Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/186/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114207963
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8114207963.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcov: 1./ U. U., E.. G., O.. XX.XX.XXXX, V.
XXX XX K. XX, 2./ Z. Z., E.. G., O.. XX.XX.XXXX, V. X. U. XX, XXX XX Š., 3./ R. G., O.. XX.XX.XXXX,
V. Š. XXXX/X, XXX XX P., všetci žalobcovia právne zastúpení: Mgr. Oto Saloky, advokát so sídlom
Hlavná 94, 080 01 Prešov, proti žalovanému: PIGSERVICE, s.r.o., so sídlom 082 53 Petrovany 474,
IČO: 36 470 929, právne zastúpený: JUDr. Marek Sahuľ, advokát so sídlom Hlavná 111, 080 01 Prešov,
o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
14C/111/2014 - 267 zo dňa 21. 09. 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III, VII. a XI.

II. Zrušuje rozsudok vo výrokoch IV., VIII. a XII. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. zastavuje konanie v časti o nároku žalobkyne v 1. rade zaplatenie sumy 142,56 EUR a 5,5 % - tného

ročného úroku z omeškania zo sumy 71,28 EUR od 03.05.2014 do zaplatenia,
II. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 235,03 EUR a 5,25 % - tný ročný úrok z
omeškania zo sumy 117,51 EUR od 03.05.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku,
III. v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne v 1. rade voči žalovanému zamieta,
IV. žalobkyňa v 1. rade nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania
nepriznáva,

V. zastavuje konanie v časti o nároku žalobkyne v 2. rade zaplatenie sumy 142,56 EUR a 5,5 % - tného
ročného úroku z omeškania zo sumy 71,28 EUR od 03.05.2014 do zaplatenia,
VI. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 235,03 EUR a 5,25 % - tný ročný úrok z
omeškania zo sumy 117,51 EUR od 03.05.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku,
VII. v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne v 2. rade voči žalovanému z a m i e t a,
VIII. žalobkyňa v 2. rade nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania

nepriznáva,
IX. zastavuje konanie v časti o nároku žalobcu v 3. rade zaplatenie sumy 142,56 EUR a 5,5 % - tného
ročného úroku z omeškania zo sumy 71,28 EUR od 03.05.2014 do zaplatenia,X. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 3. rade sumu 235,03 EUR a 5,25 % - tný ročný úrok z
omeškania zo sumy 117,51 EUR od 03.05.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku,

XI. v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu v 3. rade voči žalovanému zamieta,
XII. priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v 3. rade v rozsahu 80 % s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“

2. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný užíva pozemky vo
vlastníctve žalobcov s tým, že má na nich postavené stavby. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
okrem iného uviedol, že v prejednávanej veci nemal za sporné, že žalovaný užíva časť parcely KNC č.
XXX/XX, KNC č. XXX/XX, KNC č. XXX/XX, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov v rozsahu X.XXX m2, pričom
ide o identickú vec riešenú v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 14C/277/2008.
Vuvedenejvecisúdvykonaldokazovanieobhliadkounamiestesamom,tedajemuzrejméakojebudova

vo vlastníctve žalovaného situovaná a ako je oplotený celý areál bývalého P. Y. P.. V rámci konania
14C/277/2008 súd rozhodol rozsudkom zo dňa 25.10.2017, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 06.03.2018. V tejto veci 14C/277/2008 súd priznal bezdôvodné obohatenie
reprezentované trhovým nájomným za obdobie rokov 2006 až 2008, a to vo výške 0,192 EUR za m2,
pričom posudok v tejto veci vypracoval C.. M. L.. V predmetnom konaní žalobcovia súdu predložili

znalecký posudok C.. D. č. XXX/XXXX, ktorý bol vypracovaný v konaní vedenom pred Okresným súdom
Prešov pod sp. zn. 8C/196/2011 pre účely určenia hodnoty vecného bremena, týkajúceho sa parciel,
ktoré sa nachádzajú taktiež v areáli pôvodného P., pričom v rámci tohto posudku je taktiež položka
označená ako „rekapitulácia nájmu“, v rámci ktorej je uvedený nájom za rok vo výške 1,412 EUR za m2.
Žalovaný predložil súdu posudok N. č. X/XXXX vypracovaný v konaní 12C/134/2010 Okresného súdu

Prešov, ktorého úlohou bolo určiť výšku nájomného k parcelám, ktoré sa nachádzajú v areáli bývalého
P. Y. (ďalej aj „PD“) P.. Z tohto posudku (čl. 227 spisu) je zrejmé, že nájomné za rok 2012 predstavovalo
sumu 0,149 EUR za m2 a za rok 2013 0,144 EUR za m2.

3. V súvislosti s výškou nájomného súd skonštatoval, že žalovaný v konaní predložil znalecký posudok

č. X/XXXX N. vypracovaný v konaní 12C/134/2010 Okresného súdu Prešov, ktorý určoval výšku
nájomného k pozemkom v areáli bývalého PD P., pričom z prehľadu vývoja nájomného za obdobie
rokov 2008 až 2013 (čl. 227 spisu) vyplýva, že výška nájmu jednoznačne klesala, a teda že nájomné
vo výške 0,149 EUR za m2 za rok 2012, resp. nájomné za rok 2013 vo výške 0,144 EUR za m2
predstavuje nepochybne trhové nájomné, ktorého výšku je potrebné použiť pre účely tohto konania.

Pokiaľ žalobcovia poukazovali na použitie znaleckého posudku C.. D., tento bol vypracovaný pre účely
určenia hodnoty vecného bremena, a preto súd mal za to, že ho nie je možné použiť pre predmetné
konanie, navyše znalecký posudok C., ako aj znalca C.. L., ktorý bol použitý v konaní vedenom pred
Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 14C/277/2008, tieto dôkazy jednoznačne z hľadiska určenej výšky
korešpondujú a zohľadňujú všetky špecifiká užívaných parciel. Pretože neboli navrhované žiadne ďalšie

návrhy na doplnenie dokazovania, súd vychádzal z dôkazu - znaleckého posudku N., ktorá znalecká
organizácia je v rámci SR najkompetentnejším orgánom pre vypracovanie znaleckého posudku pre
účely tohto konania. Teda pri stanovení výšky nájmu súd vychádzal z citovaného posudku N. Žalovaný
užíva, resp. obmedzuje žalobcov v užívaní ich pozemkov bez akéhokoľvek právneho dôvodu, čím sa na
úkor žalobcov bezdôvodne obohacuje a preto súd priznal každému zo žalobcov po 235,03 EUR, titulom

bezdôvodného obohatenia, taktiež zákonný úrok z omeškania a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
ako nedôvodnú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 257 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku v zamietavých výrokoch a výrokoch o náhrade trov konania podali včas
odvolanie žalobcovia. Namietali, že súd prvej inštancie svoje závery o výške bezdôvodného obohatenia

zodpovedajúceho primeranému nájmu založil len na záveroch znaleckého posudku C. č. X/XXXX
vypracovanéhovkonaníOkresnéhosúduPrešovsp.zn.12C/134/2010,predmetomktoréhokonaniaboli
iné nehnuteľnosti, hoci polohou blízko sporným nehnuteľnostiam žalobcov. Napriek tomu, že v konaní
bol zo strany žalobcov predložený znalecký posudok C.. D. č. XXX/XXXX, týkajúci sa nehnuteľností,
ktoré sú predmetom tohto konania, súd na tento dôkaz neprihliadol. Nesúhlasili ani s výrokom o náhrade

trov konania poukazujúc na to, že rozhodnutie súdu záviselo od znaleckého dokazovania.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutejčasti, ako aj konanie mu predchádzajúce, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov vo veci samej nie je dôvodné.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že žalovaný užíva sporné
nehnuteľností bez právneho dôvodu, ktorý následne aj správne právne posúdil ak mu uložil povinnosť
vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie. Medzi stranami sporu zostala spornou výška bezdôvodného

obohatenia, keď žalobcovia tak pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolaní nesúhlasili s výškou
bezdôvodného obohatenia určenou podľa znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovanom C. K. v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov č.k. 12C/134/2010. Teda hlavnou a v podstate jedinou odvolacou
námietkou žalobcov bolo použitie znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného C., ktorý znalecký
posudok je podľa odvolateľov v predmetnom konaní nepoužiteľný. Podľa odvolateľov súd mal vychádzať

zo znaleckého posudku C.. D., ktorý sa týkal pozemkov tvoriacich predmet konania.

9. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný C.
nie je v tomto konaní použiteľný.

10. Predmetom znaleckého skúmania v znaleckom posudku č. X/XXXX boli pozemky parc. č. E - KN
XXX/XXX a XXX/XXX nachádzajúce sa v tom istom areáli bývalého P. Y. P. ako pozemky žalobcov.
Už len zo samotnej skutočnosti, že tak pozemky ohodnocované v konaní č. 12C/134/2010 Okresného
súdu Prešov, ako aj pozemky žalobcov v tomto konaní sú zastavané tou istou stavbou žalovaného
vyplýva, že nie sú od seba ďaleko vzdialené a sú rovnako využívané, a teda aj rozdiel v ich cene

môže byť len minimálny. Všetky pozemky sú umiestnené v zastavanom území obce. Z obsahu posudku
vyplýva, že znalec sa vyjadroval nielen konkrétne k pozemkom parc. č. XXX/XXX a XXX/XXX, ale aj
komplexne k pomerom v celom areáli, teda aj k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto konania (napr.
prístup k areálu výroby a služieb je z miestnej komunikácie /pozemky vo vlastníctve žalobcov podľa
posudku C.. D. dokonca ani nie sú prístupné z verejnej komunikácie/; nevysporiadané vlastnícke vzťahy

k pozemkom v areáli, keď prístup k pozemkom je možný iba po komunikáciách, ktoré vedú cez parcely
viacerýchvlastníkov/uvedenékonštatovalavosvojomposudkuajC..D.,č.l.160spisu/;budovybývalého
P. sú napojené na vlastné rozvody vody - studňa (voda znečistená, nevhodná na pitie) vlastné rozvody
elektriny,kanalizácie-vlastnážumpa,rozvodyplynu,smeromnazápadodareálusanachádzajúrodinné
domy so záhradami; smerom na sever a východ od pozemkov sa nachádzajú plochy poľnohospodárskej

pôdy; smerom na juh a juhovýchod sa nachádza časť obce s prevádzkovými objektmi - sklady, podnik
drevovýroby, a pod.). K obdobným záverom dospel aj znalec C.. M. L., ktorý vypracovával znalecký
posudok v konaní č. 14C/277/2008. Napokon cena pozemkov a teda aj výška nájomného v konaní č.
12C/134/2010 bola určená na základe porovnávacej metódy, kde znalec ako porovnávacie pozemky
použil práve pozemky nachádzajúce sa v areáli bývalého P., zastavané rovnakými stavbami.

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne vychádzal zo všeobecnej hodnoty nájmu určenou
porovnávacou metódou za rok 2012 vo výške 0,149 Eur/m2/rok a za rok 2013 vo výške 0,144 Eur/m2/
rok (z tabuľky nachádzajúcej sa v bode 3.1.2.7 posudku vyplýva, že od roku 2008 mali ceny nájomného
skôr klesajúcu tendenciu, č.l. 227 spisu).

12. Neobstojí ani odvolacia námietka žalobcov, že pozemky, ktoré boli predmetom znaleckého skúmania
v konaní č. 12C/134/2010 sú evidované v registri E - KN ako orná pôda, a ako také majú nižšiu hodnotu
v porovnaní s pozemkami v ich vlastníctve (sú evidované v registri C-KN ako zastavané plochy anádvoria). Skutočnosť, že pozemky v konaní 12C/134/2010 sú evidované v E - KN ako orná pôda,
na rozdiel od pozemkov v tomto konaní, ktoré sú evidované ako zastavané plochy a nádvoria, bola
v znaleckom posudku č. X/XXXX vypracovaného C., a teda aj pri určovaní ceny nájmu, zohľadnená,

keď znalecký ústav v posudku uviedol, že druh pozemkov v zmysle evidencie katastra (orná pôda)
nezodpovedá skutočnosti (zastavaná plocha) a že pri miestnom šetrení bolo zistené odlišné užívanie
pozemkov (č.l.206 - 207 spisu). Bolo zistené, že v areáli bývalého PD P. je cca 22 % z celkovej
plochy zastavaná, ostatná časť je zatrávnená. Pri pozemkoch sa nachádzajú tri stavby budov, rampa
na nákladku zvierat, rigol, cesta, studňa, časť prístupovej cesty, manipulačné plochy. Pozemky sú

fyzicky rozdelené oplotením areálu firmy - žalovaného na dve časti a) na časť pozemkov v oplotenom
uzatvorenom areáli žalovaného, b) na časť pozemkov mimo areálu firmy - žalovaného. Jedná sa o
prevažne verejnosti voľne prístupné časti pozemkov (č. l. 206 - 207 spisu).

13. V súvislosti s nemožnosťou použitia posudku C.. D. odvolací súd dopĺňa, že C.. D. určila všeobecnú
hodnotu pozemku metódou polohovej diferenciácie, a to vo výške 17,78 Eur/m2 (č.l. 161 spisu). Pri

použití tejto metódy znalecký ústav určil hodnotu pozemkov parc. č. XXX/XXX a XXX/XXX v rokoch
2012 a 2013 vo výške 4,71 Eur/m2 (č.l. 215 - 216 spisu). Ako už bolo uvedené, ide o pozemky v
tom istom areáli, preto aj pri zohľadnení určitých odlišností týchto pozemkov (za stavu, ak pozemky
žalobcov majú v porovnaní s pozemkami parc. č. XXX/XXX a XXX/XXX isté výhody aj nevýhody) je len
veľmi málo pravdepodobné, aby rozdiel v ich cene bol taký markantný. Všeobecnej hodnote pozemkov

určených znaleckým ústavom sa približuje aj posudok C.. L. vypracovaný v konaní č.14C/277/2008,
kde bola hodnota pozemkov pomocou metódy polohovej diferenciácie určená v sume 3,44 Eur/m2 a
porovnávacou metódou, ktorú znalec označil za vhodnejšiu, vo výške 3,67 Eur/m2.

14. Pokiaľ mal súd k dispozícii tri znalecké posudky vypracované v rôznych konaniach, kde dva

posudky určili všeobecnú hodnotu pozemkov takmer štyrikrát nižšiu ako tretí posudok, je logické, že
súd sa priklonil k väčšinovému názoru znalcov. Navyše súd prvej inštancie vychádzal z ceny určenej
porovnávacou metódou, o ktorej tak znalecký ústav ako C.. L. uviedli, že je presnejšia a vhodnejšia ako
metóda polohovej diferenciácie, ktorú použila C.. D..

15. Hodnotenie dôkazov je vecou súdu, nie strán sporu. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov, čoho dôsledkom je, že skutkový záver sudcu, vychádzajúci z vykonaných dôkazov je vecou
jeho vnútorného postoja a myslenia. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/2004), rovnako ako ani do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov
súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS
97/97).

16. Vzhľadom na existenciu troch znaleckých posudkov na ohodnotenie pozemkov nachádzajúcich

sa v tom istom areáli bývalého P. P. by bolo vypracovanie štvrtého znaleckého posudku v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania, keď navyše strany sporu ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie
ani nenavrhovali. Za tohto stavu súd podľa ust. § 207 ods. 1 CSP nemohol nariadiť ďalšie znalecké
dokazovanie ex offo (podľa ust. § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností,
na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa §

206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov,
môžu vypracovať spoločný posudok.), preto musel vychádzať z dôkazov, ktoré strany sporu v konaní
vyprodukovali.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie riadnym spôsobom zistil skutkový stav a

prijal aj správny právny záver, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne zdôvodnil. Prvoištančný súd sa
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, jeho
myšlienkový postup je v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery.

18. Za tohto stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch III, VII. a XI. ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1,2 CSP).19. Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej § 142 ods. 3 O.s.p.,
ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2 O.s.p. Z uvedeného
síce vyplýva, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku

na náhradu trov sa podľa Civilného sporového poriadku zohľadňuje každý neúspech), avšak ani nová
právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov
v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska
výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípadoch, kedy výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo

znaleckého dokazovania je podstatný úspech čo do samotného nároku, samotná priznaná výška
nároku je pri posudzovaní úspechu vo veci druhoradá. V prejednávanej veci výška plnenia závisela od
znaleckého dokazovania, pričom k dispozícii boli až tri znalecké posudky a bolo na úvahe súdu, ku
ktorému sa prikloní, preto skutočnosť, že žalobcovia sa do výšky plnenia „netrafil“ im nemožno pripočítať
na ťarchu a nepriznať im náhradu trov konania, pokiaľ bola žaloba podaná dôvodne a súd konštatoval
existenciu nároku na plnenie.

Pokiaľ súd zistí dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu,
nič nevylučuje opätovnú aplikáciu ust. § 257 CSP.

20. Preto vo výrokoch IV., VIII. a XII. o náhrade trov konania odvolací súd postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

21. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).