Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/246/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317207493
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317207493.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: L. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J., R. XXXX/XX zastúpený JUDr. E. B. nar. XX.X.XXXX bytom J., T. XXXX proti
žalovanému: E. R., nar. XX.XX.XXXX bytom R. F. R. č. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Muzika s.r.o. so sídlom Farská 39, Nitra, o zaplatenie 11.958,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 8C/23/2017-76 zo dňa 15. mája 2018 v časti
splatnosti pohľadávky takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti splatnosti priznanej sumy p o t v r

d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne : Žalovaný povinný zaplatiť
žalobcovi 5.130,-- Eur spolu s 9% - ným ročným úrokom z omeškania od 16.12.2017 do zaplatenia ako aj
9.05% zo sumy 3 380,00 Eur od 16.11.2015 do 15.12.2015
9,05% zo sumy 3 450.00 Eur od 16.12.2015 do 15.1.2016
9,05% zo sumy 3 520,00 Eur od 16.1.2015 do 15.2.2016

9,05% zo sumy 3 590,00 Eur od 16.2.2016 do 15.3.2016
9% zo sumy 3 660.00 Eur od 16.3.2016 do 15.4.2016
9% zo sumy 3 730,00 Eur od 16.4.2016 do 15. 5. 2016
9% zo sumy 3 800,00 Eur od 16.5.2016 do 15.6.2016
9% zo sumy 3 870,00 Eur od 16.6.2016 do 15.7.2016
9% zo sumy 3 940,00 Eur od 16.7.2016 do 15. 8.2016
9% zo sumy 4 010,00 Eur od 16.8.2016 do 15.9.2016

9% zo sumy 4 080.00 Eur od 16.9.2016 do 15.10.2016
9% zo sumy 4 150,00 Eur od 16.10.2016 do 15.11.2016
9% zo sumy 4 220,00 Eur od 16.11.2016 do 15.12.2016
9% zo sumy 4 290,00 Eur od 16.12.2016 do 15.1.2017
9% zo sumy 4 360,00 Eur od 16. 1.2017 do 15.2. 2017
9% zo sumy 4 430,00 Eur od 16.2.2017 do 15.3.2017
9% zo sumy 4 500,00 Eur od 16.3.2017 do 15.4.2017

9% zo sumy 4 570,00 Eur od 16.4.2017 do 15.5.2017
9% zo sumy 4 640,00 Eur od 16.5.2017 do 15.6.2017
9% zo sumy 4 710.00 Eur od 16. 6.2017 do 15. 7.2017
9% zo sumy 4 780,00 Eur od 16. 7. 2017 do 15. 8. 20179% zo sumy 4 850.00 Eur od 16. 8.2017 do 15.9. 2017
9% zo sumy 4 920.00 Eur od 16.9.2017 do 15.10.2017
9% zo sumy 4 990.00 Eur od 16.10.2017 do 15.11.2017

9% zo sumy 5 060.00 Eur od 16.11.2017 do 15.12.2017.
Všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie 6.828,30 Eur s príslušenstvom zastavuje.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 558, § 110 ods.1, § 517 ods. 2 a 2 Občianskeho zákonníka,
§ 255 ods. 2 Civilného sporového priadku a vecne tým, že žalobca svojou žalobou došlou na súd
24.3.2017 žiadal aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 11.958,30 Eur a ročný úrok z omeškania
vo výške 9% zo sumy 11.958,30 Eur od 20.10.2015 do zaplatenia ak náhrade trov konania vzhľadom
na to ,že sporové strany uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov na základe ktorej bol žalovaný
povinný platiť mesačné nájomné vo výške 20.000,-- SKK (663,88 Eur). Žalobca svoj nárok uplatnený

žalobou opiera o listinu zo dňa 6.3.2009, z ktorej žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške
14.248,30 Eur a túto sumu sa zaviazal počnúc 15.2.2009 splácať v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 70,-- Eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Zo sumy 14.248,30 Eur žalovaný čiastočne plnil
a preto dlho ku dňu podania žaloby činil 11.958,30 Eur. Okresný súd v Galante dňa 11.5.2017 vydal
platobný rozkaz, v ktorom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 11 958, 30,-- Eur spolu s úrokom z

omeškania zo sumy 11.958,30 Eur od 20.10.2015 do zaplatenia a tiež bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 717,-- Eur za zaplatený súdny poplatok. Po podaní odporu žalovaným
súd uznesením zo dňa 20.10.2017 zrušil v plnom rozsahu platobný rozkaz vydaný Okresným súdom
Galantač.k.8C/23/2017-42zodňa11.5.2017.Potom,čobolodpordoručenýstranežalobcu,tentozobral
žalobu späť v časti o zaplatenie 6.828,30 Eur.

Na základe písomného prejavu žalobcu o čiastočnom späťvzatí žaloby súd v zmysle § 145 ods. 2 CSP
konanie v časti o zaplatenie 6828,30 Eur s prísl. zastavil. Dňa 20.6.2005 bolo medzi sporovými stranami
uzavretá Zmluva o prenájme nebytových priestorov kde žalobca vystupoval ako nájomca a žalovaný
ako podnájomník Predmetom nájomnej zmluvy bolo prenechanie nebytových priestorov popisné číslo
XXXX na pozemku parc. č. 1282/1 kat. úz. U. M. zapísané na LV č. XXX patriaca nájomcovi do užívania

na predmet činnosti pohostinstvo. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Mesačné nájomné bolo
stanovené vo výške 20.000,-- Sk a to od 1.7.2005.
Listinou zo dňa 6.3.2009 prehlásil žalovaný E. R., že ako dlžník uznáva v plnej výške čiastku 14.248,39
Eur, ktorú je dlžný L. G. za neuhradenie faktúr:
- Č. 2 zo dňa 17.1.2007 na sumu 12 724, 36 Eur (383 334 SK)

- Č. 3 zo dňa 19.1.2007 na sumu 532, 73 Eur (16 049 SK)
- Č. 4 zo dňa 3.7. 2007 na sumu 4 310, 60 Eur (129 861 SK)
Spolu sumu 17 567,69 Eur (529.244,23SK). Z tejto čiastky bolo na základe dohody odpočítaná čiastka
3 319,39 Eur (100.000,-- Sk) do predstavovali splatené zálohy. Žalovaný sa v listine o uznaní dlhu o
splátkovom kalendári zaviazal, že počnúc dňom 15.3.2009 a následne každý 15 deň v mesiaci uhradí

L. G. najmenej 70,-- Eur.
Podľa žalobcu v rozmedzí od 9.3.2009 do 9.2.2010 žalovaný uhradil žalobcovi celkom 7 splátok po
70,-- Eur a žalobcovi zaplatil sumu 490,-- Eur. V ďalšom období u časovom rozmedzí od 12.2.2013 do
23.12.2013 zaplatil žalovaný žalobcovi 800,-- Eur. V priebehu roku 2014 v časovom rozpätí od 13.1.2014
do 14.11.2014 zaplatil žalovaný žalobcovi 350€. V roku 2015 v časovom rozpätí od 12. 01. 2015 do

19.10.2015 zaplatil žalovaný žalobcovi 650 €. O d uznania dlhu žalovaný uhradil žalobcovi celkove
2.290,-- Eur z uznanej sumy 14.428,30 Eur a rozdiel týchto súm činil žalovanú sumu 11.958,30 Eur.

3. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zisteniu plynutia pôvodnej
premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu ročne plynúť nová desaťročná premlčacia

doba (§ 110 ods. 1 Obč. zákonníka). V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh
existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval alebo, že zanikol
napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať.Žalovaná strana ako prostriedok procesnej
obrany uviedla, že pohľadávka žalobcu je premlčaná, že nepovažuje za hodnoverné uznanie dlhu, že
sa nejedná o uznanie dlhu, ale o rámcovú dohodu o splátkach. Žiadal aby súd preskúmal platby, ktoré

učinil žalovaný. Žalovaný taktiež hovoril o investíciách do nehnuteľnosti najmenej vo výše 4.000,-- Eur.

4. Súd konštatoval, že listina zo dňa 6.3.2009 je listinou o uznaní dlhu. V listine sa uvádza: „E. R.
ako dlžník uznáva v plnej výške čiastku 14.248,39 Eur, ktorú je dlžný L. G. za neuhradené faktúry.“Uvedená listina spĺňa zákonom prepísanú náležitosti keďže má písomnú formu, je z nej zrejmý dôvod
vzniku pohľadávky, je v nej presne určená výška pohľadávky a je v nej aj určený prísľub dlžníka tento
dlh zaplatiť.

5. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, pohľadávka žalobcu nie je premlčaná. V zmysle § 110
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal, čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa
za desať rokov do dňa, keď k uznaniu došlo, ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie
premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

6. Súd nemá povinnosť preskúmavať jednotlivé platby učinené žalovaným. Z dikcie zákonného
ustanovenia vyplýva vyvrátiteľná domnienka, že dlh v čase uznania existoval. Dôkazné bremeno vyvrátiť
domnienku spočíva na žalovanom, čo však neučinil. Obdobne neakceptovanou je aj jeho námietka o
investíciách do nehnuteľnosti vo výške 4.000,-- Eur, ako aj jeho tvrdenia o ústnej dohode v roku 2017,
ktorá by mala byť učinená so žalobcom v J. v kaviarni „H.“. Existenciu takejto dohody žalobca poprel.

7. Žalovaný vo svojom odpore zo dňa 7.7.2017 uviedol, že ako dlžník uznáva v plnej výške dlh vo
výške 14.248,39 Eur. V listine o uznaní dlhu a plnení v splátkach nebolo zakotvené, že nezosplatnením
jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Na základe toho, bolo žalobcovi priznané plnenie vo výške
5130,-- Eur, čo činia nezaplatené zročné splátky. Podľa § 517 ods. 1,2 Obč. zákonníka dlžník, ktorý

svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku rokov z omeškania poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení kde v §-3 je
uvedené,žeúrokzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššíakozákladnáúrokovásadzaEurópskej

Centrálnej banky.

8. V danej veci žalobca svojou žalobou žiadal sumu 11.958,30 Eur. Po procesnej obrane žalovaného
žaloba bola vzatá v časti o zaplatenie 9.828,30 Eur späť a v tejto časti bolo konanie zastavené. Žalobcovi
bola prisúdená suma 5.130,-- Eur. Vzhľadom na približne rovnaký pomer úspešnosti sporových strán

súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný poukazujúc na spôsob rozhodnutia v danej veci,
pričom svoje odvolanie odôvodnil tým, že nie je schopný zaplatiť žalobcovi sumu 5.130,-- Eur v lehote
do troch dní. Súd prvej inštancie nezisťoval jeho finančnú situáciu. V súčasnosti má uzatvorenú zmluvu

o výkone funkcie konateľa spoločnosti J. G. s.r.o. so sídlom J. E. XXXX/X, J., v zmysle ktorej od
18.03.2015 vykonáva funkciu konateľa spoločnosti, za ktorý výkon v súlade so zmluvou so spoločnosťou
mu je vyplácaná odmena 10,-- Eur brutto s účinnosťou od 01.02.2016. V zmysle ročného zúčtovania
preddavkov na daň za zdaňovacie obdobie 2017 mu bolo vyplatených v úhrnne zúčtovaných 120,-- Eur
príjmu. Žije v spoločnej domácnosti s R. A., obaja majú trvalý pobyt na adrese J. E. XXXX/X, menovaná

a on majú spoločné dieťa, maloletého I. R., nar. XX.XX.XXXX, matka dieťaťa je na materskej dovolenke
a poberá materskú podporu 220,-- Eur mesačne. Za tejto situácie nie je schopný žalobcovi zaplatiť naraz
sumu, ktorú mu priznal súd prvej inštancie. Pokiaľ by mu to finančné schopnosti dovoľovali v rozmedzí
rokov 2009 až 2015, pohľadávku uhrádzal namieta, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle § 218
ods. 3 Civilného sporového poriadku. Navrhol preto s poukazom na § 365 ods. 1 písm. p) Civilného

sporového poriadku zmeniť napadnutý rozsudok a to tak, že istinu bude splácať v mesačných splátkach
po 70,-- Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci.

10. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu podal prostredníctvom svojho právneho
zástupcu písomné vyjadrenie a navrhol rozsudok v napadnutom výroku potvrdiť ako vecne správny.

Poukázal na to, že s návrhom žalovaného nesúhlasí, pretože žalovaný si svoje záväzky neplnil a ani po
podpísaní splátkového kalendára, v ktorom sa zaviazal svoju dlžobu žalobcovi splácať od 15.03.2009
a následne každý 15. deň v mesiaci v splátkach po 70,-- Eur mesačne až do celkového splatenia
záväzku. V žalobe s návrhom na vydanie platobného rozkazu bol uvedený splátkový kalendár, ktorý
však žalovaný nedodržal a v roku 2009 až 2017 zo svojej dlžoby vo výške 14.248,30 Eur uhradil len

sumu 2.290,-- Eur, pričom do konca roku 2017 mal uhradiť čiastku 7.420,-- Eur. Už odo dňa podpísania
splátkového kalendára splátky poukazoval len nepravidelne a poslednú uhradil 15.10.2015 a následne
pohľadávku už nesplácal. Ani počas súdneho konania, to znamená od podania žaloby až do vynesenia
rozsudku neuhradil ani časť pohľadávky a to aj napriek tomu, že ich výšku po späťvzatí časti žalovanejsumy nenamietal a teda musel predpokladať, že bude k úhrade žalovanej sumy zaviazaný. Žalobca má
pochybnosti, že by žalovaný dodržiaval mesačné splátky, nakoľko už aj v minulosti viac krát sľúbil, že
svoj dlh vyrovná, avšak svoje sľub nikdy nedodržal. Už v roku 2011 predal svoju nehnuteľnosť a tvrdil,

že z utŕženej sumy zameškané splátky doplatí, čo však neurobil.Nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že
jeho jediným príjmom je 10,-- Eur mesačne ako odmena od spoločnosti J. V tejto spoločnosti nie je len
konateľom, ale aj jediným spoločníkom. Je síce pravdou, že spoločnosť nezodpovedá za dlhy svojich
spoločníkov a jedná sa o dva právne subjekty, avšak v tejto súvislosti by bolo na mieste otázka, či zmluva
o odmene konateľa nie je samoúčelná.. Žalovaný naďalej dlhuje žalobcovi okrem rozsudku priznanej

sumy čiastku 6.828,30 Eur, do 15.07.2018 je v omeškaní s úhradou ďalších splátok, od 15.01.2018 do
15.07.2018 v celkovej výške 490,-- Eur a je predpoklad, že vymáhanie tejto čiastky bude predmetom
ďalšieho súdneho konania.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého
s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania

odvolania účinného OSP, akt. 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného v čase podania odvolania s použitím
§ 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127
a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt.

§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech,
keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti splatnosti priznanej sumy vecne správne,

v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

12. Predmetom odvolacieho prieskumu zostala splatnosť povinnosti na zaplatenie prisúdenej sumy, keď
súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť na zaplatenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v
odvolaní žalovaný žiadal, aby mu bolo umožnené priznanú sumu splácať podľa splátkového kalendára

mesačne po 70,-- Eur.

13. V zmysle § 232 ods. 3 CSP použitého s poukazom na § 470 ods. 1 CSP, ak súd uložil v rozsudku
povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu,
alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

14. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne
paričnálehotatridni.Uvedenéustanoveniealesúduumožňuje,vzhľadomnaosobitnéokolnostikaždého
prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom určí
zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako i to, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný

celý zvyšok dlhu.

15. Žalovaný žiadal, aby mu súd umožnil zaplatiť prisúdenú sumu v splátkach, nakoľko nie je schopný
uhradiť celkovú dlžnú sumu a poukázal na svoj nízky príjem Žalovaný však svoje pomery, ktoré majú
odôvodňovať požadované povolenie zaplatiť dlh v splátkach nepreukázal, keď k odvolaniu pripojil iba

vyplnené tlačivo o zúčtovaní dane za rok 2017, čo je nepostačujúce. Zároveň odvolací súd dodáva, že
žalovaný má naďalej možnosť dohodnúť sa so žalobcom na splátkovom kalendári.

16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti splatnosti priznanej sumy, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

17. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne

náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.18. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).