Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Csp/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517200967
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517200967.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovu v súkromnoprávnom spotrebiteľskom

spore žalobkyne: D. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. č. XXX, XXX XX G., zastúpená JUDr. Vladimír
Sidor, advokát, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, ICO: 42 256 593, proti žalovanému:
Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155,
zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, Poprad, v
konaní o zaplatenie 472,59 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 263,68 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od
28.12.2016 do zaplatenia do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,58 % s tým, že ich
výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 22.2.2017 žiadala aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
301,35 eur s príslušenstvom titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa
22.11.2012 uzatvorila zo spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Zmluvu o poskytnutí pôžičky

č. XXXXXXX, ktorá však nie je v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a to výšku splátok istiny, úrokov a poplatkov a termín
konečnej splatnosti úveru, preto sa poskytnutý úvere považuje za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež
výška úrokovej sadzby uvedená v predmetnej zmluve nezodpovedá výške priemernej úrokovej miery z
úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Žalobkyňa sa zrejmý nesúlad zmluvy so
zákonom pokúsila riešiť mimosúdnou cestou, žalovaný listom zo dňa 28.12.2016 vyjadril svoj negatívny
postoj. Keďže zmluva o úvere je neplatná, eventuálne poskytnutý úver zo zmluvy je bezúročný a bez

poplatkov žalobkyňa má tak povinnosť splatiť len úver do výšky skutočnej istiny, žalovaná obdržala
sumu 1 150,49 eur, uhradila 1 451,84 eur, teda o 301,35 eur viac ako jej bolo poskytnuté, preto v tejto
výške žiada vydať bezdôvodné obohatenie, súčasne žiadala priznať úrok z omeškania od 28.12.2016,
kedy žalovaný vyhotovil odpoveď na predsporovú výzvu, t.j. najneskôr v tento deň už žalovaný vedel o
bezdôvodnom obohatení a mal možnosť ho zaplatiť na účet žalovanej.

2. Žalobkyňa ako dôkazy označila a doložila listiny - Žiadosť a zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky z

22.11.2012, predsporovú výzvu z 21.11.2016, odpoveď z 28.12.2016.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.5.2017 poprel aby zmluva č. XXXXXXX z 21.12.2012
nebola v súlade so zákonom. K výške splátok istiny, úrokov a poplatkov poukázal na rozhodnutie KSPrešov sp. zn. 13Co/111/2014 podľa ktorého požiadavku na samostatné rozpisovanie výšky, počtu a
termínov splatnosti úrokov, istiny je potrebné posudzovať s ohľadom na praktický význam a reálnu
využiteľnosť daných údajov. Deň konečnej splatnosti úveru vyplýva aj zo splátkového kalendára. Ďalej

poukázal na rozsudok SD EU z 9.11.2016 vo veci C-42/15. K termínu konečnej splatnosti uviedol, že v
zmluve je uvedené 02/15. Vo vzťahu k námietke o úrokovej sadzbe poukázal na ustanovenie § 53 ods.
6 Obč. zák. Dojednaná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov vo orme spotrebiteľského úveru
vo výške 23,96 %, teda žalovaný ako veriteľ od žalobkyne ako spotrebiteľa „nad rozsah“ úrokovej sadzby
žiadne ďalšie poplatky a ani iné plnenia súvisiace s poskytnutím spotrebiteľského úveru poskytnutého

na základe zmluvy nežiadal.

4. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 6.7.2017 zotrvala na svojich tvrdeniach o tom, že zmluva
z 21.12.2012 neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, poukazujúc na viaceré rozhodnutia súdov SR, ako aj na rozpor úrokovej
sadzby s dobrými mravmi, taktiež sa vyjadril k rozsudku Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15.

5. Žalovaný v duplike z 31.8.2017 zotrval na svojich vyjadreniach.

6. V priebehu konania spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. k 1.1.2018 zanikla dobrovoľným
výmazov, na základe čoho súd vydal dňa 4.4.2018 uznesenie o tom, že v konaní bude pokračovať

s právnym nástuopcom žalovaného , a to: Všeobecnou úverovou bankou a.s., druhým výrokom
predmetného uznesenia súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu
472,59 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 28.12.2016 do zaplatenia.

7. Pojednávania vytýčeného na deň 22.5.2018 sa nezúčastnila žalobkyňa, jej právny zástupca a

žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnili, preto súd pojednával v ich neprítomností.

8. Právny zástupca žalovaného zotrval na svojich písomných vyjadreniach, na doplnenie poukázal na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22.2.2018, týkajú sa rozpisu splátok na istinu, úroky a
poplatky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom doložených listinných dôkazov na základe
čoho ustálil tento skutkový stav:

9. Strany sporu dňa 22.11.2012 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky (č.l. 4 spisu) na základe

ktorej právny predchodca žalovaného ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi pôžičku - úver vo
výške - schválená výška pôžičky 1150,49 eur, na úhradu jej záväzkov v spoločnosti č. XXXXXXX v sume
954,84 eur a č. 6059447 v sume 195,65 eur. Z písomného vyhotovenia zmluvy vyplýva, že žalobkyňa
sa zaviazala splatiť pôžičku 26 mesačnými splátkami po 55,84 eur, s celkovými nákladmi spotrebiteľa
301,35 eur, RPMN 23,96 %, ročnou úrokovou sadzbou 23,96 %, priemernou RPMN 23,96 % s

termínom konečnej splatnosti február/2015, pričom celková suma pôžičky bola 1 451,84 eur.

10. Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako Žiadosť
a Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky je rozdelené vertikálne na 5. časti, s možnosťou vpisovania
konkrétnych údajov o spotrebiteľovi a pôžičke, jej výške. V spodnej časti tlačiva je priestor pre podpis

klienta - dlžníka, a zástupcu spoločnosti, miesto a dátum podpisu. Z obsahu zmluvy nevyplýva, termín
splatnostijednotlivýchsplátok, ich rozpis-rozpis splátokna istinu,úrokyapoplatkyanitermínkonečnej
splatnosti úveru. Podmienky k Zmluve a Všeobecné obchodné podmienky súdu predložené neboli.

11. Z prehľadu splátok a úhrad - platobnej histórie (čl. 81-83 spisu) vyplýva, že žalobkyňa z poskytnutého

úveru uhradila sumu 1 414,17 eur. Podľa tohto prehľadu žalovaný úhrady žalobkyne v celkovej
výške 1 414,17 eur rozúčtoval na splátky 1 246,70 eur, pokuty 54,20 eur, MP3 sumu 154,71 eur a
dlh žalobkyne predstavuje sumu 59,44 eur. Listom zo dňa 21.11.2016 označeným ako predsporová
výzva žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovaného aby jej v lehote 14 dní
vrátil preplatok, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia. Mailovým podaním zo dňa 28.12.2016

žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobkyne, že nie je dôvodný závere o bezúročnosti úveru a
vrátení bezdôvodného obohatenia.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinného v čase podpísania zmluvy (k 22.11.2012) (ďalej len ZoSÚ) spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

15. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
16. Podľa § 9 ods. 6 ZoSÚ spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
17. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 1 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
18. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS) účinného v
čase uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

19. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednanie alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej
len neprijateľná podmienka).

21. Podľa § 53 ods. 6 Obč. zák. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných

prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

22. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

23. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.26. Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

27. Podľa § 559 ods. 1 Obč. zák. splnením dlh zanikne.

28. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

29. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výška
úrokov z omeškania a poplatku z omeškanie ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

31. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

32.SystémochranyzavedenýSmerniceRady4.93/13/EHSz5.apríla1993,ktorábolaimplementovaná
do Slovenského právneho poriadku vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o
úroveň informovanosti (rozsudok Banco Espanol de Crédito).

Vzhľadom na uvedené súd právne uzatvára:

33. Predmetom konania je nárok žalobkyne na plnenie t.j. na vydanie bezdôvodného obohatenia v
sume 472,59 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi skutočne poskytnutou sumou žalobkyni zo strany

žalovaného, t.j. sumu 1 150,49 eur a sumou, ktorú podľa tvrdenia žalobkyne zaplatila žalovanému
t.j. sumou 1623,08 eur.

Obsahové náležitosti úverovej zmluvy

34. Je nepochybné, že zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky má spotrebiteľský charakter. Úverová
zmluva je ako typ z upravená v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej
stane je tiež nepochybné, že žalobkyňa v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá pri
uzavretí zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
teda ako spotrebiteľka, kým žalovaný, resp. jeho právny predchodca pri poskytovaní úveru vystupoval

v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy,
povahy jej účastníkov, výšky úveru, práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa
podmienky spotrebiteľského úveru. Predmetný záväzkovo-právny vzťah je založený spotrebiteľskou
zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku
( citované ustanovenia § 52 a násl. ) Ide o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť

dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalobkyne vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

35. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, má sa za to, že musí ísť o také zmluvné dojednanie medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok
so zreteľom na povahu a obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva

a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov. K tomu je potrebné uviesť, že zmluvné dojednania
medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy podliehajú súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých
mravov. Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože
je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. Je potrebné si uvedomiť, že

zákon o spotrebiteľských úveroch je nutné vnímať ako právny predpis slúžiaci na ochranu spotrebiteľa
ako slabšieho účastníka právneho vzťahu36. Medzi obligátorné náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy v zmysle
zákonač.129/2010Z.z. patrili údaje o dobetrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvereatermínekonečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ) , ako aj údaj o výške, počte a termíne splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplatených zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
(§ 9 ods. 2 písm. k/). Ide o údaje, ktoré majú napomôcť spotrebiteľovi zorientovať sa v množstve ponúk
od rôznych inštitúcií poskytujúcich úvery či pôžičky a porovnať si cenu toho ktorého úveru.

37. V zmluve absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a to údaj o dobe trvania zmluvy
a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve je len uvedených počet splátok (26)
a termín konečnej splatnosti ( Február/2015) z takéhoto znenia však nevyplýva doba trvania zmluvy
ani termín konečnej splatnosti úveru. Dátum prvej splátky nie je uvedený. Zo zmluvy teda nevyplýva
presný termín splatnosti prvej splátky ako aj nasledujúcich splátok. Nenachádza sa v nej tiež splátkový
kalendár, ktorým by sa mala riadiť žalobkyňa pri riadnom a včasnom splácaní úveru. Taktiež spotrebiteľ

nemá vedomosť o tom ku ktorému dňu v mesiaci je potrebné realizovať jednotlivé splátky teda absentuje
údaj o splatnosti každej splátky a kedy presne je termín konečnej splatnosti. Termín konečnej splatnosti
úveru je potrebné určiť dátumovo (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co 286/14 zo dňa 27.5.2014,
alebo Krajský súd Prešov sp. zn. 17Co/122/2017 z 12.12.2017 a iné).

38. Rovnako v zmluve chýba údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatených zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/) v zmluve
úplne absentuje údaj o termíne splatnosti každej mesačnej splátky. Zo znenia zmluvy, ktorá bola súdu
predložená vôbec nevyplýva, ku ktorému dňu v mesiaci je splatná každá mesačná splátka. Ďalej v

zmluve je uvedený len údaj o výške mesačnej splátky bez špecifikácie koľko činí mesačná splátka istiny,
úroku ainých poplatkov. Zgramatickéhovýkladutohtoustanoveniajednoznačnevyplýva,žezmyslom
tohto ustanovenia, čo bol aj zámer zákonodarcu, je aby z rozpisu splátok bolo jednoznačne, koľko činí
splátka istiny, koľko splátka úrokov a koľko splátka poplatkov ako aj termín ich splatnosti. Prejednávaná
zmluva obsahuje údaj len o celkovej výške splátky, bez jej špecifikácie na istinu, úroky a iné poplatky.

Splátkový kalendár, z ktorého by bolo zrejmé takéto rozloženie splátok nebol súčasťou úverovej zmluvy,
v úverovej zmluve ani v zmluvných podmienkach nie je uvedené, že by splátkový kalendár bol žalobcovi
odovzdaný najneskôr pri podpísaní zmluvy. Keďže v zmluve nie je náležite určené, v akej časti má byť
započítaná splátka na istinu, v akej časti na úrok z istiny, alebo poplatku, spotrebiteľ by nemal vedomosť
v akej časti má zaplatenú istinu (v akej časti ju veriteľ započítal na zaplatenie istiny) a v akej časti ostatné

poplatky.

39. Pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere, je potrebné
spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. V žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že ide o prehnaný formalizmus. Časť obsahu zmluvy sa

síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je
však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo
v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných
podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj a o termíne splatnosti
každej mesačnej splátky ako aj údaj o termín konečnej splatnosti úveru, nie je možné považovať za

vedľajšie, menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je
preto potrebné tieto údaje uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník
zmluvy sa s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či pri takomto
spôsobe započítavania splátok úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver
vstúpiť. Ide totiž o ukazovatele výhodnosti úveru.

40. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ
legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou
starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v
pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi

na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník
musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý
vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnejúpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo - právneho vzťahu z spotrebiteľského
úveru.

41. Pokiaľ ide o konanie vedené pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C - 42/15 v ktorom
Súdny dvor Európskej únie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9.11.2016. Podľa tohto rozhodnutia čl.
10 ods. 2 písm. h) a i) smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia

v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo
svojej vnútroštátnej právnej úprave. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne
transformovala do svojho právneho poriadku smernicu č. 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a ich poplatkov. Rozhodnutie vydané vo veci C - 42/15 má charakter prejudiciálneho rozsudku. Takýto
rozsudokjespolusvýkladomaleboposúdenímplatnostiprávaúnie,ktorésavňomnachádzajú,záväzný

pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal , ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej
veci o opravných prostriedkoch. Na druhej strane si treba uvedomiť, že úlohou prejudiciálneho rozsudku
nie je rozhodnúť spor, ale iba poskytnúť vnútroštátnemu súdu taký výklad práva únie, ktorý mu pomôže
pri jeho aplikácii.

42. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch sa tak líši od požiadavky Smernice. Zákon o
spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a jednoznačne vyžaduje vyjadrenie jednak splátok
istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí

okresných súdov, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať
vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom
úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v
spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

43. Pri rozpore medzi Smernicou a zákonom sa nemôže bez ďalšieho automaticky uplatniť Smernica
pred vnútroštátnym právom. Vnútroštátny súd musí skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok,
resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku
smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci
v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako

také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch,
kedy súdy rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľských úverov sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby
vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.

44. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu Smernice, musí ísť

o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o
výkladcontralegemanesmúbyťporušenévšeobecnéprávnezásady.Okremuvedenéhovýkladzákona
nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

45. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na

splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem (bližšie k danej problematike napríklad
aj http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia-c-a-klara-biroova-
nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html ).

46. Vsúlades§220ods.2zákonač.160/2015Z.z.C.s.p.súdzohľadňujeajustálenúrozhodovaciuprax
súdov. Pokiaľ ide rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s.,
proti Kláre Biróovej, je potrebné uviesť, že judikatúra vyšších súdov sa v otázke jeho aplikácie odlišuje.
Súd preto poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačnépravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24.
júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany
spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

47. Súd preto pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil sa k tej, ktorá uprednostňuje výklad
sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp
ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho
poriadku. V súvislosti s významnosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura
scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

48. V tejto súvislosti, pokiaľ ide Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15
súd poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/104/2016 zo dňa 30.

03. 2017, v ktorom sa uvádza: „Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v
časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici
ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Ako aj na názor
vyslovený Krajským súdom v Trenčíne v rozhodnutí sp.zn. 27Co/36/2017 zo dňa 28. 02. 2017: „K
poukazu na rozsudok Súdneho dvora EU zo dňa 09.11.2016 zn. C-42/15 odvolací súd poukazuje v tejto

súvislosti na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. Júla 2006, C-212/04 Adeneler, v ktorom uviedol, že
povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných
ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a
zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (pozri
analogicky rozsudok zo 16. júna 2005,Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 44 a 47). Súdny dvor EÚ

vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad
práva vnútroštátneho, toto právo prináleží len vnútroštátnym súdom.

49. Súd tiež poukazuje na ďalšie rozhodnutia, a to na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
1Co/2/2017 zo dňa 28. 06. 2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/7/2017 zo dňa 24.07.

2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/164/2017 zo dňa 27. 06. 2017.

50. K rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22.2.2018 súd uvádza, že v súdenej veci absentuje
nielen rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky ale hlavne termín splatnosti každej mesačnej splátky.

51. Keďže absencia už len jedného z vyššie uvedených údajov v zmysle zákon ustanovenia § 11 ods.
1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy spôsobuje, že úver
je bezúročný a bez poplatkov, súd konštatoval absenciu prinajmenšom dvoch údajov (termín konečnej
splatnosti úveru, a termín splatnosti splátok istiny, úrokov a poplatkov), preto úver poskytnutý žalobkyni
dňa 22.11.2012 treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Bezdôvodného obohatenia

52. Vzhľadom na skutočnosť, že súd dospel k záveru, že úver poskytnutý žalobkyni by sa mal
považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda žalobkyňa bola povinná žalovanému vrátiť iba sumu,

ktorú skutočne obdržala, ak žalovaný prijal plnenie vo vyššej sume ako poskytol žalobkyni na jej úkor
sa bezdôvodne obohatil.

53. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni sumu 1 150,49 eur,
čo medzi stranami nebolo ani sporné. Žalobkyňa tvrdila, že žalovanému uhradila sumu 1 623,08 eur.

Tvrdiac, že podľa prehľadu splátok, ktoré doložil žalovaný sa má k úhrade 1 414,17 eur započítať aj
suma 154,71 eur, ktorú si žalovaný započítal na manipulačný poplatok a pokuty 54,20 eur.
Z prehľadu splátok a úhrad - platobnej histórie (čl. 81-83 spisu) však vyplýva, že žalobkyňa z
poskytnutého úveru uhradila celkom sumu 1 414,17 eur. Podľa tohto prehľadu žalovaný úhrady
žalobkyne v celkovej výške 1 414,17 eur rozúčtoval na splátky 1 246,70 eur, pokuty 54,20 eur, MP3

sumu 154,71 eur pričom zostatok dlhu žalobkyne podľa tohto prehľadu predstavuje sumu 59,44 eur.
Teda z tohto prehľadu je zrejmé, že žalobkyňa uhradila sumu 1 414,17 eur, ktorá bola rozúčtovaná
na istinu - 1 264,70 eur, pokuty- 54,20 eur a MP3- 154,71 eur nie sumu 1623,08 eur ako tvrdížalobkyňa. Žalobkyňa dôkaz o tom aby skutočne zaplatila žalovanému sumu 1 623,08 eur nepredložila,
nepreukázala aby žalovanému uhradila viac ako sumu evidovanú žalovaným t.j. 1 414,17 eur.

54. Na základe uvedeného súd uzavrel, že plnenie žalobkyne nad sumu 1 150,49 eur predstavuje
v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný v zmysle § 451
ods. 1 Obč. zák. povinný žalobkyni vydať. Preto súd zaviazal žalovaného k vydaniu bezdôvodného
obohatenia v sume 263,68 eur, t.j. rozdielu medzi preukázaným plnením žalobkyne t.j. sumou 1 414,17
eur a poskytnutým úverom 1 150,49 eur. Zvyšok žalobkyňou uplatnený nárok nie je dôvodný a preto

nad sumu 263,68 eur súd žalobu zamietol.

Úroky z omeškania

55. Žalobkyňa žiadala priznať aj úroky z omeškania od 28.12.2016 do zaplatenia v sadzbe 5 %
ročne z uplatnenej istiny.

56. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinnosti zaplatiť peňažný dlh podľa ustanovenia §
563 Obč. zák. je vznik omeškania v spojení s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce
je teda, kedy nastala splatnosť. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzko-právneho vzťahu
sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní deň nasledujúci po dní, kedy bola veriteľom

o plnenie požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Súd mal preukázané, že
žalobkyňa požiadala žalovaného o vrátenie bezdôvodného obohatenia listom z 21.11.2016 (čl. 5 spisu),
na ktorý žalovaný reagoval mailovým podaním z 27.12.2016 (čl. 6 spisu). Z uvedeného vyplýva, že
list žalobkyne sa dostal do sféry žalovaného najneskôr deň pred dňom kedy naň reagoval, teda dňom
28.12.2016anasledujúcimdňom,t.j.dňom 28.12.2016sadostaldoomeškaniaaodtohtodňajepovinný

platiť žalobkyni úroky z omeškania.

57. Výška základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 28.12.2016 bola 0,00 %
úrok z omeškania v sadzbe 5 %.

58. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobkyni úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne od 28.12.2016
do zaplatenia z priznanej sumy t.j. 263,68 eur a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Trovy konania

59. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

60. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

62. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane,

63.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

64. Pri žalovanej sume 472,59 eur bol úspech žalobkyne v sume 263,68 eur, čo predstavuje 55,79 %

úspešnosť, úspech žalovaného v sume 208,91 eur, čo predstavuje 44,21 % úspešnosť. Z uvedeného
vyplýva, že úspech žalobkyne prevyšoval úspech žalovaného o 11,58 % a v takom pomere má
úspešnejšia žalobkyňa nárok voči neúspešnejšiemu žalovanému na náhradu trov konania. Výšku
trov žalobkyne určí vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti veci samej samostatným
uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360
ods. 1, 2 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.