Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/252/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210207378
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4210207378.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná advokát Mgr. Tomáš Kušnír,
proti povinnému: P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., Q. E. XX/X, o vymoženie 247,25 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 5. júna 2015,

č. k. 13Er/460/2010-33, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa, exekučný súd) napadnutým uznesením zo dňa 05. 06.
2015, č. k. 13Er/460/2010-33 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom

Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej
pod sp. zn. EX 9997/10u. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d/,
§ 44 ods. 2, 4, § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o

Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, § 879j
Občianskeho zákonníka, čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, 2, čl. 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských sporoch a bod 1 písm. e/ prílohy smernice.
V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že oprávnený zápisnicou spísanou u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého dňa 03. 06. 2010 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči
povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu pri Slovenskej hospodárskej komore, s. r. o., vedený pod sp. zn. EP 72521/09, zo dňa 02. 02. 2010.
Dňa 11. 06. 2010 doručil súdny exekútor exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.
Exekučným titulom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 247,25 eura s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 247,25 eura za dobu od 16. 12. 2009 do zaplatenia, trovy
konania vo výške 115,50 eura, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Exekučný súd skúmal

Žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č. 12661973 zo dňa 15. 12.
2005, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva,
že oprávnený žiadal od povinného zaplatenie sumy vo výške 247,25 eura s príslušenstvom. Dňa 15. 12.
2005 bola medzi právnym predchodcom oprávneného (Všeobecná úverová banka, a. s.) a povinným
uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úverový rámec vo výške 6 000,-
Sk, ktorý sa odporca zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 200,- Sk. Súd preskúmaním

ObchodnýchpodmienokprevydanieapoužívaniekreditnýchplatobnýchkarietvydávanýchVšeobecnou
úverovou bankou, a. s., v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a. s., ktoré súneoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere zistil, že v týchto je obsiahnutá neprijateľná podmienka v
zmysle § 53 ods. 1 OZ, a to rozhodcovská doložka. Z Obchodných podmienok, z čl. XI. Rozhodcovská
doložka vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti vznikli zo zmluvy,

budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona o platobnom styku. Rozhodcovské
konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na
základe písomných materiálov predložených stranami v lehote určenej rozhodcom. Rozhodca môže
nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude považovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v

rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca na adresu, ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu
zástupcovi. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak adresát písomnosť odmietol prevziať, alebo ak ju
napriek oznámeniu pošty nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia
nadobúda účinky právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a klient sa dohodli, že sa dobrovoľne
podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych
nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej

súčasťou. Zo zmluvy a Obchodných podmienok je zrejmé, že boli už vopred pripravené dodávateľom -
veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinný (dlžník) nemohol ovplyvniť ich obsah
a zmluvné dojednania. Súd zistil, že sa v tomto prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa
musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o spotrebiteľský úver, lebo veriteľ
- oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa

teda za dodávateľa a dlžník - povinný je jednoznačne spotrebiteľom. Súd bral do úvahy aj to, v akej
forme je napísaná zmluva a zmluvné dojednania - malé písmená s nahusteným textom, bez odsekov
znemožňujúcich ich riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa, sú vypracované nezrozumiteľne (najmä
pre spotrebiteľov, ktorí právnické vzdelanie nemajú) a týmto spôsobom porušujú informačné povinnosti
zakotvené v zákone o spotrebiteľských úveroch, v zákone o ochrane spotrebiteľa a v OZ.

V predmetnej veci sa oprávnený domáhal návrhom na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky
vo výške 247,25 eura s príslušenstvom. Súd mal riadne za preukázané, že súčasťou obsahu týchto
podmienok je aj rozhodcovská doložka - čl. XI. Rozhodcovská doložka. Podľa názoru súdu je však
dojednanie rozhodcovskej doložky v Obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy, ktorá je napísaná na predtlačenom formulári, používaný oprávneným v prípadoch rovnakého

druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle
§ 53 ods. 4 OZ v znení zákona č. 336/2005 Z. z. neplatná, výkon práv na základe takejto doložky je
výkonomvrozporesdobrýmimravmi.Rozhodcovskúdoložkousispotrebiteľosobnenevyjednalanemal
na výber. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, teda
aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide

aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by
bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel
zabrániť rozhodcovskému konaniu, prípadne, ak sa v jej rámci vopred vzdá svojho práva zvoliť si
spôsob riešenia prípadných sporov. Podľa názoru súdu už len tieto skutočnosti možno považovať za

dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Takto formulovaná doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je neplatná. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v
rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je priznané rozhodnutím, ktoré vykazuje materiálne vady,

pretože ide o rozhodnutie vzniknuté na základe neprijateľnej podmienky, a teda rozhodnutie vzniknuté v
rozpore s dobrými mravmi, ktoré je v konečnom dôsledku ničotné, nulitné. Na základe vyššie uvedených
skutočností súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd
nesprávne právne vec posúdil. Namietal skutočnosť, že dojedanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a mal za to, že exekučný súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu zákonom č. 233/1995 Z. z. Exekučný súd nie
je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, skúma iba jeho materiálnu a formálnu

vykonateľnosť. Dodal, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať
platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ďalej uviedol, že súdy často zastávajú nesprávny názor v tom
smere, že rozhodnutie ASTURCOM ukladá exekučnému súdu členského štátu imperatív, preskúmať
platnosť rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípu nezmeniteľnosti konečných rozhodnutíbez ohľadu na to, či právna úprava členského štátu preskúmanie platnosti rozhodcovskej doložky
v exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Nesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho
prekladu rozhodnutia publikovaného v Úradnom vestníku EÚ. Taktiež poukázal na ust. § 35 zákona o

rozhodcovskom konaní a § 159 OSP, z ktorých vyplýva, že rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, a teda je prekážkou pre opätovné prejednanie veci,
je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný.
V súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky poukázal na rozsudok ASTURCOM, z ktorého
vyplýva, ž e slovenský rozhodcovský súd by bol podľa tohto rozsudku povinný vyhodnotiť rozhodcovskú

doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu,
aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho
dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na
posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského
konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy,
je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky teda nie

je možné skonštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenia Smernice 93/13/EHS v kontexte úvah
vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q/ tejto smernice, ktorá hodnotí, čo je možné považovať za neprijateľnú
podmienku. Interpretácia súdov pritom vychádza z nesprávneho prekladu tohto ustanovenia. V
zmysle uvedeného nemožno dojednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť za nekalú podmienku, keďže
rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva.

Vzhľadom k uvedenému nemožno zo slovenského alebo z európskeho práva za súčasného právneho
stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul
a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Pokiaľ
ide o nedodržanie náležitostí rozhodcovskej doložky uviedol, že písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, teda tak, ako je to aj

v prejednávanej veci. Okrem iného oprávnený poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého má právo, aby vecne príslušný súd priznal
jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu aký ustanovuje zákon. Mal za to, že namietaným postupom
a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu
ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím mu je znemožňované efektívne uspokojenie jeho

pohľadávky v prebiehajúcom exekučnom konaní, pričom takýto postup súdu môže založiť zodpovednosť
štátu za škodu. Záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa
26. 09. 2011. Pokiaľ ide o rozpor s dobrými mravmi uviedol, že tento rozpor je viazaný na plnenie a nie iba
na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, keďže nie každá skutočnosť
hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim

je to, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, pričom len tento
zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle

§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekučné konanie sa začalo návrhom
na vykonanie exekúcie spísaným vo forme zápisnice dňa 03. 06. 2010 pred súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava v neprospech
povinného o vymoženie sumy 247,25 eura s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok sp. zn. EP 72521/09 zo dňa 02. 02. 2010 vydaný Rozhodcovským súdom

zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s. r. o., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 03.
2010 a vykonateľnosť dňa 19. 03. 2010. Exekučným titulom bola žalovanému (povinnému) uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 247,25 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 247,25 eura za dobu od 16. 12. 2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 115,50
eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Súd

prvého stupňa najskôr vo veci rozhodoval uznesením zo dňa 11. 08. 2010, č. k. 13Er/460/2010-10, ktoré
oprávnený napadol odvolaním. V dôsledku podaného odvolania o vecnej správnosti uznesenia zo dňa
11. 08. 2010, č. k. 13Er/460/2010-10 v časti výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora a v časti
trov exekúcie rozhodoval odvolací súd, ktorý uznesením zo dňa 22. 12. 2010, č. k. 5CoE/70/2010-24uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uznesením zo dňa 23. 08. 2011, č.
k. 13Er/460/2010-28 nepriznal oprávnenému náhradu trov v exekučnom konaní vo výške 18,46 eura a
uznesením zo dňa 09. 11. 2011, č. k. 13Er/460/2010-31, zastavil exekučné konanie vedené u súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého v časti trov právneho zastúpenia oprávneného vo výške 21,42 eura.
Následne vo veci exekučný súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez

návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné
konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015,
možnozačaťlendotrochmesiacovodúčinnostitohtozákona.Nazákladenávrhunavykonanieexekúcie

podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie
prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a

ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,

ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú
v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,

ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného
odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa
svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv

dodávateľom.
Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon
rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný

súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul)
je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej
(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (zaspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia
subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové

a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd
nedisponujeprávomocourušiťčimeniťrozhodnutie,ktoréjeexekučnýmtitulom;nemôženaprávaťchyby
a nedostatky exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok, je exekučný súd -tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku
rozhodcovského súdu-povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného

poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto
rozsudok (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/225/2011 zo dňa 11. 12. 2012).
V exekučnom konaní je možno nútene vykonať vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Taktiež možno vykonať exekúciu aj na podklade iných
vykonateľnýchrozhodnutí,napr.napodkladerozsudkovrozhodcovskýchsúdov.Súdvzásadepostupom
podľa§44ods.2EPnepreskúmavavecnúsprávnosťexekučnýchtitulov,pretožebysatýmnezákonným

spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho
konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. S
prehlbovaním potreby ochrany spotrebiteľov v európskom priestore však dochádza, prostredníctvom
normatívnych aktov Európskej únie a legislatívnej činnosti zákonodarných orgánov jednotlivých
členských štátov, k prelamovaniu uvedenej zásady „nepreskúmateľnosti“ vecnej správnosti niektorých

rozhodnutí - exekučných titulov, ktorá je úzko prepojená so samotnou právomocou vydať exekučný titul.
Tak tomu je aj v prípade predpisov na ochranu spotrebiteľa, kedy všeobecný súd ale aj iný povolaný
orgán, ktorý rozhoduje právnu vec spotrebiteľského charakteru, musí z úradnej povinnosti prihliadať na
všetky aspekty nedovolenosti, resp. neprijateľnosti praktík, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa. V najširšom
zmyslejepotrebnépovažovaťzatakútozákonnúúpravupríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníka,

ktoré okrem iného vymedzujú charakteristiku spotrebiteľského právneho vzťahu a demonštratívny
výpočet charakteristických neprijateľných zmluvných podmienok, na neprijateľnosť ktorých (neplatnosť)
prihliada súd z úradnej povinnosti vždy vtedy, keď mu to zákon umožňuje. Zákonnou úpravou
umožňujúcou prehĺbenie uvedenej ochrany je aj činnosť súdu výkonu rozhodnutia alebo exekučného
súdu pri nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vydaného orgánmi a postupom podľa zákona

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V procesnom postupe exekučného súdu podľa § 44
ods. 2 EP, ustanovenie § 45 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní
umožňuje a zároveň súd v exekučnom konaní zaväzuje (ex offo), aby v prípade, ak rozhodcovský
rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom, aby toto konanie zastavil. Exekučný súd pritom nemôže byť obmedzený pri
posudzovaní uvedených nedostatkov izolovane iba čo do objektívne nemožného, právom nedovoleného
plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom, výroku rozhodnutia samotného, ale pre
naplnenie cieľov aproximačných právnych nástrojov Európskej únie (Smernica Rady č. 93/13/EHS zo
dňa 05. 04. 1993) a postupom v súlade so zákonom sa vyžaduje, aby toto posudzovanie prekročilo

rámec skúmania len formálnej stránky právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodcovského
rozsudku. Vo všetkých prípadoch je spotrebiteľ zaviazaný na povinnosť zaplatiť peňažnú sumu,
pričom zo samotného výroku rozhodnutia (rozhodcovského rozsudku) nemožno bez ďalšieho vyčítať
„vnútornú stránku“ nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje
dobrým mravom. Navonok (preskúmavaním len výroku) totiž nemožno ustáliť tento súlad ani v prípade,

ak by bola rozhodnutím priznaná nezvykle vysoká (nízka) suma - istina, alebo nezvykle vysoký (nízky)
úrok z omeškania (poprípade zmluvná pokuta), pretože len preskúmaním vnútornej, obsahovej stránky
plnenia možno záver o nemožnom, právom nedovolenom, alebo dobrým mravom odporujúcom plnení
vyvodiť. S plnením, ktoré možno označiť za exekučne nevykonateľné, sa totiž súd vo svojej praxi
nestretolataktoponímanýúčelnoriemumožňujúciibatakétopreskúmanierozhodcovskéhorozsudkuby

sa míňal práve eurokonformnému výkladu a cieľu, ktorý si kladie európska legislatíva. Z preskúmavanej
pôsobnosti exekučného súdu v tomto prípade nemôže byť vylúčená vecná správnosť rozhodcovského
rozsudku (vo veciach na ktoré musí príslušný orgán reagovať z úradnej povinnosti, pričom do skúmania
vecnejsprávnostipatríajposudzovanieexistencieprávomociorgánukonaťarozhodnúť),pretoželentak
môže byť naplnený účel, cieľ ochrany spotrebiteľa pred nekalými praktikami dodávateľov - podnikateľov

v situácii, kedy bola deklarovaná povinnosť spotrebiteľa v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ktorému je
možné zjavne vyčítať nedôslednosť pri zákonnej ochrane spotrebiteľa.
Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti

individuálneho ovplyvnenia týchto podmienok zo strany spotrebiteľa. Jedná sa o adhézny typ zmluvy,
kde sú podmienky a pravidlá vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na osobitné
dojednávanie prípadne zmenu. Tým dochádza k naštiepeniu individuálnej autonómie zmluvných
partnerov.
V danej právnej veci ide o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení

spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je v exekučnom konaní oprávnený aj bez návrhu skúmať nekalú povahu
sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere, uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať
rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/
EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.
Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení

Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa názoru odvolacieho súdu bol právny vzťah medzi oprávneným a povinným správne posúdený
ako vzťah spotrebiteľský, ktorý požíva zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov
o ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovský súd od počiatku nepristupoval pri svojom rozhodovaní vo

veci ako ku konaniu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ. Na základe uvedených skutočností odvolací
súd preskúmal exekučný titul z hľadiska všeobecného občianskeho práva alebo z hľadísk ochrany
spotrebiteľa podľa osobitných právnych predpisov.
Tento záver je napokon aj v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania. Exekučný súd je
v zmysle tejto zásady povinný v rámci svojich možností dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane

súdneho exekútora, ako aj na strane účastníkov (aj na strane súdu) boli čo najmenšie. Výklad, podľa
ktorého by mal súd vydať poverenie pre súdneho exekútora aj vtedy, ak je zjavné, že exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok odporuje ustanoveniu § 45 ZoRK, a následne by mal exekučné konanie
zastaviť, je s touto požiadavkou na exekučné konanie v priamom rozpore. Nemožno totiž strácať
zo zreteľa, že vydaním poverenia exekútorovi vzniká povinnosť postarať sa o vykonanie exekúcie

(§ 46 ods. 1 Exekučného poriadku), teda povinnosť vydať upovedomenie, na ktoré môže povinný
reagovať námietkami. Vydanie upovedomenia, ako aj námietky povinného sú pritom procesné úkony,
ktoré sú na strane exekútora, resp. povinného spojené s trovami. Tieto povinnosti má exekútor aj
v čase, keď už bolo vydané uznesenie o zastavení exekúcie, no ešte nenadobudlo právoplatnosť,
pričom proti uzneseniu o zastavení exekúcie podľa § 45 ZoRK je odvolanie vždy prípustné (odsek

3 citovaného paragrafu). Navyše, tento postup exekučného súdu by predstavoval i plytvanie časom,
silami a v neposlednom rade i rozpočtovými prostriedkami súdu na zbytočné vydávanie viacerých aktov
(súdneho poverenia a uznesenia o zastavení exekúcie), ich následné doručovanie a pod. Predpokladom
materiálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom je, že
takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý koná a rozhoduje v súlade so svojou právomocou a

podľa vopred stanovených pravidiel. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od čl. XI. Mimoriadne
riešenie sporov a rozhodcovská doložka, bod 63 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie
kreditných platobných kariet vydávaných VŠEOBECNOU ÚVEROVOU BANKOU, a. s., v spolupráci so
spoločnosťou CONSUMER FINANCE HOLDING, a. s., ktoré majú vopred predtlačenú podobu pred
podpísaním zmluvy. Odvolací súd k veci ďalej uvádza, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska
informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď
zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo
ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je
zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len

vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C
244/98). Na základe rozhodcovskej doložky konštatoval, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú v budúcnosti budú riešené dohodou strán. Ak by k dohode medzi účastníkmi konania
neprišlo, všetky spory budú rozhodované v rozhodcovskom konaní (Stálym rozhodcovským súdom pri
Slovenskej bankovej asociácie, rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory, s. .r o. alebo

Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o.). Takto dohodnutá rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, v neprospech spotrebiteľa. V
danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru k formulárovej
zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúvrovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah tejto zmluvy nemal povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť
ovplyvniť, pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací súd má za to, že nemožno založiť

právomoc rozhodcovského súdu na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Takto vydal rozhodnutie
orgán, ktorý nemal vo veci právomoc konať, preto ak dané rozhodnutie síce existuje kauzálne, je
normatívne nezáväzné a exekučne nevykonateľné, a teda súd prvého stupňa pri zamietnutí poverenia
na výkon exekúcie súdneho exekútora postupoval správne.
Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za cieľ nad

rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt servanda,
zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy (ak je táto za
spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov
„obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov

pred„silnejšími“subjektmi.Dôvodytakejtopotrebymožnohľadaťvcharakterepriemernéhospotrebiteľa,
ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských
potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej strany -
nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým starať
o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že

nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu
až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je založená a rozsahom upravená zákonom, preto
možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje, že neprijateľnou
podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,
potom stanovenie konkrétneho rozhodcovského orgánu, ktorý vec prejedná, patrí tiež do množiny
neprijateľnej praktiky, t. j. podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch tohto rozhodnutia.
Odvolací súd nechce stanovovať všeobecný návod na prijateľnú rozhodcovskú doložku, dovolí si však

uviesť, že v prípade, ak rozhodcovská doložka bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v
čase a spôsobom (bez pridaných „motivačných“ podmienok) kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky
založenia právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi
možnosť vec prejednať v súdnom konaní, pôjde o väčšmi prijateľnú podmienku v spotrebiteľskom
právnom vzťahu. Napokon možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá

byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť byť naplnené vo vzťahu k
priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.
Odvolací súd teda zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v
rozpore so zákonom, lebo zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore s
dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvého stupňa v napadnutom

rozhodnutí ako na svoje vlastné a stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa a na zdôraznenie
správnosti uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúce z čl. XI. Mimoriadne
riešenie sporov a rozhodcovská doložka, bod 63 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie
kreditných platobných kariet vydávaných VŠEOBECNOU ÚVEROVOU BANKOU, a. s., v spolupráci
so spoločnosťou CONSUMER FINANCE HOLDING, a. s., vyznievajú jednoznačne v neprospech

spotrebiteľa,keďžepovinnýtotodojednaniepriuzatváranízmluvynijakýmspôsobomovplyvniťnemohol.
Následne súd zdôrazňuje aj mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej doložky, keďže v prípade spornosti
nároku, napríklad neplnenia odporcom na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky automaticky
k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd ako tomu bolo i v tomto prípade.
Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedená rozhodcovská doložka de facto vylučuje všeobecný

súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť
prejednané iba pred rozhodcovským súdom určeným v rozhodcovskej doložke. Odvolací súd dospel
k záveru, že táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (povinnému) v celom rozsahu domáhať
sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodcovskú
doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
OSP ako vecne správne potvrdil.O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich
náhradu úspešnému povinnému v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.