Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/475/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813208433
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7813208433.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o. , Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanej H. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.
XX, XXX XX Y., o zaplatenie 1. 770,47 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o zaplatenie istiny vo výške 11,- Eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.648,07 Eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania 9
% vo výške 696,21 Eur, ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.648,07 Eur od 17.12. 2013

do zaplatenia, to všetko v splátkach po 50,- Eur mesačne splatných do konca toho - ktorého mesiaca,
pod stratou výhody splátok.

III. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu
1.770,47 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 03. 08. 2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania. V návrhu uviedol, že dňa 27. 06. 2007 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej žaloba poskytol žalovanej úver vo výške 1 493,73
Eur. Poskytnutý úver sa zaviazala splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 82,98 Eur,
v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Na základe žiadosti
žalovanej sa žalobca so žalovanou dohodli na odklade splátok č. 11, 12, 13 pôžičky a tieto sa žalovaná
zaviazala splatiť ako splátky č. 37, 38, 39. Neskôr požiadala žalovaná o ďalší odklad splátok a preto
uzavrel žalobca so žalovanou dodatok k zmluve, v ktorom sa dohodli na odklade splatnosti splátok č.
17, 18. Za odklad splatnosti splátok sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu vo výške

165,97 Eur. Uvedené splátky sa žalovaná zaviazala splatiť ako tzv. odložené splátky (vrátane zmluvnej
odmeny) č. 40, 41, 42, 43 v zmysle nového splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu tejto zmluvy a je
jej neoddeliteľnou súčasťou. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke
č. 2, do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti
úveru napokon zaplatila len sumu 1.358,77 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s
úhradou splátky č. 16 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške

1.794,47 Eur dňa 03. 08. 2009. Túto sumu uhradila len čiastočne vo výške 24,- Eur. V súlade s § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka si žalobca uplatňuje úrok z omeškania vo výške podľa nar. vl. č. 87/1995
Z.z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania.2. Súd 1. inštancie rozsudkom č.k. 4C/475/2013 - 40 zo dňa 19.11. 2013 rozhodol tak, že zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi 111,40 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 03.08. 2009 do
zaplatenia v mesačných splátkach po 20,- Eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. Tento rozsudok bol napadnutý v časti zamietajúceho výroku odvolaním zo strany žalobcu.

4. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1Co/147/2014 - 78 zo dňa 29.04. 2015 zrušil rozsudok
v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a to z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia

súdu 1. inštancie v časti neprijateľnosti podmienok v zmluve o revolvingovom úvere vo vzťahu k RPMN
(70,86%) a zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru v sume 1.493,73 Eur.

5. Žalobca po zrušení veci vo svojom podaní zo dňa 07.01. 2016 uviedol, že trvá na podanej žalobe
v celom rozsahu a navrhuje, aby súd žalobe vyhovel. Zobral návrh späť a navrhol o danej časti návrhu
konanie zastaviť. Späťvzatie návrhu v uvedenej časti odôvodnil tým, že po podaní žaloby zo dňa 25.07.

2013 eviduje zo strany žalovanej nasledovné úhrady : dňa 11.11. 2013 vo výške 10,- Eur a dňa 17.12.
2013 vo výške 1,- Eur. Pre určitosť a zrozumiteľnosť žalobcom uplatňovaného zákonného nároku za
príslušenstvo uviedol po zohľadnení platieb nasledovný rozpis úroku z omeškania : (úrok z omeškania
vo výške 9 % p.a) - zo sumy 1770,47 Eur od 03.08. 2009 do 10.11. 2013 suma 1.770,47 Eur - 681,02
Eur, zo sumy 1.760,47 Eur od 11.11. 2013 do 16.12. 2013 - 1760,47 Eur od 11.11. 2013 do 16.12.

2013 - 15,19 Eur. Takto vyčíslený úrok z omeškania predstavuje spolu 692,21 Eur. Popri vyčíslenom
úroku z omeškania si uplatňuje nárok na zaplatenie 9 % úroku z omeškania z dlžnej sumy 1.759,47
Eur od 17.12. 2013 do zaplatenia.

6. Žalovaná dňa 19.01. 2016 vo svojej výpovedi uviedla, že je stále nezamestnaná, výška dávky v

hmotnej núdzi činí aktuálne 15,70 Eur, o čom predložila doklady z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Rožňave. Minulý rok jej zomrel otec a následne aj brat, nemá žiadnu pomoc, nevie, na koho sa obrátiť.
Polroka bola zamestnaná na dohodu u p. Evy V. - Penzión Šafran, na 32 hodín mesačne, dostávala na
1 hodinu 2,- Eur. Tento vzťah bol ukončený dňa 31.12. 2015. Býva pri mame na ul. W. XX B. Y., ktorá
je dôchodkyňa a má 75 rokov. Na chode domácnosti sa nepodieľa, pretože nemá z čoho prispievať.

Splácala ešte jeden záväzok spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., teda už súdnemu exekútorovi JUDr.
Rudolfovi Krutému, zrážkou zo sumy jej vyplácanej p. V. vo výške 20,- Eur.

7. Žalovaná na pojednávaní dňa 13.10. 2016 predložila súdu exekučný príkaz oprávneného PRO
CIVITAS s.r.o. Bratislava o vymoženie 1.426,46 Eur na základe exekučného titulu a to rozhodcovského

rozsudku č. IDB12100032 zo dňa 14.10. 2011 vedený JUDr. Ing. Štefanom Vargom, súdnym exekútorom
pod č. EX 300/12. Tvrdila a to po nahliadnutí do úverovej zmluvy na čl. 8, že iný úver nemala a v tejto
exekúcii sa vymáha plnenie zo zmluvy, ktorá je založená v súdnom spise 4C/475/2013.

8. Žalovaná na pojednávaní dňa 31.07. 2017 vo svojej výpovedi uviedla, že naďalej nesúhlasí s tým,

aby súd rozhodol aj o zvyšnej časti nároku žalobcu, pretože je nehorázne, aby ona takú sumu ešte
zaplatila oproti tomu, v akej výške dostala úver. Po tom, ako súd rozhodol, mala snahu tú sumu zaplatiť
v splátkach, ovšem žalobca od nej nechcel zobrať peniaze z dôvodu, že počká na rozhodnutie súdu.
Nemá ani možnosť z čoho túto sumu zaplatiť.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 14.06. 2017 uviedol, že sa naďalej pridržiava obsahu jeho
vyjadrení a žiadal, aby súd rozhodol aj o zvyšku nároku. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že iný úver
u žalobcu nemala, toto nekorešponduje so skutočným stavom. V prílohe za účelom preukázania tejto
skutočnosti predložil zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, uzatvorenú s odstupom
jedného roka po uzatvorení zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania.

10.Napojednávanídňa02.11.2017žalovanáuviedla,ženezačalaešteplatiťžalobcovidlh,oktoromsúd
rozhodol rozsudkom v časti vyhovujúceho výroku, pretože jej povedali od žalobcu, že s tým nesúhlasia,
že chcú celú sumu. Trvala na tom, aby súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, teda aby rozhodol tak,
ako už rozhodol. Toto považovala za správne z dôvodu, ako to už uvádzala.

11. Súd 1. inštancie rozsudkom č.k. 4C/475/2013 - 122 zo dňa 02.11. 2017 rozhodol tak, že žalobu
zamietol a žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.12. Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie v ktorom uviedol, že napadnutým rozsudkom súd
prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom
úvere číslo XXXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o

spotrebiteľských úveroch, pretože zmluva neobsahuje rozčlenenie mesačnej splátky podľa § 9 ods. 2
písm. k/ uvedeného zákona. Závery súdu sú podľa žalobcu v rozpore so zákonom, pretože ani § 9
ods. 2 písm. k/ a ani § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere neexistovali a neplatili. Zmluva o revolvingovom úvere
číslo XXXXXXXXXX bola uzavretá dňa 27.06. 2007. Zákon č. 129/2010 Z.z. nadobudol účinnosť

11.06. 2010, čiže na zmluvu uzavretú medzi sporovými stranami sa nevzťahuje. Súd podľa uvedeného
zákona nemohol postupovať, nemohol posudzovať skutkové okolnosti a ani prijať žiadne právne závery.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009 Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie
subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá sa v
hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce

aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne
vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Ak by súd prvej inštancie postupoval podľa
príslušného zákona, potom by objektívne nemohol dospieť k záveru o bezúročnosti úveru, pretože zákon
č. 258/2001 Z.z. výslovne stanovil, že pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a/ poskytnutý spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Poznamenal tiež,
rozpisovanie mesačnej splátky nikdy zákon nevyžadoval a ani nevyžaduje. To platí aj pre zákon č.
129/2010 Z.z. v súvislosti s ktorým splnomocnenia zástupca vlády SE v konaní pred Súdnym dvorom
EÚ sp. zn. C-42/15 vyhlásil, že takéto rozpisovanie slovenská právne úprava nevyžaduje. Poukázal na
to, že záver Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého uvádzanie „výšky, počtu a termínov

splatnosti splátok“ neznamená ich rozčlenenie na časť istinu, časť úrok a časť iné poplatky prevzala
napríklad aj Národná banka Slovenska: Nie je možné v rámci tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, čo fakticky predstavuje požiadavku na rozpis splátok
po častiach ( t.j. istina - úrok - poplatky). Pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9
ods. 2 písm. l/ hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, bude NBS pri

vybavovaní podaní spotrebiteľov, výkone dohľadu a vedení prvostupňových konaní uplatňovať výklad,
v zmysle ktorého sa týmto neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej
položke ( t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá
zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Považoval za paradox, aby názor Súdneho dvora EÚ vyslovený v
uvedenom rozhodnutí niektoré ústavné orgány akceptovali a iné rozhodovali tak, ako by ani vyslovený

nebol. Takýto prístup je popretím princípov právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovaní kompetentných
orgánov. Odvolanie proti výroku o náhrade trov odôvodnil tým, že ide o závislý výrok od výroku vo veci
samej, proti ktorému smeruje toto odvolanie.

13. Krajský súd v Košiciach uznesením 1Co/99/2018 - 142 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie po vrátení
veci bude na daný úverový vzťah aplikovať zák.č. 258/2001 Z.z. účinný v čase uzavretia zmluvného
vzťahu medzi stranami sporu. Pokiaľ ide o názor súdu prvej inštancie, že v danom úvere nie sú uvedené
jednotlivé zložky splátky (§ 4 ods. 2 písm. a/ zák.č. 258/2001 Z.z.) odvolací súd mal za to, že nie je
potrebné, aby zmluva obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétne vnútorná skladba tej ktorej

anuitnej splátky ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.04. 2018 sp.zn. 3Cdo
56/2018).

14. Na pojednávaní dňa 21.05. 2019 žalovaná uviedla, že nemá návrhy na dokazovanie. Nárok žalobcu
uznáva, no môže ho zaplatiť v splátkach po 30,- Eur mesačne. Ďalej uviedla, že je zamestnaná u Celtex

Hygiene s.r.o., kde má príjem 430,- Eur. Žije sama a nemá vyživovacie povinnosti. Prechodne býva v Y.,
za bývanie platí 112,- Eur mesačne. Spláca ešte úver, ktorý je už v exekúcii u JUDr. Krutého, exekúcia
sa vedie na tri úvery, spolu jej sťahujú zo mzdy 160,- Eur, čiže 160,- Eur jej sťahuje zamestnávateľ zo
430,- Eur. Zostáva jej 170,- Eur. Ďalšie splátky resp. mesačné splátky nemá. Môže splácať dlh po 50,-
Eur mesačne, viac nie.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.648,07 Eur,
vyčíslený ročný úrok z omeškania 9 % vo výške 696,21 Eur, ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo
sumy 1.648,07 Eur od 17.12. 2013 do zaplatenia, to všetko v splátkach po 50,- Eur mesačne splatnýchdo konca toho - ktorého mesiaca, pod stratou výhody splátok a súd konanie o zaplatenie istiny vo výške
11,- Eur zastavil.

16. Súd posúdil nárok žalobcu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia predmetnej zmluvy a tiež zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

17. Podľa § 11 ods. 1/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak

a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1/,
b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/,
c/ zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1/ alebo
d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

18. Zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, riadiacou sa okrem ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch aj príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, aj keď tento v čase jej
uzavretia (27.06. 2007) za spotrebiteľské zmluvy považoval len kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo, alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55 OZ, ak zmluvnými stranami

sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Charakter predmetnej zmluvy totiž
nemožno posudzovať len podľa predpisov právneho poriadku SR, ale aj podľa práva EÚ, pretože v čase
uzavretia predmetnej zmluvy bola SR členským štátom EÚ. Z tohto členstva jej okrem iného vznikla
povinnosť rešpektovať všetky právne akty, prijaté orgánmi, riadenými zmluvou o založení Európskych

spoločenstiev a Zmluvou o EÚ, ako aj tie, ktoré boli prijaté pred dňom vstupu SR do EÚ. Takýmto
právnym aktom je aj smernica Rady európskej únie č. 93/13/EAS z 05.04. 1993 o nekalých podmienkach
spotrebiteľských zmluvách. Pri výklade tejto smernice Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach
konštatoval, že v rozpore s cieľmi smernice, ak vnútroštátna právna úprava bráni plné uplatnenie práv
spotrebiteľa(viďnapr.vrozsudkuvovecisp.zn.C/473/00Cofidis),zároveňpodľasmerniceradyč. 93/13

EHS súd členského štátu, ako vnútroštátny súd ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je
spotrebiteľskou, aj napriek tomu, že je pomenovaná inak, alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa
iného právneho predpisu napr. Obchodného zákonníka.

19. V prejednávanej veci nie je sporné, že žalobca je dodávateľom služby - poskytovanie úverov - čo

vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri. Žalovaná pri uzatváraní Zmluvy
o revolvingovom úvere vystupovala ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva,
že konala s cieľom smerujúcim (vzťahujúcim sa) k jej obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (viď čl. 2
písm. a/, písm. b/ Smernice rady č. 93/13/EHS). Zmluva bola predtlačená na vopred pripravovanom
formulári, ktorý žalobca bežne používal v rámci svojej obchodnej činnosti. Je teda nepochybné, že

právnyvzťahmedzižalobcomažalovanoujevzťahomspotrebiteľským,apretojenaňpotrebnéaplikovať
ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, teda Smernicu rady č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

20. Podľa § 232 ods. 1/,2/,3/ CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho

povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím
lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

21. Žalovaná uznala nárok žalobcu, žiadala však, aby jej súd umožnil zaplatiť dlžnú sumu v splátkach,
vzhľadom na jej osobné a majetkové pomery.

22. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

23. Podľa § 145 ods. 2/, CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

24. Žalobca zobral žalobu späť v časti zaplatenia 11,- Eur, súd konanie v tejto časti zastavil.25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p., v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol žalobca v konaní úspešný, súd mu priznal

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

26. V zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučny poriadok).