Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/134/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113218338
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113218338.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: JUDr. F. H., bytom R. T. XXX, zastúpenej advokátkou
JUDr. Katarínou Leškovou, so sídlom Prešov, Plzenská 2, proti žalovanému: JUDr. D. M., bytom P., ul. L.
F. X, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., so sídlom Košice, Štúrova 27,
IČO: 36 861 472, o určenie porušenia základných práv, o návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného
opatrenia a o návrhu žalovaného na prerušenie konania, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Prešov zo dňa 16.9.2014 pod č. k. 15C/159/2013-241 a na odvolanie žalovaného proti
uzneseniu toho istého súdu zo dňa 14.8.2014 pod č. k. 15C/159/2013-227, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov vyššie označeným uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým žiadala odklad vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku vydaného
JUDr. D. M., nar. X.X.XXXX, bytom P., L. F. X, ako rozhodcom v rozhodcovskom konaní sp. zn.
RKCb/1/2007 pod č. k. RKCb/1/2007-16 zo dňa 7.5.2007, ako aj rozhodcovského rozsudku zo dňa
7.5.2007 bez spisovej značky, do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného pod sp.

zn. 15C/159/2013.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom žalobkyňa uviedla,
že rôzne neoprávnené osoby zneužívajú na ujmu jej práv ničotnú a nulitnú listinu pod názvom
„Rozhodcovský rozsudok zo dňa 7.5.2007“, ktorý bol vydaný žalovaným ako rozhodcom bez
rozhodcovskej zmluvy, bez rozhodcovského konania, bez doručovania žalobkyni a bez toho, aby táto

vôbec bola účastníčkou rozhodcovského konania, a taktiež tým, že výkonom tohto rozhodcovského
rozsudku jej hrozí závažná ujma. Ďalej uviedla, že dňa 5.3.2008 Ing. H. Q. prepísal na S. E. údajnú
pohľadávku z označeného rozhodcovského rozsudku, na základe ktorého potom S. E. začal na
Okresnom súde Košice II pod č.k. 48Er/598/2008 proti nej exekúciu na vymoženie sumy 7,5 mil. Sk. S. E.
taktozneužívaničotnúlistinuoznačenúako„rozhodcovskýrozsudok“,odkladvykonateľnostiktorejzatiaľ
nebol povolený. Pritom v roku 2012 došlo k zisteniam, že menovaný previedol časť údajnej pohľadávky z

toho istého rozhodcovského rozsudku naspäť na Ing. H. Q. na sumu 2.654,39 eur (údajne dňa 4.5.2009),
pritom exekúcia voči nej vedená na Okresnom súde Košice II pretrváva do dnešného dňa na pôvodnú
sumu 7,5 mil. Sk. Taktiež Ing. H. Q. zneužíva ničotnú listinu označenú ako „rozhodcovský rozsudok“,
a to na účely započítania sumy 2.654,39 eur. Ďalej uviedla, že je ústavne neudržateľné, že v čase,
keď sa domáha súdnej ochrany svojich poškodených základných a zákonných práv vo veci samej, jej
právna neistota sa naďalej prehlbuje, ujmy a škody sa nenapraviteľne zväčšujú, čím sa jej postavenie

do ukončenia súdneho sporu stáva právne veľmi neistým. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia
podala žalobkyňa ku konaniu vedenému pod sp. zn. 15C/159/2013, v ktorom sa voči žalovanému vo vecisamej domáha určenia, že nezakladaným a na práve a zákone postupom žalovaného v rozhodcovskom
konaní a rozhodovaní zo dňa 7.5.2007, boli porušené jej práva v zmysle Ústavy SR, Dohovoru na
ochranu ľudských práv a základných slobôd v znení jeho dodatkového protokolu, pričom o tom, o ktoré

práva sa jedná, špecifikovala v petite návrhu vo veci samej. Zároveň v návrhu vo veci samej žiadala
vyhlásiť za neprípustný výkon rozhodnutia vydaného žalovaným v rozhodcovskom rozsudku zo dňa
7.5.2007 bez spisovej značky, ako aj rozhodcovského rozsudku zo dňa 7.5.2007 sp. zn. RKCb 1/2007,
ako aj o priznanie nemajetkovej ujmy podľa § 136 O.s.p..

Vychádzajúc z § 102 ods. 1, 2, § 76 ods. 1 O.s.p., § 40 ods. 2 a § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní uzavrel, že odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku môže súd iba v
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 2 ZRK. Žalobkyňa sa domáha nariadenia
predbežného opatrenia v konaní, v ktorom sa vo veci samej zároveň domáha vyslovenia porušenia
jej práv. V petite predbežného opatrenia spojila dva inštitúty, a to predbežné opatrenie a odklad
vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré sa riadia odlišným právnym režimom a oba možno použiť na základe

odlišných zákonných ustanovení. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu v
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku odložiť jeho vykonateľnosť v súlade s ust. § 40 ods. 2 ZRK.
Predbežným opatrením nariadeným podľa § 102 O.s.p. v priebehu konania, po osvedčení skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, súd poskytne rýchlu a neodkladnú ochranu práv
účastníka, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. V konaní o určenie porušenia práv žalobkyne preto

nie je možné nariadiť predbežným opatrením odklad vykonateľnosti iného rozhodnutia. Navyše, toto
rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok, je titulom, na základe ktorého začalo exekučné konanie na
Okresnom súde Košice II. Ako už dôvodil Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 17Co/18/2014-456,
ktorým zmenil prvostupňové uznesenie vyhovujúce návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného
opatrenia proti Ing. S. E., keď toto zamietol, žalobkyňa sa v prebiehajúcom exekučnom konaní môže

brániť účinným a zákonným spôsobom tak, ako jej to umožňuje celý rad inštitútov vyplývajúcich z
Exekučného poriadku. Nariadením predbežného opatrenia v znení požadovanom žalobkyňou sa súdy
zaoberali vo viacerých konaniach za totožného skutkového stavu a vo všetkých prípadoch boli jej
návrhy zamietnuté (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15C/101/2010, sp. zn. 14C/101/2010,
uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 38C/355/2008, uznesenie Okresného súdu Košice - okolie

sp. zn. 7C/44/2010). V prípade podaného odvolania sa s rozhodnutiami súdov prvého stupňa stotožnili
aj súdy odvolacie.

Keďže žalobkyňa pred súdom neosvedčila tú skutočnosť, že je dôvodné nariadiť predbežné opatrenie
pôsobiace do doby, kým súd konečným rozhodnutím upraví práva a povinnosti účastníkov konania,

nebolo dôvodné návrhu vyhovieť, a z tohto dôvodu jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol. Zároveň podotkol, že navrhované predbežné opatrenie nemá žiadnu súvislosť s konaním vo
veci samej, pretože nariadením predbežného opatrenia by sa sporná otázka medzi účastníkmi konania
v konečnom rozhodnutí nevyriešila.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, ktorým žiadala o jeho zmenu tak,
aby jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo v celom rozsahu vyhovené. Predovšetkým
namieta, že prvostupňový súd sa v napadnutom uznesení dopustil výkladového omylu, ktorý popiera jej
základné právo na súdnu ochranu a spravodlivosť a odporuje zásade „ratio legis“. V dôvodoch odvolania
ďalej rozoberá doposiaľ vykonané úkony a výsledky dokazovania v konaní sp. zn. 15C/159/2013 vo

veci samej, s tým, že pred prvostupňovým súdom bolo poukázané, že so žalovaným nemala žiadny
právny vzťah, ako aj to, že jeho postup sa nezakladal ani na zákone č. 244/2002 Z.z., ani na
Občianskom súdnom poriadku, ani na žiadnom inom všeobecne záväznom právnom predpise, ale bol
iba prejavom svojej vôle fyzickej osoby, ktorá nebola rozhodcom. Na základe toho mal okresný súd
ku dňu návrhu podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia objektívne osvedčené skutočnosti

o absencii legitimity žalovaného na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, a tiež absenciu právnych
účinkov písomnosti označenej ako „rozhodcovský rozsudok“. Táto listina má povahu listiny ničotnej,
čo je dôvodom, pre ktorý tento rozsudok nemožno vykonať. Napriek tomu je tento dokument viac ako
sedem rokov rôznymi osobami zneužívaný, a to aj v exekučných konaniach, čím sú práva žalobkyne
významne ohrozené.

V súvislosti s takýmito dôvodmi odvolania odvolací súd uvádza, že doposiaľ pred prvostupňovým súdom
tieto jej tvrdenia neboli preukázané, a to z tohto dôvodu, že zatiaľ súd vo veci samej nerozhodol. Tieto
jej tvrdenia nemôžu zakladať ani pôvodný nárok na nariadenie predbežného opatrenia.V ďalšej časti odvolania žalobkyňa uvádza dôvody, pre ktoré považuje rozhodcovský rozsudok vydaný
žalovaným, za nedôvodný, čo je taktiež predmetom dokazovania okresným súdom vo veci samej. Podľa

jej názoru, jej návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku má dostatočne racionálny
a právny základ, pričom dôvodnosť a naliehavosť poskytnutia ochrany jej nároku je dostatočne
preukázaná. V prípade odmietnutia požadovanej dočasnej ochrany zo strany súdu budú jej ujmy v
osobnej a majetkovej sfére nielen mimoriadne veľké, ale aj nenapraviteľné. Z tohto dôvodu považuje
napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia za nesprávne a

nezákonné.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne proti označenému uzneseniu súdu prvého stupňa bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
vyhovieť. Pokiaľ okresný súd jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia v požadovanom znení
zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací

súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom žalobkyne odvolací súd
dopĺňa:

Predbežné opatrenie v zmysle § 74 a § 102 O.s.p. možno vydať pred začatím konania alebo po
jeho začatí. Podmienky pre nariadenie, obsah a dôsledky sú v podstate rovnaké. Dôvodmi pre
nariadenie predbežného opatrenia v oboch uvedených prípadoch je dočasná úprava pomeru účastníkov
a zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Znakom predbežného opatrenia
je jeho predbežný - dočasný charakter, t.j. že upravuje pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon

rozhodnutia do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci.

Žalobkyňou navrhované predbežné opatrenie, podľa názoru odvolacieho súdu, nesmeruje ani k
dočasnej úprave pomeru účastníkov, ani k zabezpečeniu výkonu súdneho rozhodnutia. Navrhovaným
predbežným opatrením žalobkyňa žiada odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vydaného

žalovaným ako rozhodcom v rozhodcovskom konaní pod č. k. RKCb/1/2007-16 zo dňa 7.5.2007, ako
aj rozhodcovského rozsudku z toho istého dňa bez spisovej značky, a to do právoplatného skončenia
konania vo veci samej, vedeného pod sp. zn. 15C/159/2013. Je pritom nesporné, ako už správne uzavrel
aj súd prvého stupňa, že v petite návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobkyňa spojila dva
inštitúty, a to návrh na predbežné opatrenie a návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku,

ktoré sa riadia odlišným právnym režimom.

Ako už bolo vyššie uvedené, žalobkyňa vo veci samej žiada, okrem iného, vyhlásiť za neprípustný
výkon rozhodnutia vydaného žalovaným v rozhodcovskom konaní, ako aj rozhodcovského rozsudku
zo dňa 7.5.2007, sp. zn. RKCb/1/2007, a zároveň priznať nemajetkovú ujmu určenú podľa § 136

O.s.p.. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žiada odklad vykonateľnosti označeného
rozhodcovského rozsudku vydaného žalovaným ako rozhodcom. Teda vo veci samej sa nedomáha
zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Preto v tejto súvislosti neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia §
40 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom

súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže
na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Z doposiaľ vykonaného
dokazovania nemožno dospieť k záveru, že žalobkyňa žiada o zrušenie rozhodcovského rozsudku z
dôvodov podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z..

V tejto súvislosti správne konštatoval súd prvého stupňa, že ak o predmetnom rozhodcovskom rozsudku
už začalo exekučné konanie na Okresnom súde Košice II, žalobkyňa sa v prebiehajúcom exekučnom
konaní môže brániť účinným a zákonným spôsobom tak, ako jej to umožňuje celý rad inštitútov
vyplývajúcich z Exekučného poriadku, nie však návrhom na nariadenie predbežného opatrenia v
požadovanom znení. Je pritom na úvahe súdu prvého stupňa, ako rozhodne o návrhu žalobkyne vo veci

samej. Taktiež je správne konštatovanie okresného súdu, že navrhované predbežné opatrenie nemá
žiadnu súvislosť s konaním vo veci samej, pretože prípadným jeho nariadením by sa sporná otázka
medzi účastníkmi konania v konečnom rozhodnutí nevyriešila.Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že návrh žalobkyne vo veci samej vrátane návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, podľa ich obsahu, možno skôr považovať za návrh o odklad exekúcie podľa
§ 56 Exekučného poriadku. Odklad vykonateľnosti rozhodnutia by prichádzal do úvahy napr. podľa

§ 250c ods. 1, resp. podľa § 243 O.s.p.. O takéto prípady však v prejednávanej veci nejde. Aj z
týchto doplňujúcich dôvodov správne rozhodol súd prvého stupňa, ak návrh žalobkyne na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Uznesením zo dňa 14.8.2014 pod č. k. 15C/159/2013-227 súd prvého stupňa zamietol návrh
žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia trestného konania vo veci vedenej
pred Špecializovaným trestným súdom sp. zn. BB 4T 32/2013, dôvodiac, že v predmetnej veci nevidí
dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Prebiehajúce trestné konanie na

Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici pod uvedenou spisovou značkou nie je konaním,
v ktorom sa rieši otázka významná pre rozhodnutie súdu v konaní sp. zn. 15C/159/2013. Predmetom
trestného konania je posudzovanie možného spáchania trestného činu obžalovanými, ktorí sú odlišní,
než sú účastníci konania v tejto civilnej veci. Žalovaný JUDr. D. M. totiž v trestnom konaní nevystupuje v
pozícii obžalovaného, bol len vypočutý ako svedok. Teda súd v tomto civilnom konaní bude posudzovať,

či konaním žalovaného došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, a to aj bez výsledku
rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu o obžalobe podanej voči D. R. a spol.. Rozhodnutie o
prerušení konania podľa § 109 ods. 2 O.s.p. je ponechané na úvahe konajúceho súdu, slúži účelu
racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, pričom je však ale
potrebné prioritne toto podriadiť zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v

súdnom konaní. Rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti konania, a preto prerušenie konania
predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku, ako pravidlo. Preto návrh žalovaného na prerušenie konania
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, že jeho návrhu na

prerušenie konania bolo vyhovené. Odvolanie zdôvodnil tým, že predmet označeného trestného konania
má bezprostredný vzťah k predmetu tohto civilného konania. Svedčí o tom najmä to, že žalobkyňa
opakovane vo svojich vyjadreniach odkazuje na uvedené konanie a predkladá informácie a listiny z
trestného konania. Preto sa domnieva, že závery trestného konania majú význam pre rozhodnutie v
tomto konaní vo veci samej.

Aj toto odvolanie žalovaného odvolací súd prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa jeho návrh
na prerušenie konania v požadovanom znení zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a
správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na jeho zdôvodnenie (§ 219 ods. 2

O.s.p.). Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že v tomto konaní žalovaný nie
je účastníkom označeného trestného konania, v ňom bol vypočutý iba ako svedok. Preto nie je daný
dôvod na prerušenie konania tak, ako ho predpokladá ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p..

Z uvedených dôvodov aj v tomto prípade odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o

zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.