Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116222514
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116222514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v spore žalobkyne: V. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v B., N. XX, právne zastúpenej: JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná
27, proti žalovanému: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Milošom
Hnatom, advokátom so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov, o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k 9Pc/14/2016-100 zo dňa 24.05. 2018 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že :

I. Z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu sa do výlučného vlastníctva
žalobcu P. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, prikazujú:
a) hnuteľné veci:
- spálňa pozostávajúca z manželskej postele a dvoch skríň v hodnote 100,- Eur,
- obývacia stena v hodnote 150,- Eur,
- rohová lavica v hodnote 50,- Eur,
- televízor v hodnote 50,- Eur,

b) nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku č. XXX/X v katastrálnom
území V., obec Q., okres B., zapísaný na liste vlastníctva XXXX v hodnote 42.050,- Eur.

Do výlučného vlastníctva žalovanej V. B., nar. XX.XX.XXXX sa prikazujú:
a) hnuteľné veci:
- práčka AEG v hodnote 100,- Eur,
- fritéza v hodnote 20,- Eur.

II.Navyrovnaniepodielovježalovaný povinnývyplatiťžalobkynisumu20.009,-Eur vlehote6mesiacov
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Predmetom konania je vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), ktoré

zaniklo rozvodom manželstva strán sporu.

Obsah napadnutého rozhodnutia2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:
„Z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu sa do výlučného vlastníctva P.

B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom V. XXX, Q. prikazujú:
a) hnuteľné veci:
? spálňa pozostávajúca z manželskej postele a dvoch skríň v hodnote 100,- Eur,
? obývacia stena v hodnote 150,- Eur,
? rohová lavica v hodnote 50,- Eur,

? televízor v hodnote 50,- Eur,
b) nehnuteľnosť rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele XXX/X v k. ú. V., obec Q., okres B.,
zapísaný na LV č. XXXX v hodnote 32.704,80 Eur.

Do výlučného vlastníctva V. B., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, B. sa prikazujú:
a) hnuteľné veci:

? práčka AEG v hodnote 100,- Eur,
? fritéza v hodnote 20,- Eur.

II. Na vyrovnanie podielov je P. B. povinný vyplatiť V. B. sumu 15.336,22 Eur, a to v lehote 6 mesiacov
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že došlo k zániku BSM strán sporu.
Z výpisu LV č. XXXX katastrálne územie V. zistil, že na pozemku č. XXX/X je postavený rodinný

dom, ktorý je podľa nesporných tvrdení strán sporu v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Z potvrdenia
Prvej stavebnej sporiteľne zistil, že k 08.08.2014 záväzok zo zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere
uzavretej počas trvania BSM predstavoval výšku 2.262,36 Eur. Ustálil hodnotu hnuteľných vecí, ktoré
boli predmetom vyporiadania. Pri určení hodnoty rodinného domu vychádzal zo znaleckého posudku
č. 164/2017 znalca J.. P. R.. Pri určovaní rozsahu BSM a následne ceny rodinného domu nezahrnul

studňu, vodovodnú prípojku, domácu vodáreň, kanalizačnú prípojku, prípojku plynu a elektrickú prípojku,
konštatoval, že sú samostatnými vecami, napriek tomu, že majú povahu príslušenstva k rodinnému
domu, a keďže predmetom vyporiadania urobené neboli, súd ich v rámci vyporiadania BSM vyporiadať
nemohol. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky napríklad sp. zn. 22
Cdo/1785/2014, sp. zn. 22 Cdo/1644/2005, sp. zn. 22 Cdo 2517/2006 v súvislosti s ich nezaradením

do masy BSM.

4. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o jeho vnose vo výške 100.000,- Sk do spoločného majetku
konštatoval, že žalovaný vnos tejto sumy nepreukázal, pričom ani nenavrhol vykonanie dôkazu. Na
preukázanie investícii do stavby rodinného domu predložil rôzne faktúry o úhrade stavebného materiálu,

táto suma nie je vnosom, ale vnosom by bola hodnota materiálu v čase zabudovania do rodinného domu.
Hodnotu tohto materiálu v čase zabudovania do rodinného domu žalovaný nepreukázal. Súd nenašiel
dôvody pre aplikáciu disparity podielov.

5. Súd masu BSM ustálil. Priznal vnos žalovaného vo výške 2.262,36 Eur. Použijúc voľnú úvahu znížil

hodnotu rodinného domu o 20 % dôvodiac to tým, že rodinný dom by bol za okolnosti, že sa nachádza
na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaného prakticky tretej osobe nepredajný. Po ustálení hodnoty
BSM, zarátaní vnosu žalovaného stanovil výšku vyrovnávacieho podielu a žalovanému umožnil vyplatiť
ho žalobkyni v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd danú lehotu považoval za
dostatočnú pre žalovaného s prihliadnutím na záujem žalobkyne.

6. Poukázal na ustanovenia § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 149 ods. 3, § 150 zákona č.40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 251, § 257 C.s.p.

Obsah odvolania a obsah vyjadrení k odvolaniu8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie, alternatívne zmeniť a vyhovieť jej návrhu v celom
rozsahu. Má za to, že konanie bolo postihnuté vadou, súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, rozsudok považuje
za neurčitý, nevykonateľný, bez opory v zákone. Poukazuje na to, že súd nevychádzal z ustanovenia
hmotného práva podľa § 150, rozsudok nie je náležite odôvodnený vo vzťahu k rozdeleniu vecí
z hľadiska určenia podielov a ich prípadného vyrovnania. Chýbajú aspekty v rozsudku, keďže súd

nevychádzal zo sumy znaleckého posudku ceny nehnuteľností, z rozhodnutia nie je zrejmé čo je
dôvodom zníženia ceny nehnuteľnosti, odkazuje len na rozhodnutia súdov Českej republiky, ktoré
nie sú záväzné pre Slovenskú republiku. Ustálená judikatúra rozoberá vyporiadanie BSM ako celku,
preto nemožno súhlasiť s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keď sa poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky, kde do ceny rodinného domu sa zahrnuli iba hodnoty vonkajších
a predlžených schodov a nezapočítal tam studňu, vodovodnú prípojku, domácu vodáreň, kanalizačnú

prípojku, prípojku plynu, elektrickú prípojku, vonkajšie a predĺžené schody s povrchom cementového
poteru. Domáha sa vyporiadania rodinného domu stojaceho na parcele, ktorého súčasťou je ústredné
vykurovanie, elektroinštalácia, rozvody vody, inštalácia plynu, elektrický rozvádzač, vodovodná prípojka,
príslušenstvo - studňa, vodáreň, kanalizačná prípojka, prípojka plynu, tak ako to bolo uvedené o
povolení užívania stavby, že neoddeliteľnou súčasťou rodinného domu, aby mohol slúžiť na bývanie

je aj príslušenstvo, ktoré tvorí masu BSM. Pri majetkových vzťahoch tvorí reálnu bázu, na ktoré sa
uskutočňujú spoločné uspokojovanie hmotných a kultúrnych potrieb manželov, východiskom je Zákon
o rodine, súd sa neriadil týmto vyššie uvedeným princípom a nevyporiadal sa so stavom a vecami,
ktoré ho charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle. Žaloba bola podaná v 3-ročnej zákonom
stanovenej lehote a súd je povinný zisťovať čo patrí do BSM, lebo vyporiadanie sa musí týkať celého

majetku. Nemala možnosť zaujať stanovisko k procesnému postupu súdu, ktorý BSM vyporiadaval v
rámci ustanovení a rozhodnutí súdu Českej republiky ako podielové spoluvlastníctvo.

9. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
a uložil povinnosť vyplatiť sumu 10.000,- Eur na vyrovnanie podielov v lehote 24 mesiacov od

právoplatnosti rozsudku alebo v dvoch splátkach. Podľa jeho názoru nesúhlasí s výplatou tejto sumy,
pretože nesprávne sa súd vyrovnal s jeho vnosom na výstavbu rodinného domu, ide o sumu 140.000,-
Sk a mala byť táto finančná investícia zohľadnená ako vnos minimálne v hodnote 7.760,- Eur. Rovnako
súd nevzal do úvahy záväzky v čase zániku BSM, ktoré bola splatené žalovaným, ako aj skutočnosť,
že žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť v roku 2012 a od uvedenej doby sa nestarala o spoločnú

domácnosť, splácanie záväzkov a nákladov spojených s rodinným domom. Žalovaný je zaviazaný
pôžičkami vo výške 500,- Eur mesačne a pri jeho mesačnom čistom príjme je obtiažne v lehote 6
mesiacov z jeho strany realizovať výplatu podielov v prospech žalobkyne.

10. Vyjadrenie k odvolaniam podala žalobkyňa, ktorá uvádza, že žalovaný nepreukázal v konaní žiadne

skutočnosti o svojom vnose v tej výške, v ktorej žiada, aby bol tento vnos zohľadnený. Odvolanie
žalovaného nepovažuje za dôvodné.

Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenými subjektami - stranami, v ktorých neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolania
majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie

dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez potreby nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
boli splnené podmienky pre jeho zmenu podľa ustanovenia § 388 C.s.p.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci preskúmavaným rozsudkom správne, ak predmet
BSMstránsporu vyrovnal spôsobom,že nezahrnuldomasyBSMstudňu,vodovodnúprípojku,domácu
vodáreň, kanalizačnú prípojku, prípojku plynu a elektrickú prípojku. S odôvodením, že majú povahupríslušenstva k rodinnému domu, sú však samostatnými vecami, a keďže predmetom vyporiadania
urobené neboli, súd ich v rámci vyporiadania BSM vyporiadať nemohol. Posúdiť správnosť stanovenia
hodnoty majetku tvoriaceho BSM strán sporu a správnosť výplaty vyrovnávacieho podielu pre žalobkyňu

zo strany žalovaného a posúdiť dôvody pre stanovenie lehoty na jeho výplatu.

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom
prvoinštančný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností
pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie vo

vzťahu k jeho rozhodnutiu ohľadne rozsahu predmetu BSM, ktorý vyrovnával a následne jeho hodnoty.

14. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie možno prijať tieto skutkové závery. Predmet
BSM tvoria hnuteľné veci, rodinný dom , záväzok oboch manželov vo vzťahu k Prvej stavebnej
sporiteľne k 08.08.2014 zo zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere uzavretej počas trvania BSM vo
výške 2.262,36 Eur.

15. Žalobkyňa namieta nesprávny záver súdu, pokiaľ nezahrnul do masy BSM studňu, vodovodnú
prípojku, domácu vodáreň, kanalizačnú prípojku, prípojku plynu a elektrickú prípojku. Súd prvej
inštancie konštatoval, že majú povahu príslušenstva k rodinnému domu, sú samostatnými vecami, a
keďže predmetom vyporiadania sa nestali , súd ich vyporiadať nemohol.

16. S prijatým postupom odvolací súd nesúhlasí. Odvolací súd poukazuje na to, že súčasná právna
úprava, v ust. § 4 zákone č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
za vlastníka vodovodnej a kanalizačnej prípojky považuje v zásade osobu, ktorá zriadila prípojku
na svoje náklady a v prípade, že vlastník nehnuteľnosti je vlastníkom vodovodnej a kanalizačnej

prípojky prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej a kanalizačnej prípojky
na nového vlastníka nehnuteľnosti. Vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu
verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je
osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navŕtavacím pásom s uzáverom.
Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou

sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na
verejný vodovod. Podľa tohto ustanovenia je kanalizačná prípojka úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú
odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo
stavby až pozaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie. Toto zaústenie je súčasťou verejnej
kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá

je pripojená na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodovodnou stavbou iba ak tak ustanovuje
osobitný predpis. Podľa tejto právnej úpravy môže byť vlastník vodovodnej a kanalizačnej prípojky
odlišný od vlastníka nehnuteľnosti, teda vodovodná a kanalizačná prípojka môže byť samostatnou
vecou.

17. Vodovodná aj kanalizačná prípojka bolo zrealizované v prejednávanej veci v roku 1999. Vyššie
citovaná právna úprava nadobudla účinnosť pred 1. novembrom 2002. Pred vyššie uvedenou právnou
úpravou, oblasť vodovodných a kanalizačných prípojok s účinnosťou od 01.04.1979 upravovala
vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 154/1978
Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Podľa tejto úpravy sa nehnuteľnosti, v ktorých

vznikali odpadové vody pripojili na verejnú kanalizáciu kanalizačnou prípojkou, ak boli vzdialené
maximálne 50 m od vybudovanej uličnej stoky verejnej kanalizácie a ak pripojenie umožňovala kapacita
verejnej kanalizácie a podmienky kanalizačného poriadku. Kanalizačnou prípojkou bolo potrubie, ktorým
sa odvádzajú odpadové vody z miesta vyústenia vnútornej kanalizácie, až po zaústenie do stokovej siete
verejnej kanalizácie. Kanalizačná prípojka sa delila na a verejnú časť a na domovú časť. Domová časť

prípojky bola tá jej časť, ktorá je na pripojenej nehnuteľnosti /objekt, v ktorom sa nakladá s vodou spolu s
pozemkom, ktorý s ním tvorí súvislý celok alebo s ním účelovo súvisí/. Pre každú pripájanú nehnuteľnosť
sa zásadne zriaďovala samostatná kanalizačná prípojka. Od 01.03.1989 (od účinnosti novely vyhlášky
č. 15/1989 Zb.) platilo, že investorom novobudovanej kanalizačnej prípojky je vlastník nehnuteľnosti,
ktorá sa na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu pripája, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§

10a uvedenej vyhlášky). Vlastníctvo kanalizačnej prípojky teda touto právnou úpravou nebolo upravené.

18. Vzhľadom k tomu, že otázka vlastníctva kanalizačnej prípojky nebola v čase jej vybudovania
upravená samostatne (tak ako je tomu v súčasnosti v zákone č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodocha verejných kanalizáciách/, je potrebné ju posúdiť podľa všeobecného predpisu súkromného práva, teda
podľa Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v roku 1999, kedy vodovodná a kanalizačná prípojka
vznikli. Berúc do úvahy ustanovenia § 120 Občianskeho zákonníka, kanalizačnú a vodovodnú prípojku

umiestnenú pod zemským povrchom, nie je možné považovať za súčasť pozemku, pretože tu chýba jej
účelnosť vo vzťahu k pozemku (inak je tomu napr. pri melioračnom potrubí).

19. Vo vzťahu ku elektrickej prípojke v čase jej zhotovenia platilo ustanovenie§ 13 písm. h/ zákona č.
70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov podľa ktorého elektrickou prípojkou je zariadenie určené na
pripojenie odberného elektrického zariadenia jedného odberateľa elektriny na verejný rozvod elektriny.
Otázka vlastníctva prípojky v tomto smere nebolo riešená.

20. Je možné súhlasiť s názorom o súdu o tom, že vodovodná prípojka, kanalizačná, plynová elektrická
prípojka, môžu byť i samostatnou vecou v právnom slova zmysle, teda i samostatným predmetom

občianskoprávnych vzťahov. Uvedené však platí iba do okamihu ich spojenia s hlavnou vecou. Po tomto
spojení už ich právny režim určuje hlavná vec a právne úkony, týkajúce sa hlavnej veci sa bez ďalšieho
určenia svojimi účinkami vzťahujú aj na súčasti veci. Súčasť veci sa už preto nemusí uvádzať v právnych
úkonoch, ktorými sa disponuje s hlavnou vecou, a preto ani nemuselo byť osobitne vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva k prípojkám uvedené v žalobe. Tým, že sa prípojky spojili s hlavnou

vecou, stratili charakter samostatného predmetu občianskoprávnych vzťahov, preto pokiaľ žalobkyňa
žiadala vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu, automaticky ako k súčasti veci
žiadala vyporiadať aj bezpodielové podielové spoluvlastníctvo i k prípojkám a domácej vodárni. Tomuto
záveru nasvedčuje i tá skutočnosť, že pokiaľ je súčasť hlavnej veci oddelená od hlavnej veci, môže síce
dôjsť k znehodnoteniu hlavnej veci, čo by v danom prípade sa i odpojením prípojok a domácej vodárne

nepochybne stalo, avšak súčasť veci sa môže stať napriek tomu samostatným predmetom občianskeho
právneho vzťahu. Znehodnotenie hlavnej veci neznačí vždy len zničenie alebo jej poškodenie, stačí ak
oddelením súčasti dôjde k funkčnému znehodnoteniu hlavnej veci, pričom za znehodnotenie možno
považovať aj podstatnú zmenu kvality hlavnej veci tým, že sa zníži, resp. stratí svoju úžitkovú hodnotu.
Logicky odpojením prípojok vody, elektriky, plynu, domácej vodárne od rodinného domu by došlo k

funkčnému znehodnoteniu rodinného domu, výrazne by sa znížila jeho kvalita, a teda i jeho hodnota.
Odpojením rodinného domu od prípojok, vodárne by došlo k narušeniu jeho hospodárskeho účelu, a
preto podľa názoru odvolacieho súdu záver vyslovený okresným súdom a jeho postup, pokiaľ znížil
všeobecnú hodnotu rodinného domu, o hodnotu prípojok a domácej vodárne, správny nebol.

21. Vychádzajúc so záverov znaleckého posudku vrátane situačného náčrtu (č.l. 76) je zrejmé, že pre
účely ocenenia boli zadefinované znalcom dĺžky „prípojok“ od hranice pozemku (domového uzáveru
alebo merania) a nie od bodu napojenia z verejnej siete (rozvodu) po odberné miesto ( meranie alebo
hlavný uzáver). Predmetom ocenenia sa stali domové inštalácie pre prívod vody, plynu, kanalizácie
a elektriky. Vzhľadom k tomu je možné považovať takto definované „prípojky“ za domovú inštaláciu

a súčasť rodinného domu. Vo vzťahu k domácej vodárni s názvom Darling je treba uviesť, že tá
sa nachádza v rodinnom dome je umiestnená v kotolni a slúži na čerpanie vody zo studne, je teda
súčasťou rodinného domu. Za tejto situácie tak do masy BSM odvolací súd poňal v súlade so znaleckým
posudkom hodnotu elektrickej prípojky, plynovej prípojky, vodovodnej prípojky, domácej vodárne s
výnimkou studne.

22. Vo vzťahu k studni je potrebné uviesť, že ide o samostatnú vec, a preto nemôže byť zahrnutá do
vyporiadania BSM, navyše ak je postavená na pozemku, ktorý výlučne slúži iba žalovanému.

23. Ak má byť studňa samostatnou vecou a predmetom právnych vzťahov, nestačí potom jej užitočnosť,

t. j. že slúži potrebám ľudí, ale musí ísť aj o samostatný hmotný predmet. Studňu možno považovať
za stavbu a teda samostatnú vec v občianskoprávnom zmysle (bez ohľadu na vodohospodárske
poňatie), ak je výsledkom ľudskej stavebnej činnosti, ktorou bola vytvorená určitá, prevažne podzemná
konštrukcia ohraničujúca smerom dovnútra priestor, ktorý má byť sčasti zaplnený vodou a sčasti slúžiť
jej čerpaniu. Studňa vytvorená z betónových skruží sa považuje za samostatnú nehnuteľnú stavbou a

za príslušenstvo pozemku. Z vyššie uvedeného dôvodu tak studňa nie je predmetom BSM strán sporu.
Preto správny bol postup súdu pokiaľ studňa sa nezahrnula do masy BSM.24. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné zhrnúť, že masu BSM tvorí: spálňa (manželská posteľ + 2
skrine) - 100,- Eur, obývacia stena - 150,- Eur, rohová lavica - 50,- Eur, televízor - 50,- Eur, práčka AEG
- 100, fritéza - 20,- Eur, hnuteľné veci v hodnote 470,- Eur, rodinný dom v hodnote 42.050,- Eur. Aktíva

sú vo výške 42 520 Eur. Záväzok oboch manželov ku dnu zániku BSM bol výške 2.262,36 Eur. Pasíva
sú vo výške 2.262 Eur po zaokrúhlení. Žalovaný zaplatil celý záväzok po zániku BSM. Hodnota majetku
po odrátaní pasív je vo výške 40.258,- Eur. Podiel každého manžela predstavuje 1 na majetku vo
výške 20.129,- Eur. Žalobkyňa dostala hnuteľné veci vo výške 120,- Eur. Žalovaný dostal hnuteľné veci
v hodnote 350,- Eur + dom v hodnote 42.050,- Eur. Keďže jej patrí suma 20.129,- Eur, jej nedoplatok

predstavuje 20.009,- Eur. So zarátaním pasív každého z manželov v jednej polovici a s prihliadnutím,
že žalovaný zaplatil celý dlh vrátane podielu žalobkyne.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je daný postup pri vyslovení inej hodnoty rodinného domu
než tá ako je určená v znaleckom posudku. Pokiaľ sa súd rozhodol na základe svojej voľnej úvahy
znížiť cenu tejto nehnuteľnosti podľa svojej úvahy ,jeho postup nebol správny. Na základe posúdenia

všetkých rozhodných a relevantných okolnosti prípadu danej veci nejde o taký prípad. Súd poukazuje
na rozhodnutia súdov v prípadoch pokiaľ je síce stavba v odlišnom režime vlastníctva ako pozemok
na ktorom stojí ,ale je potrebné mať za preukázané, že ide o také okolnosti ktoré môžu ovplyvňovať
trhovú hodnotu stavby. V danej veci takáto okolnosť nie je daná a nie je teda možné na ňu prihliadať.
Vlastníkom stavby sa stane žalovaný, vlastníkom pozemku ostáva. Svoje vlastníctvo bude užívať.

26. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že súd sa nesprávne vyrovnal s vyhodnotením jeho preukázaných
vnosov do spoločného majetku v celkovej výške 140.000,- Sk treba uviesť, že nie je dôvodná táto
námietka. Odvolací súd preberá závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k vnosu žalovaného do
spoločného majetku. A ne odkazuje. Ani v podanom odvolaní nie sú uvedené iné dôvody pre odlišné

posúdenie predmetného vnosu.

27. Vo vzťahu k námietke nesprávneho posúdenia veci k možnosti aplikácie disparity podielov sa
odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nie sú pre daný postup dané dôvody.
Súdna prax zastáva názor, že odklon od rovnosti podielov na majetku patriaceho do BSM je namieste

za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zaistilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej
hodnoty a ako sa každý z manželov staral o rodinu. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného
vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci
jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto
vec vyporiadať (porov. nález Ústavného súdu SR z 13. 03. 2013, sp. zn. I. ÚS 537/2013-37). Základnou

zásadou pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je, že podiely oboch manželov sú
rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj
iným pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek
svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie
a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje,

že dôvody tvrdené žalovaným pre priznanie rozdielnych podielov pri vyporiadaní BSM nie sú dané.

28. S prihliadnutím na tieto vyššie uvedené okolnosti vzhľadom k tomu, že spôsob vyporiadania BSM
nebol stranami sporu namietaný a považovaný za správny vyporiadava predmet BSM vo vzťahu k
aktívam spôsobom uvedeným vo výroku I. tohto rozsudku rovnako ako súd prvej inštancie.

29. Odvolací súd stanovil žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu v lehote
6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Podľa ustanovenia § 232 ods.3 C.s.p.lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku . Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu. Každá takáto výnimka, bez

ohľadu na jej konkrétne obsah sa považuje vždy za osobitnú, exluzívnu výhodu povinného, teda dlžníka,
ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného veriteľa.
Hľadiskami pre úvahy súdu, či sa má priznať výhoda splátok sú najmä výška priznaného plnenia,
platobná schopnosť povinnej osoby, prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť
oprávnenej strany domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť,

či by prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok
nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery oprávneného príliš ťaživé. (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 18.03.2013 sp.zn. 7Cdo/116/2012). Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že
lehotu 6 mesiacov určenú súdom prvej inštancie považuje za neprimerane krátku, vzhľadom k tomu,že je zaťažený splátkovými povinnosťami vo výške 500,- Eur mesačne a jeho mesačný čistý príjem je
800,- Eur.

30. Odvolací súd pri rozhodovaní o určení lehoty inej než ju stanoví procesná norma dospel k
obdobnému záveru ako súd prvej inštancie, pokiaľ aj tento pri uložení povinnosti žalovanému určil
lehotu 6 mesiacov. Je možné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že lehota 6 mesiacov
od právoplatnosti rozsudku znamená lehotu primeranú a akceptovateľnú pre obe strany sporu. Práve
vzhľadom na možnosti, schopnosti povinného, teda žalovaného súd prihliadol k tomu, že nie je v jeho

schopnostiach vyplatiť celú sumu na vyrovnanie podielu . Treba uviesť, že pri zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, každá zo strán si musela byť vedomá, že dôjde k vyporiadaniu, obe strany
vedeli tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva, a teda že pôjde aj o vyporiadanie vyššej hodnoty.
Ďalej je potrebné uviesť, že rodinný dom užíva výlučne žalovaný, žalobkyňa prenechala tento majetok
bývalému manželovi. Všetky tie okolnosti sú rozhodné pre prijatie záveru, že lehota 6 mesiacov je
stanovená primerane pre obe sporové strany.

31. Ďalej je potrebné uviesť, že odvolací súd pristúpil na základe podaných odvolaní proti rozsudku súdu
prvej inštancie k zmene napadnutého rozhodnutia vo veci samej a nemôže zrušiť len niektorý výrok súdu
prvej inštancie aj keď mení sa záver iba vo vzťahu k hodnote vyrovnávacieho podielu, odvolací súd totiž
pri zmene rozhodnutia nahradzuje v tomto prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie ako celok. Z povahy

rozhodnutia o vyporiadaní BSM vyplýva, že odvolací súd musí pri zmene odvolaním napadnutého
rozhodnutia sám nanovo a v celom rozsahu vyporiadať všetky práva a povinnosti účastníkov správneho
vzťahu BSM a tiež nanovo konštituovať ich práva z novovzniknutých právnych vzťahov. To okrem iného
znamená, že odvolací súd musí vo svojom zmeňujúcom rozsudku znovu uviesť konkrétny výpočet BSM,
ktoré pripadajú do výlučného vlastníctva toho, ktorého účastníka, ale tiež určiť či a aké plnenie má jeden

z účastníkov poskytnúť druhému účastníkovi na ich úplné vyrovnanie.

32. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p. napadnutý
rozsudok zmenil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 257 C.s.p. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257
C.s.p. vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanom prípade do popredia vystupuje príbuzenský
vzťah sporových strán, povaha sporu, okolnosti sporu, sociálne pomery sporových strán. Odvolací súd

pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania zohľadnil vyššie citované dôvody, ktoré odôvodňujú
nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania žiadnej zo sporových strán.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).