Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/342/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316222383
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2316222383.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobcov:

1/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, 2/ M. H., nar. X.X.XXXX, obidvaja bytom C.K. Č.. XXX, právne zastúpení:
Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., IČO: 47 241 543, so sídlom Šaľa, Hlavná č. 6,
proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Bratislava, Tomášikova č. 48,
právne zastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., IČO: 36 865 036, so sídlom Martin, P.O. Hviezdoslavova
10625/23B, o určenie, že právo nie je, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2016 domáhali, aby súd určil,
že žalovaný nie je oprávnený vykonávať záložné právo, ktoré bolo Zmluvou o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.7.2013 zriadené na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
katastrálnom území C.K., obec C., okres Š., zapísaných na LV č. XXXX, a to: bytu č. X na X. poschodí
bytovéhodomusúp.č.XXX,parc.č.XXX/X,podielnaspoločnýchčastiach,zariadeniachbytovéhodomu
XXXX/XXXXX,ktoránehnuteľnosťjevpodielovomspoluvlastníctvežalobcovavýkonktoréhozáložného
práva žalovaný oznámil žalobcom listom zo dňa 24.11.2016. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým že

sú podielovými spoluvlastníkmi (každý vo veľkosti podielu 1/2) vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti.
K uvedenej nehnuteľnosti bolo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.
XXXXXXXXXX zo dňa 19.7.2013 zriadené záložné právo v prospech veriteľa - žalovaného Slovenská
sporiteľňa, a.s. Týmto záložným právom bola zabezpečená pohľadávka veriteľa z úveru, ktorý veriteľ
poskytol žalobcovi 1/ na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.7.2013.
Žalobca 1/ spočiatku úver poskytnutý mu žalovaným splácal riadne a včas súlade so zmluvou o úvere,
následne sa však ocitol vo finančných problémoch, pre ktoré prestal poskytnutý úver splácať, resp.

začal splácať nepravidelne, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania so spôsobom platby dohodnutým
v zmluve o úvere a žalovaný vyhlásil splatnosť celého úveru s dňom splatnosti 24.10.2016. Žalovaný
listom zo dňa 24.11.2016 zaslal žalobcovi 1/ Oznámenie o začatí výkonu záložného práva podľa
§ 151l ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, teda že začína výkon záložného práva
predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách a doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v platnom znení. Vzhľadom
na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, žalobcovia mali za to, že nedošlo k platnému

zosplatneniu úveru zo zmluvy o úvere ku dňu 24.10.2016, keďže žalovaný neoznámil osobitným
upozornením žalobcovi 1/ v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva na zosplatnenie
pohľadávky. Uvedená podmienka je ustálená v rovine pozitívneho konania dodávateľa, ktorý je pred
jednorazovým zosplatnením pohľadávky povinný spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní predjednorazovým zosplatnením pohľadávky upozorniť spotrebiteľa na výkon tohto práva. Ak zákonodarca
ustanovil povinnosť upozorniť spotrebiteľa, je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ splnil vzhľadom na
zákonnú lehotu jednak uplynutia 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a jednak na zákonnú

lehotu 15 dní pred vykonaním svojho práva. Upozornením sa tak rozumie adresovaná písomnosť,
ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, a z ktorej obsahu musí byť zrejmé
jednak splnenie zákonných podmienok a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva
dodávateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Keďže nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky,
žalovanému tak nevzniklo právo na výkon záložného práva k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti.

Žalovaný začal vykonávať záložné právo na nehnuteľnosti patriacej žalobcom bez upozornenia, pričom
na vyššie uvedené mali žalovaní za to, že toto právo mu nevzniklo. K otázke existencie naliehavého
právneho záujmu uviedli, že ho treba skúmať s ohľadom na postavenie žalobcu 1/ ako spotrebiteľa
z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.7.2013, majúc na
zreteli základné interpretačné pravidlo, ktorým je ochrana slabšej strany a teda, že spotrebiteľ z hľadiska
jeho právnej istoty potrebuje mať vyriešenú otázku oprávnenia žalovaného k výkonu záložného práva

zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktoré
oprávnenie žalovanému nevzniklo, keďže v zmysle § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ nedošlo k
platnému zosplatneniu pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Výkonom záložného práva tak dochádza
k ohrozeniu vlastníckeho práva žalobcov, ktorí súd podielovými spoluvlastníkmi vyššie vymedzenej
nehnuteľnosti. Poukázali na to, že majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko

bez takého určenia sa ich postavenie stane neistým v dôsledku tohto, že žalovaným nebude žiadnym
spôsobom obmedzený vo vykonávaní konkrétnych právnych úkonov smerujúcich k uspokojeniu sa zo
zálohu, teda majetku patriacemu žalobcom. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení
spočíva aj v tom, že sa ním vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi (napr. spory o neplatnosť
dražby, o náhradu škody a pod.). Rovnako naliehavý právny záujem na požadovanom určení je

odôvodnený aj tým, že strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa - žalobcu
1/, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie.

2. Súd uznesením zo dňa 9.1.2017, č.k. 15C/342/2016-18, potvrdeným uznesením Krajského súdu
v Trnave zo dňa 11.7.2017, č.k. 24Co/101/2017-126, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nariadil

žalovanému do právoplatného skončenia konania vo veci samej, aby sa zdržal nakladania s
nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom území C., obec C., okres Š., zapísaných na LV
č. XXXX, a to: bytu: č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, parc. č. XXX/X, podiel na
spoločných častiach, zariadeniach bytového domu XXXX/XXXXX, ktorá nehnuteľnosť je v podielovom
spoluvlastníctve žalobcov, a to formou výkonu záložného práva k nehnuteľnosti, a to z dôvodu, aby

nedošlo k situácii, že predmetná nehnuteľnosť bude predaná na dobrovoľne dražbe, čím tak dôjde
k výraznému zhoršeniu právneho i faktického postavenia žalobcov, resp. k nezvrátiteľnému následku
alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 30.1.2017 poukázal na to, že žalobcovia si

v konaní nesplnili povinnosť tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú, nepreukázali existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení a preto nemôžu uniesť ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné
bremeno. Mal za to, že žaloba o určenie že žalovaný nie je oprávnený vykonávať záložné právo je
určovacou žalobou, ktorej predmetom nie je určenie, či tu právo je alebo či tu právo nie je, ale určenie, že
žalovaný nie je oprávnený vykonávať záložné právo, t.j. určenie právnej skutočnosti inej ako je určenie

práva. Mohlo by tak ísť o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP a nie o žalobu v zmysle
ustanovenia § 137 písm. c) CSP. Oprávnenie vykonať záložné právo je oprávnením vyplývajúcim z
existencie záložného práva a jedná sa o oprávnenie zákonné. Podmienky stanovené v ustanovení §
137 psím. d) CSP sú dve kumulatívne podmienky, pričom sa musí jednať o určenie právnej skutočnosti
inej ako je určenie práva alebo právneho vzťahu a možnosť určenia takejto právnej skutočnosti musí

explicitne vyplývať z ustanovenia osobitného predpisu. Prípustnosť takejto špecifickej určovacej žaloby
musí tvrdiť a preukázať žalobca, a to uvedením konkrétnej právnej normy, ktorá uvedené určenie
explicitne pripúšťa. Ak sa v právnom poriadku takáto osobitná právna norma nie je, nejedná sa o žalobu
procesne prípustnú a tak neexistuje žiaden aktívne vecne legitimovaný subjekt na jej podanie, pričom
právna norma, ktorá by umožňovala žiadať určenie, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať záložné

právo, v slovenskom právnom poriadku neexistuje. Žalovaný ďalej poukázal na judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a zdôraznil, že ak sa nepreukáže naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej. Ďalej považoval za potrebné uviesť,
že žalobca 1/ ku dňu výzvy, ktorou bol žalobca upozornený na jeho omeškanie so splátkami a možnosťvyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, bol v omeškaní so splácaním pohľadávky banky ku dňu 14.9.2016
vo výške 2.243,23 Eur. Táto výzva bola dlžníkovi doručená dňa 22.9.2016. Žalovaný považoval za
právne nedôvodné tvrdenie žalobcov o tom, že nevzniklo právo na výkon záložného práva k vyššie

špecifikovanej nehnuteľnosti, keďže nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky, a to z dôvodu, že
oprávnenie vykonať záložné právo vyplýva z existencie nesplácaného, splatného záväzku, t.j. v tomto
prípade to boli nesplácané splátky, pričom žalobca 1/ bol v omeškaní so splácaním pohľadávky banky
ku dňu 14.9.2016 vo výške 2.243,23 Eur a uvedená skutočnosť záložného veriteľa oprávňuje vykonať
záložnéprávo.Medzivýkonomzáložnéhoprávaamožnosťouvykonaťvýkon,akúverniejezosplatnený,

neexistuje žiaden priamy korelát. Výkon záložného práva nie je závislý na tom, či dôjde k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti alebo nie, jedinou právne relevantnou skutočnosťou je to, že zabezpečovaný dlh
nie je splnený riadne a včas. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy má žalovaný ako veriteľ legitímne
očakávanie na uspokojenie jeho splatnej úverovej pohľadávky a každý orgán, vrátane súdu je povinný
majetok žalovaného chrániť. Žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol aj námietku miestnej nepríslušnosti,
a to z dôvodu, že v tomto konaní sa nejedná o konanie, ktorého predmetom by bol spor týkajúci

sa existencie vecného práva, a preto sa nejedná o prípad osobitnej miestnej príslušnosti, je miestne
príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci, všeobecný súd žalovaného, ktorým je Okresný
súd Bratislava III. Žalovaný zároveň vyjadril presvedčenie, že konanie žalobcov je konaním procesne,
ale i hmotnoprávne šikanóznym, a to s cieľom oddialiť, sťažiť, resp. znemožniť výkon zákonných práv a
oprávnení iných a zároveň s cieľom oddialiť splnenie svojich zákonných povinností. Tvrdenia žalobcov

v celom rozsahu poprel a navrhol, aby súd postúpil žalobu miestne príslušnému súdu, žalobu v celom
rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobcovia vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 7.3.2017, poukázali na to, že v riadne osvedčili
naliehavý právny záujem na požadovanom určení v bode V. žaloby, pričom naliehavý právny záujem

spočíva najmä v poskytovaní ochrany slabšej strane do času vyriešenia otázky oprávnenia žalovaného k
výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXXXXX zo dňa
19.7.2013, ktoré oprávnenie žalovanému nevzniklo, a ktoré začal realizovať. Výkonom záložného práva
tak dochádza k ohrozeniu vlastníckeho práva žalobcov. Ďalej žalobcovia vyjadrili nesúhlas námietkou
miestnej nepríslušnosti žalovaného, nakoľko v tomto spore ide o výkon záložného práva viaznucom

na nehnuteľnosti, ktorá patrí žalobcom. Poukázali však aj na ustanovenie § 19 písm. d) CSP v zmysle
ktorého, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je
spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského
rozhodcovského konania.

5. Žalovaný vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 12.6.2017 opätovne poukázal na to, že žaloba je
neprípustná a neskúma sa žiaden naliehavý právny záujem na jej určení. Naďalej mal za to, že tunajší
súd nie je miestne príslušný na prejednanie sporu.

6. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 18.1.2018, na ktorom právny zástupca žalobcov sa pridržiaval

všetkých doterajších vyjadrení a podaní. Zotrvával na stanovisku, že žalovaný nikdy nedoručil žalobcom
výzvu, resp. upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje kumulatívne
splnenie podmienok, kde upozornenie je predpokladom uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka, pričom upozornenie musí byť doručené spotrebiteľom najskôr po uplynutí 3 mesiacov od
omeškania, a to v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Mal za to, že z obsiahlych

vyjadrení žalovaného nevyplýva, že by v konaní preukázal doručenie takéhoto upozornenia, z toho
dôvodu žiadal žalobe vyhovieť.

7. Na pojednávaní konanom dňa 18.1.2018 žalovaný zotrval na všetkých doterajších vyjadreniach,
pričom mal za to, že ide o určovaciu žalobu, ktorá nemôže byť prejednávaná, pre nespôsobilý

petit táto žaloba nemôže byť dôvodom na hmotno-právne preskúmanie. Ďalej mal za to, že celá
žaloba je šikanóznym zneužitím práva zo strany žalobcov, ktorí sami priznávajú, že svoj splatný
záväzok nesplácajú, v dôsledku čoho sú podľa názoru žalovaného povinní splniť si zákonnú povinnosť,
vyplývajúcu im z § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka, a to strpieť výkon záložného práva a poskytnúť
na jeho vykonanie potrebnú súčinnosť. Žalovaný taktiež poukázal na to, že možnosť vykonať záložné

právo nie je viazaná na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, ale je viazaná na
existenciuzabezpečenéhosplatnéhoanesplatenéhodlhu.Tvrdeniažalobcovtaknemajúoporuvplatnej
právnej úprave.8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a predložených listinných
dôkazov: Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 19.7.2013, Zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, Oznámenie

o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka zo dňa 24.11.2016,
čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, Výzva banky zo dňa 14.9.2016, ftc. doručeniek a zistil tento
skutkový stav veci:

9. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.12.2016 domáhal s poukazom na § 137 písm. c)

CSP určenia, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať záložné právo, ktoré bolo Zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX zriadené na nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., okres Š., zapísaných na LV č. XXXX, a to: bytu č. X
na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, parc. č. XXX/X, podiel na spoločných častiach, zariadeniach
bytového domu XXXX/XXXXX, ktorá nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, a výkon
ktorého záložného práva žalovaný oznámil žalobcom listom zo dňa 24.11.2016.

10. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

11. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

12. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

14. Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ
povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri
záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného
práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o
začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať

uspokojenia zo zálohu.

15. Podľa § 131 CSP, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

16. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

17. Súd v prvom rade považoval za potrebné odôvodniť, prečo neprihliadol na námietku miestnej
nepríslušnosti, ktorú vzniesol v priebehu konania žalovaný pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril.

V zmysle § 19 písm. d) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd,
v ktorého obvode ma adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor
alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. Pojem spotrebiteľ
je definovaný v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá priuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Za spotrebiteľskú zmluvu je považovaná v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka
každázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom,pričomzákladnou

črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Záložná zmluva medzi žalobcami a žalovaným na
vyššie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov bola uzavretá na zabezpečenie zmluvy o
úvere a bola vopred pripravená žalovaným, preto súd mal za to, že vzťah založený touto zmluvou má
spotrebiteľskýcharakter,pričomvkonanížalobcoviaakospotrebiteliasadomáhajúochranysvojichpráv.

KeďžežalobcoviamajúadresutrvaléhopobytuvobvodetunajšiehosúduažalobupodalinaOkresnýsúd
Galanta, s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 19 písm. d) CSP, miestne príslušným je tunajší
súd. Pre úplnosť súd poznamenáva, že žalobcovia miestnu príslušnosť tunajšieho súdu odôvodnili aj §
20 písm. a) CSP (výlučná miestna príslušnosť), avšak súd sa s touto argumentáciou nestotožnil, nakoľko
predmetom konania nie je spor týkajúci sa existencie vecného práva.

18. Vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že žalobca 1/ uzatvoril so žalovaným zmluvu o splátkovom
úvere zo dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi 1/ úver vo výške 26.800,- Eur.
Na zabezpečenie pohľadávky žalovaného z úveru, ktorý poskytol žalobcovi 1/ na základe uvedenej
úverovej zmluvy, bolo zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného právo k nehnuteľnosti,
špecifikovanej vyššie, patriacej do vlastníctva žalobcov, zo dňa 19.7.2013, záložné právo v prospech

žalovaného, t.j. veriteľa. Žalovaný so splácaním poskytnutého úveru dostal do omeškania. Z uvedeného
dôvodu žalovaný vyhlásil splatnosť celého úveru s dňom splatnosti 24.10.2016 a listom zo dňa
24.11.2016 oznámil žalobcovi 1/ začatie výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

19. Žalobcovia sa v tomto konaní, určovacou žalobou s poukazom na § 137 písm. c) CSP, domáhajú
určenia, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať záložné právo, ktoré bolo Zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX zriadené na vyššie vymedzené
nehnuteľnosti, ktorú sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, a výkon ktorého záložného práva
žalovanýoznámilžalobcomlistomzodňa24.11.2016,atozdôvodu,ženedošlokplatnémuzosplatneniu

úveru zo zmluvy úvere ku dňu 24.10.2016, keďže žalovaný v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka neoznámil osobitným upozornením žalobcovi 1/ v lehote nie kratšej ako 15 dní uplatnenie
tohto práva na zosplatnenie pohľadávky, pričom tým žalovanému nevzniklo právo na výkon záložného
práva.

20. S účinnosťou od 1.7.2016 v § 137 C.s.p. sú demonštratívne uvedené jednotlivé druhy žalôb, a
to žaloba o splnenie povinnosti, žaloba o nároku na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu, žaloba na určenie, či tu právo je
alebo nie je, žaloba na určenie právnej skutočnosti, keď prichádza do úvahy aj iná žaloba v § 137
nepomenovaná, ktorá je prípustná za predpokladu, že petit žaloby vyplýva z hmotného práva. Ide

napríklad o žaloby na nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím za účelom uzavretia zmluvy (§
50a OZ), žaloba na zrušenie alebo obmedzenie vecného bremena za primeranú náhradu (§ 151p ods.
3 OZ), žaloba na určenie obsahu zmluvy (§ 290 ods. 2 Obchodného zákonníka).

21.Priurčovacejžalobepodľa§137písm.c)CSP,zniežalobnýnávrhnaurčenie,čituprávoje(pozitívna

určovacia žaloba), alebo či tu právo nie (negatívna určovacia žaloba). Formuláciu petitu na určenie,
či tu právo je alebo nie je, treba vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav.
Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je preukázanie naliehavého právneho záujmu na
určení práva žalobcom. Žalobca má v zásade naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva
zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno

preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie o existencii, resp. neexistencii predmetného
práva. Ak tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, v zásade absentuje naliehavý právny
záujem, pretože žalobca má možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Absencia naliehavého právneho
záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby. Žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny
záujem na určení existencie resp. neexistencie práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu

22. Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, musí vyplývať
z osobitného predpisu, najmä z hmotného práva, inak je takáto žaloba neprípustná. Zmluvy a iné
právne úkony, ich existencia, platnosť, alebo neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka. Medzi žaloby o určenie právnej skutočnosti, ktoré vyplývajú z osobitného
predpisupatrianapríkladžalobanaurčenieneplatnostiprávnehoúkonu,oskončenípracovnéhopomeru
(§ 77 Zákonníka práca), žaloba na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 ZoDD), atď. Žalobný návrh

znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať
za vadný.

23. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami, súd preskúmal navrhnutý petit žaloby, a dospel k záveru,
že formulácia „žalovaný nie je oprávnený vykonávať záložné právo“ evokuje, že sa nejedná o žalobu

podľa ustanovenia podľa § 137 psím. c) CSP (o určenie, či tu právo je alebo nie je), ale o žalobu podľa
§ 137 písm. d) CSP (o určenie právnej skutočnosti). Súd, stotožňujúc sa aj s názorom žalovaného, mal
za to, že prípustnosť takejto určovacej žaloby, t.j. žaloby podľa § 137 písm. d) CSP musí preukázať
žalobca uvedením konkrétnej právnej normy, ktorá takéto určenie pripúšťa. V danom prípade by teda
žalobcovia mali preukázať existenciu právnej normy, ktorá by umožňovala žiadať určenie, že žalovaný
nie je oprávnený vykonávať záložné právo z dôvodu, že nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky

zo spotrebiteľskej zmluvy, takáto právna norma však v slovenskom právnom poriadku neexistuje.

24. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že v súlade s § 137 písm. c) CSP domáhajú určenia, že žalovaný
nie je oprávnený vykonávať záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, mali preukázať
existenciu naliehavého právneho záujmu na určení. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom

určení všeobecne tkvie v tom, že práve takéto určenie vyrieši všetky sporné právne otázky medzi
stranami sporu, vytvorí tak i pevný právny základ pre ich budúce právne vzťahy a svojimi dôsledkami
vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a predíde aj sporom o plnenia. Ak požadované určenie
stav ohrozenia práva neodstráni, alebo nevytvorí efektívnu istotu v dotknutom právnom vzťahu,
nebude podmienka naliehavého právneho záujmu naplnená. Všeobecne platí, že určovacia žaloba

nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté na základe
určovacej žaloby, má povahu otázky len predbežnej vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny
vzťah alebo právo. Znamená to, že tam kde je možné priamo domáhať sa určenia existencie alebo
neexistencie samotného práva alebo právneho vzťahu, nie je možné spravidla žiadať určenie neplatnosti
právnych úkonov alebo právnych skutočností. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou

právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je
jednou z podmienok na to, aby súd mohol rozsudkom v merite žaloby rozhodnúť. Naliehavosť právneho
záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným nepopieraná existencia (neexistencia) práva,
či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je

sporný (existencia aktuálneho stavu, objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi) jestvuje ohrozenie
práva či právneho vzťahu resp. stav neistoty právneho postavenia, ktorý nemožno odstrániť inak, len
rozhodnutímsúdu.Rešpektujúczásaduhospodárnostikonaniasasúdmusízaoberaťotázkouexistencie
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny
záujemnapožadovanomurčenímusíbyťdanýajvčaserozhodovania.Určovaciažalobapredpokladaná

uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou
nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistota v právnom vzťahu a ak zodpovedajúcej náprave
nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne
prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu, a jej prostredníctvom možno
dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.

Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu, ak
nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý
právny záujem na takomto určení.

25. V súdenom prípade žalobcovia existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnili potrebou

ochrany slabšej strany, spotrebiteľa, ktorý z hľadiska jeho právnej istoty potrebuje mať vyriešenú otázku
oprávnenia žalovaného k výkonu záložného práva, ktoré oprávnenie podľa ich názoru žalovanému
nevzniklo, pre porušenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj tým, že sa požadovaným určením
vytvorí pevný právny základ medzi stranami sporu, čím sa zabráni prípadným ďalším sporom medzi
stranami. Rovnako naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnili aj tým, že strata

rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva žalobcu 1/, t.j. spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu
dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. Súd s takouto argumentáciu žalobcov nesúhlasil
a považoval za nedostatočnú na preukázanie naliehavého právneho záujmu. Súd nespochybňuje, že
výkonom záložného práva by skutočne mohlo dôjsť k strate rodinného obydlia žalobcov, avšak trebasi uvedomiť, že aj ochrana práv spotrebiteľa má isté medze, je legislatívou určený istý právny rámec
a sú dané prostriedky, ktoré si môže zvoliť spotrebiteľ na ochranu svojich práv. Takýmto prostriedkom
však nie je určenie, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať záložné právo. Súd je toho názoru, na

rozdiel od názoru žalobcov, že takéto určenie by spôsobilo len neistotu v právnom vzťahu strán sporu a
nezabránil by ďalším sporom. Pokiaľ žalobca 1/ ako spotrebiteľ má za to, že jeho práva boli porušené
žalovaným ako dodávateľom, môže si zvoliť iné účinnejšie prostriedky ochrany práva (Súdna prax už
ustálila, že spotrebitelia, ako slabšia strana v spore z úverových zmlúv a s nimi súvisiacich zmlúv o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv

(uznesenie NS SR 1M Cdo/1/2009)). Z uvedeného dôvodu, súd mal za to, že žalobcovia si nezvolili
vhodný právny postup, pričom v konaní nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

26. Nakoľko žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, súd sa
meritórne nezaoberal s podanou žalobcov. Pre úplnosť však súd poznamenáva, stotožňujúc sa aj v
tomto smere s názorom žalovaného, že možnosť vykonať záložné právo nie je viazaná na vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, ale na existenciu zabezpečeného splatného a nesplateného
dlhu

27. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd mal za to, že žalobcovia si zvolili nesprávny
právny prostriedok ochrany práv, petit žaloby je nespôsobilý, a preto súd žalobu v celom rozsahu

zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov
vznikol žalovanému ako plne úspešnej strane sporu. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené v druhej

výrokovej vete tohto rozhodnutia a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. O výške priznaných
trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.