Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818010412
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7818010412.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.

Františka Ševčoviča a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.
marca 2019, v trestnej veci obžalovaného V. F., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo
dňa 12. 12. 2018, sp. zn. 2T/32/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc vo veci sám, podľa § 322 ods. 3 Tr. por. u k l a d á obžalovanému V. F., nar. XX. X.. XXXX
v T., trvale bytom K. C. č. XXX podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., s použitím §
38 ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m)
Tr. zák., § 49 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho pre výkon tohto trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu u k l a d á aj trest prepadnutia veci: 1 kus
otváracieho vreckového nožíka s viacerými funkciami červenej farby o dĺžke 8 cm a šírke 2,5 cm.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 12. 12. 2018, sp. zn. 2T/32/2018 bol
obžalovaný V. F. uznaný vinným prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. č. 300/2005

Z. z., v znení novely č. 161/2018 Z.z. na tom skutkovom základe, že

dňa 16. 9. 2018 okolo 17.00 hod. v obci K. C., okres T., v miestnom pohostinstve, počas trvania
prevádzkovej doby, pod vplyvom alkoholu, po predchádzajúcom slovnom konflikte s poškodeným R.
C., s otvoreným vreckovým nožíkom, ktorý držal v ruke, sa mu opakovane vyhrážal slovami: „Poď von,
zabijem ťa!“, čím uňho svojím správaním vzbudil obavu, že mu ublíži na zdraví.

Bol mu za to uložený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2,
ods. 4 Tr. zák., s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., §
49 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci: 1 kus otváracieho
vreckového nožíka s viacerými funkciami červenej farby o dĺžke 8 cm a šírke 2,5 cm.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný V. F., a to ústne do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa nazdáva, že v danom prípade súd prvého stupňa
pochybil, keď ho súdil pri prevahe priťahujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami, pričom
aplikoval ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák., a tak mu uložil trest v rámci zvýšenej trestnej sadzby, čo má

výrazný vplyv na trest, ktorý sa mu uložil.

Súd pri posudzovaní poľahčujúcich okolností mu správne priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36
ods. 1 Tr. zák. s tým, že sa k trestnej činnosti kladenej mu za vinu priznal. Podľa jeho názoru však súd
pochybil, keď mu nepriznal i ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 35 písm. j) Tr. zák., a teda, že

pred spáchaným skutkom viedol riadny život.

Podľa neho je tomu tak, hoci je pravda, že už v minulosti bol odsúdený za trestný čin, ako aj to, že teraz
posudzovaného konania sa dopustil v lehote podmienečného odsúdenia, nakoľko tieto skutočnosti ešte
samy osebe nie sú spôsobilé na vyslovenie záveru o tom, že pred skutkom neviedol riadny život. Ako

to vyplýva aj z vysvetliviek k uvedenej právnej norme právneho portálu ASPI, v rámci posudzovania
tejto poľahčujúcej otázky je treba mať na pamäti aj širšie súvislosti, najmä či pred spáchaním trestného
činu páchateľ dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje
povinnosti voči štátu, aj voči spoločnosti (voči zamestnávateľovi, rodine a pod.), nezneužíval svoje
práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani v zamestnaní, nedopúšťal sa

priestupkov, iných deliktov a trestných činov. Pre ne/priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti preto nestačí
len zistenie, že páchateľ dosiaľ ne/bol súdne trestaný. V jeho prípade situácia je taká, že i napriek jeho
predchádzajúcemu previneniu sa snažil viesť riadny život, riadne sa zamestnal, a to v zahraničí, aby si
tým vytvoril podmienky lepšieho zárobku a tým zároveň aj lepšiu možnosť náhrady škody spôsobenej
pri jeho predchádzajúcom odsúdení. Plnil si všetky svoje povinnosti či už voči jeho zamestnávateľovi

(v práci dosahoval výborné výsledky a jeho zamestnávateľ bol s ním nadmieru spokojný), či už štátu
(odvádzal riadne dane a odvody do rôznych poisťovní (zdravotnej, sociálnej), resp. aj voči svojej rodine.
Ako to vyplýva i zo znaleckého posudku MUDr. X., prestal aj s konzumáciou psychoaktívnych látok
(vrátane aj alkoholu).

Tento záver má svoje opodstatnenie aj vo vykonávanom dohľade mediačného a probačného úradníka.
Platí to o to viac, že všetky jeho vzorky, či už na alkohol alebo drogy, boli negatívne. Nejde teda len o
bežnú výhovorku, ale o skutočnosť podloženú aj faktami a dôkazmi. Žiaľ, práve v deň skutku, po veľmi
dlhej dobe sa stretol s kamarátom a na privítanie si niečo dal. Už to tisíckrát oľutoval, nakoľko jeho
organizmus, po predošlej dlhej abstinencii, na užitie úplne malého množstva návykovej látky reagoval

úplne inak, ako kedysi a dostal sa pod jej vplyv. Nemalo sa stať, ale žiaľ, predsa sa to stalo a už sa to
neodstane. Je mu to naozaj veľmi - veľmi ľúto.

Ďalej zastáva názor, že v zmysle zaužívanej súdnej praxe (vrátane aj vysvetliviek programu ASPI) nie
je možné mechanicky sa dopracovať k záveru, že by predchádzajúce odsúdenie samo osebe bránilo

priznaniu tejto poľahčujúcej okolnosti (§ 36 písm. j) Tr. zák.), pričom záleží na charaktere spáchaného
trestného činu a na tom, ako sa páchateľ správal po odsúdení, či preukázal svoju nápravu, bez ohľadu na
to, či takéto odsúdenie bolo formálne zahladené. Ako už na to prostredníctvom svojho obhajcu poukázal,
jeho predchádzajúce odsúdenie bolo úplne iného charakteru, keďže skôr bol odsúdený za majetkovú
trestnú činnosť, kým teraz je súdený za trestné činy proti iným právam a slobodám.

Naviac má za to, že mu súd mal priznať poľahčujúcu okolnosť aj v zmysle § 36 písm. k) Tr. zák., nakoľko
mal snahu pričiniť sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a o dobrovoľné nahradenie
spôsobenej škody. Súd síce má pravdu v tom, že si poškodený neuplatnil právo na náhradu škody, onmu ale bol ochotný nahradiť nielen vecnú škodu, ale aj škodu nemajetkovej povahy, ktorú si môže od
neho kedykoľvek i do budúcna uplatniť. Okrem toho, podľa jeho presvedčenia, súd mu mal správne
priznať i ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, a to v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák., teda že napomáhal súdu

pri objasňovaní trestnej činnosti. Je zrejmé, že táto poľahčujúca okolnosť zo strany páchateľa môže
mať rôznu formu a bude spočívať predovšetkým v uvedení všetkých rozhodujúcich skutkových okolností
trestnéhočinu,voznačeníprameňadôkazovapod.Mázato,ževdanomprípadeurobenímvyhláseniao
vine napomáhal súdu pri objasňovaní jeho trestnej činnosti najmä preto, že súd nemusel vykonávať dlhé
dokazovanie, a to ohľadne skutku, ktorý bol na hranici trestného činu a priestupku. Platí to zvýraznene

preto, lebo aj samotný poškodený potvrdil v prípravnom konaní na otázku jeho vtedajšieho obhajcu, že
veľmi ani nemal strach z jeho konania. Navyše, tento záver korešponduje aj s jeho podnapitým stavom, v
ktorom by zrejme poškodenému nedokázal ublížiť ani vtedy, ak by takýto úmysel mal. Jeho prípadnému
útoku by sa poškodený predsa ľahko ubránil, veď ledva stál na nohách. Ak by jeho vyhrážky a jeho
správanie bolo také nebezpečné, iste by boli zakročili voči nemu aj ľudia tam prítomní. Navyše o tom, či
saskutoknaozajtakstal,akotoodprezentovalpoškodený,nebyťjehovyhláseniaovine,vzniklibyvážne

pochybnosti, pretože aj na základe dĺžky retiazky jeho vreckového nožíka (ktorý je zaistený a je možné
sa s ním vrátane retiazky oboznámiť) je zrejmé, že s nožíkom v žiadnom prípade nemohol točiť, ba čo
viac, snáď päť centimetrov dlhá retiazka ani neumožňovala, aby s nožíkom na poškodeného zaútočil.

Z týchto podstatných dôvodov si myslí, že súd mu mal priznať viac poľahčujúcich okolností, ako len

jednu. Zároveň sa nazdáva, že súd nepostupoval správne ani pri posudzovaní priťažujúcich okolností.
Je zrejmé, že zákon výslovne uvádza, že súd pri hodnotení priťažujúcich okolností môže podľa povahy
predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Povahou predchádzajúceho odsúdenia sa
tu rozumie nielen charakter a závažnosť predchádzajúceho trestného činu a druh a výmera trestu, ktorý
bol páchateľovi uložený, ale aj všetky ďalšie okolnosti spojené s odsúdením. Podľa jeho názoru súd

nemal prihliadať k jeho predchádzajúcemu odsúdeniu o to skôr, že toto bolo pre trestný čin úplne iného
charakteru.

Naproti tomu súd správne ustálil, že je mu treba uložiť trest na dolnej hranici trestnej sadzby, pochybil
len v tom, že mu trest uložil na dolnej hranici zvýšenej a nie základnej trestnej sadzby. Zároveň pochybil

aj v tom, že formálne uviedol, že mu nebolo možné uložiť iný druh trestu, ako trest nepodmienečný s
poukazom na § 49 ods. 2 Tr. zák., pretože mu mohol uložiť aj peňažný trest, trest povinnej práce a pod.,
z napadnutého rozsudku však nevyplýva, prečo súd neuvažoval o uložení iného druhu trestu, než trestu
odňatia slobody.

Z týchto podstatných dôvodov navrhol o odvolaní rozhodnúť v zmysle petitu uvedeného v podaní zo dňa
13. 12. 2018, čiže napadnutý výrok citovaného rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušiť a o
otázke trestu rozhodnúť odvolacím súdom tak, že sa mu uloží peňažný trest alebo trest povinnej práce,
prípadne trest odňatia slobody na dolnej hranici základnej, nie zvýšenej trestnej sadzby (§ 322 ods. 3
Tr. por.). Alternatívne navrhol postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. por., po zrušení napadnutého výroku

citovaného rozsudku, vec vrátiť v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol o nej.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.

Obžalovaný V. F. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.12.2018 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.
5 Tr. por., že je vinný zo spáchania skutkov tak, ako sú uvedené v obžalobe, kvalifikované ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364

ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Následne okresný súd podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe s tým, že podľa § 257 ods. 8 Tr. por. dokazovanie, v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s možným uloženým trestom.

Vkonaní,ktorépredchádzalonapadnutémurozsudku,postupovalokresnýsúdvsúladesustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam prerozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanoveniami § 2 ods. 12 Tr.por., a dospel tak ku
správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. okresný súd
dostatočne vyložil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil zákonné a správne odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal

žiadne pochybnosti o záveroch okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Prvostupňovýsúdzavinenieobžalovanéhoajsprávnezdôvodnil.Správneavsúladesozákonomzistený
skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného správne kvalifikoval ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) v jednočinnom súbehu s prečinom

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. č. 300/2005 Z. z., v znení novely č. 161/2018 Z.z.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaný V. F. sa inému
vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - so zbraňou a dopustil sa slovne, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým,

že napadol iného.

Vzhľadom na uplatnené námietky v písomných dôvodoch odvolania ohľadom uloženého trestu krajský
súd považuje za potrebné uviesť tieto skutočnosti.

Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov;trest zároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa§38ods.2Tr.zák.priurčenídruhuajehovýmerymusísúdprihliadaťnapomeramieruzávažnosti

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného V. F. krajský súd zistil dve poľahčujúce a dve priťažujúce okolnosti.

Ako poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l) a písm. n) Tr. zák. vyhodnotil tú skutočnosť, že

obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h) a písm. m) Tr. zák. je potrebné vidieť v tom, že obžalovaný
spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal na vyššie uvedený pomer priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností a vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého, ak pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností je rovnaký a neprichádza do úvahy zvyšovanie a znižovanie
hraníc zákonom ustanovenej trestnej sadzby, súd je povinný v rámci rozpätia príslušnej trestnej

sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona práve výmerou uloženého trestu vyjadriť mieru
závažnosti zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Keďže Trestný zákon v osobitnej časti umožňuje uložiť za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 3 roky a za prečin výtržníctva podľa § 364

ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody až na 3 roky, v danom prípade neprichádza do úvahy zvyšovanie ani
znižovanie hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.Naviac je potrebné uviesť, že obžalovaný V. F. na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Košiciach dňa
14. marca 2019 uviedol, že mu je ľúto, čo sa stalo, poškodenému by nedokázal ublížiť, poznajú sa dlho,
sú z jednej obce, vreckový nožík ani nemal otvorený, pričom poslednú dobu pracoval v Rakúsku ako

stavebný robotník, chce žiť riadnym spôsobom života a dva roky abstinoval.

Je síce pravdou, že obžalovaný V. F. bol síce trestaný, ale odvolací súd zobral do úvahy aj ostatné kritériá
uvádzané v § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. o stanovení druhu a výmery trestu, ktoré sú spôsob spáchania
činu, jeho následok, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Krajský súd berúc do úvahy uvedené kritériá dospel k záveru, že na splnenie účelu trestu podľa § 34
ods. 1 Tr. zák. je potrebné obžalovanému V. F. uložiť úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov, pre výkon ktorého ho súd v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestu nebol vo
výkone trestu odňatia slobody.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní obžalovaného V. F. rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.