Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313216443
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4313216443.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5,
v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanej: V. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Z., H. XXXX/XX, o zaplatenie 214,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Levice zo dňa 7. júna 2017, č. k. 15C/145/2015-94, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby a výroku o
nepriznaní náhrady trov konania žalovanej p o t v r d z u j e .

Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, ďalej len "OSP" a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP" ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 7. júna 2017, č.
k. 15C/145/2015-94 žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol, že žalovanej právo na náhradu trov
nepriznal. Tretím výrokom vedľajšiemu účastníkovi 1./ a vedľajšiemu účastníkovi 2./ nepriznal náhradu
trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia (po vykonanom dokazovaní) poukázal na to, že žalovaná dňa 18. 04.
2006 uzatvorila spolu so Slovenskou sporiteľňou a. s. so sídlom Bratislava, Suché mýto 4, IČO: 00
151 653 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) zmluvu o splátkovom úvere. Zo zmluvných podmienok
vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý MINIúver do 10 minút v sume 34.000 Sk (1. 128,59 eura),
s pevnou výškou úrokovej sadzby 17,70% ročne do konečnej splatnosti úveru. Úver bol poskytnutý
jednorazovo bezhotovostne, bez poplatku za poskytnutie úveru s tým, že žalovaná bola povinná platiť

50,- Sk (1,66 eura) mesačne poplatok za správu úveru, sumu 925,- Sk (30,70 eura) mesačné splátky
úveru s počtom splátok 59 vždy mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky
dňa 20. 05. 2006. Konečná splatnosť úveru bola stanovená na dňa 20. 03. 2011. Splatnosť úrokov
bola dojednaná v posledný deň kalendárneho mesiaca, pričom spôsob splácania úveru bol dojednaný
inkasným spôsobom z inkasného účtu uvedeného v zmluve. Ročná percentuálna miera nákladov bola
vyčíslená 9,93%. Žalobca poukázal na skutočnosť, že súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli aj
všeobecné obchodné podmienky, ktoré priložil spolu so žalobou.

3. Právny predchodca žalobcu prípisom zo dňa 20. 11. 2009 oznámil žalovanej, že došlo k postúpeniu
pohľadávky vyplývajúcej práve zo zmluvy o splátkovom úvere. Z uvedeného oznámenia vyplýva, že
právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok jepotrebné pohľadávku, ktorú vyčíslil v sume 2.494,12 eura s príslušenstvom, uhrádzať už žalobcovi.
Žalobca ďalej preukázal postúpenie pohľadávky právnym predchodcom žalobcu v sume 2.494,12 eura
na žalovaného, a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009, z ktorej predmet konania

tvorí žalovaná istina v sume 214,90 eura (zmluva s prílohou v spise na č. l. 22-28). Žalobca pred tým,
ako podal na súd žalobu, v zastúpení advokátom, vyzval žalovanú na dobrovoľné plnenie dlžnej sumy
vyčíslenej žalobcom v danom prípise sumou 2. 950,22 eura (prípis v spise na č. l. 29). Takto vyčíslenú
dlžnú sumu žiadal uhradiť najneskôr do 13. 08. 2013.

4. Žalobca nepredložil doklad preukazujúci doručenie tohto listinného dokladu žalovanej. Z obsahu
žaloby ďalej vyplýva, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu zmluvných podmienok, z ktorého dôvodu
si žalobca uplatnil nárok na plnenie vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca v žalobe
ďalej uvádza, že pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu
2.494,12 eura, ktorá pozostávala z istiny v sume 2.126,13 eura a úroku z omeškania vyčísleného v
sume 361,99 eura. Žalobca si sumu 367,99 eur - úrok z omeškania v tomto konaní neuplatnil. Podľa

zmluvy postupca poskytol žalovanej úver v sume 1.128,59 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných
splátkach v sume 30,70 eura vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru
splatné len od 20.09. 2010 do 20. 03. 2011 v počte 7, ktoré vyčíslil v sume 214,90 eura. S poukazom na
porušenie zmluvných podmienok sa žalobca domáha plnenia tak, ako je uvedené vyššie spolu s úrokom
z omeškania vyčísleným vo výške 9% ročne zo sumy 214,90 eura od 21.03.2011 do zaplatenia.

5. V konaní je nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzatvoreniu
zmluvy o splátkovom úvere ako je aj nesporná tá skutočnosť, že žalovaná porušila zmluvné
podmienky vyplývajúce z tejto zmluvy. Uvedené vyplýva z fotokópie zmluvy a tiež z listinných dokladov
preukazujúcich výzvy adresované žalovanej na dobrovoľné plnenie, ako aj z listinných dokladov

preukazujúcich oznámenie o postúpení pohľadávky. V konaní je tiež nesporné, že právny predchodca
žalobcu následne postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Túto skutočnosť oznámil sám právny
predchodca žalobcu žalovanej listom zo dňa 20.11.2009, ktorý však žalovanej doručený nebol.

6. Zo zákonných ustanovení vyplýva, že zákon o bankách nad rámec pravidiel cesií upravených v

OZ sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Postúpenie pohľadávky je
síce bežným právnym úkonom, všeobecne môže byť predmetom zmluvy o postúpenie pohľadávky
pohľadávkaakéhokoľvekdruhu,tedaajináakopeňažnápohľadávka,môžebyťňoupohľadávkasplatná,
nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Pokiaľ sa však týka cesia
bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný právny predpis (leg specialis) dopĺňa zákonné

pravidlá pre platné postúpenie tak, že bankovú pohľadávku je možné postúpiť iba v tej časti, ktorá je po
splatnosti a iba po písomnej výzve na splnenie, pričom výzva musí byť zo strany banky a omeškanie
trvá viac ako 90 dní.

7. Žalobca nepredložil listinné doklady, ktoré by preukazovali skutočnosť, že došlo k platnému

postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na samotného žalobcu. Žalobca nepredložil
doklad preukazujúci skutočnosť, že žalovaná bola písomne vyzvaná zo strany právneho predchodcu
žalobcu na plnenie dlhu z dôvodu, že bola nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. V spise sa nenachádza doklad o takejto výzve,
ako sa ani nenachádza doklad preukazujúci doručenie tejto výzvy žalovanej. V súlade s citovanou

zákonnou úpravou je písomná výzva základným predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky.
Oznam právneho predchodcu žalobcu adresovaný žalovanej a oznamujúci postúpenie pohľadávky, v
žiadnom prípade nemôže nahrádzať takúto výzvu. Žalobca zároveň nepreukázal, že žalovaná bola ako
dlžník v omeškaní so splatením celej postúpenej pohľadávky viac ako 90 dní pred jej postúpením. Z
citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že predmetom spôsobilým na postúpenie

bankovej pohľadávky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktorá je už splatná. Vyplýva to z
prvej časti druhej vety § 92 ods. 7 zák. o bankách: „toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky
nemôže uplatniť, (rozumej postúpenie pohľadávky) ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho
príslušenstva“. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku treba rozumieť

nesplácaný zročný dlh. V prípade, ak by tomu tak nebolo, znamenalo by to, že banka by mohla postúpiť
akýkoľvek nesplatný úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové
vzťahy bežne uzatvárajú a to na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách
pod dohľad Národnej banky Slovenska a ktorý nemá povolenie na vykonávanie bankových činností.8. Súd v danom prípade nespochybňuje samotné právo banky postúpiť aj pohľadávku celého úverového
vzťahu, ale k takémuto postúpeniu môže banka pristúpiť len v súlade so zákonom a obchodnými

podmienkami po tom, čo banka vyhlási predčasne mimoriadnu splatnosť celého úveru. Vyhlásiť
predčasnú splatnosť bankového úveruje totiž výlučným oprávnením banky, ktoré môže banka realizovať
ešte pred postúpením pohľadávky na nebankový subjekt. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom,
že by banka úver zosplatnila, t. j. vyhlásila predčasne mimoriadnu splatnosť celého úveru pred
postúpením pohľadávky riadnou výzvou doručenou žalovanej v súlade s ustanovením § 565 OZ a tiež

nepredložil žiaden doklad o ukončení úverového vzťahu bankou so žalovanou odstúpeniu od zmluvy
alebo výpoveďou zmluvy pred postúpením. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia
tvrdenéhoprávanastranežalobcu)alebopasívnej(existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného)
je základnou súčasťou súdneho konania.

9. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne

stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať akékoľvek
bankové oprávnenia, ani používať bankové úvery. Z vyššie uvedeného okresný súd prijal záver, že
s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Keďže predmetom
postúpenia bola nezročná nesplatná, teda neexistujúca pohľadávka, je toto postúpenie na žalobcu
neplatné. Žalobca teda nie je aktívne legitimovaným v tomto spore na podanie predmetnej žaloby s tým,

že z výpisu z obchodného registra vyplýva, že sám žalobca nemá zo strany NBS udelené povolenie
na vykonávanie bankových činností. Okresný súd na záver ešte poznamenal, že nebolo povinnosťou
súdu vyzývať žalobcu na preukázanie skutočnosti, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, takéto
doklady mal žalobca predložiť spolu so žalobou s prihliadnutím aj na skutočnosť, že v konaní je
zastúpený advokátom. Keďže žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto spore, okresný súd žalobu

v celom rozsahu zamietol.

10. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu
trovkonaniaatovsúladesustanovením§262ods.1zák.č.160/2015Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov
(Civilný sporový poriadok), podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto konaní bola
úspešná v plnom rozsahu žalovaná a preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu
však vyplýva, že žalovanej v tomto konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd postupom a contrario
podľa § 255 ods. 1 CSP preto žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

11.Konštatoval,ževpriebehukonaniavstúpilidokonaniaajvedľajšíúčastnícikonania,zktoréhodôvodu
bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania vedľajších účastníkov konania, ktoré im vznikli do 30.
06. 2016 teda do času, keď vystupovali v konaní ako vedľajší účastníci konania. Vedľajší účastníci
konania vystupovali na strane žalovanej, teda na strane, ktorá mala v konaní plný úspech. Keďže ani

vedľajším účastníkom konania v priebehu konania žiadne trovy konania nevznikli, vedľajší účastníci
konania len zahlásili vstup do konania, v konaní neurobili žiaden procesný úkon, o trovách konania
vedľajších účastníkov rozhodol súd rovnakým postupom ako pri žalovanej.

12. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ust. § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, §

565 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 2 ods. 3, § 3 ods. 2, § 6 ods. 1, § 6 ods.
7, § 7 ods. 1, § 92 ods. 7 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách.

13. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd vec nesprávne
právne posúdil, ak posúdil, že „pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku“ (resp. ako je uvedené

vdôvodovejsprávekust.§92ods.8ZoB„pohľadávkazodpovedajúcanesplácanémudlhu“)predstavuje
len splatné splátky úveru a len tieto tvoria pohľadávku zodpovedajúcu nesplácanému dlhu žalovaného
zo zmluvy o úvere“. Uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou
pre platné postúpenie pohľadávky.

14. Zo samotného znenia ust. § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná.15. Poukázal na bod 7.6.1 všeobecných obchodných podmienok a uviedol, že postúpením pohľadávky
sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488
Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Na základe
uvedeného považuje žalobca za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou na neho prešli všetky
práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

16. Žalobca v súvislosti s platným postúpením pohľadávky taktiež poukázal na bod 19.16 Všeobecných

obchodných podmienok, podľa ktorého: ,,Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená
kedykoľvekpostúpiťakékoľveksvojepohľadávky“.Nakoľkoustanovenie§89ods.1ZoBpripúšťaúpravu
vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení ZoB, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB
nevylučuje odchylnú úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchylne
odpredmetnéhozákona,atovbode19.16Všeobecnýchobchodnýchpodmienok.Preukázaniesplnenia
podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB potrebných pre prelomenie bankového tajomstva preto podľa

názoru žalobcu v konaní nebolo potrebné, keďže žalobca preukázal, že zmluvné strany si vzájomné
práva a povinnosti upravili v súdenom prípade odchylne od ust. § 92 ods. 8 ZoB.

17. Žalobca v súvislosti s aktívnou legitimáciou v konaní ďalej poukazuje na skutočnosť, že v konaní
predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho

zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má
povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (v súdenom prípade žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne
dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie.

18. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB podľa názoru žalobcu nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu
ako postupníka pohľadávky.

19. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je
úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok,

ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa
dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva
a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v
predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Ak by teda
zákonodarca mienil v ust. § 92 ods. 8 ZoB upraviť podmienky, ktorých splnenie je potrebné na platné

postúpenie pohľadávky veriteľa, tak by to zároveň premietol do poznámky pod čiarou k ust. § 4 ods. 6
ZoSÚ (ktoré pojednáva o postupovaní pohľadávok veriteľa) - a to jednoznačným odkazom na ust. § 92
ods. 8 ZoB. Zákonodarca však pri postupovaní pohľadávok neodkazuje na ust. § 92 ods. 8 ZoB, ale na
ust. § 524 Občianskeho zákonníka.

20. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o
postúpenípohľadávok,alelensankcievyplývajúcezoZoB,konkrétnezodpovednosťbankyvzmysleust.
§ 50 ods. 1 ZoB. Vzhľadom k uvedenému má žalobca za to, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno
spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky.

21. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len "CSP"), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou stranou (§ 359
CSP), malo zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vo výroku
vecne správny potvrdil.

22. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, ženová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

23.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23.2. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

23.4. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23.5. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

24. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza
zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,
ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale

obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

25. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne
predpisy a vo veci aj v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými

a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení výroku o
zamietnutí žaloby, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.

26. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že od účinnosti nových procesných kódexov
inštitút vedľajšieho účastníka (vedľajší intervenient) zanikol. Subjekty vystupujúce v konaní, a to

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42
176 778, a Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava
stratili postavenie vedľajšieho účastníka účinnosťou zák. č. 160/2015 Z.z. CSP. Na účely náhrady trov
konania im však zostalo postavenie zúčastnenej osoby v konaní, pričom v odvolacom konaní im trovy
(už ako subjektom bez postavenia subjektov ingerujúcich vo veci samej) vzniknúť nemohli.

27. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny predpis, alebo ak síce použil správny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.

28. Podľa správneho zistenia súdu prvej inštancie zmluva o postúpení pohľadávok bola zmluvnými
stranami podpísaná dňa 4.11.2009.

29.1. Podľa § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách (účinného v čase podpísania zmluvy o
postúpení pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky

svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke, alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátanejeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

29.2. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že pre platné postúpenie pohľadávky banky
musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky upravené vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení,
t. j. pohľadávka banky musí byť splatná, predchádza jej písomná výzva a omeškanie klienta nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti peňažného záväzku. Tieto striktné podmienky
postúpeniapohľadávkyvosvojomsúhrneopodstatňujúzáverozákazepostúpeniabankovejpohľadávky
so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú možnosť odklonu od pravidla cesie

bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď odkaz 72c v § 89 ods. 1 ZoB). Nedodržaním
zákonnýchpodmienokpostúpeniabankovejpohľadávkyvspotrebiteľskýchveciachsatakétopostúpenie
dostáva do rozporu s dikciou zákona a s priamym dopadom na platnosť tohto právneho úkonu.

30. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodujúc o podanej žalobe žalobcu voči žalovanému

týkajúcej sa zaplatenia sumy 214,90 eura s príslušenstvom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,
ktorý následne aj správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávnych predpisov. Takisto aj
odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa kritérium "presvedčivosti" tak, ako je to uvedené v ust. § 220
ods. 2 veta tretia CSP.

31.Ajpodľanázoruodvolaciehosúdubolopotrebnépodanúžalobuzostranyžalobcuzamietnuť,pretože
v nej označený žalobca nedisponoval dostatkom aktívnej vecnej legitimácie na svojej strane, ktorý
nedostatok sa správne musí prejaviť v zamietnutí žaloby podanej takýmto subjektom. Takisto odvolací
súd súhlasí aj s konštatovaním prvoinštančného súdu v tom smere, že predmetná zmluva o postúpení
pohľadávky vykazuje znaky neplatného právneho úkonu, pretože bola dojednaná v rozpore s ust. § 92

ods. 8 Zákona o bankách, lebo sa ňou postupovala ešte nie splatná pohľadávka. Takisto v konaní nebolo
preukázanéaanitvrdené,žebypostupcapohľadávky,t.j.Slovenskásporiteľňaa.s.,zaslalažalovanému
písomnú výzvu k splneniu jeho dlhu, ako jednej zo súčasne sa majúcich podmienok v zmysle § 92 ods.
8 cit. zák.

32.Zobsahuust.§92ods.8zák.č.483/2001Z.z.,obankáchvyplývato,žebankamôžeinémusubjektu
postúpiť iba tú časť pohľadávky, ktorá sa rovná nesplácanému dlhu. Aj z dôvodovej správy k tomuto
ustanoveniu, pôvodne išlo o ust. § 92 ods. 7 sa upravuje možnosť použitia inštitútu postúpenia svojej
pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj takej osobe, ktorá bankou nie je. Banka má totiž
v prípade porušenia povinnosti dlžníka splácať svoj úver včas a riadne, oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu

splatnosť úveru a to až po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok určených v zákone o bankách,
alebo má možnosť od zmluvy odstúpiť alebo túto jednostranne vypovedať. V danom prípade banka
týmto spôsobom nepostupovala, žalovanej výzvu nezaslala a pohľadávku na žalobcu ako postupníka
postúpila bez toho, že by vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stala predmetom postúpenia živá
- nesplatná časť pohľadávky. Určite nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzatvorení úverovej zmluvy s

bankou táto kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu (v danom prípade do 04.11.2019) postupovala
pohľadávku voči spotrebiteľovi tretiemu subjektu, ktorý ani nepodlieha dozoru zo strany NBS. Takéto
konanie by bolo v príkrom rozpore so zmyslom a účelom zákona o bankách, pretože poskytovanie
úverov a ich správa je špecifickou a zákonom upravenou činnosťou. Na základe uvedeného je následne
možné prijať ten záver, že samotné ust. § 92 ods. 8 cit. zák., dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky

voči klientom za súčasného splnenia nasledovných podmienok: a/klient je v omeškaní minimálne 90
kalendárnych dní a b/ banka vyzvala klienta písomne na splnenie jeho povinnosti.

33. Ak nedôjde ku kumulatívnemu splneniu týchto podmienok, predmetná pohľadávka je nepostupiteľná
a tým aj v rozpore s ust. § 39 a § 525 ods. 1 Obč. zák. Na takýto právny úkon je potrebné hľadieť, ako

na absolútne neplatný. Neunesenie dôkazného bremena v súvislosti s platným postúpením pohľadávky
v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., má za následok nepreukázanie vecnej aktívnej legitimácie
na strane postupníka (žalobcu) s následným zamietnutím žaloby.34.SlovamiNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikybypodmienkypostúpeniabankovejpohľadávkyzneli
tak, že „Rozborom ustanovenia § 92 ods. 8 bankového zákona, ktoré od schválenia pôvodného znenia
zákona do času uzavretia zmluvy úverovej veriteľky a žalobkyne o postúpení pohľadávok nedoznalo

žiadnej zmeny (odhliadnuc od prečíslovania k 1. januáru 2009 pôvodného odseku 7 na odsek 8,
v tejto súv. por. čl. III bod 46 a čl. XI zákona č. 552/2008 Z. z.) treba dospieť k tomu, že celkom
jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke
(ktorou sa v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke
alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nad

rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré
predpokladá už § 524 ods. 1 O. z.), z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení
riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než
90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho
pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok
postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred

postúpením (tu rozumej v čase medzi splnením oboch podmienok podľa prvej vety § 92 ods. 8
bankového zákona a samotným pristúpením k uzavretiu postupovacej zmluvy) svoj omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve
zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok.

Ostatná (tretia) veta ustanovenia je potom z pohľadu správnosti uchopenia problému nižšími súdmi bez
významu, nakoľko táto vymedzuje len povinnosť odovzdania postupníkom postupcovi aj dokumentácie
preukazujúcejtzv.životprávnehovzťahu(resp.pohľadávky)aúpravutýkajúcusasamotnéhobankového
tajomstva a jeho prelomenia (dovolateľkou vzťahovaného na ustanovenie ako celok).“

35. Odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (s ktorým sa stotožňuje aj odvolací
súd) ďalej konštatuje, že ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno, či obsahu
úkonu alebo len jeho účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru
dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre
výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o

bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci
podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto
úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§
39 O. z.). Tým, čo je ale z pohľadu správnosti úvah nižších súdov v prejednávanej veci podľa názoru
dovolacieho súdu tým najdôležitejším, je to, že zadefinovanie v rámci bankového zákona podmienok,

za ktorých môže banka pristúpiť k postúpeniu pohľadávky, je z povahy veci úpravou, ktorej zmyslom
(účelom) je to, že bez splnenia takýchto podmienok k postúpeniu prísť nemôže (nesmie). Z pohľadu
tolerovateľnosti správania sa subjektov nepochybne súkromnoprávneho vzťahu zmluvy o postúpení
pohľadávky je preto rozhodujúce, že u jedného z týchto subjektov a to u postupcu treba usudzovať
na existenciu zákonnej povinnosti správať sa určitým spôsobom - neplatí tu, že ho nemožno nútiť

konať, čo zákon neukladá, ale je tu presný opak v podobe záujmu zákonodarcu na tom, aby sa konalo
určitým zákonom predpokladaným spôsobom. Druhou stranou rovnakej obraznej mince je potom, že na
nesprávanie sa zákonom výslovne ustanoveným spôsobom, teda odmietnutie učiniť zadosť pomerne
jednoznačnej právnej úprave, je potrebné nazerať ako na zakázané a teda i odporujúce zákonu (NS SR
sp. zn. 7 Cdo 26/2017 z 28.3.2017).

36. Pokiaľ ide o dohodu (upravenú 19.16 Všeobecných obchodných podmienok), podľa ktorej: ,,Klient
výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky) medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou o tom, že je oprávnený postúpiť pohľadávku kedykoľvek
odvolací súd konštatuje, že takouto dohodou nie je dotknuté kogentné ustanovenie § 92 ods. 8

zákona o bankách. Uvedený právny predpis je predpisom verejného práva ingerujúceho do súkromného
práva, a to práve v dôsledku špeciálneho postavenia subjektu - banky, ktoré postavenie a činnosť sú
zákonom o bankách regulované. Nemožno platne ani len dojednať takú zmenu kogentnej úpravy (v
prípade ak by mala byť považovaná za dispozitívnu, s čím odvolací súd nesúhlasí), pretože obyčajným
argumentom platnosti takého dojednania by bola jeho neprijateľnosť, pre narúšanie vyváženia pomeru

ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu v jeho neprospech. Z povahy úpravy uvedených
podmienok nemôže vyplývať iný záver ako ten, že sa od nich nemožno odchýliť tak ako mal snahu
argumentovať odvolateľ s poukazom na § 89 ods. 1 Zákona o bankách.37. K oznámeniu o postúpení pohľadávky, na ktoré odkazoval odvolateľ, odvolací súd uvádza, že
nemožno samotnú skutočnosť oznámenia o postúpení pohľadávky považovať za založenie vecnej
legitimácie v spore so slabšou stranou - spotrebiteľom, pretože praktiky dodávateľov, ktoré nemožno

označiť za súladné so zákonom sa týkajú aj podmienok zmluvy (napr. prevoditeľnosti pohľadávok),
ktoré podliehajú prieskumu spotrebiteľskej súdnej ochrany, pričom skúmanie aktívnej vecnej legitimácie
dodávateľa súd realizuje (napr. preskúmaním neprerušeného radu zmluvných cesií) v súdnom konaní
tak, aby mu spotrebiteľská právna ochrana nebola upretá.

38. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

39. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP) odvolací
súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

41. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).