Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117234408
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117234408.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti žalovanej S. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom L., K. XXXX/XXD, o zaplatenie 690,12 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 46Csp/5/2017-40 zo dňa 8. októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku
o náhrade trov prvoinštančného konania.

Rozsudokokresnéhosúdu zostáva nedotknutý vovýrokuouloženípovinnostižalovanejzaplatiť
žalobcovi sumu 463,68 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 19.7.2015 do zaplatenia.

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 463,68
eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 19.7.2015 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že
medzi žalobcom a žalovanou vznikol právny vzťah na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo

dňa 4.9.2014, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Konštatoval,
že predmetná zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, a to (prioritne) termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru - § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. Okresný súd zdôraznil,
že tento údaj nemožno odvodzovať od termínov jednotlivých splátok odpočtom počtu dní od uzavretia
zmluvy a počtu splátok, lebo takýto postup nie je konformný so zmyslom a účelom sledovaným „takto
zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. Spotrebiteľ musí už na prvý
pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho

úveru.
2. V danej spojitosti okresný súd ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca listom zo 4.9.2014 oznámil žalovanej
údaje o schválenom úvere (okrem iných aj termín konečnej splatnosti), žalovaná sa dozvedela niektoré
z podstatných povinných náležitostí zmluvy až po tom, čo podpísala listinu označenú ako žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere. Zákon však vyžaduje, aby všetky
povinné náležitosti zmluvy boli zmluvnými stranami dohodnuté a ustálené už pri uzatvorení zmluvy.
Dlžník sa nemôže dozvedieť niektoré z parametrov úveru až po podpise zmluvy, resp. tieto parametre

nemôže určiť žalobca jednostranne - bez spoluúčasti žalovanej. Nadväzne okresný súd uzavrel, že
predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.).
3. Nakoľko žalovaná uhradila v súvislosti s dotknutou úverovou zmluvou žalobcovi celkovo 223,32 eur,
pričom výška čerpaného úveru bola 690 eur, je povinná zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť istiny t.j. sumu463,68 eur; vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol. Keďže sa žalovaná dostala s plnením svojho
peňažného dlhu do omeškania, zaťažuje ju aj povinnosť zaplatiť úrok z omeškania. O trovách konania
rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že v spore v prevažnej miere úspešný žalobca má

voči žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 34,38 %.

4. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch o čiastočnom zamietnutí žaloby a o trovách konania podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude
vyhovené v celom rozsahu a bude mu priznaná plná náhradu trov. Namietal, že neuvádzanie údaja

o konečnej splatnosti úveru „nemôže a nikdy nemohlo byť v zmysle únijného práva dôvodom pre
bezúročnosť úveru“. Obsahovú náležitosť „konečná splatnosť úveru“ totiž únijné právo nepozná, čo
napokon viedlo i k zmene zákona č. 129/2010 Z.z. a predmetná náležitosť bola „vylúčená“. Odvolateľ
mal za to, že pri zachovaní požiadavky eurokonformného výkladu, s absenciou údaja o termíne konečnej
splatnosti tak nemôže byť spájaný následok o bezúročnosti úveru; zároveň predmetný údaj nie je
spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa.

5. Žalobca tvrdil, že zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v
posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa splatnosti splátok
v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok; ako aj spôsobom vyplývajúcim z čl. 4., ods.
4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení
o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. S odkazom na rozsudok SD EÚ vo veci

C-42/15 doplnil, že nie je potrebné, aby zmluva uvádzala konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy jednotlivých splátok.
Žalovaná teda mala - na základe počtu splátok a obsahu Oznámenia veriteľa o schválení úveru a
Splátkového kalendára - objektívnu vedomosť o tom, kedy nastáva termín splatnosti prvej i poslednej
splátky úveru.

6. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v

odvolaním nenapadnutom výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 463,68 eur s
príslušenstvom a v preskúmavanej časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení
s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Žalobca v odvolaní (nie je podstatné či nevedome alebo úmyselne) obchádza rozhodujúcu časť

argumentácie okresného súdu. Jej podstatou je konštatovanie, že nie (až) oznámenie veriteľa má
obsahovať všetky zákonom vyžadované obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale tieto
musia byť už jasne a jednoznačne vymedzené pri uzavretí zmluvy; t.j. v čase jej podpisu dlžníkom/
žalovanou. Krajský súd sa s predmetným záverom plne stotožňuje. Ako správne konštatuje už okresný
súd, nie je prípustné, aby sa žalovaná dozvedela o konkrétnom vymedzení ktorejkoľvek z obligatórnych

náležitostí spotrebiteľskej zmluvy až po tom, čo zmluvu podpísala; osobitne, ak parametre/náležitosti
určuje jednostranne žalobca bez spoluúčasti žalovanej, t.j. mimo rámec konsenzuálneho procesu.
9. Dotknutý určujúci záver, ktorý (už i samostatne) podmieňuje čiastočne zamietavé rozhodnutie o
žalobe, odvolateľ vôbec nenamietal; t.j. nijako nespochybňoval jeho správnosť. Nadväzne možno
uzavrieť, že odvolanie žalobcu (pre relevantné nenamietanie rozhodujúceho a určujúceho záveru) nie

je spôsobilé privodiť zmenu, eventuálne zrušenie napadnutého rozsudku.

10. Bez ohľadu na uvedené krajský súd dopĺňa niekoľko konštatovaní, ktoré (taktiež) poukazujú
na správnosť meritórnych záverov okresného súdu. Zákon č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom v
čase uzatvorenia dotknutej úverovej zmluvy - 4.9.2014) v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f/ ako

obligatórnu obsahovú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere definoval „dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Takémuto jednoznačnému
legislatívnemu textu zodpovedá výklad prezentovaný okresným súdom. Odvolateľom požadovaný
(tvrdený) eurokonformný výklad, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí obsahovať údaj
o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, je bez ďalšieho výkladom contra legem; ktorý je

neprípustný. Bez akejkoľvek relevantnej pochybnosti by šlo o úplné popretie výslovnej a zrozumiteľnej
právnej úpravy.
11. Zákon č. 129/2010 Z.z. v rozhodnom znení rozlišoval obsahovú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 9 ods. 1 písm. f/ - údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a obsahovúnáležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k/ - údaj o výške, počte a termíne splátok (istiny, úrokov a iných
poplatkov). Uvedené korešponduje so smernicou 2008/48/ES; ktorá v čl. 10 ods. 1 písm. c/ upravuje
dĺžkutrvaniazmluvyoúvereavčl.10ods.1písm.h/výšku,početafrekvenciusplátokspotrebiteľa.Teda

samotná smernica 2008/48/ES rozlišuje medzi údajom o dobe trvania zmluvy a údajom o výške, počte
a termíne splátok. Z uvedeného vyplýva, že tieto dva údaje nemožno stotožňovať na účely splnenia
požiadavky obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere; ako sa to do určitej
miery snaží podsúvať odvolateľ.
12. Neobstojí ani jeho odkaz na čl. 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti

poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti.
Označené zmluvné dojednanie sa vzťahuje na prípad, keď by došlo k poskytnutiu/čerpaniu ďalšieho
úveru, resp. revolvingu. Z tvrdení samotného žalobcu však vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý len
jednorazovo úver vo výške 690 eur a nedošlo k opätovnému poskytnutiu/čerpaniu ďalšieho úveru/
revolvingu.

13. Nakoľko (ani) odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli
dôvodné a odvolací súd nezistil nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v preskúmavanej meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny.
14. Žalobca síce rozsudok okresného súdu napadol aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania, ale

výlučne iba v súvislosti s namietanou správnosťou výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby. Nadväzne,
ako vecne správny potvrdil krajský súd rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách, ktorý je od
meritórneho rozhodnutia bezprostredne závislý. Len na okraj dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval
zásadu pomerného úspechu v spore.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ/žalobca nebol v tomto štádiu konania
úspešný,pretonemánároknanáhradujehotrov;naprotitomužalovanejžiadnetrovykonaniavsúvislosti
odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.