Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. február 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418010423
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1418010423.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. X. Y. na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
X. Y., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Zlatých Moravciach, trvale bytom J.
XXXX/X, Zlaté Moravce,

s a u z n á v a z a v i n n ú,

ž e

dňa 27.03.2015 v čase približne o 08:00 hod. v budove Okresného súdu Bratislava IV, Saratovská
1/A, 844 54 Bratislava, v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn.
2T/173/2014 v tom čase proti obžalovaným R. D., J.Q. T. a J. X. pre obzvlášť závažný zločin lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu

so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami spolupáchateľstvom podľa § 20
k § 294 ods. 2 Trestného zákona a iné, po riadnom zákonnom poučení podľa § 127 ods. 1, § 129 ods. 1,
§ 130 ods. 1, ods. 2, § 131 ods. 1, ods. 3, § 136 ods. 1, ods. 2, § 138, § 139, § 140 ods. 1, § 265 ods. 1,
ods. 2 Trestného poriadku, po riadnom zákonnom poučení o povinnosti vypovedať pravdu, o trestných
následkoch krivej výpovede podľa § 345 a § 346 Trestného zákona a po zložení prísahy uvedenej v
ustanovení § 265 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku uviedla do zápisnice o hlavnom pojednávaní pred
senátom súdu, že v čase spáchania skutku, ktorý sa obžalovanému J. X. kládol za vinu spala po nočnej
a keďže mala s J. X. susediace izby, tak ako prechádzal J. X. cez miestnosť kde spala, dosť ju to

vyrušovalo, J. X. vyzeral v podnapitom stave, keďže ho motalo, búchal dverami, viackrát chodil cez
miestnosť, ďalej obvinená uviedla, že spala do nejakej 11:00 hod. - 10:30 hod., pričom J. X. sa tam motal,
obvinená si šla uvariť kávu, potom si išla ešte ľahnúť, kde bol televízor, začala pozerať televízor a on po
nejakej chvíli tam prišiel za obvinenou a prisadol si, ďalej uviedla, že J. X. išiel na dvor so psom a tam
sa s ním hral na dvore, pričom doma v Ž. bola ešte babka, ale táto má pokročilý vek, tá si to nepamätá
a v ten deň v dome nikto iný nebol pričom tieto tvrdenia, ktorými poskytla toho času obžalovanému J. X.

alibi na deň spáchania stíhaného skutku, boli v rozpore s objektívnou skutočnosťou, ktorú potvrdil záver
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 2T/173/2014-1744 zo dňa 25.11.12015, právoplatného dňa
01.03.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 3To/3/2016, ktorým konajúce
súdyuznalivšetkýchobžalovanýchzavinnýchatonazákladerozsiahlehodokazovania,najmävýpovedí
ďalších spoluobžalovaných, poškodených a ostatných svedkov,

t e d av trestnom konaní pred súdom po zložení prísahy uviedla nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný
význam pre rozhodnutie,

č í m s p á c h a l a

prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona jej súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona jej súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní
2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. X. Y. vykonal súd po splnení všetkých zákonných podmienok hlavné

pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie
prečítaním výpovede obžalovanej z prípravného konania, oboznámením listinných dôkazov, zvukovej
nahrávky.

Obžalovaná X. Y. v prípravnom konaní uviedla, že J. X. pozná, nakoľko spolu žili v spoločnej domácnosti,

nemá k nemu žiadny blízky vzťah, je to bratranec jej priateľa. Uviedla, že v danej veci sa na súde
vyjadrovala k položeným otázkam. Svojou výpoveďou nechcela nikomu poškodiť, ani nikomu pomôcť.
Uviedla veci tak, ako si ich pamätala. V prípade, že sa veci časom ukázali tak, že to tak nebolo, ona
za to nemôže. Ak by jej výpoveď mala niekomu pomôcť, tak by ho predsa oslobodili. Určite nechcela
J. X. pomôcť, nemala ho v láske.

Z listinných dôkazov súd oboznámil zápisnicu z hlavného pojednávania vo veci Okresného súdu
Bratislava IV sp.zn. 2T/173/2014, zo dňa 27.03.2015 z ktorej vyplýva, že X. Y. bola riadne a zákonne
poučená vo veci ako svedok, zložila prísahu
a po jej zložení vo výpovedi uviedla, že dňa 22.04.2014 bol v dopoludňajších hodinách od 10,30 hod. až

do 16,00 hod. J. X. v jej spoločnosti v dome v obci Ž.. X. bol pod vplyvom alkoholu, spolu sa rozprávali,
pozerali televízor. Pred hlavným pojednávaním nebola nikým inštruovaná ako má vypovedať.

Z uznesenia o stíhaní J. X. zo dňa 25.06.2014 a pripojeného spisového materiálu vyplýva, že tento bol
spolu s R. D. a J. T. obvinený z obzvlášť závažného zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k §

188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného
zákona a zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami spolupáchateľstvom podľa
§ 20 k § 294 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť dňa 22.04.2014 okolo 11.30 hod. v
Bratislave, na Jurigovom námestí č. 1.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 2T/173/2014 zo dňa 25.11.2015, právoplatného dňa
01.03.2016 vyplýva, že J. X. bol týmto rozsudkom uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania
so zbraňami spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 294 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť

dňa 22.04.2014 okolo 11.30 hod. v Bratislave, na Jurigovom námestí č. 1, za čo mu súd uložil úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom
stráženia, ochranný dohľad v trvaní 2 roky.
Súd vo svojom rozsudku uviedol, že obžalovaný X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase kedy mal
byť skutok spáchaný bol v obci Ž. Č.. XXX, bolo mu nevoľno, lebo si viac vypil a potvrdiť mu to môže X.

Y.. On ležal v posteli do nejakej 12.00 hod., potom so Y. sedeli a pozerali televízor. Rozprávali sa spoluo jej práci a potom išiel okolo obeda na prechádzku so psom. Súd pri analýze výpovede obvineného X.
a svedkyne Y. vo svetle ostatných vykonaných dôkazov týmto tvrdeniam, že X. mal byť v čase skutku
v obci Ž. neuveril a podrobne uviedol z akých dôvodov tak neurobil. Z vykonaného dokazovanie bolo

celkom jednoznačne zistené a preukázané, že obžalovaný X. sa v čase spáchania skutku nenachádzal
v obci Ž., ale v Bratislave na mieste spáchaného žalovaného činu.

Z uznesení Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3To/82/2015 a 3To/3/2016 vyplýva, že po vrátení veci na
doplneniedokazovaniaodvolacímsúdomtentosvojimuznesenímzodňa01.03.2016zamietolodvolania

obžalovaných a potvrdil správnosť záverov prvostupňového súdu, teda aj to, že obžalovaný X. spáchal
žalovaný skutok z 22.04.2014 okolo 11.30 hod. v Bratislave, na Jurigovom námestí č. 1 a nemohol sa
teda nachádzať v tomto čase v obci Ž., ako to tvrdila svedkyňa Y..

Z registra trestov a posudkov na obžalovanú vyplýva, že táto nebola doposiaľ súdne trestaná, ani
postihnutá za spáchanie priestupku.

Súd oboznámil na hlavnom pojednávaní aj zvukovú nahrávku z vykonaného výsluchu svedkyne X. Y. na
hlavnom pojednávaní vo veci Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 2T/173/2014, zo dňa 27.03.2015 z
ktorej vyplýva, že X. Y.Á. bola v procesnom postavení svedka riadne a zákonne poučená o následkoch
krivej výpovede a zložila predpísanú prísahu. Na hlavnom pojednávaní vypovedala spontánne tak, ako

je to uvedené v písomne vyhotovenej zápisnici z hlavného pojednávania, pričom zdôrazňovala, že si na
uvedený deň, a okolnosti, ktoré sú predmetom jej výsluchu pamätá.

Súd zamietol návrh obhajoby na osobné vypočutie zákonnej sudkyne vo veci 2T/173/2014 JUDr. E.,
nakoľko na hlavnom pojednávaní oboznámil zvukovú

nahrávku z hlavného pojednávania, ktorou preukázal akým spôsobom bola X. Y. na hlavnom
pojednávaní pred svojim výsluchom poučovaná a akým spôsobom táto na hlavnom pojednávaní po
poučení vypovedala a nezistil žiadny objektívny dôvod na to, aby musel navrhnutú sudkyňu aj osobne
vypočúvať.

V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Po ich
vykonaní súd tieto vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaná svojim konaním
naplnila všetky znaky žalovanej skutkovej podstaty prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346
ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa dopustila tak, ako je to uvedené v podanej obžalobe a výrokovej
časti rozsudku.

Hoci obžalovaná uviedla, že v danej veci svojou výpoveďou nechcela nikomu poškodiť, ani nikomu
pomôcť. Uviedla veci tak, ako si ich pamätala. V prípade, že sa veci časom ukázali tak, že to tak
nebolo, ona za to nemôže, z vykonaného dokazovania celkom jednoznačne vyplýva, že obžalovaná v
procesnom postavení svedka po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní úmyselne nevypovedala

pravdu a snažila sa obžalovanému X. vytvoriť nepravdivé alibi tým, že tvrdila, že tento mal byť v čase
spáchania skutku z ktorého bol obvinený v obci Ž. v jej osobnej prítomnosti, čo však bolo celkom
jednoznačne vyvrátené vykonaným dokazovaním v danej veci.
Obžalovaná X. Y. teda v konaní pred súdom po zložení prísahy uviedla nepravdivé skutočnosti tým, že
nepravdivo a zámerne klamlivo vytvárala obvinenému X. alibi. Vypovedala teda o okolnosti, ktorá má

podstatný význam pre rozhodnutie, lebo takým spôsobom chcela spochybniť to, že obžalovaný X. sa v
čase skutku nachádzal na mieste činu. Je právne irelevantné, či otázka viny obžalovaného X., a teda
aj jeho prítomnosť na mieste činu bola preukázaná inými vykonanými dôkazmi. Pre právne posúdenie
konania obžalovanej je relevantné to, že pred súdom po zložení prísahy uviedla nepravdu o okolnosti,
ktorá svojim obsahom má podstatný význam pre rozhodnutie. Vytváranie falošného alibi je skutočnosťou

podstatnou, lebo spochybňuje účasť páchateľa na mieste činu.

Podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona sa krivej výpovede a krivej prísahy dopustí ten, kto v trestnom
konaní pred súdom alebo na účely trestného konania v cudzine po zložení prísahy uvedie nepravdu o
okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí.

Objektom tohto trestného činu je záujem na správnom zistení skutkového stavu veci ako základu
zákonných rozhodnutí súdov, prokurátorov, vyšetrovateľov alebo policajných orgánov, pokiaľ vykonávajú
prípravné konanie podľa Trestného poriadku.Objektívnou stránkou tohto trestného činu je uvedenie nepravdy o okolnosti, ktorá má podstatný význam
pre rozhodnutie, alebo zamlčanie takejto okolnosti, osobou v procesnom postavení svedka v konaní
pred súdom alebo v trestnom konaní alebo pre účely trestného konania v cudzine pred prokurátorom

alebo policajtom alebo sudcom medzinárodného orgánu uznaného slovenskou republikou.
Konanie páchateľa, ktoré spočíva v krivej výpovedi pred orgánmi uvedenými v tomto ustanovení, sa
môže uskutočniť tak aktívnou formou (úmyselné uvedenie nepravdy), ako aj pasívnou formou (úmyselné
zamlčanie okolnosti, ktorá má pre rozhodnutie podstatný význam).
Krivá výpoveď sa musí týkať okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie. Nemusí pritom

ísť o okolnosť, ktorá bola pre rozhodnutie jedine a výlučne rozhodujúca. Pôjde o okolnosť, ktorú orgán
uvedený v tomto ustanovení musí vziať do úvahy pri riešení otázky o ktorej má rozhodnúť.

Nakoľko obžalovaná X. Y. svojim konaním naplnila všetky znaky žalovanej skutkovej podstaty prečinu
prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Trestného zákona, uznal ju súd vinnou z jeho
spáchania v zmysle podanej obžaloby.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanej vychádzal zo zákonnej sadzby prečinu z ktorého
bola obžalovaná uznaná vinnou a to je trestná sadzba pri treste odňatia slobody od dvoch do päť rokov.
Súd vyhodnotil to, že obžalovaná doposiaľ viedla riadny život ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
j/ Trestného zákona.

Na druhej strane súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti poľa § 37 Trestného zákona, ktoré by mali
vplyv na ukladanie trestu obžalovanej.
Pri prevahe poľahčujúcich okolností použil súd zmierňovacie ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona
a znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Tak mohol obžalovanej ukladať trest odňatia
slobody od dvoch rokov do štyroch rokov.

Súd uložil obžalovanej výchovný trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní
dva roky, výkon ktorého jej podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Takto
uložený trest je plne v súlade s účelom trestu ako to má na mysli Trestný zákon a splní dostatočne svoju
výchovnú aj ochrannú funkciu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia,
cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.