Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dušan Krč - Šebera

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118010078
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118010078.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci obvineného Y. U. pre prečin ohovárania podľa § 373
ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 122 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na
neverejnom zasadnutí dňa 04. apríla 2019, o sťažnosti prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6T/5/2018 zo dňa 07. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. sa napadnuté uznesenie z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa § 241 ods. 1 písm. b/ Tr. por. per analógiam na základe okolností podľa § 214 ods. 1 Tr. por.
trestná vec obvineného Y. U., trestne stíhaného pre skutok obžalobou právne kvalifikovaný ako prečin
ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 122 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,
ktorého sa mal dopustiť tak, že

v presne neustálenom období, pravdepodobne od októbra 2016 do 14.06.2017, zasielal formou e-mailov
oznámenia rôznym inštitúciám ako napríklad Mestskej polícii v Trenčíne, Mestskému úradu Trenčín,
poslancom Mestského zastupiteľstva Trenčín, Okresnej prokuratúre Trenčín, Obvodnému oddeleniu
Policajného zboru Trenčín, redakcii Náš Trenčín, občianskemu združeniu „protikorupcii.sk“ a rôznym
iným osobám ako je primátor, prednosta a kontrolór Mesta Trenčín a rôznym zamestnancom Mesta

Trenčín, advokátom, pričom tieto e-maily obsahovali vulgárne údaje a fotografie pohlavných údov,
homosexuálneho orálneho a análneho styku, uvádzal v nich nepravdivé údaje na náčelníka Mestskej
polície Trenčín poškodeného N.. N. I., ktorého v e-mailoch prezentoval okrem iného ako „primitíva,
klamára a mafiána“,

s a p o s t u p u j e

Okresnému úradu Trenčín na prejednanie, nakoľko uvedený skutok by mohol byť posúdený ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 327/1990 Zb. v znení
neskorších predpisov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 07.12.2018, č.k 6T/5/2018-1662 zastavil trestné stíhanie
obvineného Y. U. pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na §

122 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe, že

- v presne neustálenom období, pravdepodobne od októbra 2016 do 14.06.2017, zasielal formou e-
mailov oznámenia rôznym inštitúciám ako napríklad Mestskej polícii v Trenčíne, Mestskému úradu
Trenčín, poslancom Mestského zastupiteľstva Trenčín, Okresnej prokuratúre Trenčín, Obvodnému
oddeleniu Policajného zboru Trenčín, redakcii Náš Trenčín, občianskemu združeniu „protikorupcii.sk“ a

rôznym iným osobám ako je primátor, prednosta a kontrolór Mesta Trenčín a rôznym zamestnancom
Mesta Trenčín, advokátom, pričom tieto e-maily obsahovali vulgárne údaje a fotografie pohlavných údov,homosexuálneho orálneho a análneho styku, uvádzal v nich nepravdivé údaje na náčelníka Mestskej
polície Trenčín poškodeného N.. N. I., ktorého v e-mailoch prezentoval okrem iného ako „primitíva,
klamára a mafiána“,

pretože je nepochybné, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Proti tomuto uzneseniu podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátorka“)
v zákonnej lehote sťažnosť, pričom v jej písomnom odôvodnení uviedla s poukazom na ustanovenie

§ 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., že trestného činu ohovárania sa dopustí ten, kto o inom
oznámi nepravdivý údaj, ktorý musí byť spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť dotknutej osoby
u spoluobčanov, čo treba hodnotiť podľa okolnosti konkrétneho posudzovaného prípadu, najmä s
prihliadnutím na postavenie dotknutej osoby, jej charakterové a mravné vlastnosti, ďalej na povahu
oznámeného údaju, okolnosti oznámenia, či rozšírenie takejto informácie. Pričom otázku značnej miery
je potrebné hodnotiť podľa okolností konkrétneho prípadu s prihliadnutím na spoločenské postavenie

dotknutej osoby, na jej charakterové a mravné vlastnosti, ďalej na povahu oznámeného údaju ako aj
rozšírenie takej informácie. Miera ohrozenia vážnosti dotknutej osoby u spoluobčanov musí byť podľa
požiadaviek zákona značná. Podľa prokurátorky výšku tohto atribútu treba hodnotiť podľa konkrétnych
okolností protiprávneho konania. Jeho determinantmi sú okolnosti vzťahujúce sa k osobe obete a
spôsobu, povahe oznámenia defamačnej informácie. Objektívna stránka trestného činu ohovárania

v zmysle § 373 Tr. zák. spočíva v prezentácií informácie o inej osobe, pred osobou odlišnou od
osoby tvoriacej objekt tejto informácie a oznámené údaje musia byť v reálnom rozpore so skutočným
statusom osoby tvoriacej predmet útoku. Prezentácia nepravdivého údaja musí nadobudnúť spôsobilosť
predpokladaným účinkom negatívne postihnúť relevantné sociálno-personálne väzby človeka, a to
najmä tie, ktoré sa týkajú jeho verejného a rodinného života. V sťažnosti poukázala tiež na výpoveď v

prípravnom konaní poškodeného N.. N. I., ktorý uviedol, že je náčelníkom Mestskej polície Trenčín od
mája 2015 a od roku 2016 v kuse, na jeho osobu a na samotnú prácu Mestskej polície Trenčín obvinený
Y. U. vypisuje emaily, ktoré adresuje na mestskú políciu, priamo na jeho emailovú adresu a taktiež do
médií, poslancom NR SR, občianskemu združeniu Zastavme korupciu, prezidentovi republiky, agentúre
Fair Play a iným. V uvedených mailoch zasiela aj fotografie, na ktorých sú zobrazení mestskí policajti

spred x rokov, keď tam ešte ani nerobil, ktorí fajčia vo dverách alebo ako policajt ukazuje prostredník,
ktorými sa snaží vykresliť mestskú políciu pod jeho vedením ako nefunkčnú a ďalej sú tam fotografie
homosexuálneho orálneho a análneho styku, fotky pohlavných údov, z ktorých niektoré označuje ako
verejných činiteľov. Na otázku, kto ho menuje do funkcie, uviedol, že na návrh primátora poslanci a od
nich závisí jeho plat. Na otázku, či v súvislosti s týmito mailami zasielanými obvineným Y. U. mal nejaké

problémy v práci alebo na neho nejak inak ľudia pozerajú, uviedol, že priamy následok nepocítil, len
sa domnieva, že sa to môže stať po voľbách, kde je väčšia pravdepodobnosť, že sa to stať môže. Na
otázku, či ho to v súkromnom rodinnom živote nejako ovplyvnilo, uviedol, že priamo asi nie. Určite mu
to na pohode nepridáva. Na otázku, či ho kontaktovali ohľadne toho nejakí iní adresáti mailov, napríklad
média alebo aliancia Fair play, prípadne iné uviedol, že ho kontaktoval riaditeľ odboru poriadkovej polície

niekedy na jar roku 2017 a poslal svojich ľudí a tí prišli na mestskú políciu a preverovali pravdivosť
týchto mailov, prišli, pýtali sa, nejaké dokumenty sa im ukazovali, ale záver sa už nedozvedel. Na
otázku, či sa ho všeobecne ľudia na to pýtajú, uviedol, že ľudia sa ho na to často pýtajú na webe,
že prečo s tým človekom niečo nespravia. Dokonca vie, že jeden pán písal na web nejaký pochvalný
mail a obvinený Y. U. mu hneď začal posielať negatívne maily. Poškodený na otázku, či má pocit, že

predmetné maily písané obvineným Y. U. ohrozujú jeho vážnosť u spoluobčanov, uviedol, že určite
áno, nakoľko to posiela tak širokému okruhu ľudí, že keď si to pozrie nezaujatý človek, tak si musí
pomyslieť, že tá Mestská polícia v Trenčíne musí vyzerať otrasne. Prokurátorka má za to, že aj v
kontexte množstva podaní, ktoré adresoval obvinený Y. U. na osobu poškodeného N.. N. I. rôznym
inštitúciám,akoajspoukazomnaobsahpredmetnýchpodaníaskutočnostívnichuvádzaných,obvinený

musel byť minimálne uzrozumený so skutočnosťou, že svojím konaním a závažnosťou informácií,
ktoré adresoval rôznym inštitúciám (vrátane zamestnávateľovi poškodeného), môže spôsobiť ohrozenie
vážnosti poškodeného N.. N. I. v zamestnaní prípadného odvolanie z funkcie náčelníka mestskej polície.
Vzhľadom na uvedené, prokurátorka má tak za to, že postavenie obvineného Y. U. pred súd je dôvodné,
a teda nie je daný dôvod pre zastavenie trestného stíhania. Prokurátorka z vyššie uvedených dôvodov

navrhla, aby Krajský súd v Trenčíne napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil a
vrátil vec okresnému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol.Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto
výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti nezistiac dôvody pre zamietnutie sťažnosti podľa §

193 Tr. por. a ani dôvody pre rozhodnutie podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. dospel k záveru, že
skutok tak, ako je uvedený v obžalobe nenapĺňa znaky trestného činu ohovárania podľa § 373 Tr. zák.,
avšak tento skutok by mohol byť priestupkom podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov.

Podľa § 8 Tr. zák., trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákona, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Základným predpokladom na to, aby prokurátor mohol podať obžalobu a aby predtým policajt mohol
začať trestné stíhanie a niekoho obviniť zo spáchania trestného činu, je zistenie, že konkrétna osoba sa
dopustila trestného činu, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone.

Podľa ustanovenia § 373 ods. 1 Tr. zák., kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou
mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho
rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím až na dva roky.

Podľa vyššie citovaného ustanovenia základom uvedeného protiprávneho konania spočíva v tom, že
páchateľ o inom oznámi údaj, ktorý je nepravdivý a takýmto oznámením vyvolá niektorý z následkov,
ktoré Trestný zákon predpokladá, alebo táto informácia je spôsobilá vyvolať tieto následky, a to v značnej
miere. Z uvedeného tak vyplýva, že nie každé šírenie nepravdivej informácie je postihnuteľné podľa
§ 373 Tr. zák., ale pôjde len o také protiprávne konanie, ktoré je skutočne spôsobilé v značnej miere

spôsobiť deklarovaný následok uvedenom v tomto ustanovení. Uvedenie nepravdivého údaju musí byť
schopnéohroziťpoškodenéhovznačnejmiere,apretonepostačujeakékoľvekohrozenie,hociajvnízkej
či obvyklej intenzite, ale musí ísť skutočne o ohrozenie zásadnejšieho charakteru. Pričom nepravdivým
údajom je taký údaj, ktorý je v rozpore so skutočným stavom veci a je preto nutné, aby mohla byť
pravdivosť, ktorá podmieňuje trestnú zodpovednosť pre trestný čin ohovárania podľa § 373 Tr. zák.

overiteľná.

Pri subsumovaní určitého protiprávneho konania pod skutkovú podstatu trestného činu ohovárania
podľa § 373 Tr. zák. je však nevyhnutné vždy zohľadniť všetky dostupné okolnosti daného prípadu,
a to najmä povahu oznámeného nepravdivého údaja, miesto, čas a spôsob a iné okolnosti, za akých

bol predmetný údaj oznámený, ďalšie možnosti rozšírenia tejto informácie, osobu pôvodcu nepravdivej
informácie, rovnako adresáta, ktorého sa predmetná informácia týka, a v neposlednom rade, možnosť
vzniku následku predvídaného v ustanovení § 373 Tr. zák.

V súvislosti s uvedeným považuje nutné krajský súd zdôrazniť, že trestného činu ohovárania sa dopustí

len ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, pričom pre nepravdivosť oznamovaného údaju z hľadiska
správnej právnej kvalifikácie (v spojení aj s ustanovením § 163 ods. 3 Tr. por.) je nevyhnutné,
aby pre možné vyslovenie, respektíve pre výrok o vine, či nevine páchateľa obsahoval v obžalobe
opis konania páchateľa tohto trestného činu spôsobom zodpovedajúcim opisu okolností, vnímateľných
ľudskými zmyslami bez hodnotiaceho úsudku, o tom, že páchateľ oznamoval nepravdivý údaj, ktorý je

zároveň spôsobilý následku predvídateľného Trestným zákonom.

V danom prípade, kedy podľa obžaloby prokurátora obvinený Y. U. zasielal formou e-mailov
oznámenia rôznym inštitúciám, ako napríklad Mestskej polícií v Trenčíne, Mestskému úradu Trenčín,
poslancom Mestského zastupiteľstva Trenčín, Okresnej prokuratúre Trenčín, Obvodnému oddeleniu

Policajného zboru Trenčín, redakcii Náš Trenčín, občianskemu združeniu „protikorupcii.sk“ a rôznym
iným osobám ako je primátor, prednosta a kontrolór Mesta Trenčín a rôznym zamestnancom Mesta
Trenčín, advokátom, pričom tieto e-maily obsahovali vulgárne údaje a fotografie pohlavných údov,
homosexuálneho orálneho a análneho styku, uvádzal v nich nepravdivé údaje na náčelníka Mestskej
polície Trenčín poškodeného N.. N. I., ktorého v e-mailoch prezentoval okrem iného ako „primitíva,

klamára a mafiána“, z takto formulovaného opisu skutku nemožno dospieť k záveru o naplnení znakov
objektívnej stránky trestného činu. V zmysle uvedeného, krajský súd predovšetkým dospel k záveru,
že obvineným oznamované informácie týkajúce sa osoby poškodeného nie sú skutkovým tvrdením, ale
hodnotiacim úsudkom obvineného, nakoľko označovanie iného za ako „primitíva, klamára a mafiána“je predovšetkým subjektívnym hodnotením autora a nemožno takéto tvrdenia, najmä s prihliadnutím na
okolnosti daného prípadu, vnímať ako faktický údaj, pretože ten na rozdiel od hodnotiaceho úsudku z
hľadiskajehopravdivostimožnopreukázať,čoznamená,žetakýmtokonanímnebolanaplnenáskutková

podstata trestného činu ohovárania podľa § 373 Tr. zák. K rovnakému záveru možno dospieť súčasne
aj pri hodnotení ostatného obsahu emailov zasielaných obvineným, tvorenými vulgárnymi údajmi a
fotografiami pohlavných údov, homosexuálneho orálneho a análneho styku, ktoré boli k prezentovaným
úsudkompripájané.Kzáveru,žeprezentovanéúdajeobvinenýmsújehohodnotiacimúsudkom(kritikou)
svedčí nielen výpoveď obvineného, ktorý okrem iného uviedol, že jeho vyjadrovanie a jeho emaily

a celý tento prípad je vyústením na radu šikany a prenasledovania zo strany Mestskej polície voči
jeho osobe a týmto spôsobom sa snaží „aby sa niečo vyriešilo“, ale aj ostatné okolnosti daného
prípadu, a to jednak obvineným prezentovaný dôvod rozposielania emailov Mestskej polícii Trenčín
a ďalším inštitúciám, keďže sa snaží presadzovať a dodržiavanie spravodlivosti, ako tiež okolnosť,
ktorou je samotné adresovanie najmä takým inštitúciám a osobám, ktoré u laickej verejnosti vzbudzujú
kompetentnosť kontroly ako vyššej inštancie nad Mestskou políciou mesta Trenčín.

Pokiaľ ide o naplnenie formálnych znakov trestného činu ohovárania podľa § 373 Tr. zák., považuje
krajský súd za potrebné sa vyjadriť aj k subjektívnej stránke tohto trestného činu, hoci so zreteľom na
neexistenciu znakov jeho objektívnej stránky nemá otázka zavinenia podstatný právny význam (pre
vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti). V danom prípade však v priebehu prípravného konania boli

použité, respektíve prezentované argumenty, v zmysle ktorých u obvineného nebolo dané zavinenie
vo forme úmyslu, keď sám obvinený vo svojej výpovedi uviedol, že prezentované informácie na osobu
poškodenéhosújehonázoromajehovyjadrovanieajehoemailyacelýtentoprípadjevyústenímnaradu
šikany a prenasledovania zo strany Mestskej polície voči jeho osobe a týmto spôsobom sa snaží „aby sa
niečo vyriešilo“. Napokon aj poškodený vo výpovedi v prípravnom konaní prezentoval názor, že konanie

obvineného je motivované pocitom krivdy, keď tieto maily posielal aj na predchádzajúceho náčelníka
Mestskej polície. Krajský súd má preto za to, že u obvineného Y. U. absentuje priamy úmysel poškodiť
N.. N. I. oznamovaním údajov, ktoré prezentuje obvinený ako svoj subjektívny názor na poškodeného
ako osobu zastávajúcu funkciu náčelníka mestskej polície, a koná tak skôr s úmyslom dosiahnuť
nápravu (v jeho ponímaní) s fungovaním Mestskej polície Trenčín ako takej. Zároveň v otázke, či šírenie

údajov, ku pravdivosti ktorých sa páchateľ stavia povrchne, ľahostajne, kedy by v takomto prípade za
určitých okolností sa mohlo jednať o nepriamy úmysel podľa § 15 písm. b) Tr. zák. súd má za to, že o
nepriamy úmysel môže ísť najmä vtedy, ak ľahostajnosť páchateľa k tomu, či následok nastane alebo
nenastane, vyjadruje jeho kladné stanovisko k obom týmto možnostiam. Tu však súd poukazuje na
českú judikatúru, ktorá vo vzťahu k naplneniu subjektívnej stránky trestného činu uviedla, že skutočnosť,

že viaceré rozširované údaje boli hanlivé, neoverené a nepravdivé a súčasne spôsobilé privodiť značné
ohrozenie vážnosti napádaných osôb, charakterizuje objektívnu stránku trestného činu ohovárania, ale
sama o sebe nevypovedá nič o tom, či v uvedenej povahe údajov obvinený vedel, či bol uzrozumený
s následkom, ktorý ich šírením mohol vyvolať (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.
5Tdo 873/2002 zo dňa 07.11.2002).

Uvedené platí o to viac, že v danom posudzovanom prípade by nemohla byť naplnená ani materiálna
stránka trestného činu z dôvodu absencie materiálneho znaku vyžadovaného pri prečine v zmysle §
10 ods. 2 Tr. zák., ktorý sa uplatňuje ako tzv. materiálny korektív formálnych znakov trestného činu.
V konkrétnom prípade je tomu tak z dôvodu potreby uplatňovania princípu ultima ratio, respektíve

zásady subsidiarity trestnoprávnej represie, ktorá vyjadruje, že trestné právo je prostriedok určený
k ochrane zákonom stanovených záujmov, ktorý musí byť používaný iba vtedy, keď použitie iných
právnych prostriedkov k poskytnutiu ochrany nápravy neprichádza do úvahy, pretože už boli vyčerpané
alebo sú zjavne neúčinné, či nevhodné, respektíve ide už o tak závažné porušenia alebo ohrozenia
chránených záujmov, že ani ochrana poskytnutá inými právnymi prostriedkami nie je dostatočná.

Uvedené znamená, že aj v prípade, ak by sa preukázala spôsobilosť v značnej miere poškodiť dotknutú
osobu - poškodeného, nebol by naplnený Trestným zákonom požadovaný stupeň závažnosti preto, aby
mohlo ísť o prečin ohovárania podľa § 373 Tr. zákona. Tu súd dodáva, že existencia konkrétneho
stupňa závažnosti pri prečine ako Trestným zákonom upravený materiálny znak sa v zásade zisťuje
až vtedy, ak súd dospeje k záveru o naplnení o jeho formálnych znakoch, ktoré s poukazom na vyššie

uvedené odôvodnenie tohto uznesenia naplnené neboli.

Krajský súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci všetky znaky
objektívnej stránky prečinu ohovárania podľa § 373 Tr. zák. naplnené neboli, čoho dôsledkom je jedinýmožný záver, a to, že skutok nie je trestným činom, avšak takéto konanie obvineného vzhľadom
na charakter a obsah prezentovaných informácií zo strany obvineného na osobu poškodeného, ako
samotná závažnosť takéhoto konania obvineného môže vykazovať znaky priestupku.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a
prejednávanú vec postúpil Okresnému úradu Trenčín, odboru všeobecnej vnútornej správy.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.