Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809204119
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8809204119.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu Z. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. K.
P.. XXX/XX, XXX XX N. H. R., zastúpený JUDr. Lukášom Kišeľákom, advokátom, Advokátska kancelária
Jarková 63, Prešov proti žalovanému Z.. Ľ. C., H.. XX.XX.XXXX, C. X. XX/X, XXX XX N. H. R. zast.
JUDr.LadislavomBujňákom,advokátom,AdvokátskakanceláriaSládkovičova8,Prešov,ovyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou č.k. 5C 91/2009-730 zo dňa 25.7.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd
Z vecí patriacich do bezpodielového vlastníctva účastníkov konania:
Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal:
fotoaparát v hodnote 300 eur,

notebook v hodnote 76,81 eur,
manželskú posteľ v hodnote 33,19 eur,
matrace v hodnote 13,27 eur,
kuchynský set v hodnote 13,27 eur,
motorové vozidlo značky Nissan v hodnote 5.311,02 eur. Spolu išlo o hnuteľné veci v celkovej hodnote
5.747,56 eur.
Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal:

koberec a koberec do obývačky v hodnote 26,55 eur a 24,89 eur,
sedacia súprava v hodnote 82,98 eur,
multifunkčné zariadenie v hodnote 16,59 eur,
rolety v hodnote 4,39 eur,
automatickú práčku v hodnote 49,45 eur, teda veci v hodnote spolu 204,85 eur.
Určil, že žalobkyňa je povinná uhradiť polovicu zostatku dlhu účastníkov konania z úverovej zmluvy č.
0561309008/0900, ktorý bol poskytnutý spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. v sume 1.004,58 eur.

Súd určil, že žalovaný je povinný uhradiť polovicu zostatku dlhu účastníkov konania z úverovej zmluvy č.
0561309008/0900, ktorý bol poskytnutý spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. v sume 1.004,58 eur.
Žalobkyni uložil povinnosť uhradiť polovicu zostatku dlhu účastníkov konania z úverovej zmluvy č.
0561476850/0900, ktorý bol poskytnutý spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. v sume 8.473,77 eur.Žalovanému uložil povinnosť uhradiť polovicu zostatku dlhu účastníkov konania z úverovej zmluvy č.
0561476850/0900, ktorý bol poskytnutý spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. v sume 8.473,77 eur.
Ďalej súd žalobkyni uložil povinnosť uhradiť zostatok dlhu účastníkov konania zo zmluvy o stavebnom

úvere č. 1816399901, uzavretej s Prvou stavebnou sporiteľňou v sume 3.671,78 eur.
Žalobkyni uložil povinnosť vyplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu sumu 5.749,88 eur a to do
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Prvoinštančný súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe žalobkyne, ktorá žiadala, aby súd rozhodol o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Uviedla, že okrem hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom
vysporiadania, predmetom vysporiadania majú byť aj dlhy účastníkov konania a naviac aj byt, ktorý sa
nachádza na X.poschodí bytového domu č. XX na sídlisku X. vo N. H. R.X., č. bytu XX, postavený
na parcele č. XXXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. N. H. R., pretože tento byt nadobudli strany
sporu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželského spolužitia. Žalobkyňa

v žalobe ďalej uviedla, že so žalovaným žila v období od júla 1998 do 15.11.2003 v družskom vzťahu v
spoločnombyte.Následnedňa15.11.2003uzatvorilimanželstvo,ktorébolorozsudkomOkresnéhosúdu
Vranov nad Topľou č.k. 4C 62/2009-44 zo dňa 17.4.2009 rozvedené. Rozsudok sa stal právoplatným dňa
11.5.2009. Počas spolužitia v roku 2004 odkúpili s manželom od bytového družstva byt. Rekonštrukciu
bytuvykonávalieštepreduzavretímmanželstva.Počastrvaniamanželstvanadobudlivžalobeoznačené

hnuteľné veci, motorové vozidlo a zároveň ku dňu zániku manželstva v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov mali 3 úvery.

3. Prvoinštančný súd vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov prikázaním presne určených
hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva každého z manželov. Rozhodol, kto je preberateľom a v

akom rozsahu dlhu voči Slovenskej sporiteľni a Prvej stavebnej sporiteľni. Skonštatoval po vykonanom
dokazovaní, že byt do bezpodielového vlastníctva manželov nepatrí. Z dohody o prevode členských
práv a povinností zo dňa 21.7.1995 vyplýva, že žalovaný nadobudol členský podiel v stavebnom
bytovom družstve k bytu č. XX od O. A.. Žiadosť o prevod bytu do osobného vlastníctva podal na
stavebnom bytovom družstve dňa 6.3.2002. Zmluva o prevode bola datovaná dňa 4.5.2004. Strany

uzavreli manželstvo dňa 15.11.2003. Prvoinštančný súd z výsluchu svedkov, ale aj darovacou zmluvou
mal preukázané, že rodičia žalovaného mu za účelom splatenia členského vkladu požičali sumu 25.000
Sk dňa 28.3.2004. Táto suma bola použitá na vyplatenie členského podielu dňa 30.3.2004, peniaze
boli osobne odovzdané do pokladne Stavebného bytového družstva vo Vranove. Tvrdenia žalobkyne,
že na odkúpenie bytu boli použité financie z úverovej zmluvy uzavretej s Prvou stavebnou sporiteľňou

neboli preukázané, nepotvrdzuje to ani účel, na ktorý bol tento úver poskytnutý a spochybňuje to aj
čestné prehlásenie pracovníčky Stavebného bytového družstva vo Vranove X. B.P.B., ktorá prehlásila
dňa 21.8.2013, že sa už nepamätá na okolnosti podpisu pri prevode bytu do osobného vlastníctva
žalovaného. Uviedla, že žalovaný zaplatil splátku anuity za byt vo výške 22.717 Sk a základný členský
vklad vo výške 1.750 Sk do pokladne Stavebného bytového družstva Vranov nad Topľou v hotovosti.

Uviedla, že predchádzajúce vyhlásenie napísané dňa 30.9.2011, ktoré má žalobkyňa, bolo napísané
pod nátlakom a nie je pravdivé.
Žalovaný nadobudol členstvo a nájom družstevného bytu ešte pred uzavretím manželstva so
žalobkyňou. Uzavretím manželstva im vzniklo len právo spoločného nájmu bytu, nevzniklo im spoločné
členstvo v družstve. Vychádzajúc z ust. § 16 ods. 1 zákona 182/1993 Z.z. stavebné bytové družstvo

postupovalo správne, keď družstevný byt previedlo do vlastníctva žalovaného, ktorý bol výlučným
členom družstva. Nakoniec obdobne postupoval aj Najvyšší súd SR v rozsudku z 28.2.2008 sp.
zn. 3Cdo 291/2006, v ktorom súd vychádzal z konštrukcie transformácie členského podielu. Citoval
časť uvedeného rozhodnutia, podľa ktorého „družstevný byt v dome vo vlastníctve bytového družstva
nie je vo vlastníctve člena bytového družstva. Pokiaľ však ide o členský podiel, ktorý môže byť

predmetom prevodu alebo dedenia, tento má určitú majetkovú hodnotu, ktorého cena sa stanoví ako
cena všeobecná, t.j. cena, za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva
a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a podobne, pričom obvykle sa táto
trhová hodnota zisťuje porovnaním s už realizovanými prevodmi členských podielov (podobných bytov)
v danom čase a mieste (R40/2002). Ak je členom bytového družstva iba jeden z manželov, v prípade

zániku manželstva členský podiel pripadá zo zákona tomuto manželovi. Z uvedeného vyplýva, že zákon
v týchto prípadoch chráni majetkové práva toho, kto získal právo na pridelenie družstevného bytu a
uzavrel nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu pred uzavretím manželstva; členský podiel pokiaľ
má majetkovú hodnotu, tak možno považovať za jeho majetok.Pri prevode vlastníctva družstevného bytu do výlučného vlastníctva člena družstva, nedochádza k
transformácii družstevných práv oboch manželov (aj keď sú spoločnými nájomcami bytu), ale iba k
transformácii družstevných práv toho z manželov, ktorý je zároveň členom družstva (ide o majetok

nadobudnutý jedným z manželov za majetok patriaci do výlučného vlastníctva tohto manžela). To
znamená, že v takomto prípade nedochádza k nadobudnutiu nového majetku, ani rozmnoženie
doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu veci
ako predmetu osobného vlastníctva. Preto v tomto prípade nedochádza ani k vzniku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov“.

Prvoinštančný súd do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezahrnul veci, ktoré boli zakúpené
pred uzavretím manželstva, a to aj keď účastníci konania spolu žili. Takéto veci nepodliehajú pod režim
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Ohľadom počítača sa obe strany dohodli, že tento je zničený. Keďže neexistuje, nebol zahrnutý do masy
patriacej do BSM.
Prvoinštančný súd do BSM nemohol zahrnúť veci, ktoré nie sú samostatnou vecou, ale sú súčasťou

veci a ktoré sú súčasťou bytu, ako napríklad plastové okná, bytové jadro, dlažba a podobne, naviac,
keď tieto veci boli obstarané ešte pred uzavretím manželstva.
Preto prvoinštančný súd z hnuteľných vecí, ktoré manželia nadobudli, prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyne fotoaparát v hodnote 300 eur, notebook v hodnote 76,81 eur, manželskú posteľ v hodnote
33,19 eur, matrace v hodnote 13,27 eur, kuchynský set v hodnote 13,27 eur, motorové vozidlo Nissan

v hodnote 5.311,02 eur, spolu vo výške 5.747,56 eur.
Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal koberec a ďalší koberec do obývačky v hodnote 26,55
eur a 24,89 eur, ďalej sedaciu súpravu v hodnote 82,98 eur, multifunkčné zariadenie v hodnote 16,59
eur, ďalej rolety v hodnote 4,39 eur, automatickú práčku v hodnote 49,45 eur, teda spolu veci v hodnote
204,85 eur. Keďže dlažba a plastové okná, ktoré by prípadne do BSM patrili, nie sú samostatnou vecou,

sú súčasťou bytu, tieto veci súd nevyporiadaval, pretože do masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nepatria.
Prvoinštančný súd do masy BSM nezahrnul veci, ktoré získali manželia pred uzavretím manželstva,
ako aj veci získané darom. Bolo zistené, že žalovaný získal darom kávovar Eta, vysávač Zelmer, mixér
Moulinex, toastovač, televízor Sony, domáce kino, chladničku a kameru. Vyplýva to z predložených listín

a čestných prehlásení, ďalej z výpovedí svedkov a strán sporu.
Hodnota všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje 5.952,41
eur. Polovica je 2.976,205 eur, čo je suma, v akej by mal každý z bývalých manželov nadobudnúť veci
z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keďže žalobkyňa nadobudla veci v hodnote 5.747,56 eur,
rozdiel oproti podielu žalovaného predstavuje 2.771,355 eur, ktorú sumu je povinná žalovanému na

vzájomné vyrovnanie týchto hnuteľných vecí vyplatiť.
Prvoinštančný súd sa následne zaoberal aj dlhmi, ktoré zostali ku dňu právoplatnosti rozvodového
rozsudku. Takýmito dlhmi je úver č. 0561309008/0900, ktorý spolu predstavuje ku dňu právoplatnosti
rozvodového rozsudku sumu 12.880,97 eur. Na tento úver žalovaný zaplatil 5.210,06 eur a žalobkyňa
11.264,89 eur. Zostáva doplatiť dlh vo výške 2.009,16 eur, teda v polovici predstavuje tento nedoplatok

1.004,58 eur. Prvoinštančný súd zistil, že žalovaný na tento úver uhradil celkovo 10.058,80 eur a
žalovanázaplatilasumu5.216,15eurasumu1.200eur.Takpoodpočítanívychádza,žežalovanýuhradil
na tento úver o 1.618,315 eur viac, ako je jeho diel a túto sumu mu je povinná žalobkyňa uhradiť.
Ďalej strany sporu mali úver č. 0561476850/0900, ku dňu 17.4.2009 bola istina 22.625,17 eur + úrok vo
výške 69,45 eur, spolu 22,694,62 eur. Aktuálny zostatok predstavoval 16.947,54 eur, z čoho polovica

predstavuje 8.473,77 eur. Na tento úver zaplatil žalovaný sumu 14.672,07 eur, žalovaná na tento úver
neuhradila nič. Polovica zo sumy, ktorá pripadá na každého z bývalých manželov, predstavuje 11.347,31
eur. Aktuálny zostatok bol 16.947,54 eur, teda polovica pre každého je 8.473,77 eur. Žalovaný zaplatil
sumu 14.672,07 eur, teda o 3.324,76 eur viac, ako bol jeho diel. Túto sumu mu je povinná uhradiť
žalobkyňa.

Uvedené úvery boli v Slovenskej sporiteľni, a.s.
Čo sa týka úveru, ktorý mali strany sporu v Prvej stavebnej sporiteľni k 17.4.2009 predstavoval 5.678,90
eur. Vo vzťahu k tomuto úvere bolo vedené konanie pod sp. zn. 13C 416/2014, podľa rozsudku
dlžníci boli zaviazaní zaplatiť veriteľovi 3.671,78 eur spolu s úrokmi z omeškania. Ku dňu rozhodnutia
prvoinštančného súdu k 15.12.2015 dlh predstavuje sumu 3.671,78 eur, polovica z toho je 1.835,89 eur

a polovica z už uhradenej sumy 2.071,34 eur a 986 eur a 1.200 eur, t.j. 4.257,34 eur, žalobkyňu na
tento úver od 17.4.2009, čo je polovica 2.128,67 eur. Teda žalobkyňa zaplatí aj polovicu podielu dlhu
žalovaného v sume 3.964,56 eur, ktorý je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni.Bolo preukázané, že tento dlh uhrádzala len žalobkyňa. Na zaplatenie tohto dlhu súd zaviazal len
žalobkyňu, pretože ručiteľmi sú jej rodičia. Počas tohto konania uhradila žalobkyňa na tento dlh sumu
1.200 eur a tak dlh predstavuje 2.471,78 eur.

K 17.4.2009 dlh predstavoval 5.678,78 eur. Od 17.4.2009 do 30.11.2014 na tento úver bolo uhradených
2.071,34 eur z účtu 2611272100/1100 a suma 986 eur z účtu č. 2920970754/0200. Počas konania
žalobkyňa uhradila ešte sumu 1.200 eur, ako bolo uvedené vyššie.
Pokiaľ sa týka dlhu na osobnom účte č. 107859384/0900, k 17.4.2009 predstavoval 690,93 eur. Aktuálne
zostatok predstavuje k 21.1.2015 sumu 672,05 eur. Na tomto účte bola disponentkou Z. Z. a bol

evidovaný na meno Ľ. C.. Žalovaná mala platobnú kartu k tomuto účtu, ktorá bola zrušená rok pred
právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
Debet na tomto účte nemôže patriť do BSM, pretože ide o zmluvu, ktorú uzavrel žalovaný pred
uzavretím manželstva. Žiadne dôkazy o tom, aké presné výbery žalobkyňou boli vykonané a okolnosti,
že finančné prostriedky neboli použité na spoločnú domácnosť, neboli v konaní žalovaným preukázané.
Zo samotnej podstaty osobného účtu je zrejmé, že z neho sú hradené bežné potreby domácnosti.

Tvrdenia žalovaného neboli podopreté príslušnými dôkazmi. Sám žalovaný ako majiteľ účtu dobrovoľne
zriadil pre žalobkyňu kartu k tomuto osobnému účtu.
Na záver prvoinštančný súd zhrnul, že hodnota všetkých vecí patriacich do BSM predstavovala 5.952,41
eur. Polovica je 2.976,205 eur, žalobkyňa nadobudla veci v hodnote 5.747,56 eur, teda získala vo
vzťahu k hnuteľným veciam oproti žalobcovi vyššiu hodnotu majetku o 2.771,355 eur, ktorú musí vyplatiť

žalovanému. Vo vzťahu k dlhom prvoinštančný súd sa zaoberal tým, že vo vzťahu k dlhu z titulu úveru
0561309008 žalobkyňa zaplatila menej oproti žalovanému o sumu 3.618,315 eur a vo vzťahu k úveru
č. 0561476850 o sumu 3.324,76 eur. Teda spolu zaplatila na úveroch menej 9.714,435 eura.
Vo vzťahu k úveru Prvej stavebnej sporiteľni žalovaný neuhradil žiadnu finančnú čiastku, jeho podiel na
úhradách predstavuje 3.964,56 eur.

Po kompenzácii týchto plnení predstavuje suma 5.749,88 eur dorovnanie za už uhradenú výšku dlhov
žalovaným. Prvoinštančný súd tak rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
konania aplikujúc ust. § 143, § 148 a § 150 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a stranám náhradu trovy konania nepriznal, pretože
úspech u oboch bol v rovnakej výške.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Namietala postup
prvoinštančného súdu, keď do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezahrnul aj byt č.
XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu, súp. č. XX na K. X. vo N. H. R., ktorý je
postavenýnaparceleXXXX/XX,zapísanýnaLVč.XXXX,k.ú.N.H.R..Poukázalanato,žebytnadobudli

spoločne so žalovaným ako manželia. Tieto okolnosti nakoniec potvrdzuje aj svedecká výpoveď pani S.,
ktorá ju utvrdila v tom, že pri kupovaní bytu, pokiaľ finančné prostriedky boli zaplatené zo stavebného
sporenia, byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej uviedla, že pri kúpe bytu na
bytové družstvo odniesla manželovi sumu 33.000 Sk, čo nakoniec potvrdila aj pani B.P.B., pracovníčka
bytového družstva. Úver a medziúver z Prvej stavebnej sporiteľne bol použitý na kúpu bytu a na jeho

rekonštrukciu, sčasti boli vyrovnané predchádzajúce úvery a malé drobné úvery mimo tých, ktoré boli
predmetom žaloby. Žalobkyňa trvala na tom, aby byt bol predmetom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, pretože byt sa kupoval z prostriedkov patriacich do BSM počas trvania BSM. Pri uzatváraní
kúpnej zmluvy s bytovým družstvom však bola upozornená, že vlastníkom bytu bude len žalovaný. Na
druhej strane však bola ubezpečená pracovníčkou Prvej stavebnej sporiteľne, ako aj svojimi rodičmi, že

byt bude patriť, vzhľadom na to, že bol uhradený z majetku patriaceho do BSM, do BSM.
Žalobkyňa ďalej namietala, že prvoinštančný súd zobral do úvahy výpoveď svedka Z. C., keď tento
bol ako verejnosť prítomný na skoršom pojednávaní. Tento svedok nemal byť vypočutý ako svedok a
prvoinštančný súd tieto okolnosti nezohľadnil, aj keď boli žalobkyňou namietané.
Žalobkyňa namietala aj výpoveď Q. C., ktorá pri svojej svedeckej výpovedi bola upozorňovaná

a usmerňovaná žalovaným, čo je zaprotokolované aj v zápisnici z pojednávania. Žalobkyňa
namietala porušenie procesných práv s dopadom na meritórne rozhodnutie, keď napriek navrhnutému
dokazovaniu výsluchom svedka X. S., ktorý bol navrhovaný žalovaným a na výsluchu ktorého následne
trvala aj žalobkyňa a mal byť osobne prítomný pri podpisovaní darovacej zmluvy, na základe ktorej mali
rodičia žalovaného darovať žalovanému finančné prostriedky účelovo viazané na kúpu bytu, súd tohto

svedka nevypočul, ale uspokojil sa len s čestným vyhlásením. Mal ho predvolať na pojednávanie, pričom
súd neodôvodnil, na základe čoho tento nevyhovel návrhu na vykonanie dôkazu výsluchu svedka, na
ktorom trvala žalobkyňa.Prvoinštančný súd nevypočul svedkyňu B.B., ktorá bola žalobkyňou opakovane navrhovaná na
vypočutie. Osvojil si závery o tom, že byt nepatrí do BSM, pričom uspokojil sa len s vyhláseniami
menovanej svedkyne, ktorá nakoniec vyhlásila, že okolnosti podpisu zmluvy o prevode vlastníctva a

platenia sumy anuity kúpnej ceny si už nepamätá. Súd mal za účelom zistenia skutkového stavu túto
svedkyňu vypočuť. Konaním, keď ju nevypočul, porušil ústavné práva žalobkyne na spravodlivý súdny
proces.
Prvoinštančný súd vo vzťahu k darovacej zmluve zo dňa 28.3.2016 vychádzal z toho, že rodičia
žalovanému teoreticky poskytli finančné prostriedky vo výške 25.000 Sk. Nebolo však preukázané, že

tieto finančné prostriedky boli použité na zaplatenie kúpnej ceny za byt. Naopak, svedecká výpoveď
svedkyne S., Z., žalobkyne, čestné vyhlásenie Z.. Z.X.F. a X.. B.P.B. v konečnom dôsledku svedčia
o tom, že finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny za byt boli použité zo stavebného úveru a
medziúveru poskytnutého Prvou stavebnou sporiteľňou stranám sporu, a teda že byt patrí do BSM.
Súd nevyhodnotil hodnoty získané zo spoločných prostriedkov, z ktorých došlo k zhodnoteniu bytu, ktorý
nebol zahrnutý do masy BSM. Došlo pritom pri použití hodnôt patriacich do BSM k zhodnoteniu veci vo

výlučnom vlastníctve jedného z manželov.
Súd nesprávne ustálil otázku, ktoré veci nadobudol do vlastníctva žalovaných vo forme daru. Domáce
kino značky SONY, mal žalovaný dostať od Z.. K. len na základe čestného vyhlásenia, na ktorom
je podpis, avšak nie úradne overený. V prípade čestného vyhlásenia S.. S. súd vyžiadal overenie
jeho podpisu. Rovnako postupoval súd v prípade darovaných vecí od rodičov žalovaného a ustálil,

že vysávač Moulinex, mixér Moulinex a kávovar Eta nepatria do BSM, pretože boli zakúpené z
finančných prostriedkov, ktoré žalovanému mali darovať jeho rodičia. Na čestnom vyhlásení absentuje
overenie podpisu darcov. Oba čestné prehlásenia sú napísané v ten istý deň, tým istým perom a
tou istou osobou. Žalobkyňa namietala dôveryhodnosť týchto dôkazov. Darcovia darovanie vo svojich
účastníckych výpovediach nikdy nepotvrdili.

Pokiaľ sa týka motorového vozidla značky Nissan Micra, žalobkyňa namietala prikázanie motorového
vozidladojejvýlučnéhovlastníctva.Motorovévozidlosúdocenilnahodnotu5.311,02eur,keďžalobkyňa
predložila doklad o tom, že motorové vozidlo má hodnotu 3.510 eur. Kľúče a doklady od motorového
vozidla sa nachádzajú v držbe žalovaného, žalovaný jej motorové vozidlo odmietal vydať a zamedzil
akékoľvek užívanie. Motorové vozidlo je ponechané pred bytovým domom vo N. H. R..

Žalobkyňa odmietla, aby posteľ a matrace boli prikázané do jej výlučného vlastníctva, keď sa z
bytu odsťahovala, zabezpečila si riešenie bytovej otázky sama. Zdržiava sa mimo územia Slovenskej
republiky, a preto nemá záujem o tieto dve veci. Vzhľadom na cenu týchto hnuteľných vecí je prikázanie
veci žalobkyni neefektívne a zaťažuje ju.
Žalobkyňa aj naďalej trvala na výsluchu X.. S., X.. B.B., Z.. K. a na nariadení znaleckého dokazovania

na ocenenie hodnoty bytu. Namietala ďalej určenie miery podielu strán sporu na úhradách dlhov, keď
úver v stavebnej sporiteľni by mali zaplatiť obe sporové strany na polovicu. Žiadala preto prvoinštančný
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý podrobne vo svojom vyjadrení sa

vysporiadal s námietkami žalobkyne. Najmä poukázal na to, že byt je jeho výlučným vlastníctvom, na
byt mu poskytli finančné prostriedky jeho rodičia, predtým bol členom družstva a mal byt v nájme.
Finančné prostriedky, ktoré počas trvania manželstva boli získané zo stavebnej sporiteľne, neboli
použité na rekonštrukciu bytu, ani na kúpu bytu, boli použité na vyrovnanie predchádzajúcich úverov,
na úhradu malých, drobných úverov a na vyplatenie motorového vozidla. Výpoveď svedkyne S. pred

prvoinštančným súdom nepotvrdzuje okolnosť, že z finančných prostriedkov úveru z Prvej stavebnej
sporiteľne bol byt kúpený. Vo vzťahu k svedkyni B.B. je nepredstaviteľné, aby táto pracovníčka
StavebnéhobytovéhodružstvavoVranovenadTopľousipamätalakonkrétneuzatvoreniekúpnejzmluvy
na byt so žalovaným, keď táto pracovníčka uzatvárala minimálne ročne 100 obdobných zmlúv. Uviedol,
že počas konania boli vypočutí všetci svedkovia navrhnutí stranami sporu. Je na mieste, by vo veci sa

rozhodlo.

6. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na správne závery prvoinštančného
súdu, na správny postup prvoinštančného súdu pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, uviedol, že byt nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s

poukazom na existujúcu súdnu prax a judikatúru a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného
súdu ako vecne správny potvrdil. Uplatnil si trovy konania.7. K vyjadreniu k odvolaniu žalovaného predložila žalobkyňa svoje písomné stanovisko, keď bližšie
rozviedla, že trvá na zaradení bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a trvá na jeho
vyporiadaní. Poukázala na listinné dôkazy a svedecké výpovede, ktoré uvedenú okolnosť potvrdzujú.

Žiadala, aby odvolací súd zrušil prvoinštančný rozsudok a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie
prvoinštančnému súdu.

8. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a

nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej
inštanciejesprávne.Prvoinštančnýsúdvdostatočnejmierezistilskutkovýstav,zozistenéhoskutkového
stavu vyvodil správne právne závery a správne vo veci aj rozhodol.
Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi a skutkovým stavom zisteným prvoinštančným súdom.
Prvoinštančný súd vo vzťahu k predmetu vysporiadania určil správne, že byt do tohto majetkového
spoločenstva nepatrí a vo vzťahu k namietanému porušeniu procesných práv žalobkyne nie každé

porušenieanamietanietohtoporušeniamusíviesťkzrušeniuodvolanímnapadnutéhorozsudku.Úlohou
odvolacieho súdu je totiž posúdiť, ako závažné bolo každé namietané porušenie procesného práva
odvolateľa. Pritom môže odvolací súd dospieť k záveru, že niektoré menej závažné pochybenie môže
napraviť aj svojim vlastným postupom. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia je len taký zásah do práv na
spravodlivý súdny proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v odvolacom

konaní napraviť.
V prejednávanej veci však pochybenia, ktoré sú vytýkané žalobkyňou prvoinštančnému súdu sú menej
závažnéporušeniaprocesnýchprávžalobkyne,ktorémôžeodstrániťodvolacísúdvosvojomrozhodnutí.

9. Ako to vyplýva z obsahu spisového materiálu a medzi stranami to nie je sporné, účastníci konania žili

v družskom vzťahu v spoločnej domácnosti od júla 2008 do uzavretia manželstva dňa 15.11.2003. Žili
v byte, ktorý byt ako člen družstva a výlučný nájomca užíval žalovaný. Dňa 5.2.2002 požiadal žalovaný
OSBD Vranov nad Topľou o prevod tohto bytu do osobného vlastníctva. K prevodu bytu došlo zmluvou
zo dňa 4.5.2004, v čase, kedy žalovaný a žalobkyňa mali uzavreté manželstvo (dňa 15.11.2003).
V čase do uzavretia manželstva aj podľa tvrdenia žalobkyne vykonali v byte rekonštrukčné práce.

Potvrdil to aj otec žalobkyne vo svojom vyhlásení, ktoré sa nachádza na čl. 612 súdneho spisu. Tieto
rekonštrukčné práce a výdavky v súvislosti s obstarávaním spoločných vecí do uzavretia manželstva súd
nie je oprávnený vyporiadavať, pretože netvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Obe strany sporu tvrdili, že finančné prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny na Stavebnom bytovom
družstve vo Vranove použili z iného zdroja. Žalobca tvrdil, že tieto finančné prostriedky dostal do daru

od svojich rodičov a túto okolnosť súdu aj preukázal. Žalobkyňa tvrdila, že finančné prostriedky na kúpu
bytu boli použité zo stavebného sporenia. Preukázanie tejto okolnosti zo strany žalobkyne ostalo sporné.
Bez ohľadu na to, z akých finančných prostriedkov bola financovaná kúpa bytu od stavebného bytového
družstva, byt sa nestal predmetom majetkového spoločenstva obidvoch manželov. Prvoinštančný súd
pri rozhodovaní správne poukázal na ust. § 16 a aj § 28 zák. č. 182/1993 Z.z. Vysporiadal sa riadne s

otázkou, či uzatvorením kúpnej zmluvy s výlučným členom bytového družstva, teda žalovaným, vzniklo
jeho výlučné vlastníctvo k predmetu prevodu, teda k bytu, alebo či vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov k tomuto bytu, ktoré by odôvodňovalo potom zahrnutie tohto bytu do bezpodielového
spoluvlastníctva a do vyporiadania tohto majetkového spoločenstva. Odvolací súd nemá dôvod odkloniť
sa od súdnej praxe poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo 291/2006 zo dňa 28.2.2008,

prípadne aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 2MCdo 8/2013 a uznesenie Ústavného súdu
SR č.k. II.ÚS 591/2014-13 zo dňa 24.9.2014. V období, kedy uzavretím manželstva so žalobkyňou
žalobkyni vzniklo len právo spoločného nájmu družstevného bytu, žalovaný pristúpil k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy na tento byt v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Ustanovenie § 16 tohto zákona špeciálne upravuje vo vzťahu k ust. § 143 Občianskeho

zákonníka nadobudnutie majetku za trvania manželstva, kedy je potrebné dať prednosť tejto špeciálnej
úprave uvedenej v ust. § 16 ods. 1 citovaného zákona. Potom platí, že ak členom bytového družstva
je iba jeden z manželov a členský podiel pripadá zo zákona len tomuto jednému manželovi, jeho
majetkové právo je chránené tým, že členský podiel má majetkovú hodnotu patriacu výlučne do práva
žalovaného. Nie je na strane žalobkyne spoločné členstvo v bytovom družstve, žalobkyňa uzavretím

manželstva nezískala a nenadobudla majetkovú hodnotu k tomuto bytu, len právo nájmu, v takom
prípade nie je možné, aby sa žalobkyňa pri prevode vlastníctva bytu, ktorý získal do nájmu a ku ktorému
členský podiel získal žalovaný, stala aj žalobkyňa. Pri kúpe tohto bytu na strane žalovaného došlo len k
transformácii družstevných práv žalovaného k tomuto bytu a žalovaný sa stal jeho výlučným vlastníkom.K rozmnoženiu spoločného majetku patriaceho aj žalobkyni ako manželke nedošlo. Preto okolnosť, z
akých finančných prostriedkov bola uhradená kúpna cena za byt, je vo vzťahu k rozsahu vecí patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov právne bezvýznamná.

10. Súd ďalej zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené dňa 11.5.2009.
Porozvodesabývalímanželianaspôsobemajetkovéhovyporiadanianedohodli,pretožalobkyňapodala
na súd žalobu a žiadala spoločný majetok nadobudnutý účastníkmi konania vyporiadať rovnako na
polovicu. Takýto postup predpokladá ust. § 148 a § 150 Občianskeho zákonníka.

Prvoinštančný súd správne zistil veci, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
konania, teda veci, ktoré nadobudli spoločne manželia počas trvania manželstva od 15.11.2003 do
11.5.2009. Tieto veci označil aj vo výroku napadnutého rozsudku a okrem bytu, ktorý žalobkyňa žiadala
zahrnúť do bezpodielového vlastníctva manželov, strany sporu počas prvoinštančného konania sa na
pojednávaní dňa 9.11.2009 a 15.12.2009 zhodli na okruhu týchto vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a na ich zostatkových hodnotách. Vyporiadanie prvoinštančný súd vykonal

podľa zásad uvedených v ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Nebolo zistené, že by výška podielov
oboch bývalých manželov mala byť pri vyporiadaní rozdielna, pretože počas trvania manželstva obidvaja
manželia sa zaslúžili na nadobudnutí získaných majetkových hodnôt. Súd správne zistil, že predmetom
vyporiadania musia byť aj dlhy, ktoré ku dňu právoplatnosti rozvodového rozsudku existovali, ich rozsah
nebol sporný a nebolo sporné ani to, ktorý z manželov a akým spôsobom jednotlivé dlhy uhradil po

uzavretí manželstva z vlastných finančných prostriedkov.
Preto toto vyporiadanie považuje odvolací súd za správne a spravodlivé.

11. Pokiaľ sa však týka odvolacích námietok žalobkyne, je potrebné uviesť, že aj napriek všetkým
okolnostiam, ktoré žalobkyňa spochybňuje vo vzťahu k financovaniu nadobudnutia bytu do výlučného

vlastníctva žalobcu, byt nemôže byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na
okolnosti, za akých bola uzatváraná kúpna zmluva, nemôže nič zmeniť ani prípadne priaznivá svedecká
výpoveď pani X.F.P. B.P.B.. Táto svedkyňa bola navrhovaná na vypočutie žalobkyňou. Prvoinštančný
súd oboznámil strany sporu s jej písomnými vyjadreniami vo vzťahu k okolnostiam uzatvárania kúpnej
zmluvy žalovaným na byt a taktiež aj s ďalšími listinami, kde v neskoršom období sa svedkyňa vyjadruje,

že na okolnosti uzatvárania zmluvy so žalovaným si už nepamätá. Akákoľvek svedecká výpoveď tejto
navrhovanej svedkyne nemohla by priviesť voči žalobkyni priaznivejšie rozhodnutie vo vzťahu k určeniu
bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto jej výsluch zo strany prvoinštančného súdu
bol posúdený ako nedôvodný, a preto, keďže ani strany sporu na záver pojednávaní dňa 4.7.2016
v záverečných rečiach netrvali na dopočutí tejto svedkyne a pred vyhlásením uznesenia o ukončení

dokazovania jej dopočutie nenavrhli, je možné už aj s poukazom na vyššie uvedené považovať
vykonanie výsluchu touto osobou za nehospodárne a zbytočne predlžujúce spor. Preto aj odvolací súd
považoval túto odvolaciu námietku o nevypočutí svedkyne X.P. B.P.B. za nedôvodnú.

12. Prvoinštančný súd podľa žalobkyne nesprávne vychádzal pri hodnotení dôkazov aj zo svedeckej

výpovede Z. C., ktorý bol vypočutý po tom, čo bol predtým prítomný na pojednávaní.
Odvolací súd zistil, že svedok Z. C. je jeden zo svedkov, ktorí boli prítomní pri uzatváraní darovacej
zmluvy z 28.3.2004, na základe ktorej rodičia žalovanému darovali sumu 25.000 Sk na kúpu bytu.
Svedok Z. C. bol prítomný v pojednávacej miestnosti dňa 12.10.2010. Toto pojednávanie sa skončilo
bez prejednania veci, bez výsluchu účastníkov konania a svedkov. Na pojednávaní neboli vykonávané

žiadne procesné úkony zo strany súdu. Uvedené vyplýva zo zápisnice z pojednávania, ktorá sa
nachádza na čl. 128 a nasl. súdneho spisu. Následne na pojednávaní dňa 1.3.2011 zástupca žalobkyne
okolnosť prítomnosti brata žalovaného Z. C. na pojednávaní dňa 12.10.2010 namietal. Obdobná
námietka bola vznesená žalobkyňou aj na pojednávaní dňa 6.10.2011. Brat žalovaného Z. C. bol ako
svedok vypočutý na pojednávaní dňa 26.2.2014, na tomto pojednávaní súd vykonal jeho riadny výsluch

podľa v tom čase platného procesného predpisu (O.s.p.), strany sporu, ako aj súd kládli svedkovi riadne
otázky, na tomto pojednávaní už zástupca žalobkyne námietku voči tomuto svedkovi nevznáša.
Keďže prvotný moment, pre ktorý by mal byť svedok Z. C. podľa žalobkyne diskvalifikovaný pri
svojej svedeckej výpovedi a vierohodnosti tejto výpovede je okolnosť, že bol prítomný v pojednávacej
miestnosti na pojednávaní dňa 12.10.2010, je potrebné považovať za nedôvodnú. V tom čase v

pojednávacej miestnosti k prejednaniu veci nedošlo, takže svedok nemal možnosť sa oboznámiť s
okruhom otázok, na ktoré má vo veci v budúcnosti vypovedať.13. Žalobkyňa ďalej namietala hodnovernosť obsahu výsluchu svedkyne Q. C., ktorej mal žalovaný
diktovať, čo má ako svedkyňa pri svojej svedeckej výpovedi vypovedať priamo na pojednávaní.
Uvedená svedkyňa Q. C. bola vypočutá na pojednávaní dňa 26.2.2014. Jej svedecká výpoveď je

zapísaná v zápisnici z pojednávania. Svedkyňa najskôr vypovedala o okolnostiach, ktoré sú jej v
súvislosti s predmetom sporu známe, následne doplnil súd svoje otázky a následne obe strany sporu
menovanej svedkyni kládli doplňujúce otázky. V tom čase bol riadne dôkaz svedkyňou vykonaný,
namietaná okolnosť žalobkyňou v odvolaní nebola zistená. Z obsahu zápisnice z pojednávania
nevyplýva a ani odvolací súd nezistil zasahovanie žalovaného do výsluchu tejto svedkyne. Preto aj túto

námietku považoval odvolací súd za nedôvodnú.

14. Žalobkyňa namietala, že prvoinštančný súd vo veci nevypočul svedka S., ktorého síce ako svedka
navrhol žalovaný, neskôr na tomto svedkovi netrval. Na výsluchu svedka trvala žalobkyňa. Namietala,
že prvoinštančný súd sa uspokojil len s písomným vyhlásením tohto svedka, ktoré písomné vyhlásenie
muselo byť úradne overené pri podpise svedka, na rozdiel od iných písomných vyhlásení ďalších osôb,

kedy to nebolo potrebné.
Odvolací súd zistil, že písomné vyhlásenie tohto svedka nebolo podpísané pred úradom. Tento svedok
svoju neprítomnosť na pojednávaní a výsluchu ako svedka ospravedlnil z dôvodu, že sa spolu s rodinou
zdržiava v zahraničí. Ku konaniu sa vyjadril písomne. Prvoinštančný súd oboznámil obsah písomného
stanoviska svedka priamo na pojednávaní, pričom k obsahu tejto listiny nemali strany sporu žiadne

výhrady. Žalobkyňa nenavrhla dopočuť tohto svedka, keď zistila, že sa nachádza v zahraničí, ani v
záverečnej reči svojho zástupcu, ani pred vyhlásením uznesenia o ukončení dokazovania súdom v
prejednávanej veci. Podľa žalovaného svedok bol prítomný pritom, keď rodičia žalovaného mu darovali
finančné prostriedky na odkúpenie bytu. Vzhľadom na to, že svedok len potvrdzoval poskytnutie
finančných prostriedkov od rodičov žalovanému, avšak pre posúdenie okolnosti, či byt je alebo nie

je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov pôvod finančných prostriedkov, z ktorých bol
kupovanýbyt,nemávplyv,užsamotnávýpoveďaúčasťnapojednávanítohtosvedkabynebolaprínosná
žiadnej zo sporových strán a nebola by ani hospodárna. Preto správne postupoval prvoinštančný súd,
keď ako postačujúce pre posúdenie okolností dôležitých pre rozhodnutie vo veci považoval písomné
stanovisko tejto osoby.

15. V tejto súvislosti javí sa ako nedôvodná aj odvolacia námietka žalobkyne, kde tvrdila, že v priebehu
konania nebolo preukázané, či finančné prostriedky darované od rodičov žalovaného žalovanému vo
výške 25.000 Sk skutočne boli použité na kúpu bytu. Nič na vzniku vlastníctva bytu len žalovanému
nemôže meniť ani svedecká výpoveď matky žalobkyne, pani S. a ani vyhlásenie otca žalobkyne a pani

B.P.B..

16. Žalobkyňa ďalej v odvolaní namietala, že súd sa nezaoberal vnesenými hodnotami z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov do bytu žalovaného.
Tvrdila, že z finančných prostriedkov získaných z Prvej stavebnej sporiteľne ako medziúver, bola

financovaná rekonštrukcia bytu, nákup nového nábytku, okien a podlahy.
Tu odvolací súd poukazuje na vykonané dokazovanie pred prvoinštančným súdom a upriamuje
pozornosť na to, že podľa Prvej stavebnej sporiteľne finančné prostriedky boli určené na rekonštrukciu
a modernizáciu bytu. Žalobkyňa tvrdila, že finančné prostriedky z úveru z Prvej stavebnej sporiteľne boli
použité na kúpu bytu. Pokiaľ by tomu tak bolo, v takom prípade presne tak, ako to povedala bývalá

pracovníčka Prvej stavebnej sporiteľne, pani S.R.X.Á., tento účel - kúpa bytu by bol uvedený v účele
poskytnutia úveru a naviac by kúpna zmluva bola predložená stavebnej sporiteľni a až tak by boli
uvoľnené finančné prostriedky na čerpanie z tohto úveru. Keďže sa tak nestalo a finančné prostriedky
mali byť použité na modernizáciu a rekonštrukciu bytu, opäť odvolací súd poukazuje na dôkazy, ktoré
boli vykonané pred prvoinštančným súdom, keď opätovne tá istá pracovníčka Prvej stavebnej sporiteľne,

paniS.R.X.potvrdila,anakoniectouviedolajžalovaný,žeišlooznámurodinyžalobkyneatáimpomohla
získať úver zo stavebného sporenia a jeho čerpanie umožnila tak, že zaevidovala aj cudzie bločky do
dôvodov čerpania stavebného sporenia, na základe čoho boli vyplácané účastníkom konania finančné
prostriedky. Rozhodne nebolo preukázané, že by tieto finančné prostriedky v celom rozsahu tak, ako
to prezentovali pred Prvou stavebnou sporiteľňou, najmä žalobkyňa, boli použité na rekonštrukciu bytu,

pretože k tejto rekonštrukcii bytu došlo pred uzavretím manželstva, teda pred čerpaním medziúveru.
Tietofinančnéprostriedkytak,akotobolovpriebehukonaniapreukázané,bolipoužitéjednaknavykrytie
úveru, potom pokrytie drobných úverov, na akontáciu za motorové vozidlo. V priebehu konania nebolo
zistené,ažalobkyňatonepreukázala,žebynaúčelyosadenianovýchokienapodlahyvbytebolipoužitéfinančnéprostriedkyzbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Žalovanýtvrdil,žedobezpodielového
spoluvlastníctva manželov vniesol finančné prostriedky získané z odpredaja motorového vozidla značky
Škoda Fabia, ktoré mu výlučne patrilo. Odvolacia námietka zo strany žalobkyne nebola vyhodnotená

ako dôvodná, pretože žalobkyňa okolnosti dôležité pre posúdenie tohto nároku neuviedla žiadne.
Pritom platí, že práve žalobkyňa, pokiaľ trvá na tom, že zo spoločného majetku boli vnesené finančné
prostriedky do bytu, ktorý patrí výlučne žalovanému, je potrebné tieto hodnoty vysporiadať, musí tieto
okolnosti jednoznačne preukázať. Samotné tvrdenie nepostačuje a na základe tvrdení a nesúhlasov s
vykonanými dôkazmi, pokiaľ žalobkyňa nepreukáže inými dôkazmi opak, nie je možné vykonať dôkaz.

17. V odvolacom konaní žalobkyňa spochybňovala poskytnutie daru pánom K. manželovi vo forme
domáceho kina. Táto okolnosť bola preukázaná podľa žalobkyne len čestným vyhlásením, ktoré má
úradný podpis. Taktiež namietala, že žalovaný dostal od rodičov finančné prostriedky na kúpu vysávača,
mixéra a kávovaru. Spochybňovala darovanie žalovanému. V priebehu prvoinštančného konania na
strane 59 spisu a na strane 72 spisu vo vzťahu ku kávovaru bol dosiahnutý konsenz medzi stranami

sporu vo vzťahu k týmto položkám, keď obe sporové strany uznali, že išlo o veci darované od rodičov
žalovaného žalovanému. Došlo aj ku konsenzu, že tieto veci do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nepatria a naviac bolo zistené, že kávovar je bez hodnoty a mixér bol obstaraný ešte v roku
2002, teda pred uzavretím manželstva. Je pre odvolací súd nepochopiteľné, keď v priebehu celého
konania žalobkyňa vo vzťahu k týmto položkám aj napriek výslovným výzvam prvoinštančného súdu na

takmer každom pojednávaní, opäť vyzýval strany sporu, či na týchto dohodách, ktoré boli skôr uzavreté
a konsenzoch, ktoré boli stranami sporu odsúhlasené, strany sporu trvajú. Strany sporu nikdy k týmto
otázkam nemali rozdielny názor a tieto okolnosti po konsenzuálnych prejavoch nikto zo strán sporu
nerozporoval. Preto odvolacia námietka vo vzťahu k týmto okolnostiam javí sa byť ako účelová.

18. Odvolací súd sa ďalej zaoberal podrobne aj ocenením motorového vozidla. V spise sa nachádza
doklad o tom, že motorové vozidlo Nissan Micra kúpili strany sporu počas trvania manželstva na
leasingovúzmluvuakúpnouzmluvouvhodnote9.021,40Sktotomotorovévozidlonásledneodkúpili.Na
pojednávaní dňa 9.11.2009 strany sporu opäť konsenzuálne sa dohodli na ocenení motorového vozidla
vo výške 5.155,51 eur. V priebehu konania táto suma sa upravila na 5.311,02 eura. Túto sumu opäť aj

napriek výzvam prvoinštančného súdu v priebehu celého konania strany sporu nerozporovali a javila sa
počas celého konania suma ako dohodnutá, resp. ustálená konsenzuálne. V priebehu prvoinštančného
konania na čl. 62 súdneho spisu žalobkyňa predložila výpočet hodnotenia motorového vozidla na 3.510
eur. Dôkaz bol síce prvoinštančným súdom vykonaný, avšak z obsahu tejto listiny nie je zrejmé, kto,
na základe čoho a prečo oceňoval motorové vozidlo značky Nissan Micra. Táto listina nie je nikým

podpísaná, nie je datovaná a nie je z nej zrejmé, na aký účel bolo motorové vozidlo oceňované. Je preto
pre účely vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a doterajšie vzájomné dohody strán
sporu a konsenzuálne prejavy táto listina nepoužiteľná, aj keď žalobkyňa tvrdí, že ide o dôkaz svedčiaci
o cene motorového vozidla. Tu je potrebné uviesť, že pokiaľ by žalobkyňa nemala o motorové vozidlo
záujem, aby bolo prikázané do jej výlučného vlastníctva pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, potom by cena konsenzálne dohodnutá stranami sporu v priebehu prvoinštančného konania
bola pre žalobkyňu nevýhodnou. Žalobkyňa v záujme získať motorové vozidlo za čo najnižšiu sumu, z
ktorej by bola musela vyplácať žalovaného, viedla k predloženiu takejto listiny.
Po predložení listiny o výpočte ocenenia motorového vozidla, následne na otázku prvoinštančného
súdu vo vzťahu k oceneniu motorového vozidla naďalej strany sporu konsenzuálne prejavovali ochotu

vyporiadavať toto motorové vozidlo z ceny 5.311,02 eur. Voči tejto cene nemali námietky a vo vzťahu
k preukazovaniu inej ceny motorového vozidla zo strany strán sporu neboli predložené žiadne dôkazy.
Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď motorové vozidlo ponechal konsenzuálne dohodnutej
cene pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prejavený záujem žalobkyne o toto
motorové vozidlo zohľadnil pri prikázaní veci jednému z manželov.

19. Žalobkyňa ďalej namietala, že prvoinštančný súd jej prikázal posteľ a matrace s tým, že o tieto
veci nemá záujem. Nachádzajú sa v byte, ktorý užíva žalovaný a prenos týchto vecí k žalobkyni by bol
náročný a zaťažujúci.
Tu je potrebné poukázať zo strany odvolacieho súdu, že aj keď prvoinštančný súd bližšie neodôvodnil,

akýmspôsobompristúpilkrozdeleniutohtospoločnéhomajetku,jepotrebnéuviesť,žespoločnýmajetok
zásadne, keďže neboli preukázané iné okolnosti, je potrebné rozdeliť medzi stranami sporu na polovicu.
Nie je možné, aby niektoré z vecí ostali neprikázané jednému z rozvedených manželov. V takom prípade
ani jedna zo strán sporu nemala záujem o posteľ s matracami, táto hnuteľná vec bola vyporiadaná avzhľadomnato,žežalobkyňaodišlazospoločnejdomácnostibeztoho,abysizobralabytovézariadenie,
keď v byte ostal bývať žalovaný, ktorý tieto zariadenia nepotreboval a keďže nábytok bol obstarávaný
najmä z pôžičky, podľa tvrdenia žalobkyne zo stavebnej sporiteľne, bolo spravodlivé, keď gauč bol

prikázaný žalovanému, aby posteľ s matracami bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyni.
Žalobkyňa sa vyššou mierou, než žalovaný zaslúžila o nadobudnutie a udržanie tejto spoločnej veci.

20. Pokiaľ sa týka úverov, prvoinštančný súd správne postupoval, keď vyporiadal všetky úvery, ktoré
ku zániku manželstva strany sporu mali. Úvery vo vzťahu k Slovenskej sporiteľni boli vyporiadané

vzájomne medzi manželmi (nie vo vzťahu k Slovenskej sporiteľni) na polovicu, keď prvoinštančný súd
zohľadnil nielen výšku úveru, doteraz vykonané platby, platby počas trvania manželstva, platby po
rozvode manželstva a vzájomne vyporiadal vzájomné vzťahy medzi stranami sporu, ale správne pristúpil
už aj s poukazom na to, že úver vo vzťahu k Prvej stavebnej sporiteľni je úverom, kde ručitelia sú rodičia
žalobkyne, aby zodpovednosť za uhrádzanie tohto úveru aj ako zmluvná strana mala žalobkyňa s tým,
že úhrada tohto úveru bude dorovnaná tak, ako to vypočítal prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku

polovičnou mierou. Súd tak zohľadnil uhrádzanie a splácanie všetkých troch úverov komplexne.

21. Odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, nevykazuje žiadne
iné chyby a pochybenia, ktoré namietala žalobkyňa v odvolaní. Odvolací súd vychádzajúc z viazanosti
zistených skutkových okolností a rozsahu odvolania, po komplexnom preskúmaní odvolacích námietok,

dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je správne. Preto ho v súlade s ust. § 387 ods. 1,
2 CSP ako správne potvrdil po doplnení vytýkaných chýb, ktorých sa dopustil prvoinštančný súd, avšak
ktoré chyby nemali žiaden vplyv na správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu a ktorými chybami
nedošlo v zásade k porušeniu základných procesných práv strán sporu, najmä žalobkyne.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania úspešnému
žalovanému v odvolacom konaní. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté prvoinštančným súdom
samostatným rozhodnutím.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.