Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. júl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/142/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215220964
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215220964.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, adresa pre doručovanie: Piešťany,
Teplická 7434/147, proti žalovanej: C. L., nar. XX.X.XXXX, adresa K. D., L. D. XXX/XX, o zaplatenie

1.556,75 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 7C/637/2015-59 zo dňa 8.11.2016 - vo výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku
III., ktorým súd priznal žalobcovi pomernú náhradu trov konania, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. a III. z r u š u j e a vec
mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu 1.439 Eur, spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 11,85 Eur, s úrokom z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.439,- Eur od 4.12.2015 do zaplatenia a to všetko do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom III. priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,88%.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“), § 1 ods. 1, 2, § 3 ods. 4, § 9 ods. 2 písm. l) a f), § 11 ods.
1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež „ZoSÚ“).

3. Súd pritom vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal za preukázané, že strany

uzavreli dňa 23.4.2015 úverovú zmluvu č. 4504074730, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo
výške 1.439,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 48 pravidelných mesačných splátkach po 43,74
Eur, pričom nezaplatená istina predstavuje sumu 108,42 Eur, úrok vo výške 117,75 Eur a spoplatnená
istina vo výške 1.330,58 Eur. Súd ustálil, že žalovaná mala v predmetnom zmluvnom vzťahu postavenie
spotrebiteľa, pričom ide o vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje Zákonom o
spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Po preskúmaní predmetnej zmluvy

súd zistil, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch - výška, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým neplateným zostatkom s
rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva ďalej neobsahuje
konečnú splatnosť, ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy. Súd uviedol, že v zmluve je síce uvedená doba 60 týždňov, ale

termín konečnej splatnosti tam uvedený nie je. Nie je uvedený ani v podmienkach k zmluvám. Konečnou
splatnosťou sa rozumie jeden konkrétny termín - dátum, ku ktorému má byť úver splatný. Nestačí, že jedohodnutý počet splátok a termín splatnosti splátok, ani že je v zmluve uvedený dátum prvej splátky a
počet splátok, teda že by si žalovaná mohla konečnú splatnosť vypočítať. Zákon hovorí jasne, že zmluva
musí obsahovať údaj o konečnej splatnosti úveru a taký údaj v zmluve absentuje. Pre absenciu týchto

náležitostí sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto mal žalobca právo na
vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutých úverov. Nemá právo žiadať úroky z úverov.
Nemal právo úhradu vykonanú žalovanou sčasti za počítať na úhradu úrokov z úveru, ako ani právo na
poplatky. Žalobca môže žiadať od žalovanej len skutočne požičané prostriedky, bez nároku na úroky z
úveru alebo ďalších rôznych poplatkov. Žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobcovi len skutočnú výšku

poskytnutého úveru bez zmluvných úrokov prípadne poplatkov, teda sumu 1.439 Eur s príslušenstvom,
vo zvyšku súd žalobu čiastočne čo do zmluvných úrokov a poplatkov zamietol. O náhrade trov konania
súd rozhodol podľa § 255 CSP a podľa pomeru úspechu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 84,88%.

4. Proti tomuto rozsudku formálne síce v celom rozsahu, ale podľa obsahu iba proti jeho zamietajúcej

časti - výroku II. a v časti trov konania - výroku III., podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 1.556,75
Eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 11,85 Eur, úroku z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 1.556,75 Eur od 4.12.2015 do zaplatenia, ako aj trov právneho zastúpenia a trov konania.
Ako odvolacie dôvody uviedol tie, ktoré vyplývajú z ust. § 365 od. 1 písm. f), h), d) a b) CSP, teda

že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Na rozdiel od súdu prvej inštancie mal za to, že zmluva obsahuje aj náležitosť v zmysle ust. §

9 od. 2 písm. l) ZoSÚ. Z tohto ustanovenia totiž nevyplýva, že úverová zmluva musí obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov takým spôsobom, aby výška, počet a termíny
splátok boli uvedené samostatne pre každú jednotlivú položku, t. j. aj pre istinu, aj pre úroky, aj pre iné
poplatky. V súlade s cit. ustanovením je, aby bola v zmluve uvedená výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov spoločne. V zmluve je uvedená mesačná splátka (bod 40 zmluvy) vo výške

43,74 Eur, pričom takáto formulácia spĺňa náležitosť podľa citovaného ustanovenia. Zmluva obsahuje
náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ aj vtedy, ak istiny, úroky a iné poplatky sú uvedené
spolu v celkovej výške splátky. Uvedené je v úplnom súlade so znením a cieľmi Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
rady 87/102/EHS v znení korigenda k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008

o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/EHS. Smernica 2008/48/ES
bola prevzatá do právneho poriadku Slovenskej republiky práve Zákonom o spotrebiteľských úveroch,
ako to nepochybne vyplýva z prílohy č. 1 k Zákonu o spotrebiteľských úveroch. Žalobca poukázal na
znenie ustanovení čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES a uviedol, že z nich nepochybne
vyplýva, že zmluva obsahuje výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, pričom v takejto splátke sú

všetkypoložky(istina,úrokyaprípadnédodatočnénáklady)uvedenúspolu.Rozpisjednotlivýchpoložiek
každej splátky sa uvádza aj v amortizačnej tabuľke, ktorá však nie je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Povinnosť vydať amortizačnú tabuľku vo forme výpisu má veriteľ až na základe žiadosti dlžníka/
spotrebiteľa a zároveň v prípade amortizácie istiny (§ 9 ods. 3 a 5 ZoSÚ). Ustanovenie čl. 10 ods. 2
písm. h) smernice 2008/48/ES je pretransformované do ust. § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ a ust. čl. 10 ods.

2 písm. i) smernice 2008/48/ES je pretransformované do ust. § 9 ods. 2 písm. m) ZoSÚ. V súlade so
systematickým a eurokonformným výkladom ZoSÚ je možné konštatovať, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahuje náležitosť v zmysle ust. § 9 od. 2 písm. l) (pôvodne písm. k/) aj vtedy, ak jednotlivé
položky, ktoré má dlžník uhradiť v súlade so zmluvou, sú uvedené spolu v jednej splátke. Ak chce
klient vedieť, koľko z každej jeho splátky sa použije na konkrétnu položku (istinu, úrok, či iný nálad),

je oprávnený požadovať od veriteľa amortizačnú tabuľku, inak by nemali ustanovenia o amortizačnej
tabuľke zamýšľaný význam. Uvedené je taktiež v súlade s ust. čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES,
ktoré v úvode uvádza: „ Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza...“ Ak by každá splátka musela
obsahovať jednotlivé položky (istinu, úrok, či iný náklad), zmluva o spotrebiteľskom úvere by v tejto
časti nebola zrozumiteľná a stručná. Žalobca mal za to, že jeho právny názor je v úplnom súlade s

rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý v jeho bode 52 uviedol, že: „...
článok 10 ods. 2 písm. h) tejto smernice stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet
a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.“ V bode 53 rozsudkusa uvádza: „... iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania
zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky.“ V bode 54 rozsudku sa uvádza: „.. smernica
2008/48 nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky.“

V bode 55 rozsudku sa uvádza: „... pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti smernice 2008/48,
členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto
smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti.“ V bode 56
rozsudku sa uvádza: „... článok 10 ods. 2 smernice 2008/48 obsahuje takúto harmonizáciu, pokiaľ ide
o náležitosti, ktoré musia byť nevyhnutne obsahom zmluvy o úvere.“ V bode 57 rozsudku sa uvádza:

„... v zmysle článku 10 od. 2 písm. u) tejto smernice zmluva o úvere musí zrozumiteľne a stručne
uvádzať prípadné iné zmluvné ustanovenia a podmienky...“ V bode 58 rozsudku sa uvádza: „... Uvedené
ustanovenie by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva
článok 10 ods. 2 uvedenej smernice.“ V bode 59 rozsudku sa uvádza: „... zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej

tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť
vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V zmysle čl. 22 ods. 1 smernice 2008/48/ES: „ Keďže táto
smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom
vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.“ Citované body

rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 znamenajú, že vzhľadom na skutočnosť,
že smernica 2008/48/ES obsahuje úplnú harmonizáciu pokiaľ ide o náležitosti spotrebiteľskej zmluvy
o úvere uvedené v článku 10 ods. 2, členské štáty nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave
vyžadovať náležitosti nad rámec náležitostí uvedených v článku 10 smernice 2008/48/ES. Pritom podľa
zmluvy je počet splátok 48 (bod 41 zmluvy) a termíny splatnosti sú uvedené v bodoch 46 (dátum

prvej splátky 23.5.2015) a 47 (úhrada nasledujúcich splátok vždy do 14. dňa v kalendárnom mesiaci)
zmluvy. Aj keď zmluva neobsahuje termín splatnosti každej splátky uvedením konkrétneho dátumu, na
základe údajov je objektívne možné, aby spotrebiteľ bol schopný určiť termín splatnosti každej splátky. V
zmysle bodu 50 rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15: „...nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere
uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto

zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ Je teda
nepochybné, že zmluva obsahuje náležitosti v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ, preto
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.
f) ZoSÚ, termín konečnej splatnosti úveru je explicitne uvedený v bode 49 zmluvy, t. j. „ 14.4.2019.“

Spôsob, akým veriteľ určil dĺžku trvania zmluvy o úvere v žiadnom prípade nemôže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, a preto, ak by konajúci súd rozhodol o sankcii za absenciu
predmetnej náležitosti, t. j. že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, takúto sankciu
by v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, bolo nutné považovať za neprimeranú.
Žalobca tu poukázal na čl. 23 smernice 2008/48/ES a znenie bodov 69, 71 až 73 rozsudku Súdneho

dvora EÚ vo veci C-42/15 a uviedol, že je teda nepochybné, že zmluva obsahuje aj náležitosti v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, preto aj v tejto časti dospel súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napokon
žalobca uviedol, že napáda aj výrok o náhrade trov konania, keďže má za to, že mal v spore plný úspech,
preto žiada priznať náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

6.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku-ďalej
CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v

ktorej neprospech bolo v napadnutých častiach rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné

vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po
preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel kzáveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach je nevyhnutné zrušiť a vec vrátiť súdu
prvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie(§389ods.1písm.c)vspojenís§391ods.1CSP).

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu
bolo posúdiť, či súd dospel k správnemu právnemu záveru, keď pri aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a l/ v
spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 23.4.2015 ustálil, že predmetný
úver je pre chýbajúce obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov a preto v tomto rozsahu je dôvodné žalobu zamietnuť; a nadväzne na

rozhodnutie vo veci samej potom posúdiť správnosť priznania náhrady trov konania žalobcovi v rozsahu
84,88%. Vyhovujúca časť rozsudku vo výroku I. nebola napadnutá odvolaním, nadobudla právoplatnosť
anestalasapredmetomodvolaciehoprieskumu.Nebolopritomsporným,žepredmetnýzáväzkovývzťah
medzi stranami bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto sa spravuje príslušnými normami
na ochranu spotrebiteľa.

8. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

9. Prioritne odvolací súd riešil odvolaním nastolenú otázku, či predmetná zmluva obsahuje obligatórnu
náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
t. j. k 23.4.2015 - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

10. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“)
zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia.

11. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade
amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy
o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa

majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky
s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i
dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere
môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné
len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o

úvere. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i/
Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

12. Európsky súdny dvor v rozsudku z 9.11.2016 vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti

Kláre Bíróovej (ďalej len Rozsudok) konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h/
stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku). Z článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice a článku
10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek
počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom
Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky.

PokiaľideozmluvypatriacedopôsobnostiSmernice,členskéštátybynemaliukladaťzmluvnýmstranám
povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v
oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice sa
má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebenasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice
bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59

Rozsudku).

13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
v zmysle písm. l/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia; podľa písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

14. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

15. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený
návrh zákona „ je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ESESz23.apríla2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102/

EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový
trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy k
zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná
do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

16. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany
spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru,
nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú
výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí

byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

17. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov,
aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku.

Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti
a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť
nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi
jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu
normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy

účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie
zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada
konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k
riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie
rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

18. Cit. Rozsudok ESD konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva
článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky
vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza

výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok
10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý
zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať
Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímanéustanovenie § 9 ods. 2 písm. l/ (predtým písm. k/) zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom
10 ods. 2 Smernice.

19. Súdny dvor EÚ v rozsudku C-212/04 v ods. 110 a 111 uviedol: „...povinnosť vnútroštátneho sudcu
odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho
práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a
nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva... Zásada konformného výkladu
však predsa len vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy

celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy ním uznané s cieľom zaručiť úplnú účinnosť
predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou...“ Súd
členského štátu je teda povinný eurokonformnému výkladu pokiaľ je to len možné. Túto skutočnosť
zohľadnil aj NS SR v nasledujúcom rozhodnutí.

20. V rozsudku sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 v obdobnej veci eurokonformným výkladom

predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj
potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie §
9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto
ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani
to, že vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny
splátok. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku,

počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný
výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie
nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok,
to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť
spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri

uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke
(výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým
poznamenáva, že aj v zmysle Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky

podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo
forme amortizačnej tabuľky.

21. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm.
k/ (písm. l/ v čase uzavretia zmluvy, pozn.) zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov

vyjadrených vyššie NS SR uzavrel, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je
potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna
vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z.
hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne
vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej

položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá
zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

22. Zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z.
v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu
sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom
na závery vyjadrené v cit. rozsudku SD EÚ. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším

vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec
prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej
úpravy jeho eurokonformným výkladom.23. S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská, s odkazom na aktuálnu judikatúru,
podľa názoru odvolacieho súdu potom predmetná úverová zmluva obsahuje obligatórnu náležitosti v
zmysle § 9 ods. 2 písm. l/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov, záver prvoinštančného súdu o tom, že predmetný úver sa považuje v dôsledku
absencie tohto údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona
potom nie je opodstatnený a dôvodný. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky odvolateľa, že napadnutý
rozsudokprvoinštančnéhosúduspočívananesprávnomprávnomposúdenívotázkesplnenianáležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z.z., ktorá je

podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný (§ 11 ods. 1
písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z.), odvolací súd uzatvára, že odvolanie žalobcu je v tomto smere dôvodné.

24. Zamietnutie žaloby vo zvyšku súd odôvodnil aj tým, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosť v
podobe uvedenia konečnej splatnosti úveru, čo rovnako spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. V tomto smere však súd prvej inštancie evidentne dospel k nesprávnemu skutkovému

zisteniu, nakoľko v bode 49. zmluvy je jednoznačne uvedené, že termín konečnej splatnosti úveru je dňa
14.4.2019. Preto aj v tomto smere záver súdu prvej inštancie, že v dôsledku absencie termínu konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z., následkom čoho sa
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, neobstojí.

25. V dôsledku prijatia vyššie uvedených nesprávnych skutkových a právnych záverov, sa potom súd
prvej inštancie nezaoberal právnou a vecnou dôvodnosťou žalobcom uplatňovaných úrokov a poplatkov
zo spotrebiteľskej zmluvy, a neposkytol tak žalovanému spotrebiteľovi ex offo súdnu ochranu jeho práv
a v tomto smere nevykonal ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci. V tejto súvislosti
odvolací súd odkazuje na ust. § 295 CSP v zmysle ktorého v danom spore, ktorý je sporom s ochranou

slabšej strany, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.

26. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých častiach zamietajúceho výroku II., ako i v závislom výroku III. o trovách

konania, s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované (v danom prípade nevyhnutné) dôkazy,
pričom vzhľadom na rozsah potrebného dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie pred odvolacím
súdom, a podľa § 391 ods. 1 CSP v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v právoplatne neskončenej vrátenej časti bude
opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom
uplatnených nárokov na úroky a poplatky, za tým účelom v súlade s ust. § 295 CSP doplniť dokazovanie,
jeho výsledky nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych

ustanovení a následne v právoplatne neskončenej časti znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je
potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný
súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania včítane trov tohto odvolacieho (§ 396 ods. 1 CSP).

28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).