Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/789/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223882
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512223882.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, Pribinova č. 25, Bratislava, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421,
Grősslingova4,Bratislava,protiodporcovi:Slovenskárepublika,zastúpenáMinisterstvomspravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29. júla
2014, č. k. 50C/181/2012-90, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 175 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 Eur
z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava V v exekučnom konaní. O náhrade
trov konania rozhodol tak, že v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu podmienok pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu.

V odôvodnení sa súd prvého stupňa v prvom rade zaoberal námietkami odporcu poukazujúcimi na
nedostatok procesných podmienok konania, spočívajúcich v zmätočnosti a predčasnosti podaného
návrhu a nedostatku právomoci všeobecného súdu rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučnom

konaní, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné. Uviedol, že splnenie povinnosti účastníka konania pravdivo
opísať rozhodujúce skutočnosti, vyplývajúca z ust. § 79 a § 120 O.s.p., nie je procesnými prostriedkami
vynútiteľné a môže nájsť svoj odraz iba v rozhodnutí vo veci samej (za predpokladu, že rozhodujúce
skutočnostisúopísanéaspoňtakýmspôsobom,abyumožňovaliposúdenietotožnostiveci). Súdupritom
neprislúcha posudzovanie súladu žaloby s hmotným právom pred vecným prejednaním nároku.

S odkazom na ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31. 12. 2012 súd prvého stupňa

zhodnotil, že vo veci je oprávnený samostatne posudzovať otázku nesprávneho úradného postupu v
podobe zbytočných prieťahov konania.Zo sprievodného listu k žiadostiam navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 30. 05. 2012 vyplýva, že navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku u odporcu
dňa 30. 05. 2012 a tejto nebolo vyhovené, čím mal súd za preukázané splnenie podmienok podľa § 15

a § 16 zák. č. 514/2003 Z.z.

SpoukazomnarozhodnutieKrajskéhosúduvBratislavezodňa22.10.2012,č.k.5NcC/132/2012,ust.§
85 ods. 3, § 87 písm. a) a b) O.s.p. a skutkový základ uplatňovaného nároku konštatoval, že Okresný súd
Bratislava V je miestne príslušným všeobecným súdom na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci.

V rámci dokazovania z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn.
37Er/7734/2006 zistil, že o návrhu navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
exekučnému súdu doručeného dňa 14. 10. 2009, bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 26. 02. 2010,
č. k. 37Er/7734/2006-12, ktorým bol na vykonanie exekúcie proti povinnej Y. na základe exekučného
titulu: rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 24. 05. 2006, č. SR 1609/06,

poverený JUDr. Rudolf Krutý. Z uvedeného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil, že exekučný
súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote podľa
§ 44 ods. 7, 8 Exekučného poriadku, čo označil za nesprávny úradný postup v zmysle ust. § 9 ods. 1
zák. č. 514/203 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2012.

Následne však navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal ďalšie podmienky pre založenie objektívnej
zodpovednosti odporcu podľa § 514/2003 Z.z., a to vznik materiálnej škody a príčinnú súvislosť medzi
spôsobenou škodou a nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ sa obmedzil len na všeobecné
tvrdenie a náhradu škody si uplatnil ako administratívne náklady, ktoré vyčíslil z účtovnej agendy, pričom
túto z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nemohol súdu

korešpondenčne predložiť. V exekučnom spise súd pritom nezistil ani úradným záznamom zapísané
osobné zisťovanie stavu konania na súde zo strany navrhovateľa, žiadosť o poskytnutie informácie
o stave konania prostredníctvom elektronických prostriedkov len ojedinele a sťažnosti adresované
predsedovi súdu boli písomne podané na väčší počet konaní až v marci 2012.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa zhrnul, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno,
keď v konaní nepreukázal skutočnosť, že by pôvodný exekútor (aj napriek navrhovateľom tvrdenej strate
dôvery k súdnemu exekútorovi a nutnosti aktívneho usmerňovania súdneho exekútora navrhovateľom)
objektívne nemohol do rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora na návrh oprávneného,
pokračovať vo vymáhaní pohľadávok (napr. rozhodnutie o pozastavení výkonu činnosti exekútora),

t. j. okrem nesprávneho úradného postupu súdu navrhovateľ nepreukázal ďalšie dve podmienky pre
založenie objektívnej zodpovednosti odporcu, a to vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a
nesprávnym úradným postupom.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý z odvolacích dôvodov

uvedenýchv§205ods.2O.s.p.žiadalnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňapodľa§221ods.1písm.
f), g), h) O.s.p. v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal
prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, nakoľko vo veci neboli splnené
podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľ riadne a včas požiadal z dôležitých dôvodov,
ktorých existenciu preukázal priloženými listinnými dôkazmi, o zrušenie nariadeného pojednávania

a vyslovil, že trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na predmetnom pojednávaní. Uvedeným
postupom súdu došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti konania, keď navrhovateľ nemal možnosť
sa vyjadriť k tvrdeniam a dôkazom odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal.

Opätovne navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že sudcu, ktorému bola vec pridelená náhodným

výberom na prejednanie a rozhodnutie veci, je potrebné z konania vylúčiť. Len samotná skutočnosť, že
krajský súd nevidel dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne
v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Podľa navrhovateľa je tomu tak
aj preto, že rozhodnutie krajského súdu o námietke zaujatosti je v rozpore s ustálenou rozhodovacou
praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach (napr. uznesenie Krajského súdu v

Trnave zo dňa 17. 10. 2012, sp. zn. 11NcC/46/2012-24). Vzhľadom na navrhovateľom podanú ústavnú
sťažnosť pre porušenie práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského
súdu, nebolo a nie je prípustné, aby sa pokračovalo v konaní, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval
vylúčený sudca. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ napadol aj vecnú správnosť výroku o zamietnutínávrhu navrhovateľa na prerušenie konania. Meritórne rozhodnutie veci vylúčeným sudcom pritom
neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj z dôvodu, že v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o
zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., proti ktorému

je prípustné odvolanie.

V ďalšom navrhovateľ tvrdil, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V
situácii, kedy bolo vo veci potrebné vykonať dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise
a za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k podanej žalobe, mal súd navrhovateľovi umožniť

uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom v
súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody, a ak tak neurobil a vo veci s
konečnou platnosťou meritórne rozhodol, porušil právo navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces.
Naviac z odôvodnenia rozhodnutia nie je poznateľný pôvod listín, oboznámením ktorých bolo vykonané
dokazovanie, t.j. či sa skutočne jednalo o listiny založené v exekučnom spise. Prvostupňový súd tiež
ignoroval ust. § 153b O.s.p. a vo veci nerozhodol kontumačným rozsudkom, ktorého základom by bol

navrhovateľom tvrdený skutkový stav, a to aj napriek tomu, že odporca na výzvu súdu, aby predložil
písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, nereagoval.

V časti nepriznanej náhrady majetkovej škody označil napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a
arbitrárne, keď z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne

a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda navrhovateľovi nevznikla. Súdu vyčítal aj
skutočnosť, že napriek jedinečnosti skutkového základu v tomto konaní, súd prvého stupňa odôvodnil
svoje zamietavé rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v iných
svojich rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých boli rozdielne
skutkové okolnosti. Pri dodržiavaní práva navrhovateľa na odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemožno

ústavnoprávne akceptovať, že súd vytvára odôvodnenia rozsudkov formulárovým spôsobom.

Navrhovateľ nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu
zapríčinil dlžník (povinný). V prípade, ak by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote,
náklady na správu by prešli na súdneho exekútora a boli by časom transformované do podoby

trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli z
iného právneho titulu než je výkon exekúcie pre nezaplatenie pohľadávky veriteľovi. Pravým právnym
titulom je v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť
zodpovednosť. Nemôže byť teda ani tým, kto by znášal náklady spojené so správou pohľadávky,
ktoré vznikli vykonaním nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ pritom chcel v konaní pred

súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a
to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, navrhovateľa nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť a predložiť
ďalšie dôkazy.

Do pozornosti dal predloženie znaleckého posudku č. 1/2014 ktorým je preukázané, že nesprávny
úradný postup mal na navrhovateľa negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku a
to v posudku určenej výške. Ak okresný súd vo svojom odôvodnení rozsudku konštatuje, že žalobca
nepreukázal, že by mu postupom exekučného súdu vznikla akákoľvek škoda, nevykonal dostatočné

dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. Jeho vypracovanie je tak dôkladné
a bolo tak zložité, že trvalo takmer rok a preto navrhovateľovi nemožno vyčítať, že znalecký posudok
predložil až takmer rok a pol po podaní žaloby na súde.

K návrhom uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy uviedol, že súd žiadnym spôsobom nevysvetlil,

prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práv na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva
na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Za irelevantné označil úvahy súdu o tom, aké spôsoby
judikovania pohľadávky si navrhovateľ zvolil, naviac keď súdne rozhodnutia všeobecných súdov sú

rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov, rovnako irelevantnými sú aj úvahy súdu o podstate
a rozsahu podnikateľského rizika, ktoré nemožno pre existenciu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vzťahovať
na možnosť vopred predpokladať porušovanie zákona štátnym orgánom a úvahy súdu o udržiavaníkontaktu súdneho exekútora, keď tento nemôže byť činný, kým nezíska poverenie na vykonanie
exekúcie od súdu.

Odporca sa k podanému odvolaniu v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na správne a dostatočne zistenom
skutkovomstaveveci,ktorýpoprávnejstránkesprávneposúdilasvojeúvahy,ktorýmisaprirozhodovaní
riadil, aj náležite a presvedčivo odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd sa plne stotožňuje
so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie všetkých
zákonom kumulatívne stanovených podmienok pre založenie objektívnej zodpovednosti odporcu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnom konaní v zmysle zák. č. 514/2003

Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase (existencia nesprávneho úradného postupu, vznik majetkovej
škody, resp. nemajetkovej ujmy a kauzálny nexus medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným
postupom).
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že exekučný súd nedodržal Exekučným poriadkom stanovenú
30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, keď súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého poveril vykonaním exekúcie až po viac ako 5 mesiacoch od doručenia žiadosti
súdu. Nakoľko v porovnaní so súčasnou právnou úpravou zákon č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom v
rozhodnom čase umožňoval súdu posudzovať nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v povinnosti
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote aj nezávisle od výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti na prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, právoplatného rozhodnutia vydaného

v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že konajúci sudca sa dopustil disciplinárneho
previnenia majúceho za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho
súdupreľudsképráva,ktorýmsarozhodlo,žeboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov, či právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prvostupňový súd

vzhľadom na nedodržanie zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o zmene exekútora,
správne považoval za splnenú podmienku existencie nesprávneho úradného postupu súdu.
Navrhovateľ však v konaní relevantným spôsobom nepreukázal, že by mu v príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom zo strany exekučného súdu vznikla skutočná škoda a nemajetková
ujma. Súd prvého stupňa správne zhodnotil, že dôkazné bremeno preukázania výšky spôsobenej škody

a príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom súdu pritom zaťažuje
navrhovateľa. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého po podaní
návrhu na zmenu súdneho exekútora v priebehu exekučného konania pôvodnému exekútorovi nielenže
nič nebránilo pokračovať vo vymáhaní pohľadávok navrhovateľa, ale táto povinnosť vykonávať úkony
exekučnéhokonaniaaždozmenyvjehoosobemuvyplývalapriamozustanoveníExekučnéhoporiadku.

Ničím nepodloženým tvrdeniam navrhovateľa o vzniku škody (či už majetkovej alebo nemajetkovej),
ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s nečinnosťou súdu pri rozhodovaní o návrhu na zmenu
súdneho exekútora, preto neuveril ani súd druhého stupňa.
Odvolací súd tiež dopĺňa, že navrhovateľom paušálne vyčíslené administratívne výdavky nemôžu v
žiadnom prípade odrážať skutočnú škodu spôsobenú navrhovateľovi v dôsledku nesprávneho úradného

postupu exekučného súdu v tomto konkrétnom prípade, ktorej výšku by bolo možné aj riadnym
spôsobom verifikovať.
Rovnako navrhovateľ v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu nepreukázal ani
vznik nemajetkovej ujmy. Pre úspešnosť navrhovateľa v tejto časti návrhom uplatneného nároku pritom
nepostačuje len samotná okolnosť nedodržania zákonom stanovenej lehoty pre rozhodnutie súdu, ale

navrhovateľ je povinný preukázať aj dopad nesprávneho úradného postupu na navrhovateľa v rôznych
oblastiach jeho pôsobenia, a to predovšetkým na jeho dobrú povesť. Ako však uviedol súd prvého
stupňa, navrhovateľ svoje všeobecné a subjektívne tvrdenia nepodložil relevantnými dôkazmi, čo malo
za následok jeho neúspech aj v tejto časti návrhom uplatneného nároku.
Odvolací súd nezistil pochybenie ani v postupe súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal v neprítomnosti

účastníkov konania, za splnenia podmienok vedených v ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Z obsahu spisu totiž
vyplýva,ženavrhovateľdňa24.07.2014doručilsúduopätovnúžiadosťozrušenietermínupojednávania
nariadeného na 29. 07. 2014 z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a
návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnostinavrhovateľa. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil predmetnú žiadosť navrhovateľa ako nedôvodnú,
a to s poukazom na skutočnosť, že na základe identickej žiadosti navrhovateľa súdu doručenej pred
pojednávaním vytýčeným na 15. 11. 2013, prvostupňový súd uznesením zo dňa 31. 01. 2014, č. k.

50C/181/2012-60, potvrdeným uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 04. 2014, č. k.
4Co/159/2014-75, návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že o námietke zaujatosti vznesenej
navrhovateľom v priebehu konania bolo podľa § 16 ods. 1 O.s.p. rozhodnuté nadriadeným súdom,
a to uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 10. 2012, č. k. 5NcC/132/2012-20, ktorým

nebola zákonná sudkyňa JUDr. Eva Mészárosová vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej veci
a otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca môže preskúmať len súd vyššieho stupňa v riadnom
inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, a nie ústavný súd v
konaní o ústavnej sťažnosti navrhovateľa, ktoré bolo naviac skončené odmietnutím ústavnej sťažnosti
pre nedostatok právomoci Ústavného súdu na jej prejednanie.
Neobstojíaniodvolacianámietkaporušeniaprávanakontradiktórnysúdnyproces,kuktorejodvolacísúd

uvádza, že bezdôvodnou neúčasťou na pojednávaní, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas predvolaný,
si tento sám zmaril možnosť dôsledne uplatňovať svoje práva a chrániť svoje záujmy. Aj napriek
tomu, že podľa ust. § 5 ods. 2 O.s.p. sa manudukačná (poučovacia) povinnosť súdu nevzťahuje na
účastníka v konaní zastúpeného advokátom, navrhovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi bolo spolu
s predvolaním na pojednávanie doručené aj procesné poučenie podľa § 101 ods. 2 a § 120 ods. 4 O.s.p.,

a preto si mal a musel byť vedomý následkov spojených so súdom neospravedlnenou neprítomnosťou
na pojednávaní. Odvolací súd týmto nespochybňuje zásadu kontradiktórnosti konania, pod ktorú možno
subsumovať právo účastníka konania byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a
podávať dôkazné návrhy, avšak nie je možný čisto absolútny, resp. formalistický výklad tejto zásady bez
väzby s ostatnými zásadami občianskeho súdneho konania (napr. zásada hospodárnosti a plynulosti

súdneho konania). Navrhovateľ tiež opomenul skutočnosť, že vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie
konania mu bolo v predmetnej veci doručené ešte dňa 08. 11. 2013, t. j. navrhovateľ bol s dostatočným
časovým predstihom oboznámený s obranou odporcu a nič mu nebránilo zaujať svoje stanovisko k nej.
Bezdôvodnou neúčasťou na pojednávaní, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas predvolaný, si sám
navrhovateľ zmaril možnosť dôsledne uplatňovať svoje práva a chrániť svoje záujmy.

Právne bezvýznamným je aj tvrdenie navrhovateľa, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, nakoľko prostredníctvom vykonaného pojednávania chcel predložiť dôkazy o
výške vzniknutej majetkovej škody, a to znalecký posudok, ktorého vypracovanie zabezpečil, nakoľko
povinnosťou účastníka konania je podľa § 120 ods. 1 O.s.p. označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení, pričom navrhovateľ si túto povinnosť nesplnil, keď na existenciu znaleckého posudku ani v
návrhu na začatie konania nepoukázal a tento v priebehu prvostupňového konania (a ani v odvolacom
konaní) súdu nepredložil, a to aj napriek vedomosti o nariadenom termíne pojednávania. Súd prvého
stupňa preto správne a v súlade s ust. § 101 ods. 2 druhá veta za bodkočiarkou O.s.p. prihliadol iba na
obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

Za neopodstatnenú považuje odvolací súd aj výčitku navrhovateľa, že súd prvého stupňa odôvodňuje
rozhodnutia v obdobných veciach „formulárovým spôsobom“. Z úradnej činnosti je konajúcemu súdu
známe, že navrhovateľ podal na súdy množstvo žalôb týkajúcich sa rovnakých účastníkov s totožným
skutkovýmzákladom.Sámnavrhovateľvšetkynávrhynazačatiekonaniaanasledovnéprocesnénávrhy

odôvodnil identicky (t. j. „formulárovo“), pričom rozdiely sa týkajú iba čísel exekučných konaní, mien
súdnych exekútorov a obdobia, po ktoré bol exekučný súd v omeškaní s rozhodnutím o návrhu na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. návrhu na zmenu súdneho exekútora. Za tejto situácie
nemožno súdu prvého stupňa vytýkať rovnaké, či obdobné odôvodňovanie vecí. Naviac zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť, že by tento postup súdu prvého stupňa

bol nezákonný.

Rovnako nedôvodnou je aj námietka arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, ktoré plne zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku uvedeným v ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p., a preto nemôže zakladať odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

(odňatie možnosti konať pred súdom). Odvolaciemu súdu sa javia byť bez akéhokoľvek racionálneho
základu aj tvrdenia navrhovateľa v tom smere, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je poznateľné, či išlo o
listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o pojednávaní
súdu je bez akýchkoľvek pochybností zjavné, že dokazovanie bolo súdom prvého stupňa vykonanévýlučne oboznámením s listinnými dôkazmi tvoriacimi podstatný obsah exekučného spisu Okresného
súdu Bratislava V sp. zn. 37Er/7734/2006, ktorého oboznámenie požadoval samotný navrhovateľ. Inú
skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151

ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si ju neuplatnil.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.