Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/347/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314202366
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5314202366.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne:
K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, N. A., právne zastúpená JUDr. Marekom Belkom, advokátom
so sídlom H. K. XXXX, H., proti žalovanému: Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. R. XXXX/X, K.,
Česká republika, právne zastúpený spoločnosťou STEHURA & partners, s.r.o., so sídlom Fraňa Kráľa

2080, Čadca, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Česká podnikateľská pojišťovna a.s.
Vienna Insurance Group, IČO: 63998 530, so sídlom Pobřežní 665/23, Praha, Česká republika, právne
zastúpeného JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom M. XX, A., o náhradu škody a sťaženia
spoločenského uplatnenia, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k.
7C/31/2014-144 zo dňa 13.septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e vo výroku (III.) o trovách konania strán sporu a vo výroku

(IV.) o poplatkovej povinnosti žalovaného a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo zvyšnej časti.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (jeho výrokom I.) okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni

sumu 4.554,27 eur titulom odškodnenia za bolesť a čiastku 15.198,77 eur titulom odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Vychádzal z toho, že žalobkyňa
si po čiastočných späťvzatiach žaloby uplatnila nárok na zaplatenie 15.856,95 € ako bolestného a
15.198,77 € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Poisťovňa vyplatila žalobkyni doposiaľ sumu
14.561,25 € titulom bolestného, ktoré bolo krátené o 25 % z dôvodu spoluzavinenia žalobkyne. Okrem
toho spoločnosť VOTUM centrum odškodnenia, s. r. o. vyplatila žalobkyni sumu 11.588,11 € ako

náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré bolo taktiež krátené o 25 % z dôvodu spoluzavinenia
žalobkyne. Žalovaný v konaní vedenom na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. M8/2013 uzavrel so
žalobkyňou Dohodu o zmieri dňa 19. 2. 2013 a vyhlásil, že spáchal skutok, pre ktorý je trestne stíhaný
(prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona).
2.Následne súd prvej inštancie konštatoval nespornosť zistenia, že dňa 10.7.2012 utrpela žalobkyňa
v dôsledku dopravnej nehody zavinenej žalovaným viaceré zranenia a súčasne splnenie podmienok

objektívnej zodpovednosti žalovaného ako prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorého prevádzkou
bola spôsobená škoda podľa § 427 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka, čím je daná pasívna,
vecná legitimácia žalovaného. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že škoda na
zdraví bola žalobkyni spôsobená aj jej spoluzavinením, preto v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka
znáša škodu pomerne. Z oznámenia škodovej udalosti totiž vyplýva, že žalobkyňa uviedla, že v
čase dopravnej nehody nemala upevnenú prilbu a žalobkyňa nepredložila žiaden iný dôkaz, ktorý

by preukazoval, že v čase dopravnej nehody mala na hlave cyklistickú prilbu. Vzhľadom na závery
znaleckého posudku, v zmysle ktorých najzávažnejšie poranenia hlavy by vznikli aj v prípade, že byžalobkyňa v čase dopravnej nehody mala na hlave cyklistickú prilbu a len ostatné menšie poranenia
hlavy mohli vzniknúť neprítomnosťou cyklistickej prilby, čiastkovo uzavrel, že zníženie náhrady za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia o 25 % je neprimerané a nadhodnotené, pričom za dostatočné

považoval zníženie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku spoluzavinenia
poškodenej na vzniku škody z dôvodu, že v čase dopravnej nehody nemala na hlave cyklistickú prilbu,
o 5 %.

3.Žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu škody titulom bolestného v celkovej výške 15.856,95 €

vychádzal z lekárskeho posudku MUDr. Mariána Fedora, v ktorom bolo bolestné ohodnotené na 1290
bodov. Vzhľadom na námietky žalovaného a intervenienta k znaleckému posudku, resp. lekárskym
posudkom, predloženým žalobkyňou spolu so žalobou, nariadil súd znalecké dokazovanie znalcom
(MUDr. Orlovský) z príslušného odboru, ktorý vypracoval znalecký posudok, s ktorého obsahom
žalobkyňa súhlasila. Žalovaný a intervenient sa napriek výzve súdu k znaleckému posudku v súdom
určenej lehote nevyjadrili, až v záverečnom prednese na pojednávaní namietali, že znalec v rozpore

so zákonom navyšoval bodové ohodnotenie, preto by súd na toto navýšenie zo strany znalca nemal
prihliadnuť. Znalec v posudku ohodnotil bolesť, ktorú pri dopravnej nehode utrpela žalobkyňa, na 1115
bodov. Zároveň však s poukazom na § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. zvýšil bodové ohodnotenie
o polovicu z dôvodu bolestivej liečby, a to pri položkách 160, 226 a 83, celková suma odškodnenia za
bolesť po navýšení je podľa znaleckého posudku 1280 bodov, čo vo finančom vyjadrení predstavuje

sumu 20.121,60 €. Z tejto sumy odpočítal súd 5 % spoluvinu žalobkyne (1.006,08 €) a doposiaľ
poskytnuté plnenie poisťovňou 14.561,25 €, na základe čoho priznal odškodnenie za bolesť v sume
4.554,27 €. Súd pri rozhodovaní napriek námietkam žalovaného bral do úvahy zvýšenie bodového
ohodnotenia poškodenia zdravia uskutočnené znalcom, nakoľko takéto zvýšenie bodového ohodnotenia
je plne v súlade s § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. Zo znaleckého posudku vyplýva, že poškodenie

na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia, preto sú dané dôvody na zvýšenie bodového
ohodnotenia poškodenia zdravia uskutočnené znalcom.
4.Súd prvej inštancie dodal, že hoci si žalobkyňa uplatnila zvýšenie náhrady za bolesť o 50 %, v zmysle
zákona č. 437/2004 Z. z. nie je možné náhradu za bolesť zvýšiť. Zvýšenie náhrady je možné len pri
sťažení spoločenského uplatnenia.

5.Vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia okresný súd vymedzil, že sa odškodňuje vtedy, ak má
ujma na zdraví poškodeného preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na jeho životné
úkony, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na naplnení jeho spoločenských
úloh. Zo znaleckého posudku MUDr. Orlovského vyplýva, že odškodnenie za sťaženie spoločenského

uplatnenia je ohodnotené na 1070 bodov, pričom v danom prípade znalec navýšil odškodnenie v položke
253 o 100 % a celková suma bodov za odškodnenie za SSÚ je 2070 bodov. Zároveň uviedol, že toto
navýšenie považuje za definitívne a nevidí dôvod na nejaké ďalšie navyšovanie. V prípade zvýšenia
sťaženiaspoločenskéhouplatneniapodľa§10ods.4zákonač.437/2004Z.z.,môžebodovéhodnotenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom

na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo
veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. Podľa okresného súdu je znalcom uskutočnené zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia plne v súlade s relevantnou právnou úpravou a preto z neho
vychádzal. Sťaženie spoločenského uplatnenia vyčíslené počtom bodov 2070 v peňažnom vyjadrení
predstavuje sumu 32.540,40 €. Z tejto sumy bolo potrebné odpočítať 5 % spoluvinu žalobkyne (1.627,02

€) a poskytnuté plnenie spoločnosťou VOTUM centrum odškodnenia (11.588,11 €), výsledná čiastka tak
tvorí 20.825,27 €. Nakoľko si však žalobkyňa uplatnila z titulu náhrady škody za sťaženie spoločenského
uplatnenialensumu15.198,77€,priznaljejsúdtútočiastku.Sohľadomnato,žezoznaleckéhoposudku
vyplýva, že znalec nevidí dôvod na nejaké ďalšie navyšovanie, žalobkyňa nepreukázala, že by išlo o
prípad hodný osobitného zreteľa, a zároveň s prihliadnutím na to, že žalobkyňa si uplatnila náhradu

za sťaženie spoločenského uplatnenia len v sume 15.198,77 €, okresný súd náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia nezvýšil v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.

6.O trovách konania medzi stranami sporu rozhodol (výrok III.) súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2
CSP, tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal za to, žalobkyňa a žalovaný

mali v spore len čiastočný úspech.

7.Samostatným výrokom tiež okresný súd upravil (výrok V.) povinnosť žalovaného uhradiť znalcovi sumu
37,84 eur titulom priznaného znalečného (537,84 eur), ktoré prevyšovali preddavok (500 eur) zložený naznalecké dokazovanie. Uviedol, že znalecké dokazovanie bolo nariadené na jeho návrh a u žalobkyne
sú dané predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko nie je zárobkovo činná.

8.Napokon, z dôvodu zákonného oslobodenia žalobkyne od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i)
zákona č. 71/1992 Zb.), a s poukazom na čiastočné vyhovenie žalobe (o zaplatenie 19.753,04 €), uložil
súd prvej inštancie (výrok IV.) žalovanému v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. povinnosť zaplatiť
súdny poplatok podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov.

9.Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o trovách konania a súdnom poplatku (výroky III. a IV.) podal
odvolanie žalovaný a domáhal sa ich zmeny tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť mu trovy konania
v rozsahu 90%, spolu so súdnym poplatkom. V súvislosti s trovami konania odvolateľ nesúhlasil so
záverom okresného súdu, že žalobkyňa mala vo veci čiastočný úspech. Pôvodne sa totiž žalobkyňa
domáhala náhrady škody vo výške 613.217,55 eur, a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia
sumu 897.360,48 eur. Rozsudok jej priznal sumu 4.554,27 eur ako odškodnenie za bolesť a sumu

15.198,77eurakoodškodneniezasťaženiespoločenskéhouplatnenia.Celkovosatedadomáhalasumy
1.510.578,03 eur a súdom jej bola priznaná suma 19.753,04 eur. V konečnom dôsledku teda predstavuje
jej úspešnosť 1% z pôvodne žalovanej sumy, preto nie je možné hovoriť o úspešnosti žaloby, dokonca
ani o čiastočnom úspechu.
10.Rovnako odvolateľ nesúhlasil s poplatkovou povinnosťou a s ohľadom na konštatovaný pomer

úspechu žiadal, aby bol zbavený povinnosti uhradiť súdny poplatok v plnej výške.

11.Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

12.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná

strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnuté výroky) a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie
v odvolaním dotknutej časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil
(§ 391 ods. 1 CSP) na ďalšie konanie.

13.Z časti obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku týkajúcej sa úpravy trov sporových strán (bod
25) nie je zrejmý konkrétny/presný pomer úspechu sporových strán, ktorý (údaj/pomer) viedol okresný
súd k záveru o aplikovateľnosti § 255 ods. 2 CSP. Zároveň z obsahu uvedeného bodu nevyplýva ani to,
že by okresný súd pristúpil k aplikácii § 257 CSP. Nadväzne možno uzavrieť, že bez explicitnej číselnej

špecifikácie ne/úspechu jednotlivých sporových strán je záver o nevyhnutnosti pomerného rozdelenia -
majúceho zodpovedať práve pomeru úspechu sporových strán, ktorý (pomer) však vymedzený nebol -
predčasný a nepreskúmateľný. Náležité vyriešenie náhrady trov konania pritom nepochybne tiež spadá
pod právo na (riadne) odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na spravodlivý
súdny proces, resp. ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Absencia preskúmateľnej úvahy

v tomto smere je preto dôvodom zrušenia rozhodnutia v dotknutej časti.

14.V ďalšom postupe preto okresný súd opätovne posúdi otázku náhrady trov konania, v rámci čoho
vyhodnotí aj postup žalobkyne pri čiastkových späťvzatiach žaloby (z pohľadu nároku na náhradu trov
konania) a zodpovie odvolaciu argumentáciu žalovaného (bod 9 tohto odôvodnenia) o rozsahu jeho

úspechu v spore a to aj vo vzťahu k poplatkovej povinnosti odvíjajúcej sa od výsledku konania.

15.Nad bezprostredne nevyhnutný rámec odvolací súd poukazuje na závery aplikačnej praxe vo
vzťahu k niektorým nárokom, medzi ktoré patria aj nároky, ktorých výška je závislá od znaleckého
posudku, kedy sa žalobca nepovažuje za procesne neúspešného, ak mu bola priznaná aspoň časť

žalobou uplatneného nároku. Inými slovami, nie je pri stanovení miery úspechu dôvodné vychádzať
z porovnania žalobcom požadovaného petitu s petitom súdom vysloveným, nakoľko sa nepovažuje
za zodpovedajúce požiadavke spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany subjektívnych práv,
aby bol žalobca nútený požadovať (radšej) nižšiu náhradu škody (keďže ju fakticky iba „odhaduje“) s
cieľom vyhnúť sa riziku platenia trov súdneho konania (pozri napr. Števček, M. a kol., Civilný sporový

poriadok. Komentár.C.H.Beck, 2016, str. 926 a nasl.). Priznanie aspoň časti žalobou uplatneného nároku
predstavuje/znamená kvalifikovaný/plný procesný úspech žalobcu v takomto „druhu“ konania, pričom
„ochranou“ protistrany pred prípadným nadhodnotením nároku je priznávanie náhrady trov konania len
z prisúdenej sumy - aplikovateľné i cez aktuálne znenie § 255 CSP interpretáciou pojmu úspech vo veci.Či opísané úvahy prípadne zodpovedajú skutkovým a právnym okolnostiam súdenej veci, je predmetom
ďalšieho posúdenia súdom prvej inštancie.

16.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.