Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoP/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207570
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317207570.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov

senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej, v právnej veci navrhovateľa I. O.,
T.. XX.X.XXXX, U. H. G. XXXX/XX, G., t.č. I. T. X, O., Č. M., zastúpený JUDr. Jaroslavom Pargáčom,
advokátom, Partizánska 1057, Snina proti druhému manželovi T. O.B., T.. XX.XX.XXXX, H. G., G. XXXX/
XX, o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10Pc
20/2017-36 zo dňa 18.9.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd manželstvo navrhovateľa I. O. a T. O., uzavreté dňa
XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G. vo zväzku XX, ročník XXXX,
na strane XXX pod poradovým číslom X rozviedol.
Prvoinštančnýsúdtakrozhodolonávrhunavrhovateľa,ktorýžiadalmanželstvorozviesť.Napojednávaní
navrhovateľ uviedol, že spočiatku medzi manželmi neboli žiadne konflikty, neskôr od roku 2004 pracoval
prevažne v zahraničí, doma bol málo a podozrieval manželku z nevery. Domov chodieval približne
dvakrát do roka. V súčasnej dobe pracuje v Čechách, viac ako rok nebol doma. Keď prišiel domov,

manželka na druhý deň odišla za prácou do Nemecka. S manželkou viac ako rok spolu nekomunikujú,
nežijú v spoločnej domácnosti a ani intímne. V Českej republike má priateľku, s ktorou sa citovo zblížil
a s ktorou si chce založiť rodinu. Zo strany navrhovateľa nie je predpoklad na obnovenie manželského
spolužitia.
Manželka pred prvoinštančným súdom uviedla, že s návrhom na rozvod nesúhlasí z dôvodu
vierovyznania. Pred Bohom sú stále manželia, aj keď nemôže nikto prinútiť manžela, aby s ňou žil
v spoločnej domácnosti. V minulosti ju manžel opustil, vrátil sa na stužkovú dcéry, ale potom opäť

odišiel bez toho, aby sa ozýval. Nechal ju bez finančných prostriedkov, a preto musela ísť pracovať
do zahraničia. Manžela po podaní návrhu na rozvod manželstva nekontaktovala, tento by s ňou ani
nekomunikoval. Poprela, že by mala známosť.
Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 23 Zákona o rodine a skonštatoval, že vzťahy medzi manželmi
sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, pracujú obaja mimo miesta svojho trvalého bydliska,
nehospodária spolu. Navrhovateľ má inú známosť, s ktorou plánuje budúcnosť. Počas konania na súde

nedošlo k obnoveniu spolužitia a nebol tu ani pokus o obnovenie tohto spolužitia zo strany účastníkov
konania. Manželka s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila z náboženských dôvodov, navrhovateľ
vylúčil obnovenie spolužitia. Preto prvoinštančný súd návrhu vyhovel po tom, čo zistil, že manželia sanavzájom odcudzili, manžel má inú známosť, s ktorou plánuje budúcnosť a nie je tu predpoklad na
obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo neplní svoj účel.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie manželka, ktorá žiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvej
inštancie. Uviedla, že rozhodnutie súdu je predčasné. Potvrdila, že medzi navrhovateľom a ňou došlo
k manželskej kríze, ktorá sa stupňovala, ale príčinou tejto krízy bolo rozdelenie z dôvodu zamestnania
navrhovateľa v Českej republike. Dovtedy žili normálnym fungujúcim manželským životom. Prežili aj

ťažkéobdobie,kedyimzomrelajednadcéra.Poprelamimomanželskývzťah.Uviedla,žejeveriacažena,
dodržiavajúca božie prikázania a rozvod manželstva je pre ňu nepredstaviteľnou skutočnosťou. Rozvrat
manželstva bol zapríčinený odchodom navrhovateľa za prácou, no nie je to trvalý rozvrat. Návratom
navrhovateľa domov by sa vzťahy medzi manželmi upravili a stabilizovali. Rozvod nie je rozumným
riešením. Mali by zvážiť, či rozvod je naozaj potrebný a urobiť všetko pre to, aby sa rodina nerozpadla.

3. K odvolaniu manželky zaujal písomné stanovisko navrhovateľ, ktorý uviedol, že prvoinštančný
súd postupoval v súlade so zákonom, správne vyhodnotil predložené dôkazy a správne vo veci aj
rozhodol. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol ako neodôvodnené a potvrdil rozhodnutie
prvoinštančného súdu. poukázal na to, že nemá záujem na ďalšom trvaní tohto manželstva, ktoré si už
roky neplní svoj spoločenský význam a aj preto, lebo si plánuje založiť rodinu s inou ženou. Manželka

nesúhlasí s rozvodom len pre jej náboženské presvedčenie.

4. Odvolací súd doručil vyjadrenie navrhovateľa manželke a vyzval ju, aby k tomu zaujala písomné
stanovisko v lehote 10 dní. Do rozhodnutia odvolacieho súdu manželka sa k vyjadreniu navrhovateľa
písomne nevyjadrila.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 CMP, v spojení s ust. § 34 CSP
preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 62 a nasl. CMP,
bez nariadenia pojednávania podľa § 2 ods. 1 CMP a § 385 CSP a contrario a zistil, že prvoinštančný
súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci aj rozhodol.

Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov, ktoré manželstvo bolo uzatvorené dňa 17.1.1987.
Z manželstva v súčasnosti pochádzajú 3 plnoleté deti.
Podľa § 23 Zákona o rodine prvoinštančný súd zisťoval vzťahy medzi manželmi a mieru a trvácnosť
narušenia týchto vzájomných vzťahov a vyhodnotil, či za týchto okolností manželstvo môže plniť svoj
účel.

Prvoinštančný súd správne dospel k záveru, že v manželstve účastníkov konania došlo ku
kvalifikovanému rozvratu, kde rozvrat je natoľko intenzívny, že sa javí ako nezmeniteľný a
nenapraviteľný, pretože nezhody v manželstve navrhovateľa a manželky sa týkajú najpodstatnejších
vecí manželského spolužitia. Medzi manželmi sú narušené citové väzby, navrhovateľ sa citovo
angažoval už v inom vzťahu, v ktorom plánuje svoju budúcnosť. Manželia spoločne nehospodária, nežijú

v spoločnej domácnosti a nežijú ani intímnym spôsobom života. Tento stav svedčí o tak vážnom narušení
atrvalomrozvratevzťahov,žeajvzhľadomnapriebehrozvodovéhokonaniaanasprávaniesamanželov
počas rozvodového konania nie je daný predpoklad ďalšieho plnenia účelu manželstva a obnovenie
manželského spolužitia.
Z obsahu vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom bolo jednoznačne preukázané, že

ďalšie trvanie manželstva je v rozpore s jeho účelom. U účastníkov konania niet perspektívy vzájomného
obnovenia manželského spolužitia, pričom navrhovateľ túto okolnosť absolútne vylúčil a manželka,
odvolateľka, počas manželského spolužitia a ani počas súdneho konania nevykonala také úkony, ktoré
by smerovali k obnoveniu spolužitia. Aj naďalej obaja pracujú v zahraničí, ani jeden z nich nemá ochotu
na reálnom obnovení spolužitia. Účastníci konania, ani manželka, nevyužili čas, počas ktorého bolo

konania na jej návrh rozvod manželstva prerušené na obnovu manželského spolužitia a obnovenie
funkcií tohto manželstva. Preto vzhľadom na existenciu kvalifikovaného rozvratu a vzhľadom na to, že
neexistuje možnosť obnovenia manželského spolužitia, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie
prvoinštančného súdu je správne a rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 2 ods. 1 CMP, v spojení s ust. § 396 ods.

1 CSP a § 52 CMP. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.