Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/67/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416206143
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1416206143.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so
sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom
v Bratislave, Plynárenská 1, proti žalovanej: K. F., R.. XX.X.XXXX, D. C. U. Č.. XXX, o zaplatenie
1.269,13 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v
Bratislave zo dňa 3. mája 2018 č.k. 6Csp/1/2016-74 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 832,13 eur spolu

s 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 832,13 eur od 11.7.2014 do zaplatenia, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,72 %.
2/Vychádzal zo zistenia, že žalobca so žalovanou uzavrel dňa 29.11.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej čiastku 1.150,- eur za úrok 230,- eur a za
odplatu vo výške 207,- eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť sumu 1.587,- eur v 13 mesačných splátkach.
Žalovanázaplatiladodňapodaniažalobysumu317,87eur.Úverbolposkytnutýzacelkovýúrokvovýške

20 % istiny. Žalobca si zároveň účtoval aj odmenu vo výške 18 % z istiny. Dlžníčka sa zaviazala splatiť
úver v 13 splátkach, pričom prvé 3 mesačné splátky mala uhradiť vo výške 5,75 eur a následných 10
splátok mala uhradiť vo výške 156,98 eur, a to vždy k 30. dňu v mesiaci. Priemerná ročná percentuálna
miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola pri 13 mesačnej dobe úhrady, vo výške 45,94 %. Priložené
(predtlačené) obchodné podmienky boli tiež podpísané žalovanou. Žalobca predžalobnou upomienkou
zo 16.10.2015 upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia celého zvyšného plnenia. Následne žalobca
listom zo 6.11.2015 oznámil žalovanej, že záväzok splatiť celú pôžičku bol zosplatnený k 10.7.2014.

3/Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, žalobcovi nedlží žiadnu sumu. Tvrdila, že dňa
29.1.2013 uzavrela so žalobcom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, pričom ale pri
podpise tejto zmluvy jej bolo vyplatených cca 200,- eur v hotovosti, pričom tento úver slúžil ako
výplata predchádzajúcej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120131685. Žiadala vykonať dokazovanie
oboznámením sa s obsahom úverových zmlúv č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX O. XXXXXXXXX. Zmluvy
sú podľa žalovanej vzájomne previazané, pričom danými zmluvami, (aj zmluvou č. XXXXXXXXX) si
nechal žalobca doplatiť nedoplatky z predchádzajúceho úveru, na ktoré nemal nárok a zvyšná časť

úveru, po odrátaní poplatku za poskytnutie domáceho servisu s úroku z úveru, bola vyplatená žalovanej.
Úverové zmluvy považuje za bezúročné a bez poplatku a keďže zaplatila žalobcovi viac, ako mal nárok,
žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.4/Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že v danom prípade žalobca a žalovaná
uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou
boli žalovanej poskytnuté a odovzdané peňažné prostriedky v hotovosti a tieto sa zaviazala vrátiť

zvýšené o úrok a „odmenu“. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania a žalovaná ho neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle
§ 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, a zmluva z 4.5.2011 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit.
zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že obsahom úverovej zmluvy je okrem iného dohodnutá sadzba úroku vo výške 20% a odmena, ktorú
si veriteľ účtuje vo výške 18 %. Podľa názoru súdu je však tak z umiestnenia oboch dojednaní (tesne
za sebou), zo spôsobu výpočtu (percentom zo sumy istiny), výšky (takmer rovnaká sadzba odmeny
ako úroku), ako aj zo spôsobu ich splácania (postupne v splátkach) zrejmé, že medzi účelom úroku a
odmeny nie je žiaden podstatný hospodársky rozdiel. Obe plnenia podľa názoru súdu sledujú účel pokryť
náklady veriteľa a poskytnúť mu zisk za prenechanie peňažných prostriedkov dlžníkovi. Vzhľadom na

to potom treba na obe plnenia pozerať ako na jedno plnenie, teda na úrok (v širšom zmysle), ktorý je
dohodnutý sadzbou 38% z istiny. Podľa názoru súdu však takáto výška úroku (odmeny za prenechanie
peňažných prostriedkov) odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie
poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v
relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (uzn. NS

SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní
úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný
úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade
s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu
na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej

istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až
úžernícke úroky. Úroková sadzba (odmena) 38% istiny v priebehu jedného roka je podľa názoru súdu
neprijateľná, pretože predstavuje takmer polovičné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze.
Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika

dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Okrem toho je v predmetnej
sporovej veci úrok vypočítavaný z celej istiny vopred a následne splácaný v jednotlivých splátkach, teda
efektívna úroková sadzba (zohľadňujúca postupne sa amortizujúcu istinu) je reálne vyššia a blíži sa
výške RMPN. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe (odmene) je
právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 OZ neplatná.

5/Vyhodnotením dojednania o úroku a odmene ako neplatného dojednania dochádza k situácii, že
v zmluve o spotrebiteľskom úvere úplne absentuje dojednanie o akejkoľvek úrokovej sadzbe. Podľa
ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za
bezúročnýabezpoplatkov.Neplatnosťdohodyoúrokovejsadzbevúverovejzmluvetakmázanásledok,
že veriteľ nemôže požadovať odplatu (úrok, odmenu) z poskytnutého úveru. Súd dospel k záveru, že

predmetný spotrebiteľský úver je potrebné považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov. Vzhľadom
k tomu má žalobca právo len na zaplatenie istiny 1.150,- eur, t.j. na vrátenie len sumy poskytnutého
spotrebiteľskéhoúveru.Zozistenéhoskutkovéhostavuvyplýva,žežalovanásplatila317,87eura,pričom
zaplatenie tejto konkrétnej sumy žalovaná nijako nerozporovala, preto mal súd túto skutočnosť o výške
uhradeného plnenia za nerozpornú. Preto súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie zvyšnej sumy, a

to 832,13 eura (1.150,- eur - 317,87 eura). Omeškaním žalovanej s platením celej dlžnej sumy vznikol
žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania zo sumy 832,13 eura vo výške 5,15 % ročne od 11.7.2014,
t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Vzhľadom na to, že úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, súd preto vo zvyšku žalobu zamietol. Argumentácia žalovanej, že výzvu na zosplatnenie
neprevzala, nakoľko v čase doručovania už bývala na inej adrese, žalovaná nijako nepreukázala, navyše

podľa bodu 11 obchodných podmienok sa pre potreby doručovania mala použiť adresa uvedená v
záhlavíúverovejzmluvy,kdebolauvedenáadresa,ktorájetotožnásadresounaoznámeníozosplatnení
záväzku.
6/Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania úverovými zmluvami, ktorí neboli predmetom tohto
konania (XXXXXXXXX, XXXXXXXXX), keďže dokazovanie týmito zmluvami by bolo nad mieru potrebnú

pre rozhodnutie v danej veci. Predmetom konania bola žaloba o zaplatenie dlžnej sumy z úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXX, pričom dokazovanie inými zmluvami nemohlo osvedčiť nové skutočnosti o
čerpaní a následnom vrátení peňažných prostriedkov z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX. Argumentácia
žalovanej, že tieto zmluvy spolu bezprostredne súvisia, nakoľko sa „jednou zmluvou vyrovnával dlhv predchádzajúcej zmluve“ nemá reálny dosah na fakt, že žalovaná podpísala úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXX a podľa tejto zmluvy mala plniť. Súd ju ale zaviazal iba na vrátenie doposiaľ neuhradenej
čiastky istiny, pričom úver bol podľa zistenia súdu bezúročný a bez poplatku, a preto bola žalovaná

zaviazaná iba na vrátenie doposiaľ neuhradenej požičanej sumy. To, že žalovaná použila čerpané
prostriedky na uhradenie záväzkov z predchádzajúcich úverových vzťahov nič nemení na tom, že
úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX uzatvorila a bolo na jej uvážení, ako naloží s poskytnutými peňažnými
prostriedkami z tejto zmluvy, pričom žalovaná sa rozhodla, neskorším úverom vyrovnať dlh na
predchádzajúcom úvere. To, že za predchádzajúce úvery zaplatila viac, ako mala, nemôže byť obranou

svedčiacou v prospech započítania ňou avizovaných preplatkov, keďže ide o samostatné úvery a v
prípade, ak sa žalovaná domnieva, že v minulosti sa žalobca, alebo akýkoľvek iný subjekt na jej úkor
obohatil, môže z tohto titulu žiadať o vydanie toho, čo jej patrí. V tomto konaní sa však súd nemohol
zaoberať platbami z iných úverových vzťahov, keďže ide o samostatné zmluvy a predmetom konania
bolo posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu zo zmluvy č. XXXXXXXXX.
7/O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa pomeru

úspechu vo veci. Čistý úspech žalobcu v tomto konaní činí 44,72 % (žiadaných 1.150,- eur ku priznaným
832,13 eur).
8/Proti tomuto rozsudku v žalobe vyhovujúcej časti podala včas odvolanie žalovaná. Namietala, že
v priebehu prvoinštančného konania uplatnila svoju pohľadávku voči žalobcovi, pričom navrhovala,
aby jej bolo prisúdené viac, než čo si voči nej uplatňuje žalobca, v zmysle § 147 ods. 1, 2 CSP. V

ďalšom poukázala na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov v spotrebiteľských veciach, týkajúcich
sa o.i. neprijateľných zmluvných podmienok a rozpornosti s dobrými mravmi. Zastávala názor, že
žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, vedome obchádzal zákonné ustanovenia s cieľom získania
finančných prostriedkov spôsobom, ktorý sa považuje za úmyselné bezdôvodné obohatenie. Poukázala
pri tom na vedomosť o určení neprijateľných podmienok všeobecnými súdmi tak, ako je uvedené aj v

napadnutom rozhodnutí. Žiadala súd o vyžiadanie a preskúmanie úverových zmlúv č. XXXXXXXXX,
XXXXXXXXX a XXXXXXXXX tak, ako uviedla v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, nakoľko
žalobcavyplatenímúverov,ktorésúvzájomnepreviazané,sinechalvyplatiťpoplatky,naktorézozákona
nemá a nemal právo. Žalovanej sa tak navyšovala výška každého ďalšieho poskytnutého úveru, z
ktorého v skutočnosti s každým ďalším poskytnutým úverom dostávala vždy menšiu vyplatenú finančnú

hotovosť, nakoľko žalobca pri vyplatení zo strany žalovanej nechával doplatiť aj poplatky, ktoré sú v
rozpore so zákonom. Na takéto praktiky sa nemôže nečinne prizerať žiadny vnútroštátny súd. Navrhla
preto, aby odvolací súd rozhodol o povinnosti žalobcu vyplatiť žalovanej nezákonné obohatenie plynúce
z vyššie označených úverových zmlúv do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

9/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na to, že žalovaná sa v odvolaní z
väčšej časti venuje argumentácii, na základe ktorej by bol predpokladaný právny následok bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, prípadne určenie neprijateľných zmluvných podmienok. Reálny
stav veci je však taký, že prvoinštančný súd rozhodol o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
argumentácia žalovanej je tak celkom irelevantná. Čo sa týka finančného zadosťučinenia, toto

žalovaná nikdy neuplatňovala. Jedinou relevantnou argumentáciou žalovanej v odvolaní tak je jej
tvrdenie o uplatnení nároku vzájomnou žalobou, tu však žalobca konštatoval nejasnosť, neurčitosť a
nezrozumiteľnosťnárokuuplatnenéhožalovanou,nepodloženietohotoakýmikoľvekdôkazmi,niejeteda
možné uplatnený nárok považovať za vzájomnú žalobu. Žalovanej nič nebránilo uplatniť si ňou tvrdený
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v samostatnom konaní tak, aby spĺňal náležitosti v zmysle

§ 132 CSP. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutú časť rozsudku súdu prvej inštancie z
dôvodu jej vecnej správnosti potvrdil.
10/Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je.
11/Odvolací súd mal po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,

vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods.
1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré
v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Správne,
presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutej časti rozsudku, s ktorými sa odvolací

súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Žalovaná v odvolaní iba opakuje skutočnosti,
ktoré uvádzala už v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré tento súd dostatočne zohľadnil pri
rozhodovaní o veci samej, námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutej
časti rozsudku. Odvolaciemu súdu potom neostalo, než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutejžalobe vyhovujúcej časti, z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdiť, podľa § 387 ods. 1 CSP, stotožňujúc
sa s jeho dôvodmi v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
12/Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že bolo na žalovanej, ako použije čerpané

prostriedky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX. Skutočnosť, že žalovaná sa rozhodla neskorším úverom
vyrovnať dlh na predchádzajúcom úvere, ešte nepredstavuje vzájomnú previazanosť jednotlivých
úverov. To, že za predchádzajúce úvery zaplatila viac, ako mala, nemôže byť obranou svedčiacou v
prospech započítania ňou avizovaných preplatkov, keďže ide o samostatné úvery a v prípade, ak sa
žalovaná domnieva, že v minulosti sa žalobca, alebo akýkoľvek iný subjekt na jej úkor obohatil, môže z

tohto titulu žiadať o vydanie toho, čo jej patrí. V tomto konaní sa však súd nemohol zaoberať platbami
z iných úverových vzťahov, keďže ide o samostatné zmluvy a predmetom konania bolo posúdenie
oprávnenosti nároku žalobcu zo zmluvy č. XXXXXXXXX. Požiadavka žalovanej, aby súd „zaviazal
žalobcu k vyplateniu nezákonného obohatenia plynúceho z iných úverových zmlúv“, nepredstavuje (už
len pre neurčitosť toho, čo presne žalovaná žiada) vzájomnú žalobu (§ 147 ods. 2 CSP).
13/Odvolací súd žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
14/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).