Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. január 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616010809
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7616010809.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 16. januára 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodzuje obžalovaného R. A., nar. XX.X.XXXX v P. B., okres Q.,
trvale bytom T., ul. E. č. XXX/X, okres T., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry J. F. R. sp.
zn. XPv/XXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podanej na tom skutkovom základe, že
dňa 2. augusta 2014 v čase okolo 16.55 hod. v katastrálnom území obce J. U., okres A., na stavbe
diaľničného mosta stavebného objektu číslo XXX v úseku stavby diaľnice D1 Jánovce-Jablonov ako
viazač, teda odborne spôsobilá osoba a držiteľ viazačského preukazu evidenčné číslo XX/M/XXXX-

V v rozpore s ustanoveniami článku 84 STN 27 0143, podľa ktorého sa bremeno nesmie uväzovať v
miestach, kde by mohlo dôjsť k poškodeniu viazacích prostriedkov i článku 92 písm. h) STN 27 0143,
ktorý zakazuje viazať bremeno reťazami a lanami cez ostré hrany, ktoré môžu spôsobiť ich poškodenia
bez podloženia, ako i v rozpore s normou STN 27 0144 prílohou č. 7, uviazal oceľový dielec o hmotnosti
cca 700 kg, cez otvory na bremene, ktoré mali ostré hrany za pomoci textilných popruhov v dvoch
bodoch, v jeho pozdĺžnej osi, a preto toto bremeno bolo nestabilné, pričom správne v súlade s prílohou
číslo 7 normy STN 27 0144 toto malo byť uviazané v štyroch bodoch a následne bolo toto bremeno

i nesprávnym spôsobom prepravované autožeriavom typu LEIBHERR LTM 1045 na miesto montáže,
pričom sa na výškovo vysunutej pracovnej plošine pod týmto prepravovaným dielcom v rozpore s
článkami 89 a 92 písm. n) STN 27 0143 nachádzali dvaja pracovníci R. A. a H. Z., pritom podľa článku
89 STN 27 0143 viazač musí sledovať bremeno po celej jeho dráhe a dbať, aby nebolo prepravované
nad pracujúcimi a sa sám nesmie zdržiavať pod bremenom, kde pri samotnej montáži tohto dielca, pri
jeho pridvihnutí došlo k zachyteniu bremena o už namontovanú konštrukciu a k následnému prerezaniu
textilných popruhov o ostré hrany okrajov otvorov na bremene, pričom, ak by bremeno bolo uchytené
v štyroch bodoch, tak by k prerezaniu popruhov nedošlo, čím došlo k pádu oceľového dielca, ktorý

zasiahol oboch pracovníkov, v dôsledku čoho H. Z. utrpel ťažké zranenia a to trieštivú zlomeninu tela
stavca C4 (štvrtý krčný stavec), pomliaždenie a opuch miechy v oblasti 4 krčného stavca s miernym
posunom platničky s kontaktom na miechový obal, zmiešanú parézu ťažkého stupňa oboch horných
končatín a pravej dolnej končatiny s dobou liečenia a práceneschopnosti podľa znaleckého posudku
8 -12 mesiacov, pričom v súlade s ustanoveniami článku 91 STN 27 0143 viazač je zodpovedný aj za
bezpečné uviazanie alebo zavesenie bremena, jeho uloženie a odviazanie a je spoluzodpovedný so
žeriavnikom za spôsob prepravy bremena, pokiaľ ju sám riadi a súčasne takto konal aj v rozpore s § 12

ods. 2 písm. a), c) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších
predpisov, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr. zákona s použitím § 138 písm. h) Tr. zákona,
pretože
skutok nie je trestným činom.Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkazuje poškodenú R. zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom H. cesta 2,
T., O.: XX XXX XXX a J. poisťovňu, a.s., ul. XX. augusta č. X a XX, T., O.: XXXXX XXX na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala dňa 23.12.2016 na tunajší súd obžalobu
na obvineného R. A. pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikovala ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s použitím § 138 písm. h) Tr. zákona.

Prvostupňový súd rozhodol vo veci odsudzujúcim rozsudkom dňa 23. marca 2018, ktorý bol uznesením
Krajského súdu v P. sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 6. septembra 2018 zrušený, vec bola vrátená

okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd v uznesení
poukázal na to, že sa súd v rámci hodnotenia dôkazov nezaoberal základnou otázkou, ktorá sa týka
zavinenia, t.j. ničím nenarušeným priebehom medzi konaním obžalovaného, t.j. uviazaním bremena
a spôsobeným následkom, t.j. ublížením na zdraví. Vo vzťahu k posúdeniu tejto otázky vykonané
dokazovanie preukázalo, že tento kauzálny priebeh bol vo viacerých skutočnostiach narušený. Ďalej

poukázal na neustátie právnej kvalifikácie v zmysle ods. 2 § 157 Tr. zákona v súvislosti s tým, že
obžalovaný nemal viazačský preukaz, a teda nemohlo dôjsť z jeho strany k porušeniu noriem, ktoré sú
uvedenévskutkuobžalobyaktorésiosvojilisúd.Neboloďalejpreukázané,ktodalobžalovanémupokyn
na uviazanie bremena. Preto uložil pokyn zistiť, kto tento pokyn obžalovanému dal a súčasne skúmať
obhajobu obžalovaného, ktorý uviedol, že bremeno uviazal len na jednej strane a na druhej strane bolo

uviazané inými robotníkmi, pričom sám poškodený vo výpovedi uviedol, že tam boli štyria, čo viazali
dielec. Túto skutočnosť, že bremeno viazali viacerí, vo výpovedi potvrdil aj žeriavnik E.. Túto okolnosť
uložil súdu zodpovedne preveriť a obhajobu obžalovaného buď potvrdiť alebo vyvrátiť, a to výsluchom
všetkých robotníkov, ktorí v čase uviazania bremena sa tam nachádzali. Taktiež vypočuť poškodeného
k tomu, prečo pokračoval v dvíhaní bremena, bez toho, aby ho zaistil v ďalších dvoch bodoch, keďže

bolo preukázané, že bol držiteľom viazačského oprávnenia a tiež ozrejmiť, či on volal obžalovaného
na plošinu, prečo s touto plošinou išiel pod zavesené bremeno, i keď vedel, že je zakázané. Až po
doplnenom dokazovaní spôsobom a v rozsahu ako to nariadil súd bude možné vo veci zákonným
spôsobom rozhodnúť, avšak záver o vine musí byť jednoznačný a nepochybný, pričom v prípade
existujúcich a pretrvávajúcich pochybností bude tieto potrebné vyhodnotiť v prospech obžalovaného v

zmysle zásady in dubio pro reo.

V konaní pred zrušením veci boli vykonané nasledovné dôkazy:
Obžalovaný R. A. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že
je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe. K skutku uviedol, že na stavbe bol asi 3 až 4 mesiace

ako zamestnanec firmy P. stav T.. Robil iné práce a keď sa začali robiť podlahy, dali ho robiť k H. Z. a
D. J.. Spolu robili jednu stranu a druhá partia, kde bol R. C., chlap, ktorého prezývali P. a nejakí ďalší
dvaja, robili to isté na druhej strane cca 15 metrov od nich. V predmetný deň na stavbe jednu stranu
bremena, ktoré spadlo viazal on a druhú stranu nevie kto viazal, či H. Z. alebo J., či niekto iný. Viazal
spôsobom ,,na oká“ tak, ako mu ukázali (tí, ktorí boli na stavbe dlhšie), že sa viaže, resp. videl ako,

keď prišiel na stavbu robiť. Na podlahe boli oká, gurtňa sa dala cez oko, previazalo sa to. Bremeno
bolo uviazané v dvoch bodoch, pripevnilo sa na žeriav a dvíhalo sa. Podľa neho to neboli až také ostré
hrany. Takto viazali a dvíhali aj podlahy predtým, asi 3 až 4 za deň. Nič by sa nestalo, keby H. Z. nezačal
dávať ručne pokyny žeriavnikovi, aby dvihol, vysunul, zasunul rameno a tá podlaha sa zašprajcovala,
čo videl a povedal, že je veľmi napnutá, no Z. zobral pajser, že to nejak odľahčí, začal komunikovať

so žeriavnikom, aby zdvihol a v tom to prasklo a spadlo. On bol opretý, keď počul, že niečo buchlo,
H. to udrelo do tváre, on si kľakol a H. spadol na neho. On chcel už predtým vyskúšať, či nebudú už
pasovať šrúby, ale H. Z. si nedal povedať a komunikoval so žeriavnikom. Žeriavnikovi ukazuje v kabíne
preťaženie, nevie prečo nekomunikoval s Z., že už viac nemôže dvíhať. On s H. Z. boli na plošine, ktorá
bola pod bremenom. Plošina sa dala obsluhovať z koša aj mimo neho. Vtedy obsluhoval plošinu H. Z.

z koša. Nikto ich nepoučil o tom, že s plošinou sa nesmie ísť pod zdvihnuté bremeno. Pod bremeno sa
s plošinou išlo bežne. Na obsluhu plošiny nemal papiere on ani H. Z., išli do plošiny, lebo sa tak robilo.
Niekedy aj on plošinu obsluhoval. K možnosti inak upevniť bremeno, aby neboli pod ním uviedol, že sa
tak dalo urobiť z boku, zo štyroch strán, on však s plošinou nechodil, ale H. Z.. Tiež to bolo lepšie urobiť
spod bremena, lebo tak dali viac šrúb. On H. neupozorňoval, lebo bol tvrdohlavý. Ešte aj vypol pípanie

na plošine, ktoré upozorňuje, keď plošina zle stojí a môže prísť k pádu. Textilné popruhy na viazanieim dával každé ráno žeriavnik. So žeriavnikom komunikovali väčšinou ústne alebo rukami, vysielačky
mali málokedy. Ten, kto viazal bremeno, tak ho aj prepravoval. Viazal tam každý. K možnosti uviazať
bremeno vo viacerých bodoch uviedol, že v štyroch bodoch sa to viazať nedalo. Na stavbe boli majstri -

R., A. W., ale nepovedali im, aby inak viazali. Viazačský preukaz nemal, na žiadnom viazačskom školení
v Kendiciach s C. R. nebol. V období 23.1.-27.1.2014 bol možno v Čechách, možno mal voľno. Keď
bol v nemocnici prišli za ním z firmy, či môžu za neho nejaký papier podpísať. Tiež, keď bol prepustený
z nemocnice, prišiel na firmu a dali mu podpísať papiere, ktoré on nečítal. K podpisu na viazačskom
preukaze (na č.l. 325) uviedol, že je to jeho podpis. Pred začatím prác im ukazovali ako majú viazať, a

to R., ktorý sám tak viazal a majster W.. Ku školeniam podpísali papiere, povedali im, že vedia ako majú
robiť a išli robiť. Pán B. bol u nich a povedal, že musia podpísať nejaké papiere, že bolo školenie. Po
úraze mu volal R. s H., aby podpísal regres, že prídu po neho do nemocnice a tiež, aby zobral všetko
na seba, lebo H. Z. bude mrzák.

Poškodený H. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol na stavbe diaľničného mosta v J. U. ako

zamestnanec spol. P. stav T., podľa pracovnej zmluvy ako pomocný robotník . Zo dňa, kedy tam utrpel
úraz si veľa nepamätá skrz úrazu aj vzhľadom na odstup času. S R. A. montovali časť dielu na most,
ktorý spadol. Vedľa pracovala tiež skupina, ktorej mená si už nepamätá. Majstrom bol pán z L. menom
A.. Mal v tú dobu viazačský preukaz, ale nebol vtedy viazačom. Viazal A., nevie či sám alebo s niekým.
On mal prestávku a jedol, oni viazali bremená. S nimi tam bol asi pán J.. Nepamätá si, či niekto určil, kto

bude viazač. Nejaké rozdelenie bolo, nevie, či sa nepostupovalo v rámci toho, ako sa robilo deň predtým.
Na stavbe pracovali automaticky, konštrukcia bola taká, že sa nemohla viazať hocikde, vysvetlili im, že
sa to bude viazať na tie body a tak to viazali. Bremeno tak viazali v dvoch bodoch. Nevie, či bola možnosť
viazať bremeno iným spôsobom, lebo oni neboli na to kompetentné osoby, im povedali, že sa to bude
viazať tak. Konkrétne kto im to povedal si nepamätá, či to bol majster alebo chlapi, ktorí už tam pracovali

od začiatku. Namontovali tak asi 100 podláh a nič sa nestalo. Nepamätá si, či niekoho upozornil, že sa to
tak montovať nemá ani či odmietol takto viazať, lebo on to neriešil a nebol tam na to. Keby ich upozornili,
že je to nedovolené viazanie, neviazali by tak. Tak ako oni viazal aj stavbyvedúci pán R.. S pánom A.
následne vošli do plošiny, ako už bolo bremeno hore, aby sa dostali ku montáži dielcov. Nepamätá si, či
mali nejaký problém so šrúbami, konkrétne sa mu zdá, že asi nepasovali a nevie, či to žeriavnik zdvihol,

lebo si nepamätá. Aj predtým keď montovali, nechceli šrúby pasovať alebo nesedeli diery a bolo treba to
s pajsrom dopasovať. Nepamätá si, kto plošinu obsluhoval, pamätá akurát, že dielec bol hore a spadol.
Plošina sa dala ovládať zhora aj zdola. Nepamätá si, či ju obsluhoval on, nevie to potvrdiť ani vyvrátiť.
Pri konfrontácii mu pán C. povedal, že ju neovládal ani on. On iba počul, že R. dávaj ju dole, to už ale to
už bolo asi potom, čo spadlo bremeno. Nepamätá si, aby po úraze svedkovi C. volal s tým, aby povedal,

že plošinu obsluhoval on. Volal mu, aby mu poďakoval za prvú pomoc a niektoré veci sa ho pýtal, ako
sa stali, lebo si nepamätal. Nevie, či na ovládanie plošiny bolo potrebné nejaké oprávnenie, on nemal
žiadne. Bolo nevyhnutné, aby s plošinou boli pod bremenom, nikto ich neupozornil, aby pod dielec nešli,
že to môže spadnúť. To povedali až potom. Montovali ich mnoho a nestalo sa nič. Keby boli s plošinou
mimo dielca, nebol by dobrý prístup k spojom. V ten deň nemali vysielačky a nevie, kto komunikoval so

žeriavnikom. Oni žeriavnika nevideli a nepamätá si, aby on dával pokyny. Žeriavnik videl na bremeno a
on vedel, čo má robiť. Nevie, či bol bližšie pri ňom pán J. a on mu ukazoval, či niekto iný. Preukaz na
prácu vo výškach zrejme mal. Podľa neho chybu mohol urobiť žeriavnik, ktorý tam bol nový, lebo keď sa
bremeno zašprajcovalo, muselo mu ukazovať, koľko váži to bremeno. Popruhy boli na celkovo na štyri
tony a mal ich upozorniť a nie ťahať nasilu. Absolvoval nejaké školenia, ale nepamätá ohľadom čoho.

S pravidlami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli oboznámení všeobecne. Nikto im nepovedal,
že neviažte tak, lebo Vám to môže spadnúť na hlavu. S technologickým postupom si nepamätá, aby bol
oboznámený. Kto bol zodpovedný za montáž dielcov, nevie. K predloženému technologickému postupu
a školeniu zo dňa 10.7.2014 uviedol, že papiere im fyzicky nikto nedal, nevie, či iba ústne im povedal,
ale nikto nepovedal, že nemôžu byť pod zaveseným bremenom. Školenia prebiehali na začiatku, keď

prišli do práce, krátkou formou. Školenia im robil aj pán B.. V ten deň tam nebol ani pán R. ani majster
A., ktorý mal na starosti viac stavieb. Predtým ale videli, že sa tak viaže a montuje a stavbyvedúci to aj
tak sám viazal. Po úraze žiadne papiere dodatočne nepodpisoval. V súvislosti s pádom bremena utrpel
všetky zranenia, ktoré sú popísané, bol operovaný, v ohrození života, v kritickom stave. Celý stavec má
vymenený, mal poškodenú miechu. Asi dva mesiace bol hospitalizovaný, potom absolvoval trojmesačnú

rehabilitačnú liečbu v P. a momentálne je invalidný dôchodca.

Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 30.12.2015 v
časti, kde uviedol, že on nebol držiteľom viazačského preukazu, neabsolvoval toto školenie a v uvedenýdeň preto nevykonával uväzovanie oceľových skruží. Po vysvetlení rozporu, že na hlavnom pojednávaní
uviedol, že mal viazačský preukaz poškodený uviedol, že na polícii sa ho pýtali, či bol viazač, na čo
odpovedal, že nebol a viac o tom nerozprával. Viazačský preukaz si robil súkromne.

Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 3.5.2016 z
konfrontácie so svedkom H. R. v časti, kde uviedol, že je pravdou, že za montáž dielcov bol zodpovedný
majster z L. A. a tiež tam bol aj stavbyvedúci priezviskom sa volal R.. Po vysvetlení rozporov uviedol, že
nevie, kto bol zodpovedný za montáž dielcov, ale myslí si, že majster mal byť za to zodpovedný. Postup

montáže bol stále ten istý, nikto im nedal papiere do ruky, aby si to preštudovali. On ich videl montovať
a nikdy ich neupozornil, že robia zle. Nepamätá si, aby ich pán Vaško upozorňoval na nesprávnosť
postupu, lebo keby ich upozornil, robili by to inak.

Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 30.12.2015
v častiach, kde uviedol, že R. A. ako viazač uviazal podlahu oceľovej skruže na žeriav pomocou dvoch

popruhov textilných gurtní, tieto popruhy boli rozdelené na dve strany. V uvedený deň bol viazačom R. A.
a tento dielec pripevnil pomocou textilných gurtní, pričom je pravdou, že medzi samotný dielec a textilnú
gurtňu nedal žiadnu gumenú vložku. Po vysvetlení rozporu, že na hlavnom pojednávaní sa vyjadril, že
obžalovaný viazal ešte s niekým a v prípravnom konaní to nespomínal uviedol, že boli tam dvaja alebo
štyria, čo pripravovali dielec. Viazať videl len obžalovaného. Či viazal niekto s ním nevie. On neviazal,

lebo bol mimo. Gumenú vložku nie že nedal obžalovaný, nikdy sa nedávala.

Ďalej bola na hlavnom pojednávaní prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa
3.5.2016 v časti, kde uviedol, že trvá na svojej výpovedi, že plošinu obsluhoval pán R. C.. Po vysvetlení
rozporu svedok uviedol, že bol presvedčený, že plošinu obsluhoval pán C.. Na konfrontácii mu ale C.

povedal, že ju ovládal až potom, čo bremeno spadlo. Tak si to dal asi do súvisu s tým, že počul, ako
hovorili, R. dávaj dole.

Ďalej bola na hlavnom pojednávaní prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa
3.5.2016 v časti, kde uviedol, že každému je jasné, že pod závesné bremeno sa nemá chodiť, ale inak

montáženemohlivykonať,lebošrúbyišliodspoduainámožnosťmontáženebola.Povysvetlenírozporu,
že uvádzal, že nikto ich neupozornil, aby nešli pod bremeno svedok uviedol, že veľa vecí je zakázaných,
ale v niekedy je niečo dovolené, lebo iná možnosť nie je. Nevie sa vyjadriť, či to aj tak myslel ako to
povedal.

Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že plošinu vtedy obsluhoval svedok a aj komunikoval so
žeriavnikom.

Svedok D. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v dobe, keď sa stal úraz pracoval na stavbe ako
žeriavnik a bol tam tri alebo štyri dni. Prácu zadeľoval stavbyvedúci z L.. Pred prácou bol poučený o

bezpečnosti práce ešte v L.. Na každej stavbe, keď sa ide robiť, sú poučenia a podpisujú sa listiny.
Pracovný postup záleží na montážnikoch, čo povedia, tak urobí. Robotníci boli partia, po mene ich
nepoznal. Robilo sa viac dní, aj v deň úrazu sa dvíhala oceľová podlaha a dávala sa zospodu. V koši boli
dvaja robotníci, z jeho strany videl vycentrovanú jednu stranu, ale nevidel zadnú stranu. Jemu skrátka
povedali dvíhať, tak podvihol kúsok, aby sa dotiahla a vtedy to povolilo. Bolo ju treba možno len pajsrami

zoštelovať, tak to on videl a bolo by sa možno nič nestalo. Jedna strana bola zo strany od nich kdesi
zapretá,gurtňuprišponovaloautrhloju.Robotnícibolipodtým.Vuvedenýdeňkomunikovalsrobotníkmi
ústne a posunkami. Keď nevidel tých v koši, tak mu ukazovali druhí, čo viazali dole napríklad. Alebo tí, čo
boli v koši povedali dole viazačovi a viazač ukázal jemu. Konkrétne ohľadom dielca s kým komunikoval
je ťažko povedať, s viazačom jedine, čo je dole na zemi, čo to s nimi viazal alebo, keď zakričali, počul

hlasovo. V žeriave mal váhu, ktorá ukazuje nosnosť bremena. Bremeno malo váhu možno 800 kíl a keď
ho dal hore, tak mu ukázalo hmotnosť napríklad 1500 kíl, nevie presne, ale boli dve gurtne dvojtonové a
musela ísť vyššia váha na tú jednu gurtňu, ktorá bola zapretá, tú muselo ťahať a utrhlo. Povedali mu, aby
dvíhal, bol to slovný pokyn ale nevie od koho, on hovoril, že netreba lebo jedna strana je už hotová, no
oni len vraveli, že pol diery im chýba, tak pridvihol, bolo to ale podľa neho zašprajcované a zavesené len

na jednu gurtňu. V žeriave má zvukové signalizovanie preťaženia a v tomto prípade sa nespustilo. Vtedy
sa automaticky vypne celý žeriav a môže sa robiť úkon jedine na zníženie váhy. On to mal nastavené na
štyri tony, kedy by mu to vyplo. Pokyny na pridvihnutie mu dával asi jeden. Obžalovaný sa mu zdá, že bol
na zemi, viazal to. Osoba na dávanie pokynov nie je určená priamo. Keď sú viazači všetci, môžu dávaťpokyny všetci, pokiaľ ich vidí. Kto bol viazačom v ten deň nevie. Podľa neho bremeno viazali viacerí, lebo
dvaja boli v koši a dvaja viazali dole. Plošinu ovládali z koša, kde boli dvaja, tak mohli obaja. Montovať
bremeno sa podľa neho dalo aj zboku, lebo na druhý deň iná partia to montovala celkom inak, už nikto

nebol pod bremenom. Predtým sa bremená montovali tak, ako ten posledný, ktorý spadol. Bremeno
bolo uviazané na šmyčku, nevie či správne, ale sa tam tak viazali všetky.

Na hlavnom pojednávaní prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 4.1.21016 v
časti, kde uviedol, že keď bol dielec nachystaný, vycentrovaný, tak niektorý z nich mu dal pokyn na

dvíhanie. On dielec zodvihol a následne sa s ním presunul doprava spomínaných 10 metrov. Pokyny mu
dávali dvaja zamestnanci, ktorí boli bližšie pri ňom, pokyny mu dávali ústne. Potom som dielec dvíhal na
základe ich pokynu do výšky až do momentu, keď mu povedali, že stačí. On zastavil a oni dopasúvali
dielec, ktorý bolo potrebné nasadiť na predpripravené skrutky a následne zatočiť matice. Vie, že popri
dielci behala aj plošina s košíkom s dvomi zamestnancami, ktorí mali z tej vyššej strany nasadiť matice,
teda na jeho vzdialenejšom konci. On ako na základe ústneho pokynu s oceľovou plošinou zastavil, tak

krátko na to, mu dal niektorý z nich pokyn, aby ešte kúsok dvihol. Po vysvetlení rozporu ohľadne toho, kto
mu dával pokyny svedok uviedol, že aj vzhľadom na odstup času si už nepamätá všetko. Pokyny mohli
ísť aj z koša aj zospodu. Pokyny môžu dávať všetci viazači, kto viazal konkrétne bremeno si nevšimol.
Pokyny by mali dávať viazači, kto bude dávať v konkrétny deň, nemali dohodnuté.

Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že on žiadne pokyny nedával.

Svedok D. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v auguste 2014 pracoval pre firmu R. ako pomocný,
stavebný robotník. Pri stavbe diaľnice sa montovali skrúže na dvoch stranách. On montoval bremená
na reťaze, ktoré mali vedľa skruží na lúke a prevážali to pod skrúž, kde bol ďalší žeriav, ktorý to dvíhal

hore na gurtniach, lebo reťaze odpojili a išli po ďalší dielec. Ostatok robil Z.. Kto viazal gurtne na dielec
nevidel, oni si zobrali z neho reťaze. Gurtne boli previazané cez dva body. H. Z. povedal, že idú ho
zavesiť a tak sa išlo. On išiel ku žeriavnikovi a hovoril, že môže dvíhať. Pokyny mu dával preto, lebo bol
blízko žeriavu a žeriavnik ho videl. A. a Z. boli v koši, keď bola plošina v určenej výške dal pokyn - rukou
žeriavnikovi, že dosť. So žeriavnikom komunikovali cez vysielačky, ale v ten deň ich nemali. Nevedel o

tom, že so žeriavnikom má komunikovať viazač. Žeriavnik im vysvetlil, čo mu majú ukázať, aby vedel,
čo robiť. Potom on išiel preč a žeriavnikovi dával pokyny H. Z., ktorý mal aj železnú čin a narážal do
tej plošiny, lebo bola niekde zaseknutá. Obžalovaný bol vo vnútri koša a vyberal šrúby na montáž. Oni
tam mali zamontovať šrúby a utiahnuť ich. Keď potrebovali prísť do stredu bremena, tak boli pod ním.
Všetky dielce tak montovali. Zo zeme už žeriavnikovi nedával pokyny nikto. Plošinu ovládal Z., zo zeme

nikto. Pád plošiny nevidel, otočil sa, keď počul ranu. Keď nastúpil do práce bol preškolený z bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci. Postup práce im vysvetlil parťák C. R., inak nikto. Bol tam majster z L.,
ktorý sledoval, kto čo robí, či sa robí správnym postupom. Keď bolo treba vykonával viazačské práce
aj on, viazal aj gurtňami, majster z Čiech ich poučoval ako majú viazať. Viazačské oprávnenie nemal,
ani na ovládanie plošiny, raz na plošine bol aj keď si bol vedomý, že treba mať oprávnenie. Gurtne sa

viazali stále jedným spôsobom. Nikto ich neupozornil, že viažu zle, iba Z. hovoril, že mu to zle viažu
a viazal si sám.

Na návrh prokurátorky boli prečítané časti výpovede svedka zo dňa 5.1.2016, kde uviedol, že Z. a A.
nastúpili do plošiny, ktorou boli dvíhaní do výšky, kde mal byť tento priskrutkovaný. Plošinu, na ktorej boli

dvíhaní ovládal R. C. a tiaž vypovedal, že na obsluhu plošiny bol vyškolený R. C., ktorý ju obsluhoval
zo zeme, keď bola plošina vo väčšej výške obsluhoval ju Z.. Po vysvetlení rozporu svedok uviedol, že
plošinu ovládal Z. a nie C.. Myslel to tak, že väčšinou ju ovládal Z.. Na polícii sa ho pýtali, kto mal papiere,
tak myslel, že C. bol školený. Pri plošine, keď spadla, sa mu zdá, že C. nebol.

Svedok R. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na stavbe diaľničného mosta na diaľnici D1 Jánovce-
Jablonov vykonával montérske práce ako živnostník. Keď sa úraz stal, bol na stavbe. V ten deň
vykonávali montáž zvislých konštrukcií a podláh. R. A. a H. Olearčin vykonávali tú istú prácu, ale na
druhej strane konštrukcie. H. spočívala v priviazaní bremena na viazacie prostriedky na žeriav, následné
dvihnutie do výšky a montáž. On sám bremená viazal, mal viazačské oprávnenie. Nikto ho vopred

nepoučilakomáviazať,vedeltaknazákladeskúseností.Nebolsivedomý,abyniektonastavbeviazanie
bremien kontroloval. Gurtne uväzovali na ,,zrh“, v dvoch bodoch, a to všetky tak ako aj ostatní. Dalo sa
uviazať aj vo viac bodoch, ale bolo by to zložitejšie, aj tá montáž. Bremeno sa potom zdvihlo, viazalo
sa priamo pod miestom určenia, kde bude montované, aby sa s tým veľmi nemanipulovalo, iba sazdvihlo hore a na každej strane bolo asi 20 šroubov, ktoré trebalo zapasovať do dier a keď sa bremeno
uchytilo a utiahlo, odviazalo sa a pokračovalo sa ďalej. Vykonával práce aj na plošine. Tam boli stále
dvaja v koši a asistenciu mali zospodu, toho, kto im priviazal alebo doniesol náradie. Plošina sa dala

ovládať z koša alebo zo zeme, častejšie ju ovládali z koša, čo bolo jednoduchšie a presnejšie. Keď
žeriav zdvihol bremeno a dal znamenie, išli pod to zavesené bremeno, lebo inak sa to nedalo. Boli
predpisy, ako mali byť šruby zapichnuté, vždy ale bolo treba ísť pod tú podlahu aspoň sčasti, aby sa
mohli zatočiť. So žeriavnikom komunikovali vysielačkami a pokynmi. Pokyny dával on alebo kolega v
koši. Nevšímal si, kto vykonával viazačské práce, resp. uväzoval bremeno, ktoré spadlo na strane, kde

pracoval obžalovaný a Patrik Z.. Na ich strane pracoval aj pán, ktorý sa volal H. a bol tam dole aj D. J.
a robili im asistenciu. Nevie ani, kto ovládal ich plošinu, no nikto nestál pri nej na zemi. Keď bremeno
spadlo on olovrantoval, oni boli asi šesť metrov nad zemou, boli v koši, nič konkrétne nevidel. Podľa
neho to bolo chybou žeriavnika, s ktorým on odmietol spolupracovať, keď v podstate neuposlúchol jeho
pokyn. Nie je možné, aby si nevšimol preťaženie. Pred nástupom do práce bol školený z bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci a postup práce už bol daný, nakoľko montovali už predtým mosty. Práce

sa konzultovali so stavbyvedúcim, ako by to malo byť, nič však konkrétne. Nikto ich neupozornil na zlý
spôsob uväzovania bremien. O tom, že sa nesmie zdržiavať pod zaveseným bremenom bol poučený
už pri školení na viazačský preukaz aj pri bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. S košom chodili pod
bremená, ale len tak s polovičkou koša, bolo potrebné mať únikovú cestu. Nedali sa šrúby zatiahnuť
bez toho, aby neboli pod bremenom. Patrik Z. mu po úraze telefonoval, že či by nemohol povedať, že

on ovládal plošinu, že on už bude do konca života na vozíčku, čo mu potvrdil, ale potom si uvedomil,
že ako držiteľ preukazu by niesol zodpovednosť.

Svedok H. S. (prezývaný P.) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v deň, keď sa stal na stavbe úraz,
robil. Bol montážny robotník a montovala sa tam konštrukcia. Boli rozdelení na dve strany, on robil na

opačnej ako sa stal úraz. H. Z. a R. A. montovali spolu, nevie kto bol na ich strane viazačom. Bol otočený
chrbtom a pripravoval šrúby na montovanie, počul už iba ranu. Postup práce určoval majster. Od prvého
mosta sa prevážali konštrukcie na aute, zložilo sa to a zase sa všetko pripínalo na reťaze, dvíhalo hore
a hore sa to montovalo. Podlaha, ktorá spadla bola uviazaná na reťazi v štyroch bodoch. On na svojej
strane dával reťaze. Niektoré bremená sa viazali popruhmi, popruh išiel na jeden bod, dávalo sa to na

hákyatiesaviazalipodľaváhy,nešlinaťažkýkus.Onvidelpripádejedenpopruhpretrhnutý.Zozačiatku
montáže bremien sa dalo ešte dostať zo zeme, potom sa muselo pracovať s plošinou. Tá sa ovládala
zo zeme alebo priamo z plošiny. To, ktorí z nich ovládal plošinu v čase pádu, nevie. S plošinou boli pod
dielcom. On s plošinou nechodil, lebo nemal k tomu papiere. Pokyny so žeriavnikom si dohodovali tí,
ktorí boli na plošine. V tom čase mal viazačský preukaz. Keď viazal on, viazal reťazami na štyri rohy, na

jeho strane si to sami dohodli tak, aby to bolo v rovine. S gurtňami viazal dielce, ktoré išli zvisle, ktoré sa
uviazali na ,,zdrh“. Nevie, prečo plošinu, ktorá spadla nebola uviazaná s reťazami, lebo inak sa nedala
dať ani do roviny, on také dielce dával na reťaze, lebo dielec musel byť v rovine, lebo v každom rohu
boli štyri diery a keď to bolo nakrivo, nemohli napasovať šrúby do dier, jedna strana sa dala zmontovať
a potom sa už nedostal. Keď viazal bremeno on, zospodu navigoval žeriavnika on, ale potom to boli

robotníci, ktorí boli na plošine. Túto prácu už vykonával na iných miestach, majster z Čiech z L. ich školil,
podpisovali aj papiere aj bezpečnosť ochrany zdravia pri práci odpisovali. Nevie o tom, aby boli výhrady
zo strany majstra ohľadne viazania bremien.

Na návrh prokurátorky bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 6.7.2016 v časti,

kde uviedol, že dňa 2.8.2014 prácu viazača vykonával R. A.. Po vysvetlení rozporu svedok uviedol, že
už na odstup času si nepamätá. Obžalovaného videl na zemi, keď viazali, ale ďalej potom už nevie.
Niekto pri nich ešte bol.

SvedokC.R.nahlavnompojednávanívypovedal,žepracovalnavýstavbe diaľničnéhomostanadiaľnici

D1 D.-D. ako živnostník pri zmontovaní konštrukcie. Nebol vedúcim ani majstrom. Rozdelenie prác
vykonal majster z Čiech ale prácu zadelil aj pán P. alebo R.. Montáž železných konštrukcií robili na dvoch
stranách. Dňa 2.8.2014 nebol na pracovisku prítomný. V iné dni bol v plošine, kde montoval konštrukcie.
Na zemi bol človek, ktorý to uviazal, vytiahlo sa to žeriavom hore a montovalo sa. Obžalovaný bol
väčšinou vedľa v skupine, robil aj viazača, teraz vie, že na to nemal preukaz. On mal oprávnenie na

plošiny, horolezecký preukaz. Nemal vedomosť, aby bol viazačom H. Z., väčšinou si ho všimol v plošine.
Ku komunikácii medzi žeriavnikom a robotníkmi uviedol, že medzi košom a zemou sa zakričalo, medzi
košom a žeriavnikom bola komunikácia cez vysielačky. Ich strana nemala problém, napríklad v koši sa
dohodli, že jeden ukazuje a druhý sa do toho nemiešal. S pánom Z. si nespomína, aby pracoval, a aninechcel s ním pracovať, lebo bol veľmi tvrdohlavý. Oni bremená viazali dvoma gurtňami, jedna mala
silu dve tony a plošina mala 700 kíl a viazalo sa tak, aby bolo v rovine. Ak bolo zle uviazané, museli
to previazať. K školeniam uviedol, že raz začas boli nejaké, on bol ešte v Nitre. Pred prácou im niečo

vysvetlil pán R.. K predloženým prezenčným listinám z oboznámenia s technologickým postupom prác
zo dňa 10.7.2014, záznamov zo školení vykonávaných D. B. dňa 23.5.2014 uviedol, že prebiehali asi
tak, že tu treba podpísať a bolo treba rýchlo robiť. K predloženému protokolu zo vzdelávacej aktivity
pracovníkov obsluhujúcich technické zariadenia spoločnosti D. U. - R. servis P. zo dňa 23. až 27.1.2014
k školeniu viazača bremien (z č.l. 594-595) uviedol, že objednávateľa firmu C., s.r.o. U. nepozná. P. J.

T. bola firma, za ktorú pracovali. Na takomto školení isto nebol, ani podpis nie je jeho. Nestretol sa s Q.
E., netuší, kto by to mal byť. V Kendiciach bol tak, že cez ne prechádzal. Vo vtedajšej dobe kurz viazača
bremien neabsolvoval. Teraz už ho má.

Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 3.5.2016
v časti, kde uviedol, že pracoval pre firmu R. so sídlom v T., nevie presne uviesť adresu, k tomu chce

uviesť, že jedným časom, ale nevie v akom období to bolo, sa táto firma volala P. J. T., s.r.o. H. na pozícií
predáka, rozdeľoval prácu iným zamestnancom. V tej firme bol zamestnaný asi od apríla 2014 do roku
2015 asi do jesene. Na mesiac kedy tam skončil si nespomína. Po vysvetlení rozporov svedok uviedol,
že nastala asi nezhoda pri výsluchu v prípravnom konaní, lebo on netvrdil, že bol zamestnancom. Čo si
spomína, stále bol živnostník. Bol robotník ako ostatní a nebol predák, lebo sa nedohodli na sume.

Svedok H. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v žalovanom období bol za spoločnosť P. stav
T. koordinátorom na viacerých stavbách, kde dodávali robotníkov, materiál, bezpečnostné ochranné
prostriedky. V deň, keď sa stal úraz na stavbe diaľničného mosta tam nebol. Spôsob práce určoval
pravdepodobne stavbyvedúci pán W. zo spoločnosti L.. Na uvedenú stavbu chodil asi dvakrát za

týždeň, keď bolo potrebné niečo doviesť. Nevidel ako sa pracovalo alebo ako sa viazali dielce, lebo
prišiel väčšinou cez prestávku. Robotníci vykonávali montážne práce, nevie, kto z nich mal viazačské
oprávnenie. Spoločnosť L. si od nich vyžiadala ľudí so školeniami, ktorých oni zabezpečil, kópie
preukazov boli aj na stavbe. Každý pracovník bol poučený o tom, čo môže robiť pri bežnom školení a
každý vedel, na čo má oprávnenie a čo môže robiť. Školenia sa vykonávali na stavbe p. W. alebo R.

alebo ,,bezpečákom“ p. B.. Viazačské školenia zabezpečovala firma od Košíc, účastnili sa jej pracovníci
buď v kancelárii alebo na stavbách. V spoločnosti P. stav boli viacerí konatelia a nevie, či zamestnancom
zabezpečovali kurzy viazačov bremien. Väčšina zamestnancov už viazačské preukazy mali, išlo o
chlapov, ktorí mali odrobených 10 - 15 rokov. Nevie, či obžalovaný takto absolvoval kurz viazača
bremien, zdá sa mu, že mal v tom čase platný preukaz, na stavbu bol pridelený ako stavebný, montážny

pracovník. Na stavby chodili aj ostatní konatelia spoločnosti p. P. a H.. Nespomína si, či pracovníkov
nejak usmerňoval v práci, skôr im hovoril, aby nerobili tak ako im ukazujú z L., čím myslel, aby dávali
pozor na bezpečnosť, lebo sa mu zdalo, že ich plašia. Upozorňoval ich, aby nechodili pod zavesené
bremená, aby sa zbytočne nevystavili riziku úrazu, lebo videl, ako to robia pracovníci L.. O montovaní
dielcov mu hovorili až potom, čo sa stal úraz, a to, že montovali zo stredu. On im pritom niekoľko dní

predtým hovoril, aby začínali montovať z kraja a nie zo stredu, lebo tie dielce sa tak montovať dali, aby
boli pod bremenom len ruky. Následne by už bremeno nedržal žeriav, ale by bolo upevnené a mohli ísť
pod neho. Nevie, kto mal viazať dielec, ktorý spadol. Viazačské potreby dodávala L., postup viazania
bremena nevie, či niekto určil, ale dalo sa viazať troma aj štyrmi spôsobmi. Pokyny žeriavnikovi by mal
dávať ten, kto viazal bremeno, ohľadne úrazu sa neskôr dozvedel od obžalovaného, že bremeno bolo

na mieste a stačilo dať šrúby, ale začal do toho zasahovať Z.. Nevie sa vyjadriť, čo bolo príčinou pádu
bremena, ale hlavne nebolo treba ísť pod neho.

Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť výpovede svedka z 5.1.2016 v časti, kde uviedol, že R. A. mal
viazačské oprávnenie a toto nadobudol pri školení firmou R. P.. Po vysvetlení rozporu svedok uviedol,

že všetky viazačské preukazy aj opakované im robila táto firma. Niektorí zamestnanci ich mali z iných
firiem. Keď tak vypovedal, bola to pravda, teraz si už nespomína.

Ďalej bola na návrh prokurátorky bola prečítaná časť výpovede svedka z 5.1.2016 kde na otázku
vyšetrovateľa, aby presne popísal, aký mal byť postup pracovníkov A. a Z. uviedol, že R. A. mal zaviazať

bremeno, montážny dielec, ktorý bol dvíhaný pomocou autožeriava do potrebnej výšky, následne
toto bremeno mali oni dvaja z montážnej plošiny skrutkami pripevniť k už namontovanému dielu. K
uvedenému svedok sa vyjadril, že viacerí mali viazačské oprávnenie, rozprával to, čo mu povedali.Svedok D. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2014 vykonával prácu bezpečnostného
technika a bol v zmluvnom vzťahu aj s firmou P. T., pre ktorú pracovali R. A. a H. Z.. Jeho pracovnou
náplňou bolo vykonať základné školenie pre všetkých zamestnancov podľa zákona o bezpečnosti a

ochrane zdravia pri práci, a to vstupné školenia novoprijatých zamestnancov, opakované školenia a
vykonávať dychové skúšky na požiadanie zamestnávateľa. Obžalovaný A. sa zúčastnil opakovaného
školenia v decembri 2013, ktoré firma robila na konci roka, aby mali na ďalší rok. Školenie malo
prebehnúť v reštaurácii v Bardejove. Urobil prezenčnú listinu, na ktorú sa podpísali všetci zúčastnení a
bola tam osnova, z čoho boli školení. Kópiu tohto záznamu poskytol inšpektorátu práce. Pýtali ho, že

by potrebovali preškoliť určitý počet ľudí, tak im dal kontakt na firmu, ktorá má odbornú spôsobilosť na
preškolenie viazačov bremien, išlo o formu R. servis P.. Nevie, ktorých zamestnancov dali preškoliť. Keď
sa zisťovalo po úraze, obaja zamestnanci mali mať potrebné školenie. Na školenia chodili zamestnanci
sami alebo cez firmu. Mohlo sa stať, že z tejto firmy do firmy P. stav doniesol viazačské preukazy, ktoré
sa nevydajú ihneď, keď je veľa ľudí, ale po určitom čase. Čo si pamätá z preverovania úrazu, obžalovaný
R. Lakota mal viazačský preukaz.

K predloženému záznamu zo vstupného školenia vrátane školenia z právnych predpisov
zabezpečujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zo dňa 23.5.2014 uviedol, že zamestnanci boli
školení v decembri, ale keď prišli noví zamestnanci, robilo sa zase školenie. Bolo to jeho školenie, ktoré
vykonali a zamestnanci mu podpisom potvrdili, že sa školenia zúčastnili. Obžalovaný aj H. Z., keďže
boli podpísaní, že sa zúčastnili školenia, museli mať zmenu pracovnej zmluvy. Súčasťou školenia je

bod - práca s bremenami, ale ide o základné školenie. Na stavbe, kde sa stal úraz bol urobiť dychovú
skúšku a šetriť úraz. Keď prišiel bola tam už polícia, on svoje závery ako bezpečnostný technik odovzdal
inšpektorátu práce.

Svedok O.. A. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v auguste 2014 pracoval pre spoločnosť

L. CS ako stavbyvedúci, na diaľničnom moste mal na starosti montáž a demontáž skruže Berd, teda
koordinoval práce na skruží a mal poverenie ju obsluhovať. Na stavbe sa montovala konštrukcia
výsuvnej skruže, čiže sa montovali stoly, ktoré sa museli zavesiť na tú konštrukciu. Dňa 2.8.2014 bol
prítomný na stavbe, ale nie na mieste nehody. Práce prebiehali tak, že sa pracovalo už dlhší čas a
pracovníci vedeli, čo majú robiť. Nebol ich zamestnávateľ, nevie kto riadil ich prácu, teda vyslovene

určoval, čo sa urobí, lebo on jednal s inými ľuďmi, ktorí neboli v ten deň na stavbe, napr. pánom R. s
ktorým riešil postup práce. Zamestnanci vedeli, čo majú robiť, on ich skôr v niečom usmernil. On na
stavbefyzickynepracoval.ČokonkrétnevdeňúrazumalivykonávaťR.A.aH.Z.nevedel.Malvedomosť
o tom, čo majú urobiť ako firma. Z technologického postupu školil ľudí on na stavbe, ostatné školenia
museli mať urobené cez bezpečnostného technika. Technologický postup, ktorý sa týkal skruže bol

všeobecný, nakoľko skruž mala mnoho dielov a nebolo možné každý diel popísať konkrétne, napríklad
určiť body, za ktoré sa uchytí. Bralo sa to podľa nejakých zásad, tak ako to ten ktorý diel dovoľoval. Či
niekto kontroloval viazanie bremien z hľadiska bezpečnosti, k tomu sa nevie vyjadriť. Keby on videl niečo
zlé, mal by sa ozvať, ale dielov bolo mnoho a nemal vedomosť o tom, aby u toho konkrétneho dielu bolo
stanovené ako sa má uchytiť. On sám v minulosti mal viazačské oprávnenie, nevie, či to bolo aj v období

augusta roku 2014. Zásady viazania bremien ovládal. Pokiaľ on vie, na stavbe nie je žiadna osoba, ktorá
by kontrolovala uväzovanie bremien. Na pracovný postup dohliadal on ako koordinátor, on určoval čo sa
so skružou bude robiť. Nevšimol si nesprávne viazanie bremien, pretože ako uviedol, neviazal sa jeden
dielec dookola, ale dielcov bolo toľko, že kontrolovať ako sa viaže každý jednotlivý dielec bolo nemožné,
musel by stáť na jednom mieste a pozorovať robotníkov. Nevie, či mal vedomosť o tom, že sa chodilo s

vozíkmi pod zavesené bremená bez toho, aby bola nejak prichytená, ani či niekoho upozorňoval na zlý
postup v práci. Nepamätá si, aby pracovníkom ukazoval viazanie bremien, určite sa niektoré viazali za
dvabody.Zamestnancivniektorejfázevstupovalipodplošinu,leboniektoréspojebolizospodu.Záležalo
na tom, či plošina bola uchytená, že už to nedržalo na žeriave, ale bola zachytená o konštrukciu, bližšie
to nie je schopný vysvetliť, lebo by to musel reálne vidieť, či to bolo možné kvôli terénnym podmienkam,

či nebola zničená konštrukcia. Podľa neho sa mali riešiť najprv spoje, ku ktorým sa dalo pristúpiť zboku
a až potom ísť pod bremeno. Že sa osoba nesmie zdržiavať pod bremenom zaveseným na žeriave je
všeobecne známe, viazač je na to školený. Plošina sa ovláda buď z koša alebo z tela plošiny, ktoré je na
zemi, zväčša sa ovládala z koša. Čo sa týka odborných preukazom, nekontroloval doklady jednotlivých
osôb, mal u seba kópie dokladov, ale on im prácu de facto nezadával. Nepamätá si, aby kontroloval

jednotlivé oprávnenia, na stavbu chodili bezpečnostní technici, ktorí väčšinou tie veci kontrolovali. K
predloženému technologickému postupu (č.l. 356-368) uviedol, že s ním zamestnancov oboznamoval
on, nepamätá vzhľadom na odstup času už v akom rozsahu. Každý mal k nemu prístup a mohol sa
pozrieť. Aké viazačské prostriedky sa majú konkrétne použiť podľa neho určoval žeriavnik, ktorý ichmal s viazačom. Kto bol viazač si určovali pracovné skupiny. Komunikovali medzi sebou vizuálne alebo
mali vysielačky. Nekontroloval jednotlivé oprávnenia, ktoré mali pracovníci v jednotlivých skupinách,
zamestnanci sa často striedali a nevie ani, aby to bolo náplňou jeho práce. K svoje pracovnej zmluve

uviedol, že mal takú náplň práce, ako je tam uvedené a vykonával ju tak, že sa po stavbe pohyboval
a práce koordinoval.

Na návrh obhajcu bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 28.6.2016 v
časti, kde uviedol, že odvtedy uplynula doba dva roky a presne si nespomína ako to bolo, riešil si

svoje veci, ako boli podpísané listiny, kde boli preškolení pracovníci. Na tento konkrétny prípad si
nespomína, nakoľko bolo toho dosť veľa a tá technológia má viac konštrukčných prvkov a podmienky
sa pri každom diely menili ako aj časť, kde uviedol, že pred začiatkom prác sa podpísal najprv ten
dokument. Potom jeho úloha bola taká, že koordinoval práce, samozrejme, že dohliadal na práce, ako
sa vykonávajú, ale už neorganizoval činnosť jednotlivých pracovníkov, ako sa ráno rozdelili, čo budú
robiť. On mal za úlohu, aby sa urobila určitá časť práce, nedelil ale už robotníkov, kto bude presne čo

robiť, mali svojich predákov, ktorí ich rozdelili. Nevie, kto bol ich nadriadený. Oboznamovať pracovníkov
s tým postupom bola povinnosť stavbyvedúceho K otázke, či teda školenie prebehlo len raz alebo aj
opakovane, keď sa menili podmienky svedok uviedol, že technologický postup bol všeobecný a bola
tam kapitola bezpečnosť, ako uväzovať bremená, ako s nimi pracovať, na to ľudia školení boli. Keby
mal popísať konkrétne každý dielec, ako ho viazať, nevie koľko by to malo strán a nevie, či by to bola

jeho povinnosť, keď platia zásady viazania bremien všeobecne. Oboznámenie prebehlo v deň, ktorý je
tam uvedený.

Svedok O.. D. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na stavbe diaľničného mosta D.- D. bol
stavbyvedúci ako zamestnanec L. CS. H. úraze, ktorý stal asi v sobotu nebol a už len následne o tom

počul. Pán W. ako stavbyvedúci vykonával stavebnú činnosť, využil subdodávateľské firmy, ktorých
pracovníci pre nich vykonávali činnosť. Montovala sa tam ojedinelá skruž. Ich úlohou bolo postaviť
celý most a zorganizovať to aj finančne, organizačne, jednalo sa o náročnú stavbu, viac kilometrov.
A. W. bol vtedy akoby špecialista na tie skruže. On ako stavbyvedúci nemal odbornú spôsobilosť na
skruže, riadil spodnú stavbu, nosnú konštrukciu, kde oni následne montovali tie skruže. Stavbyvedúci

ďalej nesledoval a neriadil činnosť robotníkov v tom význame, aby mali niektoré veci preložiť, dvihnúť.
Väčšinou to riadili majstri z tých subdodávateľských firiem. Stavbyvedúci skôr zabezpečoval stavbu
papierovo, resp. určeným spôsobom rozdelil prácu, ale fyzicky tam celý deň nemusel byť. Občas niečo
urobili, také ako inštruktáž nie. Nepamätá si, aby mali výhrady voči postupu alebo viazaniu bremien, skôr
sa to usmerňovalo v termínoch a konkrétna práca tými majstrami. Stavbyvedúci kontroluje, po nejakom

časovom úseku prejde, či je všetko správne urobené, ale nie je fyzicky celý deň na stavbe. Robotníci
Pracovná skupina, ktorá tam robila, prišla z už iných stavieb a boli zaučení. Čo sa týka zodpovednosti za
technologický postup pri stavbe skruže tam to vykonávala spoločnosť Berd. Ohľadne viazania bremien
vedel, že tam boli nejaké oká, určené miesta za ktoré by sa to malo chytiť. Boli dané tými projektmi.
Jednalo sa o už používané konštrukcie, teda nemuselo to niekedy úplne sedieť a treba sa s tým „pohrať“.

Viazačsképrostriedkysavyužívalirôzne,bolotovkompetenciižeriavnika.Otomakosabremenouviaže
a premiestni určovali projekty a ľudia, ktorí mali k tomu preukaz si to urobili, následne si to riadil žeriavnik
s viazačom.

Kprehratémuvideozáznamuzodňa27.7.2014poskytnutéhoInšpektorátompráceH.,ktorýboldoručený

spoločnosťou P. J. v súvislosti s úrazom ku ktorému došlo dňa 2.8.2014 pri výstavbe diaľničného mosta
svedok uviedol, že nie je vidieť, ktorá osoba stojí na bremene. Nie je úplne nemožné, žeby to nebol
on, ale nie je možné identifikovať osobu. To bremeno na zázname, nie je to, čo spadlo. K vyjadreniu
spoločnosti P. J., že mal on príkladne ukazovať ako majú robotníci postupovať pri montáži, a nikto nebol
proti spôsobu viazania, uviedol, že určite on postup pri montáži robotníkom neukazoval, nevie prečo

sa tak za firmu P. J. vyjadrili. Táto firma mala akýsi monopol a mali aj snahu určovať si ceny, kde on
ekonomicky riadil stavbu, tak možno to malo vplyv na také vyjadrenie.

Svedok Q. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že súčasťou náplne práce ich firmy R. J. je školenie
obsluhy žeriavov, viazačov bremien. Školenie v roku 2014 absolvoval aj pán A., nakoľko ho má v

evidencii, osobne si ho nepamätá. Originál listiny zo školenia - prezenčná listina, záznamová kniha,
učebné osnovy a preukaz dostáva objednávateľ, v tom prípade spol. P. stav, u nich ostávajú kópie,
ktoré poskytol vyšetrovateľovi, pričom následne sa tie listiny stratili. Školenie je založené na teoretickej
časti podľa učebnej osnovy a praktickej časti, ktorú robili na dielni. Skúšky sa robili u viazača bremienskúšobným testom alebo ak je menej ľudí tak ústnou formou. Zúčastnené osoby podpisovali na záver
prezenčnélistiny.Školenietrvázhrubatridni,dvadniteóriaajedendeňprakticképreskúšaniaaprebieha
prevažne v pracovných dňoch. K predloženému protokolu (č.l. 595-598) uviedol, že objednávku podľa

neho zadali C., s,r.o. U. a P. stav T.. Pri dátume 28.1.2015 sa jedná o preklep a malo správne byť rok
2014. Keď mali p. A. a R. vydané preukazy, tak u nich boli. Niekedy chodia robiť priamo na pracoviská
aj na stavby. Neboli tam záznamy o písomnom teste, tak skúšky robili ústne. Dochádzka prebiehala
rôzne, osobne, buď ich vozil zástupca firmy alebo bezpečnostný technik. Ako to bolo v tom prípade si
nepamätá. Preukazy sa robia s odstupom času a buď ich zasielali alebo chodili zástupcovia firiem, ktorí

ho dali podpísať. Má v počítači preukaz pána Lakotu len samozrejme nie je podpísaný. Preukaz má
platnosť po dobu jedného roka, môže sa natiahnuť aj na päť rokov, ak viazač nevykonáva činnosť. K
preukazom viazača bremien obžalovaného R. A. z č.l. 325 a 593 (predložený jeho osobou) uviedol, že
sú totožné, ale meno mu v počítači nechcelo vyhodiť a tak zistil, že je tam chyba a bolo tam uvedené
priezvisko A., preto to v počítači upravil a zaslal vyšetrovateľovi. Musel nastať preklep.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané výpovede nasledovných svedkov:
Svedok H. R. dňa 5.1.2016 vypovedal, že približne od mesiaca júl 2013 pracoval pre spol. P. stav, s.r.o.
T. na trvalý pracovný pomer, ktorý ukončil v decembri 2014. Počas zamestnania pracoval na rôznych
miestach na Slovensku a v Čechách, pričom vykonával stavebné práce ako pomocný robotník. Spolu
s ďalšími kolegami pracoval na výstavbe mosta v Hendrichovciach a na výstavbu mosta v J. U. chodili

občas na výpomoc. Na výpomoci pri výstavbe tohto mosta však boli celý týždeň. Preukazy, ktoré dostal
po absolvovaní všetkých školení potrebných na výkon jeho práce mal ich vedúci D. P. z T.. S určitosťou
môže uviesť, že bol oprávnený na vykonávanie prác vo výškach. O bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci ich stále preškoľoval majster, ktorý pracoval na tej ktorej stavbe. Preškolenie sa realizovalo každé
ráno takým spôsobom, že ich upozorňoval na to, čo majú robiť, načo si dávať pozor a čoho sa vyvarovať.

Na niektoré veci ich upozorňoval aj v priebehu dňa, keď chodil medzi nich. Niekedy z preškolenia
podpisovali prezenčné listiny, avšak na to, aké preškolenia podpisovali sa s odstupom času nepamätá.
Na stavenisku pri práci používali všetky predpísané bezpečnostné prvky, keby ich nepoužívali, hrozila
by im pokuta zo strany bezpečnostného technika. Dňa 2.8.2014 pracoval vo výške, no pracoval na už
upevnenom oceľovom dielci, preto nevidel a nevie uviesť kto viazal dielec, ktorý spadol na kolegov

H. Z. a R. A.. Nevie uviesť ani kto ho dvíhal. Bol k ním otočený chrbtom a venoval sa svojej práci,
pričom vykonával montáž už upevnených dielcov a tým, že doťahoval zaskrutkované skrutky. Túto prácu
vykonával sám a na jej výkon nebol nikým konkrétnym v ten deň určený, proste ráno sa rozdelili, kto
bude čo robiť a on išiel robiť uvedenú prácu. Bol otočený a aj kľačal, preto sa nevie vyjadriť k tomu,
čo predchádzalo samotnému spadnutiu dielca, čo sa dialo na zemi, čo na montážnej plošine. Dielec

spadol v čase, keď sa otočil a videl ako ten dielec spadol na kolegov. Dielec bol v požadovanej výške, v
ktorej sa mal montovať ku konštrukcii, a to asi vo výške 3 až 4 metrov. Kto bol zodpovedným majstrom
za spol. P. stav nevie uviesť, stretával sa s nimi len občas. Prácu zadeľoval majster alebo vedúci z L.,
meno uviesť nevie, ale išlo o pána, ktorý robil aj preškolenia z BOZP. Nepamätá na všetky okolnosti
toho dňa, preto nevie s presnosťou povedať, či majster aj v ten deň prišiel ráno povedať, čo majú robiť,

alebo to už sami vedeli z dôvodu, že takto končili prácu v predchádzajúci deň a vedeli, čo treba ešte
urobiť. Ráno sa sami rozdelili, kto čo bude robiť a išli si po svojej robote. K práci, ktorú on vykonával
mu bolo majstrom povedané, aby na už upevnených dielcoch doťahoval skrutky ku konštrukcii a nič
viac. Nešlo o náročnú prácu v jeho prípade, ktorú by nevedel pochopiť alebo ktorá by si vyžadovala
nejaké zvláštne školenie. Akým spôsobom boli poučení ostatní kolegovia, napríklad ktorí pracovali na

montážnej plošine, uviesť nevie, on na plošine nikdy nepracoval. Otočil sa na hluk, od montážnej plošiny
bol vzdialený asi 2 až 3 metre. Prácu za pomoci autožeriava nevykonával a preto on žeriavnikovi nedával
žiadne pokyny Ku komunikácii medzi jeho kolegami a autožeriavnikom uvádza, že bola vykonávaná
ako pomocou vysielačiek, tak aj pokrikom a ručnými pokynmi. Čo on vie viazačom bol R. A., H. Z.
nebol viazačom. Nevie sa vyjadriť k tomu, kto zodpovedal za bezpečnosť pri viazačských prácach ani

k tomu, či textilné gurtne, popruhy niekto niekedy kontroloval. Nevie odkiaľ bola viazačská súprava.
Viazačské popruhy, gurtne mali stále autožeriavnici, oni ich stále dávali, keď bolo potrebné viazať. Podľa
toho, čo vie on, tak medzi otvory oceľového dielca slúžiaceho k jeho upevneniu pomocou textilných
gurtní a samotné textilné gurtne na miesta viazania sa nedávali žiadne plastové alebo gumené vložky,
ktoré by bránili prešúchaniu samotnej gurtne. Prečo sa nepoužívali, povedať nevie. Takéto vložky sa

však nepoužívali ani na stavbe mosta v Hendrichovciach. Keď začali pracovať na tých mostoch, už iba
pokračovali v spôsobe práce, ktorým sa práca vykonávala na tých mostoch. Denne sa dvíhalo takým
spôsobom asi 4 až 5 dielcov. Pracovná plošina bola obsluhovaná zo zeme, obsluhoval ju jeden kolega
a k vykonaniu samotnej montáže sa nevie vyjadriť, túto prácu nevykonával. Iným spôsobom ako tak,že bola pracovná plošina umiestnená pod montovaným dielcom sa tento dielec nedal upevniť. Skrutky
sa dávali na troch miestach dielca, na začiatku, v strede a na konci, vždy po dve a to tak, že týmito sa
dielec priskrutkovával k už upevnenému dielcu. Nakoľko bol jeden dielec široký asi 2 metre, keby bola

plošina na boku dielca, nedosiahli by kolegovia na druhú stranu dielca, aby ho mohli skrutkami upevniť.
K tomu, kto im to tak prikázal montovať sa vyjadriť nevie. Takýmto spôsobom sa už dielce montovali
aj na moste v Hendrichovciach. Nevie sa vyjadriť, prečo sa gurtne pretrhli. Plošinu na ktorej boli R. A.
a H. Z. ovládal zo zeme R. C. ( správne má byť C.) avšak plošina sa dala obsluhovať aj zo samotného
koša plošiny. Kto komunikoval so žeriavnikom E. nevie uviesť. Že bol viazačom R. A. vie preto, lebo ho

videl niekoľkokrát viazať. Z. viazať on nevidel.

Svedok J. Q. dňa 28.6.2016 vypovedal, že pracoval v roku 2014 vo firme P. stav T. od mesiaca marec
až do septembra na dohodu o vykonaní práce. Uvedená firma sa zaoberala v tom období stavebnou
činnosťou, a to na výstavbe diaľnice D1 v okolí obce J. U.. Bol zamestnaný hlavne ako vodič. Čo si
spomína bol preškolený ohľadom bezpečnosti práce, teda o tom, čo sa smie robiť na stavbe a čo

sa nesmie. Mal vtedy oprávnenie na prácu vo výškach, iné oprávnenia nemal. Pokiaľ bolo potrebné
pomáhal kolegom, pracovníkom firmy P. stav. Ich partia mala na starosti montáž a demontáž skruží, teda
jednalo sa o oceľovú konštrukciu, ktorá slúžila ako debnenie pre základovú betónovú konštrukciu. Táto
skruž, celá konštrukcia pozostáva z takých pracovných stolov hydraulických, ktoré sa posúvajú po tej
konštrukcii, stoly sa otvoria, posunú sa ku pilierom a zabetónuje sa mostovka, potom sa posúva ďalej.

Podľa toho, kto bol na stavbe, ten riadil pracovníkov na stavbe, teda keď to bol jeho ujo H. R., ktorý bol
konateľom P. J. T. alebo to bol A., ktorého priezvisko uviesť nevie, ale on bol zamestnancom firmy L..
Firma L. bola ako hlavný dodávateľ a P. J. T. bol ako subdodávateľská firma. Aj tesári mali byť z nejakej
inej firmy, ale nevie uviesť z akej. Na stavbe mali každý deň k dispozícii aj autožeriav a objednávali sa
jeden alebo dva podľa potreby na deň, ale nevie sa vyjadriť z akej boli firmy. Bežný pracovný deň na

stavbe bol v pracovnom čase od 07.00 hod. do 18.00 hod. Ešte predtým ako sa začala stavať konštrukcia
tej skruže boli poučení o tom, ako by sa malo skladať. Ráno sa povedalo, čo sa ide robiť alebo ak sa
týždeň robilo to isté, tak ráno každý vedel, kde sa prestalo a tam sa potom na druhý deň pokračovalo.
Dňa 2.8.2014 nastúpili do práce, v Bardejove pozbieral ľudí. Zobral H. Z., R. C., R., ktorý bol s H. v
plošine. Zobral asi tak 5-6 ľudí, presne koho viezol už si nespomenie. V čase okolo 07.00 hod. nastúpili

na stavenisko. Bola rozdelená práca, on ani veľmi nepočúval, čo sa ide robiť, lebo aj tak len vypomáhal.
PrácurozdelilmajsterL.A.apovedal,žesabudepokračovať,kdesadeňpredtýmprestalo.Tedaukladali
sa také háčka, na to sa položil taký stôl, vedľa toho sa položil ďalší stôl a na to sa dávali podlahy. On
hlavne počúval, kde bude robiť R. C., nakoľko jeho poznal tak bližšie a s ním aj pracoval, jemu pomáhal.
R. C. mal na pravej strane pripevňovať stoly a podlahy. R. C. mal viazačský preukaz aj doklady na

ovládanie plošiny. Jednalo sa o takú plošinu, ktorá bola na podvozku štyroch kolies, ktorou sa mohlo
pohybovať po teréne, mala kôš, do ktorého sa dalo vojsť, tento sa dal otáčať o 360 stupňov a zdvihnúť sa
dal do výšky 25 metrov. Či mal ešte niekto okrem R. C. doklady na ovládanie tej plošiny, nevie povedať,
možno aj niekto mal, ale on sa nechcel do toho starať, lebo bol zamestnaný iba na dohodu. Nevie
povedať koľko bolo presne hodín, mohlo byť poobede. Bol na druhej strane, kde zapájal čerpadlá. Počul

rachot, prišiel sa pozrieť, čo sa stalo a videl, ako je spadnutá podlaha, ktorá pred tým bola zavesená
na žeriave. Bol tam žeriav. Jedna časť podlahy, ktorá je o veľkosti 2,5 metra x 5 metrov bola opretá o
plošinu a druhá časť podlahy bola na zemi. V koši plošiny sa nachádzali H. a R., boli vo výške okolo 1,5
m nad zemou a tá podlaha pravdepodobne spadla na nich. Obaja boli zranení. Kde H. mal rozbitú hlavu
a bol opretý, sedel v nej a R. vyšiel sám z plošiny, ale stonal, že ho bolí rameno. Nejakí zamestnanci sa

potom zavesili na rameno žeriava, na hák, tú podlahu za jednu stranu a dali ju dole, aby nevznikli ďalšie
škody, aby sa mohli dostať ku H.. Volal tiesňovú linku, záchranku, kde utekal čakať ku ceste. Asi za 1
minút prišla záchranka a jeho zobrali do auta a išli hore, kde ošetrili H. aj R., ale pre H. prišiel vrtuľník.
Nevšimolsi,čivtendeňH.Z.ajR.tenA.viazalibremená,nevieanipovedať,čibolidržiteľmiviazačských
preukazov. Ohľadne komunikácie medzi žeriavnikom a viazačmi uviedol, že sa mu zdá, že mali stále k

dispozícii vysielačky, ale aj ukazovali aj rozprávali so žeriavnikom, ktorý obsluhoval žeriav. Podľa neho
bolo pracovníkom vysvetlené, akým spôsobom sa má montovať podlaha, ale nevie povedať kto to mal
vysvetliť. V technologickom postupe bolo uvedené, ako sa má konštrukcia montovať a prichytávať a
pod. Nevie uviesť akým spôsobom bolo v tomto prípade prepravované bremeno, akým spôsobom boli
použité viazacie prostriedky a ako bolo upevnené na žeriav, nakoľko on to nevidel, vykonával v tom čase

inú činnosť. Na stavbe boli také gumy, ale či boli použité v tom prípade nevie. Na jeho strane plošinu
obsluhoval R. C., nevidel kto obsluhoval na druhej strane plošinu. Aj R. C. odbehával na tú druhú stranu,
ale či tam obsluhoval plošinu R. C. alebo niekto iný nevie povedať. Na stavbe mali k dispozícii dve
takéto plošiny. Určite nikto nedal pokyn, aby pracovníci boli pod bremenom a tak vykonávali montážskrutiek. Pokiaľ bol na stavbe H. R. ale aj majster A. stále upozorňovali na možné riziko úrazu, ak k
takému niečomu mohlo dôjsť. Pokiaľ bol na stavbe on, montáž s R. C. vykonával tak, že skrutky dal
zhora a trocha to zapáčil pajserom a ono to zapadlo. Mohlo sa to urobiť aj z boku. Nemusel pracovník

byť pod tým bremenom. Nevie uviesť, ako sa to malo viazať, on nebol viazač. Väčšinou keď on pracoval,
viazal R. C..

Svedok O.. R. P. dňa 2.11.2016 vypovedal, že pracuje na Inšpektoráte práce v H.. Vypracoval protokoly
o vyšetrení príčin pracovných úrazov zamestnancov firmy P. stav, s.r.o. T., a to H. Z. a R. A., ku

ktorým došlo dňa 2.7.21016 v k.ú. J. U. na stavbe diaľničného mosta stavebného objektu č. 216. Podľa
ich zistení príčinou roztrhnutia viazacích prostriedkov bolo to, že viazacie prostriedky boli uviazané
cez ostrú hranu, teda v tomto prípade sa jednalo o textilné popruhy z umelých vláken a tým, že sa
viackrát používali dochádzalo k rôznym pnutiam. V dôsledku toho potom došlo k ich prerezaniu a
spôsobeniu pádu bremena na montážnikov. Firma L. mala spracovaný vlastný technologický postup
montáže a demontáže skruže Berd, kde je uvedené, že jednotlivé diely majú mať označené presné

úväzné miesta. V tomto prípade však na dielci kovovej oceľovej podlahy takéto úväzné miesta neboli
označené. Pracovníci firmy P. stav T. takýmto spôsobom konkrétne aj tento diel podlahy uväzovali stále,
čo však správne nebolo. Ďalším nedostatkom tam bolo, že boli pod bremenom, ktoré bolo zavesené.
Taktiež v tomto konkrétnom prípade sa diel podlahy už mal montovať medzi dva už namontované diely
a bolo veľmi obťažné, aby montážnik fixoval diel tak, že by nemusel aspoň časťou svojho tela byť pod

zaveseným bremenom. Pri prejednaní záverov protokolu ohľadom zranení poškodeného H. Z. mu bol
firmou P. stav predložený aj viazačský preukaz H. Z.. Teda toto zobral pri spracovaní dodatku do úvahy
a musel to tam zapracovať. Obaja zamestnanci, H. Z. aj R. A. vykonávali v tomto prípade spoločnú
prácu. Muselo byť teda vzaté do úvahy, že H. Olearčin je držiteľom viazačského preukazu. Bežne sa
takéto oprávnenie vykonávať prácu viazača bremien obnovuje opakovaným školením spravidla každý

rok. U H. Z. zistili, že tento sa nezúčastnil školenia do jedného roka, keďže preukaz mu bol vydaný
23.10.2013,malsazúčastniťškoleniado21.10.2014,pracovníkH.Z.maltedaplatnýviazačskýpreukaz.
Podľa toho čo zistili, aj H. Z. vykonával viazačské práce, aj keď nie v tomto konkrétnom prípade,
je v dodatku uvedené, že aj on vykonával zakázanú manipuláciu - viazal bremeno cez ostrú hranu.
Vzhľadom k tomu, že H. Z. bol držiteľom platného viazačského preukazu mal možnosť v tomto prípade

upozorniť svojho kolegu R. A., že bremeno je uviazané nesprávne. Ktorý z pracovníkov obsluhoval
plošinu si nespomína. H. C. vypočutý nebol. Je možné, že tento pracovník pán C. pripravil pracovnú
plošinu a ďalej si túto už obsluhovali montážnici z koša, ak sa tam nachádzali ovládacie prvky. Ak sa
H. Z. zúčastnil školenia viazača bremien muselo mu byť vysvetlené, že zdržiavať sa pod zaveseným
bremenom je zakázanou manipuláciou. K šetreniu mali predložený viazačský preukaz R. A., ktorý bol

vydaný 28.1.2014, čo bolo dostačujúce. Jednou príčinou pádu bremena tak bolo nesprávne viazanie
cez ostrú hranu. Druhou príčinou už samotného vzniku úrazu u oboch pracovníkov bolo, že sa zdržiavali
pod zaveseným bremenom. Podľa ich zistenia v tomto prípade mala byť ako žeriavnik osoba, ktorá tam
bola priamo na stavbe dva dni a komunikácia s ním bola nejaká obťažnejšia, no detaily si nepomína.

Svedkyňa D.. E. T. dňa 5.4.2017 uviedla, že poškodený H. Z. bol poistencom R. zdravotnej poisťovne.
F. v súvislosti s úrazom, ktorý utrpel dňa 2.8.2014 spočívajúce v ústavnej starostlivosti, špecializovanej
ambulantnejstarostlivosti,lekárskejslužbyprvejpomoci,spoločnýchvyšetrovacíchaliečebnýchzložiek,
doprave, lekárni, výdajní, optiky a distribúcii, nákladmi konania, ktoré znášala poisťovňa činili sumu
XX.XXX,XX eur.

Svedkyňa D.. G. U. dňa 24.11.2016 vypovedala, že poškodený H. Z. v súvislosti s ťažkými zraneniami,
ktoré utrpel dňa 2.8.2014 bol práceneschopný od 2.8.2014 do 31.7.2015 a stal sa aj invalidným
dôchodcom. Boli mu vyplatené nemocenské dávky vo výške X.XXX,XX eur a vypláca sa mu invalidný
dôchodok.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec O.. D. H., z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri
práci - odvetvie strojárstvo, ktorá uviedol, že na záveroch znaleckého posudku č. X/XXXX vrátane
svojej výpovede trvá v plnom rozsahu. Podľa záverov znaleckého posudku k pracovnému postupu H.
Z. a R. A. uviedol, že podľa výpovede R. A. viazačské práce vykonával on sám. Viazačské práce a

samotné uviazanie bremena nebolo správne, a to z nasledovných dôvodov : - uviazal bremeno cez
otvory, ktoré mali ostrú hranu a tým vznikla možnosť prerezania viazacích prostriedkov, čo sa nakoniec aj
stalo a spôsobilo pád dopravovaného bremena a úraz, - bremeno uviazal pomocou dvoch viazačských
prostriedkov v jeho pozdĺžnej osi, bremeno bolo nestabilné. Správny postup uviazania mal byť v štyrochbodoch. Bremeno malo byť uviazané v každom rohu. Toto tvrdenie sa opiera o ustanovenia STN 27
0144 Zdvíhacie zariadenia. Prostriedky pre viazanie, zavesenie a uchopenie bremena. Nesprávne bol
volený aj spôsob dopravy pomocou montážnej plošiny. Základná zásada bezpečnosti je tá, že počas

dvíhania a celej prepravy bremena sa nesmie nikto zdržiavať pod zaveseným bremenom, ani samotný
viazač, ktorý sprevádza bremeno. Je to práve z toho dôvodu, že pokiaľ z akýchkoľvek príčin dôjde
k uvoľneniu a pádu bremena toto nemôže nikoho zasiahnuť. Správny postup mal byť taký, že po
dvihnutí bremena mali byť dvihnutí do výšky mimo zónu možného pádu bremena, resp. mali byť dvíhaní
paralelne s dvíhaním bremena ale mimo zónu možného ohrozenia pádom. Bremeno počas prepravy

sleduje viazač a tento je zodpovedný za to, aby bremeno nebolo prepravované nad pracujúcimi aj nad
ním samotným, tak ako je zobrazené na dokumente č. 3. V predloženom vyšetrovacom spise nebol
žiaden dokument o činnosti H. Z. v súvislosti s viazaním bremena a činnosťou, ktorá by prispela k
vzniku úrazu, preto jeho činnosť nehodnotil. Žeriavnik D. E. pracoval na základe pokynov viazačov.
Sporný a nejednoznačný je jeho postup v ostatnej fáze tak, ako ho popisuje vo výpovedi R. A. oproti
čomu je výpoveď žeriavnika D. E., z čoho odvodil, že posledným pohybom pred pretrhnutím viazacieho

prostriedku bolo pridvihnutie bremena. Z výpovedi sa však nedá zistiť či posledný pokyn žeriavnikovi
znel diel posunúť bokom alebo pridvihnúť. Avšak žeriavnik D. E., ak si nebol istý tým, či správne počul
pokyn, nemal pokračovať v práci, ale mal si vyžiadať novú inštrukciu a tom, aký pohyb má vykonať.
Použité viazacie prostriedky boli vhodné na túto prácu, ale nie uviazaním cez ostrú hranu, ale správnym
spôsobom. V rámci znaleckého skúmania nezistil nedostatky v dodržaní a kontrole postupu prác pri

viazaní bremien zo strany A. W. ako zodpovedného pracovníka spoločnosti L. CS. H. STN 27 0143 č.l.
91 je za spôsob uviazania bremena a za použité viazacie prostriedky zodpovedný viazač ako odborne
spôsobilá osoba pre takúto činnosť. Podľa č.l. 91 viazač je zodpovedný za stav a udržiavanie zverených
mu prostriedkov pre viazanie a zavesovanie, ich prepravu pri zavesení na háku a ich ukladanie v
mieste ním vykázanom, za bezpečné uviazanie alebo zavesenie bremena, jeho uloženia a odviazania

a je spoluzodpovedný so žeriavnikom za spôsob prepravy bremena, pokiaľ ju sám riadi. V súvislosti
so vznikom úrazu došlo k porušeniu dôležitej povinnosti R. A., a to § 12 zák. č. 124/2006 Z.z., kde
podľa odst. 2 je zamestnanec povinný - a) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania sa na

pracoviskuaurčenépracovnépostupy,sktorýmibolriadneapreukázateľneoboznámený -c)vykonávať
práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné prostriedky v
súlade s 1. návodom na používanie, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený, 2. poznatkami,
ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti, a to v nadväznosti
na ustanovenia STN 27 0143 č.l. 84,88,89 ako aj časť STN 24 0143 č.l 92. Podľa č.l. 84 STN 27

0143 bremeno sa nesmie uväzovať alebo vešať v miestach, kde by mohlo dôjsť k vyšmyknutiu alebo
vzájomnému poškodeniu viazacieho alebo závesného prostriedku a bremena; ostré hrany bremena
musia byť prípadne chránené vhodnými príložkami. Podľa čl. 88 STN 27 0143 zdvíhanie a prepravu
bremena musí viazač riadiť dorozumievacími znameniami, ktoré musia byť jednoznačné, zreteľné a
predom dohodnuté; doporučené spôsoby viď časť F. Pokiaľ viažu bremeno dvaja alebo viacej viazačov,

poprípade obsluhovateľov, smie riadiť túto prácu iba jeden z nich; žeriavnikovi dáva znamenie, až
sa presvedčí o správnom uviazaní lebo zavesení bremena a o bezpečnosti svojich spolupracovníkov.
Podľa čl. 89 STN 27 0143 viazač (obsluhovateľ) musí sledovať bremeno po celej jeho dráhe a dbať,
aby nebolo prepravované nad pracujúcimi alebo prechádzajúcimi dopravnými prostriedkami, pričom sa
nesmie sám zdržiavať pod bremenom, prechádzajúce osoby musí včas upozorniť na pohyb zdvíhacieho

zariadenia. Na pracoviskách, kde viazač nemôže z akýchkoľvek dôvodov sledovať bremeno po celej
jeho dráhe, môže žeriavnik prepravovať bremeno bez jeho doprovodu, ale len vtedy, ak nehrozí
nebezpečenstvo prechádzania osôb pod bremenom alebo prejazd dopravných prostriedkov a pokiaľ má
žeriavnik dostatočný výhľad a prehľad po pracovisku. Bremeno v tomto prípade odväzuje iný viazač.
S pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote k pretrhnutiu (prerezaniu) viazacích prostriedkov cez ostrú

hranu došlo zachytením prepravovaného bremena o už namontovanú časť konštrukcie a tým k stúpnutiu
sily vo viazacích prostriedkoch nad ich medzu pevnosti. K nežiaducim bočným posuvom bremena a
jeho zachytenia došlo aj vplyvom nesprávneho uviazania v dvoch bodoch. Pokiaľ by bolo uviazané v
štyroch bodoch, bremeno by bolo voči bočnému pohybu pri preprave viac chránené a bočný pohyb, ktorý
spôsobil zachytenie o už nemontovanú časť konštrukcie by bol oveľa menej pravdepodobný. Ak nebola

zabezpečená možnosť montáže bez potreby zdržiavať sa pracovníkom pod zaveseným bremenom v
takomto prípade je to nedostatok technologického postupu. Zákon č. 124/2006 Z.z. v takomto prípade
ustanovuje v § 12 ods. 1, že zamestnanec má právo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko
a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho životalebo zdravie alebo život alebo zdravie iných osôb. Ak nebolo potrebné, aby sa pracovná plošina na
ktorej sa prepravovali H. Z. a R. A. pohybovala tak, že dopravované bremeno mali nad sebou, ide z
ich strany o porušenie ustanovenia STN 27 0143 cit. č.l. 89. Pokiaľ by sa nezdržiavali pod zaveseným

bremenom, aj pri jeho páde, by toto bolo padlo mimo plošiny, boli by spôsobené materiálne škody ale
nebolo by došlo k úrazom.. Z dokumentu ,, Technologický postup J. D1 D.- D., II. Úsek Objekt: SO
216-00 Most na diaľnici nad potokom A. a cestou I/18v Km 14,182 D1 bod 5.6.4 všeobecné zásady pri
montáži všetkých dielov výsuvnej skruže MSS - spôsob spájania jednotlivých dielov a postup vysúvanie
zmontovaných dielov je daný PM,MHZ, PD a VTD. Jednotlivé diely sa montujú žeriavmi stanovenej

nosnosti a vyloženia. Diely sa viažu pre manipuláciu len za miesta na to určené a označené. Pri dielci,
ktorý spôsobil úraz, neboli označené miesta pre bezpečné viazanie. Aj napriek tomu odborne spôsobilý
viazač má ovládať spôsob viazania takéhoto typu bremena.
Podľa § 18 zákona č. 124/2006 Zz. ak zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické osoby
oprávnené na podnikanie plnia úlohy na spoločnom pracovisku tak, že môže byť ohrozená ich
bezpečnosť alebo zdravie, musí byť spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb pri prevencii, príprave

a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, koordinácia činností a
vzájomná informovanosť písomne dohodnutá. Dohoda určí, kto z nich je povinný vytvoriť podmienky na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu. Toto v
konkrétnom prípade nebolo dodržané.

Na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že čo sa týka pochybení pri samotnom viazaní bremena bolo to,
že bolo uviazané cez otvory, ktoré mali ostrú hranu a tým vznikla možnosť prerezania. Správny postup,
z ktorého sú viazači školení podľa STN 270144 je na daný druh bremena, ktorý vyznačil v tabuľke.
Pri tomto uviazaní je bremeno nestabilné, ťažko jeho nasmerovať, kimáca sa a pokiaľ je uviazané
na štyri viazacie prostriedky, bremeno sa nepohybuje, je stabilnejšie, ľahšie sa navádza, ľahšie sa

s ním manipuluje. Toto je základ, prečo to bremeno spadlo. Žeriavnik musel zrejme obísť zachytenie
bremena o konštrukciu, boli napnuté viazacie prostriedky cez medzu svojej pevnosti a tým sa prerezali
na ostrej hrane. Normy pre viazačov zakazujú viazať bremeno viazacími prostriedkami cez ostrú hranu.
A zvlášť tieto textilné viazacie prostriedky sú na túto ostrú hranu veľmi citlivé. U tohto bremena je
presný ilustračný príklad z normy, ako sa má toto bremeno uväzovať, čiže tam nie sú nijaké polemiky o

tom, že tam bolo pochybenie už pri tom viazaní bremena. Tak sme to stále robili alebo tak sa to stále
robilo u viazača neobstojí, pretože on má poznať tieto veci, bol školený, to znamená, že on, pokiaľ
vyslovene v technologickom postupe nebolo určené, tak on má byť natoľko odborne spôsobilý, že takéto
jednoduché bremeno musí takýmto spôsobom viazať. Ďalší dôvod, prečo sa tento úraz sa stal bol, že
viazač, ktorý naviguje a doprevádza bremeno, sú dve možnosti, buď to jeden uväzuje bremeno a druhý

je na nejakom mieste, kde sa odväzuje, to znamená v tomto prípade za uviazanie zodpovedá jeden, za
dopravu po tej trase zodpovedá ten, čo to sprevádza a sleduje alebo ten istý, zodpovedá za dopravu
po trase a odviazanie. Základná zásada bezpečnosti je, aby viazač dbal o to, že sa bremeno nebude
prepravovať nad pracujúcimi, ktorí sa pohybujú v pracovnom priestore a sám sa tak isto nesmie zdržovať
pod zaveseným bremenom. Oni bremeno doprevádzali na tej pracovnej plošine a zrejme z pracovnej

plošiny chceli aj namontovať bremeno, osadiť ho, to znamená, že viazač sám mal nasmerovávať
toho plošinára, aby ich nezaviezol pod to bremeno, kde je potencionálne nebezpečenstvo, čo sa aj
stalo ale mal navigovať tak, aby boli mimo priestoru možného dopadu bremena. Ku komunikácii so
žeriavnikom uviedol, že nebola zjavne preukázaná, aká bola komunikácia. Je zrejmé, že pri pridvihnutí
sa pretrhli viazačské prostriedky. Pomohlo tomu zlé uviazanie, pretože keby boli dobre uviazané, tak

jeden pohyb bremena by bol vylúčený a by bolo vylúčené možno aj to zachytenie, pretože bremeno,
pokiaľ je takto uviazané ako bolo, tak je labilné v každom smere, pohybuje sa nekontrolovateľne, pri
každom minimálnom pohybe žeriava. Čiže má tendenciu sa pohybovať v priestore nekontrolovateľne.
Čo sa týka ďalej výhrad na žeriavnika, že mali dojem, že sa len zaúča, tak zákon o bezpečnosti práce,
z ktorého sú školení všetci zamestnanci, ak sa im také niečo nepozdáva, pričom viazač musí mať

spoluprácu so žeriavnikom, môže odmietnuť výkon práce. On sa k žeriavnikovej odbornej spôsobilosti
a manuálnych zručností nevie vyjadriť. Viazacie prostriedky, ktoré mal možnosť vidieť, boli spôsobilé,
ale pre správny spôsob viazania, nie cez ostrú hranu. U osoby A. W. z dokumentov nezistil nejaké jeho
pochybenie, bol zodpovedný za pridelenie prácu, vo svojej odbornej spôsobilosti kontrolu práce, na ktorú
mal kvalifikáciu, ale kontrolovať činnosť viazačov, on neovláda tieto spôsoby, čo znamená, že si môže

všimnúť hrubé porušenie predpisov viazačov, pokiaľ je na tom pracovisku. Ale na tom pracovisku nebol.
Viazačakoodbornespôsobiláosobajepovinnýdodržiavaťprávnepredpisyaostatnépredpisyaochrany
zdravia pri práci. Pokyny na zaistenie bezpečnosti práce a zásady bezpečnosti na pracovisku a určený
pracovný postup v tomto prípade pre viazača bremien sú z toho školení, robia z toho skúšky a dokoncatie správne zásady viazačského postupu viazania bremien má každý viazač vo svojom preukaze ako
prílohu. Je tam časť STN 270143 článok 92 zakázané manipulácie medzi ktoré patrí aj to, že zdržiavať
sa pod zaveseným bremenom, dbať aby sa nikto nezdržiaval, ani on sám pod zaveseným bremenom.

Na žeriave je tzv. preťažovacie zariadenie, ktoré signalizuje preťaženie, o 10% signalizuje zvukovým
signálom a pokiaľ je správne nastavené, pri 15% preťaženia vypne ďalšie dvíhanie bremena, vypne tie
pohyby, ktoré navodzujú viac nepriaznivý stav, čiže smerom hore vypne, môžeme spustiť smerom dole,
teda odľahčiť. K poškodeniu textilných gurtní došlo vo vzájomnej súvislosti preťaženia alebo napnutia
cez ostrú hranu. Pokiaľ by boli viazačské prostriedky zavesené normálnym spôsobom za štyri časti, aj

keby bolo preťaženie, tak bolo by treba oveľa väčšiu silu na to, že by sa pretrhli, v tomto prípade by
sa max. nosnosť nedosiahla za žiadnych okolností, lebo skôr by sa prevrátil žeriav, lebo nemá takú
stabilitu. Ale v tomto prípade, cez ostrú hranu nemusela byť ani sila, tam stačila sila napr. 3 800 kg
pôsobiaca na tie ostré hrany a tá to prerezala. K montáži bremena uviedol, že nebolo nutné montovať ho
pod ním, mali mať správnu technológiu takú, že by mali pod kontrolou bremeno pred sebou, teda mali sa
nechať dvihnúť vedľa bremena a mali sa dvihnúť nad úroveň, kde by z tej plošiny dočiahli na tie šrúby. V

prípade, akzamestnanecmápovinnosťvykonaťnejakúprácu,napríkladviazaniebremena,alenemána
to odbornú spôsobilosť zák. č. 124/2006 Z.z. ustanovuje, že zamestnanec nesmie pracovať na prácach,
na ktoré nie je spôsobilý, nemá zdravotnú spôsobilosť a nemá príslušné oprávnenie, osvedčenie alebo
preukaz a zákon mu dáva právo odmietnutia. Zamestnanci sú školení, že každý má právo odmietnuť
prácu, ktorou by ohrozil seba alebo svojich spolupracovníkov alebo okolie.

Na otázku obhajcu, aby sa vyjadril, ako je možné, že nikto z nadriadených pracovníkov ich neupozornil
na neprávne viazanie, teda či to upravuje nejaký predpis a v dôsledku čoho došlo k prasknutiu gurtní,
keď predtým to robili niekoľkokrát a nikdy sa nič nestalo aj keď boli zle zaviazané, znalec uviedol,
že všetko je niekedy prvý raz. Najväčšou odborne spôsobilou osobou pre viazanie bremien je viazač,
teda ani stavbyvedúci, ani nikto iný, nie je žiadna iná osoba. Jediný, čo je schopný odborne posúdiť,

je revízny technik zdvíhacích zariadení a ten nie je denne tam a nekontroluje to denne. Ten ich školí,
preveruje občas ich činnosť ale v tomto prípade žiadny tam nebol, žiadny sa k tomu nevyjadroval, čiže
v tomto prípade jednoznačne viazač má za povinnosť. Viazať bremená cez ostrú hranu sa viazačovi
zakazuje. V ostatných prípadoch bolo to šťastie, že sa bremeno nezachytilo a žeriavnik to neťahal
ďalej. Hlavnou príčinou bolo nesprávne uviazanie bremena spočívajúci v porušení zákazu viazať cez

ostrú hranu. Príčinou ublíženia na zdraví poškodeného bolo zasiahnutie padajúcim bremenom. Plošina
má zábradlie 1,10 m, oni prakticky vyčnievali nad plošinou a ten dielec ich zasiahol zvrchu a spôsobil
zranenia. Príčinou úrazu teda bol pád bremena na nich.
Ohľadne označení bodov bremena za ktoré sa má viazať znalec uviedol, že sa to praktizuje v prípade,
ak je nejaké špecifické bremeno, nerovnomerných tvarov, teda tam to musí byť, aby sa nepreklopilo.

Toto ale bolo klasické štandardné bremeno, kde v základnom poučení viazačov je uvedené, ako sa má
viazať, čiže nejaké ďalšie označovanie, pokiaľ by si nebol viazač istý, má si vyžiadať plán uväzovania
toho bremena.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok E..

S. J. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia zo dňa 4.11.2014 a výpovede
znalca zo dňa 4.2.2016 a 30.3.2016. Podľa záverov znaleckého posudku poškodený H. Z. pri úraze
dňa 2.8.2014 utrpel tieto zranenia: trieštivú zlomeninu tela stavca C4 (4. krčný stavec), pomliaždenie
a opuch miechy v oblasti 4. krčného stavca s miernym posunom platničky s kontaktom na miechový
obal, zmiešanú parézu ťažkého stupňa oboch horných končatín a pravej dolnej končatiny. Základnou

diagnózou bola trieštivá zlomenina 4. krčného stavca, ostatné diagnózy sú priamym dôsledkom,
následkom tejto nestabilnej zlomeniny, pri ktorej došlo k útlaku, pomliaždeniu a opuchu miechy. Medzi
základné mechanizmy vzniku tupého úrazu chrbtice patrí násilné stlačenie chrbtice v dlhej osi, násilné
roztiahnutie chrbtice v dlhej osi, násilné ohnutie chrbtice dopredu, násilné ohnutie chrbtice dozadu,
násilné otočenie chrbtice okolo dlhej osi, násilný posune chrbtice v krátkej osi. Veľmi často dochádza

ku vzájomnej kombinácii týchto základných mechanizmov. Trieštivá zlomenina vzniká vtedy, keď je
porušená predná aj zadná plocha tela stavca. U poškodeného vznikla trieštivá zlomenina následkom
tupého násilia, po páde kovovej konštrukcie na oblasť záhlavia, následkom čoho bola krčná chrbtica
prudko ohnutá dozadu, zlomenina nastala pri extenzii krčnej chrbtice. Najzávažnejším poranením
určujúcim dobu liečenia a práceneschopnosti sú neurologické komplikácie pri zlomenine 4. krčného

stavca v zmysle neúplného ochrnutia pravej, ľavej hornej končatiny a pravej dolnej končatiny, liečba
ktorých je zdĺhavá, individuálna a veľmi často zanechá trvalé následky. Primeraná doba liečenia je
8-12 mesiacov. Poškodený bol po úraze preložený na Neurochirurgickú kliniku v Košiciach, kde sa
podrobil operácii. Z operačného sálu bol preložený na kliniku anestéziológie a intenzívnej medicíny.Pooperačný priebeh bol komplikovaný zápalom pľúc. Po stabilizácii celkového stavu sa pokračovalo
v konzervatívnej liečbe. Vzhľadom na pridružené neurologické komplikácie bol poškodený počas
hospitalizácie ohrozený na živote, počas celej doby liečenia, ktorá trvá dodnes a je odkázaný na

bezprostrednú pomoc ošetrujúceho personálu. Trieštivá nestabilná zlomenina tela 4. krčného stavca s
pridruženými neurologickými komplikáciami, ktoré utrpel sú z medicínskeho hľadiska zranenia ťažké, s
najväčšou pravdepodobnosťou u neho zanechajú trvalé následky. Dňa 4.2.2016 znalec vypovedal, že
poškodený H. Olearčin je aj v súčasnej dobe hospitalizovaný v Národnom rehabilitačnom ústave v P.,
kde sa podrobuje rehabilitačnej liečbe. U poškodeného pretrváva ťažká funkčná porucha pravej hornej

končatiny, hybnosť v pravej hornej končatine je nemožná, dokáže pohybovať len prstami na ruke avšak
rukou nedokáže nič uchopiť. Chôdzu dokáže realizovať len po izbe, pár metrov, už po cca 10 metroch
sa mu chodí ťažko, padá, musí sa prepravovať na invalidnom vozíku. Jeho zdravotný stav konzultoval
s ošetrujúcim personálom. Komplikácie, ktoré po úraze utrpel sú trvalé následky, nález na pravej hornej
končatine je trvalý, bez predpokladu zlepšenia do budúcnosti. Poškodený v čase úraz stál a oceľový
dielec mu spadol na temennú časť, potom nastalo prudké ohnutie hlavy dozadu, čo malo za následok

zlomenie 4 krčného stavca. Dňa 31.3.2016 znalec vo svojej výpovedi uviedol, že obvinený R. A. pri
zasiahnutí oceľovým dielcom stál, mohol mať mierne sklonenú hlavu, oceľový dielec mu dopadol na
záhlavie a chrbát a až po dopade oceľového dielca si čupol, následne spadol na tvrdú prekážku. Ak
by počas pádu oceľového dielca čupel, oceľová konštrukcia by na poškodeného spadla z vyššej výšky,
intenzita násilia by bola väčšia a pravdepodobne by poškodený utrpel vážnejšie poranenia.

Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 269 Tr. poriadku prečítané nasledovné listinné dôkazy:
Podľa znaleckého posudku P. a expertízneho ústavu H. zboru, odbor prírodovedného skúmania a
kriminalistickej identifikácie P. (z č.l 207-2010) znaleckým skúmaním na vecnej stope č. 1 a2 - nosné
popruhy (gurtňe) svetlozelenej farby bolo preukázané, že boli poškodené - predelením v nechránenej

oblasti ôk. K poškodeniu popruhov zaťažených bremenom došlo v dôsledku trenia nechránenej časti
oka popruhu o predmet s ostrou hranou. Pôsobenie ostrého predmetu napr. noža a podobne je možné
vylúčiť.

Zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou zo dňa 2.8.2014 potvrdzuje, že miesto činu sa

nachádzalo v k. ú. J. U. a jednalo sa o stavbu diaľničného mosta D1 D.- D.. Autožeriav Liebherr LTM
1045, R. I XXXX mal rameno vysunuté vo výške 12,7 m nad úrovňou plošiny. Palubný počítač v kabíne
ukazoval váhu 1 tona. Koniec ramena je dvoma reťazami na háku pripevnený o jeden diel montážneho
kusa. Samotný diel je v polohe jedna strana bližšie k žeriavu na zemi a druhá vo výške 300 cm a je
zavesená na železných reťaziach s hákmi upevnenými do ok na kraji dielca. V spodnej časti dielca pri

zemi sú 2 ks platených gurtní zelenej farby, kde na oboch kusoch sú roztrhnuté jedny konce týchto gurtní.
Pod hornou časťou dielca sa nachádza teleskopická plošina modrej farby, ktorá má zdvojené ovládanie
zo zeme aj z koša.

Podľa prvotných lekárskych správ (č.l. 313-320) utrpel H. Z. pri páde bremena úraz ťažký a R. A. úraz

ľahký s ukončenou hospitalizáciou dňa 5.8.2014.

Zápisy o dychovej skúške na alkohol u D. E. (žeriavnik), A. W. (stavbyvedúci) a obžalovaného R. A. boli
s negatívnym výsledkom.

Fotokópia preukazu o úspešnom absolvovaní školenia z bezpečnostných predpisov pre prácu v
stavebnej a súvisiacej činnosti, vo výškach a nad voľnou hĺbkou v stavebnej a súvisiacej činnosti
preukazuje vydanie preukazu firmou BOZPO-BJ, s.r.o. D. B. dňa 27.1.2014 osobe obžalovaného
R. A.. Podľa fotokópie preukazu viazača bremien pod ev. č. 002/M/2014-V bol firmou Q. E. R. J. P.
dňa 28.1.2014 v P. vyhotovený na osobu R. A. s dátumom vykonania skúšky 27.1.2014. Podľa kópie

lekárskeho záznamu o zdravotnom stave pri nástupe a preradení a lekársky návrh na zaradenie z
3.4.2014 bol obžalovaný schopný práce ako stavebný robotník, schopný práce vo výškach.

Podľa protokolu z odbornej skúšky vykonanej dňa 4.4.2014 u mobilného žeriavu A. A. XXXX/X, výr.
č. 53241, ev. č. I prevádzkovateľa J. H., a.s. neboli zistené závady a bol vyhodnotený ako spôsobilý

bezpečnej a spoľahlivej prevádzky za predpokladu dodržiavania podmienok, ktoré stanovuje výrobca
žeriavu, dodržiavania predpisov v rámci bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zákon č. 124/2006 Z.z.,
vyhl. č. 508/2009Z.z. a STN XXXXXX. Dňa 10.1.2014 v Levoči prebehla odborná prehliadka viazacích
a závesných prostriedkov prevádzkovateľa J. H., a.s., čo vyplynulo z protokolu z odbornej prehliadkyviazacích a závesných prostriedkov. Dňa 12.12.2011 boli technickou kontrolou TÜV J. J. Q. u mobilného
žeriavu, výr. č. 053241 zistené nedostatky, ktoré sa musia odstrániť, a to nastaviť ľavú vodováhu,
signalizačné svetlo preťaženia má defekt, skúšobné zaťaženie 5,7t pri 15 m vyloženia.

Podľa pracovnej zmluvy H. Z. ako zamestnanca so spol. P.-J., s.r.o. T. zo dňa 1.4.2014 mal dohodnutý
pracovný pomer na dobu určitú od 1.4.2014 do 19.12.2014 s určením druhu práce : stavebný robotník,
od 1.7.2014 s miestom výkonu práce D.-D.. Obžalovaný R. A. ako zamestnanec uzavrel dňa 1.4.2014
pracovnú zmluvu s P.-J., s.r.o., T. s nástupom do práce 1.4.2014 ako pomocný stavebný robotník. Podľa

dodatku zo dňa 1.7.2014 k pracovnej zmluve zo dňa 1.4.2014 bolo miestom jeho výkonu práce D.- D..
Taktiež H. R. mal uzavretú pracovnú zmluvu so zamestnávateľom P.-J., s.r.o. T. dňa 1.2.2014 s týmto
dňom nástupu do práce do 31.12.2014 a s pracovným zaradením stavebný koordinátor.

Na základe zmluvy o dielo zo dňa 10.1.2014 medzi objednávateľom L. CS, a.s. a zhotoviteľom P.-J.,
s.r.o. T. bola jej predmetom obsluha a montáž skruže SO XXX na stavbe D1 D.- D.. Podľa dodatku č. 1

zo dňa 13.5.2014 sa zmluvné stravy dohodli na rozšírení diela vymedzeného v zmluve o dielo a podľa
dodatku č. 2 zo dňa 20.6.2014 sa taktiež zmluvné strany dohodli na rozšírení diela.

Podľa prezenčnej listiny obžalovaný R. A. ale aj poškodený H. Z. boli oboznámení s technologickým
postupom na stavbe D1 D.-D., II. úsek, objekt SO 216-00 most na diaľnici nad potokom Lodina a cestou

I/18, 1833-216-00-TP- EUROVIA CS X-XX-XX-XX.X časť (č.l. XXX- XXX) vrátane bodu 14.6, že pri
práci s bremenami sa pracovníci nesmú zdržiavať pod bremenom zaveseným na žeriave. 14.8. viazanie
bremien - viazať bremená na žeriav alebo stavebný stroj určený na zdvíhanie bremien môže len osoba,
ktorá vlastní platný preukaz viazača bremien alebo bola na túto činnosť špeciálne zaškolená. Podľa
bodu 5.6.4. diely sa viažu pre manipuláciu len za miesta na to určené a označené.

Podľa prezenčnej listiny bol obžalovaný ako aj poškodený stavbyvedúcim dňa 21.7.2014 oboznámený s
vyhodnoteným rizík pracoviska Diaľnica D1 D. -D. II. úsek. S technologickým pravidlom výsuvnej skruže
BERD M-XX S bol podľa prezenčnej listiny oboznámený H. Olearčin dňa XX.X.XXXX. Dňa 30.9.2013
bol obžalovaný oboznámený s plánom BOZP na stavbe D D. - D., II. úsek . Ďalej dňa 30.9.2013 svojim

podpisom potvrdil oboznámenie sa so stavbou a BOZP.

Podľa protokolu Inšpektorát práce H. č. XXX/XX- O. zo dňa 10.11.2014, ktorý vykonal šetrenie príčin
závažného pracovného úrazu u postihnutého H. Z. boli zistené nedostatky v príčinnej súvislosti s
udalosťou - u zamestnávateľa P.-J. s.r.o.(nezabezpečil postup montáže skruži spôsobom, aby zavesené

bremeno nebolo prepravované nad pracujúcimi), J. H., a.s. (nezabezpečil kontrolu viazacích lán
najmenej jeden krát za tri mesiace, nezabezpečil postup montáže skruži spôsobom, aby zavesené
bremeno nebolo prepravované nad pracujúcimi) u R. A. (vykonával pri viazaní bremena zakázanú
manipuláciu - viazanie popruhov cez ostrú hranu) ako aj ďalšie nedostatky, ktoré neboli v príčinnej
súvislosti s udalosťou, bez zistenia nedostatkov u H. Z.. Podľa protokolu Inšpektorát práce H. č. XXX/

XX- O. zo dňa 10.11.2014, ktorý vykonal šetrenie príčin závažného pracovného úrazu u postihnutého R.
A. dospeli k zisteniu tých istých nedostatkov. Podľa dodatku č. 1 k protokolu (XXX/XX-IPV) bol za zistený
nedostatok v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany postihnutého H. Z. vyhodnotené nesplnenie
povinnosti v tom, že vykonával pri viazaní bremena zakázanú manipuláciu - viazanie popruhov cez ostrú
hranu zo strany L. CS v tom, že nedodržal vypracovaný technologický postup v neurčení a neoznačení

miest na viazanie a voči miestu viazania ani voči použitému spôsobu viazania nenamietala a neriešila
postup montáže. Ďalšie dodatky č X,X,X,X,X (č. XXX/XX-IVP) a dodatok č. X,X,X,X,X,X, k protokolu
(XXX/XX-IVP) reagovali na výhrady zainteresovaných spoločností. Z vyjadrení jednotlivých spoločností
kprotokolomvyplynulo,žežeriavnikD.E.bolzaučenývrozsahu8hodín,resp.normaSTN270150:1993
sa netýka zdvíhacích pásov, taktiež bol k dispozícii protokol o kontrole viazacich prostriedkov alebo spol.

L., že nemali výhrady.

Podľa dokladov predložených spol. J. H., a.s. žeriavnik D. E. pracoval v ich organizácii ako žeriavnik
od 1.7.2014 do 25.8.2014, mal oprávnenia na obsluhu stojov výložníkového typu, na konkrétny stroj A.
XXXX bol zaučený v rozsahu 8 hodín. Zároveň doložili preukaz obsluhovateľa zdvíhacích zariadení na

meno D. E. zo dňa 10.1.2012 so záznamom o opakovacích školeniach a preukaz obsluhy na mobilné
žeriavy výložníkového typu, potvrdenie jeho zdravotnej spôsobilosti.Obchodná spoločnosť P.-J., s.r.o., U. č. XXX/XX, T. podľa výpisu z obchodného registra fungovala od
11.1.2014 do 2.7.2015.

Svedkom O.. E. bola predložená kópia viazačského preukazu vystavená na meno R. A., o ktorej
vypovedal a zároveň listinné záznamy o priebehu školenia - XX.X viazač bremien, ktoré prebehlo od
23.-27.1.2014 u C. R. a R. A. v rozsahu 20 hodín s miestom konania a preskúšania Kendice vrátane
učebnej osnovy, ktorého výsledkom bolo vydanie viazačských preukazov dňa 28.1.2015 (nesprávny rok
podľa vyjadrenia svedka bol preklepom). Na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní o poskytnutie

originálov svedok O.. E. uviedol, že ich nemôže nájsť, pravdepodobne sa stratili.

Na č.l. 602 sa nachádza kópia viazačského preukazu a žeriavnického preukazu na meno H. Z.
(poškodený) s nečitateľnými dátumami vydania. Podľa správy Ing. S. Q. absolvoval H. Z. u neho školenie
viazača bremien 23.10.2013, čo zdokladoval písomným záznamom.

Podľa záznamu zo vstupného oboznámenia novoprijatého zamestnanca v T. prebehlo dňa 23.5.2014
vo forme z právnych predpisov, práv a povinností a základných požiadaviek na BOZP, ktorého sa podľa
prezenčnej listiny zúčastnil obžalovaný R. A..

Podľa lustrácie J. poisťovne bol obžalovaný R. A. v období od 4.10.2013 do 31.3.2014 zamestnancom

spoločnosti R., s.r.o. T.. Od 1.4.2014 do 19.12.2014 bol zamestnancom spol. P.-J., s.r.o. T..

Podľa rozhodnutia J. poisťovne zo dňa 3.11.2015 č. XXX-XX/XXXX-BJ bol obžalovanému R. A. priznaný
nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 2.8.2014.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia zodpovedným zamestnávateľom bola spol. P.-J., s.r.o. T., ktorá určila

svoj rozsah zodpovednosti na 90%.

Z pracovného posudku zamestnávateľa obžalovaného J. E. J., a.s., T. T. vyplynulo, že je hodnotený
pozitívne ako spoľahlivý a svedomitý pracovník, nekonfliktný a v plnej miere rešpektujúci pokyny
priamych nadriadených. Podľa správy z miesta trvalého bydliska nebol priestupkovo riešený. Z registra

priestupkov vyplynulo, že nebol doposiaľ postihnutý pre priestupok. Podľa odpisu z registra trestov nebol
doposiaľ súdne trestaný.

Na hlavnom pojednávaní bol podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku prehratý videozáznam z CD nosiča, ktoré
mal k dispozícii Inšpektorát práce H., ktorému ho poskytla firma P.-J. T. k prešetreniu pracovného úrazu

zo dňa 2.8.2014. Jedná sa 12 sekundovú nahrávku zo staveniska, kde pri natáčajúcej osobe vidieť
dvoch robotníkov, vo väčšej vzdialenosti bližšie nestotožnená osoba stojí na dielci, ktorý visí zavesený
na ramene autožeriava. Podľa uviazania dielca, ktoré je vidieť z jednej strany, je uviazaný v štyroch
bodoch. Následne je obraz priblížený a počuť komentár natáčajúceho“,, no vidíš a už sa škrabe za
hlavu“, a nahrávka končí. Svedok O.. R. sa vyjadril, že nevie s určitosťou povedať, že na dielci stojí on.

Dielec je iný ako ten, ktorý spadol.

V konaní po zrušení veci boli v zmysle zrušujúceho uznesenia P. súdu v P. a návrhov procesných strán
vykonané nasledovné dôkazy:

Obžalovaný R. A. uviedol, že v uvedený deň tam nebol z vedúcich pracovníkov nikto. Prácu zadeľoval
majster W. tak, že povedal, že vedia, čo majú robiť a aby každý robil ako vie. R. mu povedal keď nastúpil,
v ktorej partii bude robiť, niekedy keď tam bol povedal kto bude v koši, kto bude viazať, alebo že sa majú
dohodnúť medzi sebou. Pracovali v rámci pracovnej skupiny, okrem neho H. Z., D. J. a H. S., ktorý robil
aj na druhej strane. Neurčovali si v ten ktorý deň kto bude viazač, kto bude na plošine. V deň skutku

on s Z. aj zaväzovali bremená, aj dvíhali a montovali. Bolo ich málo, tak takto robili. V ten deň viazal
viac bremien. Bremeno kázal viazať jemu a J. poškodený H. Z., ktorý im zároveň v ten deň, nevie už
pri ktorom povedal, že viažu zle, nakrivo a bude si viazať sám. Nevysvetlil im ako to malo byť správne.
Preto je možné, že druhú stranu bremena, alebo aj celé uviazal poškodený, resp. ho mohol prekapčať.
Keď bolo uviazané bremeno išiel s Z. do plošiny tak, ako to robili vždy. S plošinou manipuloval Z.. J.

dal pokyn žeriavnikovi, aby bremeno dvihol zo zeme a a následne H. Z. riadil prepravu bremena, išiel s
plošinou pod bremeno. Z. komunikoval so žeriavnikom, bremeno sa zaseklo a následne začal s pajsrom
ho dopasúvať.Na otázku obhajcu, prečo práve Z. dával v ten deň pokyny obžalovaný uviedol, že bol parťák, pravá
ruka majstra W..

Poškodený H. Z. vypovedal, že bremeno, ktoré spadlo neviazal určite. V tú dobu jedol, bol od bremena
asi 5 až 10 metrov a pri bremene zahliadol pána A., že ho viaže, ale nevie, či ho viazal sám, alebo
s niekým. Nevie, či mu niekto dal pokyn viazať. Postup práce určoval majster W., či určoval, ktorý
pracovník, čo konkrétne bude robiť si nepamätá, oni ale pokračovali automaticky v tom, čo robili deň
predtým. Niekedy prišiel majster tak, že povedal, aby pokračovali tam, kde prestali. Na ich strane

montovali bremená on a A., kto ďalší bol v ich skupine si nepamätá. Na oboch stranách boli pracovníci
a chodili aj medzi oboma stranami. V ten deň ani on s obžalovaným si bližšie neurčovali, kto čo robí, ale
robili tak, ako predtým. Obžalovaný viazal a ten konkrétny dielec spolu montovali. On v ten deň žiaden
dielec neviazal, ale niektoré montoval sám. Obžalovaný určite neviazal všetky bremená v ten deň sám,
pracovníci si navzájom pomáhali. Bližšie nevšímal s kým viazal bremeno, ktoré spadlo, vylúčil však,
aby ho viazal on. Keď videl, že bolo bremeno dokapčané, dojedol a išli ho s obžalovaným montovať.

Videl, že bremeno bolo uviazané v dvoch bodoch, stále sa tak viazalo. Tak im to bolo vysvetlené, že sa
má tak viazať. Nevedel vysvetliť prečo ako držiteľ viazačského preukazu pokračoval v dvíhaní bremena
uviazaného v dvoch bodoch namiesto štyroch, pričom poukázal len na okolnosť, že sa tak robilo stále a
nič sa nestalo, bolo im to tak vysvetlené. Myslel si, že je to zvláštny druh bremena a má to tak byť. Nevie,
či on volal obžalovaného na plošinu, alebo obžalovaný jeho. Kto presne riadil montáž bremena nevie,

žeriavnik videl a vedel kde s bremenom ísť. Nevie, kto ho navigoval, nie je si vedomý, kto obsluhoval kôš
z plošiny. Pri výsluchu v T. mu pán C. povedal, že vraj on, no on si nie je vedomý toho, či ju obsluhoval
alebo nie. S plošinou sa išlo pod bremeno, lebo sa tak robilo stále a inak sa to nedalo urobiť. O tom, že je
zakázané montovať bremená tak, že je pod bremenom, nevedel. Aj to, že bolo bremeno zle zaviazané
sa dozvedeli po nejakej dobe. Nadriadení vedeli, že sa to tak robí a nikto nič nenamietal. Až po úraze

sa zrazu robilo zle. Na stavbe sa robilo rýchlo, pod nátlakom. Mali možnosť robiť alebo ísť na podporu.

Na otázku, či si pamätá, že upozorňoval obžalovaného prípadne iných pracovníkov, že bremená sú
zaviazané zle, uviedol, že si to nepamätá. Ohľadne bremena, ktoré spadlo pokyn na preväzovanie
nedával. Bremeno videl na zemi a následne vo výške, ako ho išli montovať. Počul, že pán A. to tak tvrdil

na výsluchu. On si však nepamätá, z úrazu má veľkú traumu, ťažko sa mu o tom rozpráva. Ďalej uviedol,
že nemal žiadne postavenie parťáka, vedúce postavenie, nebol poverený ani prácu neriadil. Niekedy ho
pán R. zavolal ako ide práca. Nepamätá na to, aby nebol majster a bolo potrebné rozhodnúť o nejakom
postupe. Robilo sa rutinne druhý alebo tretí týždeň. Že sa tak viaže im ukazoval pán R.. Pán R. bol
spolumajiteľ firmy, nevie či bol aj majster, niekedy s nimi robil aj možno dva dni spätne a to isté sa robilo.

Nepamätá si, aby dával bližšie pokyny, kto má čo robiť.

Svedok H. S. uviedol, že bol na stavbe v deň pádu bremena. Nevidel, kto uväzoval bremeno, ktoré
spadlo,robilnaopačnejstrane.Nevedeluviesť,ktobolnastraneobžalovanéhoaZ.viazačom.Nastavbe
bol majster, konkrétne práce si ale delili ako robotníci medzi sebou. Uväzovanie, montáž bremena, ktoré

spadlo neregistroval, nakoľko bol chrbtom a otočil sa až keď bremeno spadlo. On sám s ním nijakým
spôsobom nemanipuloval. Nevie ani kto ovládal plošinu.

Svedok R. C. vypovedal, že nevidel, kto viazal na textilné gurtne bremeno, ktoré spadlo, lebo robil na
svojej strane vo vzdialenosti cca 15-20 metrov. Zišiel však dole najesť sa a videl ako bremeno montovali
pán A. a Z.. Videl klasickú montáž, z ničoho nič bola rana a bremeno spadlo. Kto a ako konkrétne z
koša montoval, to si nevšímal ani nevie, kto obsluhoval plošinu. Na stavbe pracovali spolu, ale montovali

sa dve strany. Kto kde mohol pomôcť tam pomohol, aj napríklad pri viazaní. Pracovníci, ktorí pracovali
priamo v plošinách, nepreskakovali. Na obžalovaného strane to bol obžalovaný a Z.. Ostatní pracovníci
pomáhali na obidvoch stranách. Každý deň bolo jasné kto bude v plošine, kto bude viazač, ostatné
práce určené neboli, vždy vedeli a dohodli sa, kto má čo robiť. Vedúci zamestnanci usmerňovali prácu,
čo majú urobiť. Predáka výslovne určeného na papieri nemali. Boli tam skúsenejší robotníci, napr. C.

R., on, kto bol takým na druhej strane, nevie. Každodenné rozdelenie prác tam nefungovalo, robilo sa
skoro každý deň rovnako. Nevšímal si, kto bol viazačom a to ani na svojej strane. Osoby, ktoré viazali
sa menili, napr. D. J., on a rôzne. Bremeno mohla uviazať aj len jedna osoba. On nemal vedomosť o
tom, kto má aké oprávnenia.Svedok H. R. vypovedal, že vzhľadom na odstup času si už veľa skutočností nepamätá. V dobe skutku
bol hore na podlahe, kde doťahoval šrúby. Nepamätá si, kto viazal bremeno, ktoré spadlo. Otočil sa

až keď to buchlo. Podlaha sa zasekla medzi podlahami a dielec spadol na obžalovaného a H. Z., ktorí
boli pod ním. Robili všetci spolu a každý robil pomaly všetko. Väčšinou to bolo zadelené, nepamätá si,
kto prácu zadelil, ale robili pokope. Pokyny dával majster, ktorý nevie uviesť ako sa volal. Nepamätá
však už akým spôsobom bola práca zadeľovaná. Každý robil to, na čo mal oprávnenie. Nepamätá si kto
viazal bremená v ten deň, ale viazala väčšinou jedna osoba. Zdá sa mu, že boli vytvorené aj pracovné

skupiny, no nevie v ktorej skupine pracoval on. Kto ovládal v konkrétny deň plošinu nevie, ale väčšinou
ovládal R. C.. Plošina sa dala obsluhovať aj z koša. On bremená na stavbe neuväzoval, lebo nemal na
to preukaz .Na otázku, či sa stalo, že niekedy mu niekto určil, aby viazal, uviedol, že nie.

Na otázku, či videl niekedy inokedy obžalovaného viazať bremená, uviedol, že videl. Či videl, viazať aj
H. Z. si nepamätal.

Svedok J. Q. uviedol, že v dobe, keď sa stal skutok, bol mimo dohľadu. Nevidel ako sa to stalo, počul len
hluk a išiel sa pozrieť na miesto a začal konať. Na mieste videl železnú konštrukciu spadnutú nakrivo a
pod ňou boli R. A. a H. Z.. Nevidel kto túto konštrukciu uväzoval na gurtne a nevie sa vyjadriť kto ovládal
plošinu, v ktorej boli. Jeho pracovná náplň bola voziť ľudí a v ten moment rozväzoval hydraulogické

hadice. Nikto ho tým nepoveril, ale chcel pomôcť. Pomáhal aj pri iných prácach, konkrétne bremená
neuväzoval. Nevšímal si a nesledoval, kto v uvedený deň uväzoval bremená. Na stavbe bol tam majster
- Čech, ktorý každé ráno došiel a povedal, to čo každý deň, čo sa má spraviť, či konkrétne zadelil prácu
osobám si nepamätá.

Svedok D. J. uviedol, že v ten deň viazali bremená s obžalovaný. Z. im doobedu povedal, že viažu
zle, on si to bude viazať sám, má viazačské oprávnenie. Predmetné bremeno dali na reťaze, žeriav ho
preniesol, to robili spolu. Reťaze odopli a išli k ďalšiemu bremenu. Z. tam bol a potom povedal, že sa
ide montovať. On už videl, keď bremeno bolo na textilných gurntiach a pripevnené na žeriav. Kto textilné
gurtne priviazal nevidel, on ich neviazal. Bremeno bolo pripevnené na žeriave a obžalovaný s Z. išli

spolu na plošinu. Vyšli hore, videl, že bremeno sa tam zachytilo. Z. kýval s pajsom. Išiel preč a následne
počul buchot, keď bremeno spadlo. Práce určoval pán R., ktorý tam v ten deň nebol. Vtedy im majster
M. povedal, čo treba urobiť. On ich poslal k lávkam, ktoré bolo potrebné predniesť, uviazať na kurtne a
montovať. Viazačské oprávnenie nemal, boli poučení o bezpečnosti pri práci.

Bremená sa viazali už viac dní a nevie, kto ich viazal pred tým dňom, keď sa stal úraz. Nie vždy bol
pri viazaní bremien, robilo sa, čo bolo potrebné, napr. tesárske práce, upratovalo sa. Obžalovaného
takéto bremená nevidel viazať. V ten deň viazal s ním obžalovaný bremená na reťaze, ktoré prenášali
ku skružiam. Prácu určil majster. A. s Z. mali robiť na plošine a A. mal jemu pomáhať viazať bremená.
H. Z. zo začiatku robil pomocné práce, potom tesárske, betonárske. V ten deň mal montovať bremená

na plošine a spájať to s pánom A..

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Taktiež v registri priestupkov
nemá obžalovaný žiaden záznam.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrnne v zmysle § 2
ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil a tak, ako je popísaný vo výroku rozsudku.

V konaní nebolo sporné, že obžalovaný ako aj poškodený H. Z. boli v žalovanom období zamestnanci
obchodnejspol.P.stav,s.r.o.T..Nazákladezmluvyodielomedzispol.P.stav,s.r.o.T.(akozhotoviteľom)

a L. CS, a.s. (ako objednávateľom) pracovali na výstavbe diaľničného mosta stav. objektu 216 v úseku
stavby diaľnice D1 D.-D. pri montáži skruže SO 217.

V konaní taktiež nebolo sporné to, že obaja pracovnú činnosť vykonávali aj dňa 2.8.2014, kedy došlo
k pracovnému úrazu poškodeného H. Z., ale aj samotného obžalovaného R. A., a to v dôsledku pádu

bremena (oceľovej podlahy), ktoré obžalovaný spolu s poškodeným montovali a ktoré ich zasiahlo v
dôsledku toho, že sa nachádzali v montážnej plošine priamo pod ním. H. H. Z. pritom utrpel trieštivú
zlomeninu tela stavca C4 (4. krčný stavec), pomliaždenie a opuch miechy v oblasti 4. krčného stavca
s miernym posunom platničky s kontaktom na miechový obal, zmiešanú parézu ťažkého stupňa obochhorných končatín a pravej dolnej končatiny, ktoré sú z medicínskeho hľadiska zraneniami ťažkými,
vyžadujúcimi si 8- 12 mesačnú liečbu, čo bolo preukázané znaleckým posudkom E.. S. J. a stal sa
plne invalidnou osobou, čo vyplynulo z jeho výpovede ako aj výpovede splnomocnenej zástupkyne J.

poisťovne D.. U.. Súd takto nemal pochybnosť, že jeho zranenia mali charakter ťažkej ujmy na zdraví v
zmysle § 123 ods. 3, ods. 4 Tr. zákona. Obžalovaný R. A. utrpel zranenia ľahké podľa zabezpečených
lekárskych správ.

Znaleckým dokazovaním z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci - odvetvie strojárstvo O.. D.

H. bolo preukázané, že príčinou pádu bremena na pracovníkov bolo pretrhnutie (prerezanie) viazacích
prostriedkovcezostrúhranu,kuktorémudošlozachytenímprepravovanéhobremenaoužnamontovanú
časť konštrukcie, čím došlo k stúpnutiu sily vo viazacích prostriedkoch nad ich medzu pevnosti. Uvedený
záver bol v súlade so záverom znaleckého posudku P. a expertízneho ústavu PZ P., podľa ktorého
textilné gurtne boli poškodené predelením v nechránenej oblasti ôk, k čomu došlo v dôsledku trenia
nechránenej časti popruhu o predmet s ostrou hranou. Podľa ďalších záverov znalca k bočným posuvom

bremena a jeho zachyteniu došlo aj vplyvom nesprávneho uviazania v dvoch bodoch, pričom ak by
bolo uviazané v štyroch bodoch, kedy by bolo voči bočnému pohybu pri preprave viac chránené a
bočný pohyb by bol menej pravdepodobný. Ďalším dôvodom pádu bremena a zároveň vzniku úrazu bol
nesprávne zvolený spôsobom prepravy bremena, kde došlo k porušeniu základnej zásady bezpečnosti,
že nikto sa nesmie zdržiavať pod zaveseným bremenom. Za prepravu bremena je pritom zodpovedný

viazač tak, ako je zodpovedný aj za uviazanie bremena.

Predmetné zistenia znalca korešpondovali s výpoveďami ako obžalovaného a poškodeného aj svedkov
H. S., R. C., H. R., J. Q. a D. J. - robotníkov, ktorí potvrdili, že bremeno bolo uviazané v dvoch
bodoch a zároveň sa obžalovaný s poškodeným na plošine nachádzali pod zaveseným bremenom a

tak vykonávali jeho montáž.

Obžalovaný ku skutku, ktorý sa mu kládol obžalobou za vinu na svoju obranu uviedol, že v čase skutku
nebol držiteľom preukazu viazača bremien, nakoľko neabsolvoval žiadne školenie v Kendiciach v období
24.-27.1.2014. Ďalej uviedol, že viazal jednu stranu bremena, ktoré spadlo a nevie, kto uviazal jeho

druhú stranu. Bremeno pritom viazal tak, ako mu ukázali resp. ako to videl robiť iných pracovníkov a tak
boli viazané aj všetky bremená predtým. Ani majstri R. a W. im nepovedali, aby viazali inak. S montážnou
plošinou išiel pod bremeno H. Z. a nič by sa nestalo, keby nezačal dávať pokyny žeriavnikovi, bremeno
sa zaseklo, čo videl a aj povedal, no H. Z. zobral pajser, že to odľahčí, povedal žeriavnikovi, aby zdvihol
a v tom to prasklo a spadlo.

Ohľadne obžalovaným predneseným tvrdením, že nebol držiteľom viazačského preukazu, školenie
viazača bremien v P. v období januára 2014 neabsolvoval a aj keď podpis na zázname zo školenia je
jeho, niektoré listiny mu dávali podpisovať až po úraze, pričom on nečítal, čo podpisuje, súd vykonal
všetky dostupné dôkazy a zistil nasledovné: Z listinných dôkazov predložených svedkom Q. E. ako

aj z jeho výpovede vyplynulo, že obžalovaný mal absolvovať školenie viazača bremien v spol. R. J. v
období od 23.1.-27.1.2014 v P. spolu so svedkom C. R.. Podľa záznamov objednávateľom školenia bola
obchodná spoločnosť P. J. T. a C., s.r.o., U.. Svedok E. uviedol, že konkrétne predmetné školenie si
nepamätá, ale je v záznamoch, teda prebehlo. Na základe jeho absolvovania bol obžalovanému vydaný
viazačský preukaz, v ktorom došlo k pisárskej chybe v priezvisku obžalovaného, nakoľko bolo uvedené

A..SvedokC.R.,ktorýmalbyťpodľalistínúčastnýpredmetnéhoškoleniavypovedal,žeškolenieviazača
bremien v dňoch 23. až 27.1.2014 v Kendiciach nikdy neabsolvoval, ani spolu s obžalovaným. J.. C.
s.r.o., U. nepozná, za spol. P. stav pracovali. K záznamom o školení uviedol, že podpis pri jeho mene nie
je jeho. Súd nemal dôvod neveriť resp. akýmkoľvek spôsobom pochybovať o pravdivosti jeho výpovede
ako svedka, keďže nemal žiaden vzťah k obžalovanému ani akýkoľvek záujem na veci. V súlade s

jeho výpoveďou ako aj výpoveďou obžalovaného bola lustrácia v J. poisťovni, z ktorej bolo preukázané,
že obžalovaný v období, kedy školenie prebehlo bol zamestnancom obchodnej spoločnosti R., s.r.o.
T., a teda nebol zamestnancom ani jednej firmy objednávajúcej školenie. Zamestnancom P. stav, s.r.o.
sa obžalovaný stal až 1.4.2014. Na základe vykonaných dôkazov týkajúcich sa tejto skutkovej otázky
zostali dôvodné pochybnosti o tom, kedy bol viazačský preukaz resp. údaje o absolvovaní viazačského

kurzu obžalovaným vyhotovené a tieto pochybnosti nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných
dôkazov, napríklad už preto, že originály záznamov sa podľa výpovede svedka Q. E. stratili. Preto
súd vyhodnotil uvedenú skutkovú okolnosť v prospech obžalovaného, resp. podľa jeho tvrdenia, že v
žalovanom období nebol držiteľom viazačského oprávnenia.Ohľadne skutočnosti, na základe čoho obžalovaný R. A. uväzoval bremeno, keď nemal viazačské
oprávnenie z jeho výpovede vyplynulo, že stavbyvedúci určovali práce všeobecne, riadili postup práce.

Z výpovedí ostatných svedkov, ktorí vykonávali prácu robotníkov vyplynulo, že sa v jednotlivé dni robilo
tak ako predtým a nikto z riadiacich pracovníkov nezadeľoval prácu konkrétne každému robotníkovi, ale
medzi sebou sa dohodli, kto bude čo v daný deň robiť, pričom podľa potreby dochádzalo k vzájomnej
pomoci medzi nimi. Taktiež svedok O.. A. W. ako stavbyvedúci za spol. L. CS potvrdil, že dohliadal
na pracovný postup, ale nezadeľoval prácu konkrétnym robotníkom, ktorí sa aj často striedali. J. O..

D. R. bol taktiež stavbyvedúci pre nosnú časť konštrukcie a potvrdil, že prácu robotníkov riadili majstri
zo subdodávateľských firiem. Svedok H. R., ktorý bol koordinátorom prác za subdodávateľskú firmu
uviedol, že pracovníci boli školení a každý z nich vedel, na čo má oprávnenie. Z uvedeného jednoznačne
vyplynulo, že robotníci mali určený rámec práce, pričom pracovať mali samostatne a najmä podľa toho,
na čo majú oprávnenie.

Obžalovaný uviedol, že v konkrétny deň ho viazaním bremena poveril poškodený H. Z., ktorý uviedol,
že si nepamätá, aby dával bližšie pokyny, kto má čo robiť a v prácach pokračovali tak, ako deň predtým.
Podľa tvrdenia obžalovaného viazal bremeno na základe toho, ako mu ukázali iní pracovníci resp. ako
videlviazaťiných,atolennajednejstranestým,žedruhustranuviazalniektoiný.Ktotomalbyť,nevedel
uviesť. Ani doplňujúcim výsluchom robotníkov nebola táto skutočnosť objasnená, nakoľko svedkovia H.

Olearčin, D. J., J. Q., H. R., R. C. a H. S. vylúčili, aby viazali bremeno oni, zároveň títo svedkovia buď
nevideli, kto bremeno uväzoval, resp. videli pritom obžalovaného, no nepotvrdili, aby ho videli uväzovať
celé bremeno. Zároveň bola ich výsluchom preukázaná skutočnosť, že si navzájom vypomáhali, a to
navzájom medzi oboma stranami, ktoré sa montovali a to podľa potreby pri všetkých prácach, vrátane
uväzovania bremien.

Obžalovaný ako vyplynulo z vykonaného dokazovania nebol odborne spôsobilou osobou na uväzovanie
bremien, viazal tak, ako mu ukázali, resp. videl iných uväzovať. Napriek skutočnosti, že podľa
technologického postupu montáže a demontáže skruže Berd mali byť na bremene označené miesta
na uväzovanie, v danom prípade tak tomu nebolo. Zároveň práve poškodený H. Z. bol v tom čase

preukázateľne držiteľom platného viazačského preukazu a videl, akým spôsobom je bremeno uviazané,
mal možnosť zabrániť ďalšej manipulácii s takto uviazaným bremenom, no on ďalej pokračoval v
manipuláciisním,dokoncapotvrdil,žesámtakbremenáviazal.Zvýpovedeobžalovanéhoakoajsvedka
D. J. vyplynulo, že poškodený potom, čo s obžalovaným nastúpili do plošiny riadil ďalšiu prácu vrátane
toho, že s plošinou išiel pod zavesené bremeno, čo bolo ďalšou príčinou vzniku ťažkej ujmy na zdraví

v dôsledku tejto zakázanej manipulácie, resp. porušenia jednej zo základných zásad bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, keď sa pracovníci nesmú nachádzať pod zaveseným bremenom. Poškodený
komunikoval so žeriavnikom, ktorý bremeno na základe jeho pokynu pridvihol. Poškodený ohľadne
uvedených skutočností uviedol, že si nepamätá, kto ovládal plošinu, komunikoval so žeriavnikom, čo
sa ale javilo účelové tvrdenie, nakoľko napriek nepopierateľnému faktu, že nehoda spôsobila u neho

traumatický šok, dosť podrobne si pamätal iné okolnosti uvedeného dňa a práve ohľadne skutočností,
ktoré mal on vykonať si nepamätal (dokonca v rámci prípravného konania poprel aj okolnosť, že mal
platný viazačský preukaz, čo bolo následne vyvrátené). Poškodený uvádzal, že nevedeli o tom, že viažu
zle, nikto ich na to neupozornil, resp. ich nikto neupozornil, že nemajú byť pod zaveseným bremenom,
čo je však irelevantné tvrdenie, vzhľadom na to, že ako držiteľ platného viazačského preukazu bol

práve on osobou, ktorá mala tieto skutočnosti ovládať, bol povinný dodržiavať právne predpisy a boli
tiež školení, čo preukazovali záznamy zo školenia vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Z
výpovedíniektorýchsvedkovnapr.H.R.,O..W.,J.Q.aleajobžalovanéhovyplynulo,žemontážbremena
sa dala urobiť aj z boku, resp. tak, že by mali pod bremenom iba ruky a následne, už po jeho upevnení
na konštrukciu sa mohlo ísť s plošinou pod bremeno, ktoré už nebolo visiace na žeriave a vykonať

potrebné práce, čo zodpovedalo správnemu pracovnému postupu a aj v prípade pádu bremena, by
nedošlokublíženiunazdraví.Tusavšakprácevykonávalipreukázateľnenaúkorbezpečnostiaochrany
zdravia pri práci a v prospech čo najrýchlejšieho postupu práce. Ako ďalej vyplynulo z dokazovania
spoluzodpovedným s viazačom za spôsob prepravy bremena, je aj žeriavnik. V danom prípade pritom
bolo preukázané, že aj žeriavnikom D. E. došlo k porušeniu právnych predpisov týkajúcich sa jeho

práce, keďže sám potvrdil, že v rozpore s nimi pri premiestňovaní bremena nemali dohodnuté, kto mu
dá pokyny, nevedel, kto bol viazačom a riadil sa pokynmi viacerých zamestnancov.Vykonaným dokazovaním takto bolo preukázané porušenie celého radu príslušných predpisov ako aj
práce viacerých osôb, okrem obžalovaného aj žeriavnika aj samotného poškodeného H. Z., v dôsledku
čoho na samotný úraz, resp. ublíženie na zdraví nielen poškodeného ale aj obžalovaného malo vplyv

viacero faktorov, ktoré ovplyvnili priebeh skutku a príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného
a spôsobeným následkom bola takto prerušená. Teda okrem nesprávneho uviazania popruhov na
bremene, ktoré v rozpore s technologickým postupom montáže nemalo označené miesta pre bezpečné
uväzovanie, hoci malo mať, pristúpila ďalšia závažná skutočnosť, a to že plošina s obžalovaným a
poškodeným sa nachádzala pod bremenom, za čo bol zodpovedný poškodený, ktorý zároveň bol

držiteľom viazačského oprávnenia a musela mu byť zrejmá už nesprávna manipulácia s bremenom a
následne sám porušil ďalšie základné zásady bezpečnosti práce v dôsledku čoho došlo k vzniku úrazu.

Pri zavinení z nedbanlivosti tak ako sa to kládlo za vinu obžalovanému je nutné, aby si obžalovaný aspoň
mal a mohol predstaviť, že sa príčinný vzťah medzi jeho konaním a trestnoprávnym následkom môže
určitým spôsobom rozvinúť. Obžalovaný vzhľadom na svoje osobné pomery nemal a nemohol vedieť,

že svojim konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom,
keďže nebol odborne spôsobilou osobou a nemohol predvídať, že dôjde k ďalším porušeniam právnych
predpisov a konaniu iných osôb, ktoré bez jeho zavinenia pristúpili a s poukazom na vysokú mieru
spoluzavinenia najmä poškodeného mali vplyv na priebeh skutku a v konečnom dôsledku viedli k vzniku
následku, teda ublíženiu na zdraví. Pre obžalovaného takto nepredvídateľný príčinný priebeh nemôže

byť obsiahnutý v jeho zavinení a nemôže takto zodpovedať za následok, ktorý za takých okolností
nastane.

Na základe zistenia, že konanie obžalovaného nebolo kryté jeho zavinením ani vo forme nedbanlivostnej
súd rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku, pretože

nebolo dokázané, že skutok je trestným činom.

Poškodené strany, ktoré sa včas pripojili s nárokom na náhradu škody v trestnom konaní súd odkázal
na civilný proces, čo je obligatórne rozhodnutie pri vyhlásení oslobodzujúce rozsudku podľa § 288 ods.
3 Tr. poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do

doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.