Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/361/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716202239
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3716202239.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov

JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanému O. G., bytom V. XXXX/XXX, K. G., právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Plačko s. r. o., IČO: 47 241 411, Námestie A. Hlinku
29/34, Považská Bystrica, o zaplatenie sumy 959,31 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. júla 2016, č.k. 6C/73/2016-75,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania m e n í tak, že žalobca
má nárok na náhradu trov konania vo výške 59,68% voči žalovanému.

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 765,96 eur
spolu s 8% úrokom z omeškania zo sumy 2,31 eur od 19.03.2013 do 01.04.2016 zo sumy 10,91 eur
od 19.04.2013 do zaplatenia a následne zo sumy 18,60 eur od jednotlivých mesiacov omeškania do

zaplatenia. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 10,- eur zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 1.031,61 eur spočívajúcej z nezaplatenej istiny 959,31 eur, vyčísleného
zmluvného úroku 71,22 eur, vyčísleného úroku z omeškania 1,08 eur a okrem toho žiadal úrok 18,90%
ročne z nesplatenej istiny 959,31 eur od 12.07.2013 do zaplatenia a následne úrok z omeškania 8%
ročne z nesplatenej istiny a vyčíslených úrokov od 12.07.2013 do zaplatenia.

3.Súdprvejinštancievecpoprávnejstránkeodôvodnilustanovenímjednotlivýchustanovenípredmetnej
zmluvy o úvere a ďalej ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, 9, § 54 ods.
1, § 565 OZ, § 100 ods. 1, § 101 OZ, § 517 ods. 2 OZ, § 3 Nariadenia vlády 87/95 Z.z. a ďalej ust. § 1
ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 11 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 2 písm. f/ zák.č. 129/2010 Z.z..

4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že medzi žalobcom

a žalovaným vznikol právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka v spojení s § 2 písm. d/ zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ide
zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď žalobca poskytolžalovanému úver v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný uzatváral predmetnú zmluvu pozícii
spotrebiteľa.

5. Preskúmaním veci dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len čo do zaplatenia sumy
765,96 eur a to z dôvodu, že súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1
písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu
žalovaného, že v zmluve absentujú základné obsahové náležitosti, ktoré predpokladá § 9 ods. 2 písm.
f/, k/ zák.č. 129/2010 Z.z. a to jednak výška, počet, termíny splátok, istiny úrokov a iných poplatkov

ako aj stanovenie konečnej splatnosti úveru. Súd mal za to, že každý z atribútov vyjadrený v zákone
slovami suma, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených položiek spotrebiteľského
úveru majúceho sa v konečnom dôsledku uplatniť teda ako ku istine, tak aj k úrokom, prípadne k
iným poplatkom. Toto je zároveň súladné aj s doterajšou rozhodovacou praxou, napr. rozhodnutie KS
v Prešove 7Co/220/2014, Krajský súd v Trnave 10CoE/313/2010. V tomto smere neobstojí tvrdenie
žalobcu, ktorý poukazoval na to, že banka kedykoľvek bezplatne počas celej doby trvania zmluvy

poskytuje spotrebiteľovi výpis amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, lehoty
a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov, nakoľko
tátonáležitosťobligatórnemusíbyťsúčasťouzmluvyužprijejpodpise.Nepochybneabsentujerozlíšenie
jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez
tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov.

6. V zmluve tiež absentuje náležitosť vyžadovaná ust. § 4 ods. 2 písm. f/ zák.č. 129/2010 Z.z.,
pretože neobsahuje presné uvedenie dňa konečnej splatnosti úveru, za ktorú nemožno považovať
formuláciu uvedenú v čl. 5 bodu 5.2 zmluvy, kedy klient sa zaväzuje, že celý úver s príslušenstvom

bude uhradený do 84 mesiacov od podpisu zmluvy. Zák.č. 129/2010 Z.z. požaduje uvedenie presného
termínu a nie času trvania zmluvy, ako sa stalo v prejednávanej veci. Podľa názoru súdu mal byť v
zmluve uvedený presný dátum konečnej splatnosti, kedy nastane konečná splatnosť úveru, aby mal
spotrebiteľ predstavu o presnom časovom období, kedy bude úver splácať a tým si aj vybrať vhodnejší
úverový produkt z viacerých na trhu ponúknutých produktov. Pri odpovedi na otázku spôsobu uvedenia

konečnej splatnosti úveru treba vychádzať z toho, že pre spotrebiteľský vzťah sa poskytuje spotrebiteľovi
zvýšená ochrana. Samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany je potom postulát, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza ku konkraktácií. V spotrebiteľskom práve je teda dodávateľ vo
fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby

poskytuje. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje m.i. aj tým, že text spotrebiteľskej zmluvy obzvlášť
sa jedná o zmluvu formulárovú má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný,
logický a usporiadaný. Preto sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že termín konečnej splatnosti bol v
zmluve riadne vymedzený a v dôsledku porušenia tejto povinnosti považoval súd v zmysle § 11 ods. 1
písm. a/ cit. zákona, úver za bezúročný a bez poplatkov.

7. Ďalším čiastkovým záverom je, že k predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo a to s poukazom
na to, že v čase, keď žalobca mal rozhodnúť o predčasnej splatnosti úveru bolo už účinné ust. § 53
ods. 9 OZ, ktoré stanovuje striktnejšie podmienky, za ktorých môže veriteľ žiadať od dlžníka zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu. Upozorní na možnosť

uplatnenia práva na predčasné splatenie úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní musí byť dlžníkovi zaslaná
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania. Na margo druhej podmienky, ktorú žalobca považuje
za výzvu podľa § 53 ods. 9 OZ súd uvádza, že ku dňu vyhovenia druhej upomienky, teda ku dňu
22.04.2013 žalovaný nebol v omeškaní ani len s časťou niektorej splátky po dobu 3 mesiacov. Nemožno
teda súhlasiť s názorom žalobcu, že dodržal postup podľa § 53 ods. 9. Preto mal súd za to, že k riadnemu

zosplatneniu úveru nedošlo.

8. Keďže súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov a zároveň nebol predčasne zosplatnený,
žalovaný tak musí zaplatiť žalobcovi čistú istinu 1.000,- eur v mesačných splátkach po 18,60 eur, pričom
konečná splatnosť tak nastala dňom 18.08.2015. Ku dňu vyhlásenia rozsudku je splatný celý úver, od

ktorej sumy súd odpočítal úhradu vykonanú žalovaným v celkovej výške 234,04 eur a žalobcovi tak súd
priznal dôvodne uplatnenú nesplatenú časť istiny úveru vo výške 765,96 eur. Súd žalobu vo zvyšnej
časti, t.z. v časti vyčísleného úroku, úroku 18,90% ročne ako nedôvodnú zamietol.9. Vo vzťahu k námietke žalovaného absencie adresy veriteľa v náväznosti na ust. § 9 ods. 2 písm.
c/ zák.č. 129/2010 Z.z., na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, túto považoval
súd za účelovú a stotožnil sa s tvrdením žalobcu, že v prejednávanej veci sa jedná o bezúčelný úver

poskytnutý priamo žalobcom na účet žalovaného a nejedná sa o spotrebiteľský úver na nákup tovaru,
kde by došlo k prefinancovaniu nákupu zo strany obchodného partnera žalobcu.

10. Vo vzťahu k ďalšej námietke s prihliadnutím na ust. § 7 ods. 1, 2 zák.č. 129/2010 Z.z., § 11 ods.
2 cit. zákona, kedy žalovaný namietal, že žalobca nepostupoval pred uzavretím zmluvy s odbornou

starostlivosťou, neskúmal bonitu žalovaného, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v priebehu konania
nevyšli najavo žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť zanedbanie akejkoľvek povinnosti
zo strany žalobcu, naviac v konaní bolo preukázané, že v čase čerpania úveru od 13.01.2012 do marca
2013 žalovaný riadne splácal úver. Preto túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

11. Pokiaľ ďalej právny názor zástupcu žalovaného tvrdil, že úverovú zmluvu je potrebné vyhodnotiť

ako absolútne neplatnú v zmysle § 37 a § 39 OZ, aj túto námietku považoval súd prvej inštancie za
nedôvodnú, pretože žalovaný nešpecifikoval v akom zmysle by malo uzavretie zmluvy obchádzať zákon,
resp. v akom smere by mohla byť zmluva neurčitá a nevyšli najavo takéto skutočnosti. Pokiaľ by mal
na mysli neuvedenie zákonných náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zák.č. 129/2010 Z.z. ich
neuvedenie má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, avšak nie absolútnu

neplatnosť zmluvy.

12. Keďže žalovaný je s úhradou sumy 765,96 eur preukázateľne v omeškaní, súd priznal žalobcovi
dohodnutý 8% úrok a to z každej neuhradenej nepremlčanej splátky po dátume 10.03.2013 v zmysle
ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády 87/95 Z.z. a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol z

dôvodu ich premlčania v zmysle ust. § 101 OZ a § 100 ods. 1 OZ, kedy je zákonom aj stanovená 3-ročná
premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď sa mohlo právo uplatniť na súde. Z tohto potom vyplýva,
že žalobca si mohol svoje právo na zaplatení splatných splátok uplatniť odo dňa nasledujúceho po ich
splatnosti, od ktorého dátumu začala plynúť premlčacia doba, pričom žalobca si práva na zaplatenie
pohľadávky uplatnil až 10.03.2016 a teda u všetkých uplatnených nárokov splatných do tohto dňa

nedošlo v čase plynutia premlčacej doby k jej spočívaniu a premlčacia doba tak uplynula.

13. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.

14. Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal včas odvolanie žalobca, ktorý
namietal, že sa nestotožňuje s výrokom súdu prvej inštancie v tom smere, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania. Poukázal na tú skutočnosť, že z predmetného rozsudku je zrejmé, že
úspešnými stranami boli čiastočne obe strany, avšak súd sa nezaoberal mierou úspechu strán konania,
ktoré je kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania. Žalobca má preto za to, že po zistení

miery úspechu oboch strán konania mal súd priznať náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 2 O.s.p.
(zrejme mal na mysli CSP) žalobcovi a to vo výške pomerného úspechu v konaní. Predmetom konania
po čiastočnom späťvzatí bolo zaplatenie sumy 949,31 eur s príslušenstvom, pričom prvým výrokom
súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie sumy 765,96 eur s príslušenstvom a z toho potom vyplýva,
že žalobca mal úspech vo výške 80,71% a teda čistý úspech žalobcu tak predstavuje 61,42%. Žiadal

preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil a rozhodol tak, že
jeho odvolanie je dôvodné a prizná mu náhradu trov konania vo výške 35,32 eur z titulu zaplateného
súdneho poplatku.

15. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a to proti jeho vyhovujúcej časti, kedy mal za

to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to,
že v prejednávanej veci je rozsudok vydaný predčasne. Poukazoval na tú skutočnosť, že z úverovej
zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zaviazal úver zaplatiť do 120 mesiacov, v jednomesačných splátkach,
pričom úver mu bol poskytnutý dňa 29.02.2012. Žalovaný sa preto nestotožnil so súdom prvej inštancie,

že sa zaviazal zaplatiť úver do 84 mesiacov, pretože toto nie je pravdou. Ďalej poukazoval na tú
skutočnosť, že predložená zmluva neobsahuje zákonom požadované náležitosti a je neplatná z dôvodu
obchádzania zákona titulom ust. § 39 OZ a je neurčitá s prihliadnutím na ust. § 37 OZ. Poukázal na
rozhodnutia OS v Galante, ďalej na ust. § 54 ods. 2 OZ, kedy súd prvej inštancie k tejto problematikelen uviedol, že sa nestotožnil s právnym názorom o neplatnosti zmluvy a tieto tvrdenia sa mu javia
účelové bez bližšej špecifikácie. Ďalej namietal absenciu povinných náležitostí v spotrebiteľskej zmluvy
o úvere písm. f/ a k/ zák.č. 129/2010 Z.z. ako aj tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nestotožnil so

žalovaným,ževzmluveabsentujúďalšiepovinnénáležitostiatoadresaveriteľaasúhrnnýprehľad,ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov. Kritériám na splnenie obligatórnych náležitostí zmluvy
je formálna požiadavka na uvedenie adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatnil reklamáciu
alebo sťažnosť a nie možná skutková okolnosť, resp. priamo domnienka, že priemerný spotrebiteľ aj
tak vie na koho sa má obrátiť. Ďalej poukázal na právne významnú skutočnosť spojenú so skutkovou

okolnosťou, či bola vykonaná odborná starostlivosť vo forme kvalifikovaného zisťovania pri posudzovaní
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca sa k tejto skutočnosti v priebehu konania
nevyjadril a táto skutková okolnosť nevyplýva ani zo žiadnych z príloh doručených súdu. Podľa žalobcu k
zosplatneniu úveru došlo, avšak podľa žalovaného k zosplatneniu úveru nedošlo, pričom rovnako podľa
súdu prvej inštancie k zosplatneniu úveru nedošlo, z tohto potom vyplýva, že zmluva je stále platná a je
platná aj časová štruktúra splácania úveru rozložená na 120 mesačných splátok. Z vyššie uvedených

skutkových okolností vyplýva, že žalobca môže mať v prípade platnosti zmluvy ku dňu vyhlásenia
rozsudku právny nárok len na jednotlivé splátky, ku ktorým ku dňu podania návrhu na začatie konania
neuplynula 3-ročná premlčacia doba a ktoré do dňa vyhlásenia rozsudku neboli zaplatené. Preto nemá
nárok na splátky, ktoré podľa stále platnej zmluvy môže splácať do roku 2022. Vo vzťahu k povinnosti
nahradiť trovy konania mal za to, že žalobca podal návrh predčasne, nakoľko v pozícii, ktorá ho zaväzuje

konať so zvýšenou odbornou starostlivosťou titulom podnikateľa a osobitne banky poskytujúcej úvery
širokej verejnosti. Žalobca je v takom postavení, ktoré mu umožňuje profesionálny výkon poskytovania
úverových produktov a nemali by sa vyskytovať také závažné pochybenia, ku ktorým dospel už súd
prvej inštancie, na ktoré poukazuje vo svojej procesnej ochrane v pozícii spotrebiteľa. Preto sa žalovaný
domnieva,žepriznanietrovkonaniažalobcovisúdomprvejinštancienevyjadrujemieruúspešnostipodľa

O.s.p., resp. CSP a žalovaný sa preto domáha, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť náhradu trov konania, ktorých výška bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku. Preto
žiadal odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že k náležitostiam zmluvy sa

žalobca vyjadril vo vyjadrení k odporu, pričom v tomto poukazuje na § 366 CSP, nakoľko v odvolaní
uvádza žalovaný viaceré chýbajúce náležitosti, než uvádzal počas konania na súde prvej inštancie.
Vzhľadom na to má žalobca za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne okrem rozhodnutia
o trovách konania.

17. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu ďalej písomne nevyjadril.

18. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti

na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v zásade poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie
súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným právnym posúdením a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti

aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil a to s prihliadnutím na to, že
v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.

20. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o úvere je

zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovaného ako dlžníka a správne dospel k záveru,
že je na mieste aplikovať zákon o spotrebiteľskom úvere, správne potom preskúmal, či predmetná
zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa tohto zákona.

21. Súdu prvej inštancie nemožno nič vytknúť pokiaľ ide o dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti a

zároveň odvolací súd nezistil žiadne pochybenie na strane súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že
predmetný úver nebol riadne zosplatnený, z čoho potom následne vyplýva, že povinnosť žalovaného
je vrátiť žalobcovi čistú istinu vo výške 1.000,- eur, od ktorej je potrebné odpočítať úhrady vykonanéžalovaným v celkovej výške 234,04 eur, z čoho potom istina, ktorú je povinný vrátiť žalovaný žalobcovi
predstavuje sumu 765,96 eur.

22. Pokiaľ vychádzame z bodu 5.1 úverovej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania bod 5.1
žalovaný sa zaviazal splácať úver v celkovo 120-tich pravidelných mesačných splátkach po 18,60 eur
zahŕňajúcu splátku príslušnej istiny a úroku, pričom je potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť, že v
prejednávanej veci je nepochybné, že úver nebol riadne zosplatnený a v tomto smere odvolací súd
poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie a tiež na tú skutočnosť,

že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd zaoberal odvolacími
námietkami žalovaného vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, t.z. že či je pre spotrebiteľa
výhodnejšie splácať úver v dohodnutých 120-tich pravidelných mesačných splátkach, alebo je podstatná
výška dohodnutých splátok vo výške 18,60 eur mesačne. Pokiaľ ide o splátky, ktoré boli splatné pred
rozhodnutím súdu platí, že pokiaľ nie je určený účel splátky, je potrebné takúto splátku započítavať na
istinu. Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k tomu záveru, že pre spotrebiteľa je výhodnejšie

považovať celú dohodnutú výšku splátky za splátku istiny, pretože vo väčšine prípadov nie je možné
rozlíšiť aká časť splátky by mala byť započítaná na istinu, aká časť na poplatky a v takomto prípade nie
je iná možnosť, ako započítavať celú výšku splátky tak, ako keby bola dohodnutá splátka istiny. Preto
bol v konečnom dôsledku v celom rozsahu správny postup súdu prvej inštancie, ktorý po zistení, že
úver je bezúročný a bez poplatkov a po zistení, že žalobca má nárok na vrátenie čistej istiny 1.000,- eur

po odpočítaní zaplatenej sumy 234,04 eur a zistení, že pri zachovaní výšky splátky 18,60 eur zaviazal
žalovaného zaplatiť v prospech žalobcu zostatok nesplatených splátok vo výške 765,96 eur.

23. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami zo strany žalovaného v tom kontexte, že
prejednávaná zmluva by mala byť absolútne neplatným právnym úkonom a v tomto kontexte opakovane

poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý sa vo svojom
rozhodnutí dôsledne zaoberal všetkými námietkami žalovaného vo vzťahu k absolútnej neplatnosti
úverovej zmluvy.

24. Čiastočne dôvodná však bola odvolacia námietka vo vzťahu k rozhodovaniu súdu prvej inštancie o

náhrade trov konania. V tomto kontexte dospel odvolací súd k tomu záveru, že je potrebné napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť v zmysle ust. § 388 CSP z nasledovných dôvodov:

25. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP, kedy dospel k záveru, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania pokiaľ má úspech vo veci len čiastočný. Z ust.

§ 255 ods. 2 CSP však vyplýva, že súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť tým spôsobom, že
pokiaľ má strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ vychádzame z princípu úspechu
a neúspechu, je nepochybné, že v prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 959,31 eur, pričom v konečnom dôsledku bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 765,96 eur.

Celkovo takto potom úspech žalobcu predstavuje 79,84%, pričom po odrátaní úspechu žalovaného,
ktorý predstavuje 20,16%, čistý úspech žalobcu takto v konečnom dôsledku predstavuje 59,68%. Preto
odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa
trov konania pred súdom prvej inštancie zmeniť tak, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu
trov konania vo výške 59,68%.

26. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov konania voči
žalovanému, ktorý v prejednávanej veci v odvolacom konaní úspech nemal v náväznosti na § 262 ods.
1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutím, ktorým sa konanie

končí, pričom o samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).