Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 12Er/1356/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509205590
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nicola Kuzmiaková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2018:7509205590.2

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci na návrh oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
(pôvodný názov PROFIREAL SLOVAKIA spol. s.r.o.), so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO:
35 792 752, proti povinným 1/. E. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX M. a 2/ E. H.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX M., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom
Sidorjákom, Exekútorský úrad v Košiciach, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, o vymoženie

6.428,99 Eur istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

III. Povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Súdny exekútor má voči oprávnenému p r á v o na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením č. XXXX XXXXXX * zo dňa 19.05.2009 poveril Okresný súd Košice - okolie
súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka vykonaním predmetnej exekúcie oprávneného proti
povinným na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 27.02.2009, doručeného

súdnemu exekútorovi dňa 04.05.2009. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie -
rozhodcovský rozsudok JUDr. Michala Krnáča, ad hoc rozhodcu č. k. Q.-XXX/XX - Z. zo dňa 19.03.2007.

2. Dňa 25.01.2016 oprávnený predložil súdu doplnený návrh podľa § 39 ods. 4 a § 243f zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok v platnom znení“).

3. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, v exekučných konaniach, ktoré sa začali
pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

4. V zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 23. decembra 2015 (ďalej len
„Exekučný poriadok“), v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený,
ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa

pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.5. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do
účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, sa ustanovenie § 39 ods. 4
a § 40 použijú rovnako.

6. V zmysle odseku 3 predmetného ustanovenia Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo
dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

7. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,

že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

8. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

9. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote

podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m),
a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

10. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k

predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je
žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy.

11. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v konaní, v ktorom sa uplatňuje
alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase začatia exekučného konania
(ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14.Podľa§52ods.4OZspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť

ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného do 31.12.2014 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

- má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
- umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
- požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
- vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 2 zákona č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len ZoSÚ) na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formyposkytovanéhospotrebiteľskéhoúverumôžebyťveriteľomajpredávajúci.Spotrebiteľomjefyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

20. Podľa § 3 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

21. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa

- neprijateľné zmluvné podmienky,
- obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
- rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

22. V priebehu exekučného konania nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým

boli zmenené a doplnené niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, §
57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 5 a § 243f.

23. Podľa uvedených zákonných ustanovení zavedených do exekučného poriadku s účinnosťou od
23.12.205, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal

nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a
šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú ( § 39 ods. 4 EP). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým
sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a exekučné konania sa začalo

pred 23.12.2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti
zákona č. 438/2015 Z. z. (§ 243f ods. 1EP), t. j. do 22.01.2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie
podľa § 39 ods. 4 EP. Ak oprávnený na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP doplnil v zákonom
stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)
EP a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§243f ods. 4 EP), alebo

rozhodne o pokračovaní exekúcie (§243f ods.6 EP). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený
návrh podľa § 39 ods. 4EP v zákonom stanovenej lehote nedoplnil.

24. Povinnými sú fyzické osoby a oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe rozhodcovského
rozsudku, ktorým mu bol priznaný nárok zo zmenky, preto bol oprávnený povinný doplniť návrh na

vykonanie exekúcie podľa § 243f EP a § 39 ods. 4 EP.

25. Oprávnený podaním zo dňa 15.01.2016 podaným v zákonnej lehote (súdnemu exekútorovi bolo
podanie oprávneného doručené dňa 22.01.2016) predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v
súlade s ust. § 39 ods. 4 EP. V doplnení návrhu oprávnený uviedol, že dňa 13.06.2005 uzavrel ako

veriteľ s povinným v 1. rade ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej poskytol povinnému v 1. rade úver vo výške 4 779,92 Eur. Za poskytnutie úveru sa povinný v 1.
rade zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 2 389,96 Eur, ktorá predstavuje
úroky za poskytnutie úveru a to za celú dobu poskytnutia úveru. Zmluvná odmena bola splatná kudňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka (povinného v 1. rade) na
poskytnutie úveru. V zmysle zmluvy bol dlžník povinný uhradiť istinu úveru v 36 mesačných splátkach
vo výške 132,78 Eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 14.02.2007 stal splatným

celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t. j. nesplatená istina úveru vo výške 4 249,00 Eur a oprávnenému
vnikol nárok na zmluvné pokuty podľa zmluvy vo výške 772,59 Eur. Zmenka bola vystavená povinným
v 1. rade ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky
veriteľa zo zmluvy, pre prípad omeškania povinného s plnením jeho splatných záväzkov, a to v súlade s
ustanovením zákona č. 258/2001 Z. z. Povinný v 2. rade podľa § 533 Občianskeho zákonníka pristúpil

k peňažnému záväzku dlžníka zo zmluvy spočívajúcom v úhrade úveru, prípadne zmluvných pokút a
ďalších peňažných záväzkov zo zmluvy a zároveň podpísal zmenku ako zmenečný ručiteľ za vystaviteľa
zmenky. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v zmluve vyplnil
zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je
exekučným titulom. Poukázal na to, že na daný zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia právnych
predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou podľa zákona č.

129/2010 Z. z. vzhľadom nato, že v čase uzatvorenia zmluvy a vyplnenia zmenky, tento právny predpis
nebol účinný.

26. Oprávnený k doplneniu návrhu predložil žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva) uzavretú s povinným dňa 08.06.2005 vrátane

jej súčasti - zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere oprávneného (ďalej len zmluvné
dojednania alebo ZD). Zo zmluvy vyplýva schválená výška úveru 4 779,92 Eur (144.000.- Sk), splatnosť
úveru 36 splátok, poskytnutá čiastka 2 389,96 Eur (72.000,- Sk), mesačná splátka 132,78 Eur (4.000,-
Sk), poplatok za uzatvorenie zmluvy 49,79 Eur (1.500,- Sk). V zmluve, v časti, v ktorej dlžník žiada o
poskytnutie úveru je uvedená RPMN po poskytnutí úveru 26,43 %. Podľa čl. 2 zmluvných dojednaní

tlačivo, na ktorom dlžník požiada o úver je jednak žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru, ale
súčasne zmluvou o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na
zadnej časti žiadosti) s tým, že zmluva je uzatvorená a nadobúda platnosť dňom podpisu dlžníkom a
veriteľom, avšak veriteľ je oprávnený po vyhotovení údajov o dlžníkovi výšku úveru jednostranne znížiť a
schváliť iné parametre požadovaného úveru, ako uviedol dlžník v žiadosti o poskytnutie revolvingového

úveru bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany veriteľa. Podľa čl. 2 zmluvných
dojednaní nadobúda zmluva o revolvingovom úvere účinnosť dňom odoslania oznámenia veriteľa o
schválení úveru obsahujúceho údaje špecifikované v čl. 2 ods. 2.2 zmluvných dojednaní a jednu kópiu
zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru podpísanú veriteľom s tým., že ak tak veriteľ neurobí do 30 dní
odpodpísaniazmluvy,dlžníknemáprávonaposkytnutieúveruzostranyveriteľaazmluvasaodzačiatku

zrušuje. Zmluvné dojednania obsahujú v čl. 4 aj úpravu podmienok revolvingu, teda automatického
navýšenia poskytnutého úveru, a to v závislosti od doby splácania úveru.

27. Zo zmluvných dojednaní (čl. 6) vyplýva zabezpečenie úveru poskytnutého povinnému
blankozmenkou vystavenou dlžníkom na rad veriteľa s tým, že v prípade omeškania s plnením

akéhokoľvek záväzku podľa zmluvy o úvere je veriteľ oprávnený vyplniť na blankozmenku sumu zmenky
a údaj splatnosti zmenky. Veriteľ je oprávnený vyplniť ako sumu zmenky - ľubovoľnú sumu zahrňujúcu
alebo neprekračujúcu všetky jeho pohľadávky zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami,
ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky a ako údaj splatnosti - ľubovoľný dátum po dni splatnosti
akejkoľvek jeho pohľadávky, alebo tej časti, alebo príslušenstva, alebo zmluvných pokút na základe

zmluvy (čl. 6.3 ZD).

28. V čl. 13 zmluvných dojednaní veriteľ upravil viaceré sankcie, ktoré by povinný mal uhradiť v
prípade porušenia zmluvy. Medzi tieto sankcie patrí povinnosť dlžníka v prípade omeškania s plnením
akéhokoľvek záväzku podľa zmluvy uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za

každý deň omeškania, ďalej v prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti o viac než 15
dní zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5 % z výšky dlžnej splátky (nad rámec predchádzajúcej zmluvnej
pokuty), v prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti o viac než 30 dní zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 10 % z výšky dlžnej splátky (nad rámec predchádzajúcej zmluvnej pokuty). Pre prípad,
že dlžník je v omeškaní s úhradou splátky úveru alebo iného peňažného záväzku alebo poruší niektoré

z ustanovení zmluvy, alebo ktorékoľvek z jeho prehlásení uvedených v zmluve alebo v dokumentoch, na
základe ktorých bola zmluva uzavretá, v čase podpísania zmluvy nezodpovedalo skutočnosti, alebo ak
došlo k zmene, ktoré sú obsahom zmluvy, resp. dokumentov, na základe ktorých bola uzavretá a dlžník
o tom neinformoval veriteľa a porušenia ďalších povinností vyplývajúcich z čl. 12 ods. 12.1 zmluvy, jedlžník nad rámec pokút vyplývajúcich z čl. 13 ods. 13.1, 13.2, 13.3 zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
50 % z nominálnej výšky úveru.

29. Zmluvné dojednania obsahujú aj rozhodcovskú doložku (čl. 17 ZD), podľa ktorej sa zmluvné strany
dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy (ďalej len spory)
budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom
konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 17 ods. 17.2 ZD, pričom výber z dvoch alternatív

riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Podľa rozhodcovskej doložky akékoľvek spory budú riešené a
s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným rozhodcom zo
štyroch vymenovaných v ZD, resp. ak ani jeden z nich nebude môcť funkciu rozhodcu vykonávať, pred
rozhodcom určeným veriteľom.

30. Posúdením doplnenia návrhu a predložených listín má súd za nepochybné, že vymáhaný nárok

vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 OZ), pretože jej predmetom bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov dodávateľom (§ 3 ods. 1 ZoSÚ, § 52 ods. 3 OZ - oprávnený je podnikateľ
a medzi predmety jeho činnosti v čase uzavretie zmluvy patrilo aj poskytovanie úverov nebankovým
spôsobom) spotrebiteľovi (§3 ods. 2 ZoSÚ, §52 ods. 4 OZ - povinný je fyzickou osobou a nebolo
preukázané, že konal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp., že by mu úver

bol poskytnutý na účel zamestnania, povolania alebo podnikania). Z celkového formátu zmluvy vyplýva,
že ide o rovnaký typ, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy
vrátane zmluvných dojednaní, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri
ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzavretá medzi veriteľom a
dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou zmluvou. Keďže peňažné prostriedky boli poskytnuté formou

úveru,nebolzistenýdôvod,prektorýbysazákonospotrebiteľskýchúverochč.258/2001Z.z.nazmluvu
nevzťahoval (§ 1 ods. 2, 3), je úver poskytnutý veriteľom dlžníkovi spotrebiteľským úverom.

31. Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú
spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia,

ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (§52 ods. 2, § 54 ods. 1, 2 OZ) a to bez ohľadu
na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe
práva (§ 262 ods. 1 ObZ), alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 ObZ). Právne normy
upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné
zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. Použitie ustanovení spotrebiteľského práva zahŕňa tiež

prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva, a to na celý režim právneho vzťahu t. j. vrátane úroku z
omeškania, premlčania, zmluvnej pokuty a pod.).

32. Smernica Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 považuje riešenie sporov zo

spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz
neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy
nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný
presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ
koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu nefair výhody. Súd pritom nepochybuje o tom, že takouto

výhodou je prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcovi, s ktorým podnikateľ dlhodobo
spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je nutné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené
opravné prostriedky atď. Súd preto dospel k záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sú rozhodcovské
doložky zakázané, čo vyplýva aj z toho, že je neprípustné, aby sa spotrebiteľ vzdával v spotrebiteľskej
zmluve svojich práv, čo v prípade rozhodcovskej doložky znamená dokonca práva na spravodlivý proces

pred nezávislým súdom.

33. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky
vyplývajúcej zo zmluvných dojednaní. Rozhodcovská doložka vyplývajúca z čl. 17 ZD znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak podá žalobu dodávateľ. Rozhodcovská

doložka, ktorá síce poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný (štátny) súd, ale v prípade,
že žalobu podá dodávateľ a spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, je iba teoretická
(formálna), pretože trvá iba do podania žaloby na začatie rozhodcovského konania dodávateľom. Súdu
je totiž z jeho činnosti známe, že v prípade sporov medzi veriteľom a spotrebiteľmi, je to práve veriteľ, ktosi uplatňuje nároky zo zmlúv o úvere (revolvingovom úvere) podaním žaloby na rozhodcovskom súde.
To sa potvrdilo aj v tomto prípade, keď žalobu na rozhodcovský súd podal veriteľ, pričom po jej podaní
sa už povinný musel podrobiť rozhodcovskému konaniu. Preto, a aj rozhodcovská doložka dáva na

výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania
dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu
ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným dodávateľ.
Rozhodcovskú doložku je treba preto vykladať tak, že neodporuje ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r)
OZ v znení účinnom do 31.12.2014 iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ,

čo nie je tento prípad, pretože v tomto exekučnom konaní na základe rozhodcovského rozsudku
uplatňuje práva dodávateľ, ktorý aj podal žalobu na začatie rozhodcovského konania. Rozhodcovskou
doložkou vyplývajúcou zo zmluvných dojednaní sa spotrebiteľovi (povinnému) odňalo právo brániť sa
a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, na všeobecný súd, teda základné právo
spotrebiteľa zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak žalobu podá dodávateľ. Oprávnený

na základe ním vypracovanej rozhodcovskej doložky začlenenej do zmluvných dojednaní mohol vec
predložiť na prejedanie rozhodcovi, ktorého sám určil a vylúčil tak súd, ktorý bol inak príslušný. Na
druhej strane povinný stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho
bydliska. Povinný sa tak vopred vzdal práva, aby bol jeho spor s dodávateľom zo zmluvy o úvere riešený
pred nezávislým a nestranným súdom (§ 54 ods. 1 OZ), ak žalobu podá dodávateľ. Oprávnený v ZD

priamo určil konkrétny rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený rozhodnúť spory vyplývajúce zo zmluvy o
úvere. Povinnému tým bolo odňaté nielen právo výberu medzi súdnym a rozhodcovským konaním ale
aj právo výberu konkrétneho rozhodcu, ktorý by spor podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Rozhodcovská
doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy
slúžiacej na ochranu spotrebiteľa.

34. Tiež je nepochybné, že rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal, bola veriteľom vopred
pripravená v rámci zmluvných dojednaní, ktoré povinný nemal možnosť ovplyvniť - zmeniť ich obsah,
prípadne niektoré vylúčiť (mohol zmluvné dojednania len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
vopred veriteľom pripraveným dojednaniam, vrátane rozhodcovskej doložky). Veriteľ rozhodcovskú

doložku zahrnul do zmluvných dojednaní, s ktorými spotrebiteľ vyjadril súhlas tým, že zmluvu
podpísal. Pre platné dojednanie rozhodcovského konania sa však vyžaduje individuálne vyjadrenie
rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia, pričom
dodávateľtammusípostupovaťspôsobompreukázateľným.Preformulovanévyhláseniespotrebiteľa,že
si zmluvné dojednania vrátane rozhodcovskej doložky prečítal a ich obsahu porozumel a uzavrel zmluvu

zo slobodnej vôle nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou. Existuje totiž nebezpečenstvo,
že spotrebiteľ, ktorému je rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky) predložená v čase, keď jeho snahou je získať finančné prostriedky, pristúpi v rámci formulárovej
zmluvy na arbitráž alebo od nej z dôvodu neinformovanosti neodstúpi. Okrem toho možno len ťažko
predpokladať, že si povinný, ktorého cieľom bolo uzavretím zmluvy získať peniaze, bol vedomý všetkých

dôsledkov, ktoré dojednanie rozhodcovskej doložky pre neho má. Zo zmluvy o úvere pritom nevyplýva,
že by bolo povinnému (spotrebiteľovi) poskytnuté poučenie obsahujúce jasné a zrozumiteľné informácie,
čo znamená vylúčenie sporov v rozhodcovskom konaní, ak žalobu podá veriteľ (dodávateľ). Vzhľadom
na formu a spôsob, akým sú zmluvné dojednania veriteľa písané, je odôvodnená obava, že spotrebiteľ
ani nemal možnosť si ich vôbec riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť a teda aj pochopiť

ich význam a následky. Zmluvné dojednania sú písané veľmi drobným ťažko čitateľným písmom a aj
keď sú jednotlivé články rozdelené do častí podľa témy, ktorú upravujú (napr. základné ustanovenia,
uzavretie zmluvy a čerpanie úveru, revolving, sankcie, zabezpečenie, rozhodcovská doložka, záverečné
ustanovenia) sú značne neprehľadné, keďže jednotlivé články na seba navzájom odkazujú (pri čítaní
jednéhočlánkuspotrebiteľnemámožnosťhneďzhodnotiťobsahavýznamtohtočlánku,keďžeodkazuje

na ďalšie články zmluvných dojednaní).
35. Vo vzťahu ku skutočnostiam, že v čase uzavretia zmluvy OZ nemal medzi neprijateľnými zmluvnými
podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky, súd
poukazuje na to, že podľa § 53 ods. 1 (teraz veta prvá) OZ spotrebiteľské zmluvy nesmeli a nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho ustanovenie § 53 ods. 3 OZ obsahuje iba príkladný (nie
taxatívny) výpočet neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovskú doložku súd posúdil
vzhľadom na uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, pretože nebola so
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak žalobu podádodávateľ (§ 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom do 31.12.2014). Neprijateľná rozhodcovská doložka
ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
doložky potom odporuje dobrým mravom (§ 3 OZ). Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom

nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam. S poukazom na uvedené
je potom potrebné konštatovať, že exekučný titul označený oprávneným je materiálne nevykonateľný,
nakoľko rozhodcovská doložka vyplývajúca zo všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou
podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 5 OZ, pričom absencia tejto
vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Súd

pri rozhodovaní prihliadal aj na to, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad
pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 3 OZ).
36. Ďalej súd zistil, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje aj ďalšie neprijateľné podmienky. Ide
napr. o dojednania o zmluvných sankciách (zmluvných pokutách). Aj keď sa spotrebiteľ mal možnosť s
nimi oboznámiť, o čom sú však pochybnosti vzhľadom na formu, akou sú zmluvné dojednania písané,
nemoholovplyvniťichobsah,asúneprimeranousankciouzaomeškaniesosplnenímzáväzkuzozmluvy

( 0,2 % denne z výšky splátky + 5 % z dlžnej splátky + 10 % z dlžnej splátky + 50 % z nominálnej výšky
úveru). Z doplnenia návrhu pritom vyplýva, že súčasťou zmenkovej sumy, ktorú bol povinný zaviazaný
zaplatiť, boli aj zmluvné pokuty v sume 772,78 Eur.
37. Neprijateľnou podmienkou zmluvy je podľa názoru súdu aj dohoda o zabezpečení úveru
blankozmenkou s tým, že v prípade omeškania s plnením je veriteľ oprávnený vyplniť chýbajúce údaje,

predovšetkým dlžnú zmenkovú sumu a splatnosť a domáhať sa z takto vyplnenej zmenky splnenia
svojej pohľadávky, pričom ako zmenkovú sumu môže vyplniť ľubovoľnú sumu zo zmluvy. Takáto dohoda
nebola osobitne dojednaná, pričom poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že je len na ňom,
akú zmenkovú sumu do zmenky vyplní, pričom nie je možné zistiť, z čoho zmenková suma pozostáva.
Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola

táto výška preskúmateľná, čo súd považuje jednoznačne za nedôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor
dlžníka. To potvrdzuje aj skutočnosť, že na základe zmenky boli priznané oprávnenému plnenie, ktoré
sú v rozpore so zákonom - s predpismi spotrebiteľského práva (zmluvné pokuty).
38. Keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť
návrh na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP), pričom doplnením návrhu mal preukázať,

že vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce
vymáha nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul
(ďalej aj základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, t. j. vo veci nie
je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.

39.Oprávnenýuvedenéskutočnostinepreukázal,naopakexekučnýsúdpreskúmanímdoplnenianávrhu
a predložených listín zistil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a tiež to,
ževkonaní,vktorombolvydanýrozhodcovskýrozsudoknebolo prihliadnuténaneprijateľnépodmienky,
obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom
(§ 57 ods. 1 písm. m/ EP). Keďže jednou z neprijateľných podmienok je aj rozhodcovská doložka, z

ktorej rozhodca odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, bol rozhodcovský rozsudok vydaný
orgánom bez právomoci na jeho vydanie a exekúcia vedená na základe tohto rozhodcovského rozsudku
je preto neprípustná. Právomoc rozhodcu bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke,
preto rozhodca nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý tak
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči

povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
40. Súd vzhľadom na uvedené exekúciu podľa § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m), § 57 ods. 1 písm. g)
a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj
na ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa v prípade nepreukázania opaku
oprávneným, ktorý má dôkazné bremeno, prezumuje, že vo veci sú dané dôvody na zastavenie exekúcie

podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.
41. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
42. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

43. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
44. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.45. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
47. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Na náhradu trov konania by mal právo
povinný, pretože zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý doplnením návrhu na vykonanie exekúcie

nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) EP. Povinnému
však v konaní trovy nevznikli, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná. Keďže povinnému
náhrada trov konania nebola priznaná, o jej výške podľa § 262 ods. 2 CSP nebude rozhodované.
48. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, 200 ods. 5 EP, § 262 ods.
1 CSP tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie., Exekútor vykonal
vo veci exekučnú činnosť, preto má právo na náhradu trov exekúcie, ktoré mu pri jej vykonávaní vznikli.

Exekúcie bola zastavená zavinením oprávneného, ktorý doplnením návrhu na vykonanie exekúcie
nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m) EP, preto má
súdny exekútor právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému - podľa § 203 ods. 1 EP. O výške
náhrady trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po ich vyčíslení zo strany
súdneho exekútora (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým,

že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej

možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa

týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.