Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivan Bartek

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoVlastnícke právo k nehnuteľnostiam

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 24C/145/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317217685
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1317217685.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore

žalobkyne: Z. Z., nar. X.X.XXXX, bytom E. XX, V., v konaní zast. IN FORO - AYRUMYAN advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Uhrova 4, Bratislava, proti žalovanému: U. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
E. XX, V., o zrušenie práva spoločného nájmu k družstevnému bytu a o určenie výlučného nájomcu a
člena družstva, takto

r o z h o d o l :

Právospoločnéhonájmustránkdružstevnémubytuč.XX,nachádzajúcehosanatreťomposchodídomu
na E. ulici v V. - O. U., vchod č. XX, súpisné číslo XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie X., sa zrušuje a výlučným nájomcom bytu sa určuje žalobkyňa ako členka družstva.

Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 26.10.2017 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým súd: I. zruší právo
spoločnéhonájmukbytuč.XX,nachádzajúcehosanatreťomposchodí,vchodč.XX,naE.ulici,mestská
časť V. - O. súpisné číslo XXXX, parcelné číslo XXXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX, okres V. C., obec V.
katastrálne územie X., II. určí, že výlučným nájomcom a členom družstva je žalobkyňa a III. žalobkyni

prizná náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.Žalobkyňatvrdila,žedňa25.7.1989bolamedziStavebnýmbytovýmdružstvomvobvodeBratislavaIII,
aktuálne Bytové družstvo Bratislava III, ako vlastníkom domu na E. ul. XX v V. a žalovaným a žalobkyňou
ako členmi družstva uzatvorená dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu. Predmetom tejto dohody bolo
odovzdanie bytu č. XX do spoločného užívania. Byt sa nachádza na III. poschodí v dome na E. ul. XX,
súpisné č. XXXX, na parcele číslo XXXX/XX, v okrese V. C., obec V. katastrálne územie X. a je zapísaný

na liste vlastníctva XXXX. Byt bol odovzdaný dňa 1.8.1989, pričom manželstvo medzi žalobkyňou a
žalovaným bolo uzatvorené dňa 21.11.1987, je preto nepochybné, že odo dňa 1.8.1989 sa byt stal
predmetom spoločného nájmu. Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.3.2007 bolo
manželstvo rozvedené, pričom na čas po rozvode manželstva súd schválil dohodu medzi žalobkyňou a
žalovaným a ich spoločné dieťa zveril do osobnej starostlivosti žalobkyne s tým, že žalobkyňu poveril
aj správou majetku ich spoločného dieťaťa a tiež ju určil ako zákonnú zástupkyňu dieťaťa. Manželstvo
bolo trvalo rozvrátené v dôsledku nevery žalovaného a jeho závislosti na herných automatoch, ktorým

trpelacelárodina.Predrozvodombolpredmetnýbytužívanýajžalovaným,avšakbezakejkoľvekúhrady
splatného nájomného a služieb spojených s nájmom. Po rozvode manželstva, ako aj v súčasnosti,
žalovaný neuhrádza akékoľvek splatné nájomné, ani služby s tým spojené. V súčasnosti žalovaný už byt
neužíva, žalobkyňa nemá žiadne informácie, kde sa žalovaný nachádza. O spoločný nájom žalovanýdlhodobo, od roku 2012, neprejavuje akýkoľvek záujem, od toho roku neuhradil ani čiastočne žiadnu
čiastku spojenú s nájomným za byt. Žalovaný si neplní povinnosti vyplývajúce mu z členstva, najmä z
článku 11 stanov bytového družstva. V byte sa trvale zdržuje výlučne žalobkyňa.

3. Podľa žalobkyne je na základe uvedeného jedinou legitímnou členkou Bytového družstva Bratislava III
a žiadala súd o určenie jej výlučného členstva v bytovom družstve. Je tiež nepochybné, že je oprávnená
domáhať sa ochrany práv nielen svojich ako spolunájomcu, ale i ochrany práv svojej rodiny, preto sa
domáhala zrušenia práva spoločného nájmu k bytu ako i určenia, že výlučným a jediným členom bude

výlučne žalobkyňa.

4. Žalobkyňa v žalobe označila a spolu s ňou predložila listinné dôkazy - dohodu o odovzdaní a prevzatí
bytu, čiastočný výpis z listu vlastníctva, stanovy Bytového družstva Bratislava III a rozsudok tunajšieho
súdu zo dňa 26.3.2007.

5. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu do vlastných rúk, oznámenie o podanej žalobe bolo
zverejnené dňa 21.8.2018. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie. Spor bol prejednaný v neprítomnosti žalovaného, v
zmysle § 180 Civilného sporového poriadku (CSP).

7. Skutkový stav tvrdený žalobkyňou (bod 2) nebol sporný, vyplynul aj z predložených listinných dôkazov.

8. Uplatnený nárok súd posudzoval podľa zákona č. 40/1964 Zb., t.j. Občianskeho zákonníka.

9. Podľa § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len
medzi manželmi.

10. Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich
stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Podľa ods. 2, ak vznikne len jednému

z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so
spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja
manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

11. Strany uzavreli manželstvo dňa 21.11.1987. Dohodou zo dňa 25.7.1988 družstvo ako vlastník

odovzdalo predmetný byt do užívania žalovanému ako svojmu členovi pri spoločnom členstve manželky.
Na základe týchto skutočností vzniklo stranám podľa vyššie uvedených ustanovení právo spoločného
nájmu družstevného bytu a tiež spoločné členstvo v družstve.

12. Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o

nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo

rozvedených manželov v družstve.

13. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo právoplatne rozvedené dňa 8.5.2007 rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 43C/167/2006 zo dňa 26.3.2007. Po rozvode manželstva nedošlo medzi
stranami k dohode, kto bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, sú teda dané predpoklady, aby

súd právo spoločného nájmu zrušil a zároveň určil, kto bude ako člen družstva nájomcom.

14. Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ
najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

15. V predmetnom byte maloleté deti nebývajú, dcéry žalobkyne a žalobcu, U., nar. XX.XX.XXXX a U.,
nar. XX.XX.XXXX, sú plnoleté. Prenajímateľ, resp. vlastník bytu v odpovedi zo dňa 10.12.2018 na výzvu
súdu uviedol len to, že platby za služby za byt sa podľa údajov z ekonomického systému uhrádzajú zbankového účtu žalobkyne. Neuviedol, komu zo strán má byť zachované členstvo v družstve, uviedol,
že rozhodnutie súdu budú v celom rozsahu rešpektovať.

16. Na základe uvedených skutočností a neutrálneho stanoviska prenajímateľa súd pri rozhodnutí
prihliadal najmä na širšie okolnosti rozvratu manželstva a na účelné využitie bytu. Súd vzal do úvahy,
že dôvodom rozvratu manželstva bolo správanie žalovaného. Žalovaný z bytu odišiel v januári roku
2013, nikomu z rodiny neuviedol, kde sa zdržuje, dcéra sa dozvedela iba to, že odišiel bývať k nejakej
priateľke. Predtým, než žalovaný opustil byt, mal dlh na výživnom za šesť mesiacov. O užívanie bytu a

svoje členstvo v bytovom družstve tak žalovaný neprejavuje žiadny záujem, neplní si povinnosti člena.

17. Keďže žalobkyňa si plní povinnosti člena, čo vyplýva aj zo stanoviska prenajímateľa, a byt aj užíva,
súd jej návrhu na zrušenie spoločného nájmu a na určenie, že výlučným nájomcom bytu bude žalobkyňa
ako členka družstva, vyhovel.

18. Žaloba bola zamietnutá len v časti určenia, že žalobkyňa je členkou družstva.

19. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Žalobkyňa sa domáhala určenia, že je výlučnou členkou družstva. Na takomto určení podľa súdu nie
je naliehavý právny záujem a možnosť domáhať sa takého určenia nevyplýva ani zo žiadneho predpisu.

21. Podľa citovaného § 705 ods. 2, druhá veta, Občianskeho zákonníka, súd rozhoduje len o zrušení
spoločného nájmu a o tom, kto z rozvedených manželov bude ako člen družstva ďalej nájomcom. bytu.
S týmto rozhodnutím je zo zákona spojený zánik spoločného členstva. Aj podľa článku 20 ods. 1 písm.
c) stanov bytového družstva zaniká spoločné členstvo manželov rozhodnutím súdu o zrušení práva

spoločného užívania bytu rozvedených manželov.

22. Že naliehavý právny záujem nie je daný je zrejmé aj zo stanoviska prenajímateľa, ktorý ako vlastník
bytu uviedol, že bude rešpektovať rozhodnutie súdu. Žiadne tvrdenie žalobkyne ani zistené okolnosti
nesvedčia o tom, že je tu neistota alebo spor o tom, kto bude po rozhodnutí súdu členom družstva.

23. Žalobkyňa mala vo veci celkový úspech v podstate sporu, zamietnutie časti žaloby malo len formálny,
procesný dôvod, preto jej bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú 100%
náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni, súd rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.