Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2007

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3C/236/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5905203877
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Klukoš
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2007:5905203877.2

Rozhodnutie

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom, v právnej veci žalobcu: Ing. A.
T., nar. XX.X.XXXX,. bytom K.F. P. XX,. R., proti žalovaným v 1. rade: A. M., nar. XX.X.XXXX,. štátny
príslušník Ruskej federácie s prechodným pobytom na území Slovenskej republiky na adrese I. H.
XXXX/X,. R., v 2. rade: H. A., nar. XX.XX.XXXX,. štátna príslušníka Bieloruskej republiky s prechodným
pobytom na území Slovenskej republiky na adrese I. H. XXXX/XX,. R., obidvaja zastúpení opatrovníčkou

A. A., pracovníčkou M. Ú. v R., v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov voči veriteľovi a o
vydanie vecí, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a v 2. rade s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8.8.2005 domáhala, aby súd určil, že kúpna
zmluva uzatvorená medzi dlžníkom S. S., akciová spoločnosť so sídlom P. 2 v R. a žalovaným v 1.
rade zo dňa 9.11.2004 predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia combi,
evidenčné č. PD-075-BF je voči žalobcovi ako veriteľovi dlžníka neúčinná, ďalej aby žalovaný v 1.
rade vydal žalobcovi to, o čo sa majetok dlžníka ukrátil, a teda veci, ktoré boli predmetom predaja
podľa kúpnej zmluvy, a to osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ďalej aby súd určil, že kúpna

zmluva uzatvorená medzi dlžníkom S. S. a.s. so sídlom P. X,. R. a žalovanou v 2. rade predmetom
ktorej bolo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ev.č PD 391 BL je voči žalobcovi ako veriteľ
dlžníka neúčinná a ďalej žalovaný v 2. rade je povinný vydať žalobcovi to, o čo sa majetok dlžníkov
krátil, a teda veci, ktoré boli predmetom predaja, a teda osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia
s vyššie uvedeným evidenčným číslom a aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k náhrade trov
konania. Súčasne žalobkyňa podala aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže

žalovaným v 1. a 2. rade akýkoľvek spôsob disponovať s uvedenými motorovými vozidlami až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. V odôvodnení žaloby uviedla, že ako veriteľ mala
voči spoločnosti S. S. a.s. so sídlom P. X,. R., ktorá spoločnosť je právnym nástupcom spoločnosti F.
M., a.s. so sídlom S. č. XX,. B. pohľadávku vo výške 123.000,-Sk predstavujúcu neuhradené nájomné
za užívanie nebytových priestorov vo vlastníctve veriteľa, pričom uvedené nájomné bolo vyúčtované
na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.5.2003 a zmluvy o nájme nebytových

priestorov zo dňa 23.2.2004 dlžníkovými faktúrami a tiež má voči uvedenej spoločnosti pohľadávku
predstavujúcu dojednané úroky z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania
tak, ako to bolo dojednané v č.l. III.ods. 3 zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.5.2003.
Žalovaný v 1. rade podľa výpisu z obchodného registra je členom štatutárneho orgánu dlžníka, žalovaná
v 2. rade je osobou blízkou žalovanému v 1. rade, žije so žalovaným v 1. rade v spoločnej domácnosti
a ich vzťah možno charakterizovať ako vzťah druha a družky. Keďže dlžník neuhradil žalobcovi dlžnú

sumu navrhol žalobca dlžníkovi, aby tento predal svoj majetok, a to 2 motorové vozidlá zn. Škoda
Octávia,ktorépoužívaličlenoviapredstavenstvaaztaktozískanéhovýťažkuzpredajamajetkuuspokojilžalobcu ako svojho veriteľa. Pri ústnom rokovaní so žalovaným v 1. rade ako členom predstavenstva
dlžníka jej tento oznámil, že v spoločnosti nedisponujú žiadnym majetkom, pretože dlžník predal svoj
majetok a žalobcovi bolo oznámené zo strany dlžníka, že dňa 9.11.2004 uzavrel dlžník ako predávajúci

a žalovaný v 1. rade ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj osobného motorového
vozidla zn. Škoda Octávia ev. č. PD 075 BF, pričom kúpna cena predstavovala sumu 150.000,-Sk, a
toho istého dňa uzatvoril dlžník ako predávajúci na jednej strane a žalovaná v 2. rade ako kupujúca
na druhej strane kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj osobného motorového vozidla zn. Škoda
Octávia ev. č. PD 391 Bl, pričom kúpna cena predstavovala sumu 100.000,-Sk. S poukazom na tieto

skutočnosti sa preto žalobkyňa domáhala určenia, že právny úkon dlžníka, a to uzavretie obidvoch
kúpnych zmlúv so žalovaným v 1. rade, ako aj so žalovanou v 2. rade predmetom ktorých bol predaj
osobných motorových vozidiel vyššie uvedených sú voči žalobcovi ako veriteľovi neúčinné, pretože
ukracujú uspokojenie pohľadávky. Právnymi úkonmi - kúpnymi zmluvami došlo k ukráteniu pohľadávky
žalobcu, pričom žalovaný v 1. rade ako osoba, ktorá bola členom štatutárneho orgánu spoločnosti a
žalovaná v 2. rade ako osoba blízka žalovaného v 1. rade mali vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť

týmtoprávnymúkonomuspokojenímvymáhateľnýchpohľadávokveriteľovamedzinimiajžalobcu,ktorá
pohľadávka predstavuje sumu vo výške 123.000,-Sk s prísl. Žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade
musel byť tento úmysel známy, pretože mali vedomosť o nepriaznivej finančnej situácii dlžníka, nakoľko
sa proti nemu viedlo viacero súdnych a exekučných konaní.

Vzhľadom k tomu, že súdu sa nepodarilo šetrením zistiť pobyt žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí sa na
adrese prechodného pobytu nezdržiavali, súd im uznesením sp. zn. 3C 236/2005 zo dňa 30. 8. 2007
ustanovil opatrovníka v osobe pracovníčky M. Ú. v R..

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných v 1. a 2.

rade, zastúpených opatrovníkom, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané a
svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.

Žalobkyňa na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na podanej žalobe, pričom doplnila, že vozidlá
boli predané na základe ústnych kúpnych zmlúv a peniaze z predaja boli vyplatené žalovanými v 1.

a 2. rade predávajúcemu až niekedy v máji 2005, čím došlo k poškodeniu jej ako veriteľky, nakoľko z
predaja nebola uspokojená. Pokiaľ sa týka skutočností, že vozidlá boli predané na základe ústnych
kúpnych zmlúv k tomuto uviedla, že o tomto svedčí výpis z peňažného denníka spoločnosti F. M. kde
boli uvedené zápisy, že boli od žalovaných v 1. a 2. rade prijaté sumy 150.000,-Sk a 100.000,-Sk, pričom
kebyneboliautápredané,uvedenésumybynebolipoukázanépredávajúcemu,tedanaúčetspoločnosti.

O obsahu týchto právnych úkonov nepredložila žiadny iný dôkaz, pričom doplnila, že žalovaní v 1. a 2.
rade boli trestne stíhaní na základe trestného oznámenia D. Z., ktorý na nich podal trestné oznámenie
pre odcudzenie peňazí a pre prepis vozidiel.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil

nasledovaný skutkový a právny stav:

Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalobkyňou ako prenajímateľom a
spoločnosť F. M., a.s. so sídlom S. XX,. B. ako nájomcom vyplýva, že žalobkyňa na základe uvedenej
zmluvy prenechala nájomcovi nebytové priestory popísané v zmluve do užívania za účelom zariadenia

kancelárskych priestorov, v ktorých bude nájomca vykonávať činnosť v súlade s predmetom svojej
podnikateľskej činnosti. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, na dobu 5 rokov od 1.6.2003 do
31.5.2008. Nájomné bolo stanovené dohodou vo výške 12.000,-Sk za jeden kalendárny mesiac, pričom
zmluvné strany sa dohodli, že nájomca bude uhrádzať nájomné vopred v štvrťročných splátkach vo
výške 36.000,-Sk na účet prenajímateľa.

Okrem toho žalobkyňa ako prenajímateľka uzatvorila so spoločnosťou F. M. a.s. so sídlom S. XX,. B.
ako nájomcom i ďalšiu zmluvu o nájme nebytových priestorov predmetom ktorej bol nájom nebytových
priestorov vo vlastníctve prenajímateľa opätovne za účelom zariadenia kancelárskych priestorov, v
ktorých bude nájomca vykonávať činnosť v súlade s predmetom svojej podnikateľskej činnosti, zmluva

bola uzatvorená na dobu určitú, na obdobie 5 rokov od 1.3.2004 do 28.2.2009. Nájomné bolo stanovené
dlhodobonavýšku9.500,-Skzajedenkalendárnymesiac,pričomsazmluvnéstranydohodli,ženájomca
bude uhrádzať nájomné vopred v štvrťročných splátkach vo výške 28.500,-Sk na účet prenajímateľa.
Táto zmluva bola uzatvorená dňa 23.2.2004.Faktúrou zo dňa 2.4.2004 bolo nájomcovi vyfakturované nájomné za mesiace apríl, máj a jún 2004
za nebytové priestory, ktoré mal nájomca na základe zmlúv v nájme, pričom faktúra č. 20044013 bola

vystavená na sumu 36.000,-Sk a druhá faktúra č. 2004016 bola vystavená na sumu 28.500,-Sk. Ďalšími
faktúrami bolo nájomcovi vyfakturované nájomné za mesiace júl, august, september 2004. Nájomca
však uvedené faktúry žalobkyni ako prenajímateľke neuhradil.

Z výpisu z obchodného registra zo dňa 14.2.2005 vyplýva, že spoločnosť S. S., a.s. so sídlom P. X v

R. je právnym nástupcom spoločnosti F. M., a.s. so sídlom S. XX,. B.. Ďalej z tohto výpisu vyplýva, že
žalovaný v 1. rade bol v tom čase podpredseda predstavenstva spoločnosti S. S., a.s., a to od 28.5.2004.

ZvýpisovzevidenčnýchkarietvozidielevidenčnéčísloPD075BFaPD391BLzOkresnéhoriaditeľstva,
Okresný dopravný inšpektorát v P. zo dňa 6.9.2005, že vlastníkom uvedených osobných motorových
vozidiel bola spoločnosť F. M., a.s. so sídlom S. XX,. B., pričom dňa 3.11.2004 došlo k zmene dlžníka

a novým držiteľom sa stal žalovaný v 1. rade.

ZvýpisuzpokladničnejknihyspoločnostiF.M.a.s.vyplýva,žedňa9.11.2004boladopokladneuhradená
čiastka vo výške 150.000,-Sk s poznámkou "úhrada A. za auto" a toho istého dňa bola prijatá suma
100.000,-Sk s poznámkou "úhrada L. za auto".

Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a spoločnosťou
F. M. a.s. B. vyplýva, že na zabezpečenie splnenia záväzkov zo strany dlžníka voči veriteľovi,
ktorý predstavuje istinu vo výške 163.000,-Sk a príslušenstvo vo výške 7.456,-Sk dlžník previedol
svoje vlastnícke právo k hnuteľným veciam špecifikovaným v prílohe č. 1 tento zmluvy na veriteľa -

žalobkyňu, pričom hodnota uvedených vecí predstavovala sumu 211.107,-Sk. Zmluva bola uzatvorená
dňa 12.7.2004.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu

právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane

známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň
10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani

pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou
osobou, a

a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom

štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla
ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa má vymáhateľnú pohľadávku voči
žalovaným v 1. a 2. rade, a to pohľadávku vo výške 123.000,-Sk predstavujúcu neuhradené nájomné

za užívanie nebytových priestorov, ktoré mala spoločnosť S. S., právny predchodca spoločnosti
F. M., a.s. na základe zmlúv o nájme nebytových priestorov v nájme. Nájomné bolo jednotlivými
faktúrami vystavenými žalobkyňou riadne vyfakturované, pričom faktúry neboli v lehotách ich splatnosti
žalobkyni zaplatené. Zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú
možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Vymáhateľnú pohľadávku nie je možné

interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu za sa spája len s pohľadávkou priznanou
vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom). Vymáhateľná je pohľadávka, ktorá už dospela (je
zročná), teda je žalovateľná, pohľadávka, ktorej sa možno domáhať na súde alebo ktorú možno uplatniť
na súde.

Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony a keďže zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov,
treba uviesť, že môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné a iné právne úkony.
Podstatnéje,žeideotakýprávnyúkon,ktorýmsazhoršujemožnosťveriteľanauspokojeniepohľadávky
a stačí že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa.

V rámci konania o odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 42a ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka
platí vyvrátiteľná domnienka o úmysle ukrátiť veriteľa dlžníka. Dôkazným bremenom zákon zaťažuje
druhú stranu odporovateľného úkonu, keďže ustanovuje, že táto domnienka neplatí vtedy, ak druhá
strana preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Žalobcovi v danom konaní stačí tvrdiť, že napádaným úkonom došlo k jeho ukráteniu. Žalobkyňa však

v konaní nepredložila súdu žiadny dôkaz, ktorým by preukázala obsah právnych úkonov žalovaných
v 1. a 2. rade, ktorými by ukrátili žalobkyňu ako veriteľa. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a
nepreukázala skutočný obsah právnych úkonov, samotné poukázanie na pokladničnú knihu spoločnosti
F. M. a.s. z ktorej vyplýva, že žalovaný v 1. rade uhradil do pokladne spoločnosti sumu 150.000,-Sk dňa
9.11.2004ažalovanáv2.radetohoistéhodňasumu100.000,-Skbezpredloženiaďalšíchdôkazovsamo

osebeneznamená,žedošlokpredajuuvedenýchosobnýchmotorovýchvozidiel.Izvýpisuevidenčných
kariet predmetných vozidiel z evidenčnými číslami PD 075 BF a PD 391 BL zo dňa 6.9.2005 vyplýva,
že vlastníkom vozidla bola v tom čase spoločnosť F. M. a.s., a teda k žiadnemu prevodu vlastníckeho
práva k uvedeným vozidlám nedošlo. S poukazom na tieto skutočnosti preto súd žalobu žalobkyne v
celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovaným v 1. a 2.
rade, ktorí mali vo veci plný úspech právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko títo si žiadne trovy
konania neuplatnili.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 OSP).

V Ružomberku dňa 21. 11. 2007

JUDr. Branislav Klukoš
sudca
Za správnosť vyhotovenia:

K. Martonová