Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/191/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816206322
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3816206322.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu D., L., o zaplatenie 180 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. apríla 2018, č.k.
16C/93/2016-80, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému
náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa podanou

žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia 180 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne od 06.10.2015 do zaplatenia. Po zhodnotení skutkového stavu dospel súd k záveru, že žaloba
žalobcu je v celom rozsahu neopodstatnená. Žalobca svoje uplatnené nároky oprel o tvrdenia, že
v priestoroch prevádzky žalovaného žalovaný disponoval technickým zariadením, prostredníctvom
ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov, čo bolo
zistené kontrolnou činnosťou žalobcu v dňoch 03.10.2013 a 10.07.2014. Uvedené tvrdenia žalobcu
žalovaný v konaní v celom rozsahu poprel, pričom tvrdil, že v prípade, ak by bol žalobca vykonal

nejakú kontrolnú činnosť v jeho prevádzke, bol by zistil, že sa jednalo o malý pub, kde boli približne
štyri stoly, kde nemal ani rádio, ani televíziu, ani žiadne iné technické zariadenia, ktorými by vykonával
nejaký verejný prenos, pričom tam neorganizoval žiadne tanečné zábavy, hudobné a ani iné podujatia.
V konaní síce bolo nesporne preukázané, že v období do 31.03.2015 žalovaný prevádzkoval prevádzku
N. pub, so sídlom L. 1, G., avšak keďže žalobca v konaní nepredložil zmluvu uzavretú so žalovaným,
ako používateľom výkonov výkonných umelcov, záznamov a ich rozmnožením, výrobcov zvukových a
audiovizuálnych záznamov, tak ako je to stanovené v čl. 2 bod 1 stanov žalobcu, pričom ani neudržal

dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach, a to že by v priestoroch prevádzky žalovaný
disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného
prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia, resp. že by
bol usporadúval podujatia alebo prevádzkoval výkon činností, v rámci ktorých sa uskutočňuje hudobná
produkcia,resp.vykonávaverejnýprenosprostredníctvomtechnickéhozariadenia,súdžalobužalobcuv
celom rozsahu ako neopodstatnenú zamietol. V predmetnej veci bol žalovaný v celom rozsahu úspešný,
preto by mu prináležala plná náhrada trov konania voči žalobcovi, keďže si nárok na náhradu trov

konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Uviedol, že predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným je tzv. renumeračné právo,a nie výhradné právo pre použitie diela formou jeho vysielania v prevádzke žalovaného, teda
nedávajú oprávnené subjekty súhlas. Nárok na primeranú odmenu tak vznikol výkonným umelom,
výrobcom zvukových a obrazovo-zvukových záznamov priamo zo zákona na základe toho, že

žalovaný umožnil použitie ich diela vo svojom zariadení. Inak povedané, umožnením prenosu diela
v rozhlase alebo v televízii nezasiahol žalovaný do chránených práv oprávnených subjektov, avšak
oprávneným subjektom momentom použitia diela vznikol zo zákona nárok na primeranú odmenu.
Ďalej sa nestotožnil so záverom súdu, že v konaní nepreukázal, že žalovaný v rozhodnom období
disponoval v priestoroch svojej prevádzky technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo

k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov a zvukovo-
obrazových záznamov. Uskutočňovanie verejného prenosu prostredníctvom technického zariadenia
v rámci prevádzky žalovaného opätovne preukazuje závermi kontrolnej činnosti žalobcu, vykonanej
v rozhodnom období, in concreto v dňoch 03.10.2013 a 10.07.2014, pričom opätovne zdôraznil,
že povinnosť zaplatiť primeranú odmenu nie je podmienené vykonaním kontroly, ako ani spísaním
protokolu o jej vykonaní. Následne uviedol, že prítomnosť technického zariadenia nepriamo preukazuje

aj charakter prevádzky žalovaného, ktorý vykonával v rámci prevádzky predaj na priamu konzumáciu
nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov, rovnako
prevádzkoval v dotknutých priestoroch nevýherné hracie automaty, biliardové stoly a zábavné stoly
(čo potvrdil sám žalovaný), pričom si musel byť ako podnikateľ, podnikajúci za účelom dosiahnutia
zisku, vedomý, že prítomnosť technického zariadenia, prostredníctvom ktorého dochádza k prehrávaniu,

resp. prenosu skladieb chránených právami výkonných umelcov, výrobcom zvukových záznamov a
audiovizuálnych záznamov, má vplyv na zvýšenie atraktívnosti, resp. ziskovosti jeho prevádzky, a to
právespoukazomnavnímavosťverejnostivočitakémutoprenosu.Vnadväznostinauvedenépovažoval
za preukázané, že v priestoroch prevádzky žalovaného dochádzalo v rozhodnom období k vykonávaniu
verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov

prostredníctvom technického zariadenia, teda žalovaný je povinný uhradiť výkonným umelcom a
výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu. Žiadal preto odvolací súd, aby
zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a prizná mu nárok na náhradu trov
prvoinštančného i odvolacieho konania.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, pričom s tvrdeniami žalobcu uvedenými v
odvolaní sa nestotožnil a napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, a preto žiadal odvolací súd
o jeho potvrdenie.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

6. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj
keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
7. Z citovaného ustanovenia § 380 CSP vyplýva, že v podanom odvolaní odvolateľ vymedzuje, z akých
dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania,
t.j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na

podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto
porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také
dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo.
Jedinú výnimku predstavuje oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, a to z úradnej moci.

8. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za to, že počas konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla

byť preukázaná, a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzujepre seba priaznivé dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obo 52/2010).

9. V rámci dokazovania platí zásada (§ 132 v spojení s § 185 ods. 1 CSP), že každý účastník musí
uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak
povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ
svojho rozhodnutia.

10. Prvá odvolacia námietka žalobcu sa týkala toho, že uskutočňovanie verejného prenosu
prostredníctvom technického zariadenia v rámci prevádzky žalovaného je preukázané závermi
kontrolnejčinnostižalobcu,vykonanýchvdňoch03.10.2013a10.07.2017,pričompovinnosťžalovaného
platiť primeranú odmenu nie je podmienené vykonaním kontroly, ako ani spísaním protokolu o jej
vykonaní. Táto odvolacia námietka žalobcu podľa odvolaciu súdu nie je dôvodná, nakoľko je právne
irelevantné, či zákon požaduje od žalobcu vykonanie kontroly, prípadne spísanie protokolu o nej, keďže v

zmysle CSP sú strany sporu povinné nielen označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci,
ale i podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu (čl. 8 CSP). Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré
opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Nakoľko v danom
prípade žalovaný spochybnil v konaní, že by vo svojej prevádzke mal technické zariadenie, stalo sa

toto tvrdenie sporným, a bolo preto, ak chcel žalobca v spore uspieť, na ňom, aby dôkazne podložil
svoje tvrdenie o prítomnosti technického zariadenia v prevádzke žalovaného (teda mal uniesť dôkazné
bremeno ohľadom svojho tvrdenia). Keďže tak v konaní neučinil, dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech.

11. Druhá a posledná právne relevantná odvolacia námietka konštatovala, že prítomnosť technického
zariadenia v prevádzke žalovaného nepriamo preukazuje aj charakter prevádzky žalovaného, a
navyše, žalovaný si musel byť vedomý ako podnikateľ, že prítomnosť technického zariadenia má
vplyv na zvýšenie atraktívnosti, resp. ziskovosti jeho prevádzky; z uvedených skutočností mal
žalobca za preukázané, že v priestoroch prevádzky žalovaného dochádzalo k vykonávaniu verejného

prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom
technického zariadenia. Uvedené tvrdenia podľa odvolacieho nijakým spôsobom nepreukazujú
prítomnosť technického zariadenia v prevádzke žalovaného; nutnou podmienkou obdobnej prevádzky
alebozvýšeniaatraktivityprevádzkyniejeprítomnosťtechnickéhozaradenianaprenoszaznamenaných
výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Z uvedených tvrdení žalobcu preto

nemožno nijakým spôsobom dospieť k jednoznačnému záveru, že žalovaný mal v prevádzke technické
zariadenie. Možno dodať, že skutočnosť preukazovanú iba nepriamymi dôkazmi možno mať za
preukázanú, ak na základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov možno bez rozumných pochybností
nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť skutočne stala (že je pravdivá) a nestačí,
ak možno iba usudzovať na možnosť jej pravdivosti (na jej pravdepodobnosť) (rozsudok Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 2682/2013, 93/2014 zo dňa 26.04.2014). V uvedenom prípade odvolací súd
konštatuje, že na základe výsledkov dokazovania nemožno bez rozumných pochybností nadobudnúť
istotu o prítomnosti technického zariadenia v prevádzke žalovaného.

12. Nakoľko odvolacie námietky žalobcu neboli dôvodné a schopné privodiť pre neho priaznivejšie

rozhodnutie, odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko hoci si žalovaný náhradu týchto trov konania uplatnil, žiadne trovy odvolacieho

konania mu z obsahu spisu nevyplývajú.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektuna súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).