Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/472/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715204217
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6715204217.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcu:
SLOVENSKÁ REPUBLIKA, LESY Slovenskej republiky, š. p., Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica,
IČO: 36 038 351, zastúpeného JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice
proti žalovanému: Z. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. nad V. XXX, XXX XX V. G., zastúpenému

splnomocnenkyňou Ondrejka & Partners, s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom J. Kozáčeka 5, 960
01 Zvolen, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Vlastimil Ondrejka, o určenie vlastníckeho práva, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/130/2015-162 zo dňa 26. 05. 2016,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/130/2015-162 zo dňa 26. 05. 2016 zrušuje a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, špecifikovaným v petite žaloby, zamietol. O trovách konania nerozhodol s tým, že
podľaustanovenia § 151ods.3zákonač.99/1963Zb.,Občianskehosúdnehoporiadkuonichrozhodne
do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil
tým, že dňa 22. 06. 1973 uzatvorili K. S. s manželkou S. S., rodenou H. na strane predávajúcich s
Československým štátom zastúpeným ONV Lučenec ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v predmete zmluvy za účelom plnenia
úloh štátu v dôležitej vodohospodárskej oblasti v povodí rieky F. za kúpnu cenu 139 046 Kčs, ktorá
bola podľa tvrdenia žalobcu predávajúcim vyplatená, ktorú skutočnosť preukazoval žalobca platobným

výmerom č. pôd. 18/1973 zo dňa 29. 06. 1973. Rozhodnutím ONV v Lučenci, odbor poľnohospodárstva,
lesníctva a lesného hospodárstva zo dňa 05. 09. 1973 „bolo rozhodnuté tak, že uvedené nehnuteľnosti
sa vyhlasujú za súčasť lesného fondu, podľa zákona sa odnímajú poľnohospodárskej výrobe a dáva
sa súhlas na zmenu kultúry na les“. Vyrozumením o urobení zápisu v evidencii nehnuteľností podľa
§ 6 ods. 4 vyhlášky č. 23/1964 Zb. bol dňa 07. 12. 1973 vykonaný zápis týchto nehnuteľností v
prospech Československého štátu, štátny lesný národný závod Lučenec. Okresný súd v odôvodnení

odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobca odôvodnil svoj žalobný návrh tiež tým, že v
rámci prebiehajúcej ROEP neboli rešpektované právoplatné listiny, ktoré svedčali o zmene vlastníctva
pôvodných vlastníkov v prospech SR. K zápisu vlastníctva na dedičov po nebohom K. S. ako aj jeho
manželke S. S. došlo nesprávnym postupom orgánu, ktorý vykonával ROEP, v dôsledku čoho sa stalo,
že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli v dedičskom konaní dedičia po pôvodných
vlastníkoch, a to aj napriek tomu, že vlastnícke právo v čase smrti už K. S. a jeho manželke S. S.

nepatrilo. Následne dedičia predali žalovanému predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy,
ktorábolazavkladovanápodV1185/12-11,2013.Nazákladeuvedenýchskutočnostísažalobcažaloboupodanou v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhal určenia vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam v domnení, že žalovaný do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje, pretože v súčasnosti sa dotknuté nehnuteľnosti nachádzajú v právnej a faktickej moci niekoho

iného (žalovaného) než toho, kto je ich skutočným vlastníkom.

2.1 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ustanovenie § 30 ods.
1 vyhlášky Ministerstva financií č. 104/1966 Zb. o správe národného majetku, ďalej na ustanovenie §
399 ods. 1 a na ustanovenie § 490 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v zmení

účinnom do 31. 03. 1983 a uviedol, že Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej
kúpnej zmluvy (22. 06. 1973) v ustanovení § 490 ods. 2 viazal platnosť kúpnej zmluvy, predmetom ktorej
bol tak ako v tomto prípade prevod vlastníckeho práva k poľnohospodárskemu (lesnému) pozemku, na
existenciu súhlasu okresného národného výboru vo forme rozhodnutia vydaného v zmysle príslušných
ustanovení Správneho poriadku (zákona č. 71/1967 Zb.). V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol,
že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, a to z dôvodu absencie

súhlasu ONV v Lučenci. Konštatoval, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemohlo
dôjsť k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam Československým
štátom. Súhlas ONV, tak ako bol upravený v ustanovení § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom do 31. 03. 1983, bolo potrebné aj vzhľadom na ustálenú judikáturu poskytnúť vo forme
samostatného správneho rozhodnutia, vydaného podľa príslušných ustanovení Správneho poriadku,

pričom nepostačoval len „akýsi súhlas dopísaný perom alebo mechanickým písacím strojom opatrený
pečiatkou a podpisom príslušného pracovníka ONV“. V nadväznosti na uvedené poukázal okresný súd
na výklad ustanovenia § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 03. 1983 Krajským
súdom v Žiline na strane 5 a strane 13 a 14 odôvodnenia jeho rozhodnutia sp. zn. 29Sp/3/2011-55 zo
dňa 27. 05. 2011, ktoré Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 10Sžr/105/2011 zo dňa 28. 03. 2012 potvrdil.

2.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že s poukazom
na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia sa už bližšie nezaoberal s argumentáciou
žalovaného uvedenou v jeho písomnom vyjadrení k žalobe, pretože už len samotná skutočnosť, že pri
prevode vlastníckeho práva z fyzických osôb na Československý štát nebolo vydané administratívno-

správne rozhodnutie príslušným orgánom štátnej správy vo forme písomného súhlasu s prevodom
vlastníckeho práva z K. S. a jeho manželky S., rod. H. na Československý štát (v zastúpení ONV v
Lučenci), zakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu (kúpnej zmluvy zo dňa 22. 06. 1973),
preto okresný súd s poukazom na uvedené skutočnosti žalobu zamietol.

3. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že v súlade
s ustanovením § 365 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
podáva proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, pretože súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež preto, že odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd

odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, aby okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne
vo veci rozhodol. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného
súdu je arbitrárny a nepreskúmateľný. Okresný súd sa v jeho odôvodnení odvoláva na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/105/2011 zo dňa 28. 03. 2012, vydané v inej veci, ktorej skutkový

stav nekorešponduje so skutkovým stavom v tejto veci. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že predmetná
kúpna zmluva zo dňa 22. 06. 1973 nikdy nenadobudla účinnosť, pretože v zmysle vyhlášky č. 104/1966
Zb. o správe národného majetku, účinnej v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy platilo, že odplatné
prevody vecí do štátneho socialistického vlastníctva od občanov a iných organizácií než socialistických,

sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Predmetná kúpna zmluva bola uzavretá podľa
§ 399 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 03. 1983, pričom pre prevod predmetných
nehnuteľností do socialistického vlastníctva bol v zmysle ustanovenia § 490 ods. 2 Občianskeho
zákonníka potrebný súhlas okresného národného výboru. Okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy tak,
že takýto súhlas udelený nebol, a preto žalobu zamietol, avšak v odôvodnení odvolaním napadnutého

rozsudku nevysvetlil z akého dôvodu sa nezaoberal argumentáciou právneho zástupcu žalobcu, ktorá je
zrejmá zo zápisníc z jednotlivých pojednávaní, týkajúcou sa nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu
k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, v dôsledku čoho sa stal odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa žalobcu nepreskúmateľným. Žalobca v odvolaní ďalej zdôraznil, že v obdobíod roku 1964 do 1983 bol plne rešpektovaný právny názor, ktorými sa riadili súdy, štátne notárstva,
štátne organizácie i občania, že registrácii zmlúv nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľností do
socialistickéhovlastníctva,atobezohľadunadruhnehnuteľnostíapovahuosobnéhoalebosúkromného

vlastníckeho vzťahu. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 03. 1983, bola
ku zmluve o prevode nehnuteľností potrebná registrácia štátnym notárskom „v tých prípadoch, keď
sa registráciou zmluvy o prevode nehnuteľností dovŕšil proces vytvorenia právne účinnej zmluvy
spôsobujúcej prevod vlastníckeho práva, ktorý začal uzavretím zmluvy“. Vlastnícke právo sa previedlo
dňom, ktorý bol uvedený v doložke vyznačenej na prvopise zmluvy. Registrácii štátnym notárstvom

však nepodliehali zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva, ani
prechod vlastníctva spôsobený rozhodnutím štátneho orgánu. Táto skutočnosť vyplýva z článku II.,
bod 9 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva pôdohospodárstva, lesného a vodného
hospodárstva č. 8 z 19. 05. 1964, ktorou sa vykonáva smernica o postupe pri registrácii zmlúv na
štátnych notárstvach a pri dávaní súhlasu na prevod a nájom niektorých druhov nehnuteľností. Z toho
je podľa žalobcu zrejmé, že Československý štát, zastúpený ONV v Lučenci nadobudol vlastnícke

právo k sporným nehnuteľnostiam podpisom predmetnej kúpnej zmluvy, a to bez ohľadu na to, či bolo
jeho vlastnícke právo v evidencii nehnuteľností vyznačené alebo nie, pretože zákon č. 22/1964 Zb. o
evidencii nehnuteľností, účinný v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy mal výlučne evidenčný
charakter. Súhlas okresného národného výboru, ktorý v tom čase zákon vyžadoval, bol riadne udelený,
o čom svedčí podpis príslušného pracovníka ONV opatrený pečiatkou na kúpnej zmluve, kde je výslovne

uvedené: „ONV v Lučenci, odbor finančný v zmysle vyhlášky č. 104/1966 Zb. schvaľuje túto prevodnú
zmluvu“. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že nie je mu zrejmé z akých dôkazov súd
prvej inštancie vychádzal, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia iba skonštatoval, že na zmluve je „akýsi
podpis akéhosi úradníka, dopísaný perom alebo mechanickým písacím strojom.“. Takéto konštatovanie
súdu prvej inštancie nemá podľa žalobcu oporu vo vykonanom dokazovaní, rovnako ako nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní záver súdu prvej inštancie, že pre udelenie vyššie uvedeného súhlasu sa
vyžadovalo správne konanie a v ňom vydané samostatné rozhodnutie.

3.1. Žalobca v odvolaní poukázal ďalej na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 22Cdo/97/2004 zo dňa
20. 10. 2004, uverejnený v Súbore civilných rozhodnutí Najvyššieho súdu (ktorý vydalo vydavateľstvo

C. H. Beck) pod C 2990 a na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 28 Cdo/2161/2003 zo dňa 26. 02.
2004,uverejnenévpredmetnomsúborepodC2551stým,ževodôvodnenítýchtorozhodnutíjeuvedený
záver, že schválenie kúpnej zmluvy nadriadeným národným výborom podľa § 29 ods. 3 vyhlášky č.
104/1966 Zb. nebolo rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle § 47 Občianskeho zákonníka, ktorým
sa rozumelo rozhodnutie vydané v správnom alebo v inom konaní, ale išlo o iný úkon - schválenie, ktoré

predstavovalo inú právnu skutočnosť. V danom prípade bola kúpna zmluva zo dňa 22. 06. 1973 riadne
uzatvorená, bola schválená príslušným - na to oprávneným orgánom bez toho, aby bolo potrebné za
účelom jej schválenia vydávať v správnom konaní samostatné správne rozhodnutie. Vlastnícke právo
k sporným nehnuteľnostiam teda nadobudol žalobca, a to na základe písomnej zmluvy, pričom boli
splnené všetky podmienky na to, aby vlastníctvo na základe tejto zmluvy prešlo na štát, čo sa aj stalo.

V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že pre prípad, že by mal odvolací súd o tom
pochybnosti, tak považuje za potrebné uviesť, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam prešlo na
štát aj vydržaním podľa § 130 ods. 1 a § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože tieto nehnuteľnosti
od ich nadobudnutia žalobcom v roku 1973 žalobca dobromyseľne, nepretržite a nerušene užíval až
do roku 2012, kedy bol prvý krát žalovaným vyzvaný na ich vydanie, pričom „okolnosti, ktoré svedčia

existencii dobrej viery na strane žalobcu sú spojené s okolnosťami, ktoré sa týkajú právneho titulu
uchopenia sa držby (Cpj. 69/83 z 30. 03. 1982)“.

4. K obsahu odvolania žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 24. 08. 2016 a vo vyjadrení uviedol,
že žalobca v podanom odvolaní: a) tvrdí, že kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudol predmetné

nehnuteľnosti je platná, b) že manželia S. sa od roku 1973, až do dátumu, kedy bol vykonaný ROEP
nedomáhali určenia neplatnosti právneho úkonu - predmetnej kúpnej zmluvy, c) že súd prvej inštancie
sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, pretože rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžr/105/2011 rieši
úplne iný skutkový stav a že d) súd prvej inštancie sa nezaoberal s argumentáciou žalobcu ohľadne
vydržania a preto je jeho rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné.

4.1 K jednotlivým bodom odvolania žalobcu žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca účelovo
nerozlišuje medzi registráciou zmluvy príslušným štátnym notárstvom a súhlasom udeleným príslušným
národným výborom, ktorý bol potrebný na to, aby zmluva nadobudla účinnosť. V uvedenej súvislostižalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že zotrváva na tom, že predmetná kúpna zmluva
nikdy nenadobudla účinnosť, pretože nebol udelený súhlas s jej uzavretím. Poukázal pritom na § 30 ods.
1 vyhlášky č. 104/1966 Zb. o správe národného majetku, účinnej v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej

zmluvy (v roku 1973), podľa ktorého „odplatné prevody vecí do štátneho socialistického vlastníctva od
občanov a od iných organizácií než socialistických sa spravujú predpismi Občianskeho zákonníka.“
Zdôraznil, že kúpna zmluva bola uzatvorená podľa § 399 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31. 03. 1983, v zmysle znenia § 490 ods. 2 ktorého platilo, že „nezastavané stavebné pozemky
smú občania prevádzať len na štát alebo na socialistickú organizáciu na to osobitným predpisom

oprávnenú. Pokiaľ by nezastavené stavebné pozemky vzhľadom na svoje určenie a výmeru mohli byť
predmetom práva osobného užívania (§ 200), môžu ich občania darovať príbuzným v priamom rade a
súrodencom. Pre zmluvu o prevode budovy, ktorá je v súkromnom vlastníctve a pre zmluvu o prevode
alebo nájme poľnohospodárskeho (lesného) pozemku je potrebný súhlas okresného národného výboru,
inak sa na zmluvné prevody vecí, ktoré sú predmetom súkromného vlastníctva vzťahujú primerane
ustanovenia § 134“. Ďalej uviedol, že z ustálenej judikatúry je zrejmé, že súhlas národného výboru,

ktorý bol vyžadovaný v zmysle § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka znamenal vydanie správneho
rozhodnutia podľa Správneho poriadku, teda podľa zákona č. 71/1967 Zb.. Žiadne takého rozhodnutie
však v danom prípade vydané nebolo. V uvedenej súvislosti žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu
zdôraznil, že v roku 1974 platil zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, ktorý bol novelizovaný
zákonom č. 159/1971 Zb. Podľa prílohy E zákona č. 159/1971 Zb., zákonodarca časť pôsobnosti z

okresných národných výboroch delegoval na miestne národné výbory, čo podľa žalovaného znamená,
že na miestne národné výbory bolo delegované udeľovanie súhlasu s uzavretím zmluvy o prevode
budovy, ktorá je v súkromnom vlastníctve a s uzavretím zmluvy zmluvy o prevode alebo prenájme
poľnohospodárskeho (lesného) pozemku; kompetencia v tomto rozsahu teda prešla na miestny národný
výbor. Žalobca nepredložil rozhodnutie okresného národného výboru resp. miestneho národného

výboru, ktorým by príslušný národný výbor vydal súhlas, teda kúpna zmluva nenadobudla účinnosť.
Pokiaľ je v závere kúpnej zmluvy uvedené, že „ONV v Lučenci - odbor finančný v zmysle vyhlášky
č. 104/1966 Zb. dňa 09. 07. 1973 schválil prevodnú zmluvu“, tak toto vyhlásenie ONV nemožno podľa
žalovaného považovať za rozhodnutie podľa zákona č. 71/1967 Zb. teda také, aké judikatúra vyžaduje
a už vôbec nie za rozhodnutie v zmysle § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do

31. 03. 1983. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu ďalej uviedol, že v súdnom spise sa ešte
nachádza rozhodnutie Okresného národného výboru v Lučenci - odbor poľnohospodárstva, lesníctva
a vodného hospodárstva zo dňa 05. 09. 1973, ktorým ONV odovzdal majetok nadobudnutý kúpnou
zmluvou do správy Štátnych lesov, n. p. Banská Bystrica - LZ Lučenec. Ani toto rozhodnutie nemožno
podľa žalovaného považovať za rozhodnutie vyžadované ustanovením § 490 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom do 31. 03. 1983, pretože na rozhodnutí chýba doložka právoplatnosti
a vykonateľnosti a nie je zrejmé, či uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Nemožno teda
podľa žalovaného akceptovať názor žalobcu, že by predmetná kúpna zmluva nepodliehala súhlasu
okresného resp. miestneho národného výboru. Z predložených dokladov nachádzajúcich sa v spise
nevyplýva, že by národný výbor dal súhlas na to, aby došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam do socialistického vlastníctva. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu ďalej
uviedol, že pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že manželia Matušiakovci sa od 1973 až do dátumu,
kedy bol vykonaný ROEP nedomáhali určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, tak podľa názoru
žalovaného manželia S. sa nemuseli nikdy domáhať určenia neplatnosti tohto právneho úkonu, pretože
„daný právny úkon je neplatný, o čom svedčí fakt, že absentuje súhlas národného výboru v zmysle §

490 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 03. 1983 a tiež fakt, že vlastníctvo štátu
k predmetným nehnuteľnostiam nebolo zapísané v evidencii nehnuteľností a že tam boli zapísaní stále
manželia S.“. Neplatnosť právneho úkonu vyplýva podľa žalovaného aj z toho, že kúpnu zmluvu na
strane predávajúcich uzavrela S. S., ktorá nikdy nebola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a
napokon aj z toho, že kúpna cena nikdy nebola predávajúcim vyplatená.

4.2 Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že
súd prvej inštancie sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, pretože rozhodnutie NS SR sp.
zn. 10Sžr/105/2011, ktoré súd prvej inštancie podporne použil, rieši úplne iný skutkový stav, tak s
týmto tvrdením žalobcu sa nestotožňuje, pretože skutkový stav popísaný v rozhodnutí NS SR sp. zn.

10Sžr/105/2011 je totožný so skutkovým stavom v tejto veci, rozdiel je len v tom, že predmetom tohto
konania je určenie vlastníckeho práva a v konaní sp. zn. 10Sžr/105/2011 išlo o reštitučný nárok. Vo
vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal s jeho právnou argumentáciou týkajúcou
sa vydržania, žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca nemohol nikdy nadobudnúťvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, pretože nebol a ani nemohol byť dobromyseľný.
Žalobca predmetné nehnuteľnosti nikdy na základe platného právneho titulu neužíval a nenavrhol ani
uzavretie nájomnej zmluvy. Rovnako nevzniesol v ROEP námietku podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.

z., že nadobudol vlastníctvo vydržaním, preto nepreukázal dobromyseľnosť.

4.3 Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal ďalej na ustanovenie § 22 zákona č. 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku a uviedol, že dedičia
K. S. a S. S., od ktorých odkúpil žalovaný pozemok parc. č. 3453/142, ktorý je predmetom súdneho

sporu, nadobudli vlastníctvo k tomuto pozemku na základe Osvedčenia o dedičstve 15D/2035/04, Dnot
508/04 na základe stavu, ktorý bol zapísaný v pozemnoknižnej vložke. V uvedenej súvislosti poukázal
žalovaný na ustanovenie § 460 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že list vlastníctva ako podklad
ku kúpnej zmluve, ktorú žalovaný uzavrel s M. V., D. N., S. H., S. H. a F. N. (LV č. XXXX) bol „založený na
základe právoplatného rozhodnutia OPÚ Zvolen č. 2114/2006 (register obnovenej evidencie pozemkov)
až v roku 2006“. Tomu, že s ohľadom na všetky okolnosti žalobca nie je a nebol vlastníkom predmetných

nehnuteľností, a teda nemohol byť a ani nie je dobromyseľný, svedčí podľa žalovaného aj fakt, že dňa
02. 09. 2010 uzavrel so všetkými vlastníkmi Zmluvu o nájme lesného pozemku a to na dobu od 01. 01.
2010 do 31. 12. 2012. K 01. 01. 2010 bol teda zákonný nájomný vzťah zmenený na zmluvný nájomný
vzťah podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.

4.4 Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti resp. arbitrárnosti
odvolaním napadnutého rozsudku, žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v
prvoinštančnomkonaní výslovnúnámietkuvydržanianevzniesol,ibauvádzal,žejedobromyseľný,preto
pokiaľ sa súd prvej inštancie s otázkou vydržania vlastníckeho práva žalobcu nezaoberal, nemožno
mu vytknúť, že odôvodnenie jeho rozhodnutia je nepreskúmateľné a arbitrárne. Na základe uvedených

skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č.
k. 6C/130/2015-162 zo dňa 26. 05. 2016 ako vecne správny potvrdil.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením
§ 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a

odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil; podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska

odvolacích námietok žalobcu, ktorý v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku
okresného súdu je zrejmé, že dôvodom zamietnutia žaloby bol záver súdu prvej inštancie vyplývajúci
z posúdenia splnenia podmienok nadobudnutia účinnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi XX. S. a S.

S., rod. H. na strane predávajúcich a Československým štátom zastúpeným ONV v Lučenci na strane
kupujúceho dňa 22. 06. 1973 v zmysle ustanovenia § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31. 03. 1983.

7. Podľa ustanovenia § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 03. 1983,

nezastavané pozemky smú občania prevádzať len na štát alebo na socialistickú organizáciu na to
osobitným predpisom oprávnenú. Pokiaľ by nezastavané stavebné pozemky vzhľadom na svoje určenie
a výmeru mohli byť predmetom práva osobného užívania (§ 200), môžu ich občania darovať príbuzným
v priamom rade a súrodencom. Pre zmluvu o prevode budovy, ktorá je v súkromnom vlastníctve, a pre
zmluvu o prevode alebo nájme poľnohospodárskeho (lesného) pozemku je potrebný súhlas okresného

národného výboru. Inak sa na zmluvné prevody vecí, ktoré sú predmetom súkromného vlastníctva
vzťahujú primerane ustanovenia § 134.

8. Z obsahu citovaného ustanovenia § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že pre zmluvu
o prevode poľnohospodárskeho (lesného) pozemku zo súkromného vlastníctva na štát, čo je aj tento

prípad, bol v tom čase potrebný súhlas okresného národného výboru; spôsob a forma udelenia súhlasu
z ustanovenia § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 03. 1983 nevyplývala.
Okresný súd v súvislosti s vyriešením otázky súhlasu vychádzal z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 23Sp/3/2011 zo dňa 27. 05. 2011, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 10Sžr/105/2011 zo dňa 28. 03. 2012 potvrdil. V predmetnom rozsudku sa vo vzťahu k udeleniu
súhlasu uvádza, že „Občiansky zákonník v ustanovení § 490 ods. 2 v znení účinnom v roku 1974
viazal platnosť zmluvy o prevode alebo nájme poľnohospodárskeho (lesného) pozemku na vydanie

rozhodnutia podľa Správneho poriadku, teda zákona č. 71/1967 Zb., ktorým je súhlas okresného
národného výboru“; napriek uvedenému názoru obsiahnutému v citovanom rozhodnutí najvyššieho
súduvydanomvsprávnomsúdnictve,zktoréhookresnýsúdprisvojichzáverochvychádzal,máodvolací
súd za to, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu nie je vecne správny a to z nasledovných
dôvodov: ak by zákonodarca v ustanovení § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžadoval udelenie

súhlasu vo forme samostatného správneho aktu vydaného v správnom konaní podľa zákona č. 71/1967
Zb., bol by to výslovne do ustanovenia § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakotvil. Pokiaľ tak neurobil
znamená to, že formu udelenia súhlasu ponechal na okolnosti konkrétneho prípadu, pričom súhlas
uvedený priamo na zmluve, tak ako v tomto prípade, možno považovať za taký, ktorý spĺňa požadované
náležitosti, pretože je z jeho obsahu zrejmé, kto ho udelil, je tam meno, podpis a pečiatka a tiež za
taký, ktorý požiadavke ustanovenia § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. 03.

1983 vyhovuje. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 10Sžr/105/2011 zo dňa 28. 03. 2012 nemožno vzhľadom na definíciu ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu, uvedenú v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/29/2017 zo dňa 24.
01. 2018, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018 považovať za súčasť
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k interpretácii ustanovenia § 490 ods. 2

Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 03. 1983 a vyvodiť z neho ako z ustálenej rozhodovacej
praxe záver, že pokiaľ príslušný okresný národný výbor neudelil súhlas s uzavretím zmluvy o prevode
poľnohospodárskeho (lesného) pozemku zo súkromného vlastníctva na štát zo dňa 22. 06. 1973 vo
forme samostatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb., tak takáto
zmluva nenadobudla účinnosť, či dokonca platnosť (ako uviedol v odôvodnení odvolaním napadnutého

rozhodnutia okresný súd) a preto na jej základe nemohlo dôjsť k prevodu vlastníctva predmetných
nehnuteľností z manželov Matušiakových na Československý štát, zastúpený ONV v Lučenci.

9. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ súd prvej inštancie zistený skutkový stav (súčasťou ktorého bolo
zistenie, že priamo na zmluve zo dňa 22. 06. 1973 sa nachádza súhlas okresného národného výboru)

vyhodnotil tak, že okresný národný výbor neudelil súhlas s uzavretím zmluvy zo dňa 22. 06. 1973 a
následne predmetnú zmluvu posúdil ako neúčinnú a neplatnú, a teda takú, na základe ktorej nemohlo
dôjsťkprevoduvlastníckehoprávakpredmetným nehnuteľnostiam zmanželovouXnaČeskoslovenský
štát, tak možno odvolacie námietky žalobcu považovať za opodstatnené. Okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že s ostatnými námietkami žalovaného uvedenými vo

vyjadrení k žalobe (tvoriacimi jeho obranu proti podanej žalobe) sa nezaoberal. Keďže záver súdu prvej
inštancie týkajúci sa neúčinnosti zmluvy zo dňa 22. 06. 1973, ktorú okresný súd prepojil s neplatnosťou
zmluvy nie je z vyššie uvedených dôvodov správny, neobstojí ani jeho ďalší procesný postup, v
rámci ktorého nepovažoval za potrebné zaoberať sa s ostatnými námietkami žalovaného proti v žalobe
požadovanému určeniu vlastníctva žalobcu k nehnuteľnostiam uvedeným v petite žaloby, ktoré mal

žalovaný na základe kúpnej zmluvy V 1185/12-11/2013 nadobudnúť od dedičov manželov U.(uvedených
v kúpnej zmluve zo dňa 22. 06. 1973 na strane predávajúcich). Uvedený procesný postup okresného
súdu možno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces, pretože ním súd prvej inštancie odňal
stranám sporu možnosť realizovať im patriace procesné práva súvisiace so zisťovaním skutkového
stavu v rámci riadne vykonaného dokazovania na preukázanie tvrdených skutočností týkajúcich sa

okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy zo dňa 22. 06. 1973, najmä tvrdenia že S. S. nebola
spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a tvrdenia, že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny (ale aj
iných skutočnosti tvrdených a namietaných stranami sporu v konaní pred súdom prvej inštancie), ktorá
skutočnosť odôvodňuje zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (§ 389 ods.
1 písm. b) CSP) a vrátenie veci na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). V rámci ďalšieho konania

súd prvej inštancie vychádzajúc zo záveru, že súhlas príslušného okresného národného výboru s
uzavretím zmluvy zo dňa 22. 06. 1973 bol daný, vykoná dôkazy na zistenie skutkového stavu vo vzťahu
k tvrdeniu žalobcu, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, vykonané dôkazy vyhodnotí v súlade s
ustanovením § 191 ods. 1 CSP jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a následne zistený skutkový stav
správne právne posúdi; v novom rozhodnutí vo veci rozhodne v zmysle ustanovenia § 396 ods. 3 CSP

aj o trovách tohto odvolacieho konania.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).