Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317201866
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317201866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený Advokátska kancelária KONCOVÁ &
PARTNERS, s.r.o. so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému
BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 962, o
určenie neplatnosti právneho úkonu, vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k.
9Csp/51/2017-184 zo dňa 26. apríla 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. a v súvisiacom výroku III..

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v ustanovení čl. 3 bod 4 zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi spoločnosťou S. C.. a žalobcom je neplatná z
dôvodu jej neprijateľnosti.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. „

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1, 2, 4, § 54 ods. 1, 2, § 551 ods. 1, 2, 3
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,

smernica Rady 93/13/EHS, § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX T. o úvere s výškou úveru
XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX Eur). So zmluvou bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy v ustanovení
čl. 3 bod 4 zmluvy. Uznesením zo dňa 26.09.2017 súd rozhodol o pokračovaní v konaní na strane
žalovaného so spoločnosťou BENCONT COLLECSTION, a.s..

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluva
uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného je tzv. štandardná alebo formulárová
zmluva a ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach
zo mzdy a iných príjmov predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatváraveriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie
pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Výkon zrážok zo mzdy je pritom procesom, ktorý
nepodliehažiadnejautorizáciiaverifikáciiprimeranostiaspotrebiteľmôžebyťvystavenýneprimeranému

konaniuzostranydodávateľaasúdtedadospelkzáveru,žedohodaozrážkachzomzdyjeneprijateľnou
zmluvnou podmienkou, čoho následkom je neplatná. Spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť, pokiaľ chcel
získať finančné prostriedky, ju odmietnuť, pretože je súčasťou zmluvy o úvere. Ďalej sa súd zaoberal
otázkou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pričom zmluvu nepovažoval za bezúročnú a bez
poplatkov, keďže ustanovenie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bolo zavedené až novelou od

01.01.2008, no zmluva bola uzavretá už dňa 17.10.2007. Podľa zákona účinného v čase uzavretia
zmluvy sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade absencie RPMN,
avšak táto RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 21,13%, na základe čoho usúdil, že nie je možné
zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov, preto v tejto časti žalobu zamietol. RPMN tiež
ako úrok nebola neprimerane vysoká, aby bola v rozpore s dobrými mravmi a v čase uzavretia zmluvy
nebolo ustanovenie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti v prípade nesprávne uvedenej RPMN. Keďže

zmluva o úvere sa nepovažovala za bezúročnú a bez poplatkov, nedošlo ani k vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného. Vo vzťahu k primeranému finančnému zadosťučineniu uviedol, že z
vyjadrenia žalobcu vyplýva, že si nárok uplatňuje titulom podanej žaloby, teda že bol nútený domáhať
sa svojich práv v tomto konaní. Súd žalobe vyhovel v časti určenia dohody o zrážkach zo mzdy za
neprijateľnú podmienku, a teda neplatnú. Konanie nie je právoplatne skončené, preto nie je možné

uzavrieť, že žalobca úspešne uplatnil svoj nárok na súde. Konanie nie je právoplatne skončené, preto
nie je možné uzavrieť, že žalobca úspešne uplatnil svoj nárok na súde.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca mal v konaní čiastočný úspech, keďže súd vyhovel žalobe
len v časti týkajúcej sa neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a v ostatnej časti žalobu zamietol a pre

túto časť bol úspešný žalovaný. Vzhľadom na čiastočný úspech strán sporu a na postavenie žalobcu
ako spotrebiteľa rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výroku I.. Odvolanie právne
odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Namietal, že súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s námietkou
týkajúcou sa naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c) C.s.p.. Opätovne poukázal na
fakt, že disponuje právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom, sp. zn. IA-B/0214/0111,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2014 a vykonateľnosť dňa 04.05.2014. Tento rozsudok nebol
zákonným spôsobom zrušený, pričom súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom týmto nezaoberal a

mal za to, že vydaným rozhodnutím neprišlo k vyriešeniu celej spornej veci. K samotnej dohode o
zrážkach zo mzdy uviedol, že táto dohoda bola upravená a j v samotných obchodných podmiekach,
pričom v tejto súvislosti považoval za nevyhnutné poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa
09.11.2016 vo veci C-42/15. Z uvedeného rozhodnutia teda vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť
nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Taktiež poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere

obsahuje odkaz na Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky, ako aj na Sadzobník
poplatkov a iné dokumenty S. banky, a.s., pričom nie len v samotnej zmluve, ale aj v obchodných
podmienkach sa nachádzala predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy. Ďalej uviedol, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadal ani s námietkou týkajúcou sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keďže
má za to, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko túto

podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Podľa jeho právneho názoru je predmetné
rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Mal za to, že v konaní na súde prvej inštancie
došlo k porušeniu práva strany konania na spravodlivý súdny proces. Mal za to, že v tomto prípade ide
pod zámienkou narovnávania prirodzených nerovností medzi účastníkmi občianskoprávnych vzťahov k
narušeniu princípu rovnosti strán konania a legitimita takýchto legislatívnych „úsluh“ slabším zmluvným

stranám sa odvodzuje od predpokladu, že sú na trhu znevýhodnení silnejším ekonomickým postavením
ich spolukontrahenta, t.j. dodávateľa.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je
vecne správny. Uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určenie neplatnosti

zmluvnej podmienky vyplýva priamo zo samotného ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny
záujem na žalobcom požadovanom určení je rozhodne daný. Pokiaľ žalovaný realizuje, resp. má
záujem realizovať zabezpečovací prostriedok, čím dochádza alebo v budúcnosti môže dochádzať bez
právneho dôvodu k zásahu do majetkovej sféry žalobcu a žalovaný sa tak môže na úkor žalobcubezdôvodne obohacovať, naliehavý právny záujem vyplýva priamo zo zákona a súd prvej inštancie
nie je povinný skúmať tento naliehavý právny záujem. K samotnej dohode uviedol, že trvá na jeho
doterajších prezentovaných tvrdeniach a dohodu ako právny úkon považuje za neplatnú. K námietke

týkajúcej sa údajného procesného spoločenstva s jeho právnym predchodcom uviedol, že pohľadávka
z predmetného úveru spolu so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená na právneho
predchodcu žalovaného od spoločnosti a následne na žalovaného, takže nemožno hovoriť o žiadnom
nerozlučnom procesnom spoločenstve. Pri postúpené pohľadávky dochádza k trvalej zmene osoby
veriteľa bez toho, aby sa súčasne zmenil obsah doterajšieho záväzkového vzťahu. Postupník nastupuje

do právnej pozície doterajšieho veriteľa a požíva všetky práva postupcu. Vo vzťahu k veci rozhodnutej
rozhodcovským rozsudkom uviedol, že aj v prípade ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť
existenciu rozhodcovskej zmluvy, je súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a prípadne konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom. Rozhodcovská zmluva
bola uzavretá v typizovanej formulárovej podobe, právny predchodca žalovaného ju predkladal na
predtlači a veriteľ potom mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy predložiť vec na prejednanie

rozhodcovskému súdu. Z predloženej zmluvy o úvere nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej
zmluvy v takomto zložení výslovne vymienil žalobca a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť
k záveru, že by žalobca mal možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť a nezáväznosť rozhodcovského

rozsudku. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania.

8. Žalovaný sa vyjadril tak, že s tvrdením, že žalobca má v predmetnom konaní naliehavý právna záujem
nemôže súhlasiť, pričom v tomto kontexte zotrváva na svojom odvolaní, kde dostatočným spôsobom

súdu objasnil, na základe akých skutočností tvrdí, že v danom spore absentuje existencia naliehavého
právneho záujmu na strane žalobcu s poukazom na rozhodnutia súdnych autorít. Zároveň uviedol, že
žalobca mal dostatok času si zmluvu o úvere preštudovať, prípadne sa právne poradiť, skonzultovať,
z toho dôvodu zastáva názor, že žalobcovi by nemala byť poskytnutá takáto „nad mieru“ poskytnutá
právna ochrana, keďže tento mohol sám, slobodne rozhodnúť, či zmluvu o úvere podpíše alebo nie.

Podľa jeho názoru je nespravodlivé a v rozpore s princípom rovnosti strán, ako i účastníkov záväzkovo-
právneho vzťahu, keď sa poskytne právna ochrana len jednému subjektu a tento subjekt bude mať
zvýhodnené postavenie.

9. Poukázal na to, že je v rozpore so zásadou rovnosti zbraní, keď sa jednej strane sporu poskytne

neprimerane zvýhodnenejšia právna pomoc a ochrana ako druhej zmluvnej strane a je narušený i princíp
právnej istoty. S vyjadrením žalobcu v celom rozsahu nesúhlasil, a mal za to, že žalobca bol pri podpise
zmluvy o úvere plne spôsobilý, slobodný v prejave a pred podpisom zmluvy bol riadne oboznámený so
všetkými zmluvnými ako i obchodnými podmienkami. V celom rozsahu zotrval na podanom odvolaní a
žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.

10. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní iba formálne citoval v zákone uvedené odvolacie
dôvody bez toho, aby identifikoval v akom konkrétnom pochybení vidí naplnenie toho ktoréhoodvolacieho dôvodu. Z obsahu jeho odvolania možno vyvodiť, že namieta iba nepreskúmateľnosť, inú
vadu konania a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 psím. b), d), h) C.s.p.).

14. Z obsahu odvolania žalovaného možno vyvodiť, že namieta porušenie práva na spravodlivý proces,
nevykonanie navrhnutých dôkazov a nesprávne právne posúdenie (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) C.s.p.).
15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanou nepreskúmateľnosťou, inou vadou konania a nesprávnym právny posúdením, teda, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

17. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

18. K nepreskúmateľnosti rozsudku odvolací súd uvádza, že iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné,
ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto
právne závery v žiadnej možnej interpretácii z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú. Z

odôvodnenia tu napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Za daného stavu
potom odôvodnenie tu napadnutého rozsudku rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality
a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je preskúmateľné.

19. Žalobca v konaní namietal porušenie princípu rovnosti strán, k čomu odvolací súd uvádza, že
podstata tohto princípu sa prejavuje v to, že strany sporu majú rovnaké procesné práva a povinnosti,
ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie
niektorej zo strán, pričom nie je rozhodujúce procesné postavenie strany. Okrem zabezpečenia
rovnakých možností uplatňovať prostriedky procesnej obrany a procesného útoku patrí k rovnosti

aj zabezpečenie toho, že sa od žiadnej strany nebude vyžadovať plnenie procesných povinností,
ktoré jej nevyplývajú priamo z procesného práva, a taktiež že nesplnenie stanovených procesných
povinností sa bude rovnako sankcionovať voči obom stranám. Obom stranám musí byť daná príležitosť
predniesť skutkové tvrdenia, navrhnúť dôkazy, nahliadať do spisu, podávať návrhy, opravné prostriedky,
vyjadrenia o dôkazoch a pod.. Pre obe strany platí, že sa musia alebo nemusia dať zastupovať

advokátom, platia pre ne aj rovnaké procesné lehoty. Obe strany majú vždy príležitosť vyjadriť sa k
návrhom a vyjadreniam druhej strany a mali by dostať rovnaký priestor na vyjadrenie. Súd by nemohol
vydať spravodlivé rozhodnutie, pokiaľ by stranám nezaistil rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. To,
samozrejme, neznamená, že pokiaľ súd vykoná napríklad dva z dôkazných prostriedkov navrhovaných
žalobcom, musí nutne vykonať dva dôkazné prostriedky navrhnuté žalovaným. Takéto chápanie princípu

rovnosti je absurdné, v praxi ale môže byť (neprávom) požadované. Odvolací súd v prejednávanej veci
dospel k záveru, že z obsahu spisu nevyplýva naplnenie tohto odvolacieho dôvodu.

20. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel

ksprávnymskutkovýmzisteniamaprejednávanýsporajsprávneprávneposúdil.Odvolacísúdosvojujúc
si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami
žalobcu a žalovaného dopĺňa nižšie uvedené.21. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o
tom, že predmetný vzťah medzi právnym žalobcom a právnym predchodcom žalovaného je vzťahom
spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere je štandardnou

formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalovaného vystupoval v postavení
dodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebo
inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. K Dohode o zrážkach zo mzdy odvolací súd uvádza, táto aj podľa názoru odvolacieho súdu nebola
individuálne dojednaná, pričom umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na
ktoré žalovaný nemá nárok.

23. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do
pozíciesubjektustrácajúcehoprávodisponovaťsosvojimvlastnýmmajetkomreprezentovanýmpríjmom

dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť,
či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá
právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok
dlžníkabezpredchádzajúcehoodobreniasúdomčiinounezávislouinštitúciou.Vpodstateideoexekúciu

majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného
aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo
mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti
opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach

zo mzdy.

24. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly,
na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

25. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o

zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

26. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle

efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá
neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve
o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii

zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v
tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach
zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernicealeboneumožňujevtejtosúvislostivnútroštátnemusúduvydaťpredbežnéopatreniezaúčelom

pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

27. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú, hoci má základ v znení zákona akou je aj dohoda
o zrážkach zo mzdy. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných
podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa

hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách).28. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď v

súvislosti s ostatnými zmluvnými podmienkami umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok,
ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná
podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto
podmienkaodrážaustanoveniavnútroštátnehopráva,ktoréplatiamedzizmluvnýmistranamibezohľadu
na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú

odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok
RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku
odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka
obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti
tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo
regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13

Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).

29. K námietke žalovaného týkajúcej sa absencie naliehavého právneho záujmu odvolací súd poukazuje
na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, z ktorého tento naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky a vyslovenia jej neplatnosti vyplýva.

„Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty,
v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody
môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z
jehomzdy.Navyše,určovanieneplatnostipredmetnejdohodysaodvíjaodposúdenianeprijateľnostitejto
dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny

záujempriamozozákona.Právežalobcaajehomajetkovásférajevohrozeníneprimeranejvýškyzrážok
zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaná svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred
súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaná snaží touto dohodou obísť,
apretojenamiesteprávetátourčovaciažaloba.Vopačnomprípadežalovanávýškusvojhonároku,ktorú
si takto môže sama určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Žalobca v postavení spotrebiteľa má

zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce
z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení
vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou
je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014).

30. K námietke žalovaného, že disponuje právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudok,
ktorý nebol zákonným spôsobom zrušený, odvolací súd uvádza, že v priebehu konania na súde prvej
inštancie nepredložil rozhodnutie rozhodcovského súdu a ani rozhodcovskú zmluvu a neurobil tak
ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že z pripojeného spisu

Okresného súdu Humenné, sp. zn. 6Er/687/2015 vyplýva, že právny predchodca žalovaného podal
dňa 31.03.2015 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, pričom ako exekučný titul označil
rozhodcovskýrozsudoksp.zn.IA-B/0214/0111.Nazákladeuvedenéhosúdnyexekútoržiadaloudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením, č.k. 6Er/387/2015-13 zo dňa
21.09.2015, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19CoE/141/2016-36 zo

dňa 17.01.2017, z ktorých vyplýva, že predmetná rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne,
a teda táto doložka je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

31.Knámietkežalovaného,žezmluvaoúverenemusíbyťnevyhnutnevyhotovenáakojedinýdokument,

a to s poukazom na rozhodnutie súdneho dvora vo veci C-42/15 odvolací súd uvádza, že predmetná
vec sa týkala špecifikácie splátok úveru podľa jednotlivých zložiek, pričom v predmetnom prípade
nebolo predmetom sporu nárok niektorej zo strán zo zmluvy o úvere, ale otázka platnosti alebo
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať nedôvodnosť
uvedenej odvolacej námietky.

32. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného a jeho tvrdeniu o nerozlučnom spoločenstve
odvolací súd uvádza, že v predmetnom prípade bola pohľadávka postúpená z úverovej zmluvy na
žalovaného, a to vrátane všetkých súvisiacich práv, vrátane zabezpečenia pohľadávky, t.j. aj z dohodyo zrážkach zo mzdy, dôkazom čoho je skutočnosť, že žalovaný ako postupník požiadal zamestnávateľa
žalobcuorealizáciuzrážokzomzdy.Žalovanýjepretopasívnevecnelegitimovanývtomtospore.Taktiež
možno konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy je akcesorickým právnym úkonom k hlavnému

právnemu úkonu - úverovej zmluve a zároveň je samostatným právnym úkonom, ktorý má spĺňať
všeobecné náležitosti právnych úkonov, či už upravených vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
alebo osobitnej časti. Vzhľadom na uvedené je teda námietka žalovaného neopodstatnená.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne, keď určil neplatnosť dohody o

zrážkach zo mzdy.

34. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny
súvisiaci výrok o trovách konania.

35. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok v napadnutej časti ako

vecne správny potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 C.s.p., tak že žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol, a preto priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania úspešnému žalobcovi. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí (§262 ods. 2 C.s.p.).

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).