Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/231/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116217565
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116217565.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr.MagdalénaKrajčovičováaJUDr.AndreaDudášová,vprávnejvecižalobcu:NOVASTYLs.r.o.,IČO
44 980 973, so sídlom Horné Bašty 3, Trnava, zastúpený advokátom: JUDr. Martin Kubovič, LLM, MSc,
so sídlom M. R. Štefánika 3080/14, Sereď, proti žalovanému: K. U., narodený XX.X.XXXX, bytom L. W.
T. XXX, zastúpený splnomocnencom: In Medias Res, s.r.o., IČO 36 863 351, so sídlom Sladovnícka 13,
Trnava, o zaplatenie 1.437,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 11C/212/2016-53 zo dňa 10.7.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie odmieta.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. potvrdzuje.

III. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.344,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.344,80 eur od
7.3.2018 do zaplatenia do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a
výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 88 %.

2. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 488, §
489, § 494, § 631, § 632, § 633 ods. 1, § 634 ods. 1, 2, § 642 ods. 1, 2, § 570 ods. 1, 2, § 571, § 588,
§ 594, § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 290 Civilného sporového poriadku, § 52
ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 291 ods. 3 Civilného sporového poriadku, § 232 ods. 2, 3, § 251,
§ 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2, § 257 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca ako dodávateľ vystavil žalovanému
ako odberateľovi faktúru číslo 10/2014, ktorou mu fakturoval pomocné práce na objekte „rodinný dom
L. W. T.“ od 13.10.2014 do 14.10.2014, a síce za 31 odpracovaných hodín pomocných prác v sume 155
eur, za dodávku komínu SCHIEDEL 200 v sume 995,83 eur a za dopravu komínu M. - L. a vykládku
v sume 47,33 eur, spolu bez DPH v sume 1.198,16 eur, spolu s DPH v sume 1.437,80 eur. Uvedená
faktúra doposiaľ nebola zo strany žalovaného uhradená.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že predmetný právny vzťah medzi stranami sporu bolo
potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže je založený spotrebiteľskou
zmluvou, pretože žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom napredmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca v konaní tvrdil, že vykonal pre žalovaného
pomocné práce, a to ručné vysekávanie starých okien z interiérovej časti 3 pomocnými robotníkmi dňa

13.10.2014 a 14.10.2014 a búranie obkladov v kúpeľni dňa 14.10.2014 v celkovom počte hodín 31 a
dodal mu komín SCHIEDEL 200. Z výpovede žalobcu, zo svedeckých výpovedí svedkov Ing. arch.
T. Y. a T. A., spolu s cenovou ponukou zo dňa 29.9.2014, mal súd prvej inštancie za preukázané, že
medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola ústne uzatvorená zmluva o
dielo. Žalovaný popieral vznik zmluvného vzťahu, avšak toto jeho tvrdenie odporuje výpovedi svedkov

Ing. arch. T. Y. a T. A., ktorý potvrdili, že firma žalobcu mala pre žalovaného vykonávať stavebné práce
vrátane výmeny komína. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril, že „bolo dohodnuté, že ukončujeme
spoluprácu“, z čoho je zrejmé, že na základe niečoho musela spolupráca prebiehať, a týmto bola
práve ústna zmluva o dielo, keď iné hodnoverné vysvetlenie žalovaný neposkytol. Skutočnosť, že k
uzavretiu ústnej zmluvy o dielo medzi stranami sporu naozaj došlo, je možné vyvodiť aj zo skutočnosti,
že žalovaný sám vypovedal o tom, že robotníci žalobcu na stavbe jeho domu skutočne pracovali,

pričom jednoznačne uznal, že išlo (minimálne) o jeden deň. Hoci teda na vykonanie stavebných prác
(a v rámci nich na vykonanie pomocných prác pri vysekávaní okien a na výmenu komína) nebola
spísanápísomnáobjednávkažalovaného,predmetnéstavebnépráceboliodsúhlasenépredzačatímich
realizácie, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj žalovaný, keď uviedol, že komunikovali o celej rekonštrukcii
domu, pričom s nezáväznou cenovou ponukou súhlasil. Z vyššie uvedených okolností prípadu súd prvej

inštancie jednoznačne vyvodil, že zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá v ústnej
forme s prihliadnutím na ich prejav vôle, ako aj ich následné správanie sa, a síce umožnenie výkonu
prác pracovníkmi žalobcu na stavbe žalovaného. V prípade pomocných prác mal súd prvej inštancie z
výpovede žalobcu, ktorú potvrdil svedok T. A., za preukázané, že robotníci žalobcu vykonávali pomocné
stavebné práce na stavbe žalovaného, pričom vysekávali staré okná ako prípravu pre osadenie nových.

Svedok T. A. v rámci svojej výpovede potvrdil, že u žalovaného vymieňali staré okná za nové, pričom
potrebovali súčinnosť od stavebnej firmy, ktorou bola firma žalobcu. Svedok tiež uviedol, že všetky
stavebné búracie práce vykonala firma žalobcu, pričom svedok bol na tom stretnutí, kde mu firma
žalobcu bola oficiálne predstavená žalovaným. Svedok Ing. arch. T. Y. potvrdil, že žalobca uskutočňoval
nejaké práce na stavbe žalovaného, hoci ich rozsah nevedel definovať, ani nevedel uviesť, o koľko

dní sa jednalo. Pokiaľ ide o rozsah vykonaných prác z výpovede žalovaného a z výpovede svedka
T. A. vyplynulo, že žalobca pre žalovaného na základe zmluvy o dielo vykonal preukázateľne jeden
deň prác, a to vysekanie siedmych okien. Keďže v konaní bol rozsah pomocných prác medzi stranami
sporný, pričom žiaden zo svedkov sa nevedel vyjadriť, aké ďalšie práce okrem vysekávania okien firma
žalobcu pre žalovaného vykonala a zároveň z výpovede svedka T. A. bolo možné mať za preukázané,

že vysekávanie okien bolo hotové za jeden deň, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca uniesol
dôkazné bremeno len pokiaľ ide o jeden deň prác na stavbe žalovaného. Pokiaľ ide o práce vykonané
dňa 13.10.2014 z výpovede svedka T. A. bolo jednoznačne preukázané, o aké pomocné práce išlo
(vysekanie siedmych okien ako príprava na osadenie nových) a že boli skutočne dňa 13.10.2014
vykonané.Žalobcavkonanítvrdil,žedňa14.10.2014malobyťvysekávanieokienprerušenéžalovaným,

pričom žalovaný mal robotníkom žalobcu zadeliť prácu, ktorá nebola v rozpočte, z čoho vyplýva, že
takétopráceaninebolipredmetomzmluvyodielo.Nakoľkovšakžalobcavkonanínepreukázal,žetakéto
práce pre žalovaného skutočne aj vykonal, nebol dôvod na to, aby bolo vykonané ďalšie dokazovanie
týkajúce sa vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. V konaní bolo preukázané, že
žalobca pre žalovaného vykonal dňa 13.10.2014 v zmysle ústnej zmluvy o dielo dojednané práce, a to

vysekaniesiedmychokien,načompracovali3robotníci.Žalobcasivkonaníuplatňovalcenupomocných
prác za 31 hodín vo výške 186 eur (155 eur + 20% DPH), pričom malo ísť o práce za dva dni vykonané
troma robotníkmi. Výšku hodinovej sadzby 6 eur vrátane DPH (186 eur/31 hodín) žalovaný v priebehu
konania žiadnym spôsobom nespochybnil. Nakoľko súd prvej inštancie uznal za preukázané práce
vykonané len počas dňa 13.10.2014, priznal žalobcovi nárok na polovicu uplatnenej sumy, t. j. vo výške

93 eur pri jednom dni prác. Súd prvej inštancie nepovažoval cenu vykonaných prác celkovo za 31 hodín
pri troch robotníkoch za dva dni svojou výškou neobvyklou a túto vyhodnotil ako primeranú a adekvátnu,
a to aj s poukazom na pôvodnú cenu prác uvedenú v cenovej ponuke s tým, že žalobca preukázal
nárok na polovicu uvedenej sumy. Nakoľko žalobca pomocné práce dňa 13.10.2014 pre žalovaného
skutočne vykonal a uplatnená suma 93 eur zodpovedá primeranej cene uvedených prác (práca 3

robotníkov spolu 15,5 hodiny dňa 13.10.2014), žalobca sa potom dôvodne domáhal proti žalovanému
splnenia zmluvnej povinnosti - zaplatenia ceny za ním vykonané stavebné práce, preto mu súd prvej
inštancievovýrokuI.rozsudkuvsume93eurvyhovel.Podľavýpovedežalobcudošloknezhodámmedzi
stranami sporu z dôvodu, že žalovaný zadával zamestnancom žalobcu práce, ktoré neboli predmetomdohody a z ktorého dôvodu žalobca žalovanému oznámil, že sťahuje robotníkov z prác a nebude ďalej
pokračovať. Z výpovede žalobcu ďalej vyplynulo, že žalobcovi telefonoval žalovaný, že objednaný nový
komín SCHIEDEL chce, aby mu ho dodali, čo je možné považovať za návrh na uzavretie dohody o

nahradení doterajšieho záväzku zo zmluvy o dielo novým záväzkom, a to kúpnou zmluvou. Žalovaný v
rámci vyjadrení popieral, že by mu bol dodaný komín, avšak v rámci výsluchu uviedol, že nevie, či mu
bol dodaný. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k tomu, že žalovaný svojimi rozpornými
výpoveďami potvrdil mienku súdu prvej inštancie o tom, že skutkový stav bol v zásade taký, ako ho
opísal žalobca a vypočutí svedkovia. Bez ohľadu na dôvod ukončenia spolupráce z výpovedí žalobcu a

žalovaného súd prvej inštancie vyvodil právny záver, že medzi stranami sporu došlo k ústnej dohode o
nahradení záväzku zo zmluvy o dielo (v rámci nej zbúranie starého komína a postavenie nového vrátane
jeho dodania) novým záväzkom (kúpnou zmluvou, ktorej predmetom bola len kúpa a dodanie komína) v
zmysle§570ods.1Občianskehozákonníka,pričomtátodohodanemuselamaťpísomnúformu,nakoľko
sa nahrádzal záväzok dojednaný ústne (§ 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka a contrario). Kúpna cena
komínu SCHIEDEL 200 vo výške 1.195 eur zostala nezmenená v zmysle listinného dôkazu - cenovej

ponuky zo dňa 29.9.2014, nakoľko dovtedajší záväzok sa pokladal za nahradený iba v rozsahu, ktorý
nepochybne vyplýval z dohody o novom záväzku), pričom nebolo preukázané, že by bola dojednaná
nová cena komína. Žalobca svoju povinnosť z kúpnej zmluvy, a to predmet kúpy kupujúcemu odovzdať,
splnil, keďže predmet kúpy odoslal na miesto určenia, kedy v zmysle § 594 Občianskeho zákonníka
platí, že vec bola odovzdaná kupujúcemu v čase, keď bola odovzdaná na prepravu. Svedok T. A. pritom

potvrdil, že komín na prepravu odovzdaný bol, pričom tento on prepravil na stavbu žalovaného, z ktorého
dôvodu nebol potrebný doklad o odovzdaní alebo prevzatí komínu medzi stranami sporu. Hoci žalovaný
spochybňoval dodanie komína, dôkazom o dodaní komína na stavbu rodinného domu žalovaného v L.
W. T. bola výpoveď svedka Ing. arch. T. Y., ktorý uviedol, že ako stavebný poradca žalovaného navrhol,
aby sa komín vymenil, s čím žalovaný súhlasil, že bolo dohodnuté, že komín bude dodaný na stavbu,

pričom svedok videl komín na paletách na stavbe. Dodanie komínu na stavbu žalovaného potvrdil aj
svedok R. T., ktorý uviedol, že dve palety komína Schiedel dodal na stavbu žalovaného, kde ich zložil
hydraulickou rukou a pracovníci to museli preniesť. Pokiaľ ide o cenu za dodanie komína, kúpna cena
vo výške 1.195 eur zostala nezmenená, keďže nebola dojednaná nová kúpna cena. Kúpnu cenu v
tejto výške si žalobca uplatnil aj vo faktúre č. 10/2014, a síce 995,83 eur + 20% DPH, ktorá kúpna

cena predstavuje kúpnu cenu od subdodávateľa s primeraným navýšením pre žalobcu, pričom žalovaný
v priebehu konania výšku ceny za komín ani osobitne nesporoval. Za dopravu komínu na stavbu
žalovaného a jeho vykládku si žalobca vyúčtoval sumu 56,80 eur (47,33 eur + 20% DPH), ktorej výšku
žalovaný v priebehu konania nespochybnil. Keďže žalovaný ako kupujúci si svoju povinnosť zaplatiť za
predmet kúpy kúpnu cenu 1.195 eur nesplnil, pričom neuhradil ani za dopravu a vykládku predmetu kúpy

cenu 56,80 eur, súd prvej inštancie ho vo výroku I. rozsudku zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.251,80
eur (1.195,- eur + 56,80 eur). Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu,
má voči nemu žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Žalovaný bol na plnenie preukázateľne vyzvaný
doručením žaloby prostredníctvom súdu dňa 5.3.2018, žalovaný bol potom povinný plniť nasledujúci deň
po doručení, pričom do omeškania sa dostal nasledujúci deň po tom. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný

sa s plnením sumy 1.344,80 eur dostal do omeškania dňa 7.3.2018 a preto súd prvej inštancie priznal
žalobcovi úrok z omeškania z priznanej sumy od uvedeného dátumu vzniku omeškania a vo zvyšku
žalobu vo výroku II. rozsudku zamietol, keďže žalobca žiadal úrok z omeškania už odo dňa 30.10.2014.
Zuvedenýchdôvodovpovažovalsúdprvejinštanciežalobuzadôvodnúvčastizaplateniaistiny1.344,80
eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.344,80 eur od 7.3.2018 do zaplatenia, pričom

vo zvyšnej časti žalobu vo výroku II. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

5. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 88 %,
keďže žalobcovi bola z uplatnenej istiny priznaná suma 1.344,80 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva
hrubý úspech žalobcu 94 % a hrubý úspech žalovaného 6 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je

88 % (94 - 6).

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ustanovení § 365 ods.
1 písm. f), g), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že z priebehu pojednávania dňa
21.6.2018 vyplýva, že žalobca v súčasnosti nedisponuje relevantným dokladom o kúpe komína Schiedel

200 (ani prípadným dodacím listom), naviac v konaní nepredložil ani ním tvrdený dodací list od svedka T.
ako dôkaz, že komín bol odobratý. Žalobca nedisponuje ani žiadnym dodacím, či preberacím dokladom
vo vzťahu k žalovanému, týkajúcom sa predmetného komína a to mal byť vraj osobne pri tom, ako
komín skladali po jeho dovezení. Žalobca v konečnom dôsledku nedisponuje ani žiadnym hmatateľnýmdokladom o objednávke komína a pomocných prác a ani žiadnou záväznou odsúhlasenou cenovou
ponukou, keď dokonca na pojednávaní uviedol, že cenová ponuka nebola uzavretá do úplného finále.
Žalovaný na predmetnom pojednávaní uviedol len tri skutočnosti vo vzťahu k predmetu konania a to,

že na niečom sa v minulosti so žalobcom dohadovali, že na stavbu nastúpili na prácu cigáni a čo sa
týka komínu, že sa so žalobcom dohadovali o prípadnej výmene komína. Nebola tak uzavretá žiadna
zmluva o dielo, nehovoriac už o súdom vykonštruovanej zmluve o kúpe komína. Zásadným v otázke
sporného komína tak zostáva výpoveď svedka Y. a svedka T.. Svedok Y. výslovne potvrdil, že dielo sa
zrealizovalo bez dodania a výmeny nového komína. Naviac dodal, že ako chodil na stavbu žalovaného,

nový komín tam viac nevidel. Svedok T. v tejto súvislosti uviedol, že žalovaného nikdy nevidel, že v obci
L. W. T., kde nevedel presne označiť, či sa jednalo o nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného, vyložil
pod bránou pri vstupe dve palety komína Schiedel. Tento nedodal priamo žalovanému, pričom nedošlo
ani k žiadnemu faktickému prevzatiu tohto komína zo strany žalovaného. Dôkazné bremeno o prechode
vlastníctva k dotknutému komínu zo strany žalobcu na žalovaného a teda povinnosti žalovaného zaplatiť
za tento tovar, tak svedčí jednoznačne pre žalobcu v tomto konaní. Žalobca s týmto komínom nikdy

nedisponoval, nestal sa jeho vlastníkom, nenachádza sa v jeho rodinnom dome, ani nemá vedomosť,
že by tam niekedy vôbec fyzicky bol, čo zakladá, že nie je dôvodným, aby bol zaviazaný k úhrade za
niečo, čo nikdy nenadobudol do svojho vlastníctva. Žalobca preukázateľne nepostupoval v zmysle ust.
§ 631 a § 632 Občianskeho zákonníka, kedy ním a zároveň súdom prvej inštancie tvrdená uzavretá
zmluva o dielo preukázateľne neobsahovala podstatné zákonné náležitosti. Vonkoncom nie je možné

jednoznačne vyvodiť v tomto prípade, že zmluva o dielo bola uzavretá medzi účastníkmi v ústnej forme
s prihliadnutím na ich prejav vôle, ako aj ich následné správanie sa spočívajúce v umožnení výkonu
prác pracovníkmi žalobcu na stavbe žalovaného. Nemožno potom objektívne a spravodlivo pristúpiť,
ako to spravil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, k určeniu ceny diela podľa jeho vlastnej
úvahy. Právny záver súdu prvej inštancie, že medzi stranami sporu došlo k ústnej dohode o nahradení

záväzku zo zmluvy o dielo (zbúranie starého komína a dodanie a postavenie nového) novým záväzkom,
ktorého predmetom bola len kúpa a dodanie komína je objektívne nelogický a v zrejmom nesúlade
so skutočným stavom veci. Súd prvej inštancie opomenul tú skutočnosť, že žiadnym hmatateľným
dôkazom nepodložil vznik a existenciu dohody medzi stranami (a to či už v ústnej alebo písomnej
forme) o tom, že by sa mal doterajší záväzok nahrádzať akýmkoľvek novým záväzkom, nehovoriac už

o rozsahu, ktorý by mal „nepochybne“ vyplývať z dohody o novom záväzku. Nárok navrhovateľa na
odplatu za (ne)dodaný komín Schiedel 200 tak preukázateľne nevznikol a to bez ohľadu na hypotézu,
či sa jedná o plnenie zo zmluvy o dielo alebo z fiktívnej kúpnej zmluvy. Kúpna cena komínu uvedená
v predloženej cenovej ponuke nebola do dnešného dňa zo strany žalovaného záväzne odsúhlasená a
preto zostáva v rovine teoretickej, či sa jedná o primeranú alebo neprimeranú odplatu. Žalovaný zastáva

názor, že závery súdu prvej inštancie obsiahnuté v bode 44. napadnutého rozhodnutia treba posudzovať
s odstupom, keďže sa zjavne jedná o subjektívny názor príslušného samosudcu. Žalobca doposiaľ
v tomto konaní neuniesol na neho kladené dôkazné bremeno. Rovnako súd prvej inštancie pochybil,
keď sa výslovne uspokojil s doslova všeobecnou argumentáciou a ničím nepodloženými tvrdeniami
žalobcu. Dokonca i v prípade výslovného nepopretia tvrdení protistrany je súd zo zákona povinný

aspoň v elementárnej miere vykonať dokazovanie vo veci samej za účelom zákonného a presvedčivého
podloženia skutkovej stránky svojho rozhodnutia a jeho právneho odôvodnenia. Je potom zrejmým, že
súdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamazistený
skutkový stav neobstojí. V tejto súvislosti preto treba uviesť, že napadnuté rozhodnutie a predovšetkým
jeho odôvodnenie je založené na viacerých vyvrátiteľných domnienkach súdu prvej inštancie, ktoré

však nevychádzajú z relevantne vykonaného dokazovania v tomto konaní, nemožno ich tým pádom
aplikovať na individuálne prejednávanú vec a v prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, dochádza nielen k tomu,
že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na
zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené

reálnym obsahom. Vzhľadom na uvedené je uplatňovaný nárok žalobcu v tomto konaní za daného
skutkového stavu objektívne nepodložený a nepreukázaný, z čoho vyplýva, že žalovaný ho neuznáva
v celom rozsahu. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie vo veci samej a nové zákonné
rozhodnutie.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie
nevyhovel žalobcovmu nároku v celom rozsahu, žalobca rešpektuje rozhodnutie súdu prvej inštancie a
navrhuje odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je

odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) Civilného sporového poriadku),
preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom(§379Civilnéhosporovéhoporiadku)a
dôvodmiodvolania(§380ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku),sprihliadnutímexoffonaprípadnévady

týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc
pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§385ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuacontrario),keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že je potrebné odvolanie

žalovaného proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie odmietnuť (§ 386 písm. b) Civilného sporového
poriadku) a výroky I., III. rozsudku súdu prvej inštancie potvrdiť (§ 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

9. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

10. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že
právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech.
Kedy je rozhodnutie vydané v neprospech strany, je už ponechané na výklad súdu. Rozhodujúcim

meradlom pri posudzovaní, či sa rozhodlo v neprospech odvolateľa, bude porovnanie petitu žaloby s
výrokom rozsudku súdu prvej inštancie. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane
spôsobená aj len nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne
presvedčenie strany, že jej bola ujma spôsobená.

11. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, tu citované ustanovenie § 359
Civilného sporového poriadku, za to, že na strane žalovaného výrokom II. rozsudku súdu prvej inštancie
nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna, teda ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná.
Takýto záver vyplýva z toho, že výrokom II. súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol, teda v
tejto časti požiadavky uplatnenej žalobou bol žalovaný úspešný, resp. rozsudok súdu prvej inštancie

vo výroku II. bol vydaný v jeho prospech. Takéto odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, teda
žalovaný bol osobou, ktorá v dôsledku čiastočného zamietnutia žaloby žalobcu zaznamenala v konaní
čiastočný procesný úspech, takýmto zamietajúcim rozhodnutím neutrpel žiadnu ujmu na právach a
nebola mu uložená žiadna povinnosť.

12. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolanie proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie v
danom prípade podala neoprávnená osoba, odvolací súd odvolanie žalovaného proti zamietajúcemu
výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 386 písm. b) Civilného sporového
poriadku odmietol.

13. Predmetom konania po odmietnutí odvolania proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie zostal
nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.344,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo
sumy 1.344,80 eur od 7.3.2018 do zaplatenia, o ktorom nároku rozhodol súd prvej inštancie výrokom I.
napadnutého rozsudku tak, že žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel. Predmetom odvolacieho prieskumu
tak zostal vyhovujúci výrok a výrok o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na rozsah a dôvody

odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, či zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany a ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a či

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiada sa dodať,
že aj keď žalovaný výslovne v odvolaní neuviedol, že napáda rozsudok súdu prvej inštancie i z dôvodu
porušenia jeho práva na spravodlivý súdny proces, z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že žalovaný
namieta i nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie.14. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť

vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia
je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce
doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore
so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu

iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v
odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné
považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy,
že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

16. Výrokom I. preskúmavaného rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.344,80 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov
dokazovania dospel k záveru, že v súdenom spore je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 1.344,80
eur s príslušenstvom opodstatnená, keďže žalobca so žalovaným uzavreli ústnou formou zmluvu o dielo,
na základe ktorej zmluvy o dielo žalobca vykonal pre žalovaného pomocné práce dňa 13.10.2014 v

rozsahu 15,5 hodiny v cene 93 eur a žalobca a žalovaný uzavreli ústnou formou dohodu o nahradení
záväzku zo zmluvy o dielo novým záväzkom kúpnou zmluvou, na základe ktorej kúpnej zmluvy žalobca
odovzdal žalovanému komín Schiedel 200 za dohodnutú kúpnu cenu 1.195 eur s cenou dopravy
a vykládky v sume 56,80 eur. Žalovaný nesúhlasil s vyhovujúcim výrokom súdu prvej inštancie a
dôvodil, že so žalobcom neuzavrel žiadnu zmluvu o dielo a ani ústnu dohodu o nahradení záväzku zo

zmluvy o dielo (zbúranie starého komína a dodanie a postavene nového) novým záväzkom, ktorého
predmetombolalenkúpaadodaniekomína,pričomnárokžalobcupovažovalzaobjektívnenepodložený
a nepreukázaný.

17. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku viazaný rozsahom

a dôvodmi odvolaní sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola
vecne správna, objektívna, presvedčivá a premisy zvolené v preskúmavanom rozsudku, rovnako ako
aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Mal za to, že všetky
dôvody, ktoré žalovaný uvádzal v odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku,
pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože

prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok.

18. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých

ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v
súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd

pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku
predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.19. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov

súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

20. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými

námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre

dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen

formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť

preskúmateľné.

21. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa
žalobcomvodvolanínamietanýchskutočnostíjevyčerpávajúco,správneskutkovoaprávnezdôvodnené
a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v

odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky oboch strán. Z
odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje
ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

22. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.
Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočným predmetom sporu,
odmietol akceptovať niektoré dôkazy, ktoré súdu prvej inštancie predložil od roku 2007 do roku 2018
a neumožnil žalobcovi vyjadriť a k dôkazom.

23. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového
poriadku. Ak žalobca v odvolaní poukazuje na nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, resp. na
neobjektívne zhodnotenie skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie, je potrebné uviesť, že

odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto
prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnutéstranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní
vychádzal.

24. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto

skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

25. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok

hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudkuupravenéhovustanovení§220ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,pričomsúdmápovinnosť
dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke

preskúmateľnosti (ako už bolo uvedené vyššie). V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie postačujúco a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

26. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods.
1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za

konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,
že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo

inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto
smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

27. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g) Civilného sporového

poriadku je treba ako prvoradé uviesť, že nepredstavuje reálnu vadu rozhodnutia v zmysle chybného
procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu a je daný len vtedy, ak vo svetle nových
skutočností alebo dôkazov, nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Prípustnosť tohto odvolacieho
dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ustanovením § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené

v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali
(vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu prvej inštancie, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli
v konaní pred súdom prvej inštancie a strana sporu ich neuplatnila, hoci len preto, že o nich nevedela,
nemôžu byť v sporovom konaní relevantným odvolacím dôvodom.

28. Použitý odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g) Civilného sporového poriadku
žalovaný okrem paušálneho odkazu na uvedené ustanovenie bližšie nezdôvodnil, použitie doteraz
neuplatnenýchprostriedkovprocesnéhoútokualeboprocesnejobranyžalovanývodvolanínenavrhoval,
a preto odvolací súd nevzhliadol prípustnosť odvolacieho dôvodu, ktoré má na mysli toto ustanovenie.

Ani tento žalovaným uvádzaný odvolací dôvod nebol naplnený.

29. K odvolaciemu dôvodu žalovaného podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového
poriadku o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosťsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne
posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím
dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne
a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe v časti vyhovel. Výsledky dôkaznej verifikácie

všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu
a vyplývajú z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli k naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovení §
631 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúcich sa zmluvy o dielo, § 570 ods. 1, 2, § 571 Občianskeho
zákonníka týkajúcich sa privatívnej novácie a § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúcich sa
kúpnej zmluvy, keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod
uvedené hmotnoprávne pravidlá. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,

že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o dielo o vykonaní pomocných stavebných prác spočívajúcich
v obúraní a vyspravení okien a vo výmene komína za komín Schiedel 200, ktorý doterajší záväzok
dohodou z časti nahradili novým záväzkom kúpnou zmluvou na komín Schiedel 200. Napokon polemika
o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho záveru pre odlišné skutkové závery
vyvodzované žalovaným, pričom žalovaným namietaná nesprávnosť vytvorenia skutkového základu nie

je daná, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu
prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

30.Rozsudoksúduprvejinštanciedávajasneazrozumiteľneodpovedenaprávneaskutkovorelevantné
otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 1.344,80 eur s príslušenstvom. Súd

prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite
vykonanom dokazovaní a vysporiadal sa aj so všetkými pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán. Pritom
sa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré správne aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného
skutkového stavu teda vyvodil správny právny záver o preukázaní žalobcom uplatneného nároku na
zaplatenie sumy 1.344,80 eur s príslušenstvom.

31. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie
sú naplnené.

32. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej

za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalovaného zachádzajúcu do nadbytočných
podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne
zdôvodnenie. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo
vyhovujúcom výroku I. za vecne správny a odvolanie žalovaného proti zamietajúcemu výroku II.
preskúmavanéhorozsudkusúduprvejinštancieodmietol,keďžalovanýžiadnymrelevantnýmspôsobom

správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho
z tzv. zásady úspechu pri pomernom rozdelení náhrady trov podľa čiastočného úspechu strán
nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie
je jeho odvolacia námietka opodstatnená.

34. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. vo veci
samej a v napadnutom výroku III. o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1
Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).