Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114219685
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4114219685.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., V. XXX/X, o
zaplatenie 968,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo
dňa 7. septembra 2018, č. k. 14Csp/77/2016-71, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a
výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra, ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 7. septembra 2018, č. k. 14Csp/77/2016-71 vo výroku
pod bodom I. konanie v časti o zaplatenie 60,00 eur zastavil, pod bodom II. rozhodol, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi 968,22 eura, úroky vo výške 68,52 eura, úroky z omeškania vo výške 1,68
eura, poplatok za poistenie vo výške 1,44 eura, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1036,74
eura od 15.6.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku bod bodom III.
žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku pod bodom IV. žalobcovi proti žalovanej priznal náhradu

trov konania v rozsahu 89,09 %.

2.1. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa žalobou zo dňa 24.06.2014 doručenou súdu
dňa 27.6.2014 domáhal od žalovanej zaplatenie sumy 968,22 eura s príslušenstvom a náhradu trov
konania, dôvodiac tým, že so žalovanou dňa 26.3.2013 uzatvoril zmluvu o úvere, na základe ktorej
žalovanej poskytol peňažné prostriedky vo výške 1000,00 eur. Po vyčerpaní peňažných prostriedkov
žalovaná porušila zmluvné povinnosti, preto žalobca listom zo dňa 23.5.2014 vyhlásil mimoriadnu

splatnosť úveru.

2.2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol zrušený pre jeho nedoručenie žalovanej do vlastných
rúk. Žalovanej bola žaloba doručená podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a k žalobe sa nevyjadrila.

3. Keďže ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné

a hodnota sporu bez príslušenstva nepresahuje 1 000 eur, súd rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 297 písm. b) CSP.4.1. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi považoval za preukázané, že dňa
28.3.2013 žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1000,00 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 120.

mesačných splátkach vo výške 19,39 eura, splatných k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky
22.4.2013 a termínom konečnej splatnosti 20.3.2023. V zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 19,90
% fixný do splatnosti, poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eura mesačne a poplatok za poistenie
schopnosti splácať úver vo výške 0,52 eura mesačne. RPMN predstavuje 25,78% a priemerná RPMN
je vo výške 26,96.

4.2. Výzvou zo dňa 23.5.2014 žalobca oznámil žalovanej, že vzhľadom na opakované upozornenie o
neplnení podmienok zo zmluvy banka rozhodla o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval žalovanú
na zaplatenie celej dlžnej sumy vo výške 1081,37 eura s príslušenstvom do 14.6.2014. Z výpisu z hlavnej
knihy zo dňa 16.6.2014 vyplýva, že výška nesplatenej istiny je 968,22 eura, nezaplatené úroky vo
výške 64,23 eura, nezaplatené sankčné poplatky vo výške 0,53 eura. Z výpisu z úveru za obdobie od

1.3.2013 do 28.3.2013 vyplýva, že žalovanej boli dňa 28.3.2013 poskytnuté peňažné prostriedky vo
výške 1000,00 eur.

5. Podaním zo dňa 7.11.2016 žalobca vzal žalobu čiastočne späť v sume 60,00 eur, predstavujúcu
poplatky za upomienky a výzvu na predčasné splatenie úveru a požiadal o zastavenie konania v tejto

časti, a keďže k späťvzatiu došlo ešte pred otvorením pojednávania a súhlas žalovanej tak nebol
potrebný, súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil, čo právne odôvodnil podľa ustanovení § 144,
§ 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP.

6.1. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany platne uzavreli

úverovú zmluvu, predmetný vzťah posúdil ako vzťah spotrebiteľský vzhľadom k tomu, že žalobca
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ/veriteľ a žalovaná nekonala v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti ani povolania, ale ako spotrebiteľ, preto ho posudzoval podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z. a zákona č. 250/2007).

6.2. Poukázal na to, že z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014.

6.3. Prieskumom obsahu uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v konaní zistil, že táto spĺňa
všetky náležitosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods.2 ZoSÚ. Považoval za preukázané, že žalobca
poskytol žalovanej titulom zmluvy o úvere sumu 1000,00 eur a žalovaná konala v rozpore so zmluvnými

dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a neuhrádzala pravidelné mesačné splátky riadne a včas.
Vzhľadom na omeškanie žalovanej s platením zmluvne dohodnutých splátok žalobca vyhlásil predčasnú
splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu zostávajúcej sumy úveru jednorazovo. V konaní nebolo
preukázané, že by žalovaná vykonala dobrovoľnú úhradu dlhu. Žalovaná neprodukovala žiadne dôkazy,
z ktorých by súd mal preukázanú úhradu dlhu alebo zánik záväzku z iného dôvodu ako zaplatením,

niektorým zo spôsobov podľa šiesteho oddielu OZ, prípadne akúkoľvek zmenu záväzku.

6.4. Keďže žalovaná po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnila žiadnu úhradu, žaloba
bola v plnom rozsahu dôvodná, preto zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej istiny poskytnutého
úveru vo výške 968,22 eura, neuhradených úrokov z poskytnutého úveru vo výške 68,52 eura

predstavujúcich dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných
splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia pri úrokovej sadzbe vo výške 19,90 % ročne,
dohodnutého úroku z omeškania vo výške 1,68 eura, poplatku za poistenie vo výške 1,44 eura a z
dôvodu omeškania žalovanej s plnením peňažného záväzku priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie
úroku z omeškania podľa § 517 ods. 1 OZ. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR. č. 87/1995 Z.z.

6.5. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 15.6.2014, keďže lehota na
zaplatenie jej uplynula dňa 14.6.2014. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnychbodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, ktorá ku dňu 15.6.2014 bola 0,15%, t.j. žalobcovi patrí úrok z omeškania vo
výške 5,15% ročne z dlžnej sumy. Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,00%, ktorý

neprekračuje zákonom stanovenú výšku úroku z omeškania súd, neprekračujúc jeho návrh, mu priznal
úrok z omeškania zo sumy 1036,74 eura (istina + vyčíslený úrok) v požadovanej výške 5,00% odo dňa
15.6.2014, kedy bola žalovaná už preukázateľne v omeškaní.

7.1. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že žalobca sa domáhal aj zaplatenia úrokov z úveru vo výške

19,90% z nezaplatenej istiny 968,22 od 24.6.2014 do zaplatenia, t.j. po vyhlásení predčasnej splatnosti,
ktoré mu súd nepriznal, lebo jednostranným právnym úkonom zo strany žalobcu, a to vyhlásením
úveru za predčasne splatný sa zmenil pôvodne dohodnutý úverový vzťah, pretože dohodnuté úroky
z poskytnutých prostriedkov patria žalobcovi len do splatnosti dlhu a platenie úrokov aj po zosplatnení
úveru je odklonom od dispozitívnej normy zákona v neprospech spotrebiteľa.

7.2. Uviedol, že rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky (napr. uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/40/2015 zo dňa 28.07.2015, či jeho rozsudok sp. zn. 15Co/871/2014 zo
dňa 02.09.2015 alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015)
sa priklonila k právnemu názoru, že dojednané úroky z úveru patria veriteľovi len za dobu do splatnosti
úveru.Posplatnostiúverupatriaveriteľoviužlenúrokyzomeškania,akjedlžníkvomeškanísosplnením

svojej povinnosti vrátiť riadne a včas poskytnutý úver.

7.3. Poukázal tiež na uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný
súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do
splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania

(§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia
predčasnejsplatnostistým,ženásledneužprávonadohodnutýúrokzúverunevzniká,ibaprávonaúrok
z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu
v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch
medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné

považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu
ochranu.

8.1. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje
veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel

stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok
a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane
veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo patrí
veriteľoviúrok.Pripredčasnomamimoriadnomzosplatneníúveruvznikáveriteľovinároknajednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda

navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov,
v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda
nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet
dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav,

kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.

8.2. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného
úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania

spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru.
Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stanovom stotožňuje aj odplatné nároky
patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná
od zákona. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným
určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a 3a nar. vl. č. 87/1995 Z.z.

Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú
cenu zaužívania finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby
splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniuinštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. /viď i rozsudok
KS TN 6Co587/2015 z 28.9. 2015/.

9.1. Rozhodnutie vo veci samej prvoinštančný súd právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 497
zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), § 52 ods.
1 a 2 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ako aj v aktuálnom znení), ods. 3, 4, § 517 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, §
2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov (ďalejlen„ZoSÚ“vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy) apodľa§3ods.1nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

9.2. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP, a keďže žalobcovi
bola zo sumy 1099,86 eura (súčet istiny, vyčíslených úrokov, poplatkov, upomienok) priznaná suma
1039,86 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva úspech žalobcu 94,54 % a úspech žalovanej 5,45 %

(zohľadňujúci právo na náhradu trov konania v zastavujúcej časti pre zavinenie žalobcu na zastavení), a
teda miera úspechu žalobcu predstavuje 89,09% (94,54-5,45), čo v konečnom dôsledku znamená právo
žalobcu proti žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom,
o výške ktorých rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

9. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietnutej časti úrokov vo výške 19,9% ročne z istiny 968,22 €
od 24.6.2014 do zaplatenia podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, nestotožniac sa s argumentmi
súdu prvej inštancie, že žalobca nemá nárok na úrok po zosplatnení, s poukazom na rozhodovaciu prax
súdov, že úroky patria iba do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z
omeškania. Rozhodnutie súdu podľa názoru odvolateľa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žalobca má za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia
peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení.

10.1. Citujúc ustanovenia § 497, § 499, 502 ods. 1, § 503 ods. 3 a § 506 Obchodného zákonníka
uviedol, že Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných

prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak by
bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil.

10.2. Žalobca poukázal na Komentár IURA EDITION k Obchodnému zákonníka, podľa ktorého: „Z
podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka

platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok aj §
503 ods. 3. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik povinností platiť
úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve dojednať odchylne. Pri úverovej zmluve
ide nepochybne o plnenie peňažného záväzku a hneď v dvoch rovinách: vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky (úver) v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť požadované úroky. Ak dlžník v oboch prípadoch

nesplní svoju povinnosť včas, dostane sa do omeškania. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty,
ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri
omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z
omeškania (§ 369 ods. 1). Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná (má dispozitívny
charakter), a preto je, samozrejme, rozhodujúce, ako sa strany dohodli v zmluve. Svojou dohodou môžu

rôzne kombinovať uplatnenie oboch inštitútov v konkrétnom prípade.“

11.1. Uviedol, že z ustanovenia § 503 ods.3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia
úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje
aj ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSÚ“), v zmysle
ktorého, ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou
splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia
spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

11.2. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už
neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch.
Obchodnýzákonníkpriznávaveriteľoviprávonadohodnutýúrokodposkytnutiapeňažnýchprostriedkov,pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo
úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil.

12.1. Vychádzajúc z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť
len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania.
Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný
platiťodokamihuichreálnehoposkytnutiaaždookamihuichreálnehovrátenia,atočiužvlehotealebov
omeškaní.Úrokzúverujenárokom,naktorýnemávplyvomeškaniedlžníka,ktoréjeskutočnosťou,ktorá

zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje.

12.2. Žalobca poukázal na viacero rozhodnutí krajských súdov v SR (rozsudok KS v Banskej Bystrici
č. k. 43Co/23/2017-92 zo dňa 29.11.2017, rozsudok KS v Nitre č. k. 8Co/193/2017-88 zo dňa
7.12.2017, uznesenie KS v Nitre č. k. 7Co/366/2017-84 zo dňa 30.11.2017, rozsudok KS v Nitre sp. zn.
12Co/116/2017, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/108/2017, rozsudky Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 5Co/297/2017, 5Co/311/2017, 5Co/250/2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Co/190/2014.

13. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie aj v rozsahu zamietnutej

časti úrokov vo výške 19,9% ročne z istiny 968,22 eura od 24.6.2014 do zaplatenia a žalovaného
zaviaže uhradiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi prizná náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške.

13. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď

v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov konania podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vo výrokoch vecne správne potvrdil.

15.1. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom

účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

15.2. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15.3. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15.4. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 187 ods. 2 CSP).17. Podľa čl. 1, § 1 ods. 1 zákona č. 125/2015 Z.z. z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach
súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak sa vo všeobecne záväznom právnom

predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci
aj „žaloba“, „žalobca“, „žalovaný“, „strana“.

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo
„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej

inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie
satýmpodľapovahyveci„civilnýproces“alebo„správnysúdnyproces“ (ods.3citovanéhoustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie

sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).

18. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza
zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,
ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,

v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

19. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú

postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy ako aj judikatúru a vo veci aj
správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi
závermi napadnutého rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí zvyšku žaloby, uvedenými
v jeho odôvodnení.

20. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že zmluvný
úrok je plnenie, ktoré má akcesorickú povahu a je spojený s istinou úveru, od ktorej závisí aj samotný
zmluvnýúrok.Zmluvnýúrokjevlastneodmenaveriteľazaposkytnutiefinančnýchprostriedkovdlžníkovi.
Ak teda veriteľ poskytne dlžníkovi úver, má nárok na vrátenie poskytnutej sumy úveru ako aj právo

na zmluvné úroky, ak sa tak s dlžníkom dohodli, a to v dohodnutej výške. Úrok z omeškania je však
odlišným právnym inštitútom oproti úroku z úveru a je definovaný v ustanovení § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka,vzmyslektorého„Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis“.

22. V preskúmavanej veci predmetom odvolania bol úrok z úveru vo výške 19,9% ročne z nezaplatenej
istiny 968,22 eura od 24.6.2014 do zaplatenia (k zosplatneniu došlo listom zo dňa 23.5.2014), čo vyplýva
zo žaloby žalobcu, teda bolo potrebné posúdiť, či žalobca ako veriteľ, ktorý zosplatnil úver, má naďalej
nárok aj na zmluvné úroky z úveru po jeho zosplatnení od žalobcom požadovanej doby, t.j. od 24.6.2014.

23.1. Je nesporné, že právnym základom posudzovaného záväzkového právneho vzťahu bol zákon č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 23.8.2013, kedy došlo k uzavretiu
predmetnej Zmluvy o úvere č. XXXXXX a zákon č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

23.2. Splatením úveru sa rozumie vrátenie úveru veriteľovi aj s úrokmi z úveru, ak boli dohodnuté medzi
veriteľom a dlžníkom, pričom úroky z úveru treba chápať ako odplatu za poskytnutý úver. Zosplatnením
úveru je však treba rozumieť určenie splatnosti celého dlhu, ktorého plnenie bolo dohodnuté v splátkach.
Pri zosplatnení úveru s dohodnutými úrokmi z úveru teda dochádza k zrušeniu povinnosti splácať dlh vsplátkach,vktorýchbolizakomponovanéúrokyzúveruaveriteľovivznikánároknajednorázovévrátenie
istiny úveru, vrátane úrokov z úveru, ktoré boli kapitalizované ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ má tak
právo získať hneď späť požičanú peňažnú sumu a dlžník, v danom prípade spotrebiteľ, už nemá žiaden

právny titul na to, aby mal naďalej veriteľom poskytnuté finančné prostriedky a veriteľ už nemá právo,
aby si voči dlžníkovi uplatňoval nárok na úroky z úveru, ktoré by mu patrili, keby ich naďalej mal u seba
dlžník, v danom prípade spotrebiteľ Odvolací súd zastáva právny názor v zhode s právnym
názorom prvoinštančného súdu, že po zosplatnení úveru už veriteľ nemá nárok na úroky zo splátok
úveru po zosplatnení, keďže od zosplatnenia úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.

23.3. Ak teda spotrebiteľ už po zosplatnení úveru nemá právny titul mať u seba peňažné prostriedky
z úveru, potom už ani nie je dôvod na to, aby dodávateľ (veriteľ) inkasoval úroky z úveru, ktoré by mu
patrili len vtedy, ak by ich oprávnene mal a užíval ich dlžník (spotrebiteľ). V opačnom prípade by došlo k
ústavne nekonformnému a nezákonnému stavu, kedy by sa de facto popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny v obsahu záväzku (zosplatnenie úveru) a veriteľ by mal právo na úroky,

ako keby k zmene záväzku nedošlo, avšak spotrebiteľ by nemal garantované žiadne práva, ktoré by
mu vyplývali zo zmluvy pred takouto zmenou.

24.1. Jednorazovým zosplatnením úveru zo strany dodávateľa vzniká spotrebiteľovi povinnosť vrátiť
celú sumu poskytnutého úveru, navýšenú o úroky ku dňu zosplatnenia a ak sa potom (po zosplatnení)

spotrebiteľ omešká s plnením, má dodávateľ (veriteľ) nárok len na z omeškania zo sumy uvedenej v
zosplatnení.

24.2. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že ak by došlo k dohode medzi dodávateľom (veriteľom)
a spotrebiteľom (dlžníkom) o tom, že spotrebiteľ má popri úrokoch z omeškania platiť po splatnosti

pohľadávky aj úroky z úveru od zosplatnenia až do splatenia úveru, takáto dohoda by spôsobovala
značnú nerovnováhu na škodu spotrebiteľa, ktorého postavenie by výrazne zhoršovala a tak by
vyvolávala hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany, ktorou spotrebiteľ nesporne je.
V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak
v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo

vzťahoch medzi stranami sporu. Na tomto výklade sa ustálila aj súdna prax a nič na tom nemení ani
citované ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, o ktoré opiera
svoje odvolanie žalobca, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok za časové obdobie od
poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Tento výklad považuje za ústavne akceptovateľný
aj Ústavný súd Slovenskej republiky (pozri uznesenie IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18. septembra 2012).

25. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietavej časti výroku rozsudku zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

26. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že žalobca má nárok na odplatu v podobe riadnych úrokov
dohodnutých v zmluve v zmysle § 497 Obchodného zákonníka odvolací súd poznamenáva, že toto
právo mu nebolo upreté, pokiaľ ide o dohodnuté úroky do zosplatnenia istiny, avšak iná je situácia,
pokiaľ ide o nárok na úroky z úveru po zosplatnení úveru, na ktoré už nárok nemá, keďže úrok z úveru
je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície toho, kto úver prijíma

na dohodnutú dobu, a teda ak dôjde k zosplatneniu úveru, dochádza tým aj k zmene v obsahu tohto
záväzkového vzťahu ohľadne dohodnutej doby, a práve preto už nemôže veriteľ požadovať úroky z
úveru po zosplatnení, ale má nárok len na úroky z úveru do zosplatnenia úveru, keďže na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ , sa vždy majú použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keby sa mali použiť normy obchodného práva, v danom prípade Obchodného zákonníka.

27.1. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo
14/2014 „Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy

založené pred jeho účinnosťou.“
27.2. Odvolaciemu súdu je známa rozdielna rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky pri
rozhodovaní o úrokoch z úveru po zosplatnení úveru, avšak odvolací senát Krajského súdu v Nitre
rozhodujúci v tejto veci zastáva dlhodobo právny názor, ktorý uviedol aj v tomto rozhodnutí a poukazujeaj na obdobné právne názory ohľadne uvedenej problematiky, ktoré boli prezentované v rôznych
rozhodnutiach krajských súdov Slovenskej republiky (rozs. KS v Bratislave zo dňa 17.3.2017, sp. zn.
10Co/136/2017, rozs. KS v Trenčíne zo dňa 16.8.2018, sp. zn. 19Co/81/2018, rozs. KS v Prešove zo

dňa 26.3.2018, sp. zn. 21Co/145/2017 či rozs. KS v Žiline zo dňa 18.11.2014, sp. zn. 5Co/530/2014).

28. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov konania
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

29. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej (§ 396 ods. 1 , § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP) odvolací
súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej v odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli.

30. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).