Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Božena Husárová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/94/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309219309
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2309219309.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: VÚB Leasing, a.s., Miletičova č. 1, Bratislava, IČO: 313
180 45, zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Jánošíkom, so sídlom Lipského č. 4, Bratislava, proti
žalovanému: L. T., nar. XX.XX. XXXX, bytom R. č. XXXX, zastúpený advokátkou Mgr. Dianou Šiagyovou,
so sídlom Jánošíkova č. 2, Šaľa, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu: Ioan, s.r.o., Tupého
č. 11629/27A, Bratislava, IČO: 36 754 960, o zaplatenie 10.032,89 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 13 Cb/207/2009-502 zo dňa 21.05. 2015 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u je a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Galanta rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
po rozšírení návrhu v priebehu konania nároku na zaplatenie sumy 10.032,89 eur s 14 % úrokom z
omeškania od 04.12.2007 do zaplatenia ako nároku na náhradu škody, ktorú mu spôsobil žalovaný
tým, že ho ako leasingového nájomcu podviedol a tým sa nedôvodne obohatil, keď spoločnosť Ioan
s.r.o. Bratislava prejavila záujem o žalovaným predávané motorové vozidlo typ Nissan Infinity FX 35
a žalobca ako leasingová spoločnosť v tom čase s obchodným menom B.O.F. a.s. Bratislava odkúpil
predmetné motorové vozidlo s tým, že ho dá do finančného prenájmu spoločnosti oan s.r.o. Bratislava.
Žalobca vozidlo od žalovaného odkúpil kúpnou zmluvou č. 131538/1 zo dňa 04.12.2007, ktorý mu na
základe zmluvne dohodnutej podmienky predložil odborný posudok o overení pôvodu vozidla SK A
019117 zo dňa 04.12.2007 a žalobca uzatvoril s leasingovým nájomcom leasingovú zmluvu č. 131538. V
kúpnej zmluve žalovaný ako predávajúci prehlásil, že je výlučným vlastníkom predmetom kúpy, neviažu
sa na ňom žiadne práva tretích osôb a nie sú mu známe žiadne nedostatky, ktoré by bránili riadnemu
užívaniu vozidla.
Leasingový nájomca následne zistil, že motorové vozidlo nezodpovedá vlastnostiam, ktoré uviedol
žalovaný, dal ho preto skontrolovať v servise a ten zistil nedostatky spočívajúce vo vadách prevodovky,
ktorá obsahovala iba jeden z dvoch náhonov, neodborné zvarenie strechy a tak uvedený servis predložil
leasingovému nájomcovi ponuku na vykonanie opravy v cene 894,25 eur. Z dôvodu zistených vád
žalobca u žalovaného tieto vady reklamoval a obrátil sa o náhradu škody i na spoločnosť, ktorá vykonala
odborné overenie, táto ale zodpovednosť odmietla.
Na základe požiadavky žalobcu bol vyhotovený znalcom Ing. Milanom Pajerským znalecký posudok č.
69/2008 zo dňa 25.03.2008, podľa ktorého vo vozidle chýbajú časti prevodovky, je neodborne zvarená
strecha a škodu, ktorá tak žalobcovi vznikla znalec vyčíslil sumou 8.371,54 eur. Uvedené zistenie
žalobca ako leasingový nájomca označil za podvod, ktorého konania sa dopustil žalovaný a žiadal,
aby mu žalovaný uhradil okrem škody vyčíslenej znaleckým posudkom aj náklady súvisiace s jeho
vypracovaním nákladyvzniknuté sposúdenímzávadvservise,ktorúvýškuporozšírenínávrhustanovil
čiastkou 10 032,89 eur.Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť s poukazom na nedostatok aktívnej legitimácie na
strane žalobcu, keď dňa 03.12.2007 kúpnu zmluvu uzatvoril so spoločnosťou Ioan s.r.o., predmetom
kúpy bol odplatný prevod vlastníckeho práva k predmetu leasingu, pričom poskytovateľ leasingu nie
vždy je vlastníkom predmetu leasingu. V zmysle protokolu o prevzatí predmetu leasingu bolo motorové
vozidlo v bezchybnom stave, s čím bol kupujúci oboznámený, mal vedomosť o tom, že sa jedná o vozidlo
používané, bol upozornený na problém s pohonom kolies, napriek tomu kupujúci záujem o vozidlo
mal a vozidlo v takomto stave odkúpil. Kupujúci v čase kúpy o vadách prevodovky vedel, bol na ne
predávajúcim upozornený, čím sa predávajúci zbavuje zodpovednosti za vady predanej veci, ktoré by
sa objavili po kúpe vozidla.
Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13Cb/2007/2009-292 zo dňa 25.02.2013,
ktoré rozhodnutie bolo na základe odvolania žalovaného uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.
21Cob/125/2013-389 zo dňa 31.03.2014 zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému súdu z dôvodu
potreby ustáliť, či sa jedná zo strany žalobcu o nárok z vád tovaru, nárok o náhrady škody alebo o
vydanie plnenia získaného z bezdôvodného obohatenia.
Súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie, vec skutkovo a právne posúdil a návrh ako
nedôvodný zamietol keď poukázal na to, že dňa 03.12.2007 žalovaný uzatvoril s vedľajším účastníkom
na strane žalobcu kúpnu zmluvu o kúpe motorového vozidla Nissan Infinity. Túto zmluvu súd vyhodnotil
ako neplatnú pre neurčitosť v časti kúpnej ceny a spôsobu jej úhrady, ako i z nedostatku vážnosti a
zrozumiteľnosti vôle podľa ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. k čomu uviedol, že kúpna cena je v rozpore s
obsahomkúpnejzmluvyuzatvorenejodeňneskôrktomuistémumotorovémuvozidluakoisospôsobom
platby. I keď samotné neuhradenie kúpnej ceny nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy je tu zrejmá
neurčitosť vôle týkajúca sa dojednania kúpnej ceny a spôsobu úhrady, čo spôsobuje neplatnosť takejto
zmluvy. Prvostupňový súd mal z dokazovania preukázanú tiež absenciu vážnosti pri uzatváraní zmluvy
medzi žalovaným a vedľajším účastníkom na strane žalobcu práve z dôvodu uzatvorenia kúpnej zmluvy
medzi žalobcom a žalovaným dňa 04.12.2007, keď podľa protokolu o prevzatí predmetu leasingu
kupujúci potvrdil prevzatie motorového vozidla k čomu ale nedošlo. Kúpnu zmluvu dňa 03.12.2007
ako kupujúci uzatvoril pritom vedľajší účastník na strane žalobcu, ale kúpnu zmluvu dňa 03.12.2007
podpísal iný subjekt ako je v kúpnej zmluve na strane kupujúceho uvedený. Všetky tieto skutočnosti súd
vyhodnotil a v súhrne označil za spôsobujúce neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 03.12.2007
a za platnú tak považoval kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným dňa 04.12.2007 a
tak na reklamáciu vád bol aktívne legitimovaný žalobca ako vlastník motorového vozidla, čo vyplynulo
i zo znenia všeobecných zmluvných podmienok leasingu zo dňa 05.12.2007, podľa ktorých povinnosti
vlastníka z predmetu leasingu preberá prijímateľ leasingu - nájomca a nároky z vád predmetu leasingu
je nájomca oprávnený uplatňovať priamo u dodávateľa, ktorým je žalovaný. Výsledkom toho je, že
prijímateľ leasingu bol oprávnený uplatniť si nárok voči žalovanému.
Vedľajší účastník na strane žalobcu reklamoval vady motorového vozidla, žiadal o poskytnutie zľavy
vo výške 7.772,10 eur s poznámkou, že v opačnom prípade od zmluvy odstúpi. Žalovaný reklamáciu
vád neuznal , výsledkom čoho bolo podanie v tomto konaní riešenej žaloby , ktorou sa žalobca voči
žalovanému domáhal nároku na náhradu škody. Prvostupňový súd odkázal na právnu úpravu uvedenú
v ust. § 440 ods. 2 Obchod. zák. s tým, že právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku na náhradu škody
zmenil žalobca podaním zo dňa 10.02.2015, kedy sa nároku domáhal ako poskytnutia zľavy z kúpnej
ceny.Ktaktoprávnekvalifikovanémunárokuvzniesolžalovanýnámietkupremlčania,ktorúprvostupňový
súd vyhodnotil a s poukazom na ust. § 397 Obchod. zák. žalobcu zamietol v celom rozsahu.
K uvedenému prvostupňový súd ešte uviedol, že nárok na zľavu z kúpnej ceny si žalobca uplatnil iba vo
výške7.772,10euratakbyvodôvodnenomprípademoholmaťpriznanýnároklenvtomtorozsahu, hoci
žalobca uplatnil nárok vo výške 10.032,89 eur, ktorá suma pozostávala z položiek, ktoré ale nemožno
podriadiť pod nárok na zľavu z kúpnej ceny a tak žalobca súdu nárok uplatnený ako nárok na zľavu
z ceny vôbec preukázal . Dôkazné bremeno k tejto právnej kvalifikácii zaťažovalo žalobcu, ktorý ho
tak neuniesol, žalobca ani vedľajší účastník na strane žalobcu pri uplatňovaní nároku z vád tovaru a
reklamácii nepostupovali dôsledne v zmysle zákonnej úpravy, preto škoda, ktorú si v súdnom konaní
uplatňovali nie je v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného.O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o nich rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd
predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania
namietol nesprávnosť záverov prvostupňového súdu, výsledkom ktorých bol jeho neúspech v konaní,
keď prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil v súvislosti so zmenou právnej kvalifikácie nároku
uplatneného žalobcom, ktorý nie je zmenou právnej kvalifikácie akú predpokladá ust. § 95 ods. 1 O.s.p.
a nejedná sa o zmenu žaloby, pretože v danom prípade bola zachovaná totožnosť veci i účastníkov,
ako i skutkových tvrdení a celého predmetu konania a je vecou súdu, aby žalobu právne kvalifikoval v
súvislosti s uplatneným nárokom. Na základe týchto skutočností za neopodstatnenú označil odvolateľ
žalovaným vznesenú námietku premlčania s poukazom na ust. § 428 ods. 3 Obchod. zák., podľa ktorého
účinky ods. 1 a 2 nenastávajú v prípade, ak predávajúci o vadách tovaru vedel, alebo musel v čase
dodania tovaru vedieť. Okrem toho uviedol, že voči žalovanému bolo začaté i trestné stíhanie, ktoré
bolo zastavené uznesením OR PZ v Dunajskej Strede č. ORP-446/OEK-DS-2008 zo dňa 15.11.2013
z dôvodu premlčania so záverom, že žalovaný sa dopustil podvodného konania, ktoré uznesenie bolo
žalobcovi doručené dňa 22.11.2013 a preto v zmysle rozhodovacej praxe súdov, až po tomto dátume
doručenia uznesenia o zastavení trestného stíhania voči žalovanému začala plynúť premlčacia lehota.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania o odvolaní rozhodol, keď
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Odvolací súd vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania sa zaoberal posúdením, či podaním zo dňa
10.02.2015 išlo o zmenu návrhu ako predpokladá ust. § 95 O.s.p. a v tejto súvislosti , či je opodstatnená
vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného.
Podľa § 95 O.s.p.
(1) Navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh
treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom
došlo k zmene
(2) Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre
konanieozmenenomnávrhu.Súdnepripustízmenunávrhuanivprípade,akbynakonanieozmenenom
návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po
právoplatnosti uznesenia.
(3) O zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá. Ak to
nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania. O zmene návrhu mimo pojednávania
súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu návrhu.
Prvostupňový súd v rozhodnutí vychádzal z podania zo dňa 10.02.2015 a skonštatoval, že žalobca o
vadách vozidla už vedel z posudku vyhotoveného Ing. Pajerským a listom zo dňa 25.01.2008 vady
reklamoval, ale nárok na zľavu z kúpnej ceny si uplatnil na súde až podaním zo dňa 10.02.2015, z toho
dôvodu súd konštatoval uplynutie 4 ročnej premlčacej lehoty a nárok zamietol, k čomu zdôraznil, že
uvedeným podaním si uplatnil žalobca zľavu z kúpnej ceny iba vo výške 7.772,10 eur a nie v rozsahu
podanej žaloby, čo označil tiež za jeden z dôvodov, pre ktorý je zamietnutie žaloby dôvodné.
Odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k záveru, že žalobca v podaní zo dňa
10.02.2015 nemenil skutkový dej, z ktorého uplatňovaný nárok odvodzoval, preto uvedené podanie
nemožno hodnotiť ako zmenu žaloby, s ktorou by sa spájal začiatok premlčacej lehoty pre zamietnutie
návrhu, ako uviedol prvostupňový súd, preto nebolo správne uvedené podanie v spojení s vyjadrením
účastníka zapísané v zápisnici z pojednávania konaného dňa 04.05.2015 hodnotiť ako úkon významný
z hľadiska posudzovania premlčacej doby. Na základe týchto záverov odvolací súd konštatuje, že
súd prvého stupňa nezaujal správny názor k vznesenej námietke premlčania, keď zľavu z kúpnej ceny
preukázateľne uplatnil žalobca ešte pred podaním žaloby ako nárok z vád v súbehu s nárokom na
náhradu škody, z toho dôvodu odvolací súd rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a
podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, v ktorom prvostupňový súdbude vychádzať z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom a na základe ďalších pre rozhodnutie
relevantných skutočností s prihliadnutím na závery vyslovené odvolacím súd už v jeho predchádzajúcom
rozhodnutí o veci rozhodne.
Odvolací súd ešte zdôrazňuje, že právna kvalifikácia uplatneného nároku nie je zo strany účastníka
potrebná, vykonáva ju súd a ak by súd dospel k názoru o dôvodnosti priznania len časti žalovanej
istiny vzhľadom k právnemu posúdeniu veci, môže ju priznať iba v tejto časti a v ostatnom bude účastník
neúspešný.
V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.