Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118294462
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118294462.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci navrhovateľky: R.. R. Z.,
rod. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. T. XX, XXX XX P. P., proti odporcovi: Y. Z., nar. XX. XX. XXXX,
bytom B. T. XX, XXX XX P. P., zast. advokátom Mgr. Jánom Jagošom, Pod Urpínom 5, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 48 411 469, o rozvod manželstva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 9Pc/12/2018 - 39 zo dňa 16. 11. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Pc/12/2018 - 39 zo dňa 16. 11. 2018 p o t v r
d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov uzatvorené dňa XX.
XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v P. P., vo zväzku XX, ročník XXXX,
na strane XX, pod radovým číslom XXX, rozviedol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v manželstve účastníkov existuje minimálne 15 rokov
rozvrat, ktorý sa prejavil v tom, že účastníci spolu netrávia voľné chvíle, neinformujú sa vzájomne o

základných závažných skutočnostiach ovplyvňujúcich ich spoločný život, finančne spolu nehospodária.
Bolo preukázané, že odporca dlhodobo trávi víkendy mimo rodinu s inou ženou, v ktorej praxi zotrval aj
potom,čopodalanavrhovateľkanávrhnarozvod.Tvrdenieodporcu,žemácitovývzťahknavrhovateľke
a že chce urobiť niečo pre nápravu ich vzťahu, z týchto dôvodov súd prvej inštancie považoval len
za účelové, keďže odporca mal dosť času sám z vlastnej iniciatívy urobiť nejaké kroky pre nápravu
manželského spolužitia. Súd ďalej konštatoval, že z prejavu navrhovateľky na pojednávaní mal za
to, že rozhodnutie nezotrvať v manželstve s odporcom je pevné. Dospel k záveru, že nemožno od

navrhovateľky spravodlivo požadovať, aby na základe takéhoto fungovania v manželstve s odporcom
naďalej zotrvala. Súd prvej inštancie konštatujúc vážnosť a trvalosť rozvratu v manželstve účastníkov v
zmysle ustanovenia § 23 Zákona o rodine návrhu navrhovateľky na rozvod vyhovel. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie odporca. Namietal,
že navrhovateľka súdu doručila stanovisko k vyjadreniu odporcu dňa 15. 11. 2018, t. j. deň pred

pojednávaním. V tomto konaní navrhovateľky vidí úmysel, nakoľko vedela, že tvrdeniami navrhovateľky
zostane odporca prekvapený a odporcu zaskočí a zároveň súd presvedčí, že ich manželstvo je
rozvrátené a niet možnosti nápravy. Z týchto dôvodov je odporca názoru, že súd vychádzal z týchto
skutočností, a tak nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, dospel na základe vykonanýchdôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v rozpore so zákonným postupom podľa § 96 ods. 1
a 2 naplnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“). Nie je mu známe, prečo ho navrhovateľka očierňuje a snaží sa vytvoriť o jeho osobe

a ich manželstve obraz, aký uvádza vo svojich písomných a ústnych prejavoch. Nie je pravdou, že by
navrhovateľke niekedy fyzicky ublížil, nerozumie, ako mohla predložiť nájomnú zmluvu na podnájom v
mesteO.,keďvtomobdobí,akoajpocelýčasmimoobdobia,keďpracovalavI.,žilasodporcomvjednej
domácnosti.Jedinélogickévysvetleniepreodporcuje,žetentobytreálneneužívalaonaalebohoužívala
ibapríležitostne.Napriekskutočnosti,žeužprizačiatkuvzťahuodporcuanavrhovateľkytátomalapomer

s C. B. L. na O., B. T., odporca nikdy navrhovateľku neobviňoval, jej mužských priateľov nepodozrieval
a podobne. Preto je pre neho nepochopiteľný fakt, že ho dala sledovať a fakt, že suseda sa mu stará
o záhradku na I., nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. Tvrdenie, že prostriedky na začiatok
podnikania mal odporca z jeho práce v zahraničí, nie je pravdivé. Tiež tvrdenie, že deti v spoločnom
byte manželov nemali podmienky na výchovu a vzdelávanie a z toho dôvodu bývali mimo P. P.. Mimo
domova bývali z dôvodu, že v miestach ich podnájmov navštevovali vysoké školy. Navrhoval v konaní

použitie mediátora a využitie manželskej poradne. Podanie návrh na rozvod považuje za žiarlivostnú
reakciu, navrhovateľka si nedá veci v pokoji vysvetliť, každá ich komunikácia viedla k hádkam a odporca
sa spoliehal, že súdom nariadenú poradňu bude navrhovateľka navštevovať a tam sa všetko vyjasní.
Nepredpokladal, že súd na jedinom pojednávaní rozvedie ich XX-ročné manželstvo. Rozvod vo veku
účastníkov považuje za nezmysel, svoju manželku má stále rád a chce v manželstve zotrvať. Navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

3. Navrhovateľka k odvolaniu odporcu v písomnom vyjadrení uviedla, že jej stanovisko k vyjadreniu
odporcu doručila súdu osobne dňa 15. 11. 2018 ráno a právny zástupca ako aj odporca mohli doň

nahliadnuť v tento deň osobne na okresnom súde v čase do 15.00 h. Odporca nemohol byť zaskočený
obsahom, pretože v ňom nebola ani jedna informácia vymyslená, lživá alebo prekrútená, ten obsah
žili a žijú. K vecným tvrdeniam z pohľadu odporcu uviedla, že odporca sa neraz znížil k vyhrážkam
aj k fyzickému napadnutiu. Naposledy ju fyzicky napadol v lete 2015. Túto kritickú situáciu riešila
odsťahovaním sa do podnájmu do O.. V podnájme bývala v dobe, keď nepracovala v I., dva týždne v

mesiaci bola v zahraničí. Lož o pomere s kolegom v začiatku ich vzťahu je odporná a úbohá, je pre
neho typické, aby poprel dlhodobé stretávanie sa s cudzou ženou, očiernil ju. O chate a „susedke“
bola priložená správa JOKK spol. s r. o. Situácia, keď manželka ani dcéry nevedia o rodinnej chate, je
absurdná. Na otázku, či chatu sprístupní jej alebo dcéram, vždy odpovedal záporne. Takéto odmietanie
rodiny svedčí o chorej predstave odporcu o rodine a je ukážkou toho, ako to v manželstve fungovalo

- podľa vyjadrenia odporcu na princípe „dvoch samostatných jednotiek“. O existencii tejto správy od
detektívnej spoločnosti vedel, keď odporcu o nej informovala ústne v máji 2018. Ako dôkaz mu ukázala
fotografiu chaty a foto dotyčnej ženy, ktoré si dokonca odporca prefotil napriek jej nesúhlasu. Poukázala
na to, že predchádzajúcich 15 rokov žil tým istým spôsobom, každý víkend od rána do večera sa
zdržiaval mimo spoločnej domácnosti, v lete odchádzal na 2-týždňové dovolenky k moru bez rodiny.

Poukázala na to, že deti študovali na C. v P. P. a na B. vo O., napriek tomu bývali v podnájmoch v P.
P., teda tvrdenie odporcu, že bývali v podnájmoch z dôvodu návštevy ich škôl, svedčí o tom, že ako
otec buď nevedel, aké školy dcéry navštevovali alebo opäť klame. Celé ich manželstvo bolo jedným
obrovským nezmyslom a aj napriek veku považuje rozvod za oslobodzujúci a spravodlivý. Dlhodobá
každodenná neprítomnosť odporcu v spoločnej domácnosti počas manželstva a aj v dobe od podania

návrhu na rozvod až do dnešných dní, absolútna ignorácia, nezáujem, vyhýbanie sa stretnutiu v byte,
nie je prejavom toho, že ju má rád. Víkendy stále trávia oddelene. Hoci na pojednávaní prehlásil, že
by ju na chatu mohol vziať každú tretiu sobotu, nevzal ju tam. Ak odporca nepredpokladal, že súd na
jedinom pojednávaní (druhý termín) rozvedie ich manželstvo, je to o neinformovanosti odporcu jeho
právnym zástupcom. Nemá žiaden záujem na ďalšom zotrvaní v manželstve, ktoré je roky nefunkčné,

nežijú ani ako manželia, ani ako partneri, ani ako kamaráti, ale ako dvaja cudzí ľudia. Nemajú spoločné
záujmy, voľný čas vôbec netrávia spolu, nemajú spoločných priateľov. Na pomoc odporcu sa nemohla
spoľahnúť ani v minulosti, ani v súčasnosti. Odporcom prezentovaná túžba zotrvať v manželstve je
neúprimná a sebecká, jedná sa skôr o možnosť zabezpečiť si v starobe a chorobe opateru. Prioritou
jeho snahy zachovať manželstvo je však nedeliť spoločne nadobudnutý majetok. Aj keby súd nariadil

odporcom navrhovaný poradensko-psychologický proces, nemá dôvod sa ho zúčastniť, pretože počas
uplynulých rokov odporca mal dostatok času problémy riešiť, rozprávať sa. Neurobil tak v minulosti a ani
v súčasnosti. Trvá na rozvode manželstva, ich manželstvo nie je možné obnoviť za žiadnych okolností.Chce si zariadiť na dôchodku slušný, príjemný a pekný život tak, aby aj dcéry mohli bez obáv chodiť
do jej domácnosti.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej
inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

5. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle § 387 ods. 2 CSP Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

7. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že s prihliadnutím na odvolacie dôvody uvedené odporcom v
odvolaní, odvolanie odporcu nie je dôvodné. Pokiaľ odporca v odvolaní uviedol ako dôvod odvolania, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd nezistil dôvodnosť takéhoto
odvolacieho dôvodu. Pokiaľ v odvolaní namietal, že navrhovateľka účelovo deň pred pojednávaním
doručila svoje stanovisko k vyjadreniu odporcu, s ktorým sa nemohol oboznámiť, keďže mu bolo
doručené súdom v rámci pojednávania, táto odvolacia námietka neobstojí. Z obsahu zápisnice z
pojednávania zo dňa 16. 11. 2018 nepochybne vyplýva, že súd bezprostredne po zahájení pojednávania

krátkou cestou doručil odporcovi a jeho zástupcovi na oboznámenie vyjadrenie navrhovateľky doručené
súdu dňa 15. 11. 2018 spolu s prílohami a následne pristúpil k výsluchu účastníkov konania. Pokiaľ
odporca nebol spôsobilý sa v rámci pojednávania oboznámiť s písomným vyjadrením navrhovateľky, nič
odporcovi nebránilo, aby požiadal súd o prerušenie pojednávania za účelom oboznámenia sa s týmto
písomným vyjadrením na dôvažok za situácie, že odporca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom.

Túto odvolaciu námietku preto nemožno považovať za dôvodnú a postupom súdu žiadnym spôsobom
nedošlo k znemožneniu odporcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pokiaľ odporca namietal, že nepredpokladal, že súd
vo veci rozhodne na prvom pojednávaní, odvolací súd poukazuje na to, že súd vo veci prvýkrát vytýčil
pojednávanie na deň 17. 10. 2018, ktoré pojednávanie bolo odročené z dôvodov na strane odporcu,

následne vytýčil pojednávanie na deň 16. 11. 2018, na ktoré pojednávanie sa účastníci konania vrátane
právneho zástupcu odporcu riadne dostavili. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov
konania, pričom z obsahu zápisnice nepochybne vyplýva, že na otázku súdu, akým spôsobom chce
odporca zmeniť svoj vzťah k navrhovateľke, odporca vypovedal, že by musela ona zmeniť svoj prístup
k nemu a rovnako na otázku súdu, či uvažoval o odbornej pomoci, odporca uviedol, že by bol rád, keby

ho súd na takéto niečo odporučil, pričom navrhovateľka s takýmto postupom nesúhlasila z dôvodov, že
po 33 rokoch vyskúšali už všetky možné spôsoby. Je teda preukázané, že súd v rámci konania zisťoval
okolnosti pre možnú aplikáciu § 96 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), pričom
je zrejmé, že práve z dôvodov vyhraneného názoru navrhovateľky k možnému poradenskému procesu
medzi účastníkmi konania za účelom zlepšenia manželského spolužitia súd rozhodol na pojednávaní

dňa 16. 11. 2018, keď mal za preukázanú existenciu naplnenia zákonných predpokladov pre rozvod
manželstva v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Čo sa týka skutkových tvrdení účastníkov konania,
tak v rámci konania pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní odporcu a v písomnom
vyjadrení navrhovateľky, je nepochybné, že tieto sú si vzájomne rozporné, avšak aj z vyjadrenia odporcu
či už v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní, je nepochybné, že vzťahy medzi

účastníkmi sú narušené. Z výpovede odporcu v konaní pred súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva,
že on sám nemieni zmeniť svoje správanie a konanie vo vzťahu k navrhovateľke, pričom konanie
odporcu, ktoré navrhovateľka odporcovi vyčíta, ako trávenie víkendov mimo domácnosti v chate s inou
ženou, evidentne bagatelizuje, má za to, že pre zmenu vzťahu medzi účastníkmi je potrebné, aby práve
navrhovateľka zmenila svoj prístup k nemu, pričom z vyjadrení navrhovateľky zasa nepochybne vyplýva,

že táto už nemá žiadny citový vzťah k odporcovi, nemá záujem na zotrvaní v manželstve, ktoré považuje
za nefunkčné. V písomnom vyjadrení k odvolaniu opakovane potvrdila, že poradensko-psychologický
proces, resp. manželskej poradne by sa nezúčastnila, na rozvode manželstva trvá a z jej pohľadu ich
manželstvo nie je možné obnoviť za žiadnych okolností.8. Odvolací súd poukazuje, že manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie v súlade s ust. § 18 Zákona č. 36/2015 (Zákon o rodine). Keďže ide o
imperfektnúnormu,plnenietýchtopovinnostíniejesúdnevymáhateľnéanisankcionovateľné.Zaneveru
sa môže považovať akýkoľvek styk jedného z manželov s inou osobou, ktoré prekračujú normálnu
mieru spoločenských stykov a zároveň narúšajú podstatu manželského spolužitia, ktorou je okrem iného
vzájomná dôvera a náklonnosť. Je nepochybné, že navrhovateľke (okrem iného konania) prekážalo

správanie sa odporcu, keď dlhodobo trávil víkendy mimo spoločnej domácnosti účastníkov konania bez
navrhovateľky s inou ženou, pričom takéto správanie odporca nezmenil napriek tomu, že mal vedomosť
o námietkach a výhradách navrhovateľky k takémuto správaniu odporcu. Odvolací súd, v súlade s
názorom súdu prvej inštancie má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil tvrdenie odporcu,
že má citový vzťah k navrhovateľke a že chce urobiť niečo pre nápravu ich vzťahu, za účelové, keďže
nevykonal nič pre to, aby došlo k zlepšeniu vzťahu medzi účastníkmi konania, naopak, odvolací súd

poukazuje na výpoveď samotného odporcu v konaní pred súdom prvej inštancie, keď uviedol, že práve
navrhovateľka by musela zmeniť svoj prístup k odporcovi, pokiaľ by malo dôjsť k zlepšeniu vzťahov.
Nemožno však spravodlivo požadovať od navrhovateľky, aby akceptovala dlhodobé trávenie víkendov
mimo rodiny a už len táto samotná skutočnosť, bez ohľadu na ďalšie dôvody rozvratu manželstva, je
spôsobilá na konštatovanie existencie rozvratu v manželských vzťahoch medzi účastníkmi konania,

ktorý rozvrat vykazuje znaky vážnosti a trvalosti tak, ako to má na mysli ust. § 23 Zákona o rodine.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnemu záveru o existencii vážnosti a trvalosti rozvratu v manželstve účastníkov, pričom s
prihliadnutím na vôľu navrhovateľky nežiť ďalej v manželstve s odporcom, nemožno ani očakávať
obnovenie manželského spolužitia medzi manželmi, preto súd prvej inštancie vecne správne rozhodol,

keď manželstvo účastníkov rozviedol. Odvolací súd ešte dopĺňa, že s prihliadnutím na postoj odporcu
k povinnostiam manžela v manželstve, tak ako to nepochybne vyplýva z jeho výpovede v konaní pred
súdomprvejinštancie,akoajzodôvodneniajehoodvolaniaobnoveniemanželskéhospolužitianemožno
očakávať. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle § 387 ods.
1 a 2 CSP potvrdil. Z rovnakých dôvodov potvrdil aj výrok o trovách konania, keď súd prvej inštancie

rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).