Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/163/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115216228
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115216228.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v spore žalobkyne: Y. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. Š. XX, XXX XX T., zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov.
Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.
zn. 12C 268/2015-51 zo dňa 9.6.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy
uzavretel medzi stranami sporu a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluve.
2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:

„určuje, že úver zo zmluvy úvere č. 806301256 zo dňa 13.6.2013 uzavretý medzi účastníkmi konania,
je bezúročný a bez poplatkov,
určuje, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 13.6.2013 č.
zmluvy: 806301256, a to uvedená v bode 2 - Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo
výške 195,75 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 240,25 eur (ďalej len administratívny

poplatok), predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia 314,98
eur, na účet jej právneho zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“
4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že strany sporu dňa 13.6.2013
uzatvorili v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvu o úvere, na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 500 eur, ktorý sa zaviazala splatiť vo výške 936 eur v
jednej sume do 23.6.2014. Podľa bodu 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého
úveru, čo predstavuje sumu vo výške 195,75 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere so všetkou administratívou s tým spojenou, vo výške
240,25 eur. Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú sumu 936 eur, ak nie je dohodnuté inak do23.6.2014 na účet veriteľa, špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského
úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené si zmluvné strany dohodli, že doba trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa

23.6.2014. Podľa bodu 3 zmluvy spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery
nákladov sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa vzorca uvedeného vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 87,20 %. Súd vo veci
vykonal dokazovanie aj dohodou o plnení v splátkach uzatvorenej toho istého dňa, ako zmluva o
spotrebiteľskom úvere, t.j. 13.6.2013. V zmysle tejto dohody bodu č. 2 sa zmluvné strany dohodli, že

zmluva o spotrebiteľskom úvere vyššie označenom, sa mení a spotrebiteľ sa zaviazal veriteľovi uhradiť
celkovú sumu 936 eur v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 78 eur vždy k 23. kalendárnemu
dňu v mesiaci, počnúc dňom 23.7.2013. Spotrebiteľ vyhlásil, že berie na vedomie, že výška ročnej
percentuálnej miery nákladov sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa vzorca
uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a táto je vo výške 260,12
%.

5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa má žalobkyňa naliehavý právny záujem,
a to z dôvodu právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovaným. Úver totiž uhradila žalobkyňa vo
výške 500 eur a žalovaný by mohol na žalobkyni žiadať úhradu zostávajúcej sumy, na ktoré právo
nemá. Súčasne určovacia žaloba má preventívny charakter a možno ňou predísť prípadným súdnym
sporom medzi účastníkmi konania. V prípade žalobkyne administratívny poplatok predstavoval sumu

240,25 eur za 12 mesiacov, čo je 48 % z poskytnutého úveru. Uvedená bola RPMN 260,12 %.
Úrok dohodnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere bol uvedený vo výške 39,13 % ročne. Hoci ten
istý deň bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená „dohoda o plnení v splátkach“, ktorou sa menila
zmluva o spotrebiteľskom úvere, nedošlo v tejto zmene aj v úroku, pritom podľa úrokovej kalkulačky
v skutočnosti správne mal byť uvedený úrok vo výške 97,24 %. Je nepochybné, že takto uvedený

úrok bol nesprávny, navyše neprimerane vysoké úroky dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere
sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom
medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V
prejednávanej veci mal súd za preukázané, že úroky dojednané v predmetnej spotrebiteľskej zmluve,
túto obvyklú mieru podstatným spôsobom prevyšujú, keďže dosahujú cca dvojnásobok priemernej

úrokovej sadzby pri úveroch poskytovaných bankami v čase jej uzatvorenia (rozsudok KS PO zo
dňa 10.12.2008 pod sp. zn. 3 Co 67/2008). Pokiaľ ide o určenie, že predmetný úver je bezúročný a
bezodplatný, v predmetnej úverovej zmluve nebolo správne uvedené RPMN, pričom ide o obligatórnu
náležitosť, podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch podľa § 9 ods. 2 písm. j), v
dôsledku čoho spotrebiteľský úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. a/citovaného zákona považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Následne uzatvorenie dohody o plnení v splátkach v rovnaký deň, ako
bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, vyznelo nelogicky. Respektíve žalovaný neposkytol
žiadne vysvetlenie, z akých dôvodov v rovnaký deň sa uzatvára dodatok, pokiaľ pred tým je uzatvorená
zmluva o spotrebiteľskom úvere, kde dojednania, ktoré sú predmetom dodatku, pokojne nemohli byť
uvedené v zmluve. Bez ďalšieho z toho vyplýva, že žalovaný obchádza zákonné ustanovenia chrániace

spotrebiteľa. Taktiež údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov má zohľadňovať všetky náklady, ktoré
musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti
úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom
vzťahu teda spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré
sprísnil aj tým, že pri údaji o RJPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky

predpokladypoužiténajehovýpočet.Jepritomnepochybné,ževzmluvespomínanýúdajchýba,napriek
tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však podľa citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje.
Navyše v danom prípade možno vec posúdiť aj v zmysle ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., v zmysle
ktorého v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za porušenie povinnosti podľa § 7 zák. č. 129/2010 Z.z. možno považovať posudzovanie

schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch spotrebiteľa, alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov spotrebiteľov na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úveru. Žalovaný nepredložil listinné dôkazy, na základe ktorých by bolo preukázané zisťovanie
bonity žalobkyne, teda jej príjmu, ako aj jej výdavkov. Aj z toho dôvodu súd posúdil predmetný úver
za bezúročný a bezodplatný. Čo sa týka neprijateľnej zmluvnej podmienky, obsah tohto dojednania

v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne. Vyplýva z
neho, že za poskytnutie úveru bola žalobkyňa povinná zaplatiť administratívny poplatok, ktorý je
určený pevnou sumou. Zo zmluvy však nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento poplatok platí, pričom výška
administratívneho poplatku je pre žalovaného nosnou časťou právneho úkonu zmluvy o úvere z dôvodu,že mu zabezpečuje dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu, ktorý uzaviera, čo je
jeho základným cieľom. Zmluvné dojednanie o tom, že dlžník je okrem istiny úveru a úrokov povinný
zaplatiť aj administratívny poplatok, podľa názoru súdu nie je dojednaním o hlavnom predmete plnenia

a teda súd môže skúmať, či jeho dojednaním došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach
zmluvných strán y neprospech spotrebiteľa. Uvedený poplatok značne navyšuje odplatu veriteľa bez
toho, aby bolo zrejmé, za čo spotrebiteľ uvedený administratívny poplatok platí. Aj keď zo všeobecných
obchodných podmienok vyplýva, že ide o poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, vrátane
administratívnych úkonov, zo žiadneho zo zmluvných dojednaní medzi účastníkmi konania nevyplýva,

aké konkrétne služby, či protiplnenia žalovaný žalobkyni poskytne. Neprimeranosť takéhoto poplatku je
zrejmá aj z toho, že banky za správu úveru inkasujú cca 3 až 5,- eur mesačne a za poskytnutie úveru
1 - 2 % z výšky poskytnutého úveru. Z uvedeného dôvodu preto súd dospel k jednoznačnému záveru o
neprijateľnosti zmluvného dojednania v časti administratívneho poplatku na vypracovanie, uzatvorenie
zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou a žalobe v súlade s ust. § 153 O.s.p.
vyhovel.

6. Aplikoval ustanovenia § 52, ods. 1,3,4 OZ, § 2, §3, §7, §9,§11 zákona č. 129/2010 Z.z.
7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142, ods. 1 Os.p. tak, že úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania.
Obsah odvolania
8. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak. že návrh žalobcu zamieta, prípadne aby rozhodnutie
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd rozsudok
nedostatočne odôvodnil (najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekritickí
prevzal argumentáciu žalobcu a vedľajšieho účastníka), čím odňal žalovanému možnosť konať pred
Súdom prvého stupňa. Žalobca bol pri podpise zmluvy upovedomený o rozdielnej, nie však nesprávne

uvedenej RPMN. Zákon č. 129/2010 Z. z. jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. Nakoľko nebol
naplnený ani jeden z uvedených prvkov nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.
Rovnako nemožno hovoriť o uvádzaní do omylu, pretože dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi
RPMN v prípade ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára a nedodrží splátku tak ako sa

uvádza na prednej strane zmluvy. Zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 23.06.2014. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 936.00 EUR s
termínom splatnosti dňa 23.06.2014. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia

splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 13.06.2013 s predmetnou Dohodou
oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej
následne holi uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných
splátkach vo výške EUR. vždy k 23. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 23.07.2013. Každá
vyššie uvedená splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý

klient je o tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov'.
Nikde nie je zvlášť ustanovené, prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto
spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka. Postup, ktorý veriteľ zvolil nie je nezákonný a zákon
veriteľanijakoneobmedzujeprivoľbejehopostupovpriposkytovaníúverov,pokiaľdodržiavainformačnú
povinnosť a kroky v súlade so zákonom, čo v tomto prípade bolo jasne preukázané. Právny úkon je

prejav slobodnej vôle smerujúci k vzniku, zmene, zániku práv a povinností, a to na základe prejavu
navonok, teda v tomto prípade podpisom zmluvy o úvere a dohody o plnení v splátkach. V prípade
porušenia Dohody o splátkach sa dlh stáva splatným v zmysle zmluvy o úvere z čoho nevyvrátiteľne
vyplýva, že spolu súvisia a vzájomne sa podmieňujú. Rovnako je zmluve o úvere jasne uvedené, že dlh
sa stáva splatným, ak nie je ustanovené inak dňa 23.07.201.3. To znamená, že sa tu výslovne odkazuje

na Dohodu o plnení v splátkach, a ak táto dohoda uzatvorená nebola, ponechávajú sa ustanovenia zo
zmluvy o úvere. Žalobca napáda poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov v časti za náklady za
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou stým spojenou. Je teda
zrejmé, že žalobca predovšetkým mieri na poplatok ako taký. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom
2014. odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných

do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe
zmluvy uzavretej do 31.05.2014. obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty
sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanúnafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku,
objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. K uvedenému je potrebné poukázať na

aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku
úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ
pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v
prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Ak teda žalobca namieta výšku odplaty
za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znášajú v tomto smere dôkazné bremeno a musia

preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala
z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektami poskytujúcimi financovanie z vlastných
zdrojov (lak ako žalovaný). Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za
spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Čo sa týka poplatok za poskytnutie úver.
ten nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým
subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám.

Žalobca uvádza, že poplatok za poskytnutie úveru je úžerný a táto skutočnosť je podľa nich zrejmá už na
prvý pohľad. Z toho logický vyplýva, že žalobca si musel byť vedomý príslušného poplatku už pri samom
podpise zmluvy. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere dlžníkovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvorila a peňažné
prostriedky od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal, leda bolo na dobrovoľnom

rozhodnutí dlžníka či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Čo sa týka príslušného
poplatku tento v 1/3 tretine predstavuje úrok a v 2 4 náklady na vy pracovanie a uzatvorenie zmluvy
o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený,
výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda dlžníčka musela vedieť posúdiť
hodnotu protiplnenia a mal okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je cena úveru.

V prípade ak by súd predsa len zmluvu nesprávne posúdil ako spotrebiteľskú, žalovaný poukazuje
aj na str. 20 dôvodovej správy zákona o spotrebiteľských úveroch, kde sa uvádza modelový príklad
výpočtu sankcií v spotrebiteľskej zmluve (ide o časť týkajúcu sa novely Občianskeho zákonníka), ktorý
jasne počíta s existenciou 1%-ého poplatku za spracovanie zmluvy. Zdá sa teda. že dôvodová správa
takýto poplatok pripúšťa, pričom v tejto súvislosti odporca poukazuje aj na použitie slovného spojenia

v texte zákona akýchkoľvek poplatkov. Dôvodová správa však ide ešte ďalej, keď úrok a poplatok za
spracovanie zmluvy označuje za odplatu za poskytnutie úveru. Môže teda ísť o cenu plnenia, ktorá
nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle Občianskeho zákonníka (to platí aj v prípade, ak by
síce nešlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale išlo by o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho
zákonníka).Žalobca na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem.

V ustanovení § 80 písm. c) OSP sa uvádza, že ..návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. ak je na tom naliehavý právny
záujem. V zmysle uvedeného ustanovenia žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny
záujem.

Hodnotenie odvolacieho súdu.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470
ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na

týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a v súvislosti s
odvolacími námietkami uvádza:
11. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť,
podľa ktorej špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvárania zmluvy bola obsiahnutá v

zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Zmluvným dojednaním nie je
možné vylúčiť pôsobnosť zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné
ustanoveniaavzťahujesanavšetkyzmluvyspĺňajúcedefiníciuzmluvyospotrebiteľskomúverevzmysle
tohto zákona. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa.Účelom uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho vyplývajú.

12. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa
a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

13. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod
41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj
bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice
93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so

spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“.
14. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi

dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
15. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetná zmluva obsahuje nesprávny údaj o úrokovej
sadzbe podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, uzavretie dohody o plnení splátok v ten istý deň ako uzavretie
úverovej zmluvy, ktorou došlo k zmene zmluvných podmienok spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi
de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie o základných podmienkach zmluvného

vzťahu, do ktorého vstupuje.
16. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov. V zmluve o úvere je RPMN uvedená nesprávne, keďže do jej výšky
nie je zahrnutý náklad - administratívny poplatok spojený s administratívou vo výške 240,25 Eur.
17. Nad rámec dôvodov uvedených súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že v zmluve

absentuje aj údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, keď nie je uvedený termín splátok. Neuvedenie týchto
náležitostí v zmluve zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 ZoSÚ). Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej
inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy
v zmysle § 9 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 ZoSÚ bol správny.

18. Vo vzťahu k nákladom na uzatvorenie a vypracovanie zmluvy vo výške 240,25 Eur, odvolací súd
uvádza,žepoplatokjevtejtočastineúmernevysoký.Dojednanieoadministratívnompoplatkujevágnym
ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide, pričom výška
poplatku predstavuje takmer 50 % zo sumy poskytnutého úveru, a takto neúmerne vysoký poplatok bez
bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).

19. V konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ bol s jeho podstatou oboznámený, poplatok
nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie
bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za
hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo výške takmer presahujúcej polovicu sumy poskytnutého

úveru sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou.
20. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 13.6.2013 - dojednanie administratívneho
poplatku nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a
preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s

porušením princípu dobrých mravov neprijateľná, a ako taká neplatná.
21. Odvolací súd konštatuje, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách
konania .
22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalovanej v rozsahu 100 %.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).