Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814200680
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5814200680.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobkyne: P. O., nar.
XX.XX.XXXX,bytomH.,protižalovaným:1/Ing.U.H.,nar.XX.XX.XXXX,bytomF.P.XXXX/X,H.,právne
zastúpený: JUDr. Šárka Kapičáková, advokátka, so sídlom P. XXX, 2/ T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.
XXXX/XX, A., 3/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, H., 4/ Mgr. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom

H. XXX/XX, H., 5/ Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX, H. a 6/ F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
W. XXX, N., žalovaní 5/ a 6/ právne zastúpení: JUDr. Daniel Šintaj, advokát, so sídlom P. I. XX., W. W.,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č. k. 10C/10/2014-159 zo dňa 30. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, o zamietnutí
žaloby, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania voči žalovanej 2/ zostáva n e d o t k
n u t ý .

Žalovaným 1/, 3/ až 6/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“) konanie voči

žalovanej 2/ v horeuvedenej veci zastavil (výrok I.), návrh žalobkyne na
prerušenie konania zamietol (výrok II.), žalobu žalobkyne zamietol (výrok III.), žalovaným 1/ až 6/
priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok IV.). V dôvodoch svojho
rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa v prejednávanej veci domáhala, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností bližšie špecifikovaných v petite svojho žalobného návrhu (viď bod 1. rozhodnutia
súdu prvej inštancie) s odôvodnením, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 25.01.2010 medzi ňou ako
predávajúcou a žalovaným 1/ až 4/ je absolútne neplatný právny úkon, pretože dohodnutá kúpna

cena sa prieči dobrým mravom. Potom, ako v súlade s ustálenou súdnou praxou okresný súd dospel
k záveru, že v danom prípade má žalobkyňa na požadovanom určení naliehavý právny záujem (§
137 písm. c/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), v ďalšom konaní
skúmal, či žalobkyni svedčí vlastnícke právo na základe tých dôvodov, ako tvrdila; v podstate namietala
absolútnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, a to predovšetkým
s poukazom na neprimerane nízku kúpnu cenu, resp. hrubý nepomer vzájomných plnení či hlboko

podhodnotený predaj. V nadväznosti na uvedené, po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobkyňa v konaní ako procesná strana prioritne zaťažená bremenom tvrdenia a
dôkazným bremenom nepreukázala, že sporné pozemky by mali mať v danom čase vyššiu predajnútrhovú hodnotu, než akú dostala za predané pozemky žalobkyňa. Žalobkyňa neuviedla a neoznačila
dôkazy, ktoré by mali potvrdzovať jej pomerne všeobecné tvrdenia o trhovej cene dotknutých pozemkov
v roku 2010. V konaní nebolo preukázané, že by v súvislosti s kúpnou zmluvou z roku 2010 malo ísť

o nevýhodný predaj pozemkov žalobkyňou. Z daného hľadiska preto nebolo namieste ani hypoteticky
konštatovať rozpornosť predmetnej zmluvy s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi nie je daný
ani v spojitosti s posudzovaním konania žalovaného 1/. Tento v rámci procesu uzatvárania zmluvy
v roku 2010 nezneužil žiadne informácie získané z jeho ,,služobnej” činnosti. Údaje o vlastníkoch
nehnuteľnosti sú totiž verejne prístupné. Napríklad aj na katastrálnom portáli prevádzkovanom Úradom

geodézie, kartografie a katastra SR. Hoci žalobkyňa a žalovaný 1/ odlišne uvádzajú, kto ako prvý
spomenul možnosť odpredaja sporných pozemkov, podstatné je, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo
bezprostredne pri prvom stretnutí - kontakte týchto sporových strán. Žalovaný 1/ ju žiadnym spôsobom
neurgoval, nevyhľadával, nepodmieňoval uzavretie dohody, neprimerane krátkou, resp. žiadnou lehotou
a pod. Za daných okolností vykonanie rokovaní v geodetickej kancelárii žalovaného 1/ nemá žiaden
podstatný význam. Zodpovedá priebehu stretnutí sporových strán konštatovanie, že žalobkyňa mala

dostatočný priestor preveriť si výhodnosť ceny ponúkanej žalovanými 1/ až 4/. Pokiaľ v rámci svojho
vlastného rozhodovania nebola dôsledná, či podcenila niektoré súvislosti nemožno uvedené pričítať
na ťarchu správania žalovaných. Je nutné zdôrazniť, že zo strany žalovaného 1/ nebol na žalobkyňu
vyvíjaný žiaden nátlak v zmysle naliehania na uzavretie zmluvy a už vôbec nie v zmysle protiprávneho
fyzického či psychického donucovania, čo vyplýva tak z tvrdení samotnej žalobkyne tak v tomto civilnom

sporovom konaní, ako i v jemu predchádzajúcom trestnom konaní (bod 24. rozsudku). Žalobkyňa
údajné zneužitie jej osoby zo strany žalovaných 1/ a 2/ dokresľovala len veľmi vágnym a lakonickým
tvrdením, že žalovaní 1/ a 2/ vedeli, že je neskúsená a tak podobne. Pripustenie takejto maximálne
vágnej všeobecnej argumentácie by znamenalo možnosť napadnúť kedykoľvek, akýkoľvek právny
úkon, čo je však v právnom štáte neprijateľné. Taktiež samotný fakt, že dotknutý predaj bol nie prvým

predajom nehnuteľností zo strany žalobkyne, relevantne nespochybňuje predmetnú kúpnu zmluvu (a
jej platnosť). Žalobkyňa mala dostatok času aj možností, aby si zistila akýmkoľvek spôsobom, aká
je obvyklá cena za pozemky, ktoré predala žalovaným 1/ až 4/. Pokiaľ tvrdí, že v tom čase bola
ohľadne ceny pozemkov neskúsená a nezorientovaná, a pokiaľ ide o cenu, tak dôverovala žalovaným
1/ a 2/ ako pracovníkom geodetickej kancelárie a odborne spôsobilým osobám, ktoré jej dôveru

zneužili s cieľom obohatiť sa na nej, tak súd prvej inštancie poznamenal, že žalovaní 1/ a 2/ z titulu
svojho zamestnania v geodetickej kancelárii nie sú odborníkmi na ceny pozemkov, pretože geodeti
sa z titulu výkonu svojho povolania prioritne venujú iným otázkam ako oceňovaniu nehnuteľností,
prípadne vyhotovenie prevodných zmlúv na nehnuteľnosti. V tomto smere by mohli byť odborníkmi
pracovníci realitných kancelárií alebo znalci v odbore odhad hodnoty nehnuteľností, nie však geodeti.

Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že nebolo preukázané, že by počas rokovania so žalovanými
ohľadne kúpnej ceny žalovaní 1/ a 2/ zneužili nejakú informáciu, ktorú získali v rámci výkonu svojho
povolania. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na svoju neznalosť a neskúsenosť v danej oblasti, okresný
súd konštatoval, že väčšina osôb, ktoré realizujú predaj alebo kúpu nehnuteľností, nie sú odborníkmi na
ich oceňovanie a je obvyklé, že sa v otázke ceny zaujímajú o ponuky predaja v inzerátoch, o ceny za

iné realizované predaje alebo spolupracujú s realitnými kanceláriami, ktoré im poradia aj v otázke ceny.
Predaj pozemkov nie je bežnou záležitosťou, a preto mu zmluvné strany venujú osobitnú pozornosť.
Sama žalobkyňa uviedla, že sa neskôr (v súvislosti so súdnym konaním) skontaktovala so znalcami
z odboru oceňovania nehnuteľností, vyhľadala si ponuky predaja pozemkov na internete, takže súd
nevidel dôvod, pokiaľ tak urobila neskôr (po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy), aby tak neurobila aj v

čase, keď pozemky predávala. Žalobkyni teda objektívne nič nebránilo aby si cenu za pozemky vopred
náležite overila, a to, či už zistením ponúk z inzerátov zverejnených v tlači alebo na internete, na obci,
u znalcov, v realitnej kancelárii, prostredníctvom ktorej, ako uviedla, ponúkala tieto pozemky na predaj
alebo akýmkoľvek iným spôsobom. V nadväznosti na uvedené súd tiež poznamenal, že dostupnosť
internetového pripojenia vrátane dostupnosti na verejných miestach - obecné úrady, knižnice v roku

2010 bola v rámci SR dostatočná na to, že v prípade reálneho záujmu ktokoľvek mohol bez zásadnejších
problémov vyhľadať požadované údaje na internete. Žalobkyňa nepochybne mala aj možnosť poradiť
sa ohľadne primeranosti kúpnej ceny aj s inými osobami, či už z kruhu blízkych, resp. z oblasti týkajúcej
sa obchodovania s realitami. Pokiaľ otázke ceny pozemkov nevenovala patričnú pozornosť, musí
znášať následky svojho konania. Skutočnosť, že obvyklá cena pozemkov, hoci aj niekoľkonásobne,

presahuje dohodnutú cenu, nie je sama osebe dôvodom, ktorý by spôsoboval rozpor dohody o cene
s dobrými mravmi. Žalobkyňa tiež uvádzala, že v kúpnej zmluve bola dohodnutá neprimerane nízka
kúpna cena, súd prvej inštancie k predmetnému uviedol, že táto okolnosť sama osebe nemôže viesť k
neplatnosti právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi (viď uznesenie Ústavného súdu SRsp. zn. III. ÚS 412/2016 z 21. júna 2016). Žalobkyňa sa v podstate v priebehu celého konania snažila
prostredníctvom, resp. „cez zadné dvierka dobrých mravov“ pretlačiť zásadu tzv. laesio enormis (t. j.
príliš nízka kúpna cena, resp. neobyčajne veľké poškodenie). Urobiť zmluvu (absolútne) neplatnou na

základe neprimeranosti plnení bez iných procedurálnych nedostatkov ako napr. omyl, tieseň, však nie je
v súlade s inými zásadami, napr. vigilantibus iura scripta sunt. V závere svojho rozhodnutia okresný súd
ešte uviedol, že platnosť spornej zmluvy posudzoval aj podľa § 39a Občianskeho zákonníka (účinného
od 01.06.2014, ktorý pôsobí aj retroaktívne - nepravá retroaktivita), upravujúceho tzv. súkromnoprávnu
úžeru, podľa ktorého neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom

niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť,
finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo
poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
V posudzovanom prípade nielenže nebola preukázaná objektívna stránka tejto skutkovej podstaty
(spočívajúca v plnení, ktorého majetková hodnota bola vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom
nepomere), nakoľko žalobkyňa súdu nepredložila žiaden relevantný dôkaz, aká bola obvyklá, resp.

trhová hodnota predmetných pozemkov v čase ich predaja, ale žalobkyňa relevantne nepreukázala ani
naplnenie subjektívnej stránky tejto skutkovej podstaty, t. j. že by žalovaná strana zneužila jej tieseň,
neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, či finančnú závislosť.
Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na svoju neskúsenosť, ktorou sa v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia rozumie nedostatok skúseností pri konkrétnom druhu obchodu, nedostatočná znalosť cien

alebo nákupných možností, a teda predovšetkým neskúsenosť pri vybavovaní majetkových záležitostí
okresný súd poukázal na to, že neskúsenosť býva spojená spravidla s nízkym vekom konajúceho (čo
nie je daný prípad, keďže žalobkyňa mala v čase uzavretia zmluvy 41 rokov), prípadne so špecifickým
charakterom úkonu, ktorý nie je bežným úkonom a zároveň, na vykonanie ktorého sú potrebné osobitné
znalosti alebo informácie, čo sa taktiež na daný prípad nevzťahuje, nakoľko, ako už bolo uvedené

vyššie, predaj ani kúpa nehnuteľností vo všeobecnosti nevyžaduje osobitné (či kvalifikované) znalosti
(alebo informácie) a môže ho realizovať každá osoba spôsobilá na tento právny úkon. Taktiež u osôb
spôsobilých na právne úkony sa predpokladá rozumová vyspelosť. Vo všeobecnosti z hľadiska platnosti
právnych úkonov sa rozumová vyspelosť posudzuje u neplnoletých vzhľadom na ich vek, ale ak ide o
dospelú osobu tak, ak plnoletá osoba nie je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, tak je spôsobilá

a predpokladá sa aj jej priemerná rozumová vyspelosť. Dôvodová správa rozumovú nevyspelosť
vymedzuje ako „neschopnosť poškodeného rozpoznať hodnotu svojho plnenia alebo sľubu k hodnote
vzájomného plnenia páchateľa; príčinou môže byť slabomyseľnosť, strata intelektových schopností aj
iné poruchy psychiky v dôsledku duševnej poruchy alebo choroby, prípadne oneskoreného vývoja,
prejavujúci sa hlavne v neschopnosti logického uvažovania a myslenia.“ V danom prípade je žalobkyňa

nepochybne osobou rozumovo vyspelou s plnou (neobmedzenou) spôsobilosťou na právne úkony. Vo
vzťahu k žalobkyňou prezentovanej dôverčivosti súd len stručne podotkol, že i keď výklad tohto pojmu
nevyplýva zo žiadneho predpisu, rozumie sa ňou stav a konanie osoby, ktorá objektívne nemá dispozíciu
na kvalifikované posúdenie prezentovaných skutočností a ktorá nedisponuje takou mierou obozretnosti,
ktorá by jej zaručila ochranu jej práv s tým, že dôverčivosť sa spája so vzťahom nadriadenosti a

podriadenosti. Žalobkyňa okrem lakonického konštatovania, že žalovaní 1/ a 2/ zneužili jej dôverčivosť,
nijako bližšie nezdôvodnila, akým spôsobom sa tak malo stať. Podľa názoru súdu vzhľadom na výsledky
dokazovania žalobkyňa nespadá ani do kategórie osôb, ktorých dôverčivosť by mohla byť zneužitá v
zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Nedostatok obvyklej starostlivosti, ktorú zmluvné strany
venujú právnemu úkonu prevodu nehnuteľností však nemožno považovať zo strany druhého zmluvného

partnera za zneužitie. Samotná žalobkyňa vo svojej žalobe tiež uviedla, že právo dohodnúť kúpnu cenu
mal každý účastník tejto kúpnej zmluvy a taktiež mal právo k dohode či kúpnej zmluve nepristúpiť.
Konanie voči žalovanej 2/ súd prvej inštancie zastavil (výrok I.) vzhľadom na dispozičný procesný úkon
žalobkyne, a to späťvzatie žaloby voči žalovanej 2/ pre nedostatok jej pasívnej vecnej legitimácie.
Žalovaná2/sospäťvzatímžalobyvýslovnevyjadrilasvojsúhlas.Návrhžalobkynenaprerušeniekonania

okresný súd zamietol (výrok II.) preto, lebo v skutočnostiach ňou uvádzaných (podanie dovolania v inej
obdobnej veci právoplatne skončenej Krajským súdom v Žiline sp. zn. 5Co/76/2017 zo dňa 25.04.2017)
nevidel zákonné dôvody pre prerušenie konania. O trovách konania (výrok IV.) rozhodol okresný súd
podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z toho, že žalovaná strana bola v celom rozsahu úspešná,
keďže žalobe žalobkyne nebolo vyhovené, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom

rozsahu. O výške náhrady trov konania, pokiaľ tieto budú jednotlivými žalovanými uplatnené (čo je
ponechané na ich vôli), bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).2. Proti vyššie uvedenému rozsudku, čo do výrokov o zamietnutí návrhu na prerušenie konania,
zamietnutí žaloby, ako aj o trovách konania, žalobkyňa (ďalej aj „odvolateľka“) podala odvolanie, v
ktorom súdu prvej inštancie vytýkala, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ďalej to, že
nevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,to,žekonaniemáinúvadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napokon, že súd svojím nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V bližších podrobnostiach odvolateľka v prvom

rade namietala procesný postup súdu v súvislosti s nevyhovením jej žiadosti o zmenu žaloby. Zmenu
žaloby podala žalobkyňa včas a súd ju mal pripustiť. Pokiaľ ide o právne posúdenie, v tomto smere
súd prvej inštancie nesprávne interpretoval pojem dobré mravy, ktoré morálne pravidlá majú objektívnu
povahu. Dobré mravy sa nesmú zamieňať s civilnou trestnoprávnou úžerou či uvedením do omylu.
Odvolateľka poukázala na právnu úpravu a judikatúru Spolkového súdneho dvora Nemecko, ktorý
podľa jej presvedčenia dôslednejšie dbá na ochranu dobrých mravov. Tiež poukázala na judikatúru

Najvyššieho súdu ČR (konkrétne na rozsudok sp. zn. 30Cdo 1776/2008 zo 17.06.2008), ktorú súd prvej
inštancie nevzal pri svojom rozhodovaní v úvahu. V súvislosti s právnym posúdením veci tiež zdôraznila,
že vyhlášky sú právnym predpisom nižšej právnej sily, a preto nesmú byť v rozpore s kategóriou dobrých
mravov. Okresný súd tiež pochybil, keď nevykonal žalobkyňou navrhované znalecké dokazovanie, ktoré
malo preukázať to, že došlo k hrubo podhodnotenému predaju pozemkov v neprospech žalobkyne.

Pokiaľ sa aj žalovaní v konaní bránili tým, že pozemky pôvodne patriace žalobkyni zhodnotili, tieto
skutočnosti nepreukázali, neuviedli o koľko, ani nenavrhli znalecké dokazovanie. Žalobkyňa naďalej
trvala na tom, že bola navedená na to, aby pozemky predala za nízku cenu, hlboko pod hodnotu.
Okresnýsúdtiežnezohľadnil,žežalobkyňanebolazorientovanápripredaji,ževlastníčkounehnuteľností
sa stala prvýkrát začiatkom roku 2008. Odvolateľka ďalej uviedla, že kupujúci zneužili jej dôverčivosť,

konali špekulatívne a vedome, keď do zmluvy zakomponovali, že nebola uzatvorená v tiesni a za
neprimeraných podmienok. Už v tom čase museli vedieť, že ide o neprimerané podmienky. Žalovaní
klamali, keď uviedli, že žalobkyňa sama prejavovala záujem im svoje pozemky predať. Súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že žalobkyňa nedokázala hrubo podhodnotený
predaj pozemkov, tiež nesprávne právne posúdil jej neskúsenosť. Nerozlíšil nízku cenu a hrubo

podhodnotený predaj. Nevykonal ani navrhované znalecké dokazovanie znalcom, ktoré malo preukázať
hrubo podhodnotený predaj. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav v tom, že z lesných
pozemkov sa stali stavebné parcely. Z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa odvolací súd žiadala, aby
rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zmenil a jej žalobe vyhovel.

3. Žalovaný 1/ v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa tak s právnym záverom súdu, ako aj vyhodnotením
skutkových zistení.

4. Žalovaní 5/ a 6/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu tiež navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie v

napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť, keďže toto rozhodnutie vychádza zo správne zisteného
skutkového stavu, ako aj správneho právneho posúdenia veci. Zdôraznili, že v konaní nebolo žiadnym
dôkazným prostriedkom preukázané, že by kupujúci pri dojednávaní kúpnej zmluvy konali v rozpore
s dobrými mravmi. Žalobkyňa nebola nútená k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, nebola ani v tiesni, mala
dostatok času na to, aby si predaj premyslela. Žalobkyňa sa stále stavia do pozície osoby neznalej a

neskúsenej, čo je však v zjavnom rozpore s tým, ako vystupuje pred súdom a aké podania vo
veci podáva. Žalobkyňa sa len tvári ako osoba neznalá a neskúsená v snahe zvrátiť svoje rozhodnutie
v minulosti predať predmetné pozemky. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že mala čas na zváženie
toho, či pozemky predá. Je zrejmé, že jej nerobí problémy orientovať sa v pojmoch ako kataster, kúpna
cena, znalec a pod., pričom pozná ich význam. Mala teda dostatok času na rozhodnutie, či pozemky

vôbec predá, ktoré predá a v akej cene. Ak tvrdí, že si sama neoverila, či kúpna cena je primeraná, táto
skutočnosťidenajejťarchu.Žalobkyňajeplnespôsobilouosobou,ktorásisamadokážezistiťinformácie
kúkonom,ktorémienirobiť.Ničjejnebránilo,abysiajvčaserozhodovaniaopredajipozemkovrozhodné
informácie zistila. Nikdy žiadnym spôsobom nebola k podpisu kúpnej zmluvy nútená.

5. Žalobkyňa vo svojej odvolacej replike zopakovala tvrdenia uvádzané v odvolaní, trvala najmä na tom,
že pri podpisovaní kúpnej zmluvy nebola zorientovaná vo veci. Doposiaľ sa súdy zaoberali jej vecami
povrchne, nesprávne vykladali zákon a nebrali do úvahy to, čo sú dobré mravy. Cena, ktorá je uvedená v
kúpnej zmluve, je podozrivo nízka vzhľadom na také pozemky, ktoré boli predmetom prevodu. Zmluvnásloboda nemôže byť nad dobrými mravmi. Ako dôkaz nasvedčujúci tomu, že žalobkyňa sa stala obeťou
zločineckej skupiny, predložila uznesenie okresného riaditeľstva policajného zboru, odboru kriminálnej
políciezodňa30.05.2018,ktorýmbolaodmietnutávecpodozreniazprečinuúžery.Žalobkyňapoukázala

na tú časť uznesenia, kde sú zaznamenané výpovede Y. F. a P. F..

6. Žalovaní 1/, ako aj 5/ a 6/ vo svojich odvolacích duplikách zopakovali svoje tvrdenia s tým,
že ani žalobkyňa neuvádza žiadne nové skutočnosti, fakticky sa len pridržiava svojich doterajších
tvrdení. Pokiaľ žalobkyňa označila žalovanú 5/ za členku zločineckej skupiny, ide o nehorázne

ohováranie. Žalovaná 5/ nemala vedomosť o uzatváraných zmluvách predchádzajúcimi kupujúcimi so
žalobkyňou, až následne predmetné nehnuteľnosti nadobudla. Nebola súčasťou žiadnej skupiny a nie je
žiadnou spolupáchateľkou. Tvrdenia žalobkyne sú výmyslom, nezakladajú sa na žiadnych relevantných
dôkazoch a sú spôsobilé napĺňať skutkovú podstatu trestného činu ohovárania. Cieľom týchto tvrdení
je znevážiť postavenie žalovanej 5/ v spoločnosti.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok na základe
odvolania žalobkyne v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z

uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným
rozsudkom vytvárajú organickú kompletizujúcu jednotu. Z ustanovenia § 387 ods. 2 CSP vyplýva,
že ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v

odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie
veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie.

9. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd teda preskúmava

napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom odvolaní.

10. Z odvolania žalobkyne vyplýva, že namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), ďalej podľa § 365 ods. 1
písm. e/ CSP, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/
CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

11. Zo žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov sa odvolací súd v prvom rade zaoberal tým, či sa
okresný súd dopustil nesprávneho procesného postupu, ktorým by znemožnil žalobkyni uskutočňovať
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (§ 365
ods. 1 písm. b/ CSP). V tomto smere odvolateľka v bližších podrobnostiach namietala, že okresný súd

nepripustil jej zmenu žaloby, hoci na to boli splnené zákonné podmienky, tiež to, že vyhlásil arbitrárne,
t. j. nezákonné rozhodnutie, ktoré nedáva odpoveď na všetky otázky rozhodujúce v prejednávanej veci.

12. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť
predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na závislý, nestranný súd,

právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie
o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadneodôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového
práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci

realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa
nejavíakospravodlivé.Konkrétnepochybeniesúdupretomusíbyťhodnotenévkontexteceléhokonania
(vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.).

13. V danom prípade z obsahu spisu odvolací súd zistil, že podaním doručeným okresnému súdu

dňa 15.12.2017 žalobkyňa požiadala súd prvej inštancie o pripustenie zmeny žaloby. O tomto podaní
rozhodol okresný súd na pojednávaní dňa 30.01.2018 tak, že zmenu žaloby v znení obsiahnutom v
podaní žalobkyne z 15.12.2017 (č. l. 106 - 107) nepripustil. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia
uviedol, „...že tak rozhodol prioritne z dôvodu neúčinnosti tohto procesného úkonu, ako i v súlade so
zásadou hospodárnosti konania, keďže navrhovaná zmena sa v podstate týkala len iného usporiadania
vlastníckych vzťahov k sporným pozemkom, v spojení s čím žalobkyňa v podstate chcela zachovať

status quo vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4/, od ktorých za pozemky, ktoré na základe predmetnej
kúpnej zmluvy od nich nadobudli, požadovala zaplatenie finančnej náhrady (bez presnej konkretizácie
jej výšky)...“. Keďže už predtým v rámci predbežného právneho posúdenia konajúci súd na základe
skutočností prezentovaných žalujúcou stranou vyjadril názor, že nie je dôvod považovať kúpnu zmluvu
za absolútne neplatnú, nepovažoval za potrebné ani účelné pripúšťať zmenu žaloby, čo by v konečnom

dôsledku viedlo v rozpore s hospodárnosťou konania k odročeniu pojednávania. Podľa § 139 CSP,
žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Podľa § 143 ods. 1 CSP, súd nepripustí
zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej
žalobe. Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe (§ 143 ods. 3 CSP). Z
doterajšej, už ustálenej súdnej praxe vyplýva, že úvaha o tom, či výsledky doterajšieho konania môžu

alebo nemôžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, patrí výhradne súdu, ktorý rozhoduje o
pripustení zmeny žaloby. Úvaha či výsledky, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou
žaloby, môžu, resp. nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným
hodnotením dôkazov a výsledkov vnútorného presvedčenia súdu a jeho myšlienkového postupu. Preto
táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby (viď uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 94/2007, časopis Zo súdnej praxe č. 49/2007). Z uvedeného
vyplýva, že pokiaľ v preskúmavanej veci súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na zmenu žaloby
nevyhovel,nedopustilsanesprávnehoprocesnéhopostupu,vdôsledkuktoréhobydošlokznemožneniu
realizácie práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Napadnuté rozhodnutie tiež nevykazuje
znaky svojvoľnosti ani arbitrárnosti, nie je v nesúlade s platnou právnou úpravou, nepopiera zmysel

interpretovaných a aplikovaných právnych noriem a predovšetkým obsahuje dostatočne náležité a
zrozumiteľné vysvetlenie svojich skutkových a právnych záverov (viď bod 18 tohto rozhodnutia).
Odôvodnenie namietaného rozhodnutia tak zodpovedá požiadavkám kladeným konštantnou judikatúrou
na odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov (§ 220 ods. 2 CSP), a odvolací súd preto konštatuje
kvalitu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia ako súladnú s obsahom čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR. Nedôvodná je preto žalobkyňou formulovaná námietka nepreskúmateľnosti a nedostatočného
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorú možno zahrnúť pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci) dopadá na akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie
je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná mandukačná
povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní, porušenie viazanosti iným rozhodnutím alebo
posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.

15. V danom prípade odvolateľka vo svojom odvolaní bližšie predmetný odvolací dôvod nešpecifikuje,
pričom odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa bola po doručení žaloby zo strany
prvoinštančného súdu riadne poučená (viď č. l. 35 spisu), na pojednávanie pred okresným súdom
bola riadne predvolaná, tohto sa zúčastnila, dokazovanie bolo vykonané riadne, v súlade s príslušnými

ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Za daného stavu žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP považoval odvolací súd za neopodstatnený.16. Ďalší uplatnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo
podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec

posúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávnevtomzmysle,ženemáoporuvovykonanomdokazovaní,
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný
právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide

o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl

súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

18. Odvolací súd dospel k záveru, že ani uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a

h/ CSP nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci náležité dokazovanie, z neho získané
dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 191 ods. 1 CSP) a na základe toho ustálil správne skutkový
stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie považuje odvolací
súd za dostatočné zistený, myšlienkové postupy súdu prvej inštancie náležite odôvodnené. Okresný
súd v namietanom rozhodnutí, opierajúc sa o svoje skutkové zistenia, zrozumiteľne a bez zjavných

logickýchprotirečenívysvetlilsvojskutkovýatomuzodpovedajúciprávnyzáver,čímposkytoldostatočnú
ochranu označeným právam žalobkyne. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil, keď uviedol, že zistený skutkový stav dostatočne neodôvodňuje záver, že sporná kúpna
zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní nebolo
preukázané, že by uzavretá kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ až 4/ bola v rozpore s

dobrými mravmi, a teda nebolo preukázané, že by v danom prípade išlo o absolútne neplatný právny
úkon v zmysle § 39, resp. § 39a Občianskeho zákonníka, a teda, že by žalobkyňou bola vlastníčkou
nehnuteľností bližšie špecifikovaných v petite svojej žaloby. Samotná skutočnosť, že bola dohodnutá
nízka cena, pokiaľ táto bola výsledkom zmluvného jednania tak, ako to bolo v preskúmavanej veci,
sa neprieči dobrým mravom, pokiaľ na uzatvorenie zmluvy nemá vplyv i okolnosť, v dôsledku ktorej

by sa takéto konanie priečilo dobrým mravom alebo sa takýmto postupom sledoval nemravný cieľ, čo
ale v preskúmavanom prípade nebolo zistené. Neprimerané protiplnenie teda bez ďalšieho nemožno
považovať za rozporné s dobrými mravmi.

19. K odvolacím dôvodom žalobkyne o nesprávnom hodnotení dôkazov odvolací súd uvádza, že

dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191
ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí
z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-

ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. V súvislosti s hodnotením
vykonaných dôkazov zo strany prvoinštančného súdu je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383
CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie
zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom konaní skúma (okrem splnenia
procesných podmienok odvolacieho konania), či súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie a či

skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v prevedenom dokazovaní oporu.
Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie (kde možno zaradiť i nevykonanie stranou sporu
navrhovaného relevantného dôkazu), alebo ak zistí, že prvoinštančným súdom konštatovaný skutkový
stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených dôkazov), prípadne, ak má za
to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP).

20. V danom prípade odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany prvoinštančného súdu nezistil žiadny
rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami, a preto nepovažoval zapotrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Odvolateľka v odvolaní neuviedla žiadne
relevantné skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nebol vysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé privodiť

zmenu napadnutého rozsudku.

21. Čo sa týka odvolacích námietok o nevykonaní všetkých navrhovaných dôkazov, v dôsledku ktorej
skutočnosti mal okresný súd rozhodnúť bez náležitého zistenia skutkového stavu, je potrebné uviesť,
že povinnosťou súdu prvej inštancie nie je vykonať všetky účastníkmi navrhované dôkazy, ale podľa §

185 ods. 1 CSP sám rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. V danom prípade, oboznámiac sa
s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahom celého spisového materiálu, odvolací súd dospel
k záveru, že už tie dôkazy, ktoré vo veci boli vykonané, poskytovali dostatočný podklad pre rozhodnutie
súdu v prejednávanej veci.

22. Pokiaľ odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie tiež to, že nesprávne zamietol jej návrh na

prerušenie konania do právoplatného skončenia dovolacieho konania vo veci právoplatne skončenej
na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 5Co/76/2017, ani s uvedenou námietkou sa odvolací
súd nestotožnil. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď nepovažoval za potrebné vyčkať na
rozhodnutie dovolacieho súdu vo vyššie uvedenej veci, keďže toto rozhodnutie bude záväzné len v danej
posudzovanej veci. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že dovolacie konanie vedené pod sp. zn. 7Cdo

22/2018 už bolo právoplatne skončené, Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa 11.
júla 2018 dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. apríla 2017, sp. zn.
5Co/76/2017 v obdobnej veci odmietol. Medzičasom sa teda už stala bezpredmetnou otázka, pre ktorú
žalobkyňa žiadala konanie v prejednávanej veci prerušiť.

23. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej
časti potvrdil. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania súdu prvej inštancie, keďže
tento výrok, vychádzajúc z výsledku konania, vykazuje taktiež vecnú správnosť. Rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o zastavení konania voči žalovanej 2/ zostáva nedotknutý, keďže nebol napadnutý
odvolaním.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal žalovaným
1/ až 6/ voči žalobkyni v plnom rozsahu, keďže boli v odvolacom konaní plne úspešní.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)