Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoKR/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114219202
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114219202.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Jarmila Špačková, Veterná 43,
Šamorín,správcaúpadcuFARMAKUM,a.s.,J.Hollého645,Šaštín-Stráže,IČO:45281823,zastúpený
Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14, Bratislava proti žalovanému: SAND,
s.r.o., J. Hollého 645, Šaštín - Stráže, IČO: 36 247 561, zastúpený URBAN, s.r.o., advokátska kancelária,
Slanská Huta 77, Košice, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. 25Cbi/23/2014-216 zo dňa 13.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi odvolací súd priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie určil, že právne úkony a to Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok vo výške
44.410,50 eur zo dňa 6.8.2011, Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok vo výške 7.841,14 eur zo
dňa 31.8.2011 a Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok vo výške 5.830,16 eur zo dňa 1.10.2011,
uzatvorené medzi FARMAKUM a.s. so sídlom J. Hollého 645, 908 41 Šaštín-Stráže, IČO: 45281823
a SAND, s.r.o. so sídlom J. Hollého 645, 908 41 Šaštín-Stráže, IČO: 36274561 sú voči konkurzným
veriteľom úpadcu FARMAKUM a.s. J. Hollého 645, 908 41 Šaštín-Stráže, IČO: 45 281 823 neúčinné,

žalovanému súd uložil zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu FARMAKUM a.s., so sídlom so sídlom J.
Hollého 645, 908 41 Šaštín-Stráže, IČO: 45 281 823 sumu vo výške 58.081,80 eur a povinnosť zaplatiť
žalobkyni náhradu trov konania vo výške 850,02 eur do rúk právneho zástupcu žalobkyne, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobkyňa žiadala o určenie, že
právne úkony a to dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok, ktoré sú špecifikované v bode 1. tohto

odôvodnenia sú voči veriteľom úpadcu neúčinné a žalovaný je povinný zaplatiť do konkurznej podstaty
úpadcu sumu 58.081,80 eur. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že na úpadcu bol uznesením Okresného súdu
Trnava č. k. 25K/24/2013-67 zo dňa 09.10.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 29.10.2013
vyhlásený konkurz a žalobkyňa bola ustanovená do funkcie správcu. Žalobkyňa zistila, že úpadca
uzatvoril so spoločnosťou SAND s.r.o. dňa 6.8.2011, 31.8.2011 a 1.10.2011 dohody o vzájomnom
započítaní pohľadávok, pri ktorých za úpadcu konal člen predstavenstva Ing. Y. J. a predsedníčka
predstavenstva D. T., spoločnosť SAND s.r.o. pri týchto úkonocj zastupoval konateľ Ing. Silver Mračna.

Žalobkyňa má za to, že predmetné úkony dlžníka ukrátili uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov
dlžníka,keďvkonkurznomkonaníbolaprihlásenáazistenápohľadávkaveriteľaPHOENIXZdravotnícke
zásobovanie a.s. vo výške 27.574,70 eur, ktorá vznikla pred účinnosťou odporovateľných právnych
úkonov. Žalobkyňa v návrhu poukázala nato, že podľa § 60 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurzea reštrukturalizácii (ďalej ako ZoKR ) ide o právne úkony urobené v prospech osoby spriaznenej s
dlžníkom, keď boli urobené medzi spriaznenými osobami v zmysle § 9 ods. 1 písm. a/ a písm. e/ ZoKR,
nakoľko Ing. Y. J. ako člen predstavenstva úpadcu uzatvoril právny úkon so spriaznenou právnickou

osobou, ktorej je štatutárnym orgánom a má c nej i kvalifikovanú účasť. Odporovateľné právne úkony
boli uzatvorené v lehote 5 rokov pred začatím konkurzného konania a vzhľadom k tomu, že Ing. Y.
J. vystupoval pri uzatváraní odporovateľných právnych úkonov ako oprávnená osoba konajúca aj za
úpadcu aj za žalovaného, z jeho konania je zjavný úmysel ukrátiť svojich veriteľov, keď v danom
čase bola splatná pohľadávka veriteľa PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie a.s. Žalobkyňa zdôraznila,

nakoľko ide o spriaznené osoby platí, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej
strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal návrh zamietnuť s poukazom na to, že osoba Ing. Y. J.
nie je spriaznenou osobou ako je definované v § 9 ods. 1 písm. a) a e) ZoKR a tak neplatí ani
vyvrátiteľná domnienka uvedená v § 60 ods. 2 ZoKR, preto je potrebné spor postupovať podľa § 60 ods.

1 ZoKR. Na zdôraznenie svojho názoru poukázal na to, že zákonodarca v texte ustanovenia § 9 ods. 1
písm. a) ZoKR používa výlučne prítomný čas, nie výraz „bývalý“, či „predchádzajúci“ (štatutárny orgán
alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej
osoby“), tak potom logickým, gramatickým ako aj systematickým výkladom tohto ustanovenia možno
dospieť iba k právnemu výkladu, podľa ktorého zákonodarca pod pojmom „spriaznená osoba právnickej

osoby“ rozumie iba a len tú osobu, ktorá vykonáva funkciu štatutárneho orgánu alebo funkciu člena
štatutárneho orgánu právnickej osoby, ku dňu vyhlásenia konkurzu a nie osobu, ktorá vykonávala, či
bola v minulosti (t.j. pred vyhlásením konkurzu) v uvedenej funkcii. Ing. Y. J. bol členom predstavenstva
úpadcu FARMAKUM, a.s. iba v období od vzniku úpadcu do 31.10.2012, formálne bol vymazaný z
obchodnéhoregistradňa4.6.2013,tedaeštetakpredzačatímkonkurznéhokonania,čipredvyhlásením

samotného konkurzu, nemožno dospieť k inému závetu ako k tomu, žalovaný SAND, s.r.o. nie je podľa
§ 9 ods. 1 a ods. 3 ZoKR spriaznenou osobou s úpadcom cez osobu Ing. Y. J. a dohody o vzájomnom
započítaní pohľadávok tak neboli urobené v prospech osoby spriaznenej s úpadcom a tak podľa § 60
ods. 1 ZoKR je dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno na žalobkyni s tým, že žalovanému bol alebo
musel byť - tento úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov - známy. Okrem toho musí žalobkyňa podľa

§ 57 ods. 4 ZoKR preukázať, že pri uzatvorení dohôd došlo zo strany úpadcu k ukráteniu uspokojenia
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, a to ku dňu uzatvorenia takejto dohody. Podľa
žalovaného je žaloba zmätočná a a nedôvodná, pretože žiadna z prihlásených pohľadávok veriteľov
úpadcu nebola splatná ku dňu uzatvorenia Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa
6.8.2011, k tomuto dňu nebol žiaden z veriteľov úpadcu oprávnený požadovať od úpadcu úhradu svojej

splatnej pohľadávky, teda nemohlo ani dôjsť k ukráteniu splatnej pohľadávky niektorého z veriteľov
dlžníka, ktoré boli následne prihlásené veriteľmi v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi. Pre
uvedené skutočnosti nedošlo k naplneniu predpokladu vyžadovaného v ust. § 57 ods. 4 ZoKR, ktorý je
nevyhnutý pre uplatnenie akejkoľvek odporovateľnosti právneho úkonu. Žalovaný poukázal na závery
znaleckéhoposudkuvyhotovenéhoIng.MilanomKalčíkom,vktoromnastraneč.25vbode3jeuvedené,

že „Spoločnosť FARMAKUM a.s., mala ku dňu 6.8.2011 splatné záväzky voči iným veriteľom podrobne
popísané v tabuľke č. 1 na strane č. 13 posudku, ktorých výška bola 6 689,38 eur, stav pokladničnej
hotovosti bol 3.777,77 €, stav finančnej hotovosti na bankovom účte bol nulový, účtovná zostatková
hodnota dlhodobého majetku bola vo výške 7 642,85 eur, čo je v súčte 11.420,62 eur, takže úpadca
mal majetok, ktorým by bolo možné uspokojiť svojich veriteľov. Okrem toho v Doplnení znaleckého

posudku znalec uvádza, že „Spoločnosť FARMAKUM a.s. vo svojej účtovnej evidencii eviduje ku dňu
06.08.2011 voči svojim veriteľom PHOENIX zdravotnícke zásobovanie a.s. Bratislava a MED-ART spol.
s r.o. Nitra splatné záväzky spolu v sume 5 295,06 eur. Oproti tomu spoločnosť FARMAKUM a.s., mala
ku dňu 6.8.2011 stav pokladničnej 3.777,77 eur, nulový stav finančných prostriedkov na bankovom účte
a účtovnú zostatkovú hodnotu dlhodobého majetku v sume 7 642,85 eur (spolu 11 420,62 eur), takže

mala dostatok svojho preukázaného zostávajúceho majetku, ktorým by bolo možné uspokojiť svojich
veriteľov PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie a.s. Bratislava a MED-ART spol. s r.o. Nitra“.

4. Žalovaný ďalej tvrdil, že v čase uzatvorenia Dohody o započítanie zo dňa 06.08.2011 mal úpadca
dostatok majetku, ktorý pokrýval i nesplatené majetky iných veriteľov, ktoré si tieto prihlásili do konkurzu,

preto záver znalca Ing. Milana Kalčíka, podľa ktorého úpadca mal majetok vo výške 11.420,62 eur je
nesprávny. Podľa výpisu z pokladne úpadcu vybrala Pharm.Dr. D. T. čiastku 15.289,09 eur z dôvodu
cestovných príkazov č. 1-15, ďalej dňa 25.05.2011 previedla z účtu úpadcu na svoj účet na základe
cestovného príkazu č. 16 čiastku 805,20 eur, ktoré sumy, ak by sa prirátali k čiastkam, ktoré označilznalec ako majetok znamená, že úpadca tak mal majetok minimálne vo výške 27.514,90 eur, čo
prevyšuje hodnotu pohľadávok i nesplatených, ktoré boli vo výške 25.776,46 eur, a ktoré si veritelia
prihlásili v rámci konkurzného konania. Žalovaný tiež uviedol, že uvedená osoba ako predsedníčka

predstavenstva úpadcu okrem výberov za cestovné príkazy vybrala z bankového účtu úpadcu i finančnú
hotovosť vo výške 22.250,- eur, ktoré tiež nezobral znalec vo svojom znaleckom posudku do úvahy, ako i
6.000,- eur ešte pred ňom 06.08.2011, a ak by sa tieto sumy prirátali k majetku spoločnosti, mala majetok
minimálne vo výške 33.514,91 eur, čo tiež zjavne prevyšuje hodnotu nesplatených pohľadávok veriteľov.
Práve tieto skutočnosti znamenajú, že nie sú splnené podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu

podľa § 57 a nasl. ZoKR, nemohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia žiadnej z pohľadávok niektorého z
veriteľov dlžníka a tak je žaloba právne nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

5. K vyjadreniu žalovaného reagovala žalobkyňa a poukázala na to, že prihlásených pohľadávok bolo
celkom od 8 veriteľov vo výške 85.701,25 eur, pričom ku dňu účinnosti Dohody o započítaní zo dňa
06.08.2011 existovali pohľadávky minimálne 4 veriteľov, ktoré si včas do konkurzného konania prihlásili

vo výške 25.776,46 eur bez príslušenstva, k čomu hodnota preukázaného majetku úpadcu, z ktorého
bolo možné uspokojiť tieto prihlásené pohľadávky veriteľov podľa znaleckého posudku bola vo výške
11.420,62 eur, čím je jednoznačne preukázané, že už uzatvorenie Dohody o vzájomnom započítaní
pohľadávok zo dňa 06.08.2011 ako z troch došlo k uspokojeniu pohľadávky na úkor ostatných veriteľov.
Ďalšie dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok uzatvorené v dňoch 31.08.2011 a 01.10.2011

s poukazom na závery doplneného znaleckého posudku jednoznačne preukazujú, že v deň podpisu
Dohody o vzájomnom započítaní, a to dňa 31.08.2011 bol stav majetku úpadcu vo výške 15.294,97
eur a ku dňu 01.10.2011 vo výške 8.814,73 eur a tak výška existujúcich pohľadávok aj týmto dňom
prevyšovala hodnotu preukázaného majetku, z ktorého by mohli byť pohľadávky plne uspokojené.
Vychádzajúc zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. Milanom Kalčíkom je tak jednoznačne

preukázané, že úkony, neúčinnosti ktorých sa žalobou domáha sú jednoznačne ukracujúcimi právnymi
úkonmi a námietka žalovaného, podľa ktorého musí ísť o pohľadávky splatné, nie je hmotnoprávnym
predpokladom vyžadovaným pre odporovateľnosť právneho úkonu a zákon ich splatnosť nevyžaduje,
čo vyplýva i zo znenia ust. § 57 ods. 4 ZoKR.

6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, vypočul právnych zástupcov účastníkov, oboznámil
sa s dohodami o vzájomnom započítaní, ktoré uzatvoril úpadca zo dňa 06.08.2011, 31.08.2011 a
01.10.2011, vzal do úvahy i znalecký posudok č. 1/2013 v znení doplnenia a dospel k záveru, že návrh
je dôvodný.

7. Súd prvej inštancie skôr ako pristúpil k posúdeniu dôvodnosti podanej žaloby zisťoval splnenie
podmienok z hľadiska dodržania lehôt vyžadovaných podľa ZoKR a skonštatoval, že žalobkyňa si
uplatnila právo na súde v zákonnej lehote podľa § 57 ods. 2 ZoKR a to do jedného roka od vyhlásenia
konkurzu a žalobou napadla úkony urobené počas 5 rokov pred začatím konkurzného konania (§ 60
ods. 3 ZoKR).

8. Vykonané dokazovanie preukázalo a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že úpadca uzatvoril so
spoločnosťou SAND s.r.o. písomné Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok v dňoch 06.08.2011
a 31.08.2011 a 01.10.2011, pri uzatváraní ktorých za úpadcu konali Ing. Y. J. ako člen predstavenstva
a predseda predstavenstva PharmDr. D. T.. V mene spoločnosti SAND s.r.o., s ktorou úpadca dohody

uzatvoril jej konateľ Ing. Silver Mračna.

9. K uvedenému zisteniu súd prvej inštancie poukázal na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 60 ZoKR,
podľa ktorej jedným zo všeobecných, ale i osobitných predpokladov odporovateľnosti je, že právnym
úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľa. Je vecou dôkazného bremena žalobcu

ukrátenie preukázať. V prípade ak bol právny úkon urobený v prospech spriaznenej osoby, tak sa
úmysel ako aj vedomosť predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Dôkaz opaku je na žalovanom. Jedným
zo základných predpokladov odporovateľnosti je, že právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu
uspokojenia veriteľa. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym
úkonom zmenšil, v akom rozsahu a hlavne aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky.

Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa,
teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok
majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu
jeho majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý muzostal, nepochybne postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo ku
kráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa a nie je dôvod na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho
úkonu. Zásadnou skutočnosťou je, či hodnota majetku dlžníka (úpadcu), po vykonanom právnom úkone

postačovala alebo nepostačovala na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.

10. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že napadnutými právnymi úkonmi - dohodami o započítaní pohľadávok
došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu a zmareniu uspokojenia ich pohľadávok a už v čase vykonania
prvého právneho úkonu, ku ktorému došlo dňa 6.8.2011 existovali pohľadávky iných veriteľov, ktorí

si ich aj prihlásili v konkurznom konaní na majetok úpadcu spolu vo výške 27.063,74 eur. Hodnota
majetku úpadcu k uvedenému dňu podľa tvrdení žalobkyne predstavovala maximálne sumu uvedenú v
znaleckom posudku a to 11 420 eur.

11. Žalovaný namietal, že je možné zohľadňovať len výšku jeho splatných záväzkov (pohľadávok
veriteľov), ktoré predstavujú podľa znaleckého posudku sumu 6.689 eur. Hodnota majetku úpadcu k

rozhodnému dňu bola vo výške 33 514,91 eur, kedy sa do hodnoty majetku musí zohľadniť nie len
hodnota určená znalcom a to suma 11 420,62 eur (pokladničná hotovosť 3 777,77, zostatková hodnota
dlhodobého majetku 7 742,85 eur) ale aj suma 16 094,29 eur, ktorá je tvorená vybranou finančnou
hotovosťou za cestovné príkazy a suma 6 000 eur ako výbery z bankového účtu úpadcu, ktoré boli
vykonané PharmDr. D. T..

12. Z Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok spísanej dňa 6.8.2011 súd zistil, že spoločnosť
FARMAKUM, a.s. v mene ktorej konali člen predstavenstva Ing. Mračna a predsedu predstavenstva
PharmDr. D. T. a spoločnosť SAND s.r.o. konajúca konateľom Ing. Mračnom sa dohodli na zápočte
pohľadávok a záväzkov podľa § 358 Obchod. zák. a § 580 Obč. zák. a započítali si pohľadávky

spoločnosti FARMAKUM a.s. z faktúry č. 03110071 v sume 44.410,50 eur s pohľadávkami SAND s.r.o.
a to z faktúry č. 102000025 v sume 7.140 eur, z faktúry č. 112000028 v sume 7.140 eur, z faktúry č.
112000029 v sume 1.772,98 eur, faktúry č. 112000030 v sume 86,37 eur, faktúry č. 112000009 v sume
7.200 eur, faktúry č. 112000010 v sume 821,30 eur, faktúry č. 112000014 vo výške 51,61 eur, faktúry č.
112000015 v sume 56,90 eur, faktúry č. 112000016 v sume 1.432,80 eur, faktúry č. 112000021 v sume

9.460,50 eur, faktúry č. 112000022 v sume 6.568,80 eur, faktúry č. 112000023 v sume 792 eur, faktúry č.
112000024 v sume 1.755,27 eur, faktúry č. 112000025 v sume 90,33 eur, faktúry č. 112000026 v sume
85,97 eur, spolu vo výške 44.454,83 eur, sa započítavajú do výške 44.410,50 eur a rozdiel 44,33 eur
uhradí Farmakum a.s. na účet SAND s.r.o. , čím sú ich vzájomné pohľadávky podľa výšky uvedených
faktúr vyrovnané.

13. Z Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok súd zistil, že dňa 31.8.2011 spoločnosť FARMAKUM,
a.s. konajúca členom predstavenstva Ing. Mračnom a predsedom predstavenstva PharmDr. D. T. a
spoločnosť SAND s.r.o. konajúcou konateľom Ing. Mračnom sa dohodli na zápočte pohľadávok a
záväzkov podľa § 358 Obchod. zák. a § 580 Obč. zák. a započítali si pohľadávky FARMAKUM a.s. z

faktúry č. 03110073 v sume 5.718,34 eur a z faktúry č. 03110072 v sume 2.122,80 eur, spolu pohľadávky
FARMAKUM, a.s. vo výške 7.841,14 eur, s pohľadávkami SAND s.r.o. z faktúry č. 1140801650 v sume
230,43 eur, faktúra č. 1102992 v sume 115,72 eur, faktúra č. 1102869 v sume 39 eur, faktúra č. 1102853 v
sume 86,62 eur, faktúra č. 1102803 v sume 142,70 eur, faktúra č. 1405880 v sume 3.354,06 eur, faktúra
č. 10771290 v sume 1.992,29 eur, faktúra č. 112021837 v sume 53,55 eur, faktúra č. 112021844 v sume

123,97 eur, faktúra č. 112022099 v sume 239,36 eur, faktúra č. 113517548 v sume 82,84 eur, faktúra
č. 101105153 v sume 56,75 eur, faktúra č. 11117701 v sume 317,59 eur, faktúra č. 11118441 v sume
192,30 eur, faktúra č. 11118108 v sume 159,86 eur, faktúra č. 11117357 v sume 195,61 eur, faktúra č.
20115048 v sume 241,80 eur, faktúra č. 1102490 v sume 237 eur, spolu pohľadávky SAND s.r.o. vo
výške 7.861,45 eur, započítané vo výške 7.841,14 eur. Obe strany prehlásili, že týmto spôsobom sú ich

vzájomné pohľadávky podľa výšky uvedených faktúr vyrovnané.

14. Rovnakým spôsobom došlo i Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 1.10.2011
uzatvorenou medzi spoločnosť FARMAKUM, a.s. konajúcou členom predstavenstva Ing. Mračnom a
predsedom predstavenstva PharmDr. D. T. a spoločnosťou SAND s.r.o. konajúcou konateľom Ing.

Mračnom k započítaniu pohľadávok FARMAKUM a.s. z faktúry č. 03110075 v sume 180 eur a z faktúry
č. 03110074 v sume 5.650,16 eur, spolu pohľadávky FARMAKUM, a.s. vo výške 5.830,16 eur s
pohľadávkami SAND s.r.o. z faktúry č. 10771159 v sume 1.515,50 eur, faktúra č. 1368818 v sume
4.542,56 eur, spolu pohľadávky SAND s.r.o. vo výške 6.058,06 eur, započítané vo výške 5.830,16 eura obe strany prehlásili, že týmto spôsobom sú ich vzájomné pohľadávky podľa výšky uvedených faktúr
vyrovnané.

15. Súd prvej inštancie po vyššie uvedenom zistení vzal do úvahy i znalecký posudok č. 1/2013 a jeho
doplnenieč.1,ktorýbolvypracovanýnažiadosťORPZvSenicinaúčelytrestnéhokonaniaIng.Milanom
Kalčíkom a z ktorého mal súd preukázané, že úpadca mal ku dňu 06.08.2011 splatné záväzky voči iným
veriteľom vo výške 6.689,38 eur, v pokladni zostatok pokladničnej hotovosti 3.777,77 eur a na bankovom
účte stav mínus 8.417,65 eur, účtovnú zostatkovú hodnotu dlhodobého majetku v sume 7.642,85 eur,

spolu hodnota majetku predstavovala čiastku 11.420,62 eur. Vzhľadom na uvedené znalec konštatoval,
že úpadca mal ku dňu 6.8.2011 dostatok majetku, ktorým by bolo možné uspokojiť veriteľov. Znalecký
posudok Ing, Milana Kalčíka ale podľa zistení súdu prvej inštancie nezohľadňuje všetky pohľadávky
konkurzných veriteľov, ktoré existovali ku dňu jednotlivých úkonov, zohľadňuje len splatné pohľadávky,
a nie pohľadávky nesplatné. Doplnenie znaleckého posudku zase zohľadňuje len splatné pohľadávky
veriteľov PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s. a MED-ART, spol. s r.o., pričom záväzky ostatných

veriteľov nezohľadňuje, rovnako nezohľadňuje ani záväzky nesplatné.

16. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že pre posúdenie ukrátenia nie je rozhodujúca výška splatných
pohľadávok ku dňu vykonania právneho úkonu, ale výška existujúcich teda aj nesplatných pohľadávok
veriteľov úpadcu. Súd sa s tým právnym názorom v celom rozsahu stotožnil a to s poukazom na ust.

§ 57 ZoKR, ktoré neviaže úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu na vymáhateľnosť pohľadávky v
čase účinnosti odporovaného úkonu, ale výlučne na samotnú existenciu pohľadávky v čase účinnosti
odporovaného úkonu a jej riadne prihlásenie do konkurzného konania. Úbytkom majetku úpadcu sa
ukracuje uspokojenie všetkých existujúcich pohľadávok veriteľov (teda aj splatných aj nesplatných), t.j.
k ukráteniu dochádza v okamihu, keď veriteľ má existujúcu pohľadávku v čase účinnosti odporovaného

úkonu, pričom táto nemusí byť splatná. Správca je teda oprávnený podať odporovaciu žalobu, ak v
čase, keď úpadca urobil odporovaný úkon a ukrátil tak uspokojenie ktorejkoľvek riadne prihlásenej
pohľadávky, ktorá v čase účinnosti úkonu existovala, ktorá nemusí byť pritom v tomto okamihu splatná.
Správca je oprávnený podať odporovaciu žalobu vtedy, ak v čase, keď dlžník urobil právny úkon, ukrátil
ktorúkoľvek, čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku, ktorá existovala v tom čase a nemusela byť

splatná. Na základe uvedeného dôvodu a podľa právneho výkladu tak súd prvej inštancie skonštatoval,
že nie je potom možné pri určení výšky záväzkov úpadcu ku dňu 6.8.2011 na účely posúdenia ukrátenia
vychádzať len so záverov znalca, ktorý zohľadňoval iba splatné záväzky. V konaní bolo z listinných
dôkazov preukázané, že ku dňu 6.8.2011 existovali voči úpadcovi pohľadávky viacerých veriteľov
(PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s. vo výške 18.955,89 eur, MED-ART, spol. s r.o. vo výške

6.141 eur, UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť vo výške 589,94 eur, Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., vo výške 90,14 eur, D. T. vo výške 1.287,28 eur) spolu vo výške 27.063,74
eur, pričom pre dôvodnosť žaloby nie je rozhodujúca len existencia týchto pohľadávok ale aj skutočnosť,
či si títo veritelia svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní na majetok úpadcu. Z prihlášok súd
zistil, že všetci títo veritelia úpadcu si v uvedenej výške svoje pohľadávky aj riadne a včas prihlásili a

tieto sa vo výške 27.063,74 eur pokladajú za zistené.

17. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko k zisteniu znalca pri určení výšky majetku, podľa ktorého
mal znalec zohľadniť i výbery predsedníčkou predstavenstva úpadcu PharmDr. D. T. na cestovné
príkazy a ňou vykonané výbery z účtu, aby sa tak zistil a objektívne ustálil majetok úpadcu, pri

ktorom je potrebné vychádzať z účtovníctva úpadcu. Keďže predmetom konania nie je posudzovanie
oprávnenosti či neoprávnenosti nakladania z finančnými prostriedkami členkou štatutárneho orgánu
úpadcu, ale posúdenie hodnoty majetku úpadcu, súd za rozhodujúcu označil skutočnosť, či výbery
sú zúčtované, preto na špekulácie, že by tieto výbery mali navyšovať hodnotu majetku úpadcu
neprihliadol a uviedol, že ide o fiktívne úkony a hodnota majetku vykázaného v účtovníctve ako jediná

poskytuje verný obraz o majetku a stave spoločnosti v súvislosti s hodnotou majetku, ktorou je možné
uspokojiť pohľadávky veriteľov. Majetkové pomery úpadcu sú preukázané výlučne skutočnosťami, ktoré
vychádzajú z účtovníctva, preto pre posúdenie reálneho uspokojenia veriteľov nie je možné vychádzať z
možného majetkového stavu úpadcu, ale zo skutočne preukázanej výšky, ktorá bola ustálený znaleckým
dokazovaním vo výške 11.420,62 eur. Výbery finančných prostriedkov D. T., nie sú tiež rozhodujúce pri

ustálení hodnoty majetku, k čomu i znalec v znaleckom posudku skonštatoval, že pomocná evidencia
súvisiaca s centrálnou pokladňou úpadcu nie je úplná a nekorešponduje ani s účtovnou evidenciou,
preto na ňu nie je možné prihliadať. K cestovným príkazom pritom znalec skonštatoval, že tieto nespĺňajú
náležitosti vyžadované zákonom o účtovníctve, cestovný príkaz nie je podpísaný k tomu oprávnenýmiosobami, absentuje k nemu platný účtovný predpis, sú neúplné, preto ich nemožno považovať za
platné účtovné doklady, ktoré by bolo možné do nákladov úpadcu zúčtovať. Súd prvej inštancie k tomu
zdôraznil, že znalec doplnením znaleckého posudku zohľadnil stav centrálnej pokladne i s prihliadnutím

na tieto cestovné príkazy, vzhľadom na tvrdenia žalovaného o výberoch hotovostí z pokladne D. T..

18. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko i k argumentácii žalovaného, ktorý poukazoval na to, že o
ukrátenie úpadcu nejde, ak hodnota majetku sa síce zmenší, ale ak by predmetný právny úkon nebol
urobený, zmenšila by sa hodnota majetku viac, preto by bolo treba zohľadniť úhrady za nájomné, odber

plynu, ktoré boli predmetom započítania, museli byť ako pohľadávky z majetku uplatnené prednostne,
preto ani nemohlo dôjsť k ukráteniu ostatných veriteľov. Súd sa s takýmito tvrdeniami ale nestotožnil a
zotrval na tom, že preukázaná hodnota majetku ku dňu 06.08.2016, kedy bola uzatvorená prvá dohoda o
vzájomnom započítaní je vo výške 11.420,62 eur a ku dňu 06.08.2011 výška pohľadávok predstavovala
minimálne čiastku 21.063,74 eur, ktorá narastala o ďalšie príslušenstvo, v konkurznom konaní si voči
úpadcovi pohľadávky uplatnilo 8 veriteľov vo výške 85.701,25 eur a majetok dlžníka, ktorý mu po

vykonaní žalobou napadnutých úkonov zostal nepostačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok a
právnymi úkonmi, ktorých neúčinnosti sa žalobkyňa v konaní domáha došlo k ukráteniu ich uspokojenia.

19. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal splnením predpokladov odporovateľnosti vyžadovaných
podľa § 60 ZoKR v spojení s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosťou druhej strany o

tomto úmysle. Dôkazné bremeno pre posúdenie tejto skutočnosti musí preukázať žalovaný, ktorý musí
vyvrátiť právnu domnienku o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a vedomosti druhej strany o tomto
úmysle. Žalobkyňa poukazovala na to, že osoba Ing. Silvera Mračnu, ktorý vystupoval pri uzatváraní
napadnutých právnych úkonov ako osoba oprávnenej konať za úpadcu a zároveň aj za žalovaného,
preukazuje spriaznenosť osôb. Žalovaný argumentoval tým, že pre posúdenie spriaznenosti sa nemá

brať do úvahy personálne obsadenie ku dňu vykonania právneho úkonu, ale ku dňu vyhlásenia konkurzu
a v čase vyhlásenia konkurzu Ing. Silver Mračna už nebol členom predstavenstva úpadcu, a tak nie je
daná ani spriaznenosť osôb, ktorý predmetný právny úkon vykonali.

20. Prvoinštančný súd odkazom na právnu úpravu uvedenú v § 9 ZoKR, ktorá pojem spriaznenej osoby

naúčelykonkurzuareštrukturalizáciejednoznačnedefinuje,čomávýznamizhľadiskaodporovateľnosti
právnych úkonov v konkurze skonštatoval, že v konaní bolo preukázané, že v čase vykonania všetkých
žalobou napadnutých právnych úkonov bol Ing. Silver Mračna, členom predstavenstva úpadcu a to v
období od 27.11.2009 do 31.10.2012 a súčasne bol i štatutárnym orgánom inej právnickej osoby, u ktorej
mal kvalifikovanú účasť a teda bol osobou spriaznenou s úpadcom minimálne podľa § 9 ods. 1 písm.

a) ZoKR a teda v danom čase a aj v súčasnosti je jediným spoločníkom a konateľom žalovaného a ako
bývalý štatutárny orgán úpadcu mal i kvalifikovanú účasť v inej právnickej osobe v zmysle vyžadovanom
podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZoKR, preto argumenty žalovaného sú bez právnej relevancie a úpadca tak
bol spriaznený so žalovaným cez osobu Ing. Silvera Mračnu, ktorý bol štatutárnym orgánom úpadcu a
osobou s kvalifikovanou účasťou v právnickej osobe jej veriteľa, a to v spoločnosti SAND s.r.o.

21. Súdne konanie tiež preukázalo, že v dobe, ktorá je pre posúdenie opodstatnenosti podanej žaloby
rozhodná, bola hodnota majetku úpadcu po vykonaní napadnutých právnych úkonov nižšia ako hodnota
zistených pohľadávok prihlásených do konkurzného konania existujúcich už v dobe vykonania právnych
úkonov a tak majetok dlžníka, ktorý mu po vykonaní napadnutých úkonov zostal nepostačoval na

uspokojenie prihlásených pohľadávok a tak došlo k ukráteniu ich uspokojenia. Dôvody žalovaného,
podľa ktorých je potrebné pre určenie dôvodnosti žaloby vziať do úvahy iba splatné pohľadávky
súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia podrobne vysvetlil s tým, že žalobkyňa preukázala
ukrátenie uspokojenia veriteľov úpadcu a existenciu všetkých zákonnom vyžadovaných podmienok pre
úspešnosť podanej žaloby. Ak bol právny úkon urobený v prospech spriaznenej osoby ako v danom

prípade, tak sa úmysel ako aj vedomosť predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Dôkaz opaku musí tak
preukazovať žalovaný ako účastník konania, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, ktorý musí v konaní
bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že úpadca nekonal v úmysle ukrátiť svojich veriteľov ako
aj svoju nevedomosť o tomto úmysle. V konaní ale žalovaný nepredložil ani jeden dôkaz vyvracajúci
túto zákonnú domnienku. Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov je preukázaný, nakoľko v čase

vykonania napadnutých právnych úkonov existovali už aj iné splatné pohľadávky iných veriteľov úpadcu,
ktoré neboli ani pomerne uspokojené. Žalovaný konajúci prostredníctvom konateľa Ing. Mračnom o
úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov bez pochybností vedomosť mal, nakoľko konateľ žalovaného
bol v čase vykonania právnych úkonov aj členom predstavenstva úpadcu realizujúcim za úpadcu ajžalobou napadnuté právne úkony, čím je preukázaná aj vedomosť žalovaného o úmysle žalobcu ukrátiť
vykonanými právnymi úkonmi svojich veriteľov a tak súd žalobe ako dôvodnej vyhovel .

22. Základným právom, ktoré je možné uplatniť z neúčinného právneho úkonu, na základe ktorého bola
z majetku dlžníka prevedená vec, právo alebo iná majetková hodnota je právo na peňažnú náhradu.
Výška peňažnej náhrady za poskytnuté plnenie sa rovná hodnote tohto plnenia v čase, keď bolo
dlžníkom poskytnuté. Výšku peňažnej náhrady mal súd preukázanú vo výške 58.081,80 eur a túto uložil
žalovanému vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu.

23. K samotnému priebehu súdneho konania prvoinštančný súd zdôraznil, že nie je viazaný návrhmi
účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je ani povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Žalovaný v konaní
navrhol vypracovať nový znalecký posudok alebo dovypočuť znalca Ing. Kalčíka k otázke výberov
finančných prostriedkov PharmDr. T.. Súd dospel k záveru, že znalec sa s uvedenou skutočnosťou

(výberynacestovnépríkazy,zúčtu)dostatočnepresvedčivovysporiadalvdoplneníznaleckéhoposudku
keď uviedol, že na ne nie je možné prihliadať, ktoré neboli riadne zaúčtované, preto súd návrh
žalovaného na doplnenie dokazovania vzhľadom na zistený skutkový stav a uvedené právne posúdenie
označil za nadbytočné a neúčelné. Súd postupoval v súlade zo zásadou čo možno najrýchlejšieho
prejednania a rozhodnutia súdneho sporu, bez neodôvodnených prieťahov a v súlade zo zásadou

hospodárnosti konania, bez porušenia akéhokoľvek procesného práva žalovaného, ktorým by mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom. Rovnako súd ani nevidel potrebu v konaní vypočuť PharmDr. T.
a Ing. Mračnu k preukázaniu výberov z bankomatov a z pokladne, nakoľko sa touto skutočnosťou
dostatočne v konaní zaoberal.

24. Z hľadiska aplikovania príslušného právneho predpisu prvoinštančný súd poukázal na ust. § 9 ods.1,
§57 ods.1,2,4, §60 ods.1, 2,3, § 62 ods.1,5, § 63 ods.1,3 ZoKR, na ust. § 118a ods.1,2 O.s.p. z ktorých
pri rozhodnutí o veci vychádzal .

25. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení vyhl. 655/2004 Z.z. a

procesne plne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 850,02 eur za trovy právneho
zastúpenia, ktoré v odôvodnení rozhodnutia podrobne špecifikoval.

26. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané žalovaným odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, návrh v celom rozsahu zamietol a uložil žalobcovi

povinnosť uhradiť žalovanému náhradu trov konania, prípadne, aby rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. V prípade, ak by odvolací súd rozhodnutie potvrdil ako vecne správne,
žalovaný žiadal, aby vo výroku rozhodnutia pripustil voči rozsudku dovolanie, pretože sa jedná o
rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu a to v súvislosti s posúdením spriaznenej
osoby v oblasti konkurzného práva.

27. Odvolacie dôvody založil žalovaný na tvrdení, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci k otázke „údajnej“ spriaznenej osoby žalovaného s úpadcom,
čím bol daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., rozsudok je zaťažený i vadou konania
vyplývajúcou z § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.,a to vadou
arbitrárnosti v nadväznosti na zmätočnosť a nedostatočné zdôvodnenie práve otázky spriaznenej osoby,

ktorá skutočnosť je o nesprávne právne posúdená prvoinštančným súdom, preto ani záver súdu
vyjadrený výrokom nemôže byť správny a podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. sa postupom súdu
účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, čím je zároveň daný i dovolacím dôvodom.
Odvolateľ ďalej zdôraznil, že ZoKR v texte § 9 ods. 1 písm. a) používa výraz „štatutárny orgán alebo
člen štatutárneho orgánu,..“ výlučne v prítomnom čase, nepoužíva výraz bývalý, či predchádzajúci, preto

pri použití logického, gramatického aj systematického výkladu možno dôjsť jedine k záveru, že pod
pojmom „spriaznená osoba právnickej osoby“ sa na účely ZoKR rozumie iba tá osoba, ktorá vykonáva
funkciu štatutárneho orgánu, alebo funkciu člena štatutárneho orgánu ku dňu vyhlásenia konkurzu, nie
osoba,ktorájuvykonávalavminulostipredvyhlásenímkonkurzu,kčomuodvolateľpoukázalnaanalógiu
vyplývajúcu z ust. § 131 ods. 1 veta druhá Obchod. zák. a § 193 Obchod. zák., v ktorých ustanoveniach

zákonodarca používa pojem „bývalý“, a pokiaľ by tomu tak malo byť s odkazom na závery súdu prvej
inštancie, bol by tak zákonodarca urobil aj v zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Ing. Silver Mračna
bol členom predstavenstva úpadcu iba v období od vzniku úpadcu do 31.10.2012 a formálne bol z
obchodnéhoregistravymazanýdňa04.06.2013čoznamená,žeeštepredzačatímkonkurznéhokonaniaatedanebolčlenompredstavenstvaúpadcuanivčasezačatiakonkurznéhokonaniavočiúpadcovi,aniv
čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, teda je možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať,
že žalovaný nie je spriaznenou osobou úpadcu a v takom prípade žalovaný nenesie dôkaznú povinnosť

a neznáša dôkazné bremeno. Prvoinštančný súd tak pri výklade pojmu spriaznená osoba nezákonné
rozšíril legálnu definíciu spriaznenej osoby, preto takýto výklad nemôže byť správny, prieči sa účelu
zákona a súd prvej inštancie tak zasiahol aj do ústavného a zákonného práva vlastniť, ktoré vyplýva z
Ústavy SR a súd týmto výkladom nezákonne zbavil žalobcu dôkaznej povinnosti.

28. Žalovaný vzniesol i námietku preklúzie podľa § 58 ods. 3, resp. podľa § 59 ods. 4 ZoKR, na ktorú
mal súd ex offo prihliadnuť, ak by akceptoval názor žalovaného. Úkony, ktorých určenia neúčinnosti
sa žalobca domáhal nikdy neboli ukracujúcimi úkonmi, ako predpokladá právny úprava uvedená v §
60 ZoKR, pretože sa jednalo o fakturáciu nájomného zo strany žalovaného voči úpadcovi, teda išlo o
úkony, ktoré úpadca využíval na svoje podnikanie a jednalo sa tiež o služby, ktoré súviseli so sídlom
úpadcu, preto mal súd prvej inštancie posudzovať uvedené konanie i z tohto hľadiska s tým, že sa

jednalo o úkony, ktoré nikdy neboli bez primeraného protiplnenia ako predpokladá § 58 ZoKR a teda ani
neboli zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi podľa § 50 ZoKR. V uvedenému odvolateľ označil odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie za nedostatočné s prihliadnutím na judikatúru ESĽP, Ústavného súdu
SR, rozhodnutiami ktorých je vyjadrené právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré dá odpovede na správne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom a iba

také je možné odvolacím súdom preskúmať (4Obo/8/2010 NS SR). Rozhodnutie súdu prvej inštancie v
spojení s jeho odôvodnením je teda zmätočné , neodôvodnené a vágne, čím súd prvej inštancie zaťažil
svoje rozhodnutie zmätočnosťou, nepreskúmateľnosťou a vadou arbitrárnosti.

29. Odvolateľ odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. spojil s nedostatkom uvedeným

v § 205 ods. 2 písm. c) a písm. d) O.s.p., pretože dohody medzi žalovaným a úpadcom nikdy neboli
ani ukracujúcimi právnymi úkonmi v zmysle § 60 ZoKR, neboli úkonmi bez primeraného protiplnenia
v zmysle § 58 ZoKR, ani zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi podľa § 59 ZoKR. Súd prvej inštancie
nesprávneuviedol,žetietodohodysúukracujúcimiprávnymiúkonmipodľa§60ZoKRstým,žežalovaný
údajne nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorým by vrátil domnienku uvedenú podľa § 60 ods. 2 ZoKR.

Z odôvodnenia rozhodnutia má odvolateľ pocit, že sa prvoinštančný súd zaoberá iba dohodou medzi
žalovaným a úpadcom zo dňa 06.08.2011 a ostatné dve dohody z pohľadu naplnenia podmienok pre
odporovateľnosť výslovne nerieši, vôbec sa nimi nezaoberá, čo tiež zakladá dôvod pre posúdenie
rozsudku ako arbitrárneho, s ktorým tvrdením korešponduje i konanie prvoinštnačného súdu, ktorý sa
vôbec nezaoberal námietkou žalovaného, ktorú predložil aj s právnym názorom uznávanej autority

v oblasti konkurzného práva a to JUDr. R., podľa ktorého platby za určité úkony či služby nie sú
nikdy ukracujúcimi úkonmi a to ani v prípade, ak ich zaplatením dôjde k zníženiu majetku úpadcu,
keďže úhrada za tieto úkony sa považuje za nevyhnutnú, či za opodstatnenú platbu v podnikaní, bez
zaplatenia, či bez úhrady ktorej by došlo k reálne ešte väčšiemu zníženiu majetku úpadcu, čím by vznikli
vyššie škody. Práve dohodou medzi úpadcom a žalovaným zo dňa 31.08.2011 boli vyporiadané reálne

existujúce nároky žalovaného voči úpadcovi za dodávku zariadenia lekárne za hardware a software.
Dohodou medzi úpadcom a žalovaným zo dňa 01.10.2011 boli pritom vyporiadané tiež reálne existujúce
nároky za drobný hmotný majetok, preto mal súd dohody medzi žalovaným a úpadcom posudzovať
nanajvýš ako úkony podľa § 58 ZoKR, alebo podľa § 59 ZoKR, ktoré nikdy neboli právnymi úkonmi
bez primeraného protiplnenia ani zvýhodňujúcimi (§ 58 a § 59 ZoKR) k čomu, ale prvoinštnančý súd až

zarážajúco uviedol, že sa jedná o ukracujúce právne úkony podľa § 60 ZoKR, čo označuje odvolateľ za
právny nezmysel. Úpadca nikdy nemal v úmysle týmito dohodami ukrátiť veriteľov a takýto úmysel nikdy
ani nebol, ani nemohol byť známy ani žalovanému ani úpadcovi, jednalo sa iba o vyporiadanie reálne
existujúcich nárokov žalovaného voči úpadcovi z nezaplateného nájomného a z nezaplateného nájmu
za umiestnenie prevádzky lekárne a fakturáciu za služby spojené s nájmom sídla a prevádzky lekárne.

V čase uzatvárania dohody dňa 06.08.2011 nemal úpadca, za ktorého dohodu podpísal i Ing. Silver
Mračna, ani žalovaný, za ktorého dohodu podpísal tiež Ing. Silver Mračna, úmysel ukrátiť prípadných
veriteľov úpadcu, teda o tom nemal vedomosť tak úpadca ani žalovaný, keďže konal prostredníctvom
tej istej osoby, pričom je zrejmé, že v danom vzťahu absentuje základný predpoklad vyžadovaný podľa
§ 60 ods. 1 ZoKR a to že by sa jednalo o ukracujúci právny úkon, ktorým by mal dlžník záujem ukrátiť

svojich veriteľov. Registrový súd by inak nebol zapísal obchodnú spoločnosť do obchodného registra,
pokiaľ by nemala preukázané sídlo a teda oprávnenie mať súhlas vlastníka, ktorý by v prípade ak by
nebola uvedená povinnosť splnená, súhlas na jej zapísanie sídla udelil.30. Predmetom dohody zo dňa 06.08.2011 ale bolo iba a len splatné nájomné a platby za služby spojené
s nájmom a penále do uzatvorenia uvedenej dohody, čím je tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že
sa jednalo o ukracujúci právny úkon vyvrátené, rovnako ako názor súdu prvej inštancie, že dohoda

bola robená s úmyslom dlžníka, aby ukrátil veriteľov a tento musel byť druhej strane známy. Absenciu
úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako i absenciu poznania druhej strany takéhoto úmyslu žalovaný
preukázal práve predložením dôkazu, ktorým boli doklady o výberochvykonané PharmDr. D. T., za
cestovnépríkazy, výberyhotovostízbankovéhoúčtu,čímsasúd vôbecnezaoberal,žiadnymspôsobom
ich nevyhodnotil a žalovaný mal vedomosť o tom, že v čase uzatvorenia tejto dohody medzi žalovaným a

úpadcom dňa 06.08.2011 budú uhradené na bankový účet úpadcu platby za služby poskytnuté úpadcom
a teda bude mať úpadca dostatok finančných prostriedkov, aby postupne pouhrádzal svoje pohľadávky
voči veriteľom, čím sa prvoinštančný súd takisto vôbec nezaoberal. Žalovaný mal vedomosť, že po
uzatvorení dohody s úpadcom dňa 06.08.2011 ešte prídu platby na bankový účet úpadcu od jeho
odberateľov, čo vylučuje úmysel ukrátiť veriteľov, k čomu mohol prvoinštančný súd vyžiadať potvrdenia
z banky a bol by mal preukázané, že úpadcovi aj po uzatvorení dohody prišli platby vo výške 16.250,-

eur. Výbery hotovostí v období od 18.07.2011 do 08.09.2011 z bankového účtu úpadcu vykonané
PharmDr. D. T. boli reálne, hoci ich súd prvej inštancie označil za sporné a fiktívne, čo zakladá ďalší
dôvod arbitrárnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu. O tom, že tomu skutočne aj bolo a platby vo
výške 16.250,- eur na účet úpadcu prišli, preukazuje i skutočnosť, že po uzatvorení žalovanej dohody
D. T. vybrala z účtu sumu vo výške 16.250,- eur, čo bolo v dňoch 18.07.2011 do 08.09.2011.

31. Za nezákonný a procesne neprípustný označil odvolateľ i znalecký posudok Ing. Kalčíka a
jeho dodatok č. 1, pretože bol vypracovaný výlučne pre účely trestného konania vo veci prečinu
poškodzovania veriteľa, ktorý bol v trestnom konaní označený za nezákonný a neprípustný dôkaz, preto
ho nemohol akceptovať ani súd v civilnom súdnom konaní. K uvedenému tvrdeniu predložil odvolateľ

uznesenie OS Senica, ktorým žalobu voči Ing. Silverovi Mračnovi súd odmietol a vrátil prokurátorovi so
skonštatovaním nezákonnosti a neprípustnosti predmetného znaleckého posudku. Znalecký posudok
znalca Ing. Kalčíka je nepoužiteľný i z dôvodu, že znalec hodnotí a porovnáva splatné pohľadávky
všetkých veriteľov úpadcu a nie splatné pohľadávky tých veriteľov, ktoré si svoje pohľadávky prihlásili,
keď znalec prijal ako veriteľa úpadcu i spoločnosť TEAS spol. s r.o. Bratislava, hoci žalobkyňa ho v

zozname konkurzných veriteľov neuvádza. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na nesprávnom
a neúplnom znaleckom posudku Ing. Kalčíka v znení dodatku č. 1, z ktorého pritom vybral iba určité
pasáže a na zvyšné alibisticky nepoukázal, čím bol založený odvolací dôvod nesprávneho právneho
posúdenia veci, súčasne neúplne zistený skutkový stav a súd tak dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Znalec v posudku tiež uvádza, že úpadca mal majetok

spolu vo výške 11.420,62 eur, teda mal dostatok majetku, aby uspokojil svojich veriteľov a konštatuje,
že dohodou zo dňa 06.08.2011 neboli veritelia úpadcu žiadnym spôsobom ukrátený, napriek tomu
prvoinštančný súd prebral zo znalecké posudku výlučne informáciu vo výške majetku úpadcu zo dňa
06.08.2011, ale výšku záväzkov úpadcu, ktoré zistil znalec už neprebral, čo je nemysliteľné, pričom
zjavne vecné vady znaleckého posudku znamenajú, že prvoinštančný súd pochybil, keď ho akceptoval

a nenariadil vykonať nové znalecké dokazovanie a tiež odmietol vypočuť znalca Kalčíka, hoci o to
žalovaný žiadal, čím zaťažil rozhodnutie ďalšou vadou, ktorá zakladá nezákonnosť takéhoto rozsudku.
Prvoinštančný súd sa nezaoberal tým, že Ing. Kalčík nevysvetlil, prečo nezohľadnil výbery finančnej
hotovosti za cestovné príkazy, ktoré si vybrala PharmDr. D. T. v období od 18.07.2011 do 08.09.2011 z
bankového účtu úpadcu, pričom sa nimi zaoberal v dokumente označenom ako „Stanovisko k otázkam

obhajoby zo dňa 21.10.2013“ v rámci svojej odpovede vo vyšetrovacom spise, pričom tento dokument
nie je súčasťou znaleckého posudku, ani dodatku č. 1, teda nie je preukázané, že by sa výslovne týmito
skutočnosťami znalec v posudku zaoberal. Prvoinštančný súd vo svojom závere dospel k absurdnosti a
neudržateľnosti právneho názoru keď tvrdí, že čo nie je v účtovníctve žalovaného de iure neexistuje, čo
je právny nezmysel, nebolo by potrebné súdne konanie a postačovali by účtovníci, ktorí by existenciu

záväzku či pohľadávky, prípadne ich neexistenciu zodpovedali. Súd prvej inštancie nemá poznatky z
odboru ekonómie, ani z odboru daní, či účtovníctva, preto nemôže vyhodnotiť relevantnosť výberov
na cestovné príkazy a ani výberov z bankového účtu úpadcu a je jedno, či uvedené je zaevidované v
účtovníctve ako záväzok voči D. T., keď podľa § 489 Obč. zák. záväzky vznikajú z právnych úkonov,
najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností

uvedených v zákone. Pri použití zásady opatrnosti sa v účtovných výkazoch vykazujú i možné a neisté
straty ako vyplýva zo zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Ak úpadca neúčtoval záväzky voči PharmDr. T.
neznamená, že tento záväzok neexistuje a že neexistuje pohľadávka úpadcu voči D. T. za jej výbery, na
čo mal súd prvej inštancie pri posúdení majetku úpadcu prihliadnuť, čo nevykonal. Odvolateľ tak označilrozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu za nezákonné, s ktorým je spojená i nezákonnosť v
časti výroku o trovách konania, ktoré boli priznané žalobcovi voči žalovanému.

32. Dňa 25.05.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie odvolania žalovaného zo dňa
24.05.2016, v ktorom odvolateľ uviedol, že sa týmto doplnením domáha toho, čo už uviedol v odvolaní
a ktoré opiera ešte o ďalšie odvolacie dôvody, k čomu zdôraznil, že súd mal pri rozhodovaní vo veci
vychádzať iba zo splatných pohľadávok konkurzných veriteľov, ku dňu uzavretia dohody dňa 06.08.2011,
31.08.2011 a 01.10.2011 ktorými nemohlo dôjsť k ukráteniu ešte nesplatených pohľadávok konkurzných

veriteľov, pretože úhradou nesplatných pohľadávok pred úhradou splatných by sa úpadca dopustil
trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 TZ, pričom žalobkyňa vymáha od žalovaného
väčšiu sumu pohľadávok než reálne mohli byť uspokojené z majetku úpadcu. Odvolateľ ešte doplnil,
že v súvislosti s výrokom o trovách konania namieta i skutočnosť, že žalobkyňa, ktorá je správkyňou
konkurznej podstaty a má právnické vzdelanie v odbore právo sa dala zastupovať advokátskou
kanceláriou, čo je síce zákonné aj ústavné právo, ktoré tým ale využila, pretože berie odmenu ako

správkyňa konkurznej podstaty s právnickým vzdelaním, preto náklady na jej právne zastúpenie nemôžu
byť považované za účelne a efektívne vynaložené v rámci náhrady trov konania a tieto nemal súd prvej
inštancie ako neefektívne vôbec priznať.

33. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril podaním zo dňa 30.06.2016 žalobca, ktorý žiadal, aby

odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň zaviazal žalovaného k
povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania. Vo vyjadrení sa zameral na posúdenie argumentácie
žalovaného, ktorý tvrdí, že konanie žalovaného a úpadcu nemožno považovať za konanie spriaznenej
osoby, čo vychádza z právnej úpravy § 9 ZoKR. Námietku nepreskúmateľnosti žalobca označuje
za absolútne nedôvodnú, pretože prvoinštančný súd sa presvedčivo, odborne a precízne venoval

vyporiadaniu sa s otázkou spriaznenosti žalovaného a úpadcu a na ktorú jednoznačne správne
odpovedal. Žalobca zdôraznil, že spriaznenosť sa neposudzuje v okamihu vyhlásenia konkurzu, ale
ku dňu vykonania napadnutých úkonov, ako uviedol prvoinštančný súd. V čase vykonania všetkých
napadnutých úkonov bol Ing. Mračna členom predstavenstva úpadcu a zároveň jediným štatutárnym
orgánom a spoločníkom žalovaného, čo ani nepopiera a ktoré skutočnosti vyplývajú i z výpisu z

obchodného registra. Argumentácia žalovaného preto zostáva v tejto súvislosti v rovine tvrdení, hoci
žalobkyňa preukázala spriaznenosť medzi úpadcom a žalovaným v rozhodnom čase i s odkazom na
výpisy z obchodného registra a ďalšie listinné dôkazy, ktoré znamenajú, že táto skutočnosť je nesporná.
Na rozdiel od záverov prvoinštančného súdu ale žalovaný urobil výklad ust. § 9 ZoKR iba gramatický,
čo nemá oporu v právnej úprave, ani v rozhodovacej praxi súdov, pretože nie je možné privilegovať iba

výklad gramatický, ale je potrebné v súvislosti s ním brať do úvahy i logicky a systematicky výklad a
výklad ratio - legis, teda úmysel zákonodarcu, ktorý vychádza z dôvodovej správy k ust. § 9 ZoKR, podľa
ktorého význam definovania pojmu „spriaznená osoba“ je v tom, aby pri posudzovaní určitých právnych
úkonov bolo možné rozlišovať úkony urobené medzi osobami, ktoré nemajú žiaden vzťah k veci a medzi
osobami, pri ktorých z dôvodu väzieb možno predpokladať a teda i prezumovať - zainteresovanosť

vzťahu k posudzovanej veci.“ Uvedená dôvodová správa vysvetľuje ako je potrebné spriaznenosť
osôb v súvislosti s konkrétnymi právnymi úkonmi posudzovať a statut spriaznenej osoby v okamihu,
keď bol tento úkon urobený, ako urobil prvoinštnačný súd a ktorá skutočnosť k otázke spriaznenosti
bola jednoznačne preukázaná. Pripustením výkladu žalovaného v praxi by dochádzalo k absurdným
situáciám, kedy by de facto spriaznené osoby urobili odporovateľný právny úkon a následne by vykonali

takévnútornézmeny,ktorébyviedlikodstráneniuprepojenostimedzispriaznenýmveriteľomaúpadcom
ešte pred vyhlásením konkurzu, čím by dochádzalo k obchádzaniu zákona a inštitút spriaznenej osoby
by sa tak stal pri takomto výklade absolútne nevyužiteľný a zbytočný. Keďže ukracujúci právny úkon je
možné urobiť z predchádzajúcich 5 rokov od konkurzného konania, nebolo by logické spriaznenosť osôb
posudzovať k okamihu vykonania tohto odporovateľného úkonu, ale až k okamihu vyhlásenia konkurzu.

K uvedenému názoru poukázal žalobca i na rozhodnutie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
25Cbi/8/2014-49 zo dňa 12.09.2014, ktoré bolo predložené súdu do súdneho spisu a z ktorého vyplýva,
žežalovanýpoužilrovnakéargumentyakovtomtokonaní,sktorýmisaaleprvoinštančnýsúdnestotožnil
a tiež jeho výklad spriaznenej osoby vyhodnotil ako nesprávny. Argumentácia žalovaného odvolateľa je
tendenčná a účelová, vedená snahou zbaviť sa dôkazného bremena, ktoré žalovaného pri posudzovaní

v zmysle § 60 ods. 2 ZoKR jednoznačne zaťažuje. Keďže spriaznenosť osôb bola v konaní bezpochyby
preukázaná, aplikáciu § 60 ods. 2 ZoKR nemožno vylúčiť, dôkazné bremeno tak znáša žalobca.
Žalovaný sa v celom konaní zameriaval na tvrdenie o neexistencii spriaznenosti žalovaného a úpadcu
cez osobu Ing. Mračnu, ktorú sa mu ale nepodarilo preukázať. Žalovaný sa zrejme spoliehal na to, ženie je nositeľom dôkazného bremena, čo ale nemôže byť vyhodnotené v neprospech žalobkyne, ktorá
svoje zákonné povinnosti splnila. Ani vyjadrenie žalovaného v odvolaní neprenášajú dôkaznú povinnosť
na žalobkyňu a tak nemôže mať úspech snaha odvolateľa v rámci podaného odvolania vyvrátiť právnu

domnienku založenú na spriaznenosti ako účinnú obranu v odvolacom štádiu konania, ak by aj začal
aktívne svoju dôkaznú povinnosť plniť až v odvolacom konaní. Obrana žalovaného vedená v odvolaní
tvrdením, že žalovanými úkonmi mali byť prednostne uspokojené pohľadávky pred pohľadávkami iných
veriteľov je bez opodstatnenia, pretože takáto námietka nemá žiadnu relevanciu. Súd prvej inštancie
sa v rozhodnutí zaoberal i neoprávnenými výbermi za cestovné príkazy vykonané D. T. ako aj výbermi

finančnej hotovosti z jej strany, preto ani námietka odvolateľa smerujúcu k nevyhodnoteniu týchto
skutočností je nedôvodná. Skutočnosť, že súd posúdil vec po vykonaní dokazovania inak ako sú
záujmy žalovaného a v jeho neprospech, nezakladá odvolací dôvod založený na tom, že súd prvej
inštancie vyhodnotil dôkazy v rozpore s predstavou žalovaného. Námietka žalovaného odvolateľa k
neprípustnosti dôkazu znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom Ing. Kalčíkom a jeho doplnením tiež
neobstojí, pretože odvolateľ nevzal do úvahy, z akého dôvodu bol tento znalecký posudok uznesením

Okresného súdu Senica č.k. 2T/128/2014-1169 zo dňa 13.09.2015, ktorý ho ako dôkaz predkladal v
štádiu odvolacieho konania označený v trestnom konaní za neprípustný. V trestnom konaní za procesne
neprípustné sú považované tie dôkazy, ktoré boli zadovážené pred vydaním uznesenia o vznesení
obvinenia, ako tomu bolo v predmetnom trestnom konaní, čo nemôže byť vyhodnotené, že nie je takýto
dôkaz prípustný v civilnom sporovom konaní a v civilnom súdnom konaní je irelevantné, či bol príslušný

dôkaz, ktorým je v tomto prípade znalecký posudok a jeho doplnenie vykonaný v súlade s trestným
poriadkom alebo nie. Navyše uvedený znalecký posudok a jeho doplnenie ako dôkaz predložil samotný
žalovaný v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 10.11.2014, čím je vytvorená zvláštna procesná obrana
žalovaného, ktorá spočíva v tom, že na jednej strane uvedené predloží ako dôkaz na svoju obranu ,
ale ak ho súd vyhodnotí v jeho neprospech, tak namieta jeho neprípustnosť. Okrem toho žalobkyňa v

konaní zdôrazňovala, že splatnosť pohľadávky nie je hmotnoprávnym predpokladom odporovateľnosti
k právnemu úkonu, ako nesprávne argumentuje žalovaný odvolateľ, keď právna úprava uvedená v § 57
ZoKR neviaže úspešnú odporovateľnosť na vymáhateľnosť pohľadávky v čase účinnosti odporovaného
úkonu, ale výlučne na existenciu pohľadávky a jej riadne prihlásenie do konkurzného konania. Rovnako
tak je v právnej odbornej literatúre vyriešená i otázka splatnosti prihlásenej pohľadávky, k čomu na

zdôraznenie správnosti žalobkyňa poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax v súvislosti s odporovaním
právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka, kedy tiež nie je nevyhnutným predpokladom, aby bola
ukrátená pohľadávky veriteľa vymáhateľná, teda splatná v čase účinnosti odporovaného úkonu, ale
stačí, ak sa stane vymáhateľnou v čase rozhodnutia o žalobe. Znalec pre potreby trestného konania
zohľadnil v znaleckom posudku len splatné pohľadávky veriteľov, nezohľadňoval nesplatné. Pre toto

konanie je ale rozhodné ako znalec ustálil výšku preukázaného zostávajúceho majetku úpadcu, z
ktorého by bolo možné uspokojiť ostatných veriteľov a teda ku dňu účinnosti dohody o započítaní zo dňa
06.08.2011 a tak následne aj ku dňu vykonania ďalších dvoch dohôd existovali minimálne 5 veritelia,
ktorí si svoje pohľadávky riadne do konkurzného konania prihlásili a ktoré teda minimálne existovali ku
dňu účinnosti prvej dohody o započítaní zo dňa 06.08.2011 vo výške 27.063,74 eur bez príslušenstva

a ktorých výška narástla o príslušenstvo a ďalšie pohľadávky veriteľov, ktoré vznikli ku dňu účinnosti
ďalších odporovaných dohôd o vzájomnom započítaní a ktoré boli i prihlásené do a konkurzu.

34. Dňa 03.08.2016 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie odvolateľa zo dňa 31.07.2016 označené
ako druhé doplnenie odvolania, v ktorom opäť žalovaný odvolateľ zopakoval, že napáda odvolaním

všetky výroky rozsudku z odvolacích dôvodov, ktoré uviedol v odvolaní, ktoré odvolanie rozširuje o
odvolacie dôvody v spojení s nesprávnym právnym posúdením otázky súvisiacej s odporovateľnosťou
dohôd súvisiacej medzi žalovaným a úpadcom, kedy prvoinštančný súd vychádzal z účtovnej hodnoty
majetku úpadcu a nie z reálnej hodnoty majetku, keď odmietol vykonať dokazovanie, čo je ďalší
odvolací dôvod, ktorý zakladá nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a práve tým, že odmietol

vykonať znalecké dokazovanie a určiť reálnu hodnotu majetku spôsobil, že rozhodnutie je v rozpore i
s rozhodnutiami vydanými Najvyšším súdom SR v podobných veciach a Ústavou SR. K uvedenému
poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Obo/14/2010 zo dňa 21.04.2011, podľa ktorého súd vychádza
len z účtovnej hodnoty majetku úpadcu a tak nemohol dôjsť k záveru o tom, že odporovateľnými
právnymi úkonmi mohlo dôjsť k ukráteniu konkurzných veriteľov.

35. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa v rámci podanej odvolacej repliky vyjadril žalovaný v podaní
zo dňa 20.10.2016 a uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje po skutkovej, vecnej aj právnej stránkes námietkami, ktoré uviedol v odvolaní, rozhodnutie prvoinštančného súdu neuznáva a poukazuje na
obsah svojho odvolania v znení jeho doplnenia.

36. Dňa 10.01.2017 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie odvolateľa zo dňa 05.01.2017, ktoré
označil ako tretie doplnenie odvolania, v ktorom poukázal na to, že odvolacie dôvody opiera o
ustanovenia uvedené v § 365 C.s.p. a predložil odvolaciemu súdu v prílohe tohto doplneného odvolania
i uznesenie Okresnej prokuratúry v Senici sp. zn. Pv394/12/2205-75 zo dňa 30.12.2016 o zastavení
trestného stíhania voči obvinenému Ing. Silverovi Mračnovi, v ktorom bolo konštatované, že skutok sa

síce stal, ale uvedenými dohodami o započítaní nikdy nedošlo k zníženiu majetku spoločnosti Farmakum
a.s., predmetnými dohodami došlo k zníženiu majetku spoločnosti SAND s.r.o. a k úhradám záväzkov
spoločnosti, ktoré patrili spoločnosti Farmakum a.s. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd pri rozhodovaní
o odvolaní vzal do úvahy i tieto skutočnosti a závery, ku ktorým dospela Okresná prokuratúra v Senici.
Zároveň v tomto doplnení upustil o pripustenie dovolania, o ktoré žiadal v odvolaní.

37. Následne dňa 07.03.2017 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie zo dňa 01.03.2017 označené
ako tretie doplnenie odvolania, hoci v skutočnosti sa jednalo o doplnenie štvrté, ktorým odvolateľ rozšíril
svoje odvolanie o ďalšie dôvody uvedené v § 205 ods. 1, 2 O.s.p. s poukazom na § 365 ods. 1 písm.
h) O.s.p., (zrejme mal odvolateľ na mysli právnu úpravu uvedenú v Civilnom sporovom poriadku) a v
ktorom uviedol, že týmto doplnením odvolania sa domáha toho , čo uviedol už v odvolaní.

38. Podania odvolateľa zo dňa 20.10.2016, 05.01.2017 a 01.03.2017 odvolací súd doručil žalobcovi,
ktorý k nim zaslal podaním zo dňa 11.10.2017 vyjadrenie, v ktorom podania odvolateľa označil za
tendenčné, nesúvislé bez hlbšieho zmyslu, pričom z nich nie je jasné, čoho sa vlastne žalovaný domáha
a na akých argumentoch svoje dopĺňania odvolania založil. Žalobca má za to, že ani odvolateľom v

odvolacom konaní predkladané listinné dôkazy nevyvrátili jeho úmysel ukrátiť veriteľov, ani vedomosť
žalovaného o tom, že majú charakter odporovaných úkonov s poukazom na spriaznenosť žalovaného
cez jedinú osobu, ktorým bola osoba Ing. Silvera Mračnu. Žalobca zdôraznil, že ak sa žalovaný v
konaní pred súdom prvej inštancie bez primeraného dôvodu spoliehal na to, že nie je nositeľom
dôkazného bremena, ktoré mu vyplýva z § 60 ods. 2 ZoKR, nemôže byť v zmysle princípov zákonného

a spravodlivého vedenia súdneho konania odvolacie konanie vedené v neprospech žalobcu, ktorý si
svoje zákonné povinnosti splnil. Odvolateľom predložené listinné dôkazy v rámci odvolacieho konania
nevyvrátiliúmyselúpadcuukrátiťveriteľov,akoanivedomosťotomtoúmysle.Časťpohľadávokveriteľov,
ktoré boli prihlásené do konkurzu už ku dňu účinnosti prvej dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok
zodňa06.08.2011existovaliapredstavovaliminimálnesumu27.063,74eurbezpríslušenstvaahodnota

preukázaného majetku úpadcu bola 11.320,62 eur, čím je jednoznačne preukázané, že úkonom zo dňa
06.08.2011ovzájomnomzapočítanípohľadávokdošlokuspokojeniupohľadávkyžalovanéhominimálne
na úkor ostatných veriteľov.

39. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z
prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak
niejeustanovenéinak, platítentozákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnostia
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu

okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, a že sa použije na všetky konania a to i na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd
prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým
bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli
vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti

tohto zákona začalo aj odvolacie konanie.

40. Odvolací súd musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu
očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných
úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd

poukazuje na článok 8 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti s potrebou podľa
§ 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase
rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli
použité súdom prvej inštancie.41. Podľa § 470 C.s.p.

(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

42. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok),
podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími
dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho
nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani

dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd
oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože
strany o to nepožiadali.

43. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku
Čl.8
Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje

tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

44. Žalovaná strana sporu podala odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám, keď súd prvej
inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods.2 písm. a/ v spojení s § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p.),

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§205 ods.2 písm.c/,d/ O.s.p.)
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. f) O.s.p.).

45. Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,akoajkonanie,ktoréjehovydaniu
predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a tak odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

46. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené
v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa odvolací
súd zaoberal námietkou, ktorú podradil pod odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. a) .O.s.p.
v spojené s § 221 ods.1 písm.f) O.s.p. a podľa ktorého tvrdenia žalovaného je rozhodnutie súdu

prvej inštancie nepresvedčivé, vnútorne rozporné, neobsahujúce náležitosti odôvodnenia rozsudku
v zmysle zákona. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že preskúmavané rozhodnutie súdu prvej
inštancie má náležitosti rozhodnutia uvedené v ust. §157 ods.2 O.s.p., súd sa vyporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený, ato nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale aj
s poukazom na závery, ku ktorým prvoinštančný súd dospel. Súd v dostatočnom rozsahu uviedol, k
akým skutkovým zisteniam dospel vo vzťahu k nároku uplatňovanom žalobkyňou o určenie neúčinnosti

dohôd o vzájomnom započítaní, vysvetlil skutkovú podstatu takéhoto ukracujúceho právneho úkonu
ako i otočenie dôkazného bremena pri úkone urobenom v prospech spriaznenej osoby s dlžníkom, keď
spriaznenú osobu definoval a tento inštitút dôsledne vysvetlil, uviedol, ktorú právnu normu a z akého
dôvodu aplikoval a ako ju interpretoval. Nie je pritom úlohou súdu zaoberať sa všetkými námietkami,
ktoré v priebehu konania účastníci uplatnia a dávať na všetky v rozhodnutí odpoveď , pretože súd sa má

vo svojom rozhodnutí zaoberať len skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie veci kľúčové /rozhodnutie
ÚS SR sp. zn. II. ÚS 410/06/ čo určuje súd a nie účastník .

47. Právne posúdenie ako ďalšia námietka uplatnená odvolateľom s poukazom na § 205 ods.2 písm.f/
O.s.p. znamená, že súd pri svojej činnosti aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a

nesprávna aplikácia znamená, že súd nepoužil správny právny predpis alebo síce použil správny právny
predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Odvolací súd ale dospel po preskúmaní rozhodnutia v rozsahu odvolania a dôvodov
vymedzených v odvolaní, že žaloba je dôvodná, súd mal preukázané naplnenie všetkých požiadaviek
pre úspešnú odporovateľnosť napadnutých právnych úkonov a odvolací dôvod v zmysle § 205 ods.2

písm. f/ O.s.p. nie je daný.

48. V súvislosti s vyššie uvedenými dôvodmi odvolania, ktoré vyplývajú z obsahu odvolania odvolací
súd má za to, že ich možno podriadiť pod odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods.2 písm. c/ a d/ O.s.p

49. Odvolací dôvod podradený pod ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. znamená, že súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Odvolateľ za nesprávne skutkové zistenie považuje nevykonanie znaleckého
dokazovania, keď sa súd uspokojil iba zo znaleckým posudkom, ktorý bol vyhotovený v trestnom konaní
a ktorý nebol akceptovaný pre svoju neprípustnosť. K uvedeného je potrebné poukázať na to, že

predmetný znalecký posudok a jeho doplnenie predložil v konaní práve žalovaný, ktorý ním preukazoval
správnosť svojho tvrdenia. Prvoinštančný súd uvedené znalecký posudok a jeho doplnenie, ktoré sú
súčasťou spisu vyhodnotil ho ako listinný dôkaz, pričom sa podrobne, logicky a jasne vyjadril k záverom,
ktoréznehoprerozhodnutievovecipoužilatiežvysvetlil,naktorézáveryneprihliadolazakýchdôvodov,
preto tento odvolací dôvod neobstojí.

50. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového
stavu veci súdom čo znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil
po právnej stránke, ktoré sú nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné

skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie vtedy
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p.
a to vzhľadom k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i

také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli
najavo z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.
§ 132 - 135 O.s.p.

51. Odvolateľ namieta, že súd pri ustálení výšky majetku úpadcu vzal do úvahy len niektoré aspekty,
napr. len niektoré časti znaleckého posudku, čím poškodil žalovaného, neprihliadol na výbery z pokladne
úpadcu a z bankového účtu v spojení s platbami, ktoré po vykonanom odporovacom úkone do majetku
úpadcu mali prísť. Súd neakceptovanie týchto skutočností odôvodnil tým, že tieto nespĺňali náležitosti

riadnych účtovných dokladov vyžadovaných zákonom o účtovníctve, tiež nesprávne vyložil a posúdil
v prejednávanej veci inštitút spriaznenej osoby vo vzťahu k Ing. Silverovi Mračnovi , ktorý výklad, aký
použil súd odvolateľ označuje za nesprávny a arbitrárny .52. Z rozsahom obsiahleho odvolania, po konkretizovaní podstatných dôvodov odvolací súd zdôrazňuje,
že odvolateľ sa v ňom zameral predovšetkým na výklad pojmu „spriaznená osoba“, ktorý označuje za
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav s tým, že zákonodarca používa výlučne prítomný

časaniečasminulý,čoznamená,žežalovanýnemoholbyťcez osobu Ing.Silvera Mračnuspriaznenou
osobou, pretože tento sa členom predstavenstva úpadcu len do 31.10.2012, čo je ešte pred začatím
konkurzného konania. K uvedenému okrem záverom, na ktoré poukázal súd prvej inštancie odvolací
súd zdôrazňuje, že sa posudzuje podľa § 57 až § 60 ZoKR čas vykonania právneho úkonu, ktorému
sa odporuje, a tým je práve právny úkon už vykonaný, teda úkon vykonaný v minulom čase, z ktorého

vykonania sa posudzuje i to, či nebol vykonaný spriaznenou osobou. Výklad, ktorý sa snaží presadiť
odvolateľ a ktorý použil ako odvolací dôvod podľa názoru odvolacieho súdu hraničí so zneužitím práva
ako jedného zo základných princípov Civilného sporového poriadku a z hľadiska hmotnoprávneho
je absurdný a neprijateľný. Tým, že odvolateľ tak počas konania pred súdom prvej inštancie, ako i v
odvolaní zotrvával na správnosti svojho názoru a nepripúšťal iný výklad, hoci ho prvoinštančný súd na
možnosť iného právneho názoru upozornil, nepredložil žiadne návrhy a dôkazy, ktorými by dôkazné

bremeno, ktoré ho zaťažovalo uniesol, preto tvrdenia, ktoré žiada odvolateľ pri preskúmavaní rozsudku
vziať do úvahy a tak zvrátiť závery súdu prvej inštancie sú pre odvolanie irelevantné a odvolací súd
na ne nemôže prihliadať. Dohody o vzájomnom započítaní , ktoré boli výrokom rozsudku súdu prvej
inštancie označené za neúčinné a o ktorých odvolateľ tvrdí, že sa jednalo o úkony bežné, nepovažuje
odvolací súd za úkony nevyhnutné na zabezpečenie podnikania, pretože sa nejednalo sa o priame

plnenia a platby, teda nie sú úkonmi bežnými v zmysle vyžadovanom ZoKR a prvoinštančný súd v
odôvodnení na str. 22 odsek .prvý rozsudku k tomu to tvrdeniu zaujal stanovisko. Rovnako sa dostatočne
a zrozumiteľne súd prvej inštancie vyporiadal i s námietkou odvolateľa týkajúcou sa zohľadnenia iba
splatných pohľadávok veriteľov pri posudzovaní odporovateľnosti právnemu úkonu, na ktoré stanovisko
odvolací súd poukazuje. Správnosť rozsudku súdu prvého stupňa nespochybnili ani odvolateľom ešte

predložené štyri doplnenia odvolania, pretože odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p. ).

53. Odvolací súd dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého žaloba
o určenie neúčinnosti právnych úkonov je dôvodná, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil

a odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný sú neopodstatnené, na základe čoho napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

54.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1vspojenís§
262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešná žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).