Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115229755
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115229755.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: V. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XX, XXX XX E., v konaní zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul.
Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, 089 01, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, 811 09, IČO: 35807598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 03. 11. 2016,
č. k. 12C/489/2015-49, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni 772 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 772 Eur od
22. 01. 2016 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka v
zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode XI v
znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vráteného poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh
voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve, tretina poplatku predstavuje

dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vyslovil, že
žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 13. 08. 2010 zmluvu
o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 800 Eur a žalobkyňa sa túto
čiastku, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772 Eur, zaviazala zaplatiť žalovanému v 12.mesačných

splátkach po 131 Eur. Žalobkyňa žalovanému uhradila celú ním požadovanú sumu, teda 1 572 Eur.
V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy, že predmetný zmluvný
vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa predmetnú zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba -
nepodnikateľka, aj keď v úverovej zmluve bol označený účel poskytnutia na výkon zamestnania. Pokiaľ
ide o vyznačenie účelu poskytnutého úveru, ide o nekalú obchodnú praktiku žalovaného konštatovanú
už vo viacerých rozhodnutiach všeobecných súdov SR, ktorým žalovaný účelovo obchádza ustanovenia

chrániace spotrebiteľov, aby sa tým vyhol posúdeniu predmetného zmluvného vzťahu podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch. Podľa bodu XI všeobecných obchodných podmienok žalovaného, 1/3
poplatku predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vrátane
s tým spojenej administratívy. V prípade žalobkyne poplatok predstavoval 772 Eur za 12 mesiacov,čo predstavuje 96,5 % z poskytnutého úveru. Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska
priemerné úrokové miery nových úverov v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, pri dobe splatnosti
do jedného roka boli vo výške 12,80 %. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané v

zmluve sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným
vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, teda sú v rozpore s dobrými
mravmi. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvykle určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým
sadzbám uplatňovanými najmä bankami pri poskytovaní úveru. Dojednanou zmluvou žalobkyňa bola

povinná zaplatiť žalovanému okrem úroku aj administratívny poplatok, ktorý je určený pevnou sumou. Zo
zmluvy však nevyplýva za čo spotrebiteľ tento poplatok platí, pričom výška administratívneho poplatku
je pre žalovaného nosnou časťou právneho úkonu zmluvy o úvere z dôvodu, že mu zabezpečuje
dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu, čo je jeho základným cieľom, pričom
miera zisku plynúca z úrokového výnosu je vo vzťahu k tomuto poplatku zanedbateľná, keďže
tento zodpovedá v peňažnom vyjadrení približne dvojnásobku sumy dojednaného úroku. Aj keď zo

všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že ide o poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy,
vrátane administratívnych úkonov, zo žiadneho zo zmluvných dojednaní medzi účastníkmi nevyplýva,
akékonkrétneslužbyčiprotiplneniažalovanýžalobkyniposkytne.Zuvedenéhodôvodupretosúddospel
k jednoznačnému záveru o neprijateľnosti zmluvného dojednania v časti 2/3 administratívneho poplatku
na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Navyše

v predmetnej uvedenej zmluve nebolo uvedené RPMN, pričom ide o obligatórnu náležitosť podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 písm. j)) v dôsledku čoho spotrebiteľský úver
sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov má zohľadňovať všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť,
a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme

poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi
stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji
o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho
výpočet.

3. S poukazom na ust. § 451 ods. 1 a 2, § 456 a § 457 Občianskeho zákonníka, súd uzavrel, že
vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 1
572 Eur, pričom jej bol poskytnutý úver vo výške 800 Eur. Keďže úver súd považoval za bezúročný
a bezodplatný, suma 772 Eur predstavuje na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré musí
žalobkyni vydať. Pokiaľ ide o uplatnené bezdôvodné obohatenie, k plneniu zo strany žalobkyne došlo

najskôr 14. 09. 2010 a najneskôr 15. 06. 2011 a žaloba bola podaná na súde 11. 12. 2015. Pokiaľ
ide o začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty z neplatnej zmluvy, rozhodujúci je subjektívny
moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie jeho práva.
Vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a o tom, kto
ho získal musí byť skutočná a nie iba preukázaná. Nie je rozhodujúce ani to, či sa oprávnený o

svojom práve nedozvedel vlastným zavinením, teda či sa mohol o svojom práve dozvedieť alebo mal
dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Súd neakceptoval žalovaným vznesenú námietku
premlčania, lebo je nepochybné, že ide o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, čo znamená,
že je potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu v zmysle ust. § 107 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu lehotu je potrebné konštatovať, že

žalobkyňasadozvedelaookolnostiachúmyselnéhobezdôvodnéhoobohatenianastranežalovanéhoaž
po porade so spotrebiteľským združením, resp. so svojim právnym zástupcom v novembri 2015. Preto je
potrebné konštatovať, že nároky uplatňované žalobkyňou nemôžu byť premlčané, a preto súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni rozdiel vyplatenej sumy a poskytnutej istiny úveru, t. j. 772 Eur s prísl.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251, § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobca vstupoval do

úverového vzťahu so žalovaným, kde výslovne prehlásil, že poskytnuté finančné prostriedky použije na
výkon svojho zamestnania. Nakoľko žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú
potrebu, ale na výkon zamestnania, nie je spotrebiteľom. Naviac vzájomný právny vzťah účastníkov
konania je obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbecna mieste. Z uvedených dôvodov zmluva o úvere údaj RPMN obsahovať nemusela, ani iné údaje v
zmysle príslušného zákona č. 258/2001 Z. z. Ak teda žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a
vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tom smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a

mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát
poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov tak ako žalovaný. Podľa
odvolateľa poplatok za poskytnutý úver nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne, vyššie
oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníčke

vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietala, zmluvu o úvere uzatvorila a peňažné prostriedky
od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzala. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí
dlžníčky, či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Ďalej uviedol, že v prípade, ak by
súd zmluvu nesprávne posúdil ako spotrebiteľskú, poukazuje aj na stranu 20 dôvodovej správy zákona
o spotrebiteľských úveroch, kde sa uvádza modelový príklad výpočtu sankcií v spotrebiteľskej zmluve
(ide o časť týkajúcu sa novely Občianskeho zákonníka), ktorý jasne počíta s existenciou 1 % poplatku

za spracovanie zmluvy. Zdá sa teda, že dôvodová správa takýto poplatok pripúšťa, pričom v tejto
súvislosti žalovaný poukazuje na použitie slovného spojenia v texte zákona „akýchkoľvek poplatkov“.
Dôvodová správa však ide ešte ďalej, keď úrok a poplatok za spracovanie zmluvy označuje za odplatu
za poskytnutie úveru. Môže teda ísť o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou v
zmysle Občianskeho zákonníka (to platí aj v prípade, ak by síce nešlo o zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, ale išlo by o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka). S ohľadom na vyššie
uvedené odvolateľ má za to, že žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení výšky svojho
dlhu, keď má možnosť využiť procesné inštitúty v rámci prebiehajúceho rozhodcovského konania (napr.
námietku ohľadne výšky svojho dlhu) a reálne ich nevyužil. Taktiež mohol podať námietky voči exekúcií
čo taktiež nevyužil. Odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom následne vec nesprávne právne posúdil. Na záver uviedol,
že premlčaná pohľadávka je vo výške 1 572 Eur, nakoľko dňa 15. 06. 2015 došlo k uplynutiu 4-ročnej
premlčacej lehoty a návrh bol uplatnený na súde dňa 11. 12. 2015.

6. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal

napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

7.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach

nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8.Voveciniejemožnéstotožniťsastvrdením,podľaktoréhouzatvorenázmluvaoúvereniejezmluvouo
spotrebiteľskom úvere. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval Občiansky zákonník

účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto

ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

9. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné
podmienkyúveru,ktoréžalobkyňa ovplyvniťnemohla,nakoľkoboliužvopredpripravenépreveľkýpočet
spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho

konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tejto účastníčky. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
možného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známympre dôkazné konanie, čo znamená, že spotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom
prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania,

resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania,
zamestnania, resp. podnikania s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil, čo má na
posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel
uzatvorenia uvedený nebol.

10. V zmluve o úvere zo dňa 13. 08. 2010 okrem údajov potrebných na identifikáciu žalobkyne (meno
a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo) iné údaje uvedené nie sú (č. l. 5 spisu). Pokiaľ
žalovaný v odvolacom konaní predložil súdu dodatok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.
08. 2010 (č. l. 59 spisu) k tomuto dôkazu odvolací súd zdôrazňuje, že ide o novoty v odvolacom
konaní v zmysle § 366 CSP. Citované ustanovenie totiž upravuje, že prostriedky procesného útoku

alebo prostriedky procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia), popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky), ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolacom konaní
použiť len ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

11. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne
vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky
procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
Odhliadnuc od vyššie uvedeného a vychádzajúc zo zmluvy o úvere zo dňa 13. 08. 2010, ako aj z
vyjadreniasamotnejžalobkynenapojednávanípredsúdomprvejinštancie(„poskytnutýúversomvyužila

na zaplatenie hypotéky, poskytnutý úver som celý splatila, potom som si zobrala ešte druhý úver, ktorý
som už nevládala zaplatiť, lebo som prišla o zamestnanie a spoločnosť POHOTOVOSŤ podala na
mňa trestné oznámenie kvôli druhému úveru“), záver súdu prvej inštancie o spotrebiteľskom charaktere
zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní. Išlo teda bez akýchkoľvek pochybností o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere uzatvorenú v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch.

12. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov, 1/3 z neho mala predstavovať
dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňali ničím nešpecifikované náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvyoúverespolusovšetkouadministratívoustýmspojenou.Takátošpecifikácianákladovjeneurčitá

a teda neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie súdnej kontrole z hľadiska prijateľnosti dohodnutej
zmluvnej podmienky. Základnou podmienkou platnosti právneho úkonu vyžadovanou ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka je jeho určitosť. Nedostatok určitosti spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho
úkonu.

13. Okrem toho zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové,
používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na
predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto
situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa
v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je

zrejmé, že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť
sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.

14. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu predávajúci

nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti apraxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

15. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

16.Nakategóriudobrýchmravomtrebaosobitnýdôrazklásťprispotrebiteľskýchzmluvách.Pojemdobré

mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

17. Aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučuje ani
ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto
ustanoveniam, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery

v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

18. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom

trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného
trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo
vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov
finančnýchinštitúciiposkytujúcichspotrebiteľskéúveryzaprimeranúodplaturiadiacsazásadoudobrých
mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

19. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či

konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolností.

20. Pri dojednávaní odplaty koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeranú
odplatu bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácií pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí, bez
ohľadu na to, v akej situácií sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých
finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.

Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o odplate často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácií poskytoval veriteľovi neprimeranú až úžernícku
odplatu. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška odplaty, ktorá podstatne
presahuje odplatu v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k odplatám uplatňovaným

bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie odplaty,
rozhodne nie odplaty neprimerané. V zmluve dohodnutá odplata skrytá pod termín poplatok dosahuje
skoro výšku poskytnutého úveru. Ide o niekoľko násobne vyššiu odplatu v porovnaní s priemernou
odplatou uplatňovanou bankami pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá odplata

teda podstatne prevyšuje obvyklú odplatu a preto záver o neplatnosti dojednania o odplate pre rozpor s
dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní.21. Dôsledkom absolútnej neplatnosti dojednania o odplate je vznik povinnosti žalovaného vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa z titulu poskytnutého úveru

mala žalovanému vrátiť len istinu úveru, teda sumu 800 Eur. Celkovo však žalobkyňa zaplatila sumu 1
572 Eur, a preto rozdiel medzi touto sumou a istinou úveru vo výške 772 Eur predstavuje bezdôvodné
obohatenie žalovaného, ktoré musí žalobkyni vydať.

22. Vo vzťahu k výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné dodať, že už v inom

konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/42/2012 bola táto podmienka určená za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.9.2013
č.k. 11C/42/2012 - 46 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.8.2014 č.k.
5Co/219/2013 - 91. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

23. V súvislosti s namietaným premlčaním odvolací súd dodáva, že na strane žalovaného v predmetnej
veci došlo nepochybne k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa inak 3-
ročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu

došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný
dlhodoboignorujeprávnuúpravuzameranúnaochranuspotrebiteľov(absenciaobligatórnychnáležitostí
zmluvy, uvádzanie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve ako napr. rozhodcovská doložka,
administratívny poplatok, dohoda o vyplnení zmenky). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné
konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Aj keby súd pripustil,

že žalovaný nechcel dojednať zmluvu so žalobkyňou v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že
žalovaný nevedel, čo môže takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol
uzrozumený.

24. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 13. 08. 2010. Žalobkyňa právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia uplatnila žalobou na súde 11. 12. 2015. Z uvedeného vyplýva, že 10-ročná premlčacia doba
neuplynula ani od uzavretia zmluvy o úvere. O to viac je odôvodnený záver, že 10-ročná premlčacia
doba nemohla uplynúť odo dňa, keď sa žalovaný voči žalobkyni bezdôvodne obohatil, t. j. od okamihu,
kedy prijal od žalobkyni plnenie prevyšujúcej sumu skutočne čerpaného úveru.

25. K otázke subjektívnej premlčacej lehoty odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie ustálil, že táto
začala plynúť v novembri 2015, kedy sa žalobkyňa skontaktovala so svojim právnym zástupcom (č. l. 4
spisu), pričom žaloba bola podaná na súde v roku 2015.

26. K odvolacej námietke žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení odvolací súd zdôrazňuje, že zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z.) vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení, že úver z predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov.

27. Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty,

v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti neprijateľnej
zmluvnej podmienky môže následne argumentovať vo vzťahu k žalovanému. Práve žalobkyňa a jej
majetková sféra je v ohrození, a preto žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami v spotrebiteľských zmluvách
vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem

na požadovanom určení. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej
charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.28. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

29. K správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí
o trovách konania, potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.

1 CSP. Úspešnej žalobkyni trovy nevznikli, a preto jej ich náhrada priznaná nebola.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).