Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/372/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899838
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1708899838.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobcov: 1/ C.. D. C.Y., S.., T.. XX.
XX. XXXX, U. H.: R. XXXX/X, H., 2/ S. C., T.. XX. XX. XXXX, H. R. XXXX/X, H., 3/ I.. I. C., T.. XX. XX.
XXXX, N. XXX/XX, H., všetci v zast.: JUDr. Drahomír Tomčo, advokát, so sídlom Koceľova 9, Bratislava,
proti žalovanému: Bratislavský samosprávny kraj, so sídlom Trnavská cesta 8/A, Bratislava, o vrátenie
daru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č. k.: 4C/937/2008-829 zo dňa
16. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcom sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie výrokom určil, že do dedičstva po poručiteľke B. C., M. C., T. S. XX. XX. XXXX
Z. F. S. XX. XX. XXXX, naposledy bytom D. H., R. XXXX/X, patria pozemky, vytvorené geometrickým
plánom číslo XC/XXX/XXXX-XXX/XXXX, zo dňa XX. XX. XXXX súdnym znalcom z odboru geodézie
a kartografie, V.. N. O., ktorý geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, a to pozemok
s parcelným XXXX/X zastavané plochy o výmere 92 m2 a pozemok s parcelným číslom XXXX/XX
zastavané plochy o výmere 267 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území G. N., z pozemku parcelné

číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 614 m2, zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX
Okresného úradu Pezinok, pre katastrálne územie G. N.. O náhrade trov konania súd rozhodne do 30
dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že návrhom, podaným na súd dňa 11. 10.
2000, sa navrhovatelia (pôvodná navrhovateľka B. C., T.. XX. XX. XXXX), vo veci samej domáhali,
aby súd uložil odporcovi povinnosť (pôvodne odporcom v 1. až v 3. rade) Slovenská republika - zast.

Malokarpatské múzeum Pezinok, Slovenská republika - zast. Okresný úrad v Pezinku, Slovenská
republika - zast. Krajský úrad v Bratislave vrátiť navrhovateľke dar, a to parcelu číslo XXXX/X vinica o
výmere 500 m2, zapísaná v pozemkovoknižnej vložke číslo XXXX pre katastrálne územie G. N., vedená
v katastri nehnuteľností Okresným úradom v Pezinku ako parcela číslo XXXX/X, zastavaná plocha o
výmere 614 m2 pre katastrálne územie G. N., na LV číslo XXXX.

3. V priebehu konania bol na strane odporcu pripustený vstup aktuálneho odporcu Bratislavského

samosprávneho kraja a voči pôvodným odporcom v 1. až v 3. rade bolo konanie dňa 15. 08. 2003 a
dňa 04. 07. 2006 zastavené.4. Návrh skutkovo odôvodnila tvrdením, že darovacou zmluvou z marca 1961 (bez uvedenia dňa
darovania) darovala v tom čase Československému štátu, zast. ONV Bratislava -vidiek - finančným
odborom, nehnuteľnosť, a to parcelu číslo XXXX/X - vinicu o výmere 500 m2, zapísanú v PK

vložke číslo XXXX pre kat. územie G.U. N.. Táto nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností je v
prítomnosti vedená ako parcela číslo XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 614 m2 a je zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie G. N.. Nehnuteľnosť nadobudla dedením po svojom
manželovi, spisovateľovi C. N., zomrelom dňa XX. X. XXXX. Nehnuteľnosť darovacou zmluvou z marca
1961 darovala Československému štátu za účelom postavenia ďalšej budovy „I. C. N.“. Po darovaní

predmetnej nehnuteľnosti bola následne postavená na nej administratívna budova, ktorá mala tvoriť
spolu s rodinným domom C. N. na susednej parcele číslo XXXX/X o výmere 408 m2, zapísanej tiež v
PK vložke číslo XXXX, kat. územie G. N., jeden celok - I.F. C. N.. Rodinný dom C. N. s jej súhlasom
užíval Československý štát prostredníctvom svojej príspevkovej organizácie Vlastivedného a literárneho
múzea vo Svätom Jure a jeho právnych predchodcov. Za celú dobu 42 rokov, čo štát bezplatne užíval
tento jej rodinný dom, ako aj parcelu číslo XXXX/X a darovanú parcelu číslo XXXX/X na účely múzea, zo

stranypracovníkovtejtoorganizáciesajejnikdynedostaloanilenslovavďakyauznaniazato,čopretoto
múzeum vykonala. Miesto toho ju pravidelne ohovárali, klamali, osočovali (sčasti tak konali aj na úkor
jej matky, niekdajšej správkyne múzea). Po roku 1989 sa presvedčila, že múzeum prestalo slúžiť svoju
pôvodnému účelu (pripomínať a šíriť myšlienky a prácu manžela - spisovateľa C. N.). Keď pracovníkov
Vlastivedného a literárneho múzea vo Svätom Jure požiadala o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti,

vyššie uvedeného rodinného domu, ktorý štátu nedarovala, stretla sa z ich strany s jednoznačným
negatívnym odporom. Takéto stanovisko zaujala najmä niekdajšia riaditeľka múzea D. G. a následne
aj I.. H. D. Z. I.. U. Y.. Toto správanie ju viedlo k tomu, že svoje oprávnené majetkové nároky musela
riešiť súdnou cestou. Až na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn.: 13C/46/93
zo dňa 15. 2. 1995, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 18Co/395/95, zo dňa

13. 9. 1995, bolo uložené Vlastivednému a literárnemu múzeu vo Svätom Jure vypratať predmetný dom
a jeho pracovníci jej tento dom vrátili do užívania dňa 15. 2. 1996. Obsah súdneho spisu Okresného
súdu Bratislava - vidiek sp. zn.: 13C/46/93 svedčí o tom, ako sa títo pracovníci múzea (p. G., I.. D.)
voči nej správali. Miesto toho, aby rešpektovali jej oprávnenú požiadavku o vypratanie jej rodinného
domu na parcele číslo XXXX/X v kat. území G. N. a dobrovoľne jej ho vrátili do užívania, nakoľko sa

na pôvodné účely prestal užívať, musela sa s nimi súdiť o vlastný majetok. Nakoniec, počas celého
súdneho konania na Okresnom súde Bratislava - vidiek i na odvolacom súde bola zo strany týchto
pracovníkov osočovaná na svojej občianskej cti, podľa zápisníc z pojednávania na týchto súdoch a
písomné podania odporcu - Vlastivedného a literárneho múzea vo Svätom Jure, kde napr. v odvolaní
zo dňa 31. 3. 1995 proti rozsudku OS Bratislava - vidiek sp. zn.: 13C/46/93 zo dňa 15. 2. 1996 odporca

doslova tvrdil: „Prenechanie nehnuteľnosti do trvalého užívania nebolo úplne bezplatné a nezištné, ako
vyhlasuje navrhovateľka. Je nesporné, že práve z dôvodu prenechania tejto nehnuteľnosti bol práve
navrhovateľke pridelený v Bratislave nadmerný byt a jej matka sa stala správkyňou múzea. Okrem toho
požívala ďalšie výhody nemateriálnej povahy, najmä politického charakteru. Nie je zanedbateľná ani tá
skutočnosť, že napriek množstvu vecí, spojených s pamiatkou C. N., venovaných múzeu rôznymi ľuďmi,

ktoré prevzala navrhovateľka, sa do múzea dostala iba ich malá časť.“ Až dňa 15. 2. 1996 jej bol zo
stranyVlastivednéhoaliterárnehomúzeavoSvätomJurevrátenýdoužívaniarodinnýdomspozemkom.
Miesto toho, aby jej bola nehnuteľnosť zo strany pracovníkov múzea vrátená v primeranom užívania
schopnom stave, títo jej ju vrátili doslova zdevastovanú, neschopnú užívania bez ďalších nákladných
investícií. V dome bola nefunkčnú elektroinštalácia, rozvod vody, rozbúrané priečky, zničené steny od

množstva dier, chýbali dvere, vodárnička atď. Na jej pripomienky nereagovali zodpovední pracovní tak,
ako by sa patrilo a predmetnú nehnuteľnosť odmietli dať do primeraného pôvodného stavu. Miesto toho
musela znovu podať žalobu na Okresný súd Bratislava III, dňa 27. 11. 1996 v tejto veci, aby zo strany
Vlastivedného a literárneho múzea bola nehnuteľnosť uvedená do pôvodného stavu. Doposiaľ sa tak
nestalo, hoci od vrátenia zdevastovanej nehnuteľnosti (rodinného domu) vyššie citovaného, uplynula

doba viac ako 3,5 roka. Konanie sa vedie na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.: V-2-12C/197/96.

Keďže pracovníci Vlastivedného a literárneho múzea so sídlom vo Svätom Jure, následne pracovníci
Malokarpatského kultúrneho centra v Pezinku a toho času pracovníci Malokarpatského múzea v Pezinku
- odporcu v 1. rade, pod ktoré príspevkové organizácie prešlo Vlastivedné a literárne múzeum vo Svätom

Jure v období rokov 1996 - 1999, ako správcovia nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu - Slovenskej
republiky, a teda správcovia aj vyššie citovanej parcely číslo XXXX/X o výmere 614 m2, nachádzajúcej
sa v kat. území Svätý Jur a zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX, správajú sa voči nej tak, že hrubo
porušujú dobré mravy voči nej, v zmysle ust. § 630 Obč. zák., vyzvala odporcov v 1., 2. a 3. rade ovrátenie daru. Na predmetné listy odpovedal len odporca v 2. rade Okresný úrad v Pezinku tak,
že na vrátenie daru je potrebná znovu dohoda medzi ňou a obdarovaným. Odporca v 1. a 3. rade na
jej listy nereagoval.

5. So súhlasom odporcu v 1. rade (č. l. 276 spisu) súd konanie proti odporcovi v 1. rade zastavil
uznesením č. k.: PK-5C/718/00-294 zo dňa 04. 07. 2006. Pôvodný odporca v 2. rade sa k návrhu
písomne zo dňa 23. 11. 2000 vyjadril vznesením námietky pasívnej legitimácie s poukazom na § 8 ods.
2 Zák. SNR č. 109/1961 Zb. v znení neskorších predpisov s tým, že práva a povinnosti z právnych

vzťahov, týkajúcich sa Malokarpatského múzea Pezinok má Krajský úrad Bratislava. Pôvodný odporca
v 3. rade sa k návrhu písomne zo dňa 3. 1. 2001 vyjadril tak, že nie je pravdou, čo tvrdí navrhovateľka
vo svojom návrhu. Pozemok parc. č. XXXX/X kat. územie G.U. N. je vo vlastníctve štátu, darom od
navrhovateľky v r. 1961. Keďže rodinný dom na vedľajšej parcele č. XXXX/X, v ktorom bolo zriadené
I. C. N., sa navrhovateľke v roku 1996 vrátil na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava - vidiek
sp. zn.: 13C/46/93, Vlastivedné a literárne múzeum C.. N. sa premiestnilo - presťahovalo do vedľajšej

budovy, ktorá stojí na darovanom pozemku a slúži pre účely administratívy pracovníkov múzea. Štátnou
správou bolo zriadené Malokarpatské kultúrne centrum v Pezinku, pod ktoré prešlo aj Vlastivedné a
literárne múzeum vo Svätom Jure, ale v prípade záujmu návštevníkov pracovníci Malokarpatského
kultúrneho centra ich sprevádzajú pri prehliadke múzea vo Svätom Jure. Nie je pravdou, že by sa štát,
resp. pracovníci kultúrneho centra, správali k darkyni nevhodne alebo, že by múzeum neslúžilo svojmu

účelu. Dôkazom toho je kronika múzea, kde sa desiatky rokov vedú podrobné záznamy a sprievodná
fotodokumentácia. Navrhovateľka bola na všetky významné podujatia, konané v múzeu vo Svätom Jure,
prizývaná, čoho dôkazom sú jej podpisy a fotodokumentácia v kronike. Štát nikdy nemal v úmysle túto
kultúrnu pamiatku predať. O kultúrnu pamiatku sa štát riadne stará. Štát na darovanej nehnuteľnosti
postavil budovu pre účely múzea, neskôr ju zrekonštruoval a priamo v nej zriadil múzeum, k starostlivosti

o muzeálne predmety pristupuje zodpovedne.

6. Písomným podaním zo dňa 18. 2. 2003 navrhovateľka vzala za konania späť návrh proti pôvodne
označeným odporcom v 2. a 3. rade. So súhlasom týchto odporcov súd konanie proti nim uznesením
zo dňa 15. 08. 2003 pod č. k.: 5C/718/00-207 zastavil.

7. Uznesením zo dňa 13. 12. 2002 pod č. k.: 5C/718/00-196 súd na návrh navrhovateľky zo dňa
15. 10. 2002 pripustil pristúpenie odporcu v 4. rade do konania (ku dňu tohto rozhodnutia odporca -
Bratislavský samosprávny kraj). Odporca v 4. rade sa k návrhu písomne zo dňa 18. 9. 2003 vyjadril tak,
že žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nepreukázania spáchania úmyselného trestného

činu odporcom, s poukazom na § 854 Obč. zák. č. 40/1964 a § 386 zák. č. 141/1950 Sb., nakoľko k
darovaniu došlo v r. 1961, preto by sa mal vzťah účastníkov posudzovať podľa právnej úpravy, platnej
v čase uzavretia darovacej zmluvy. Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov konania,
svedkov: Z. S., I.. H. D., I.. U. Y., C.. S. Y.W., I.. Ľ. M., C.. D. G., oboznámení sa s listinnými dôkazmi,
najmä navrhovateľky: darovacia zmluva z marca 1961, pozemno-knižná vložka č. XXXX kat. územie

G. N., protokol o odovzdaní nehnuteľnosti zo dňa 15. 2. 1996, výpisy z LV č. XXXX kat. územie G.Ý.
N., zriaďovacie listiny práv. predchodcov odporcu v 4. rade, pracovno-právne doklady zamestnancov
právnych predchodcov odporcu v 4. rade, výzvy na vrátenie daru zo dňa 11. 1. 2000, doručené odporcovi
v 1. až 3. rade dňa 17. a 18. 1. 2000, ako aj obsahom navrhovateľkou označených spisov býv. Okresného
súdu Bratislava - vidiek sp. zn.: V-2-13C/46/93 (konanie o vypratanie nehnuteľnosti) a Okresného

súdu Bratislava III. sp. zn.: V-2-12C/197/96 (konanie o uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu),
vo veci rozhodol, s prihliadnutím na odporcom v 4. rade vznesenú v konaní námietku premlčania tak,
že návrh zamietol.

8. O odvolaní navrhovateľky Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 21. 5. 2009 pod č. k.:

6Co/236/08-491 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie s tým, že z okolností prípadu vyplýva, že závadné správanie sa právnych predchodcov odporcu,
v ktorom navrhovateľka vidí naplnenie skutkovej podstaty pre vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák.
nie je možné časove ohraničiť troma dátumami, ako to urobil súd prvého stupňa, že navrhovateľka
už v návrhu na začatie konania poukazovala na to, že v roku 1996 bola nútená podať na súd návrh

na uvedenie jej rodinného domu do pôvodného stavu, ktoré konanie právoplatne skončilo v roku 2005
a až po právoplatnosti rozsudku jej odporca zaplatil 176.150,- Sk z titulu náhrady škody; že z toho
navrhovateľka vyvodzuje, že správanie sa odporcu, resp. jeho právnych predchodcov, ktorí spôsobili
škodu na jej rodinnom dome a odmietli ju nahradiť, keď predtým odmietali ho uviesť do pôvodného stavu,treba hodnotiť ako hrubé porušovanie dobrých mravov. Toto podľa navrhovateľky závadné správanie sa
odporcu, resp. jeho právnych predchodcov trvalo až do roku 2005.

9. Súdu prvého stupňa odvolací súd uložil vyhodnotiť, či správanie sa odporcu, resp. jeho právnych
predchodcov, v súvislosti s okolnosťami, týkajúcimi sa rodinného domu navrhovateľky (s postojom
právnych predchodcov odporcu k uvedeniu tohto domu do pôvodného stavu a k náhrade škody), možno
považovať za hrubé porušenie dobrých mravov odôvodňujúce vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák.;
v tejto súvislosti treba vziať do úvahy povinnosti, ktoré odporcovi, resp. jeho právnym predchodcom

vyplývali z príslušných právnych predpisov, upravujúcich správu štátneho majetku. Správanie sa v
súlade s týmito právnymi predpismi nebude možné hodnotiť ako hrubé porušovanie dobrých mravov.

10. Na návrh navrhovateľky súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom svedkov: N. Y., V.. Z. C.
Z. V.. M. U. a po vyhodnotení doplneného dokazovania a súc viazaný právnym názorom Krajského súdu
v Bratislave, v otázke nepremlčania práva navrhovateľky na vrátenie daru, ako aj právneho posúdenia

veci, návrh opätovne zamietol, keď dospel k záveru, že navrhovateľkou vytýkané konanie odporcu, resp.
jeho právnych predchodcov nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, odôvodňujúce
vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák. z dôvodu, že títo konali v medziach platných právnych predpisov
(Zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, Zákon NR SR č. 446/2001 Z. z. o majetku
vyšších územných celkov, Zákona NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, Zákon NR SR

č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy). Druhý v poradí zamietajúci rozsudok súd
odôvodnil tým, že štát, prostredníctvom svojich organizácií evidoval predmet daru vo svojom majetku
a k vráteniu daru, teda bezodplatnému spätnému prevodu nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu
(vyššieho územného celku) bez právoplatného rozhodnutia súdu pristúpiť nemohol, rovnako ani k
náhrade škody, spočívajúcej v bezodplatnom výkone prác na uvedení nehnuteľnosti, aktuálne už vo

vlastníctve navrhovateľky, nie štátu a teda nie v správe štátnej príspevkovej organizácie, ktorej by
nehnuteľnosť slúžila na plnenie jej úloh v rámci predmetu jej činnosti, na údržbu ktorej a prípadne
jej opravy by inak v súlade s vyššie uvedenými predpismi mohla použiť rozpočtové prostriedky ako
kapitálové výdavky (obdobne to platí pre vyšší územný celok), do užívaniaschopného stavu, resp. v
náhrade škody v peniazoch, z viazaných rozpočtových prostriedkov, prekročením rozpočtového limitu

výdavkov, bez právoplatného rozhodnutia súdu.

11. O opätovnom odvolaní navrhovateľky proti druhému v poradí rozsudku Okresného súdu Pezinok
č. k.: 4C/937/2008-553 zo dňa 27. 1. 2011 Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 18. 7. 2012
pod č. k.: 15Co/167/11-585 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia opätovne poukázal na
skutočnosť, že odporca rodinný dom navrhovateľky do pôvodného stavu neuviedol a navrhovateľka sa
svojho nároku musela domáhať súdnou cestou Zaujal právny názor, že konanie odporcu vykazuje znaky
pokračujúceho alebo opakovaného správania sa hrubo porušujúceho dobré mravy, že jeho správanie
sa k navrhovateľke treba považovať za neadekvátne, že je nepochybné, že správanie sa odporcu, resp.

jeho právnych predchodcov, spočívajúce v neodovzdaní rodinného domu navrhovateľke dobrovoľne,
hoci vlastnícke právo k nemu nepreviedla, v dôsledku čoho sa musela domáhať jeho vypratania žalobou
na súde a keď jej ho napokon po prehratom súdnom spore odporca vydal, nebol v užívaniaschopnom
stave. Podľa názoru odvolacieho súdu takúto správanie sa odporcu k navrhovateľke možno považovať
prinajmenšom za neseriózne a keďže odporcovi bola rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa

24. 1. 2005 č. k.: 8Co/262/2003-387 uložená povinnosť nahradiť navrhovateľke škodu, spôsobenú na
vydanej nehnuteľnosti, je celkom zrejmé, že odporca, resp,. jeho právny predchodca, sa v súvislosti
so správou predmetnej nehnuteľnosti dopustil zavineného porušenia právnej povinnosti podľa § 420
Obč. zák. Inak by totiž nemohol zodpovedať za škodu. Súdu prvého stupňa uložil vyhodnotiť všetky tieto
okolnosti z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty vrátenia daru v zmysle § 630 Obč. zák. a v prípade,

ak bez zmeny skutkového stavu sa nebude riadiť týmto právnym názorom odvolacieho súdu, poruší ust.
§ 226 O. s. p., odvolací súd by musel opätovne postupovať podľa § 221 ods. 1, 2 O. s. p. Podľa § 226
O. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. Súd prvého stupňa, súc viazaný jednoznačne vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu,
pokiaľ ide o posúdenie správania sa odporcu, resp. jeho právnych predchodcov k navrhovateľke z
hľadiska naplnenia skutkovej podstaty vrátenia daru v zmysle § 630 Obč. zák., v ďalšom konaní, pri
nezistenej zmene skutkového stavu, vykonal dokazovanie, smerujúce k rozhodnutiu vo veci.13. V priebehu ďalšieho konania na súde prvého stupňa pôvodná navrhovateľka B. C. dňa 27. 11. 2012
zomrela, preto súd v súlade s ust. § 107 ods. 3 O. s. p. po skončení dedičského konania, pokračoval na

návrh dedičov v konaní s jej dedičmi (ako navrhovateľmi v 1. až 3. rade).

14. Navrhovatelia v ďalšom konaní na návrhu zotrvali, na ich návrh bolo vykonané dokazovanie znalcom
z odboru geodézie a kartografie, V.. N. O., ktorý vo veci podal znalecký posudok č. XX/XXXX za účelom
zidentifikovania predmetu daru (pozemok parc. č. XXXX/X vinica o výmere 500 m2, zapísaná pôvodne

v pozemkovoknižnej vložke číslo XXXX pre katastrálne územie G. N.) a jeho vytýčenia v teréne.

15. Znalec V.. O., ktorý vo veci podal aj ústne vysvetlenie, zistil, že pôvodná parcela č. XXXX/X, vedená
v pozemno-knižnej vložke XXXX (predmet daru) bola v minulosti zahrnutá do rozdelenia pozemkov
za účelom individuálnej bytovej výstavby v danej lokalite, a teda nenachádza sa v celosti na parcele
registra „C“ č. XXXX/X, vedenej na LV č. XXXX pre kat. úz. G. N.. Pre účely rozhodnutia v tejto

veci vyhotovil geometrický plán pod číslom XC/XXX/XXXX-XXX/XXXX dňa XX. XX. XXXX oddelenia
pozemkov parc. č. XXXX/XX, XXXX/X, X, X a na zameranie stavby na parc. č. XXXX/X (múzea).
Rekonštrukciou pôvodnej parcely, ktorá bola predmetom daru, vytvoril novovytvorené pozemky par. č.
XXXX/XX o výmere 141 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 92 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 267 m2.

16. V nadväznosti na podaný znalecký posudok, z ktorého vyplynulo, že časť predmetu daru (parc.
č. XXXX/XX) nie je vo vlastníctve odporcu, ale mesta G. N. (slúži ako chodník a komunikácia),
navrhovatelia zmenili žalobný petit tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, o ktorej zmene
návrhu súd rozhodol uznesením č. k.: 4C/937/2008-799 zo dňa 3. 6. 2015.

17. Odporca aj v ďalšom konaní pred súdom prvého stupňa žiadal návrh zamietnuť, zotrvajúc na svojich
pôvodných námietkach: 1/ premlčania nároku navrhovateľky na vrátenie daru, 2/ posúdenie veci podľa
právnych predpisov, platných v čase darovania (rok 1961), teda Občianskeho zákonníka č. 141/1950
Zb. s použitím § 854 Obč. zák. argumentujúc, že odporca, ani jeho právni predchodcovia, sa trestného
činu voči navrhovateľke, ani jej rodine, nedopustili. Podľa § 630 Obč. zákonníka (č. 40/1964 Zb.) v plat.

znení, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho
rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava
III. sp. zn.: 13C/46/1993, bolo zistené, že navrhovateľka sa musela domáhať svojho vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti (rodinný dom súp. č. XXX, stojaci na pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 487,96
m2 v kat. území G. N.) súdnou cestou žalobou o vypratanie, v ktorom konaní bolo preukázané užívanie

týchtonehnuteľnostíštátombezakejkoľveknájomnejaleboinejzmluvy,keďštátprostredníctvomsvojich
orgánov (právnych predchodcov odporcu), majúcich nehnuteľnosť v správe, odmietal akékoľvek návrhy
navrhovateľky na uzavretie nájomnej zmluvy a odmietal jej aj nehnuteľnosti vydať, hoci bola ich platným
vlastníkom. Až na základe právoplatného rozsudku býv. Okresného súdu Bratislava - vidiek č. k.
13C/46/1993-45 zo dňa 15. 2. 1995, právoplatného dňa 7. 11. 1995 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave č. k.: 18Co/395/1995 zo dňa 13. 9. 1995, štát prostredníctvom svojej organizácie
Vlastivedného a literárneho múzea vo Svätom Jure protokolárne odovzdal navrhovateľke rodinný dom
súp. č. XXX, stojaci na pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 487,96 m2 v kat. území Svätý Jur.

18. Dňa 27. 11. 1996 sa navrhovateľka podaním návrhu na súd musela domáhať uloženia povinnosti

uviesť vydanú domovú nehnuteľnosť do pôvodného stavu, z dôvodu, že vyprataná nehnuteľnosť nie
je v pôvodnom, resp. ani užívaniaschopnom stave. Označený odporca v konaní tvrdil, že odovzdaná
nehnuteľnosť navrhovateľke bola v dobrom stave, s prihliadnutím na jej opotrebovanie, spôsobené
riadnym užívaním na účely múzea. V priebehu tamojšieho konania navrhovateľka zmenila petit návrhu
na uloženie povinnosti odporcovi, v priebehu konania došlo aj k prechodu majetku štátu a tým aj

záväzkovsúvisiacichsmajetkomštátunaodporcupodľa§3ods.1písm.aZák.NRSRč.446/2001 Z.z.
o majetku vyšších územných celkov, osobitného predpisu zák. č. 115/1998 o múzeách a galériách, resp.
aj odporcovi v tomto konaní, nahradiť škodu na vydanej domovej nehnuteľnosti v peniazoch vo výške
176.150,- Sk s prísl.; navrhovateľka totiž v priebehu konania pristúpila k čiastkovým opravám a úpravám
z vlastných zdrojov. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.: 8Co/262/2003-387 zo dňa 24. 1. 2005,

právoplatným dňa 14. 6. 2005, po pripustení zmeny návrhu, zmenil napadnutý rozsudok Okresného
súdu Bratislava III č. k. V-2-12C/197/1996-250 zo dňa 1. 4. 2003 tak, že ostatného právneho predchodcu
odporcu a odporcu v tomto konaní solidárne zaviazal na náhradu škody v peniazoch, keď založil svoje
rozhodnutie na tom skutkovom a právnom posúdení, že škoda bola navrhovateľke na vydanej domovejnehnuteľnosti spôsobená porušením ako prevenčnej, tak aj všeobecnej zodpovednosti za škodu, podľa
§§ 415 a 420 ods. 1 a 2 Obč. zák.

19. Súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v tomto konaní, nezistiac v ďalšom konaní zmenu
skutkového stavu, súd konštatoval, že sú naplnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 630 platného
Obč. zák. v tom, že odporca, resp. jeho právni predchodcovia, hrubo porušili dobré mravy v súvislosti
s okolnosťami, týkajúcimi sa rodinného domu navrhovateľky, s ich postojom k uvedeniu tohto domu do
pôvodného stavu a k náhrade škody, odôvodňujúce vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák.

20. Pojem dobrých mravov nemôže byť dovodený z pozitívneho práva, nakoľko sa jedná o mimoprávne
normy spoločensky uznávaného štandardu, ktorým právny poriadok pripisuje právnu relevanciu. Podľa
judikatúry ÚS ČR (rozhodnutie č. 5 z roku 1997) je potrebné materiálne nazeranie na právo, v
ktorom nejde len o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale o dodržiavanie takých noriem chovania,
ktoré sú v súlade s obsahovými hodnotami. Dobré mravy vymedzuje ako súhrn etických všeobecne

zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často zabezpečované aj právnymi
normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej
spoločnosti. Nemecký právny poriadok medzi zovšeobecnené negatívne faktory, ktoré spravidla v
spolupôsobení s niekoľkými ďalšími, či skôr výnimočne samostatne, spôsobujú rozpor s dobrými mravmi
radí nerešpektovanie základných práv a slobôd a ďalších ústavných zásad, uplatňovanie neúmernej

prevahy jednej strany alebo neúmerná slabosť druhej strany (zneužívanie mocenského postavenia),
neprimeraný pomer plnenia a protiplnenia.

21. V nadväznosti na vyššie uvedené, s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a individuálne
okolnosti tohto prípadu, ako aj záväzný právny názor odvolacieho súdu v tejto veci, súd mal za to, s

poukazom na vyššie uvedený korektív dobrých mravov, ako aj zovšeobecnený právny názor ÚS ČR,
že v súvislosti s nehnuteľnosťou navrhovateľky (rodinný dom súp. č. 468, stojaci na pozemku parc.
č. XXXX/X o výmere 487,96 m2 v kat. území G. N.), odporca, resp. jeho právny predchodca (štátne
organizácie) hrubo porušil dobré mravy v tom, že keď sa po zmene politicko-spoločenských pomerov
domáhala zosúladenia režimu užívania jej domovej nehnuteľnosti štátom na účely prevádzkovania I.F.

C.. N. s platnými právnymi predpismi (žiadala uzavrieť riadnu nájomnú zmluvu a na jej základe poberať
od štátu nájomné), ktorú nehnuteľnosť štát dlhodobo, od roku 1949, užíval, bez právneho dôvodu, v
rozpore so všeobecne uznávanými morálnymi a etickými princípmi ju odmietal, absolútne nerešpektoval
jej ústavné právo realizovať obsah jej vlastníckeho práva (vec držať, užívať príp. poberať z nej úžitky) a
keď sa domáhala vrátenia vlastnej nehnuteľnosti, k jej dobrovoľnému vydaniu (vyprataniu) nedošlo a vec

musela riešiť súdnou cestou. V tom súd vidí zneužitie mocenského postavenia právneho predchodcu
navrhovateľky z pozície svojej neúmernej prevahy, ako aj v tom, že po právoplatnom rozhodnutí súdu
navrhovateľke odovzdal nehnuteľnosť v poškodenom stave, neschopnú užívania (argumentácia jej
opotrebením bola irelevantná), keď dobrovoľne neprejavil žiadnu vôľu, snahu, vydanú nehnuteľnosť
uviesť do pôvodného stavu, príp. inak navrhovateľku odškodniť, čo by sa vo svetle bezplatného užívania

jejmajetkupomnohédesaťročiajavilobyťmorálneajetické,nazákladečohosanavrhovateľkaopätovne
musela svojich nárokov domáhať súdnou cestou.

22. Pokiaľ išlo o argumenty odporcov, majúce privodiť zamietnutie návrhu, súd opätovne poukazuje
na rozhodnutia odvolacieho súdu (č. l. 491 a č. l. 585 spisu), v ktorých zaujal jasný právny názor, že

nárok navrhovateľky na vrátenie daru nebol premlčaný, že konanie odporcu, jeho práv. predchodcov
vykazovalo znaky pokračujúceho alebo opakovaného správania hrubo porušujúceho dobré mravy a v
dôsledku tohto relevantného podľa § 630 platného Obč. zák.).

23. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrhu, po jeho zmene na určenie, že predmet daru (resp.

jeho časť) patrí do dedičstva po neb. navrhovateľke, ako dôvodnému, vyhovel. Naliehavý právny záujem
navrhovateľov na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. je daný absenciou zápisu
vlastníckeho práva navrhovateľov k predmetu daru v katastri nehnuteľností a tým, že právoplatný
rozsudok v tejto veci bude podkladom pre dedičské konanie o novoobjavenom majetku, čím sa odstráni
stav ich právnej neistoty.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p., vzhľadom na zložitosť prípadu
a väčší počet účastníkov.25. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, resp. ho zmenil tak, že návrh žalobkyne
v celom rozsahu zamietne. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. f, § 221

ods. 1 písm. h/ O. s. p. Žalovaný tvrdí, že vo veci úspešne uplatnil námietku premlčania, keď súd
prvej inštancie vo veci rozhodol prvý krát. Odvolací súd konštatoval, že naplnenie skutkovej podstaty
ust. § 630 Občianskeho zákonníka nie je možné ohraničiť tromi dátumami, ako to urobil súd prvej
inštancie bez ďalšieho vysvetlenia alebo odôvodnenia kedy došlo k naplneniu všetkých znakov
skutkovej podstaty porušenia dobrých mravov v takej intenzite, aby bolo možné konštatovať, že

konanímprávnychpredchodcovžalovanéhodošlokhrubémuporušeniudobrýchmravov.Takétourčenie
naplneniavšetkýchznakovhrubéhoporušeniadobrýchmravovjevšakpodstatnépreurčeniepremlčania
nároku žalobcov. Žalovaný ďalej tvrdí, že premlčacia doba pre uplatnenie nároku na vrátenie daru začala
plynúť od okamihu, kedy správanie obdarovaného naplnilo znaky uvedené v ust. § 630 Občianskeho
zákonníka. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, kedy rozhodol, že návrh žalobkyne je premlčaný je
tak plne v súlade s konštantnou judikatúrou súdov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky

sp. zn. 32Odo/429/2003, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. 08. 2012 sp. zn.
33Cdo/473/2010). Žalovaný je toho názoru, že považoval naplnenie hrubého porušenia dobrých mravov
v nasledujúcich konaniach právnych predchodcov žalovaného: užívaní nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu,nerešpektovanívlastníckehoprávažalobkyne,nevypratanínehnuteľnostinažiadosťžalobkyne,
v tom, že po právoplatnom rozhodnutí súdu žalobkyne odovzdal žalovaný nehnuteľnosť v poškodenom

stave a neschopnú užívania. Odvolateľ ďalej uvádza, že predmetný dom bol žalobkyni vrátený do
užívania na základe rozhodnutia dňa 15. 02. 1996 a teda aj v tomto čase sa žalobkyňa dozvedela,
že vrátený dom bol v poškodenom stave. Vyššie uvedené konanie právnych predchodcov žalovaného
považuje súd za konanie, ktoré napĺňa intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov. V prípade ak
by sme vyššie uvedené konanie žalovaného aj považovali za konanie ktoré je v hrubom rozpore s

dobrými mravmi a vnímali by sme ho vo vzájomnej súvislosti jednotlivých konaní, najneskôr sa mohla
naplniť skutková podstata hrubého porušenia dobrých mravov dňa 15. 02. 1996, t. j. ku dňu, keď
sa po predchádzajúcom porušovaní vlastníckeho práva žalobkyňa navyše dozvedela, že dom ktorý
je jej vrátený je v nevyužiteľnom stave, resp. v deň, keď právny predchodca na výzvu žalobkyne
odmietol uviesť dom do predošlého stavu. V tomto časovom okamihu sa mohla naplniť skutková

podstata hrubého porušenia dobrých mravov. Následné konanie žalovaného predchodcov už nebolo
vyhodnotené, ako konanie všeobecne rozporné s dobrými mravmi. Žalobkyňa podala návrh na súd na
náhradu vzniknutej škody, ktorú žalovaný uhradil na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Ak však
konanie žalovaného naplnilo skutkovú podstatu hrubého porušenia dobrých mravov, tak sa tak stalo,
keď sa žalobkyňa dozvedela o tom, že vrátená nehnuteľnosť je poškodená, resp. nebude dobrovoľne

uvedenádopredošléhostavu.Uvedenéprávosatakmohlonasúdeuplatniťdeňnasledujúcipo 15.
02. 1996, resp. v iný deň v roku 1996, pričom nárok na vrátenie daru žalobkyne na súde uplatnila až
dňa 11. 10. 2000, teda po tom ako sa nárok žalobkyne na vrátenie daru premlčal.

26. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí považujú odvolanie žalovaného za nedôvodné,

a preto žiadajú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Súd prvej
inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie a s poukazom i na vyslovený názor odvolacieho súdu tejto veci
a to v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. 05. 2009 sp. zn. 6Co/236/2008 a v uznesení
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/167/2011 zo dňa 18. 07. 2012 rozhodol vecne správne, lebo
vec správne právne posúdil. Dôkazom závadného správania žalovaného je samotný spis Okresného

súdu Bratislava III sp. zn. V2-12C-197/96, ktorý preukazuje žalovaným hrubo porušené dobré mravy v
zmysle ust. § 630 OZ, ale aj priamo právne povinnosti uložené každému v zmysle ust. § 415 OZ. Naviac
takétosprávaniežalovaného,akoajjehopredchodcov,založilounichajobčianskoprávnuzodpovednosť
vzmysleust.§420ods.1OZ.ŽalobcoviapoukazujúnarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 2Cdo/108/2007 zo dňa 27. 05. 2008. Žalobcovia si taktiež uplatnili náhradu trov odvolacieho

konania.

27. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

28. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.29. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia

opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

30. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C. s. p.

31. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý
postupoval v súlade s pokynmi a právnym názorom nadriadeného súdu.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 255 ods.

1 C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešnej žalobkyni náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393

ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá
veta C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).