi spísaná takzvaná darovacia zmluva. Je nepochopiteľné, že prehlásenia

jeho rodičov v spise sú opatrené notársky overenými podpismi, avšak darovacej zmluvy nemajú notársky
overené podpisy. Nemajú, lebo boli spísané až po rozvode ich manželstva. Žalobca točil peniaze cez
internetbanking nielen na svojich účtoch a účte ich syna, ale aj na účtoch svojich rodičov, čoho dôkazom
jeajobsahsúdnehospisu,kdejezaloženýchveľafinančnýchtransakciínímrealizovanýchavytlačených
ako „export z internetbankingu“. Pokiaľ ide o úhradu nákladov na liečbu ich syna, v tomto smere sa

už vyjadrila, že ich syn využíval slovenské zdravotníctvo, ktoré je bezplatné. Žalobca na jednej strane
v časti svojho vyjadrenia, týkajúceho sa nákladov na jeho štúdium pripomína, že predmetom konania
o vyporiadanie BSM nie je „položkovité vyúčtovania hospodárenia v rámci manželstva“, avšak zabúda
uvedené uviesť i v časti, kedy chce spotrebovať jej dedičstvo na chod domácnosti a liečbu ich syna,
toto už podľa neho nie je položkovité vyúčtovanie hospodárenia v rámci manželstva, nakoľko toto mu

už nevyhovuje. Žalobca ďalej uvádza, že peniaze jeho rodičov na jeho účte nepatrili do BSM, nakoľko
nešlo o príjem nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva, ale išlo o finančné prostriedky vo
vlastníctve rodičov žalobcu, a preto žalovaná nechápe, prečo takýto názor nezastáva aj k jej zdedeným
finančným prostriedkom uloženým na jeho účte a účte ich syna, ktoré tiež nepatria do BSM a stále sa
snaží všetkých presvedčiť, že mal právo na ich minutie.

24. Žalobca sa k tomuto vyjadreniu žalovanej už písomne nevyjadril.
25. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

26. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd v tomto smere
poukazuje na to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie vrozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 C.s.p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.)
a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí

aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie
súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia

a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel
formálnej logiky. Podľa ust. § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi,
ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia
dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov

(napr. § 192, § 193 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje
najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého
súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a

právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie
rozsiahlym dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje

rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a
určitevyplývajúvlogickejnadväznosti ashodnotiacouväzboukjednotlivýmdôkazomskutkovézistenia,
ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k
spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by
nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti

odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s
jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. I právne závery

súdu prvej inštancie zodpovedajú skutkovým zisteniam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania.

27. Odvolací súd poukazuje na to, že ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených
v § 150 Občianskeho zákonníka (viď § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vyporiadanie BSM podľa
§ 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k

jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt
účastníkov - bývalých manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva
patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv.
širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za
trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka

pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov
je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý
z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri

určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti
a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie upravuje zásady,
z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM
je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky,
ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že

niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval
(hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. V rámci vyporiadania BSM
súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený
(samostatný) majetok niektorého z manželov. Na druhej strane, manžel, ktorý vynaložilna spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby
mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov späť do jeho výlučného vlastníctva.

28. Žalobca v rámci svojho odvolania vytýkal súdu prvej inštancie skutočnosť, že tento nesprávne
určil hodnotu toho, čo žalobca a žalovaná vynaložili zo svojho výlučného majetku na nadobudnutie
spoločného majetku. Pokiaľ ide o vnos žalovanej, mal za to, že z finančných prostriedkov z dedičstva
žalovanej (70.039,44 eur) bola s jej súhlasom vynaložená suma 9.958,18 eur na kúpu motorového
vozidla O. D., suma 7.705,74 eur na kúpu motorového vozidla Š. M. a suma 5.000,- eur na doplatok

ceny na kúpu motorového vozidla E. P. pre syna O.. Ďalej podľa žalobcu z dedičstva žalovanej bola
žalovanou vynaložená suma 20.000,- eur ako príspevok na úhradu spoločných úverov a napokon sumu
25 000 SK/830 eur žalovaná zo svojho dedičstva vložila dobrovoľne na účet syna Radomíra ako
dar. Ďalšiu nešpecifikovanú sumu mala podľa žalobcu žalovaná (zo svojho dedičstva) vynaložiť ako
svoj príspevok na rodinné dovolenky, na svoju osobnú spotrebu (kaderníčka a podobne), na krytie
finančne náročnej liečby ich ťažko zdravotne postihnutého syna a so zvyškom týchto prostriedkov sa

malo nakladať na bežnú spotrebu rodiny. Žalovaná mala dispozičné právo k účtom žalobcu a ich syna,
na ktorých sa tieto jej zdedené finančné prostriedky nachádzali. Žalobca preto v konaní prezentoval
tvrdenie, že z dedičstva žalovanej bolo na nákup motorových vozidiel použitých celkovo 22.663,92
eur, na spoločné úvery 20.000,- eur, na dar synovi 830 eur, pričom iba tieto sumy predstavujú spolu
43.493,92 eur a preto po ich vynaložení sa finančné prostriedky žalovanej získané dedičstvom znížili

za trvania manželstva minimálne na sumu 26.645,52 eur. Súd prvej inštancie tak podľa žalobcu pri
určení náhrady pre žalovanú vychádzal z nesprávneho výpočtu jej vnosu do manželstva, keď jej priznal
aj náhradu toho, čo sama žalovaná minula na seba. Žalovaná v tomto smere tvrdila, že síce mala
zriadenú kreditnú kartu k účtom žalobcu a ich syna, na ktoré boli vložené jej finančné prostriedky z
dedičstva, avšak vyberala z nich iba malé sumy rádovo cca do 100,- eur ako potrebu bežnej hotovosti.

Žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, preukazujúci ňou vykonanú finančnú transakciu nad výber
možnýkreditnoukartouvbankomate.Naopakvšetkyjejzdedenéfinančnéprostriedkymalpoužiť(minúť)
žalobca bez jej súhlasu. Pokiaľ išlo o motorové vozidlá uviedla, že dala súhlas, aby sa z jej dedičstva
kúpilo iba jedno motorové vozidlo - O. D.. Poukázala na to, že sám žalobca označil (č.l. 116), že
kúpa motorového vozidla Š.T. M. bola hradená z úveru v P. J.. Rovnako synovi sa prispievalo v roku

2012 na auto E. P. sumou, ktorá bola získaná za predaj motorového vozidla Š.T. M.. Uviedla, že nikdy
nesúhlasila, aby z jej dedičstva bola suma 20.000,- eur použitá na splatenie spoločných úverov, ale
iba v rámci mimosúdnych rokovaní navrhla, že takúto sumu je ochotná zohľadniť ako jej podiel (1/2)
na nesplatených úveroch po zániku manželstva. Ďalej uviedla, že synovi nikdy nedarovala sumu 830
eur, táto suma bola vložená na účet ich syna avšak išlo o kúpnu cenu resp. zálohu na kúpnu cenu

za predaj nehnuteľností z dedičstva v J. (a to v zmysle článku III bod 2 písm. a) kúpnej zmluvy). Účet
syna bol tak iba platobným miestom. Zvyšok kúpnej ceny vo výške 750.000 Sk /24895,44 eur bol podľa
článku III bod 2 písm. b) kúpnej zmluvy poukázaný na miesto plnenia, ktorým bol účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX vedený v P. J., čo je tiež účet syna O.. V ďalšom poprela i tvrdenia žalobcu o spotrebovaní jej
dedičstva na úhradu nákladov jej osobných potrieb (dovolenky, kaderník a pod.). K tomuto odvolací súd

uvádza, že z dôkazov založených v spise jednoznačne vyplýva, že žalovaná získala titulom dedenia
finančné prostriedky (za predaj zdedených nehnuteľností) v celkovej výške 70.039,44 eur. Tieto (keďže
žalovaná nemala zriadený bankový účet a žalobca bol zamestnancom banky) boli ako kúpna cena za
predajzdedenýchnehnuteľnostíuloženénabankovomúčtežalobcuaichsynaRadomíra.Kudňuzániku
manželstva (BSM) sa na predmetných účtoch už zdedené finančné prostriedky žalovanej nenachádzali,

atedabolispotrebované.Kýmžalovanávkonanítvrdila,ženikdynedalažalobcovisúhlasnaichpoužitie,
žalobca tvrdil, že so súhlasom žalovanej boli tieto použité na kúpu 3 motorových vozidiel, na úhradu
spoločných úverov (20.000,- eur), ako dar synovi (830,- eur), a zvyšok mala pre vlastnú osobnú potrebu
spotrebovať žalovaná. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že ak v konaní o vyporiadanie
BSM niektorý z účastníkov (strán sporu) tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje

tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto
smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí
zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a treba ich vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí,
že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM

súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, a to ani pokiaľ ide o rozsah tohto spoluvlastníctva, ani pokiaľ
ide o spôsob jeho vyporiadania. Ak jeden z manželov za trvania manželstva vybral z vkladnej knižky
peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nesie dôkazné
bremeno o tom, že ich použil v súlade s § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda najmä na bežnúspotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v BSM. Dôkazným bremenom
v prípade použitia výberu z vkladnej knižky urobeného len jedným z manželov bez vedomia druhého
nemožno zaťažiť toho, kto výber neurobil, keďže tento manžel nie je o použití vybraných súm nijako

informovaný, a teda pokiaľ ide o ich použitie spravidla nemôže nič tvrdiť a dokazovať. Naopak ten,
kto peniaze vybral, vie, ako ich použil, a preto je správne zaťažiť ho dôkazným bremenom pokiaľ
ide o ich použitie. Do spoločného majetku nebudú zahrnuté len v prípade, ak bude preukázané ich
použitie v súlade s § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka. To, samozrejme, vyplýva aj z pravidla, že
dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Preto na jednom z manželov leží
dôkazné bremeno pokiaľ ide o to, že došlo k výberu z vkladných knižiek, druhý z manželov potom musí
preukázať, že tieto sumy už nemá, a že ich použil spôsobom, ktorý nezakladá povinnosť ich nahradiť.
Z vyššie uvedeného potom pre danú vec možno vyvodiť závery, podľa ktorých, žalobcu zaťažovalo
dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočností, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo zo
žalovanej oddeleného majetku (dedičstva). Bolo teda na žalobcovi, aby v konaní preukázal, že peniaze

z dedičstva žalovanej boli použité spôsobom (na kúpu 3 motorových vozidiel, na úhradu spoločných
úverov, na dar synovi, na osobnú spotrebu žalovanej a pod.), ktorý v konaní prezentoval. Odvolací súd
bol však v tomto smere v zhode so súdom prvej inštancie, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení
ohľadom použitia prostriedkov žalovanej z jej dedičstva (a z jej súhlasom) dôkazné bremeno neuniesol.
Neboli predložené kúpne zmluvy na nákup motorových vozidiel, z ktorých by táto skutočnosť vyplývala,

príp. prevody kúpnych cien motorových vozidiel na účet predajcov, a pokiaľ ide o výpoveď právnej
zástupkyne žalovanej na pojednávaní dňa 29.2.2016 túto súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
zohľadnil, keď od zdedenej sumy odpočítal sumu 9.958,18 eur a sumu 5.000,- eur, ktoré boli z dedičstva
žalovanej použité na kúpu motorového vozidla O. D. pre potreby rodiny (9.958,18 eur) a ako príspevok
na motorové vozidlo pre syna (5.000,- eur). Žalovaná teda nikdy nepotvrdila, že by dala súhlas na to,

aby z jej dedičstva bola hradená kúpa 3 motorových vozidiel (ako uvádza žalobca), ale v podstate iba
dvoch a to O. D. - 9.958,18 eur a E. P. - 5.000,- eur, čo súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
aj zohľadnil, keď vnos žalobkyne do BSM ustálil vo výške 55.081,26 eur (70.039,44 mínus 9.958,18
mínus 5.000 = 55.081,26). Pokiaľ ide o nákup motorového vozidla Š. M. sám žalobca na č.l. 116 spisu
potvrdil, že tento bol hradený z úveru poskytnutého P. J.. Žalobca tak neuniesol v konaní bremeno svojho

tvrdenia, že z dedičstva žalovanej boli s jej súhlasom zakúpené až 3 motorové vozidlá. Pokiaľ ide o
zvyšné úhrady z dedičstva žalovanej, t.j. 20.000,- eur na splatenie spoločných úverov a 830 eur ako
dar synovi, ani v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, keď jeho poukaz na
návrh mimosúdneho riešenia sporu (e-mail žalovanej zo dňa 29.1.2015) predstavoval iba komunikáciu
ohľadne možného vysporiadania BSM dohodou (po zániku BSM) a nepredstavoval akési „dodatočné

schvaľovanie použitia prostriedkov žalovanej z dedičstva“, ani súhlas s použitím sumy 20.000,- eur
na splatenie spoločných úverov počas manželstva (uvedené je navyše vylúčené aj z dôvodu, že k
mimosúdnym rokovaniam došlo po zániku manželstva a teda žalovaná nemohla mailom z roku 2015
dávať žalobcovi súhlas na použitie sumy 20.000,- eur z jej dedičstva na úhradu spoločných úverov počas
manželstva). Napokon sama žalovaná v predmetnom e-maili požaduje, aby jej bola vyplatená suma

205.000,- eur, ktorá pozostáva zo súm 70.000,- eur z dedičstva a 135.000,- eur za dom v BSM. Ak by
boli v tomto smere tvrdenia žalobcu pravdivé (t.j. že týmto žalovaná sama potvrdila, že z jej dedičstva
sa hradila kúpa 3 motorových vozidiel + 20.000,- eur na spoločné úvery), tak by zrejme potom nemohla
súčasne žiadať vyplatiť v rámci sumy 205.000,- eur titulom dedičstva sumu 70.000,- eur, ale sumu oveľa
nižšiu. Ani darovanie sumy 830,- eur svojmu synovi (tvrdenie žalobcu) nebolo v konaní preukázané,

keď žalobca toto svoje tvrdenie opiera výlučne iba o skutočnosť, že takáto suma bola vložená na účet
ich syna. Uvedené však samo o sebe nepreukazuje úmysel žalovanej túto sumu synovi aj darovať.
Žalobca v tomto smere opomína fakt, že táto suma v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy predstavovala
zálohu za predaj nehnuteľností zdedených žalovanou, a účet syna žalovanej bol iba platobným miestom
jej zaplatenia. Ani z potvrdenia o vklade vystaveného P. J. (č.l. 69a spisu) v rámci popisu transakcie sa

neuvádza, že by išlo o dar. Keďže sa v tomto smere vyjadrenia strán sporu (ohľadne účelu zloženia tejto
sumy na účet syna žalovanej) rozchádzali, bolo na žalobcovi (na unesenie dôkazného bremena), aby v
konaní predložil ďalší hodnoverný dôkaz potvrdzujúci, že sa malo jednať o darovanie. Žalobca však iný
dôkaz na preukázanie tohto svojho tvrdenia nepredložil. Naopak napr. pri vklade kúpnej ceny vo výške
1.335.000Sk (zapredajzdedenýchnehnuteľnostívk.ú.X.e)jezreteľneuvedené,žeideoprostriedkyvo

výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalobca tak v konaní nepreukázal, že by žalovaná zo svojho dedičstva
darovala synovi sumu 830,- eur. Rovnako žalobca v konaní nepreukázal ani to, že by žalovaná dala
súhlas príp. že by hradila z dedičstva liečbu ich syna v zahraničí, že by zdedené prostriedky minula
pre iné svoje osobné potreby (dovolenky, kaderník a pod.). Naopak žalovaná predloženými listinnýmidôkazmi riadne preukázala svoje tvrdenia v konaní, a to, že zdedila pozemky v k.ú. J. S. X., že tieto
predala ako i to, že v súlade s uzavretými kúpnymi zmluvami boli takto získané finančné prostriedky
v celkovej výške 70.039,44 eur poukázané (vložené) na účet ich spoločného syna a účet žalobcu s

poznámkou o ich výlučnom vlastníctve žalovanej. Zároveň potvrdila, že z týchto zdedených prostriedkov
boli s jej súhlasom použité sumy 9.958,18 eur a 5.000,- eur (na kúpu motorového vozidla O. D. a
príspevok na motorové vozidlo pre syna) a preto správne postupoval súd prvej inštancie, keď v rámci
vyporiadania BSM zohľadnil vnos žalobkyne do BSM vo výške 55.081,26 eur (70.039,44 mínus 9.958,18
mínus 5.000 = 55.081,26), ktorý bola táto oprávnená požadovať, aby sa jej nahradil z masy BSM. Ako

už bolo uvedené, žalovaný svoje tvrdenia o použití väčšej sumy z dedičstva žalovanej (so súhlasom
žalovanej) v konaní nepreukázal. Žalobca nepreukázal ani to, že by žalovaná vybrala z jeho účtu a účtu
ich syna tieto zdedené prostriedky a použila ich na úhradu svojich potrieb alebo potrieb rodiny. Ako už
bolo uvedené vyššie, dôkazným bremenom v prípade použitia výberu z vkladnej knižky urobeného len
jedným z manželov bez vedomia druhého nemožno zaťažiť toho, kto výber neurobil, keďže tento manžel
nie je o použití vybraných súm nijako informovaný, a teda pokiaľ ide o ich použitie spravidla nemôže

nič tvrdiť a dokazovať. Naopak ten, kto peniaze vybral, vie, ako ich použil, a preto je správne zaťažiť ho
dôkazným bremenom pokiaľ ide o ich použitie. Žalovanej nebolo v konaní preukázané, že by prostriedky
z dedičstva uložené na bankových účtoch žalobcu a ich syna z týchto účtov vybrala. Až za predpokladu,
že by uvedené preukázané bolo, prešlo by bremeno dôkazu o ich použití na žalovanú.

29. V ďalšom žalobca v podanom odvolaní žiadal pri vyporiadaní BSM zohľadniť skutočnosť (jeho vnos
do BSM), že mu rodičia darovali finančné prostriedky, ktoré mal jednak použiť na úhradu ceny jednej
polovice rodinného domu súpisné Č. XXXX ( darovacia zmluva zo dňa 16.6.1999 na sumu 700.000,- Sk,
t.j. 23 235,74 eur) a jednak na výstavbu rodinného domu so súpisným číslom XXXXX (darovacia zmluva
zo dňa 23.8.1999 na sumu 450.000,- Sk, t.j. 14 937,26 eur a darovacia zmluva zo dňa 12.2.2000 na

sumu 100.000,- Sk, t.j. 3319,40 eur). Jeho vnos do spoločného majetku tak podľa žalobcu spočíva v
úhrade celej kúpnej ceny za jednu polovicu spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome so súpisným
číslom XXXX S. jednak v sume investovanej do stavby rodinného domu so súpisným číslom XXXXX,
spolu v celkovej výške 41.492,40 eur. Súd prvej inštancie v tomto smere vyhodnotil tvrdenia žalobcu
(že vzťahy medzi jeho rodičmi a žalovanou boli v čase darovania zlé a preto táto nemala vedomosť o

darovaní) za nepravdepodobné, vzhľadom k tomu, že aj keby vzťahy medzi žalovanou a rodičmi žalobcu
boli zlé, v čase údajných darovaní (prvé roky manželstva účastníkov) vzťahy medzi manželmi boli v
poriadkuapretosúdprvejinštanciepovažovalzanepravdepodobné,abyžalobcaneoboznámilžalovanú
o tom, že mu rodičia darovali v priebehu pol roka sumu 1.250.000,- Sk. Súd prvej inštancie potom
považoval za preukázané len darovanie sumy 450.000,- Sk, keďže toto mal za preukázané potvrdením

o vykonanom prevode 450.000,- Sk v P. J. S..D.. dňa 23.08.1999. Ďalšie 2 darovacie zmluvy - zo dňa
16.06.1999 na sumu 700.000,- Sk a zo dňa 12.02.2000 na sumu 100.000,- Sk, ktoré sumy mali byť
žalobcovi poukázané (darované) v hotovosti, súd prvej inštancie považoval za nepreukázané, keďže
neboli hodnoverne preukázané prípadnými výbermi z účtov resp. prevodmi na účty. Svedecké výpovede
matky a brata žalobcu súd prvej inštancie považoval v tomto smere za účelové, vzhľadom na ich vzťah

k žalobcovi a predmet konania.
Závery ohľadne dokazovania (unesenia dôkazného bremena) skutočností tvrdených stranou sporu
bližšie odvolacím súdom rozoberané v bode 28 tohto rozsudku, a teda, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide
o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky, sú aplikovateľné aj na túto odvolaciu argumentáciu žalobcu a

preto bolo na žalobcovi, aby hodnoverne v konaní preukázal obdarovanie rodičmi aj ohľadne darovania,
ku ktorému malo dôjsť dňa 16.06.1999 na sumu 700.000,- Sk a dňa 12.02.2000 na sumu 100.000,-
Sk. Odvolací súd bol však v zhode so súdom prvej inštancie, že žalobca ohľadne darovania týchto
súm dôkazné bremeno jednoznačne neuniesol. Žalovaná od počiatku takéto darovanie namietala a
predložené darovacie zmluvy považovala za vyhotovené dodatočne, pre účely tohto súdneho konania.

Ohľadne tohto darovania tak vznikli medzi stranami sporu pochybnosti a preto bolo na žalobcovi,
aby toto darovanie riadne preukázal i prípadným iným dôkazom. Žalobca však okrem predloženia
darovacích zmlúv, žiadny iný relevantný dôkaz o darovaní v konaní nepredložil. Naopak, viaceré dôkazy
skôr spochybňujú existenciu skutočného darovania rodičmi žalobcu. Podľa tvrdení žalobcu mala byť
darovaná suma 700.000,- Sk z prvej darovacej zmluvy použitá na zakúpenie 1/2 rodinného domu (od

brata) s pozemkami na E. A. XX E. J., nehnuteľnosti vedené na LV Č. XXXX pre k.ú. E.. Čiastka
100.000,- eur podľa ďalšej darovacej zmluvy mala byť použitá na stavbu spoločného rodinného domu
na E. A. XX E. J., vedeného na LV Č. XXXX pre k.ú. E.. Z kúpnej zmluvy z 28.5.1999 uzavretej
medzi bratom žalobcu a stranami sporu predmetom ktorej bol predaj 1 rodinného domu súp. č. XXXX(LV č. XXXX), 1 pozemku na ktorom je tento rodinný dom postavený (parc. č. XXXX/X), 1 garáže
súp. č. XXXX, 1 pozemku na ktorom je garáž postavená, 1 garáže súp. č. XXXX, 1 pozemku, na
ktorom je táto garáž postavená a 1 záhrady parc. č. XXXX/X vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti

nadobudli strany sporu od brata žalobcu za kúpnu cenu 693.609,- Sk/23.023,- eur. Táto bola splatná
v hotovosti v dvoch čiastkach 600.000,- Sk do 20.6.1999 a 93.609,- Sk do 31.8.1999. Odvolací súd je
predovšetkým názoru, že ak by mali byť na kúpu týchto nehnuteľností použité neskôr darované peniaze
od rodičov žalobcu, nepochybne by táto skutočnosť bola uvedená už v texte samotnej kúpnej zmluvy
(napr. vyjadrením, že kúpna cena bude financovaná z darov rodičov žalobcu príp. vyjadrená dodatkom

ku kúpnej zmluve v tomto znení podpísaným i žalovanou), ktorá by potom mohla byť o tomto tvrdení
jednoznačným dôkazom, keďže ju podpisovala i samotná žalovaná. Ani výpovede svedkov (brata a
matky žalobcu) v tomto smere nerozptýlili pochybnosti o skutočnom darovaní finančných prostriedkov
rodičmižalobcunakúpupredmetnýchnehnuteľností,keďnapr.bratžalobcuvypovedal,ženehnuteľnosti
hodlal žalobcovi darovať (nie predať) s podmienkou, že doopatruje ich rodičov, následne vypovedal,
že dom dal na svoje náklady zrekonštruovať a žalobca mu potom vrátil iba peniaze, ktoré do domu

investoval a on to následne prepísal na brata (teda netvrdil, že peniaze slúžili ako kúpna cena, ale skôr
ako vrátenie investícií). O pôvode peňazí (údajnom darovaní) sa nedozvedel od žalobcu, ale od ich
otca. Matka žalobcu pred súdom zase uviedla, že peniaze mal darovať iba otec (ona na to nemala),
nakoľko on mal veľa zdediť (čo tiež preukázané nebolo). Hoci peniaze mal žalobcovi darovať otec,
darovaciu zmluvu na strane darcu uzavrela i matka (aj keď darované peniaze od otca mali pochádzať z

jeho dedičstva), navyše uviedla, že keď mal žalobca možnosť, tak im peniaze vrátil (uvedené tvrdenie
sa týkalo predovšetkým sumy 450.000,- Sk, ktoré boli skutočne žalobcovi prevedené z bankového účtu
a ktoré súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní i zohľadnil). Uvedené potom vyvoláva pochybnosti,
či zo strany rodičov žalobcu skutočne došlo (okrem sumy 450.000,- Sk) i k darovaniu súm 700.000,-
Sk a 100.000,- Sk pre účely kúpy nehnuteľnosti, či žalobca nevyplatil bratovi iba sumu vynaložených

investícií do týchto nehnuteľností (práve z tých 450.000,- Sk), či vôbec rodičia žalobcu disponovali v
čase darovania takouto sumou peňazí (nebol predložený bankový účet na ktorom by rodičia žalobcu
mali takýto obnos peňazí, neboli predložené dedičské rozhodnutia, na základe ktorých mal otec žalobcu
zdediť značné majetky a pod.), či darcami mali byť obaja rodičia žalobcu, či nešlo o pôžičku, keďže
im to mal žalobca podľa možností aj vrátiť a pod.. Preto správne súd prvej inštancie (i s poukazom na

skutočnosti, že darované peniaze vo výške 700.000,- Sk a 100.000,- Sk mali byť odovzdané v hotovosti
a teda nevedno prečo i tieto (pritom v rovnakom časovom období), tak ako darovaná suma 450.000,-
Sk, neboli odovzdávané bankovým prevodom (čo by bolo ľahko overiteľné), ako i na to, že podpisy na
darovacích zmluvách neboli úradne overené a hoci to zákon nevyžuje, na všetkých zvyšných listinách
predložených žalobcom ako dôkaz v tomto konaní, sú podpisy notársky overené, navyše darovanie

finančných prostriedkov nebolo žalobcom v rámci mimosúdnych rokovaní uplatňované), tieto výpovede
vyhodnotil ako pochybné a účelové. Odvolací súd v tomto smere ďalej poukazuje i na to, že strany
sporu dňa 28.5.1999 uzavreli až dve kúpne zmluvy, a to kúpnu zmluvu s manželmi E. na kúpu záhrady
LV Č.. XXXX parc. č. XXXX/X za kúpnu cenu 1.000.000,- Sk, a spomínanú kúpnu zmluvu s bratom
žalobcu na 1 rodinného domu súp. č. XXXX (B. Č.. XXXX), 1 pozemku na ktorom je tento rodinný dom

postavený (parc. č. XXXX/X), 1. N. D.Ú.. Č.. XXXX, 1 pozemku na ktorom je garáž postavená, 1 garáže
súp. č. 2908, 1 pozemku, na ktorom je táto garáž postavená a 1 záhrady G.. Č.. XXXX/X za kúpnu cenu
693.609,- Sk/23.023,- eur. Uzavretiu kúpnych zmlúv predchádzalo uzavretie úverovej zmluvy z 1.6.1999
od E. F.D., S..D.. na sumu 1.500.000,- Sk. Z kúpnej zmluvy uzavretej s manželmi E. ďalej vyplýva, že
dohodnutá kúpna cena vo výške 1.000.000,- Sk mala byť hradená práve z úveru poskytnutého E. F.D.,

S..D... Možno preto ustáliť, že po zaplatení kúpnej ceny za nehnuteľnosti prevedené manželmi E. (LV.
č. XXXX) z úveru poskytnutého stranám sporu od E. F.D., S..D.., im ešte z tohto úveru zostala suma
500.000,- Sk. Keďže obe uzavreté kúpne zmluvy na seba časovo nadväzujú (boli uzavreté 28.5.1999)
ako i úverová zmluva zo dňa 1.6.1999 možno prisvedčiť žalovanej, že neexistoval dôvod na darovanie
sumy 700.000,- Sk žalobcovi jeho rodičmi na kúpu rodinného domu od brata žalobcu, nakoľko strany

sporu v tom čase disponovali min. sumou 500.000,- Sk na jeho kúpu, práve z úverových prostriedkov z
E. F.D., S..D... Bolo potom irelevantné (a v konaní i nepreukázané) tvrdenie žalobcu, že úver od E. F.D.,
S..D.. získali len vďaka pôžičke od W.. C., ktorý ju vložil na účet banky, aby im táto mohla poskytnúť
stavebný úver až vo výške 1.500.000 Sk. Za nepreukázané možno potom mať i tvrdenie žalobcu, že
zostatok úveru od E. F.D., a.s. vo výške 500.000,- Sk (ako rozdiel medzi zaplatenou kúpnou cenou

1.000.000 Sk manželom E. a sumou poskytnutého úveru 1.500.000 Sk) mal byť určený na splatenie
časti pôžičky od W.. B. C., keď sám žalobca na č.l. 116 (tabuľka) uvádza, že tento dlh bol splatený až v
roku 2005 (t.j. 6 rokov po poskytnutí úveru od E. F.D., S..D..), a to prevodom z účtov viacerými tranžami.
Okrem toho, že toto tvrdenie (t.j. že peniaze z E. F.D., a.s. vo výške 500.000,- Sk boli použité na splateniedlhu W.. C.) nebolo žalobcom nijako hodnoverne preukázané, nie je zrejmé ani to, prečo tento dlh teda
žalobca nevyrovnal naraz z týchto úverových peňazí od E. F.D., S..D.., keďže mu po zaplatení kúpnej
ceny za pozemky rodiny E. zostala suma 500.000 Sk ešte v roku 1999 (prvá splátka tohto dlhu podľa

tabuľky vyhotovenej žalobcom na č.l. 151 mala byť vyplatená až v máji 2001). Je potom rozdiel medzi
tým, že tieto prostriedky mali byť určené na splatenie dlhu voči W.. C. a tým, či aj skutočne takto použité
boli (čo však v konaní preukázané nebolo).
Odvolací súd je potom v zhode so súdom prvej inštancie, že žalobcovi sa nepodarilo v konaní
jednoznačne a hodnoverne preukázať svoje tvrdenie, že mu rodičia darovali finančné prostriedky vo

výške 700.000,- Sk na kúpu nehnuteľností od brata resp. že na financovanie ich kúpy strany sporu
ani nemali inú možnosť, ako ich získať darom od rodičov žalobcu, keďže, ako už bolo uvedené vyššie
(odhliadnuc od tohto, že toto tvrdenie nebolo okrem predložených darovacích zmlúv iným dôkazom
preukázané - skôr naopak), strany sporu disponovali v čase ich kúpy (a splatnosti kúpnej ceny)
finančnými prostriedkami min. vo výške 500.000,- Sk z prostriedkov úveru poskytnutého od E. F.D.,
S..D.., a teda na darovanie neboli odkázaní. V tomto smere odvolací súd dodáva, že pokiaľ neboli

skutkové tvrdenia stranou sporu v konaní prednesené, i jednoznačne v tomto konaní preukázané, a
keď ohľadne ich existencie naďalej vznikajú (existujú) pochybnosti, ktoré neboli odstránené prípadnými
ďalšími dôkazmi, nemôže súd tieto tvrdenia považovať za jednoznačne preukázané a vyhodnotiť ich
na prospech tejto sporovej strany. Rovnako pokiaľ ide o darovanie sumy 100.000,- Sk (údajne určenej
na výstavbu spoločného rodinného domu na E. A. XX E. J., vedeného na LV číslo XXXX pre T.. Ú..

E.) odvolací súd poukazuje na to, že výstavba predmetného rodinného domu bola stranami sporu
predovšetkým financovaná z úverových prostriedkov poskytnutých P. J., S..D.. (č.l. 14). Z predmetnej
úverovej zmluvy jasne vyplýva, že účelom použitia poskytnutého hypotekárneho úveru vo výške
700.000,- Sk bola výstavba domu so súp. č. XXXXX, postaveného na parc. č. XXXX/X, zapísaného
na LV č. XXXX. Ak potom žalobca v konaní tvrdil, že na jeho výstavbu mal použiť i darované finančné

prostriedky od svojich rodičov vo výške 100.000,- Sk (a darovanie bolo i podľa predloženej darovacej
zmluvy z 12.2.200 vykonané práve za týmto účelom), mal túto skutočnosť rovnako preukázať. Inými
slovami, súd by mal predmetné darovanie za preukázané, ak by žalobca v konaní predložil dôkaz o
použití tejto sumy na výstavbu predmetného rodinného domu. Samotné predloženie darovacej zmluvy,
zasituácie,žetotodarovanieboložalovanouspochybnené(akoisohľadomnavyššieuvedenévýsledky

dokazovania spochybňujúce samotné darovanie), súdu na preukázanie jeho existencie nepostačovalo.
Odvolaciemu súdu nie je potom zrejmé, prečo (tak ako tomu bolo v prípade darovania sumy 450.000,-
Sk tiež na výstavbu tohto domu) darovaná suma 100.000,- Sk nebola takisto poukázaná prevodom na
bankový účet, ale údajne vyplácaná v hotovosti, čo značne oslabuje jej preukázanie. Zo všetkých vyššie
uvedených dôvodov bol odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie, že žalobca ohľadne darovania

týchto súm (700.000,- Sk a 100.000,- Sk) dôkazné bremeno jednoznačne neuniesol.

30. K odvolacej argumentácii žalobcu, že mu súd prvej inštancie nepriznal náhradu toho, čo sa
vynaložilo za trvania manželstva zo spoločného majetku na úhradu výlučného dlhu žalovanej, a to
konkrétne dlhu (35.000,- Sk/1.161,78 eur) vzniknutého na základe úverovej zmluvy zo dňa 14.11.1995

(uzavretej pred uzatvorením manželstva strán sporu), z prostriedkov ktorých, boli zakúpené veci do
domácnosti „ budúcich manželov “, odvolací súd uvádza, že ani v tomto sa s odvolacou argumentáciou
žalobcu nestotožňuje. Súd prvej inštancie tento úver (dlh) v rámci BSM nevyporiadaval, nakoľko z neho
boli zakúpené predmety vybavenia do spoločnej domácnosti budúcich manželov, z ktorých väčšinu
užíva žalobca (čo sporné medzi stranami sporu nebolo). V tomto smere odvolací súd uvádza, že

pohľadávky a záväzky, ktoré mali manželia ešte z doby pred uzavretím manželstva, zostávajú ich
osobnými pohľadávkami, ak na základe nich nezískali majetok patriaci do BSM alebo, ak takýto dlh
nebol hradený po uzavretí manželstva zo spoločných zdrojov. Odvolací súd poukazuje na to, že
predmetný úver (vo výške 35.000,- Sk) si síce zobrala žalovaná pred uzavretím manželstva, avšak
s tým, že jeho splácanie bolo zabezpečené i ručiteľským vyhlásením samotného žalobcu. Bolo teda

v záujme oboch splatiť tento dlh, nakoľko, ak by ho neuhradila žalovaná, bol by povinný ho uhradiť
žalobca titulom ručenia. Ak potom bol tento dlh splatený z prostriedkov patriacich do BSM nie je možné
jednoznačne tvrdiť, že bol spoločný majetok patriaci do BSM použitý na úhradu výlučného dlhu iba
jedného z manželov, keďže, ako už bolo uvedené, ak by ku splateniu tohto dlhu nedošlo, tento by sa stal
dlhom i druhého manžela z titulu ručenia a teda rovnako by bolo možné tvrdiť, že by boli na jeho úhradu

použitéprostriedkyzBSM,keďžebytakistoišlooplnenie ručiteľskéhozáväzkuspredmanželstva.Podľa
názoru odvolacieho súdu v situácii, keď dlh jedného z manželov síce vznikol pred uzavretím manželstva
(zároveň slúžil na kúpu vecí do domácnosti budúcich manželov), avšak súčasne bol zabezpečený
ručiteľským vyhlásením druhého z budúcich manželov, a tento bol následne oboma manželmi splatenýz prostriedkov BSM, nemožno pri vyporiadaní BSM po zániku manželstva uložiť primárnemu dlžníkovi
povinnosť nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Takýto prípad by
nastal iba vtedy, ak by žalobca nebol ručiteľom predmetného dlhu. Zároveň by bolo nespravodlivé, aby

tento dlh išiel výlučne iba na vrub žalovanej, hoci z neho boli zakúpené veci do domácnosti neskorších
manželov(slúžiacichobommanželom),ktorépozánikumanželstvazostalivužívanídruhéhozmanželov
(žalobcu). Napokon v konaní nebolo preukázané, aká časť tohto dlhu mala byť vyrovnaná z prostriedkov
patriacich do BSM.

31. Pokiaľ ide o zvyšné záväzky sporových strán, žalobca v konaní tvrdil, že odo dňa zániku BSM všetky
spoločné úvery splácal a naďalej spláca sám, hoci z úverov boli zaviazané strany sporu spoločne a
nerozdielne. Preto navrhol, aby v rámci vyporiadania bola táto skutočnosť zohľadnená, a aby mu bola
priznaná zo spoločného náhrada jednej polovice splátok, ktoré po zániku BSM vynaložil na splácanie
týchto úverov a rovnako mu bola zohľadnená 1/2 zostatkov úverov, ktoré bude povinný uhradiť potom,
akomubudeprávoplatneuloženápovinnosťtietofinančnézáväzkydosplácaťaždoichzániku.Súdprvej

inštancie do okruhu pasív zahrnul: 1/dlh zo zmluvy o úvere s P. J. S..D.. (zmluva o hypotekárnom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.04.2001), so zostatkom k 26.11.2014 v sume 8.947,22 eur, 2/ dlh zo zmluvy
o úvere s Č. S..D.. (Y. Ú. Č.. XXXX/XXXXXX/XXXX/ N- I zo dňa 17.02.2005) so zostatkom k 26.11.2014 v
sume 20.553,72 eur a 3/dlh zo zmluvy o splátkovom úvere so D. D., S..D.. zo dňa 23.09.2014 (spotrebný
úver č. XXXXXXXXXX/XXXX) so zostatkom k 26.11.2014 v sume 9.045,46 eur (ku dňu vyporiadavania

súdom už splatený žalobcom). Tieto úvery v celkovej výške 38.546,90 eur (8.947,7 + 20.553,72 +
9.045,46) v rámci vyporiadania BSM prikázal splácať žalobcovi s tým, že uvedené následne zohľadnil u
žalovanej tým, že o polovicu týchto záväzkov v sume 19.273,45 eur (ktorá pripadala na žalovanú) znížil
podiel žalovanej vyplývajúci jej z vyporiadania BSM a na druhej strane o rovnakú sumu zvýšil podiel
z vyporiadania pripadajúci na žalobcu. Je tak zrejmé, že súd prvej inštancie po vyčíslení spoločných

úverov vzniknutých z BSM strán sporu, tieto rozdelil medzi strany sporu rovným dielom (38.546,90
eur : 2 = 19.273,45 eur) a teda na každého z manželov pripadla polovica spoločných úverov. Nakoľko
súd prvej inštancie v rámci vyporiadania BSM ich splatenie (v celosti) prikázal žalobcovi, žalovanej
súčasne jej podiel pripadajúci z vyporiadania BSM znížil o sumu 19.273,45 eur (rovnajúcu sa hodnote
1 úverov) a o rovnakú sumu zároveň navýšil podiel žalobcu. Nebolo preto potrebné priznať žalobcovi

zo spoločného majetku aj náhradu jednej polovice splátok, ktoré po zániku BSM vynaložil na splácanie
týchto úverov, ani zohľadniť 1/2 zostatkov úverov, ktoré bude povinný uhradiť potom, ako mu bude
právoplatne uložená povinnosť tieto finančné záväzky dosplácať až do ich zániku, nakoľko v takomto
prípade by na žalovanú pripadla nielen polovica spoločných záväzkov (úverov), už zohľadnená súdom
pri určení výšky jej podielu, ale by týmto v podstate „uhrádzala“ aj tú časť spoločných záväzkov, ktorá

v rámci BSM pripadala na žalobcu. Inými slovami, ak pri vyporiadaní BSM bola súdom prvej inštancie
v rámci spoločných záväzkov už zohľadnená u každého z manželov polovica týchto záväzkov (t.j. na
každého pripadajúca suma 19.273,45 eur - u žalovanej sa o túto sumu zmenšil jej podiel a u žalobcu
zväčšil jeho podiel), nebolo v ďalšom potrebné vyporiadavať zo spoločného majetku aj náhradu jednej
polovice splátok, ktoré po zániku BSM žalobca vynaložil na splácanie týchto úverov (ak by tomu tak

bolo, tak by sa žalovanej podiel znížil nielen o hodnotu polovice spoločných úverov, ale na žalovanú
by pripadla i polovica z podielu spoločných úverov pripadajúca na žalobcu). Na žalovanú by tak zo
spoločných úverov pripadlo až 3 z nich. Je potrebné si uvedomiť, že ak žalobca po zániku BSM sám
hradil splátky týchto úverov, uvedené ešte neznamená, že žalovanej neboli v rámci vyporiadania BSM
tieto záväzky zohľadnené. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie v rámci vyporiadania BSM síce

prikázal spoločné úvery žalobcovi, avšak o sumu, zodpovedajúcu polovici ich hodnoty, znížil priznaný
podiel žalovanej a teda o túto sumu bol znížený celkový majetkový podiel žalovanej (a naopak u žalobcu
zvýšený). Žalovaná sa tak nezbavila spoločných záväzkov, ale tieto jej boli v rámci vyporiadania BSM
zohľadnené v 1 ici. Ak potom žalobca po zániku manželstva splácal tieto (dovtedy spoločné záväzky)
sám, v postate splácal iba dlhy, ktoré tak či tak po ich vyporiadaní súdom v rámci BSM pripadli žalobcovi

(u žalovanej boli zohľadnené znížením jej priznaného podielu vo výške 1 ice týchto dlhov).

32. Odvolací súd poukazuje na to, že základnou zásadou pri vyporiadaní BSM je zásada rovnosti
podielov. Z tejto zásady vyplýva, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Ide o vyvrátiteľnú právnu
domnienku, a preto tu má súd možnosť určiť podiely v inom pomere, v závislosti od ďalších hľadísk

určených v §150 Občianskeho zákonníka, t.j. s prihliadnutím na potreby maloletých detí, na to, ako
sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného
majetku. Prihliadanie na potreby maloletých detí nemusí nevyhnutne viesť k záveru, že podiel toho
manžela, ktorému boli zverené do výchovy maloleté deti, musí byť vyšší. Pri dodržaní zreteľa napotreby maloletých detí prípadnú také veci, ktoré budú slúžiť deťom, tomu z manželov, do výchovy
ktorého sú deti zverené; nemusí tu záver rešpektujúci toto zákonné hľadisko vyústiť aj do zvýšenia
podielu tohto manžela. Pokiaľ potom žalobca v tomto smere poukazoval na starostlivosť ohľadne

syna O., odvolací súd poukazuje na to, že tento bol už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
(i dovolacieho súdu) plnoletý. Navyše všetok majetok pôvodne patriaci do BSM bol v rámci jeho
vyporiadania súdom prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu (teda i ohľadne vecí, ktoré by slúžili ich
synovi O.). Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní BSM nemožno odôvodniť ani väčšími
zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z manželov mal na to lepšie predpoklady (vzhľadom na svoje

vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a podobne) než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť,
že pri starostlivosti o rodinu, pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o dieťa a
pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje možnosti a schopnosti. Ak sa obaja manželia
náležite starali o rodinu a spoločným úsilím dbali o zabezpečenie jej potrieb, spoločný majetok sa medzi
nimi spravidla rozdelí rovnakým dielom. V danej veci ani odvolací súd nezistil (a v konaní ani neboli
preukázané) také skutočnosti, ktoré by dávali súdu možnosť respektíve povinnosť určiť podiely v inom

pomere, než vychádzať z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Pokiaľ išlo o zapríčinenie sa
o nadobudnutie spoločného majetku, ako už bolo uvedené vyššie, v konaní nebolo preukázané, že by
sa žalobca, v dôsledku darov od rodičov, zapríčinil o jeho nadobudnutie vo väčšej miere ako žalovaná.
Dôvody na disparitu podielov tak v danej veci neboli dané. Záverom odvolací súd dodáva, že „výpočet
podielu žalovanej na spoločnom majetku“, označený žalobcom v jeho odvolaní za „správny“, vôbec

nezohľadňuje v rámci výpočtu hodnoty BSM (položky na vyporiadanie) existenciu majetku patriaceho
do BSM, a to nehnuteľnosti evidované na B. Č.. XXXX pre katastrálne územie E. v podiele 1/2 (parc.
číslo XXXX/X o výmere 280 m2 - záhrada, parcela číslo XXXX/X o výmere 161 m2- zastavané plochy
a nádvoria, parcela Č. XXXX/X o výmere 19 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela číslo XXXX/X
o výmere 19 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom č. súp. XXXX, garáž č. súp. Č. XXXX S.

XXXX), v hodnote 160.000,- eur (žalobca tu zahŕňa iba nehnuteľnosti zapísané na B. XXXX v hodnote
291.000,- eur), hoci v konaní neboli zistené (a preukázané) také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
záver, že predmetné nehnuteľnosti do BSM nepatria (v konaní nebolo preukázané ani to, že by boli
získané sčasti za prostriedky z darov od rodičov žalobcu).
Ako už uviedol súd prvej inštancie i odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že i v prípade,

ak by kúpna cena nehnuteľností skutočne bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z
manželov, avšak kupujúcimi boli obidvaja manželia, ktorí obidvaja jasne prejavili vôľu nadobudnúť tieto
nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, je práve táto vôľa rozhodujúca z hľadiska určenia, či
nehnuteľnosti patria, či nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva (pozri rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 19. apríla 2000, sp. zn. 22 Cdo 1658/98). Ak potom manželia písomnou a registrovanou

kúpnou zmluvou ako kupujúci nesporne prejavili zhodnú vôľu nadobudnúť označené nehnuteľnosti do
bezpodielového spoluvlastníctva, potom bez ohľadu na to, že kúpna cena bola zaplatená z finančných
prostriedkov rodičov žalovaného (teda rodičmi žalovaného za obidvoch účastníkov), nemožno dôjsť
k inému záveru, než že sa označené nehnuteľnosti stali predmetom bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov. Nič nebránilo tomu, aby kúpnu zmluvu ako kupujúci uzavrel sám žalovaný alebo jeho rodičia

a nehnuteľnosti tak nadobudol do výlučného vlastníctva buď žalovaný alebo jeho rodičia. Nakoľko
žalobca vo svojom odvolaní tento nehnuteľný majetok nezahŕňa do masy BSM (vo svojom výpočte, ktorý
považuje za „správny“), odvolací súd na výpočet podielu žalovanej vyčíslený žalobcom v jeho odvolaní
neprihliadal.

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu iné, než napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
34. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyžadovalo potrebu
doplnenia príp. zopakovania dokazovania na pojednávaní, nakoľko súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu (t. j. potrebnom pre rozhodnutie) zistil skutkový stav veci.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej úspešnej v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p.

proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.).35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).