Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/686/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213213654
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2213213654.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobkyne: J. H., nar. X. H. XXXX,
trvalo bytom J. U., B.. U. XXX/X, zastúpenej advokátom: JUDr. PaedDr. Ivan Pecník, PhD., MBA,
Bratislava, Karloveská 3154/32, proti žalovanému: 1/ K. X., nar. XX. H. XXXX, trvalo bytom J. U.,
B.. U. XXX/XX a žalovanej: 2/ T. X., nar. XX. Y. XXXX, trvalo bytom J. U., B.. U. XXX/XX, obom

zastúpeným advokátom: JUDr. Tamás Puskás, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 1203, o 6.862,87 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 23. apríla
2015 č.k. 8C/217/2013-266, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti rozhodnutia vo veci samej
p o t v r d z u j e a v časti rozhodnutia o trovách konania z r u š u j e a vec sa mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. konanie o zaplatenie 156,18 eur zastavil, II. vo

zvyšku žalobu zamietol a III. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v
sume 2.208,20 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Takéto svoje rozhodnutie vo veci samej
odôvodnil právne poukazom na § 100 ods. 1, § 101, § 102, § 106 ods. 1 a ods. 2, § 415, § 420 ods.
1 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho zmien a doplnení) a vecne jednak
neunesením dôkazného bremena žalobkyne preukázať skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a to najmä
porušenie právnej povinnosti žalovaných (udržiavať byt na svoje náklady v stave spôsobilom na riadne

užívanie,včaszabezpečovaťúdržbuaopravyapovinnosťodstrániťzávadyapoškodenia,ktorénainých
bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných
zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobili), ktoré by malo za následok vznik škody na majetku
žalobkyne ako aj ďalších skutkových tvrdení žalobkyne týkajúcich sa samotnej existencie škody (najmä
kedy presne, v akom časovom horizonte a ktoré konkrétne poškodenia na majetku žalobkyne vznikli,
keďže z vykonaného dokazovania bolo preukázané len toľko, že sa tak malo stať v roku 2009 a potom
ešte v roku 2011, nebolo však preukázané, ktoré z poškodení vznikli v roku 2009 a ktoré neskôr,

nebol preukázaný mechanizmus vzniku jednotlivých poškodení, a teda ani jednoznačná príčina škody
na jej majetku). Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že príčiny škody na majetku žalobkyne
mohli byť rôzne a z dokazovania nebolo možné ustáliť záver, že by za takéto poškodenia zodpovedali
žalovaní. Pokiaľ teda žalobkyňa nepreukázala porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaných,
nemohla preukázať ani existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením deklarovaných povinností a
škodou. Okrem toho pokiaľ sa žalobkyňa domáhala náhrady škôd na jej majetku ku ktorým došlo v

roku 2009 ďalej dôvodil, že nároky žalobkyne uplatnené v tomto konaní voči žalovaným bolo potrebné
považovať za nedôvodné, pre nemožnosť ich priznania súdom z dôvodu ich premlčania márnym
uplynutím premlčacej doby (a to či už subjektívnej 2 ročnej alebo objektívnej trojročnej premlčacej doby)takýchto nárokov. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne poukazom na § 146 ods. 2 veta
druhá a § 142 ods. 1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien
a doplnení) a vecne plným úspechom žalovaných v konaní a z toho plynúcemu nároku žalovaných na

priznanie im trov právneho zastúpenia vyčíslených splnomocnencom žalovaných v zmysle vyhlášky MS
SR číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v
čase vykonania jednotlivých úkonov, za 9 úkonov právnej služby (prípravu a prevzatie veci, vyjadrenie
k žalobe z 13. septembra 2013, účasť na pojednávaní súdu dňa 8. októbra 2013, účasť na pojednávaní
súdu dňa 31. októbra 2013, písomné vyjadrenie z 20. januára 2014, písomné vyjadrenie z 5. mája 2014,

účasť na pojednávaní súdu dňa 27. októbra 2014, písomné vyjadrenie z 28. januára 2015 a účasť na
pojednávaní súdu konanom dňa 23. apríla 2015) po 237,34 eur a režijný paušál za 4 úkony právnych
služieb v roku 2013 (4 x 7,81 eur), 3 úkony v roku 2014 (3 x 8,04 eur) a 2 úkony v roku 2015 (2 x 8,39
eur), teda trovy právneho zastúpenia spolu v sume 2.208,20 eur.

2. Proti uvedenému rozsudku podala riadne a včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu

vyhovenímžalobe,alternatívnesnávrhomnajehozrušenieavrátenievecisúduprvejinštancienaďalšie
konanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c), písm. d) a písm. f) O.s.p., považujúc nároky
žalobkyne uplatnené v tomto konaní za riadne preukázané, poukazujúc na skutkové tvrdenia žalobkyne
uvedené či už v žalobe alebo počas konania súdu prvej inštancie ako aj žalobkyňou predložené listinné
dôkazy. V prípade rozhodnutia o trovách konania vytkla súdu prvej inštancie, že tento nepostupoval

podľa § 143 O.s.p. a nezohľadnil skutočnosť, že žalovaní zabraňovali prešetriť dôvod vzniku škody,
nekomunikovali, odmietali sprístupniť byt na prešetrenie situácie a žiadnym spôsobom nespolupracovali
na riešení vzniknutej situácie. Svojím konaním dali príčinu na podanie žaloby, z ktorého dôvodu potom
nie je spravodlivo možné požadovať od žalobkyne aby hradila trovy konania žalovaných, poukazujúc v
tejto súvislosti aj na § 150 ods. 1 O.s.p.. Odročenie pojednávania konaného dňa 8. októbra 2013 zavinila

žalovaná 2/ ktorá pred začatím pojednávania neoznámila súdu skutočnosť, že sa nevie vyjadrovať
slovenskom jazyku ak je potrebné jej zabezpečiť tlmočníka. Súd prvej inštancie taktiež nezohľadnil
skutočnosť, že zástupca žalovaných námietku premlčania vzniesol až pri svojej záverečnej reči a nie pri
prvom úkone, ktorý mu patril, čím došlo k porušeniu zásady hospodárnosti konania a takýto jeho postup
mal podstatný vplyv na náhradu trov konania.

3. Žalovaní odvolací návrh nepodali a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne navrhli rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že pasívne legitimovaným subjektom na
náhradu škody žalobkyne je spoločnosť ALPINTECH s.r.o., ktorá nekvalitne vykonala tmelenie

panelovýchšpárnabytovomdomevroku2009,čomalozanásledokzatekanienielendobytužalobkyne,
ale aj do iných bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome v ktorom sa nachádza aj byt žalobkyne.
Poprelitvrdeniažalobkyne,žeriadnenespolupracovalispoisťovňou,prípadnesosprávcombytov,očom
svedčia aj listinné dôkazy predložené samotnou žalobkyňou v súvislosti s preukazovaním jej skutkových
tvrdení (listina zo 14. júla 2011, predložená správcom bytov spoločnosti SOUTHERM SPRÁVA, s.r.o.).

Inak sa stotožnili so závermi súdu prvej inštancie, že v konaní nebola preukázaná existencia žiadneho
zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu na majetku žalovanej, čo bolo
hlavným dôvodom zamietnutia jej žaloby. V prípade úspechu v odvolacom konaní si uplatnili náhradu
trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 245,73 eur (237,34 eur + 8,39 eur).

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej
C.s.p.), ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na
základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže

ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..
Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti
ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,
vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za

účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného
i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 O.s.p., účinného v čase jeho podania, aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom
- stranou (predtým účastníkom konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p.,

akt. § 359 C.s.p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201
a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., aj §
127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c/,
d/ a f/ O.s.p., akt. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 212 ods. 1 O.s.p., akt. § 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),

s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní
pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok v časti rozhodnutia vo veci
samej treba navzdory námietkam žalobkyne považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej

inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej
stránke, čo však neplatilo pre rozhodnutie o trovách konania (výrok III. rozsudku), kde odvolanie bolo
opodstatnené, pretože rozhodnutie v tejto časti nešlo považovať za vecne správne, nakoľko súd prvej
inštancie neposúdil vec správne po právnej stránke a v dôsledku toho nezistil celkom dostatočne ani
skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie.

6. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej (výrok II. rozsudku) odvolací súd nemal (napriek opačnému
názoru odvolateľky) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozsudku). Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v

odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery,
ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so
skutkovýmizisteniamiaprávnymizávermisúduprvejinštancieobsiahnutýmivodôvodnenínapadnutého

rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods.2 C.s.p.).
7. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
8. Podľa § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

9. Podľa § 150 ods.1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
10. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;

Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako aj Ústavný
súd Slovenskej republiky už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

11. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového súdu v napadnutej časti trov konania je vadou
konania, ktorou sa odníma účastníkovi možnosť riadne konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
Existencia tejto vady zakladá dôvodnosť podaného odvolania a jej dôsledkom je zrušenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.12. Vyššie citované ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového
konania. Plný úspech vo veci zakladá nárok na plnú náhradu trov konania účastníka. Náhrada je

obmedzená na náhradu trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie
účelnosti bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci.

13. Aplikácia ustanovenia § 150 ods.1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak sú

tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Súd je
povinný skúmať, či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti, na ktoré je potrebné pri uložení povinnosti
uhradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (viď napr. rozhodnutie ÚS ČŘ sp.zn. I. ÚS 401/2006). Musí
však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane sporových strán (účastníkov
konania). Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,

zárobkové a iné pomery všetkých sporových strán, a tiež na okolnosti, ktoré ich viedli k uplatneniu
práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym
okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie
nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči sporovej strane a aby neodporovalo dobrým mravom.

14. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie takto právne vec neposudzoval a z hľadiska aplikácie
ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. ani neodôvodňoval z pohľadu okolností relevantných pre rozhodovanie
o náhrade trov napriek tomu, že sa jednalo o konanie v ktorom si žalobkyňa uplatňovala nároky na
náhradu škody (ktorá jej evidentne aj vznikla) a žalovaní svojim postojom (neumožnením vstupu do
svojho bytu zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať údržbu za účelom

ohliadky alebo opravy) znemožnili riadne prešetrenie a zistenie príčin vzniku takejto škody a to takým
spôsobom, aby bolo možné hodnoverne zistiť osobu zodpovednú za takto vzniknutú škodu. Už tieto
skutočnosti odôvodňovali potrebu vysporiadania sa súdu prvej inštancie v odôvodnení jeho rozhodnutia
o trovách konania s dôvodmi, pre ktoré spôsob rozhodnutia o trovách konania považoval za primeraný
okolnostiam prejednávanej veci a súladný s dobrými mravmi. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že súd

prvej inštancie rozhodol bez toho, že by zisťoval a vyhodnotil osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery oboch sporových strán a okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu práva na súde a ich postoj
v konaní a teda zaoberal sa aj otázkou či tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré nemusí
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 150 ods.1 O.s.p.) najmä z dôvodu že
povinnosť nahradiť trovy konania stanovená podľa § 142 O.s.p. sa môže v konkrétnom prípade javiť

ako neprimeraná tvrdosť.

15. Odvolaciemu súdu za takejto situácie preto neostávalo iné, než rozhodnutie v časti o náhrade
trov konania zrušiť v zmysle § 389 ods.1 písm. b) C.s.p. a podľa § 391 ods.1 C.s.p. vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní

riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods.2 C.s.p. viazaný, v naznačenom smere
posúdiť osobné, majetkové, sociálne a ďalšie pomery sporových strán, okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu
k podaniu žaloby a postoj sporových strán v konaní a následne znovu rozhodnúť o trovách konania tak,
aby jeho rozhodnutie vychádzalo z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a bolo v naznačenom
smere aj riadne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnené.

16. O trovách konania potom odvolací súd nerozhodoval, nakoľko tu predovšetkým s prihliadnutím k
výsledku odvolacieho konania o týchto rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí.

17. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).