Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. september 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616203556
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6616203556.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczi v spore žalobcu Š. H., T.. XX.XX.XXXX, trvale

bytom Q. W. XXXX/XX, XXX XX Q., štátny občan SR, zast. JUDr. Bc. Radovan Konečný, advokát, so
sídlomAdvokátskejkancelárieM.,protižalovanémuPROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 4C/76/2016-11 zo dňa 25.04.2016 sa v celom rozsahu z

r u š u j e.

III. Žalovanému súd p r i z n á v avoči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100
%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 23.03.2016 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a
zároveň vydania neodkladného opatrenia, ktorým mal súd uložiť žalovanému ako aj zamestnávateľovi
žalobcu povinnosť zdržať sa použitia (nerealizovať u zamestnávateľa) dohody o zrážkach zo mzdy č.

XXXXXXXXXX zo dňa uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.05.2014.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.05.2014 uzavrel so žalovaným zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorá bola právnym rámcom na poskytnutie finančných
prostriedkov. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany
veriteľa, je ak Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa
žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, a to aj napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie,

ktoré by uložilo žalobcovi povinnosť plniť. Žalobcovi sa vykonávajú zrážky zo mzdy a tento nemá
možnosť ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ žalobcu je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo
mzdy bez ohľadu na existenciu sporu, pričom veriteľ mu sám jednostranne diktuje výšku dlhu bez
akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje žalobca za rozporný
s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný
(ô39 Občianskeho zákonníka).

3. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka zakotvuje právnu úpravu dohody o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihnúť majetok dlžníka. Dlžník
tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho
rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom žalobcu je koncentrovanáv rukách žalovaného (veriteľa), ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely
mimosúdneho postihnutia majetku žalobcu nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje
veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných

zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.

4. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy podľa žalobcu nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky
dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky
síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom

posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z
dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.

5. Žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobcu, aby vykonával zrážky zo mzdy, a tento ich aj reálne
vykonával. Preto žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia požiadal súd, aby uložil
žalovanému ako aj zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať a použitia a vykonávania dohody o

zrážkach zo mzdy upravenej v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
dňa 27.05.2014, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Na základe podaného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd uznesením č. k. 4C/76/2016-11 zo dňa 25.04.2016,
právoplatným dňa 18.05.2015 a vykonateľným dňa 03.05.2016 uložil žalovanému povinnosť zdržať
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy upravenej v zmluve o úvere číslo XXXXXXXXXX uzavretej

medzi žalobcom žalovaným dňa 27.05.2014 a zamestnávateľovi žalobcu uložil povinnosť zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy upravenej v zmluve o úvere
číslo XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom žalovaným dňa 27.05.2014, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp. zn. 4C/76/2016 o neplatnosť dohody o zrážkach zo
mzdy.

6. Vo veci samej sa žalobca domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka
č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.05.2014 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti právneho úkonu odôvodnil žalobca tým, že deklarovaním neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného

zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských veciach. Na podporu uplatnenej žaloby žalobca poukázal
na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/26/2012 zo dňa 09.08.2012, uznesenie Okresného
súdu Prešov sp. zn. 14C/133/2014 zo dňa 02.04.2014, uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn.
15C/120/2011 zo dňa 02.09.2011.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.05.2016 uviedol, že podanú žalobu považuje za nedôvodnú. Podľa
vyjadrenia žalovaného, podaná žaloba neobsahuje žiadne priamo aplikovateľné ustanovenia únijného
práva, podľa ktorého by dohoda o zrážkach zo mzdy mala byť neplatná, nezákonná alebo neprípustná.
Obdobnepodanážalobaneobsahujeaniustanoveniaúnijnéhopráva,vsúvislostisktorým(tzv.nepriamy
účinok smernice) by bolo možné identifikovať a vyložiť akúkoľvek vnútroštátnu právnu normu zakazujúcu

dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že tvrdenia žalobcu o neprípustnosti
dohody o zrážkach zo mzdy odporujú okrem iného aj zákonu č. 129/2010 Z. z. a zákonu č. 250/2007
Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný poukázal konkrétne
na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom ku dňu 01.05.2014,
v zmysle ktorého neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo

spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo
inej osoby, 12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený
o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. V súvislosti s týmto ustanovením žalovaný
uviedol, že sporná dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje riadne označenie pohľadávky, ako aj určenie
rozsahu zrážok. V čase jej uzavretia ani následne neskôr nebola vylúčená ako spôsob zabezpečenia

záväzkov v spotrebiteľských zmluvách, nepodlieha ani testu neprijateľnosti. Výkon zrážok je regulovaný
zákonom, takže aj realizácia tohto zabezpečenia má len zákonný obsah a základ. Žalovaný poukázal na
to, že z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody, aj informáciu,
akou formou môže žalobca odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom neuzavretia dohody. Uvedené sa
nachádza hneď v úvodných ustanoveniach, a zároveň mu predchádza text „Text dohody si pred jej

podpisom pozorne prečítajte.“ Rovnako aj poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy
je v texte zvýraznené práve pre to, aby priemerne opatrná osoba konajúca s rozumne očakávateľnou
mierou obozretnosti si pri prvom pozretí textu dohody o zrážkach zo mzdy všimla uvedené skutočnosti.
Predmetná dohoda bola uzavretá na samostatnom liste a žalobca ju nemusel uzavrieť. Žalovaný tietoskutočnostiopakovanevtextedohodyuvádzal,atopriamovprvýchdvochbodochajspolusinformáciou
o tom, ako možno odmietnuť predmetnú dohodu. Dohoda obsahuje aj poučenie o dôsledkoch jej
uzavretia, teda čo dohoda znamená, aké má následky, kedy sa zrážka zo mzdy vykonáva, že už

nie je potrebný ďalší súhlas dlžníka a že takýto súhlas udeľuje priamo podpísaním dohody, že nie je
potrebné žiadne súdne rozhodnutie a že vykonaním zrážok zo mzdy dochádza k postupnému splácaniu
pohľadávky. Tvrdil, že táto informácia je nielen korektná, ale aj postačujúca k tomu, aby si priemerne
uvažujúci čitateľ urobil dostatočný úsudok o dôsledkoch jej uzavretia. Tvrdenie žalobcu o neprípustnosti
uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy podľa žalovaného neobstojí, nakoľko inštitút dohody o zrážkach

zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky ( §551 Občianskeho zákonníka) a pre jej
uplatneniesažiadnerozhodnutieopohľadávkenepredpokladáaaninevyžaduje.Nazákladeuvedených
skutočností žalovaný žiadal predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8. Súd vytýčil termín pojednávania na 07.09.2018. Žalobca na pojednávaní nebol prítomný, doručenie
predvolania mal vykázané dňa 26.07.2018, svoju neúčasť na pojednávaní nijakým spôsobom

neospravedlnil. Žalovaný na pojednávaní nebol prítomný, doručenie predvolania mal vykázané dňa
04.07.2018, svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 11.07.2018, zároveň súhlasil s
prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Preto súd v súlade s § 180 CSP nariadil
pojednávanie v neprítomnosti strán sporu.

8. Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby zo dňa 23.03.2016, plnomocenstva zo dňa 22.03.2016,
zrážok zo mzdy zo dňa 29.01.2016, dohody o zrážkach zo mzdy, uznesenia č.k. 4C/76/2016-11 zo dňa
25.04.2016, vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 06.05.2016, uznesenia č.k. 4C/76/2016-22 zo dňa
02.10.2017, oznámenia žalovaného zo dňa 11.07.2018.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu dňa 27.05.2014 uzavreli Zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“). Rovnakého dňa žalobca ako dlžník podpísal
aj Dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej žalovaný ako veriteľ, ktorý má
pohľadávku voči dlžníkovi (žalobcovi) zo zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 1.178,-eur, zabezpečil túto
pohľadávku dohodou v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka veriteľa spočívala v úvere

vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/
ov), nákladmi, ktoré veriteľovi preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok
voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami veriteľa voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na
základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami. Na základe tejto dohody vznikla
zamestnávateľovi dlžníka povinnosť vykonávať v prospech spoločnosti (veriteľa) mesačné zrážky zo

mzdy dlžníka (žalobcu) vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet
veriteľa pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX vo výške 62,69 eur mesačne. Pokiaľ nebude v
ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu),
alebo bude vykonaná vo výške menšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok
výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad

dohodnutú sumu, a to na najvyššiu prípustnú sumu v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov
upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých
pohľadávok v omeškaní. Dlžník s týmto postupom svojim podpisom na listine výslovne súhlasil.

10. Súd zároveň poznamenáva, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je vyhotovená ako

samostatná listina s upozornením napísaným veľkým a hrubo zvýrazneným písmom v znení „TEXT
DOHODY SI PRED PODPÍSANÍM POZORNE PREČÍTAJTE“. Pod týmto upozornením je uvedené, že
dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy
o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru. Spoločnosť vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody
nevyžaduje ako podmienku uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru. Dlžník

má možnosť odmietnuť túto dohodu tým, že ju nepodpíše, pričom jeho podpisom potvrdzuje záujem
uzavrieť dohodu ako prostriedok zabezpečenia a splnenia svojich záväzkov voči veriteľovi tým, že z jeho
mzdy (iného príjmu) budú vykonávané zrážky zo mzdy v dohodnutej výške a tieto priamo poukázané
spoločnosti (veriteľovi). Ďalej je zvýraznené hrubým písmom poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody
o zrážkach zo mzdy, ktorým je možnosť spoločnosti (veriteľa) predložiť túto dohodu zamestnávateľovi

(platiteľovi iného príjmu) dlžníka na vykonávanie zrážok z jeho mzdy (alebo z iného príjmu) vo výške
určenej v dohode. Zamestnávateľ (platiteľ iného príjmu) dlžníka je povinný dohodu rešpektovať a
vykonávať zrážky zo mzdy. Súhlas s predložením tejto dohody zamestnávateľovi a s vykonávaním
zrážok zo mzdy (iného príjmu) dlžník vyjadruje podpisom dohody. Ďalší jeho súhlas sa nevyžaduje.Uzavretím dohody vzniká dlžníkovi povinnosť rešpektovať vykonávanie zrážok zo mzdy (iného príjmu) v
dohodnutej výške, a to až do úplného splatenia pohľadávok spoločnosti, prípadne aj iných nárokov, ktoré
voči nemu vzniknú. Zrážky zo mzdy (iného príjmu) sa vykonávajú bez toho, aby bolo na ich vykonanie

potrebné súdne rozhodnutie alebo rozhodnutie osvedčujúce pohľadávky spoločnosti. Vykonávaním
zrážok zo mzdy a ich poukazovaním spoločnosti dochádza k postupnému splácaniu pohľadávok
spoločnosti. Dlžník nemá oprávnenie túto dohodu pred splnením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť
alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť.

11. Základná charakteristika spotrebiteľských zmlúv je obsiahnutá § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého sa spotrebiteľskou zmluvou rozumie každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Na základe § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

13. Podľa § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť

písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

14.Vzmysle§5aods.1písm.a)zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníúčinnomkudňu

27.05.2014 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky
alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v
prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny,
spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

15. Medzi stranami sporu bola dňa 29.05.2014 uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi čiastku 1.170,- eur. Toho istého dňa
bola medzi zmluvnými strana uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je v zmysle Občianskeho
zákonníka bežným zabezpečovacím prostriedkom pohľadávky veriteľa, zároveň ide o zabezpečovaní
prostriedok prípustný aj pri spotrebiteľských zmluvách (pozri ustanovenie § 53 ods. 7 a 10 Občianskeho

zákonníka, kde je výslovne vylúčené len zabezpečenie pohľadávky zabezpečovacím prevodom práva
a obmedzenie dojednania výkonu záložného práva len predajom zálohu), t.j. všeobecná právna
úprava spotrebiteľských zmlúv neobsahuje žiadne obmedzenie použitia dohody o zrážkach zo mzdy
ako zabezpečovacieho prostriedku pre zabezpečenie poskytnutia plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy.
Neprípustnosťpoužitiatohtozabezpečovaciehoprostriedkuobsahujelencitovanéustanovenie§5aods.

1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z., avšak len za predpokladu, že táto dohoda nie je uzavretá vo forme
osobitnej listiny, spotrebiteľ nebol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a nemal možnosť ju odmietnuť.
Súd však poznamenáva, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá na samostatnej
listine, t. j. nie ako súčasť zmluvy o revolvingovom úvere a zároveň je v predmetnej dohode hrubým a
viditeľným písmom zdôraznená možnosť odmietnutia dohody s tým, že ju dlžník nepodpíše, zároveň bol

o dôsledkoch uzavretia dohody poučený s tým, že odsek obsahujúci poučenie o dôsledkoch dohody o
zrážkach zo mzdy bol opätovne hrubým písmom zvýraznený.16. Vykonaným dokazovaním mal súd v konaní jednoznačne preukázané, že poskytnutie finančných
prostriedkov nebolo podmienené podpisom dohody o zrážkach zo mzdy, zároveň predmetná dohoda
spĺňa všetky podstatné náležitosti právneho úkonu ako aj náležitosti predpísané pre dohodu o zrážkach

zo mzdy v zmysle Občianskeho zákonníka a § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.. Na základe
uvedené súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX
uzavretá medzi stranami sporu dňa 29.05.2014 spĺňa všetky zákonom určené obligatórne náležitosti
dohody o zrážkach zo mzdy. Preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a zároveň v súlade s
§ 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené uznesením č. k. 4C/76/2016-11 zo dňa 25.04.2016

zrušil.

17. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a keďže
žalovaný mal v konaní plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Preto
súd žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti
tohto rozsudku bude v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku uznesením rozhodnuté o
výške trov konania.

20. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.