Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 4T/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214010268
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Túryová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7214010268.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. decembra 2018, v senáte zloženom

z predsedníčky senátu JUDr. Janky Túryovej a členov C. F. a Ing. E. J. takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodzuje obžalovaného K. V., nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom F. - F.
pri P., prechodne bytom O., ul. R. č. 8, okres F. - okolie spod obžaloby OP KE II, sp. zn. 1Pv 377/2013
pre skutok kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom
na ustanovenia § 138 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,
ž e
dňa 07.05.2013 v čase asi o 14.00 hod. v Košiciach na ceste smerom do mestskej časti Krásna nad

Hornádom premával na motorke zn. Honda Africa Teen, EČV: LC XXX BA za poškodeným L. E., ktorý
v tom čase riadil osobné motorové vozidlo značky BMW E 39, EČV: KE XXX DI, pričom keď ho obiehal
z pravej strany, tak mu dával znamenie rukou, aby zastavil, v dôsledku čoho poškodený L. E. so svojim
vozidlom zastal na okraji cesty a stiahol okno na strane spolujazdca vpredu, následne si dal dole h hlavy
prilbu, spoza pása vzadu vytiahol pištoľ čiernej farby, ktorú namieril na poškodeného L. E. so slovami:
„tam zastav, lebo ťa zabijem“ a ukázal s uvedenou pištoľou na okraj vozovky, pričom poškodený L. E.
v obave o svoj život a zdravie začal veľkou rýchlosťou unikať so svojím vozidlom smerom na Sídlisko

Nad Jazerom v Košiciach,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresnom súde Košice II sa pod uvedenou spisovou značkou vedie trestné stíhanie proti
obžalovanému pre skutok kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. a) Tr. zákona
na podklade obžaloby okresného prokurátora.

Vo veci bolo dňa 5.10.2016 rozhodnuté oslobodzujúcim rozsudkom, proti ktorému podal Okresný
prokurátora Košice II odvolanie a Krajský súd Košice Uznesením vec vrátil na nové prejednanie s

tým, že je potrebné opäť vypočuť svedka E. F. na jeho vzťah s poškodeným L. E. a prehodnotiť závery
znaleckého posudku znalkyne z odvodu psychológie PhDr. U. R., pričom nebolo prvostupňovému súdu
uložené znalkyňu vypočuť ani vykonať iné dokazovanie .

Na hlavnom pojednávaní po vrátení veci súd vykonal dokazovanie oboznámením podstatného obsahu
spisového materiálu. Konal v neprítomnosti obžalovaného podľa § 252 ods. 3 Tr. por.

Poškodený L. E. sa na hlavné pojednávanie nedostavil - predtým pre neúčasti na pojednávaniach bol
na neho vydaný Príkaz na obmedzenie jeho osobnej slobody- a zaslal súdu oznámenie, že sa hlavného
pojednávania napriek tomu, že vie o termíne, nezúčastní.Súd vypočul svedka E. F. a oboznámil znalecký posudok PhDr. U. R..

Z výpovede menovaného svedka vyplynulo, že poškodeného mal poznať iba ako osobu, s ktorou v

minulosti v inej veci prišiel do styku, na svoj mobilný telefón mu kontakt dal, pretože tento zároveň
používa aj ako služobný telefón. S poškodeným , ktorý sa nachádza dlhodobo v zahraničí priebežne
komunikuje iba v súvislosti s predmetnou trestnou vecou - t.j. či sa pojednávania zúčastní alebo nie.
Potvrdil, že nebol osobne prítomný na mieste údajného trestného činu a o tom, čo sa tam malo odohrať
vedel oba sprostredkovane od poškodeného E..

Ako predtým , ani po tomto doplnenom dokazovaní svedok neusvedčoval obžalovaného zo spáchania
skutku. Oproti jeho prehláseniu , že s poškodeným nie sú v kamarátskom vzťahu však súd má o
tomto jeho tvrdení pochybnosti, keďže si obaja telefonujú - evidentne nie z pracovných dôvodov - aj
v súčasnosti a rozprávajú sa o účasti na hlavných pojednávaniach práve v predmetnej veci. Napokon
vzájomný vzťah s poškodeným je pre rozhodnutie vo veci irelevantný , pretože svedok sa na mieste činu
nenachádzal a nemožno hodnotiť ako nepriamy dôkaz proti obžalovanému skutočnosť, že svedkovi

poškodený telefonicky oznamoval, že mal byť prepadnutý obžalovaným.
Obžalovaný K. V. sa zo spáchania skutku sa cítil byť nevinným.
Súd v ďalšej časti odôvodnenia cituje závery dokazovania z predchádzajúceho súdneho konania ,
ktoré neboli odvolacím súdom namietané a nebolo potrebné tieto dôkazy opakovať. Rovnako sa v
odôvodnení nachádza aj vyhodnotenie týchto dôkazov.

Obžalovaný sa počas celého trestného stíhania bránil tým, že dňa 7.5.2013 bol v Košickej Polianke
na motorke a keď sa vrátil na družstvo do haly , priateľka mu povedala, že tam bol nejaký pán vyhrážať
sa kriminálkou, že ich tam pobije. Hneď sa otočil a išiel smerom na Krásnu nad Hornádom , asi po
pol kilometri dohonil čierne BMV, ktoré jazdilo pomaly kvôli rozbitej ceste.
Na ceste , ktorá je rozbitá asi na trojmetrovom úseku, obehol vozidlo zo stany spolujazdca , a kýval

vodičovi - poškodenému , nech zastaví. Opýtal sa ho či bol na družstve, načo mu odpovedal že „ áno,
bol“. Vtedy mu obžalovaný ráznym hlasom povedal , nech odstaví auto nabok, že sa s ním chce
porozprávať, poškodený dal ruku na rýchlostnú páku a ušiel .Obžalovaný jazdil - išiel na Jazero a tým
to všetko malo skončiť . Poškodeného nepoznal.
Na otázku, čo bolo dôvodom návštevy poškodeného v servise odpovedal, že mali predať nejaké

autobatérie, a dodal, že s poškodeným predtým nikdy nebol v žiadnom telefonickom kontakte.
Gesto, ktorým poškodenému naznačil aby zastal opísal ako pohyb pravou rukou som pridával plyn
na motorke a s ľavou rukou som mu ukázal nech zastaví, asi dvakrát som mu to gesto ukazoval a
zastavil .Nič v ruke nedržal, mal oblečené krátke nohavice a tričko, nemal ani doklady, a mal nasadenú
prilbu na hlave. Rozhovor medzi nimi bol veľmi krátky. Poškodený mu mal povedať, nech ide s ním ,

obžalovaný zišiel z motocykla , zložil si prilbu a povedal poškodenému , nech odstaví vozidlo nabok a
vtedy poškodený pridal plyn a ušiel.
Uviedol, že asi 10 minút na to mu poškodený zavolal, načo mu obžalovaný povedal, mu povedal, že
„načo mi teraz voláš ty buzerant, keď si mi utiekol“. O tom, že je voči nemu podané trestné oznámenie
sa dozvedel až od polície, a pri domovej prehliadke sa dozvedel, aj to, že mal použiť zbraň. Poprel,

žeby zbraň vlastnil , nedovolil by si ju vlastniť, pretože bol viackrát súdne trestaný.
V čase keď dostihol poškodeného sa jeho priateľka nachádzala asi v druhom vozidle v poradí, pretože
tam premávali aj iné vozidlá , a až keď dal dole prilbu si všimol, že šla za ním.
Uviedol, že nevie si vysvetliť, prečo ho poškodený udal, s poškodeným nemal konflikt, ani ho nikdy
predtým nevidel . Nič mu nehovorí ani meno E. X..

V pôvodnom konaní pred súdom bol vypočutý svedok - poškodený L. E. , ktorý uviedol, že na niektoré
detaily si pre odstup času nepamätá. V uvedený deň šiel pre autobatériu do vozidla , ktorá mala byť
predaná jeho strýkovi E. X. ale keďže nefungovala, chcel ju vrátiť. Obžalovaný mu mal povedať, že ju
vymení ale poškodenému šlo o vrátenie peňazí. V autoservise bol dvakrát, prvýkrát s manželkou ale v
uvedený deň bol sám. Keďže obžalovaného v servise nenašiel, odchádzal preč , a vtom ho v polovici

cesty do Krásnej nad Hornádom dobiehala motorka. Keďže tam boli výmole v ceste, jazdil opatrne,
zastal a obžalovaný mu povedal „nejaké veci“ ale nepamätal si akou formou.
Predtým ešte dal dole okno, obžalovaný vytiahol na neho pištoľ a ňou naznačil aby zastal na druhej
stranekrajnice,lebohozabije. Poškodenýsazľakol,prešiel diery nacestevKošickejPolianke smerom
do Krásnej nad Hornádom a pridal plyn. Medzitým ako jazdil , telefonoval svojmu známemu, že pán

s ktorým mal nejaký spor, ho naháňa s pištoľou a chce ho zabiť. On mu povedal, že nech zavolá na
linku 158. Obžalovaný stále išiel za ním na motorke, poškodený volal medzitým políciu, že čo sa deje,
a povedali mu, že má prísť na policajnú stanicu oznámiť skutok. Za mostom preto odbočil doprava
a išiel na políciu, nahlásiť čo sa stalo, s policajtmi išiel na miesto kde sa to malo stať. Malo mu byťpolicajtmi povedané , že údajne obžalovaný išiel na Golfe oproti nim a oni ho začali sledovať. Potom
na polícii spísali s poškodeným oznámenia.
Na otázku , kto sa v tom čase nachádzal v objekte , uviedol , že prvýkrát v areáli v Košickej Polianke

na JRD odstavil auto, videl z diaľky v nižšej budove nejakých 2 chlapov a pribehol k nemu väčší pes
a prichádzal nejaký pán, ktorého sa pýtal obžalovaného , bolo mu povedané, že tam nie je , doniesol
baterku a odišiel preč. Druhýkrát tam tiež nebol, išiel preto preč. Uviedol, že komunikácia prebiehala
iba s tým pánom (otcom obžalovaného) a bola krátka, len opýtal na obžalovaného, a keďže tam nebol
išiel preč, reagoval normálne, nie vulgárne

Na otázku , akým spôsobom mu obžalovaný dal najavo, aby spomalil, resp. zastavil , uviedol, že
nevedel, že ide za ním, jazdil pomaličky, keďže videl, že ide niekto na motorke, myslel si či to nie je
on, spomalil , dal dole okno a on hovoril mu s pištoľou nech zastaví na krajnici, preto prešiel diery
na ceste a potom pridával plyn.
Opísal pohyby rukou obžalovaného tak , že tento odstavil motorku, manévrom ukázal, že „zastav tam“ a
mieril pištoľou, zbraň držal v pravej ruke, nevedel o aký typ zbrane išlo, on bol vystrašený, zbraň bola

čiernej farby, nevedel či bola plynová, či iba maketa, nepamätal si čo mal obžalovaný na sebe oblečené,
motorka bola zeleno-modro-biela zn. Kawasaki , nevedel akým spôsobom si obžalovaný zložil prilbu,
ani či ju vôbec mal zapnutú.
Prvýkrát spozoroval zbraň v ruke obžalovaného keď zastal, ako ho dobehol a zastavil, a nevedel čo
chce , ale to gesto bolo pre neho jasné. Na obžalovaného nepozeral , myslel si , že je to známy.( V tejto

časti výpovede poškodený neguje svoju vlastnú výpoveď v tom, že uviedol, že si myslel, že je to jeho
známy ale predtým uviedol, že sa jednalo o obžalovaného , ktorý ho naháňal.) Ich komunikácia trvala
asi 5 sekúnd a obžalovaný mal rázny hlas.
Na otázku , nech spresní , v ktorom momente mal vybrať obžalovaný zbraň poškodený uviedol, že keď
bol vedľa neho pri aute a ukázal pištoľou aby šiel ku krajnici, ale vzhľadom na odstup času si na

konkrétnosti nepamätal, a keďže išiel veľkou rýchlosťou tak si nevie spomenúť na určité detaily.
Na otázku , či mal telefonovať svojmu priateľovi a následne volať políciu, odpovedal, že nie je to jeho
priateľ, ale zamestnanec polície - Inšpekcie MV SR, a poškodený mal s ich oddelením nejaké súkromné
veci, kde mu tento pomohol ,a keďže nevedel komu má zavolať, tak zavolal jemu. Tento svedok mu
povedal, že nič nemôže robiť a nech zavolá na políciu, kde napokon oznámil, že ho niekto naháňa na

motorke a s pištoľou sa mu vyhráža. Operačnému dôstojníkovi však o pištoli nevravel , povedal to až
keď sa osobne dostavil na políciu.
Na otázku, prečo to neuviedol už operačnému dôstojníkovi sa vyjadril , že bol rozrušený, operačnému
to preto nepovedal, unikal pred niekým, telefonoval počas jazdy.
Nevedel o ktorej hodine telefonoval, ani kedy sa mal stať skutok, tušil, že okolo obeda .Nepamätal si ,

po akú dobu od údajného vyhrážania sa jazdil, ani to , čo mal oblečené obžalovaný , až na krátke tričko,
pretože bolo teplo.
Na otázku aby popísal, odkiaľ mal obžalovaný pištoľ vybrať , uviedol, že asi zo zadnej strany, nejakým
šmahom zo zadnej strany, nevedel či ju mal vzadu, alebo na boku.
Na otázku , čo presne uviedol, keď sa dostavil na OO PZ odpovedal, že povedal čo sa stalo, že ho

naháňal s pištoľou, potom ten pán pri okienku zavolal kolegov, povedal znovu čo sa stalo , a potom im
ukázal miesto kde sa to malo stať. Osobu ktorá ho mala naháňať nevie ako označil, povedal meno K.
V. - opravil sa , že priezvisko V. vyslovil policajt, keď im povedal kde sa to stalo, povedali mu, že je to“
známa firma“ a boli to policajti , ktorí vyslovili meno V..
K údajnému telefonátu s obžalovaným ohľadom autobatérie uviedol, že telefonoval buď zo svojho

mobilu alebo z priateľkinho, keď obžalovaného volal ohľadom baterky , a volal mu asi dvakrát, pričom
telefónne číslo mal mať od strýka E. X..
Poškodený škodu voči obžalovanému neuplatnil a na hlavnom pojednávaní využil možnosť , nebyť
prítomným pri vykonaní ďalších dôkazov.
Ani na pojednávaní po vrátení veci Krajským súdom v Košiciach nežiadal doplnenie dokazovania , a

nedostavil s ani na pojednávanie dňa 19.12.2018.
V pôvodnom konaní bol vypočutý svedok npor. H. V. , ktorý uviedol, že prijali na OO PZ trestné
oznámenie dňa 7.5.2013, ktoré podal L. E. pre podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania. Na
základe toho začal uznesením dňa 6.4. 2013 trestné stíhanie s tým, že po vydaní Uznesenia o začatí
trestného stíhania si dozorujúci prokurátor vyžiadal spis , a mal za to, že v uvedenej veci sa nejedná o

prečin, ale vykazuje znaky zločinu vydierania , preto vydané uznesenie o začatí trestného stíhania zrušil
a vec bola postúpená na OKP Košice. Vo veci už ďalej nekonal a obžalovaného nevypočúval.
Na otázku ,aby sa svedok vyjadril, či bol v osobnom kontakte s obžalovaným, a či si pamätá , že mal mať
osobné motorové vozidlo tmavomodrej farby uviedol, že v kontakte s ním nebol pozná ho z videnia,a môže byť, že ho videl na osobnom motorovom vozidle BMW tmavomodrej farby . Svedok vypovedal
iba k procesnému postupu pri vyšetrovaní v prípravnom konaní.
Svedkyňa H. L.,v pôvodnom konaní ,družka obžalovaného uviedla, že v uvedený deň t.j. 7.5.2013 sa

nachádzala v hale v Košickej Polianke , keď sa tam dostavil poškodený na OMV BMW čiernej farby a
hľadal obžalovaného, ktorý sa v tom čase prevážal na motocykli a nebol prítomný. Nachádzal tam aj
otec obžalovaného A. V. a obaja poškodenému povedali , že tam obžalovaný nie je. Po tomto vzala psa
do haly a vtom začula, ako poškodený začal kričať, že zavolá kriminálnu políciu a niečo v tom zmysle ,
že kradnú autá a predávajú ich . Potom odišiel. Otec obžalovaného jej slová , ktoré počula potvrdil.

Asi o 5 minút prišiel obžalovaný ktorému povedali, že ho hľadal nejaký chlapec na čiernom „bavoráku“ ,
a že išiel smerom do Krásnej nad Hornádom. Obžalovaný išiel za ním, svedkyňa sadla do vozidla
DAEWOO Matis, a vybrala sa hneď za ním.
Obžalovaný jazdil na motocykli svedkyňa ho dobehla na rozbitej ceste, kde dobehol poškodeného.
Nepočula čo vravia , bola vo vzdialenosti cca 10 metrov , len videla, ako zastavil a ukázal rukou
posunkom gesto v zmysle , „nech dá nabok auto“ - ukázal ho pravou rukou a ľavou rukou si dal dole

prilbu. Poškodený tiež stál ale odrazu prudko naštartoval a rýchlo sa vzdialil z miesta preč.
Obaja išli za ním ešte asi 400 m až pol kilometra, ale poškodeného nedohonili , preto sa otočili a
vrátili sa naspäť do haly a situácii nepripisovali význam.
Dodala , že v tom čase mal obžalovaný na sebe oblečené tielko a plážové krátke nohavice, žiadnu zbraň
pri sebe nemal, ani ju za roky, čo sú spolu nikdy u neho nevidela.

Na otázku , prečo šla za obžalovaným a poškodeným odpovedala, že obžalovaný je dosť prchký, tak
aby sa nepobili, lebo poškodený kričal a bol dosť nahnevaný aj obžalovaný ,keď mu to povedala
bol dosť nahnevaný. Poškodeného nepoznala ani ona ani obžalovaný , ani predtým ,ani potom neboli
v žiadnom kontakte.
Táto svedkyňa potvrdila obranu obžalovaného, súd napriek tomu , že je osobou blízkou , nemal dôvod,

neveriť jej výpovedi.

Bol vypočutý svedok H. Y., príslušník polície , ktorý uviedol, že poškodený, meno nevedel, bol na
obvodnom oddelení, kde uviedol, že ho mal niekto napadnúť. Svedok, ako člen hliadky PZ s kolegom
spolu prešli označený úsek cesty, kde mal byť napadnutý, nikoho nenašli, a poškodený sa vrátil naspäť

na obvodné oddelenie podať oznámenie.

Nespomínal si na bližšie okolnosti , ako malo k udalosti dôjsť ,a to ani po oboznámení s jeho výpoveďou z
prípravného konania podľa § 264 Tr. por., v ktorej s mal vyjadriť k vzťahu obžalovaného a poškodeného ,
avšak vyjadril sa v tom smere, že pokiaľ tak vypovedal, trvá na tom.

Z prečítanej výpovede svedka vyplynulo, že poškodený sa mal dostaviť na OO PZ s tým, že sa mu mal
niekto vyhrážať so zbraňou. Svedok s klegom sa na oddelenie dostavili a tam im poškodený povedal že
bol v Krásnej nad Hornádom pýtať peniaze od obžalovaného , ktoré u mal dlhovať , a tam sa mu mal
vyhrážať obžalovaný so zbraňou. Jasne uviedol meno K. V. a svedkovi s zdalo , že sa s obžalovaným
pozná dlhšiu dobu. Poškodený mal stále opakovať, že sa mu pre peniaze vyhrážal obžalovaný so

zbraňou. Vravel, že sa to malo stať v objekte bývalého JRD v Krásnej nad Hornádom, nespomínal žiadne
vyhrážanienamotorke.Keďpotomnasadlidoslužobnéhovozidlaskolegom,poškodenýjazdilprednimi
a počas cesty šlo oproti nim veľkou rýchlosťou tmavomodré vozidlo, poškodený odstavil svoje vozidlo a
povedal im, že zbytočne pôjdu na JRD , že obžalovaný tam nebude, pretože to bol on , ktorý im teraz
šiel oproti. Miesto -na ceste - kde malo podľa obžaloby k vyhrážaniu dôjsť im neukázal. Otočili ihneď

vozidlo ale predmetné auto, v ktorom sa mal údajne nachádzať obžalovaný už nevideli.
Svedok spochybnil výpoveď poškodeného , ktorý tvrdil, že účelom návštevy bola nefunkčná
autosúčiastka ,miesto , kde malo k údajnému vyhrážaniu dôjsť ako aj samotnú rekogníciu , pri ktorej mal
poškodený obžalovaného opoznať ako osobu , ktorú predtým nikdy nevidel - tento dôkaz je uvedený
ďalej v odôvodnení.

Svedok H. Y. , príslušník polície na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený sa dostavil na OO PZ
Košice Naj Jazerom oznámiť, že sa mu mal niekto vyhrážať , preto s kolegom šli po tom oznámení aj s
poškodeným na miesto, kde sa mal údajne skutok stať , a to smerom na výjazd na Košickú Polianku
v úseku rovnej cesty. S poškodeným tento úsek prešli, nikoho tam nenašli, vrátili sa s poškodeným

naspäť na oddelenie, kde ten podal oznámenie. Viac si na vec nespomínal.Podľa § 264 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka z prípravného konania, týkajúca sa
údajov, ktoré mal poškodený na oddelení PZ uviesť , ako sa správal na mieste údajného činu a či spolu
komunikovali , k čomu uviedol, že ak tak vypovedal, tak sa jeho výpoveď zakladá na pravde.

Na otázku obhajcu , ako vysvetlí rozpor, keď na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že sa
mal obžalovaný síce vyhrážať avšak neuviedol , že aj so zbraňou, a v prípravnom konaní pred rokom
vypovedal , že sa mal vyhrážať so zbraňou , odpovedal, že prípad sa stal ešte v roku 2013, a v tom
čase nemal počas služby jeden zákrok, tých zákrokov bolo viac, nemôže si preto všetko pamätať, a

na niektoré veci si nespomína. Pripustil však, že nebolo bežné , aby dochádzalo často k vyhrážaniu a
so zbraňou , ale niekoľko takých prípadov riešil.
Tento svedok vypovedal v podstate zhodne s predchádzajúcim svedkom.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil opätovne Zápisnicu o výsluchu neprítomného svedka A. V.
- otca obžalovaného - podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. , pretože tento sa v súčasnosti nachádza

na neznámom mieste. Z prečítanej výpovede zistil , že dňa 7.5.2013 prišiel do servisu poškodený L.
E. a hľadal obžalovaného ,sedel vo vozidle . Neuviedol svedkovi, za akým účelom prišiel. Svedok mu
povedal, že obžalovaný momentálne nie je prítomný , pretože jazdí na motorke. Poškodený sa začal
rozčuľovať , že obžalovaného nenašiel a povedal, svedkovi , nech mu odkáže , že „zle skončí, všetci zle
skončíme“, že policajti sú jeho rodina , a že obžalovaného rozkope. Svedkovi vyjadrenie poškodeného

vyznelo ako vyhrážka. Na to vybehol pes, ktorého chytila svedkyňa L. , aj v jej prítomnosti poškodený
opakoval vyhrážku. Keď sa obžalovaný vrátil, povedal mu čo sa odohralo a ten šiel za poškodeným.
Svedok chcel najprv zavolať políciu ale tak neurobil, čo neskôr vnímal ako chybu. Vyjadril sa , že sa
zľakol poškodeného , pretože na mieste aj prespával, a v dôsledku vyhrážok sa bál . Obžalovaný u
povedal, aby to nechal tak, preto vec nenahlásil.

Obžalovaný sa vrátil asi za 5 minút s tým, že poškodený ušiel. Žiadnu zbraň nemal, a svedok nevedel
o tom, žeby obžalovaný mal mať zbraň v držbe.
Svedok potvrdil výpoveď svedkyne Barčákovej aj obranu obžalovaného , že nie je držiteľom zbrane, že
sa vrátil za krátky časový úsek a žiadnu znbraň pri sebe nemal. Aj keď svedok je otcom obžalovaného ,
táto skutočnosť nie je dôvodm , pre ktorý by mala byť jeho výpoveď spochybnená.

Podľa § 268 Tr. por. súd prečítal závery Znaleckého posudku na obžalovaného , poškodeného a
svedkyňu H. L. , ktorý vypracovala znalkyňa z odboru psychológie PhDr. U. R..

V záveroch znaleckého posudku znalkyňa konštatuje u obžalovaného K. V. štatisticky významné lži

skóre, u poškodeného L. E. lži skóre v norme a u svedkyne H. L. lži skóre na hranici štatistickej
významnosti.
K tomuto dôkazu súd podotýka, že sa aj keď nespochybňuje závery posudku týkajúce s osobnostných
predpokladov obžalovaného a svedkov, jedná sa iba o výlučne psychologické hľadisko posúdenia
veci , teda iba o jeden z dôkazov, a určené L-skóre nemôže byť jediným rozhodujúcim faktorom pre

uznanie viny kohokoľvek , pričom v predmetnej trestnej veci boli vyprodukované dôkazy , ktoré majú
vyššiu výpovednú hodnotu , tak ako ich súd uvádza vyššie v odôvodnení.
V prípravnom konaní bola vykonaná rekognícia - opoznanie páchateľa podľa fotografií predložených
poškodenému - v zázname ktorej sa uvádza , že poškodený s k fotografii č. 5 na ktorej bol obžalovaný
vyjadril, že nie je si istý , zdá sa mu , že by to mohla byť osoba zobrazená na foto č. 5 ,istý si nie je ,

lebo v deň keď sa to stalo 7.5.2013 videl osobu prvýkrát a poslednýkrát , ale vzápätí uviedol, že osobu
na fotografii č. 7 spoznáva na základe pohľadu , ktorý mu utkvel v pamäti - čím vlastne vyvrátil svoje
predchádzajúce tvrdenie.
Napokon označil aj fotografii č. 3 a osobu na nej , ako osobu, ktorá sa mu vyhrážala so zbraňou , uviedol,
že „teraz som si istejší, a snažil som sa predstaviť si tú situáciu ešte raz , teraz sa mi zdá viac, že je

to osoba na fotografii č. 3,“opoznávam ho podľa očí, ....keď dal dole prilbu, tak si teraz spomínam, že
mal plnšiu tvár , videl som mu do tváre“.
K tomuto dôkazu súd uvádza , že obžalovaný nespochybnil , že sa s poškodeným stretol a rozprával,
avšakanizuvedenéhodôkazunevyplýva ,žebymalmaťzbraň-poškodenýtospomenulaž prifotografii
č. 3 , pričom - aj keď vzhľadom na konštatovanú prítomnosť obžalovaného na mieste - v priebehu

rekognície menil vyjadrenia ohľadom opoznávania obžalovaného.

Súd oboznámil podstatný obsah spisového materiálu - listinné dôkazy - a to :Zápisnicu o trestnom oznámení , Zápisnicu o rekognícii ,fotokópiu Knihy stálej služby , Prepis hovoru
zo zariadenia REDAT 2, Úradný záznam OR PZ, zoznam vozidiel , Výpis z listu vlastníctva, Zápisnicu
o domovej prehliadke ,Zápisnice o prehliadke iných priestorov, Zápisnicu o ohliadke veci ,Zápisnicu o

previerke výpovede na mieste . Jednotlivé listinné dôkazy priamo súvisia s uvedenými dôkazmi vyššie
v odôvodnení , t.j. jednotlivými výpoveďami .

Na základe vykonaného doplneného dokazovania v intenciách Krajského súdu v Košiciach súd
konštatuje tento záver :

Jediným dôkazom, ktorý svedčí v neprospech obžalovaného je vyššie uvedená výpoveď poškodeného
E., ktorá je rozporná a ktorú Krajský súd v zrušujúcom uznesení nenariadil prehodnotiť ani jeho výsluch
zopakovať. Z telefonického oznámenia poškodeného na Operačné stredisko PZ SR , ktorého prepis
sa nachádza v spise, vyplýva, že dňa 7.5.2013 nahlásil na OO PZ, že ho „niekto“ naháňa, a na otázku
príslušníka PZ, čo chce oznámiť , odpovedal poškodený,“ áno, áno, naháňa ma“. Z tohto oznámenia
poškodeného nevyplynula skutočnosť, žeby ho mal niekto ohrozovať strelnou zbraňou.

V prospech obžalovaného vypovedala svedkyňa H. L. ktorá uviedla, že bola priamym svedkom konfliktu
medzi obžalovaným a poškodeným na ceste, a to výlučne ako jediný svedok . Táto svedkyňa uviedla,
obžalovaný bol oblečený v krátkych nohaviciach a v tričku, videla celý incident medzi obžalovaným a
poškodeným a žiadnu zbraň nevidela. Obranu obžalovaného potvrdila.
Aj keď nebol pri stretnutí obžalovaného poškodeným - potvrdil vyjadrenia poškodeného na adresu

obžalovaného tak , ako ich uviedla aj svedkyňa aj svedok A. V. .Ten potvrdil , že obžalovaný sa vrátil v
krátkom časovom úseku naspäť a nemal zbraň , čo súd hodnotil ako dôkaz v prospech obžalovaného.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý príslušník PZ svedok Y., ktorý si nepamätal svoju výpoveď
z prípravného konania a ktorá mu bola prečítaná , pričom uviedol, že žiadnu zbraň poškodený
nespomínal.

Rovnako vypovedali príslušníci PZ svedok Y. aj svedok F., ktorý uviedol, že poškodený mu žiadne meno
a žiadny popis osoby , keď mu telefonoval , neuviedol.
Pri samotnej udalosti boli preukázateľne - okrem spomínanej svedkyne - iba poškodený a obžalovaný ,
žiadni iní svedkovia , ktorí by potvrdili , že zo strany obžalovaného došlo k vyhrážaniu sa so zbraňou
poškodenému alebo akémukoľvek vyhrážaniu sa poškodenému v úmysle ho vydierať. Pri takejto

dôkaznej situácii sa jedná o tvrdenie proti tvrdeniu . Je potrebné uviesť, že ani vykonanou domovou
prehliadkou sa u obžalovaného žiadna zbraň nenašla.
Na základe uvedeného mal súd za to, že ani po doplnení dokazovania neboli produkované dôkazy
v neprospech obžalovaného , ktoré by odôvodňovali odlišný záver oproti pôvodnému rozhodnutiu
prvostupňového súdu , teda pre vyslovenie viny.

Z toho dôvodu v zmysle zásady „in dubio pro reo „ t.j. „v pochybnostiach v prospech obvineného“ , súd
rozhodol podľa § 285 písm. a) Tr. zák. a oslobodil ho spod obžaloby Okresného prokurátora Košice II ,
pretože po vykonaní dokazovania nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb preukázané , že sa
stal skutok - t.j. že obžalovaný mal pod hrozbou použitia zbrane vydierať poškodeného - pre ktorý je
obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.