Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/294/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116202643
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116202643.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: A. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom M. T. XXXX/X, O., právne zastúpený Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom
so sídlom M. F. XX, R., proti žalovanej: W. C., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/X, G. A.,
právne zastúpená Mgr. Jánom Páchnikom, advokátom so sídlom O. D. XX/X, R., o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/25/2016-78, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach p o t v r d z u j e .

Žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom konanie v časti o určenie, že žalobca je spoluvlastníkom
nehnuteľnosti - parciel zapísaných a LV č. XXX, vedeného Okresným úradom Žilina, parcely KNC č.
85/8, záhrady o výmere 538 m2 a parcely KNC č. 85/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106
m2 v podiele 1/2, zastavil. Žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Zároveň žalovanej priznal proti žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca sa žalobou podanou na okresnom súde dňa
03.02.2016 domáhal voči žalovanej určenia, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľností - rodinného
domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele č. 85/10 v podiele 1, nachádzajúceho sa
na LV v katastrálnom území G. A., obec Kamenná Poruba, okres Žilina, zapísaného na LV č. XXXX,
vedeného odborom katastra Okresného úradu Žilina a nehnuteľností - parciel zapísaných na LV č.
XXX, vedených odborom katastra Okresného úradu Žilina, parcely KNC č. 85/8, záhrady o výmere
538 m2 a parcely KNC č. 85/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 v podiele 1/2 a tiež

žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že spolu so žalovanou
bol spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. A. zapísaných na LV č.
XXXX - rodinného domu pozemkov v katastrálnom území G. A. parc.č. KNC 85/8 a č. 85/10 zapísaných
na LV č. XXX, ktoré na základe darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice N 33/2009,
NZ 3397/2009 a NCR1s 3383/209 notárkou JUDr. Ľubicou Jonekovou zo dňa 5.2.2009 daroval spolu
so žalovanou S. O., nar. X.X.XXXX, ktorý je otcom žalovanej. Na základe tejto darovacej zmluvy
bola nehnuteľnosť evidovaná na LV č. XXX zapísaná v prospech žalovanej ako jedinej vlastníčky

a jediným vlastníkom rodinného domu zapísaného na LV č. XXXX sa stal otec žalovanej - S. O..
Následne darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice N 79/2009, NZ 10399/2009,
NCR1s 10504/2009 notárkou JUDr. Ľubicou Jonekovou zo dňa 1.4.2009 bol rodinný dom vo výlučnom
vlastníctve S. O. darovaný žalovanej, ktorá sa následne na základe vkladu vlastníckeho práva dokatastra nehnuteľností stala jeho výlučnou vlastníčkou. Žalobca uviedol, že darovacou zmluvou zo
dňa 05.02.2009 žalovaná uviedla do omylu žalobcu tým, že vykonaným prevodom spoluvlastníckych
podielov vo vlastníctve žalobcu na jej otca a žalovanú sa navrhovateľ vyhne vykonaniu exekúcie,

ktorá v tom čase bola vedená Exekútorským úradom JUDr. Rudolfa Krutého na pohľadávku vo výške
636.947,20 Sk, ktorú bol žalobca povinný uhradiť titulom zmluvy o pôžičke. Žalobca svoj záväzok
vyrovnal na základe splátkového kalendára, čím odpadol dôvod na prevod spoluvlastníckeho podielu,
no žalovaná spolu s otcom odmietli žalobcovi vrátiť predmet daru. Žalobca uviedol, že manželstvo
žalovanej a žalobcu bolo následne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P/64/2015.

Následne po rozvode manželstva žiadal žalovanú o vyporiadanie podielov z BSM prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, no žalovaná vyporiadanie odmietla. Žalovaná v rámci svojej procesnej
obrany spochybnila tvrdenia žalobcu o tom, že darovaciu zmluvu podpísal v omyle, naopak súhlasil
s podpisom. Žalovaná uviedla, že úprava vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bola podmienkou banky
a jednak ako ochrana pred výkonom exekúcie. Pod nátlakom žalobcu si zobrala žalovaná úver v
sume 8.299 Eur na splatenie pohľadávok žalobcu vyplývajúcich z gamblérskych aktivít, pohľadávok

voči mobilným operátorom, nebankovým spoločnosťami a sociálnej poisťovni z titulu úhrad ako SZČO.
Žalobca podľa vyjadrenia žalovanej previedol uvedené nehnuteľnosti dobrovoľne po tom, čo sám uznal
svojunezodpovednosťaproblémsdisponovanímfinancií,čímohrozovalexistenciucelejrodiny.Žalobca
následne zobral žalobcu v časti uvedenej v druhom výroku navrhovaného petitu späť, t.j. v časti
navrhovanéhopetitu,žesúdurčuje,ženavrhovateľjespoluvlastníkomnehnuteľnostiparciel,zapísaných

na LV XXX, vedeného Okresným úradom Žilina, parcely KNC č. 85/8 - záhrady o výmere 538 m2
a parcely KNC č. 85/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 v podiele 1 späť. Okrem
toho žalobca na pojednávaní zmenil a rozšíril právnu argumentáciu ohľadom uplatneného žalobného
nároku tým, že uviedol, že darovaním, alebo predstieraným darovaním sa obchádzala skutočnosť, že
manželia si nemôžu počas manželstva za trvania BSM, bez splnenia zákonných povinností darovať

jeden druhému čo i len časť nehnuteľnosti patriacej do BSM, pretože takýmto spôsobom nemôžu
disponovať týmto majetkom. Dňa 10.04.2018 doručil právny zástupca žalobcu zmenu žalobného petitu a
žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, aby petit rozsudku znel tak, že: Súd určuje, že rodinný dom so
súpisným číslom XXX so stavbou žumpy a oplotenia, postavených na parcele č. 85/10, nachádzajúcich
sa v katastrálnom území G. A., obec Kamenná Poruba, okres Žilina, rodinný dom zapísaný na LV č.

XXXX, vedenom odborom katastra Okresného úradu Žilina, vo vlastníctve pod B1 - C. W., rod. O., XXX
XX, G. A., č. XXX, SR, patria do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov - žalobcu A. C.,
rod. C., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom: ulica M. T.. XXXX/X, XXX XX O. - M., občana SR a
žalovanej W. C., rod. O., narodenej XX.XX.XXXX., trvale bytom Z. XXX/X, XXX XX G. A., občiansky
SR. V uvedenom podaní okrem návrhu na zmenu žalobného návrhu uviedol, že manželstvo žalobcu a

žalovanej zaniklo rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/242/2014 (v žalobe nesprávne uviedol
sp. zn. 9P/64/2015), právoplatným dňa 27.02.2018. Sudkyňa po námietke voči pripusteniu zmeny petitu
zo strany právneho zástupcu žalovanej konštatovala, že návrh na zmenu petitu žaloby vyhodnotila ako
prípustný,nakoľkopôvodnážalobajeourčenievlastníckehopráva,avšakvpôvodnomžalobnomnávrhu
sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva v podielovom spoluvlastníctve, pričom v zmenenom

návrhu žiadal o určenie, že rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Napriek
zmenežalobnéhopetitu,predmetomsporuostávaurčenievlastníckehopráva,ktorúžalobcaodôvodňuje
neplatnosťou darovacích zmlúv. Súd žalobu posúdil v zmysle § 137 písm. c) CSP, teda ide o žalobu o
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V danom prípade je nevyhnutné preukázanie

naliehavého právneho záujmu. Žalobca v žalobe neodôvodnil naliehavý právny záujem na určení, že
nehnuteľnosť - rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov. Žaloba o
určenie spravidla nemá opodstatnenie vtedy, ak požadované určenie je len povahou predbežnej otázky
vo vzťahu k posúdeniu, či je tu alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto
predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo obsah sporného právneho vzťahu

alebo práva. Súd pri posúdení žalobného návrhu v znení jeho zmeny zo dňa 10.04.2018 dospel k
záveru, že v prípade určenia, že nehnuteľnosť patrí do BSM, je dôvodné preukázať naliehavý právny
záujem na tomto určení. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného nároku, nejde iba o procesnú
podmienku.Zuvedenéhovyplýva,žerozhodnutieoprávnomzáujmejemeritórne.Absencianaliehavého
právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby. Súd zastáva názor, že len v konaní o vyporiadaní

BSM je možné povedať, ktoré nehnuteľnosti patria do BSM. Ešte pred podaním žaloby, bolo manželstvo
žalobcu a žalovanej rozvedené, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/242/2014-146 zo
dňa 31.08.2015, právoplatný dňa 14.09.2015. K tomuto dňu došlo aj k zániku BSM. Na rozhodnutie
vo veci a podanie žaloby tak chýba naliehavý právny záujem, nakoľko po zániku BSM je možné vrámcivyporiadaniariešiťajotázku,čipredmetnánehnuteľnosťjepredmetomvyporiadaniaBSM.Navyše
v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka platí zákonná domnienka, že po dobu trvania manželstva
všetky veci nadobudnuté za trvania manželstva patria do BSM, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tejto

zákonnej úprave zodpovedá formálny zápis v štátom vedenom registri. Pokiaľ žalovaná nadobudla
predmetnú nehnuteľnosť, tak ako tvrdí žalobca, na základe neplatného darovania, touto okolnosťou sa
bude súd zaoberať v rámci samotného konania o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Súd v
prejednávanej veci nemôže určiť, že vec patrí do BSM, nakoľko právoplatnosťou rozsudku o rozvode
manželstva BSM zaniklo. Súd má za to, že nie je možné vyhovieť žalobe o určenie vlastníctva.

Zároveň je súd toho názoru, že po zániku BSM nie je možné určiť, že vec do BSM patrí, nakoľko
bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej neexistuje od 14.09.2015. Žalobca sa žalobou
domáhal určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do BSM, pretože ju nadobudol počas trvania manželstva
so žalovanou, pričom ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti je zapísaná iba žalovaná, a to
na základe v spore namietaného darovania. Za danej situácie, kedy otázka spoločného vlastníctva k
určitej veci sa môže dosiahnuť v konaní o vyporiadanie BSM, považuje okresný súd žalobu žalobcu za

právne neopodstatnenú, pretože nerieši celý obsah sporného vzťahu medzi stranami sporu. Žalobca vo
vyjadrení a žiadosti o pripustenie zmeny petitu žaloby doručenom súdu dňa 10.04.2018 konkretizoval aj
rôzne pôžičky, úvery a dlhy bývalých manželov. V rámci konania o vyporiadanie BSM okrem vlastníctva k
jednotlivým veciam, ktoré tvoria masu BSM, vyporiadava aj pasíva, ktoré sa k predmetnej nehnuteľnosti
môžu viazať, prípadne zohľadní aj tzv. finančného vnosy na zveľadenie majetku jedného z manželov

a rozhodne v konečnom rozhodnutí aj o finančnej náhrade s prihliadnutím na ustanovenie § 150
Občianskeho zákonníka. Na základe týchto skutočností okresný súd považoval žalobu žalobcu za
právne neopodstatnenú, a preto ju vo zvyšnej časti zamietol. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1
CSP aj bez návrhu rozhodol o nároku žalovanej, ako procesne úspešnej strany, na náhradu trov konania
podľa ust. § 255 CSP, pričom vzhľadom na plný úspech žalovanej vo veci, patrí žalovanej náhrada trov

konania. Súd pri rozhodovaní o trovách zohľadnil a čiastočné späťvzatie žaloby, t.j. v zmysle § 256 ods. 1
CSP, žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania, a tak aj v tejto časti súd priznal náhradu trov konania
žalovanej. Preto je žalovaná v konaní úspešnou stranou sporu v rozsahu 100 %, a tak má voči žalobcovi
nárok na ich náhradu tak, ako je uvedené v treťom výroku napadnutého rozsudku.

2. Žalobca podal odvolanie proti výroku II. a III. rozsudku okresného súdu z dôvodu podľa ust. § 365
ods. 1 písm. h) CSP, čo odvolateľ odôvodňuje nasledovne. S právnym názorom súdu, že návrhom
žalobcu, že predmetná nehnuteľnosť patrí do BSM, je možné sa zaoberať len v rámci samotného
konania o vyporiadanie BSM, žalobca nesúhlasí. Žalobca v tomto odkazuje na všeobecný postup
súdov, ktorý určenie, či vec parí alebo nepatrí do BSM vylučuje na samostatné konanie a nie je

spojené s vyporiadaním BSM. Odvolateľ ďalej uvádza, že dôsledkom zániku BSM rozvodom manželstva
je nutnosť jeho vyporiadania. Dovtedy, než sa vykoná vyporiadanie BSM, zostávajú obidvaja bývalý
manželia vlastníckymi subjektmi celého spoločného majetku. Právny režim uvedeného prechodného
obdobia zákon vyslovene neupravuje, a preto nie je možné vylúčiť ani uplatnenie práva na určenie,
čo patrí do masy BSM zaniknutého manželstva. Nesprávnou aplikáciou úpravy určovacej žaloby súd

uprel žalobcovi právo na spravodlivý súdny proces, pretože po zápise spoluvlastníckeho podielu k
predmetnej nehnuteľnosti nie je vôbec nevyhnutné súdne vyporiadanie práv bývalých manželov k
spornej nehnuteľnosti. Z ustálenej praxe vyplýva, že súd v rámci konania o vyporiadanie BSM riešenie
spornej otázky, či vec patrí alebo nepatrí do BSM, je nútený vylúčiť na samostatné konanie, práve
čoho sa žalobca domáhal v rámci tohto konania. Žalobca tak zotrváva na právnom názore, že má

právne naliehavý záujem, na určení ktorého sa žalobou domáha, pretože jeho právo je bez tohto
určenia ohrozené právo žalobcu, alebo kde by bez tohto určenia sa stalo jeho právne postavenie
neistým. Ak žalobca navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tým, že sporná
nehnuteľnosť patrí do BSM, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť
súdnerozhodnutieurčujúcevlastníckeprávozaznamenanédokatastranehnuteľnostíatýmtospôsobom

dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne vyjadrila a uviedla nasledovné. Žalovaná sa v celom
rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu, ako aj so závermi uvedenými v rozsudku a s jeho odôvodnením.
Súd správne procesne vyhodnotil situáciu, keď zamietol žalobu z dôvodu absencie naliehavého
právneho záujmu. Žalovaná poukazuje na nedostatočné podloženie žalobcových tvrdení o ustálenejsúdnej praxi. Ďalej tvrdí, že práve konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom sa v drvivej
väčšine prípadov rieši otázka toho, čo patrí do BSM, pričom iba v rámci tohto konania je možné s
definitívnou platnosťou rozhodnúť o celej predmetnej veci. Domnieva sa, že určenie toho, čo patrí

do BSM, je imanentnou súčasťou sporov o vyporiadanie BSM a súd musí túto otázku prejudiciálne
riešiť práve v konaniach o vyporiadanie BSM a nie izolovane v samostatných konaniach. Rozhodnutím
súdu v predmetnom konaní sa nepredíde konaniu o vyporiadanie BSM, v rámci ktorého by sa mal
súd prejudiciálne zaoberať otázkou, ktorá je predmetom tohto konania. Z uvedených dôvodov žalovaná
žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

4.Žalobcasanáslednevyjadrilkvyjadreniužalovanejkjehoodvolaniu.Vovyjadreníuvádza,žezotrváva
nasvojejdoterajšejprávnejavecnejargumentácii.Podľazásady„iuranovitcuria",jesúdpovinnýpoznať
obvyklý postup a naplniť zákonné očakávania účastníkov konania tak, aby sa od obvyklého postupu
neodklonil, resp. svoj odklon zdôvodnil zákonnými dôvodmi. Súd a žalovaná nezastavajú správny názor
ak tvrdia, že pri žalobcom požadovanom určení ide len o riešenie predbežnej otázky, ktoré následne

vyvolá ďalší spor. V prípade darovania svojho podielu žalovaným blízkej osobe, je dôvodné naopak
predpokladať, že žalovaná nebude mať dôvod na vyporiadanie spoluvlastníckych podielov s takou
osobou. V prejednávanom prípade sa teda nejedná o predbežnú otázku. Žalobca aj naďalej zotrváva na
tvrdení, že súd nevyhnutne núti účastníkov k ďalšiemu súdnemu sporu, čo je v rozpore s ust. čl. 7 ods. 2
CSP, podľa ktorého základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu.

Žalobca zotrváva na právnom názore, že má právne naliehavý záujem na určení ktorého sa žalobou
domáha, pretože jeho právo je bez tohto určenia ohrozené, resp. bez tohto určenia sa stáva jeho právne
postavenie neistým a preto trvá na podanom odvolaní.

5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila písomne, kde uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje

s rozhodnutím súdu ako aj so závermi uvedenými v rozsudku a s jeho odôvodnením. Žalovaná tvrdí, že
naliehavosť právneho záujmu, v danom prípade určenia, či vec patrí alebo nepatrí do BSM, spočíva v
tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi stranami a vytvoril by sa pevný základ pre
budúce právne vzťahy. Nový CSP vychádza zo zásady, že sa má určiť aktuálny právny stav. Naliehavý
právny záujem je len vtedy, ak takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní, v ktorom

si účastníci môžu uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhého účastníka
právneho vzťahu. Žalobca by mal podať žalobu podľa § 137 písm. b) CSP, pretože jedine v tomto konaní
sa môže posudzovať otázka masy BSM a jej rozdelenie komplexne. Rozhodnutie súdu o tom, čo tvorí
masu BSM, je posúdenie predbežnej otázky, ktorú musí súd vyhodnotiť v rámci konania o vyporiadanie
BSM a nemôže byť predmetom samostatného konania. Žalovaná preto z uvedených dôvodov žiada,

aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods.
3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu

jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s
rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkámkladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na

prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal
a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

11. Odvolací súd preskúmaním rozsudku, odvolacích dôvodov a súdneho spisu dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne ustálil existenciu naliehavého právneho záujmu ako základnú a podstatnú
otázku vzhľadom na povahu a charakter predmetnej žaloby a zároveň sa podrobne venoval otázke
opodstatnenosti žaloby.(BSM v inom konaní)

12. Odvolací súd sa stotožnil s právnym tvrdením okresného súdu, že návrh žalobcu posudzoval ako

určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP. Vzhľadom na určovací charakter žaloby, povinnosť
tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje výlučne žalobcu. Okresný súd sa preto zaoberal, či žalobca
preukázal naliehavý právny záujem, ako základný predpoklad úspešnosti určovacej žaloby.

13. Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho,

aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo
na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania. (Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 06.10.2017, sp.
zn. II. ÚS 590/2017)

14. Odvolací súd nad rámec uvedeného podotýka, že naliehavý právny záujem musí byť kvalifikovaný,

t. j, naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich
skutočností. Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo
plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by bez tohto
určenia jeho právne postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti je primárne potrebné ujasniť, či a ako
sa následné požadované určenie môže dotknúť právnych pomerov účastníkov. Určovacia žaloba je

zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku
ďalších sporov, prípadne, ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Právny záujem,
ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom
právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv
a oprávnených záujmov. Nejde o určovaciu žalobu ako takú, ale o to, čoho alebo akého určenia sa

žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na
konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže
dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Záver súdu
o existencii či neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá primárne posúdenie,
či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či spornosť

neodstraňuje, ale zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Primárne teda je potrebné, aby žalobca osvedčil svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom
určení, keď posúdenie osvedčenia, resp. neosvedčenia naliehavého právneho záujmu je samostatným
a prvoradým dôvodom pre zamietnutie žaloby. Určovacia žaloba je spravidla opodstatnená vtedy, ak
vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie spornosti daného právneho vzťahu alebo práva,

alebo ak požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie
je právny vzťah alebo právo. Žalobca však v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
preukázania naliehavého právneho záujmu.

15. Čo sa týka opodstatnenosti žaloby, či v tomto konaní možno prejednať, či predmetná nehnuteľnosť

patrí alebo nepatrí do BSM, odvolací súd uvádza nasledovné. Zmyslom a účelom konania o vyporiadaní
BSM je upraviť majetkové vzťahy manželov k spoločnému majetku čo najspravodlivejšie v súlade s
dobrými mravmi, so záujmami manželov a ich maloletých detí. V konaní o vyporiadanie BSM sa určuje,
ktoré veci patria do masy BSM a budú predmetom vyporiadania BSM. Vyporiadanie teda nemá len
kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri

ktorejideohodnotovépodiely.Privyporiadaníjepretoveľmidôležitéurčiťsprávnecenyjednotlivýchvecí
a hodnotu celého majetku. Konanie o vyporiadanie BSM má vlastné zásady odlišné od iných konaní pred
súdom.Určovanie,čivecpatríalebonepatrídomasyBSM,jepretopotrebnéponechaťnatotošpecifické
konanieovyporiadaníBSMatakvdanomprípadesúduneprislúchapovinnosťrozhodnúťvinomkonaní,či vec patrí alebo nepatrí do masy BSM. Sporný majetok a žalobcom spomenuté pôžičky, úvery a dlhy sa
budú vysporiadavať v konaní o vyporiadaní BSM, pričom účelom samostatnej právnej úpravy konania o
vyporiadaní BSM je odstránenie duplicity prejednania veci, čo by mohlo prelomiť princíp právnej istoty a

zásadunebisinidem.Nazákladeuvedenéhosaodvolacísúdstotožnilsnázoromokresnéhosúdu,ktorý
žalobu vo zvyšnej časti zamietol, a rozsudok okresného súdu v tejto časti ako vecne správny potvrdil.

16. Okresný súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu rozhodol o nároku žalovanej,
ako procesne úspešnej strany, na náhradu trov konania podľa ust. § 255 CSP, pričom vzhľadom na

plný úspech žalovanej vo veci, patrí žalovanej náhrada trov konania. Okresný súd pri rozhodovaní o
trovách zohľadnil a čiastočné späťvzatie žaloby, t.j. v zmysle § 256 ods. 1 CSP, žalobca zavinil čiastočné
zastavenie konania, a tak aj v tejto časti súd priznal náhradu trov konania žalovanej. Preto je žalovaná v
konaní úspešnou stranou sporu v rozsahu 100 %, a tak má voči žalobcovi nárok na ich náhradu tak, ako
je uvedené v treťom výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd aj v tejto časti, ktorým okresný súd
priznal žalovanej ako úspešnej strane proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania

v rozsahu 100%, potvrdzuje ako vecne správny.

17. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 tak, že žalovanej ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)