Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/87/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113232907
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3113232907.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu Bc. J. O., rodený XX.XX.XXXX,
bytomV.č.XXX,právnezastúpenýJUDr.KatarínouMartinkovou,advokátkousosídlomvTrenčianskych
Tepliciach, Štvrť SNP 143/58, proti žalovanému J. O., bytom V. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Petrom
Žilinčíkom, advokátom so sídlom v Dubnici nad Váhom, Centrum I 57/132, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.
novembra 2016, č.k. 17C/388/2013-203, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán k
pozemkom, ktoré sa nachádzajú v k.ú. Tuchyňa, obec Tuchyňa, okres Ilava pozemok evidovaný ako
parcela registra E č. 100 zastavané plochy a nádvoria, o výmere 218 m2, zapísaný na LV č. XXXX,
parcela registra E č. 102/501 záhrada o výmere 219 m2, zapísaná na LV č. XXXX, parcela registra
E č. 102/502 záhrada o výmere 1.128 m2, zapísaná na LV č. XXXX. Výrokom II. vyporiadal zrušené
podielové spoluvlastníctvo tak, že pozemok evidovaný ako parcela registra E č. 100 zastavané plochy

a nádvoria o výmere 218m2, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. Tuchyňa rozdelil na dva novovzniknuté
samostatné pozemky, parcelu registra C č. 293/4 o výmere 73 m2, záhrada, ktorú prikázal do výlučného
vlastníctva žalobcu a parcelu registra C č. 293/5 o výmere 146 m2, záhrada prikázal do výlučného
vlastníctvažalovaného.Pozemokč.102/501,záhradyovýmere219m2,zapísanýnaLVč.XXXXrozdelil
na dva samostatné pozemky a to parcelu registra C č. 293/6 o výmere 73 m2, záhrada prikázal do
výlučného vlastníctva žalovaného a parcelu registra C č. 293/7 o výmere 146 m2, záhrada prikázal do
výlučnéhovlastníctvažalobcu.ĎalejparceluregistraEč.102/502záhradaovýmere1.128m2,zapísanú

na LV č. XXXX rozdelil na novovzniknutý samostatný pozemok a pozemok evidovaný ako parcela
registra C č. 293/1 o výmere 752 m2, záhrada prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a výlučnú časť
pozemku o výmere 376 m 2 evidovanú ako diel 7 v geometrickom pláne č. 17/388/2003 vyhotovenom
Ing. Ľudmilou Mužíkovou, úradne overenom 14.01.2015 pričlenil k pozemku evidovanému ako parcela
č. 291 nachádzajúci sa v k.ú. Tuchyňa o výmere 1.053 m2, zapísaná na LV č. XXX trvalé trávnaté
porasty vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Neoddeliteľnou súčasťou tohto pozemku je geometrický
plán č. 17C/388/2013 vyhotovený Ing. Ľudmilou Mužíkovou, úradne overený 14.01.2015. Žalovanému

súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu a súd priznal štátu náhradu trov konania, ktorú sú
povinní zaplatiť obe sporové strany spoločne a nerozdielne.2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, kedy žiadal, aby nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve
účastníkov konania súd prikázal do jeho výlučného vlastníctva s tým, že mu uloží povinnosť

zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania spoluvlastníctva sumu 1.188,- eur. Pokiaľ žalovaný navrhoval
rozdelenie pozemkov, žalobca s týmto rozdelením nesúhlasil. Súd prvej inštancie po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 OZ ako aj ust. § 21 ods. 1, 2, § 23 ods.
1, § 24 ods. 3 písm. c/ zák.č. 180/95 Z.z.. Uviedol, že predmetom tohto konania je žaloba o zrušenie a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorého sa domáha žalobca, pretože podieloví spoluvlastníci

sa na zrušení z vyporiadaní spoluvlastníctva nevedeli dohodnúť. Súd vychádzal zo základnej zásady,
že nikto nemôže nikoho spravodlivo nútiť, aby zotrvával v spoluvlastníctve. Pre rozhodnutie súdu o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je určujúce a záväzné ust. § 142 ods. 1 OZ, ktorý
upravuje kogentný postup vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Poukázal na názor Ústavného
súdu SR, sp.zn. III. ÚS 95/05 ako aj rozhodnutie NS SR, sp.zn. 2Mcdo 3/2004. Súd v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, musí dodržať poradie a podmienky

použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania, pretože tieto sú pre súd záväzné. Preto sa súd najprv
zaoberal možnosťou reálnej deľby spoločného pozemku, za tým účelom vykonal miestnu obhliadku a
ustanovil aj znalkyňu. Súdom ustanovená znalkyňa určila, že pozemky, ktoré tvoria predmet podielového
spoluvlastníctva, sú reálne deliteľné. Otázka reálnej deliteľnosti je otázkou odbornou a preto súd prijal
zistenie znalkyne ako skutočnosť, ktorú musí vziať pri rozhodnutí do úvahy.

3. Pozemok parcela č. 100 rozdelil tak na dva novovzniknuté samostatné pozemky a to parcelu registra
C 293/4 o výmere 73 m2 prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu a parcelu registra C 293/5 o
výmere 146 m2 prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý vlastní aj susedný pozemok
292. Novovzniknutým pozemkom bude mať žalobca zabezpečený riadny prístup k pozemku z miestnej

komunikácie v jeho výlučnom vlastníctve, na ktorom plánuje výstavbu domu pre svojho syna. Šírka
novovzniknutého pozemku je 4,25 m a dĺžka 17,25 m a bude sa dať dobre využiť ako prístupová
komunikácia k pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

4. Pozemok parcela č. 102/501 rozdelil na dva samostatné pozemky a to parcelu registra C 293/6 o

výmere 73 m2, ktorý prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý vlastní susedný pozemok 292
a na parcelu registra C č. 293/7 o výmere 146 m2, ktorú prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý
vlastní susedný pozemok 293/2.

5. Pozemok č. 102/502 rozdelil tak, že z neho oddelil jeden novovzniknutý pozemok parcelu 293/1 o

výmere 752 m2, ktorý prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý bude titulom tohto vyporiadania
vlastniť aj susedný pozemok parcelu č. 293/7. Okrem tohto sa z neho oddelil diel 7, ktorý zodpovedá
podielu žalovaného 376 m2 a tento pričlenil k existujúcemu pozemku 291 vo vlastníctve žalovaného.
Takéto rozdelenie pozemku, ktorý sa nachádza mimo zastavaného územia obce v extraviláne nie je
v rozpore s § 23 ods. 1 zák.č. 180/95 Z.z., pretože týmto rozdelením bude naplnená výnimka z tohto

zákazu podľa § 24 ods. 3 písm. c/ tohto zákona a tou je, že sa odčleňuje časť pozemku od existujúceho
pozemku a táto časť sa pričlení k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok.
Takýto postup označila za možný aj ustanovená znalkyňa.

6. Na záver súd uvádza, že uvedeným rozdelením pozemkov vzniknú parcely, ktoré tvoria ucelený celok

a môžu dobre plniť účel v prospech ich výlučných vlastníkov. Rozdelenie pozemkov plne rešpektuje
podiely spoluvlastníkov a nevytvára potrebu ich vzájomnej výplaty. Neoddeliteľnou súčasťou rozsudku
je aj geometrický plán, pretože na základe neho boli reálne rozdelené pozemky.

7. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, kedy žalobca sa podanou žalobou

domáhal, aby boli pozemky prikázané do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovaného.
Žalovaný nepristúpil na žalobcom navrhovaný spôsob a postoje zaujal od začiatku konania s tým, že
ak by bol pristúpil žalobca na spôsob vyporiadania navrhovaný žalovaným, nemuselo toto konanie
prebehnúť vôbec a preto súd prvej inštancie vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu voči žalobcovi.

8. Vo vzťahu k trovám konania štátu súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu konania vznikli štátu
z rozpočtových prostriedkov trovy v sume 825,59 eur, ktoré boli použité na vyplatenie znalečného.
S účinnosťou od 01.07.2016 bol zák.č. 99/63 Zb. O.s.p. zrušený zák.č. 160/2015 Z.z., ktorý je sprihliadnutím na prechodné ustanovenie priamo aplikovateľný aj na konania začaté pred 01.07.2016. S
prihliadnutím na prechodné ust. § 470 ods. 2 základné princípy Civilného sporového poriadku zakotvené
v čl. 4 ods. 1, 2 podľa § 148 ods. 1 CSP účinného do 30.06.2016 má štát podľa výsledkov konania

právo na náhradu trov konania, ktoré platil s tým, že ak sú u niektorého účastníka predpoklady na
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, súd náhradu proti tomuto účastníkovi konania zníži o
rozsah, ktorý mu súd priznal. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená
v výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti ako pri ich uplatnení ako svedok.
Keďže CSP neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil, o náhrade

výdavkov štátu súd rozhodol v zmysle čl. 4 základných princípov Civilného sporového poriadku, aplikuje
zmysel a účel ust. § 148 O.s.p.. Súd zároveň poukázal na anológiu § 259 v spojení a § 258 CSP,
podľa ktorého nárok na náhradu výdavkov má aj iná osoba, ktorej pri dokazovaní vznikne povinnosť,
ktorá je spojená s jej výdavkami. Podporne súd poukázal aj na znenie dôvodovej správy k ust. § 259
CSP. Žiadne ustanovenie účinného procesného predpisu takýto nárok štátu alebo inej osoby výslovne
nevylučuje. Tiež poukázal na znenie § 155 ods. 3 CSP. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, že právo

na náhradu jeho výdavkov priznal v plnom rozsahu s tým, že tieto výdavky sú povinné zaplatiť sporové
strany spoločne a nerozdielne. Z rozsudku má v prospech v rovnakom rozsahu ako žalobca, tak aj
žalovaný. Ak by sa sporové strany mimosúdne dohodli na rozdelení pozemkov, tak isto by musel byť
urobený geometrický plán v prospech oboch strán. Preto súd rozhodol tak, že trovy konania štátu, ktoré
vznikli vyplatením znalečného ustanovenej znalkyni, sú povinní zaplatiť obaja spoločne a nerozdielne

v rovnakom podiele. O výške náhrady výdavkov štátu rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal, že prvostupňový súd pri
vyporiadaní o zrušení podielového vlastníctva postupoval príliš rigorózne, formalisticky a nezohľadnil

účelnosť ďalšieho využitia pozemkov do budúcnosti. Poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný počas
priebehu súdneho konania menil svoj názor podľa toho, ako sa vyvíjala dôkazná situácia, pričom
navrhoval rozdelenie pozemkov, avšak nie tak, ako ich rozdelil prvostupňový súd. Čo sa týka dielu
č. 7, o tento diel nikdy v priebehu konania nemal žalovaný záujem s tým, že na tomto diely sa
nachádzajú ovocné stromy, ktoré zasadil právny predchodca žalobcu a plody z týchto stromov zbiera

výlučnežalobca.Prvostupňovýsúdnapojednávanívyslovilnázor,žetentopozemokrozdeľovaťnebude.
Pričlenenie dielu č. 7 k parcele č. 291 bolo v rozpore s vôľou žalovaného, ktorý o tento diel nikdy
neprejavil záujem. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom,
aby súd prihliadal na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy vyplýva,
že toto pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania. Pokiaľ ide o možnosť uplatnenia prvého

spôsobu vyporiadania jej reálneho rozdelenia, súd prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov aj
na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. V každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať
aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielu, ale ich účelnému využitiu, t.z. že konečné rozdelenie z
hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do
úvahy prichádza aj finančná náhrada. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, vychádza sa

z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, účelného technického spôsobu
navrhovaného riešenia a je potrebné zohľadniť aj polohu pozemkov, ich tvar a celkovú plochu (uznesenie
NS SR, sp.zn. 5Cdo/93/2010). Právnu normu, v ktorej je obsiahnuté hľadisko účelného využitia veci patrí
k normám s relatívne neurčitou hypotézou, teda normám, ktorých hypotéza nie je ustanovená priamo
právnym predpisom, ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa uváženia v každom jednotlivom prípade

sám vymedzil hypotézu právnej normy. Mal preto za to, že súd prvej inštancie pri rozdelení pozemku
nezohľadnil účelnosť ďalšieho užívania pozemkov, ani tvar pozemkov. Všetky susediace pozemky sú
rovnakého obdĺžnikového tvaru, pričom reálnym rozdelením a prikázaním tak, ako ustálil prvostupňový
súd by vznikli pozemky hybridného tvaru. Žalovaný je vlastníkom susednej nehnuteľnosti, pričom
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného predmetných pozemkov je oddelená betónovým múrikom a

oplotením. V prípade, ak by žalobca postavil rodinný dom na parcele v jeho výlučnom vlastníctve,
prípadná predzáhradka pred jeho rodinným domom by bola vo vlastníctve žalovaného, ktorý by na
nej pestoval poľnohospodárske plodiny. Toto nevytvorí do budúcnosti predpoklad bezproblémového
užívania nehnuteľností. Žalobca tak isto nevidí reálne využitie novovzniknutého pozemku parcely 293/6
žalovaným, nakoľko aj medzi pozemkovom vlastníctve žalovaného č. 292 a parcelu 293/6 sa nachádza

betónový múrik s oplotením. Musel by preto betónový múrik zbúrať a musel by sa domáhať práva
prechodu cez pozemok vo vlastníctve žalovaného (293/2). Preto žiadal, aby odvolací súd prvostupňový
rozsudok zmenil tak, že spoluvlastnícky podiel 2/3-iny z pozemku parcela registra E č. 100 o výmere
218 m2, 1/3-inu z parcely registra E č. 102/501 o výmere 219 m2 a 1/3-inu z pozemku parcela registraE č. 102/502 v celkovej výmere 1.128 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. V prípade, ak by
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa uplatnil si náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia.

10. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

11. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2
CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

12. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v ust. §
142 OZ zákon zakotvuje špeciálny spôsob likvidácie podielového spoluvlastníctva na základe súdneho

rozhodnutia. Vzťah medzi likvidáciou spoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov rozhodnutím súdu
vychádza z uprednostnenia dohody spoluvlastníkov, ak k nej však nedôjde a je nerozhodné z akého
dôvodu, nastupuje spôsob vyporiadania založený na ingerencii súdu, ktorého význam spočíva tiež v
tom, že garantuje likvidáciu spoluvlastníctva tam, kde jeho ďalšie fungovanie z objektívneho hľadiska
nemožné. Zmyslom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych

vzťahov odvíjajúce sa od spoločnej veci a vyporiadanie vzťahov zostávajúcich. Predmetom vyporiadania
preto môže byť len celá vec a nielen spoluvlastnícky podiel, pričom Občiansky zákonník stanovuje
taxatívnym spôsobom možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to buď formou reálneho
rozdelenia,aleboprikázanímvecijednémualeboviacerýmspoluvlastníkomzanáhradu,prípadnepredaj
veci rozdelením výťažkom medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov. Zákon pred výpočtom jednotlivých

spôsobov vyporiadania hovorí o tom, že súd pri vyporiadaní prihliada na veľkosť podielov a účelné
využitie veci. Význam zákonného výpočtu spôsobu vyporiadania spočíva v tom, že zakotvuje, že súd
nemôže previesť vyporiadanie spoluvlastníctva iným, ako zákonom uvedeným spôsobom a to ani vtedy,
keby takýto spôsob účastníkom konania bol navrhnutý alebo súdu sa javil ako vhodné riešenie spôsobu
vyporiadania v konkrétnom prípade a tiež v zákonom stanovenej postupnosti spôsobom vyporiadania,

ktorým je súd povinný postupovať a nemôže jednotlivé spôsoby ľubovoľne uprednostňovať.

13. Z ust. § 142 ods. 1 vyplýva, že podmienkou na rozdelenie veci v podielovom spoluvlastníctve
účastníkov je to, aby rozdelenie veci bolo dobre možné. Táto podmienka nie je naplnená len
faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou rozdelenia spoločnej veci, ale tiež funkčným

opodstatnením takéhoto rozdelenia, pričom judikatúra sa zaoberá predovšetkým funkčnou stránkou
rozdelenia spoločnej veci. Podľa aktuálnej súdnej praxe v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva sa reálnym rozdelením rozumie reálne rozdelenie jednej určitej spravidla nehnuteľnej
veci v súčinnosti so znalcom a pri nevyhnutnej existencii oddeľovacieho geometrického plánu. Rovnako
je potrebné skúmať aj reálne rozdelenie veci z hľadiska nákladov na rozdelenie. Hľadisko finančnej

nákladnosti rozdelenia je jedným zo štandardných korektívov pri úvahe, či je spoločná vec deliteľná, či
nie. Jej opodstatnenosť je daná predovšetkým skutočnosťou, že v rade prípadov je fakticky vec deliteľná
len pri vynaložení ďalších finančných nákladov a jednak všeobecnou úvahou, nakoľko možno pri zrušení
o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva požadovať na spoluvlastníkoch finančnú participáciu na
rozdelení spoločnej veci.

14. Určité špecifiká oproti deleniu hnuteľných vecí sú dané predovšetkým vo veci nehnuteľných, či už
samostatne vo vzťahu k pozemkom alebo vo vzťahu k pozemkom a stavbám na nich stojacich. Pri
pozemkoch prichádza reálne rozdelenie do úvahy tam, kedy ide o predmet spoluvlastníctva fakticky aj
funkčnedeliteľný,čojedanépredovšetkýmprinezastavanýchpozemkoch.Vovzťahuknehnuteľnostiam

platí,žeichrozdelenieniejemožné,akbyanipoadaptáciinemohlivzniknúťrozdelenímsamostatnéveci
alebo ak by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom predovšetkým vzhľadom
k ich povahe a funkčnému využitiu. U pozemkov sa preto vychádza z posúdenia mimo inak hľadísk
územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, účelného a technického spôsobu navrhovaného
riešenia. Rovnako je tiež nutné zohľadňovať polohu pozemkov, ich tvar a celkovú plochu. Ak možno

pozemok rozdeliť vzhľadom k jeho polohe, veľkosti a tvaru určujúcim pre možné rozdelenie pozemku na
dva alebo viacero pozemkov ako samostatných vecí, je zistenie, či pri novovzniknutých pozemkoch je
zabezpečený prístup ku komunikácii a to buď priamo na komunikáciu alebo cestou po cudzom pozemku.
Medzi pozemkami je potom možné zriadiť podľa § 142 ods. 3 vecné bremeno spočívajúce v práve cesty.Záveru o reálnej deliteľnosti pozemkov neprekáža skutočnosť, že pozemky po rozdelení bude možno
užívať k určenému účelu s určitým obmedzením oproti doterajšiemu stavu.

15. Okrem toho súd by nepristúpil k rozdeleniu pozemkov, v dôsledku ktorého by vznikli pozemky
nepatrnej rozlohy.

16. Všetkými uvedenými princípmi sa súd prvej inštancie dôsledne riadil s tým, že súd môže vykonať
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za

primeranú náhradu len, pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné, čo však nie je prejednávaný prípad.

17. Vo vzťahu k pôvodnej parcele č. 100, súd prvej inštancie túto rozdelil na parcelu č. 293/5 o
výmere 146 m2, ktorú prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Táto parcela tak nadväzuje ako
na prístupovú cestu, tak aj na parcelu č. 292, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného s tým, že
zároveň oddelením parcely č. 293/4 o šírke 4,25 m2, ktorú prikázal do vlastníctva žalobcu sa zabezpečí

prístup na novovzniknutú parcelu č. 293/2, ktorá je rovnako vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Rovnako
rozčlenením parcely č. 102/501 na parcelu č. 293/6, ktorá vlastnícky susedí s parcelou žalovaného
č. 292 a ktorú prikázal do vlastníctva žalovaného, bol postup súdu prvej inštancie správny s tým,
že ďalej novovzniknutá parcela č. 293/7 prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu bude priamo
naväzovať na parcelu č. 293/2 vo výlučnom vlastníctve žalobcu a ďalej bude pokračovať parcelou č.

293/1, ktorá vznikla odčlenením pôvodnej parcely 102/502 a na základe čoho bol rešpektovaný podiel
na strane žalobcu. Odčlenením dielu č. 7 a jeho pričlenením k parcele 291 tak bude v konečnom
dôsledku rešpektované ust. § 23 ods. 1, § 24 ods. 3 písm. c/ zák.č. 180/95 Z.z. s tým, že neobstojí
námietka zo strany žalobcu, že takýmto rozdelením by bolo potrebné v prospech žalovaného zriaďovať
prípadné právo prechodu po jeho nehnuteľnostiach. Tieto skutočnosti z pripojeného geometrického

plánu nevyplývajú, pretože nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného nadväzujú
priamonajehosusednéparcely,ktorýchjevýlučnýmvlastníkomatýmpádombudezabezpečenýprístup
žalovaného na novovzniknuté parcely 293/6, ktorá susedí s parcelou 293/2 vo vlastníctve žalovaného a
diel č. 7 je rovnako pričlenený k parcele č. 291 vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Za týchto okolností
potom odvolacie námietky zo strany žalobcu, ktorý mal za to, že súd prvej inštancie nerešpektoval jeho

návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva neobstoja.

18. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, súd je viazaný taxatívnym spôsobom vyporiadania
pri zrušení podielového spoluvlastníctva s tým, že k prikázaniu veci za náhradu môže dôjsť až za
predpokladu, že reálna deliteľnosť nehnuteľností dobre nie je možná. Súd prvej inštancie sa dôsledne

zaoberal veľkosťou, účelnosťou využitia pozemkov a v konečnom dôsledku rešpektoval vlastnícke aj
užívacie práva oboch účastníkov sporu, pričom vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené, odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie
a zároveň naňho poukazuje. Reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade
faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetov spoluvlastníctva s tým, že rozdelením nemusia vždy vzniknúť

rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti, t.z. že pozemky nemusia mať
rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, bonitu, nemusia mať rovnaký vek a podobne. Prikázanie veci za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkov, ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy len
vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné. Pokiaľ sa teda medzi parcelou pôvodnou
102/502, ktorá susedí s parcelou č. 291 vlastnícky patriacu žalovaným odčlenil diel č. 7 s tým, že medzi

pozemkami účastníkov sa nachádza betónový múrik, odstránenie takéhoto betónového múrika, ktorý
predstavuje oplotenie a prípadné posunutie na novovzniknutú hranicu pozemkov nepredstavuje tak
vysoké náklady, ktoré by odôvodňovali prikázanie celej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu
bez rešpektovania spoluvlastníckeho podielu žalovaného. Zároveň reálnej deliteľnosti pozemkov
neprekáža ani tá skutočnosť, že pozemky po rozdelení bude možné užívať k určenému účelu s určitým

obmedzením oproti doterajšiemu stavu.

19. Preto v konečnom dôsledku krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 386 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP s tým, že v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému bola priznaná plná
náhrada trov konania voči žalobcovi, ktorý úspech vo veci nemal. V náväznosti na § 262 ods. 1, 2 CSP
o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu, v rozhodnutí ktorým sa konanie končí,pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie: Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je p ríp ustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).