Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/125/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309219309
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2309219309.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: VÚB Leasing, a.s., Miletičova č. 1, Bratislava, IČO: 313
180 45, zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Jánošíkom, so sídlom Lipského č. 4, Bratislava, proti
žalovanému: L. T., nar. XX.XX. XXXX, bytom R. č. XXXX, zastúpený advokátkou Mgr. Dianou Šiagyovou,
so sídlom Jánošíkova č. 2, Šaľa, o zaplatenie 10 032,89 eur s prísl., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalobcu: Ioan, s.r.o., Tupého č. 11629/27A, Bratislava, IČO: 36 754 960, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 13 Cb/207/2009-292 zo dňa 25.02. 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u je a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
10 032,89 eur so 14,25% úrokom z omeškania od 04.12. 2007 do zaplatenia. K trovám konania uviedol,
že o nich rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd o veci rozhodol na základe dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného k
povinnosti zaplatiť mu sumu 10 032,89 eur so 14,25% úrokom z omeškania titulom náhrady škody, ktorú
mu spôsobil žalovaný tým, že sa dohodol so spoločnosťou Ioan, s.r.o., Bratislava na tom, že žalobca,
ktorý je leasingovou spoločnosť od žalovaného odkúpi motorové vozidlo a poskytne ho formou leasingu
spoločnosti Ioan, s.r.o., Bratislava ako leasingovému nájomcovi do finančného nájmu. Spoločnosť
B.O.F., a.s., Bratislava od 01.09. 2008 zmenila názov na VÚB Leasing, a.s., Bratislava - žalobca.
Žalobca na základe kúpnej zmluvy č. 131538/1 uzatvorenej dňa 04.12. 2007 so žalovaným odkúpil
vozidlo a súčasne v ten istý deň uzatvoril ako prenajímateľ so spoločnosťou Ioan, s.r.o., Bratislava
ako nájomcom zmluvu o finančnom prenájme č. 131538. V kúpnej zmluve žalovaný ako predávajúci
prehlásil, že je výlučným vlastníkom predmetu kúpy, neviaznu na ňom žiadne práva tretích osôb, nie
sú mu známe žiadne nedostatky, ktoré by bránili riadnemu užívaniu predmetu kúpy, predmet kúpy je
spôsobilý k obvyklému užívaniu, nie sú predávajúcemu známe žiadne skutočnosti alebo vlastnosti, ktoré
by bezporuchový chod predmetu predaja rušili. Napriek tomuto leasingový nájomca zistil, že vozidlo
má vady a nemá žalovaným uvádzané vlastnosti, z toho dôvodu dal vozidlo skontrolovať v značkovom
servise, ktorý zistil vady prevodovky a neodborne vykonané zvarenie strechy, na základe ktorých
skutočností žalobca ako leasingový prenajímateľ u žalovaného vady vozidla reklamoval. Znaleckým
posudkom, ktorý dal vypracovať leasingový nájomca bolo zistené, že vozidlo má vady, ktoré znalec určil
sumou 252 201,- Sk (8 371,54 eur). Okresný súd Galanta uznesením č.k. 13 Cb/207/2009-256 zo dňa
05.11. 2012 pripustil zmenu petitu, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške
10 032,89 eur so 14,25% úrokom z omeškania od 04.12. 2007 do zaplatenia, ktorá pozostávala zo
znalcom určenej škody, z ceny opravy, vykonanej z dôvodu odstránenia vád.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a poukazoval na to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný pre podanie
návrhu, pretože kúpnu zmluvu o odplatnom prevode predmetného motorového vozidla už uzatvoril
dňa 03.12. 2007 so spoločnosťou Ioan, s.r.o., Bratislava a poukázal na to, že vozidlo podľa protokolu
o prevzatí leasingu bolo bez vád, čo kupujúci potvrdil, nemal voči technickému stavu vozidla žiadne
námietky a vedel, že sa jedná o vozidlo ojazdené.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh je dôvodný, keď žalovaný
previedol na žalobcu podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka predmet kúpy, kúpna zmluva
bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka, na aplikovaní ktorého sa zmluvné strany
dohodli, z toho dôvodu súd z tejto právnej úpravy vychádzal, poukázal i na ust. § 436 a § 440 ods.
1 Obchodného zákonníka. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu uviedol,
že uzatvorenie leasingovej zmluvy s vedľajším účastníkom nemá na aktívnu legitimáciu žalobcu žiaden
vplyv. Žalobcovi vznikla škoda vo výške žalovanej istiny (súd zrejme nedopatrením namiesto žalobu
označil na strane 5 piaty odsek rozsudku žalovaného), ktorá pozostávala zo sumy vynaloženej na opravu
motorového vozidla v servise podľa faktúry predloženej žalobcom a škody určenej znaleckým posudkom.
Súd mal v konaní preukázané, že žalobca výšku škody žalovanému riadne a včas oznámil, vady vozidla
reklamoval a požadoval zľavu z kúpnej ceny. Reklamáciu predmetu kúpy ale žalovaný neakceptoval,
preto si žalobca dal vady odstrániť na vlastné náklady. Konanie preukázalo, že vozidlo v čase predaja
malo vadu, o ktorej predávajúci kupujúceho neinformoval, preto za túto vadu zodpovedá a vzhľadom na
objektívnu zodpovednosť, ktorá vyplýva z ust. § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka tvrdenie, že o vade
nevedel, žalovaného zodpovednosti nezbavuje.

K obrane žalovaného, ktorý poukazoval na to, že dňa 03.12. 2007 uzatvoril so spoločnosťou Ioan, s.r.o.,
kúpnu zmluvu a vozidlo predal za cenu 395 000,- Sk neobstojí, pretože v kúpnej zmluve zo dňa 03.12.
2007 uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou Ioan, s.r.o., je nesprávne uvedená cena, pričom
leasingový nájomca spoločnosť Ioan, s.r.o., žiadnu cenu žalovanému nikdy neuhradila, pretože mala
byť financovaná leasingovou spoločnosťou. Škoda, ktorej sa žalobca za účasti vedľajšieho účastníka
od žalovaného domáha je nárok dôvodným a súd žalovaného k jej náhrade v celom rozsahu žaloby
zaviazal.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal odvolací
súd, aby predmetné rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol.

V dôvodoch odvolania poukázal na to, že žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou Ioan,
s.r.o., Bratislava, ktorá vystupuje v konaní ako vedľajší účastník žalobcu. Predmetom zmluvy bol prevod
vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, konkrétne osobnému automobilu za kúpnu cenu vo výške 895
000,- Sk. Predmetná zmluva je perfektným právnym úkonom s účinkami, ktoré sa so vznikom takéhoto
záväzkového právneho vzťahu spájajú. Okrem toho odvolateľ poukázal na to, že v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy podnikateľskú činnosť nevykonával, pretože ju ukončil dňom 06.06. 2007, ako preukazuje
výpis zo živnostenského registra. Prvostupňový súd sa ale uzatvoreniu tejto zmluvy vôbec nevenoval
a žiadnym spôsobom sa s touto skutočnosťou nevyporiadal. Ak však kúpna zmluva bola uzatvorená
už medzi spoločnosťou Ioan, s.r.o., vedľajším účastníkom na strane žalobcu a žalovaným dňa 03.12.
2007, nie je možné kúpnu zmluvu zo dňa 04.12. 2007 považovať za platný právny úkon a aj keď v
úvodnej časti zmluvy je uvedené, že sa uzatvára podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe
takéhoto odkazu nemohol vzniknúť záväzkový právny vzťah, ktorý by sa riadil režimom Obchodného
zákonníka, pretože sa nejednalo o relatívny obchodný vzťah podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka
a ani o dohodu podľa § 262 Obchodného zákonníka, ktorá pre voľbu a aplikáciu Obchodného
zákonníka vyžaduje písomnú formu. Súd prvého stupňa sa kúpnou zmluvou, všeobecnými zmluvnými
podmienkami leasingu a vzťahom medzi účastníkmi vôbec nezaoberal, postavenie účastníkov a otázku
aktívnej legitimácie žalobcu nesprávne vyhodnotil. Podľa všeobecných zmluvných podmienok leasingu
bolo práva žalobcu ako leasingového prenajímateľa delegované na leasingového nájomcu, ktorý
vstúpil do všetkých práv, ktoré má poskytovateľ leasingu voči dodávateľovi, s čím sa prvostupňový súd
nevyporiadal, hoci všeobecného podmienky leasingu v článku II písm. f) upravujú, že poskytovateľ
leasingu nie je nositeľom žiadnej povinnosti a právo uplatňovať zodpovednosť za vady z predmetu

leasingu má výlučne prijímateľ leasingu. Táto skutočnosť je potvrdená i reklamáciou vád predmetu
leasingu, ktorú vykonal prijímateľ leasingu-vedľajší účastník na strane žalobcu písomne zo dňa 25.01.
2008, oproti čomu žalobca zatiaľ žalovanému nedoručil žiadnu reklamáciu, ani iným spôsobom ho
na zodpovednosť za vady neupozornil. Pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne
legitimovaný, tento si voči žalovanému nárok zo zodpovednosti za vady neuplatnil a tým jeho právo
zaniklo. Nároku na zaplatenie sa domáha poskytovateľ leasingu, ktorému žiadna škoda nevznikla a preto
takéto uplatnenie nároku zo strany žalobcu nemá oporu v hmotnom práve a nezakladá ani nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa vôbec nevzal do úvahy a žiadnym spôsobom
nevyhodnotil, že žalobca ani ku dňu vyhlásenia rozsudku svoj právny nárok právne nekvalifikoval,
neoznačil titulu, na základe ktorého sa plnenia domáha a hoci mu to zákon neukladá, predpokladá sa,
aby s ohľadom na právo žalovaného kvalifikovane sa voči uplatňovanému nároku brániť, súd dbal o
to, aby nárok žalobca špecifikoval nielen do jeho výšky, ale aj právneho titulu. Z doteraz vykonaného
konania nie je zrejmé, či sa žalobca domáha plnenia na náhradu škody alebo si uplatnil nárok na
poskytnutie zľavy zo zodpovednosti za vady. Zodpovednosť za vady a zodpovednosť za škodu sú
rozdielne predpoklady vzniku zodpovednosti. Žalovaný voči uplatnenému nároku na plnenie vzniesol
i námietku premlčania, ktorou sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal. Leasingový prijímateľ okrem
toho vec prevzal, vyskúšal, žalovaný ho upozornil na vady prevodovky, motorové vozidlo opakovane
vyskúšal, možnosť skontrolovať technický stav použitého vozidla v servise nevyužil a sám sa rozhodol
vec kúpiť v stave, v akom sa nachádzala, preto za výber vecí ako predmetu leasingu zodpovedá. Súd
prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na nesprávne zistený skutkový stav aplikoval
normu hmotného práva, preto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd sa
argumentačne nevysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré v konaní vyšli najavo, rozhodol nesprávne a
nezákonne, keď žalobcovi priznal právo, ktoré mu nepatrí, ak nie pre nedostatok aktívnej legitimácie, tak
z dôvodu námietky vznesenej žalovaným v súvislosti s nedodržaním včasného a riadneho uplatnenia
práva zodpovednosti za vady.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 218 ods. 1 písm. a)
O.s.p. ako podané oneskorene odmietnuť. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že nie sú
dôvody pre odmietnutie odvolania, navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Vo vyjadrení k odvolaniu zotrval žalobca na tvrdení, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola
riadne uzatvorená dňa 04.12. 2007, žalovaný prepísal na DI PZ vozidlo na žalobcu, čo preukazuje
osvedčenie o technickom stave vozidla za dohodnutú cenu, ktorú žalobca a nie vedľajší účastník uhradil
žalovanému. Žalobca ako leasingová spoločnosť v súdnych sporoch môže vystupovať ako vlastník a
je aktívne legitimovaným subjektom a nájomcovia v súdnych sporoch vystupujú ako vedľajší účastníci
sporov, pretože samotní leasingoví nájomcovia nemajú aktívnu legitimáciu byť účastníkom konania, čo
je postup všeobecne známy a súdmi rešpektovaný. Žalobca vo vyjadrení dal do pozornosti odvolacieho
súdu i rozporné tvrdenia uvedené v odvolaní, podľa ktorých odvolateľ najskôr uvádza, že predávané
vozidlo bolo v bezchybnom stave, oproti čomu ďalej v odvolaní tvrdí, že vedľajšieho účastníka na vady
upozornil. Keďže žalovaný na vady vozidla vedľajšieho účastníka upozornil, musel teda o týchto vadách
sám vedieť, čo je nespochybniteľným dôkazom o tom, že vozidlo malo vady. V súvislosti s návrhom
žalobcu na odmietnutie odvolania tento poukázal na to, že v odvolaní je dátum jeho vypracovania
deň 11.02. 2013, teda ešte pred vydaním napadnutého rozsudku, ktorý bol vyhlásený a doručený na
pojednávaní konanom dňa 25.02. 2013, pričom lehota na odvolanie uplynula dňa 12.03. 2013. Na kópii
odvolania, ktorá bola doručená žalobcovi je, ale pečiatka Okresného súdu Galanta dňa 13.03. 2013, z
čoho žalobca usudzuje, že odvolanie bolo podané oneskorene. Nevylučuje však, že odvolanie mohlo
byť dané v termíne do 12.02. 2013 na poštovú prepravu alebo elektronicky alebo faxom poslané, preto
žiada, aby odvolací súd aj preveril okolnosti doručenia odvolania.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania keď dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je možné potvrdiť, ani zmeniť z dôvodu nedostatočne zisteného
skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia.

K pochybnosti žalobcu o tom, či bolo odvolanie žalovaného podané včas odvolací súd uvádza, že
skôr, ako začne odvolací súd konať o odvolaní preskúmavaním samotného rozhodnutia sa zaoberá
včasnosťou podaného odvolania. Z údajov na doručenke o prevzatí rozsudku súdu prvého stupňa č.k.
13 Cb/207/2009-292 nachádzajúcej sa v súdnom spise je preukázané, že rozsudok právna zástupkyňa
žalovaného prevzala dňa 25.02. 2013, odvolanie bolo podané na poštovú prepravu dňa 12.03. 2013,
teda v zákonom určenej lehote a doručené bolo Okresnému súdu Galanta dňa 13.03. 2013, z čoho
vyplýva, že podmienky pre odmietnutie odvolania z dôvodu oneskoreného podania nie sú splnené a
odvolanie bolo podané včas.

Z obsahu podanej žaloby a odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že súd nárok
žalobcu posudzoval v spojení so zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným dňa 04.12. 2007
č. 131538/1, ktorú žalobca ako dôkaz preukazujúci opodstatnenosť jeho nároku súdu predložil.

Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa spravujú týmto zákonom.

Podľa § 262 Obchodného zákonníka, dohoda podľa ods. 1 vyžaduje písomnú formu.

Kúpna zmluva dňa 04.12. 2007 č. 131538/1 bola uzatvorená účastníkmi konania v písomnej forme
podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. V súvislosti s otázkou, ako má byť voľba práva s odkazom
na § 262 Obchodného zákonníka v zmluve vyjadrená odvolací súd uvádza, že postačuje, ak sa v
úvodných ustanoveniach zmluvy odkáže na právnu úpravu uvedenú v Obchodnom zákonníku, ktorými
sa zmluva spravuje, v konkrétnom prípade to bol odkaz na § 409 a nasl. Obchodného zákonníka,
z čoho jasne vyplýva úmysel účastníkov zmluvného vzťahu o voľbe práva, preto ak zmluvné strany
odkázali na ustanovenia Obchodného zákonníka, týkajúce sa právnej úpravy kúpnej zmluvy ako
celku, je tým vyjadrený jasný úmysel zmluvných strán, aby sa ich právny vzťah spravoval režimom
Obchodného zákonníka, a v takom prípade nie je podstatné, či žalovaný v čase uzatvorenia takejto
zmluvy podnikateľskú činnosť už nevykonával.

Súčasťou spisu a žalovaným predložená ako dôkaz je ale i kúpna zmluva, ktorú uzatvoril žalovaný dňa
03.12. 2007 ako predávajúci so spoločnosťou Ioan, s.r.o., ktorú uzatvoril podnikateľ O. S., živnostník,
zapísaný v živnostenskom registri, IČO: 419 402 02 a nie štatutárnym zástupcom spoločnosti Ioan,
s.r.o., Bratislava, IČO: 367 549 60, ktorá spoločnosť v tomto konaní vystupuje na strane žalobcu ako
vedľajší účastník. Odvolací súd prisviedča žalovanému, že súd prvého stupňa sa s existenciou tejto
zmluvy žiadnym spôsobom v rozhodnutí nevysporiadal a z odôvodnenia nevyplýva, akým spôsobom
existenciu tejto zmluvy prvostupňový súd vyhodnotil.

Odvolací súd vzhľadom na túto skutočnosť ale poukazuje na právnu úpravu uvedenú v ust. § 446
Obchodného zákonníka, podľa ktorého v prípade, ak žalobca ako kupujúci pri uzatváraní kúpnej
zmluvy č. 131538/1 nevedel, že žalovaný v postavení predávajúceho nie je už vlastníkom predmetného
motorového vozidla a nie je ani oprávnený s ním nakladať za účelom jeho predaja, mohol nadobudnúť
vlastnícke právo k veci aj od nevlastníka. Jedná sa o ustanovenie, ktoré je prelomením zásady „nemo
plus iuris“. Táto skutočnosť, ale musí byť súdom prvého stupňa v rámci doplneného dokazovania zistená
a skutkovo a právne vyhodnotená, pretože je to dôkaz, ktorý žalovaný predložil súdu prvého stupňa, ale
s ktorým sa prvostupňový súd nevysporiadal.

K námietke odvolateľa o nedostatku aktívnej legitimácie sa odvolací súd stotožňuje s názorom
prvostupňového súdu, ktorý žalobcu považoval za aktívne legitimovaného účastníka pre uplatňovanie
nároku z leasingovej zmluvy, pretože žalobca je pre podanie žaloby ako vlastník vozidla stále aktívne
legitimovaný, nakoľko podľa čl. IV leasingovej zmluvy po celú dobu leasingu bolo vozidlo vo vlastníctve

žalobcu ako prenajímateľa a v konaní nebolo preukázané, že by vlastníctvo prešlo z prenajímateľa už
na prijímateľa leasingu.

Z bodu 2. Predmet leasingu Všeobecných zmluvných podmienok leasingu zo dňa 05.12. 2007 vyplýva,
že povinnosti vlastníka z predmetu leasingu preberá prijímateľ leasingu - nájomca a nároky z vád
predmetu leasingu je nájomca oprávnený uplatňovať priamo u dodávateľa, a tým je žalovaný. Prijímateľ
leasingu tak bol oprávnený uplatňovať si nárok voči žalovanému.

Nedostatkom rozhodnutia prvostupňového súdu je však skutočnosť, že z odôvodnenia prvostupňového
súdu v spojení s obsahom výroku rozsudku nie je zrejmé, ako súd vyhodnotil žalobcom uplatňovaný
nárok na náhradu škody, ktorej sa žalobca v konaní domáha, keď tvrdí, že mu konaním žalovaného
vznikla škoda, resp. vznikla škoda vo výške žalovanej istiny vedľajšiemu účastníkovi - leasingovému
nájomcovi.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa citovaného ustanovenia je preukázanie existencie
protiprávneho úkonu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou
škodou. Keďže uvedené predpoklady majú objektívnu povahu, zodpovedná strana sa môže od
zodpovednosti liberovať iba v prípade, ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku
okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1 Obchodného zákonníka).

S poukazom na uvedené je nepreskúmateľný záver prvostupňového rozhodnutia v časti podľa ktorej,
ak žalovaný odmietol žalobcom uplatnený nárok zodpovednosti za vady, vedľajší účastník na strane
žalobcu si dal vozidlo opraviť a tým mala vzniknúť žalobcovi škoda. Prvostupňový súd tiež konštatuje,
že žalobca vady vozidla u žalovaného reklamoval a uplatnil si zľavu z kúpnej ceny ako nárok z vád
tovaru. Súd prvého stupňa síce poukázal na ust. § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka, ktorým
je upravený nárok na zľavu z kúpnej ceny, ale neuviedol, na základe čoho dospel k záveru, že žalobcovi
nárok na náhradu škody je dôvodné priznať.

Ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je platná,
musí ustáliť, čo je predmetom žaloby, teda či preskúmava odôvodnenosť nároku na náhradu škody, resp.
nárok z vád tovaru, pretože podľa ust.§ 436 ods. 4 Obchodného zákonníka popri nárokoch ustanovených
v ods. 1 má kupujúci nárok na náhradu škody. Z konania ale nie je zrejmé, ako prvostupňový súd
vyhodnotil, či zmluva bola porušená podstatným, resp. nepodstatným spôsobom od čoho sa odvíja i
charakter nárokov z vád.

Odvolací súd dáva preto do pozornosti prvostupňového súdu i znenie ust.§ 440 ods. 2 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád
tovaru podľa § 436 a § 437 nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, z čoho
vyplýva, že nároky z vád v rozsahu, v ktorom vysporiadavajú ujmu vzniknutú vadným plnením sú z
náhrady škody vylúčené. Nároky z vád tovaru sú striktne upravené reklamačným procesom a v prípade
nedôslednej aplikácie notifikačnej povinnosti prislúchajúcej jednej zo zmluvných strán a uplatnením
nárokov z vád tovaru kupujúcim, nemožno mu umožniť uplatniť si nároky iného právneho dôvodu.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní musí dôsledne skúmať, či ide o nárok z vád tovaru, nárok z náhrady
škody alebo nárok z bezdôvodného obohatenia, na ktorý v žalobnom návrhu žalobca poukázal, keď
uviedol, že sa „žalovaný dopustil podvodu, čím sa na úkor iných obohatil.“

Inštitút náhrady škody slúži ako prostriedok na vyrovnanie majetkovej ujmy, ale Obchodný zákonník
upravuje i zodpovednosť za vady tovaru, z ktorých vznikajú zmluvným stranám vzájomné práva
a povinnosti. Účelom je kupujúcemu zabezpečiť ochranu tým, že predávajúci buď vady odstráni
alebo k zhojeniu následkov vadného plnenia dôjde iným, zákonom prípustným spôsobom. Hlavnou
funkciou zodpovednosti za vady je náprava stavu vyvolaného vadným plnením. Nároky kupujúceho
zo zodpovednosti za vady sú oproti nárokom na iné sankčné plnenia, ku ktorým patrí aj nárok na
náhradu škody, nezávislé a posudzujú sa samostatne. Obchodný zákonník sa osobitnou právnou
úpravou snaží zabrániť tomu, aby bol účel ustanovení zákona o zodpovednosti za vady obchádzaný
tým, že by sa kupujúci mohol domôcť nahradenia ujmy z vadného plnenia nie uplatnením nárokov
z vád tovaru, ale požiadavkou na plnenie z odlišného právneho dôvodu a to uplatnením náhrady
škody. Ak kupujúci dostatočným spôsobom a v rozsahu, ktorý mu zákonodarca poskytol, ale nevyužije
nárok zo zodpovednosti za vady je vylúčené, aby si nárok uspokojoval nárokom cez náhradu škody.
Súd prvého stupňa preto zameria dokazovanie na ustálenie právnej kvalifikácie žalobou uplatneného
plnenia. Právna úprava uvedená v ust. § 436 a § 437 Obchodného zákonníka predpokladá tiež možnosť
neodstránenia reklamovaných vád v zákonnej lehote, a vtedy vznikne nárok na zľavu z kúpnej ceny, ako
si uplatňoval leasingový nájomca voči žalovanému v písomnom podaní zo dňa 25.01. 2008 vyhotovenom
právnym zástupcom žalobcu, ale na základe tejto skutočnosti nie je možné priznať žalobcovi uspokojenie
z vadného plnenia uplatnením nároku na náhradu škody. Ak si účastník zmluvného vzťahu zabezpečil
odstránenie vád tak, že si ich dal opraviť tretej osobe, nemôže náhradu dosiahnuť uplatnením práva
na náhradu škody, čo by bolo v rozpore s právnou úpravou uvedenou v § 440 ods. 2 Obchodného
zákonníka.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia
prvostupňového súdu, nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávnej právnej kvalifikácie
rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, v ktorom prvostupňový súd nárok žalobcu opätovne posúdi a to vzhľadom na všetky v konaní
zistené skutočnosti a o veci opäť rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne i o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.